Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/137/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010536
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7920010536.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.11.2024

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných A. B. B., nar. XX.XX.XXXX vo C.
D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX a E. H., G., IČO: 44 498 578, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika
4096/171A spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov, sp. zn. 2 Pv 139/19, ktorý mali spáchať
tak, že 1./ obžalovaný A. B. B., ako štatutárny zástupca spoločnosti Trebišovská energetická, s. r.
o. so sídlom Poľná 2484/4, Trebišov, IČO: 44 498 578 v presne nezistenom čase od 19.03.2019 do
22.03.2019 v extraviláne katastrálneho územia mesta Trebišov - Juh, na parcele registra „E“ parcelného

čísla 8759, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností ako trvalý trávnatý porast, založil nelegálnu
skládku, vytvorenú nakopením čiernej sypkej látky, a to popol, ktorý je zaradený podľa katalógu odpadov
s katalógovým číslom 100101 - popol škvara a prach z kotlov okrem prachu z kotlov uvedeného v
100104, kategórie „O“ - ostatný odpad na rozlohe 476 m2, a to v priestore bývalého odkaliska čističky
odpadovýchvôd,čímnakladalsodpadmivmalomrozsahuvrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi, kde týmto spôsobil škodu vo výške 3.105,- €, v zastúpení Okresný úrad, odbor starostlivosti
o životné prostredie Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 32, 075 01 Trebišov, IČO: 00151866, ktorý

skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1
Tr. zákona a 2./ právnická osoba spoločnosť Trebišovská energetická, s. r. o., so sídlom Poľná 2484/4,
Trebišov, IČO: 44 498 578, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu ako osoby konajúcej v mene
uvedenej spoločnosti, v rámci jej podnikateľskej činnosti a v jej prospech, si nesplnila svoju zákonnú
povinnosť tým, že založila nelegálnu skládku v extraviláne katastrálneho územia mesta Trebišov - Juh,
na parcele registra „E“ parcelného čísla 8759, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností ako trvalý
trávnatý porast, ktorá bola vytvorená nakopením čiernej sypkej látky, a to popol, ktorý je zaradený podľa
katalógu odpadov s katalógovým číslom 100101 - popol škvara a prach z kotlov okrem prachu z kotlov

uvedeného v 100104, kategórie „O“ - ostatný odpad na rozlohe 476 m2, a to v priestore bývalého
odkaliska čističky odpadových vôd, čím nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, kde týmto spôsobil škodu vo výške 3.105,- €, v zastúpení Okresný úrad,
odbor starostlivosti o životné prostredie Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 32, 075 01 Trebišov, IČO:
00151866, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa
§ 302 ods. 1 Tr. zákona u obžalovaného v 2. rade s poukazom na § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č.
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 12.10.2020 obžalobu na obžalovaného
1./ A. B. B. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona a naobžalovaného 2./ Trebišovskú energetickú, s.r.o. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa
§ 302 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej
zodpovednosti právnických osôb na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný v 1. rade, ako aj obžalovaný v 2. rade tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní popierali spáchanie skutku a obaja na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2024

vyhlásili po poučení podľa § 257, že nie sú vinní zo spáchania skutku.

Obžalovaný v 1. rade ďalej uvádzal, že istý čas za ním došiel na firmu I. J., ktorý prejavil zámer, že od
ich spoločnosti chcel brať popol, vysvetľoval ako to funguje u nich v Rakúsku s tým, že chcel aplikovať
popol do poľnohospodárskej pôdy aj na Slovensku, on uviedol pánovi J., že u nás je situácia trochu iná
a popol ako vedľajší produkt možno využiť až vtedy, keď sa získa povolenie čomu predchádza výskum,

uviedol mu, že tento výskum môže urobiť spoločnosť Intech Slovakia, keďže vedel, že takéto výskumy
už robili aj v iných mestách, kde bol následne popol prekvalifikovaný na vedľajší produkt, s čím on
súhlasil, že od nich za takýchto okolností popol odoberie, nerokovali ani o objeme ani o termíne dodávky
popola. Na tomto stretnutí bol prítomný aj A. K., pracovník obžalovaného v 2. rade. To, že popol bol
vyvezený sa dozvedel až keď došli príslušníci kriminálnej polície. Obžalovaný uviedol, že on ako osoba

a ani ako konateľ nevydal žiaden príkaz na vývoz popola, ale vedel, že Intech Slovakia hľadá partnera
pre zriadenie tohto výskumu, aby bol prekvalifikovaný na vedľajší produkt a takto sa mohol využívať
v poľnohospodárstve, videl aj štúdiu spoločnosti Intech Slovakia, uvádzal, že to bral ako samozrejmosť,
že takéto využitie popola je správne a takýto popol dokáže zušľachtiť pôdu minimálne tak dobre ako
anorganické hnojivá. Ďalej uviedol, že sám sa podieľal na takomto výskume, ktorý sa robil v meste

