Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 51C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365202
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124365202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu : Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO : 36 864 455, zastúpený : ADVOKÁTI Müller
& Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, o 511,65 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 474,60 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 29.1.2024 až
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie 37,05 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 29.1.2024 až do zaplatenia,

zastavuje.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na upomínací súd domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 511,65 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 29.1.2024 až do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 02.12.2023 došlo v Bardejove
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol A. B., nar. X.X.XXXX , bytom C. XXXX/X, XXX XX D.. K vzniku škody došlo

prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.

2. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do
autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
1619/2023 zo dňa 05.12.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 5.12.2023 do 19.12.2023 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s

motorovým vozidlom nijakým spôsobom
disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.

3. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
17072023 splatnú dňa 03.01.2024 na sumu 1200 EUR s DPH za 15 dní, t.j. dobu užívania náhradného
vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie

náhradnéhovozidla.Fakturovanásumapredstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorých
náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.4. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca vyzval
žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla na základe

postúpenia pohľadávky.

5. Žalovaný dňa 15.01.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 688,35 EUR. Žalovaný
postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodné a na
základe svojvoľných výpočtov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie na vydanie platobného

rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného.

6. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 11.01.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako
dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na

žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019). Náklady na nájom náhradného
vozidla boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým,
že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v
autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc

v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.
13Cob/116/2018).

11. Pre prípad vzniku pochybnosti ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca
poukazuje na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze
Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo

vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS
215/2020.

12.ŽalovanýpodalprotidoručenémuPlatobnémurozkazu,ktorývydalupomínacísúd,vzákonnejlehote

odpor. Namietol a) neprimerané náklady na náhradné vozidlo, cenu prenájmu, vo výške 474,60 €, b)
zníženie o opotrebenie. (rozdiel technických hodnôt pred najazdením a po najazdení ) 29,74 €, c)
zníženie 0,01€ za km, vo výške 7,31 €.

13. Žalovaný dňa 13.11.2024 uskutočnil úhradu časti žalovanej pohľadávky vo výške 37,05 € (Zníženie

o opotr. 29,74 € + zníženie 0,01 €za km 7,31 €) +úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 37,05 € od
29.01.2024 do 15.11.2024 vo výške 2,79 €, t.j. spolu úhrada vo výške 39,84 €.

14. Žalovaný neuznáva neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že
opravca PGT, s.r.o. , u ktorého si poškodený dal opraviť motorové vozidlo taktiež poskytuje požičiavanie

a prenájom motorových vozidiel. Žalobca ako spoločnosť prenajímajúca motorové vozidlá na svojej
stránke nemá nijaký cenník, na základe ktorého by bolo zrejmé za akú cenu motorové vozidlá prenajíma.
S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé ani to, akým spôsobom bola určená cena nájmu v Zmluve
o nájme č. 1619/2023 zo dňa 05.12.2023. Samotná zmluva o nájme sa taktiež neodvoláva na nijaký
cenník a cenník netvorí ani prílohu uvedenej nájomnej zmluvy.

15. Žalobca do dnešného dňa ku svojmu podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil
ani svoj cenník ani cenník inej autopožičovne v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného
motorového vozidla, ktorá by prenajímala podobné motorové vozidlo za cenu 78,00 € na deň, t.j. cenu,aká bola dojednaná v nájomnej zmluve zo dňa 05.12.2023. Žalovaný ma za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje jeho, nie žalovaného.

16. V zmysle vyššie citovaného Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015
jednoznačne platí: „Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom
účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných vozidiel v danom mieste a čase.

17. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva
povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. Vychádzajúc z uvedeného,
je povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené
náklady zo strany poškodeného. Žalobca faktúrou č. 17072023 vyúčtoval dennú sadzbu za nájom
náhradného vozidla vo výške 78,00 €. Predmetná faktúra však uplatnený nárok nepreukazuje a nie
je možné ju bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným

zmluvným poistením. Tu je potrebné si uvedomiť, že faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená,
že sumu uvedenú žalobcom na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok
voči žalovanému ako poisťovateľovi poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca (pozri napr.:
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.31Cb/27/2021 a pod.). Skutočnou škodou sú len náklady
na nájom náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla.

18. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že poistná udalosť sa stala podľa Správy o dopravnej nehode v
Bardejove 6 , kde má poškodený aj vinník dopravnej nehody trvalý pobyt. Poškodené motorové vozidlo
boloopravovanéuopravcusosídlomvPrešove,pričomsámopravcamávObchodnomregistrizapísaný
ako predmet činnosti požičiavanie a prenájom motorových vozidiel. Na základe vyššie uvedeného sa

žalovanému javí nepravdepodobné, že sa poškodený rozhodol napriek vzdialenosti nad 250 km ( Žilina
- Bardejov ) resp. 217 km ( Žilina -Prešov) zapožičať si náhradné vozidlo od žalobcu zo Žiliny. V
tejto súvislosti sa javí konanie žalobcu ako podnikanie tzv. „lovcu dopravných nehôd a „ podnikateľa s
poistnými udalosťami“, na ktoré poukázal aj Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 14.02.2018,
sp. zn. IV. ÚS 2043/17.

19. Žalovaný považuje za nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na
spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách,
aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov
dopravných nehôd). Naopak systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“

s cieľom, aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných
poškodených. V tejto súvislosti odkazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, v ktorom ústavný súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je
zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu - nesmie sa však diať parazitujúcim a právo
zneužívajúcim spôsobom. Systém povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných

nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej
ujmy. Tento systém primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia
nahrádzať škodu celkom z vlastných finančných prostriedkov. Nie je možné však pripustiť, aby boli
účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri
poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen

podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže by to povinné ručenie predražilo.“

20. Citovaný záver je podľa názoru žalovaného je aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie
žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom
neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme

povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s
pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol
v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva
právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka.

21. Žalobca nepreukázal ani vlastnícke či iné obdobné právo k náhradnému vozidlu Jeep Compass evč.
B., na základe ktorého ho zapožičal poškodenému.22. Žalovaný navrhuje, aby súd požiadal žalobcu o predloženie cenníka, podľa ktorého bola uzavretá
nájomná zmluva č. 1619/2023 zo dňa 05.12.2023 s dojednaným denným nájomným vo výške 78,00 €
v súlade s ustanovením platného § 149 Civilného sporového poriadku, ďalej o predloženie listinných

dôkazovpreukazujúcichvlastnícke/inéobdobnéprávo(prenájom)knáhradnémuvozidluJeepCompass
evč. B.. Taktiež navrhuje vypočutie svedka- vlastníka poškodeného motorového vozidla - B. A.
nar. XX.XX.XXXX ; trvalé bytom C. E. XXXX/X, XXXXX D.. V súlade s ustanovením § 197 ods. 2
Civilného sporového poriadku žalovaný žiada súd o predvolanie svedka, za účelom zistenia presných
okolnosti, za ktorých si poškodený požičal náhradné vozidlo, najmä: a) prečo si požičal náhradné

vozidlo od firmy vzdialenej 250 km od miesta dopravnej nehody, keď opravca, u ktorého si dal opraviť
poškodené MV má ako predmet činnosti zapísané požičiavanie a prenájom motorových vozidiel, b)
prečo poškodený nevyužil zapožičanie náhradného vozidla spoločností ponúkajúcich služby v jeho okolí
( Prešov, Bardejov ), ale využil požičanie náhradného vozidla od spoločnosti vzdialenej 250 km, ktorá
si účtuje za pristavenie a prevzatie vozidla sumu 30 €.

23. Žalovaný nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia. Žalobca uplatňuje od žalovanej 9,5%
ročný úrok z omeškania od 29.01.2024 do zaplatenia. Dňa 12.01.2024 žalovaný ukončil prešetrovanie
potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie zodpovedajúce
nákladom na náhradné vozidlo, pričom poskytol na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 688,35 €.

24. Žalovaný si v zákonnej lehote riadne splnil povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.,
a preto sa nemohol dostať do omeškania.

25. Žalobca považoval odpor žalovaného za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného
uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť

sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej
obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe.
Predmetnéprostriedkyprocesnejobranyvšakmožnopovažovaťzaneúčinnéalebonedôvodné,čovedie
k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia
okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti

žalovanému a ďalším poisťovniam.