Hriňová, kde do roku 2014 mal obžalovaný v 2. rade aj majetkovú účasť, pričom príslušným správnym
orgánom bol popol v tejto spoločnosti prekvalifikovaný na vedľajší produkt. Uviedol, že predmetný popol
z ich spoločnosti vyviezla v jemu neznámom čase spoločnosť Intech Slovakia, ktorá je ich sesterskou
organizáciou, keďže táto spoločnosť túto činnosť riadila, pričom s nimi mali uzatvorenú aj zmluvu
na dodávku paliva a vývoz popola. Uviedol, že veci súvisiace s popolom mal na starosti A. H. K.,

obžalovaný ďalej uviedol, že podľa ich zistení znalecký ústav použil nesprávne metódy odoberania
vzoriek, nakoľko nevyužil priemerovanie odobratia vzoriek z viacerých miest, a preto výsledky sú
nepresné a nepoužiteľné, obžalovaný v 2. rade si objednal služby skúšobného ústavu Národného
lesníckeho centra, kde bolo dodaných viac odobratých vzoriek a nebezpečné látky boli pod hranicou
zákonných limitov, k čomu predložil aj Protokol o skúškach-115-19. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný

v 1. rade doplnil, že pán I. J. mu uviedol pri stretnutí, že má pripravenú aj betónovú plochu, kde môže
byť tento popol vyvezený, ktorá sa nachádzala na jeho pozemku, v súvislosti s touto záležitosťou
poveril ďalej Ing. Rešetára. Obžalovaný opakovane uvádzal, že nedal žiaden pokyn na vývoz popola na
predmetnú skládku, doplnil, že do roku 2014 bola ich spoločnosť majetkovo prepojená tak s L. H., G.,
ako aj s Poltárskou energetickou, s.r.o., kde sa projekty na využitie popola na poľnohospodárske, resp.

lesnícke účely už v minulosti riešili, pričom riešiteľkou bola pani E., s napojením na Národné lesnícke
centrum, pričom objednávateľom tohto projektu bola spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o.. Obžalovaný
uviedol, že pokyn na vývoz popola na uvedenú skládku dal zrejme niekto zo spoločnosti Intech Slovakia,
s.r.o., najskôr pán Ing. Švolík.

Z výsluchu obžalovaného v 2. rade, štatutárnej zástupkyne A. G., vyplynuli v podstate tie isté skutočnosti
ako z výsluchu obžalovaného A. B. B., táto obžalovaná uvádzala ďalej, že k samotnému skutku
nevie uviesť nič, uvádzala, že vývoz popola na oficiálnu skládku pre ich spoločnosť zabezpečuje
spoločnosť Intech Slovakia ako zmluvný partner, nemá vedomosť o tom, že by niekto dal pokyn na vývoz
predmetného popola na skládku v blízkosti mesta Trebišov. Uviedla, že popol sa využíva na vedecko-

výskumné účely aj v iných prevádzkach v rámci Slovenska v rámci projektu zámeru druhotného využitia
popola, spoločnosť nemala záujem a nemala ani dôvod vyvážať odpad na iné miesta ako je zmluvne
zabezpečené skládkovanie, na hlavnom pojednávaní doplnila, že pokyn, resp. oprávnenou osobou
vtomtosmeremoholbyťpánK.alebopaniM.,prípadnepaniB..Potvrdila,ževýskumnéprojektyohľadne
využitia popola na vedecko-výskumné účely už prebiehali v minulosti, tieto realizovala spoločnosť Intech

Slovakia, s.r.o., ďalej uviedla, že tento popol nebol vyvezený na oficiálnu skládku v blízkosti obce Sirník
ako oficiálneho partnera, ktorý odoberal a likvidoval odpad z ich spoločnosti, bol istý postup z hľadiska
vedecko-výskumných účelov ako s popolom nakladať a uviedla, že keby sa tento popol vyviezol naoficiálnu skládku pri Sirníku nevie si predstaviť technicky, že by prevádzkovateľ skládky uskladňoval
tento popol za takýmto účelom po istý čas.