26. K výške denného nájomného za náhradné vozidlo žalovaný uvádza, že stanovil dennú sadzbu za
prenájom náhradného vozidla vo výške 46,32 EUR za deň, pričom uviedol, že vychádzal z prieskumu
trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na podloženie svojich tvrdení predložil

spolu s odporom cenníky autopožičovní , ktoré majú preukazovať denný nájom pre daný typ vozidla.
Žalovaný v odpore uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nedoložil cenníky. Žalobca
v súvislosti s uvedeným poukazuje na žalovaným predložený cenník autopožičovne Auto Fafo, ktorý
nezohľadňuje cenu v danom mieste a čase, nakoľko ide o autopožičovňu so sídlom vo Zvolene, preto
daný cenník považuje žalobca za bezpredmetný. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu

obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa nášho názoru účelovo skúmal
vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Žalobca
je toho názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za
relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov
autopožičovní niejezrejmé,čovšetkojezahrnutévuvádzanejceneačijeuvádzanácenafinálna.Pokiaľ

teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 46,32 EUR, takýto
postup považujeme za svojvoľný a neopodstatnený. Žalobca poukazuje na to, že výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím
na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného
vozidla Jeep Compass v danom prípade stanovená na sumu 110,- EUR aj s prihliadnutím na typ a

kategóriu poškodeného motorového vozidla Peugeot 3008.

27. Žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 78,- EUR je cenou primeranou, obvyklou
a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v
danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo, čo preukazujú cenníky autopožičovní

predložené žalobcom.

28. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za
každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviťdĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy
dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od vykonania

opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia
za opravu.

29. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po
dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné

podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovni. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne
výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).

30. Žalovaný na viacerých miestach podaného odporu poukazuje na nález Ústavného súdu Českej
republiky smerujúc svoje úvahy k účelovému navyšovaniu nákladov. Rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky sa však zaoberá absolútne odlišným skutkovým stavom a nemožno ho vzťahovať na
podnikanie žalobcu, ktoré má podľa názoru žalovaného zrejme predstavovať parazitovanie na systéme
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.

31. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody titulom nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poškodenému prenajal žalobca, tzn. poškodenému poskytol reálnu službu, s ktorej poskytnutím sú
na strane žalobcu spojené nemalé finančné náklady, pričom nárok na náhradu týchto nákladov, ktorý bol
platne na žalobcu postúpený, súdy Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej praxe priznávajú

a dobu trvania nájmu posudzujú z hľadiska nutnosti a účelnosti.

32. V prípade, na ktorý poukazuje žalovaný, išlo o konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom,
ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k umelému navyšovaniu reálnych nákladov na
vykonanie opravy a následné vymáhanie tejto vytvorenej pohľadávky od poisťovne, a to bez sledovania

uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, ale s cieľom nadobudnutia vlastného majetkového
prospechu. K uvedenému v prípade konania žalobcu za žiadnych okolnosti nedochádza. Žalobca tak
považuje za neadekvátne a urážlivé poukazovanie na účelové navyšovanie nákladov, ktoré je zjavne
žalovaným vzťahované na podnikanie žalobcu.

33. Žalobca uvádza, že nie je v jeho záujme, a podľa jeho názoru, ani v záujme autoservisu, aby
opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako je nevyhnutné.
Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn. akonáhle
sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať lehoty
pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre autoservis

je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol do
autoservisuprijaťďalšievozidlozaúčelomopravy.Poškodenýmátaktiežzáujemnačomožnonajskoršej
opravesvojhopoškodenéhovozidla,zatýmtoúčelomsitiežzvolilautorizovanýservis,ktorýjezmluvným
partnerom žalovaného.

34. Predloženie cenníka žalobca považuje za nadbytočné a neúčelné, nakoľko ako vyplýva zo zmluvy o
nájme č. 1619/2023 zo dňa 05.12.2023 zmluvné nájomné bolo dohodnuté individuálne, a to s ohľadom
na poškodené vozidlo.

35. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca poukazuje na judikatúru označenú v jeho návrhu na

vydanie platobného rozkazu, pričom len dopĺňa, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu
SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. Poukazuje napr. na Uznesenie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Obdo/27/2021zodňa23.02.2022aleboUzneseniesp.zn.1Cdo/225/2021
zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného
krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z

omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.

36. K námietke vlastníckeho práva žalobca predkladá Veľký technický preukaz k náhradnému vozidlu
Jeep Compass, EČV: B., z ktorého vyplýva, že vlastníkom náhradného vozidla nie je žalobca, aleopravca. Autoservis PGT, s.r.o. ako vlastník a držiteľ bol oprávnený predmetom nájmu disponovať a
dať ho do podnájmu žalobcovi. Žalobca v rámci predmetu svojho podnikania ponúka vozidlá do nájmu
so súhlasom oprávneného držiteľa, ktorého zákon v práve vozidlo prenajímať ďalej žiadnym spôsobom

neobmedzuje. Zo žiadneho zákona nevyplýva, že prenajímateľom môže byť iba vlastník vecí.

37. Žalovaný v duplike uviedol, že jeho obrana je totožná vzhľadom k tomu, že aj žalobca kontinuálne
vo viacerých skutkovo i právne totožných veciach používa rovnaké procesné prostriedky. Žalovaný na
rozdielodžalobcu,priurčovanídennejsadzbynájmuvychádzazužcitovanéhorozhodnutiaNajvyššieho

súdu SR z 28.júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, kde jednoznačne platí: „Rozsah náhrady, ku ktorej
je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody,
je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase .
Žalovaný preto stanovil dennú sadzbu za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 46,32 € za deň,
pričom vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného motorového
vozidla . Likvidátor žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti preurčenie dennej sadzby aplikoval na

škodu porovnateľné vzorky z trhu, pričom tieto požičovne uvádzajú sumu požičovného bez DPH.
Priznaná bola priemerná vzorka na trhu vo výške 46,32 €. Argument žalobcu, že poškodený nemá
povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu tak neobstojí. Postup, ktorým bola stanovená denná sadzba
žalovaným je jednoznačný, preskúmateľný, podložený cenníkmi autopožičovní z daného miesta a času,
ako aj v súlade s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015.

38. Hoci žalobca postup žalovaného považuje za svojvoľný a neopodstatnený, sám preukazuje súdu
výšku denného nájmu rovnakým spôsobom ako žalovaný (t.j. internetovým prieskumom). Žalobca
predložil neúplne a nepreskúmateľné cenníky a nepredložil ani vlastný cenník.

39. Z technického preukazu prenajatého motorového vozidla je zrejmé, že žalobcom prenajaté vozidlo
patrí opravcovi, ktorý taktiež prenajíma náhradné vozidlá rovnako ako žalobca. Žalovaný má za to,
že žalobca (ktorý v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení žiada o úhradu
skutočnej škody, ktorú je povinný preukázať), je povinný preukázať svoje oprávnenie disponovať s
náhradným vozidlom, nakoľko jeho vlastníkom je opravca.

40. Žalovanému nie je zrejmé, prečo v tomto prípade do vzťahu medzi opravcom a poškodeným musela
vstúpiť tretia strana ( žalobca), ktorá poskytuje rovnakú službu ako opravca, azda s jedným rozdielom,
žalobca si účtuje na rozdiel od opravcu poplatok za pristavenie a odovzdanie vozidla vo výške 30,00 €
ktorý už žalovaný uhradil. Toto konanie žalobcu je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a len

dokresľuje už žalovaným v odpore namietané parazitovanie na PZP, nakoľko vozidlo patriace servisu
bolo údajne pristavené do servisu za už spomínaných 30,00 €. Zo žalobcom ku návrhu na vydanie
platobného rozkazu predložených podkladov (konkrétne Protokol o prenájme náhradného vozidla č:
1629/2023) je zrejmé že náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané priamo v servise PGT, kde
bolo následne aj vrátené. Žalovanému preto nie je zrejmé, o aké pristavenie vozidla v hodnote 30,00€

sa v rámci areálu servisu jednalo. Žalobca sa týmto konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej.

41. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v žalovanej veci z nasledovných dôvodov: a) síce spochybňuje
internetový prieskum žalovaného vo veci ceny denného nájmu, vzápätí však sám argumentuje rovnakým
spôsobom ( internetovým prieskumom ) navyše podloženým nepreskúmateľnými a neúplnými cenníkmi

(v prípade cenníku s vozidlom Škoda Kodiaq 2.0.TDI DSG Style 4x4 dokonca cenníkom vyhotoveným
dva roky po období 05.12.2023- 19.12.2023, kedy bol nájom náhradného vozidla skutočne poskytnutý),
ktoré nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, b) tvrdenie, že poškodený nemá povinnosť hľadať najlacnejšiu
požičovňu je v prejednávanej veci obsolétne, keďže žalovaným bola priznaná priemerná , t.j. obvyklá
vzorka na trhu v danom mieste a čase a nie najnižšia ako uvádza žalobca, c) žalobca „opomenul

skutočnosť, že sám opravca prenajíma náhradné vozidlá, pričom prenajaté náhradné vozidlo patrí
opravcovi. Do konania taktiež nepredložil nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal náhradné vozidlo
poškodenému, d) žalobca žaluje pohľadávku, pri ktorej nevie preukázať nijakým spôsobom ako dospel
k jej výške, odmieta predložiť svoj cenník, podľa ktorého určil sumu denného nájmu na 78,00 €,
na svojej stránke cenník neuvádza taktiež, pričom nezmyslene argumentuje tým, že „predloženie

cenníka je nadbytočné a neúčelne,“ e) žalobca sa vo svojom vyjadrení diferencuje od „bežných“ auto-
požičovní, ktoré podľa neho určujú dennú sadzbu od počtu dní prenájmu, sám však nevie nijako
vysvetliť ani preukázať spôsob akým on určuje výšku nájmu. Žalovanej nie je zrejmé, aký rozdiel je
medzi „bežnou“ auto-požičovňou a spoločnosťou Náhradné vozidlo, ktorá má v obchodnom registrizapísaný rovnaký predmet podnikania ako „bežná“ auto-požičovňa. Žalobca tvrdí, že na rozdiel od
„klasickej“ autopožičovne si „fakturuje skutočnú dobu prenájmu“, žalovanému nie je zrejmé ako sa
týmto diferencuje od inej požičovne, ktorá si rovnako fakturuje len skutočnú dobu nájmu , t.j. dni za

ktoré bolo auto požičané. Azda jediným rozdielom, je skutočnosť, že žalovaný na rozdiel od „ bežnej
„ autopožičovne nemá na svojej stránke cenník, za aký požičiava náhradné vozidlá ani ho na vyžiadanie
nechce poskytnúť, f) žalovaný považuje za dôležité opäť poukázať na skutočnosť, že škoda, ktorá
údajne poškodenému vznikla v skutočnosti neexistuje. Sám žalobca na svojej stránke deklaruje že,
„NáhradnévozidloVámzapožičiameanájomnésibudemeuplatňovaťupoisťovnevinníkanehody“,teda

ku skutočnej úhrade faktúry č. 17072023 zo strany poškodeného nikdy nedošlo a ani žalobca úhradu
faktúry poškodeným nikdy nepreukázal.

42. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného zaslal súdu podanie, ktorým vykonal úkon späťvzatia žaloby
o sumu 37,05 ę s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 29.1.2025 až do zaplatenia, súd teda v tejto časti
konanie v súlade s § 144 ods. 2 C.s.p . konanie zastavil.

43. Žalobca uviedol, že námietky a procesnú obranu žalovaného v súvislosti s otázkou
primeranosti výšky účtovaného nájomného považuje za nedôvodné a účelové. Poškodený prenájmom
náhradného vozidla riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval preňho nepriaznivý
stav. Judikatúrou súdov je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný

zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z
hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne
neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné
osobné motorové vozidlo. Je neprijateľné, aby poškodený, ktorý bol obmedzený vo svojom práve a
bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania

opravy a zotrvania jeho vozidla v servise, bol povinný vo svojom voľnom čase hľadať čo najlacnejšiu
autopožičovňu a skúmať podmienky požičovne, poistné podmienky, dostupnosť motorových vozidiel,
ich značku alebo kategóriu. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou a námietkami žalovaného vo vzťahu
k neúplnosti a nepreskúmateľnosti žalobcom predložených cenníkov. Všetky žalobcom predložené
dôkazy uvádzajú webstránku, na ktorej sú dané cenové ponuky dostupné a všetky zahŕňajú prehľad

cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v regióne Prešov/Košice. Argumentácia žalovaného je
rozporuplná, nakoľko práve ním predložené dôkazy neuvádzajú nijaké informácie o čase či mieste
nájmu. Výška denného zmluvného nájomného prenajatého vozidla je u žalobcu v každom prípade
dojednaná individuálne s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Poškodený
nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené, preto ani žalobca v čase začatia nájmu

nevedel, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla. a vybavenie poistnej udalosti je
v každom jednotlivom prípade odlišná. V predmetnom prípade pri uzatváraní zmluvného vzťahu nebolo
možné vopred ustáliť dobu trvania zmluvy, ktorá by eventuálne mohla mať vplyv na cenu prenajímaného
vozidla. Žalobca nesúhlasí so spôsobom určenia výšky denného nájomného žalovaným v závislosti od
konečnej doby trvania nájmu. Nie je možné bez ďalšieho porovnávať iba ceny nájmov, ale na nájom v

tomto smere je nutné pozerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré autopožičovňa má.

44. Žalovaným predložené internetové cenníky nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu,
keďže z nich nevyplýva, že by predmetné cenníky odzrkadľovali skutočné náklady, ktoré by poškodený
reálne musel vynaložiť. Žalobcom účtované denné nájomné nemožno hodnotiť ako neprimerane vysoké

alebo neobvyklé. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy
vyplývaprávezoskutočnosti,žetietobynevznikli,kebypoškodenýmoholpoužívaťsvojevlastnévozidlo.
V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové
vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v
oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo

a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za
obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého
sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného
umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou
opravy, alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený

neprimerane a nedôvodné zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je
záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom.45. Tvrdenie žalovaného v závere podania v tom, že škoda, ktorú si uplatňuje žalobca v konaní nikdy
nevznikla, si odporuje s konaním samotného žalovaného, a to s ohľadom na skutočnosť, že vo vzťahu
k žalobcovi sám záväzok čiastočne plnil (dokonca i čiastočnou úhradou v priebehu tohto konania). Ak

by teda škoda nikdy nevznikla, žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého titulu potom žalovaný
plnil samotnému žalobcovi.

46. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného deklarujúce možnosť prenájmu náhradného vozidla
prostredníctvom opravcu, toto nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom preukázané. Žalovaný

len vo všeobecnosti uviedol, že autoservis PGT, s.r.o. poskytuje okrem iného prenájom motorových
vozidiel, avšak neuviedol, že by v čase prenájmu náhradného vozidla skutočne autoservis disponoval
náhradným motorovým vozidlom adekvátnym k poškodenému motorovému vozidlu, ktoré by mohol
poškodenému prenajať. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, aká by bola suma za prípadne prenajaté
vozidlo od autoservisu a či aj tá by nebola neprimeraná. Výber konkrétnej požičovne je na poškodenom,
ktorý nemá povinnosť prenajať si vozidlo práve tam, kde to poisťovňa považuje za najvhodnejšie

riešenie.

47. Žalovaný opakovane a celkom neopodstatnene žiada súd, aby žalobcovi uložil povinnosť predložiť
ním navrhované a označované dôkazy. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby skutočnosti, ktoré
vo svoj prospech tvrdí žalovaný, mal následne v konaní preukazovať žalobca. Každá strana sporu je

povinná sama predložiť súdu dôkazy pre podporu svojich tvrdení a v nijakom prípade nemožno stranu
zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie je v prospech druhej sporovej
strany. V tejto súvislosti poukazujeme na aktuálny Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.07.2025, č. k. III. ÚS322/2025-31, ktorý v právnej veci sťažovateľa - žalobcu -vyslovil porušenie
práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky v

predmetnom náleze konštatoval nasledovné: „Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že
náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti
podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry,
bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti
o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí

list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že
ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. I tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie
veci sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu
a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o
vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne.

V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce
účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania
nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu
poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14) potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti
poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej

poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo vydal poškodenému. Z uvedeného tak vyplýva, že
v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná obchodná prax servisov a
poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých
preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento zjavne mylný (arbitrárny) právny názor
namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného je zrejmé, že
rovnaké nesprávne rozloženie dôkazného bremena sa snaží presadiť i v tomto konaní.

48. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom PZ žalobcu , oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z pojednávania ospravedlnil, pričom

súhlasil s prejednaním veci a vyhlásením rozsudku bez jeho prítomnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
„zákon o PZP“ ) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „poistenie zodpovednosti“ ) a zriadenie Slovenskej
kancelárie poisťovateľov ( ďalej len „kancelária“ ).Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov , pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie

primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo
zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobí porušením právnej povinnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

49. Predmetom sporu v prejednávanej veci bol bola teda sporná cena nájmu náhradného vozidla zo
strany poškodeného, zníženie poistného plnenia o opotrebenie a zníženie o opotrebenie technických
hodnôt pred najazdením a po najazdení.50. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.1.2024 priznal žalovaný žalobcovi sumu 688,35 €.
V tejto sume bolo zahrnutých 15 dní zapožičania náhradného vozidla poškodeným. Žalovaný uviedol, že

vykonal zníženie o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením TH1 a po najazdení 731
km TH2, zníženie 0,01 € za 1km. V oznámení neuviedol bližšiu špecifikáciu svojho výpočtu. Žalovaný
v súdnom konaní uviedol, že nepriznal 511,65 €, z toho 474,60 € bolo za neprimerané náklady na
náhradné vozidlo, ďalej zníženie o opotrebenie v sume 29,74 € a zníženie o 0,01 € za km vo výške
7,31 €.

51. Na nájom náhradného vozidla vynaložil žalobca sumu 1.200 € ( 1.170 + 30 poplatok za pristavenie
vozidla) , a to za dobu 15 dní prenájmu vozidla od 5.12.2023 do 19.12.2023. Rozdiel medzi sumou
1.200 € a priznaným poistným plnením zo strany žalovaného tvorí žalovanú pohľadávku v sume 511,65
€ ( 1.200- 688,35 ).

52. Žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi náklady v sume 37,05 €, súd v tejto časti konanie
zastavil. Predmetom sporu tak zostala pohľadávka žalobcu v sume 474,60 € s príslušenstvom.

53. Žalovaný poukazoval na neprimeranú výšku denného nájomného na náhradné vozidlo. Dôvodil,
že už samotný opravca PGT,s.r.o., mohol prenajať poškodenému náhradné vozidlo, bližšie však

nezdôvodnil,čitakýtoprenájombybolprenehocenovovýhodnejší anijakotoaninepreukázal.Samotný
poukaz na takúto skutočnosť bez ďalšieho nemá v tomto smere žiadnu právnu relevanciu. Naviac je na
poškodenom , aby si si sám vybral požičovňu, ktorá mu prenajme vozidlo rovnaké, alebo primerané jeho
poškodenému vozidlu. Poškodenému vozidlu Peugeot 3008 je primeraným vozidlo Jeep Compass, čo
sú porovnateľné SUV.

54. Ďalej žalovaný namietol, že žalobca do konania nepredložil svoj vlastný cenník a ani cenník inej
autopožičovne v danom regióne, čím by mohol preukázať, že ním určená cena denného nájmu 78
€ je nutným a účelne vynaloženým nákladom. Je to však práve žalovaný, ktorého v tomto smere
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať opak. Žalovaný stanovil cenu za prenájom na sumu 46,32

€, na podporu čoho predložil cenníky na vozidlá autopožičovne Auto fafo, ktoré ale nezohľadňujú
cenu v danom mieste alebo regione, ale vo Zvolene s cenami 42,43, 47 €. Naproti tomu žalobca
predložil cenníky s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného vozidla v regióne Prešov/Košice od
autopožičovne MK car, s.r.o., kde cena za prenájom porovnateľných SUV je v sume 70, 75, 79, 84
a 135 €. Požiadavku žalovaného , aby súd vyžiadal od žalobcu cenník, na základe ktorého stanovil cenu

nájmu súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalobca je podnikateľským subjektom a cenu nájmu stanovil
dohodou s poškodeným. K takejto dohode nie je potrebný žiadny cenník a žalobcovi takúto povinnosť
neukladá žiadny právny predpis. Rovnako súd nevyhovel ani návrhu žalovaného , aby žalobca predložil
do konania dôkaz o jeho vlastníckom, či inom obdobnom vzťahu k prenajatému vozidlu. Žalobca, ktorého
predmetom činnosti je prenájom motorových vozidiel , nemusí byť ich vlastníkom, vzťah medzi ním

avlastníkommotorovéhovozidlajevýlučnýmvzťahommedzinimi ,pričomtentovzťahniejepredmetom
tohto konania a s prejednávanou vecou nijako nesúvisí. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť ani
poškodeného k okolnostiam prenájmu motorového vozidla, pretože takýto výsluch by smeroval len
k potvrdeniu, alebo vyvráteniu indícií , či špekulácií žalovaného o jeho údajnom „podvodnom konaní“,
ktoré nemajú reálny obsah. Žalovaný vedie so žalobcom množstvo súdnych sporov, pričom v každom

spore používa iné zdôvodnenie krátenia poistných plnení v závislosti od toho, ako sa s nimi postupne
vysporiadava judikatúra súdov.

55. Čo sa týka zníženia poistného plnenia, resp. odpočtu za zhodnotenie poškodeného vozidla počas
trvania prenájmu náhradného vozidla, kedy údajne nedochádzalo k opotrebovaniu poškodeného

vozidla, ani k ďalšiemu zníženiu jeho technickej hodnoty súd uvádza, že ani takýto postup žalovaného
nie je oprávnený a ani správny. S poukazom na rozsudok NS SR pod sp.zn. 2Obdo/48/2012
zo dňa 28.3.2013 v ktorom sa uvádza, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou
nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,
pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická

hodnota znižuje. Ako už uviedol aj žalobca, s otázkou odpočítania pevných prevádzkových nákladov
pri zapožičaní náhradného vozidla sa vysporiadal KS v Žiline v rozsudku zo dňa 26.1.2023 pod
sp.zn. 14Cob/89/2022 pričom uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom výšky týchto nákladov , či
poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorej nemalo dôjsť v dôsledkujeho nepoužívania, nie je podložené žiadnym dôkazom a vo vzťahu k tomuto odpočtu absentuje zo
strany žalovaného aj skutkové a právne zdôvodnenie takéhoto postupu. Tiež zo záverov KS v Žiline
vyslovených v rozsudku zo dňa 29.4.2022 pod sp.zn. 10Co/1/2022 vyplýva, že pri určovaní výšky škody

nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza z konkrétnej skutočnej
škody. Nemožno opomenúť, že cena za nájom vozidla zahŕňa v sebe aj opotrebenie prenajatého vozidla
a to, čo poškodený potenciálne mal „ušetriť ( podľa tvrdenia žalovaného ) sa premietlo do ceny prenájmu.

56. Žalovaný určil výšku denného nájmu s prihliadnutím na dobu trvania nájmu, keďže pri dlhšej dobe

nájmu poskytujú autopožičovne zľavy z dennej výšky nájmu. Tento postup však nie je možné aplikovať
na prejednávaný prípad, pretože pri uzatváraní Zmluvy o nájme náhradného vozidla sa nedala doba
nájmu predpokladať. Táto závisela od dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla.

57. Žalobcovi boli zo strany súdu priznané aj zákonné úroky z omeškania. Do úvahy tu teda prichádza
aplikácia § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktorý hovorí o povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do

15 dní po skončení prešetrovania. Uplynutím 15 dní od šetrenia poistnej udalosti sa žalovaný dostal do
omeškania s úhradou žalovanej pohľadávky .Úrok z omeškania tvorí ku dňu omeškania dvojnásobok
základnej úrokovej sadzby ECB , čo bolo 9,5%. ( § 3 vl.nar.č.87/1995 Z. z., §517 ods. 2 Obč. zákonníka ).

58. K záverom, ku ktorým dospel Ústavný súd ČR o praktikách tzv. crash hunterských firiem tunajší súd

nemôže zaujať stanovisko, nakoľko nepozná obsah týchto rozhodnutí .

59. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných právnych predpisov bolo rozhodnuté v znení, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Nárok žalobcu mal súd za oprávnený v celom rozsahu,
preto žalobe vyhovel.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd,

písomne, v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné
sporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného predpisu.