Z výsluchu svedka A. I. J. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mal
záujem o predmetný popol, ktorý produkuje obžalovaný v 2. rade, za účelom zníženia nákladov pri
pestovaní poľnohospodárskych plodín, preto kontaktoval túto spoločnosť, uviedol, že v Rakúsku ktorého
je občanom sa to bežne využíva na takéto účely, stretol sa osobne s A. B. a A. K., kde im vysvetlil na aké
účely chce tento popol, bol informovaný, že popol musí byť najprv podrobený analýze a výskumu a na

základe priaznivých výsledkov sa môže tento popol používať ako náhrada za hnojivo. Uviedol, že na
jednom zo svojich pozemkov má betónovú plochu, ktorú aj osobne išiel ukázať A. K., nedohodli termín
ani množstvo popola, ktorý sa má doviezť na toto miesto, neboli dohodnuté iné podmienky s tým, že
popol mu mal byť dodaný bez finančných nárokov, nebolo ani časovo určené odkedy by mohol prípadne
tento popol zapracovať do pôdy, uviedol, že tento popol bol dovezený na uvedené miesto a následne
nastali problémy s políciou. Svedok ďalej uvádzal, že o popol mal záujem aj na vlastný výskum, ktorý

však potom nerobil, keďže obžalovaný v 2. rade mal vypracovanú vlastnú štúdiu, pričom vie, že analýza
predmetného popola bola priaznivá a túto robila spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o.. Uviedol, že vie o tom,
že popol bol dovezený na uvedenú plochu, ale kto konkrétne tak urobil uviesť nevedel, keďže tento popol
osobne nepreberal ani nič nepodpisoval.

Z výsluchu svedka A. N. F. v prípravnom konaní vyplynulo, že je odborným referentom na Okresnom
úrade, odbor starostlivosti o životné prostredie v Trebišove, 22.03.2019 ich úrad obdržal podnet od
polície ohľadom nezákonného umiestnenia odpadu v katastrálnom území mesta Trebišov v lokalite
s názvom „Čapliny“, pričom vykonanou obhliadkou ktorej sa zúčastnil bolo zistené, že sa tam nachádza
nezákonne umiestnený odpad, ktorý je zaradený podľa katalógu odpadov pod katalógovým č.100101 –

popol,škvaraaprachzkotlov,okremprachuzkotlovuvedenéhov100104kategórie„O“–ostatnýodpad,
odhladované množstvo odpadu bolo 50 ton, na základe obhliadky miesta boli odborným vyjadrením
úradu vyčíslené celkové náklady na likvidáciu takto vzniknutej skládky celkovo vo výške 3.105,- Eur,
ktorá suma pozostáva z nákladov na naloženie odpadu, z prepravy z Trebišova do Sirníka a z ceny
za uloženie odpadu na skládke odpadu v obci Sirník pri cene 43,- Eur za 1 tonu odpadu. Uviedol,

že zo strany Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie v Trebišove nebolo vydané
žiadnerozhodnutieaanižiadensúhlasohľadompredmetnéhoodpadu.Nahlavnompojednávanísvedok
uvádzal a doplnil, že po príchode na miesto skládky sa vykonala fotodokumentácia a nepamätá si ako to
konkrétne prebiehalo, nepamätá si ani na to, či boli odobraté vzorky z predmetného materiálu, pokiaľ ide
o vyčíslenie škody, táto škoda nepredstavuje škodu na životnom prostredí, ale odborné vyjadrenie sa

týka škody ako už vyššie uviedol. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu bolo známe
rozhodnutie Okresného úradu Košice, že popol ako odpad bol prekvalifikovaný na vedľajší produkt,
na tvrdenie obhajcu, že podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES je drevoštiepka
a slama prírodný produkt používaný na spaľovanie, pričom je vylúčený z kategórie odpadu uviedol, že ak
je to vhodné na spálenie je to v poriadku, ale ide tu o to, že produkt horenia z jeho pohľadu považuje za

odpad, ak je tam úmysel sa tohto produktu zbaviť, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, či je možné považovať
za zbavenie sa odpadu pokiaľ bol využívaný na vedecký projekt. Svedok uviedol, že okresný úrad, odbor
životného prostredia o použití takýchto látok na vedecké účely asi nerozhoduje.

Svedok uviedol, že nezákonný postup obžalovaných spočíval v tom, že popol mal byť uložený na

oficiálnejskládkealebovzariadenínazhodnotenieodpadov.Naotázkučibetónovépodložiepredstavuje
dostatočnú ochranu pred únikom nebezpečných látok do pôdy sa svedok nevedel bližšie vyjadriť.
Nevedel sa vyjadriť ani k otázke prečo nedošlo ku škode na životnom prostredí a z akého dôvodu,
keď bol popol uložený na predmetnej skládke približne 9 mesiacov. Na otázku prečo vo veci, keď sa
chráni životné prostredie neboli do konania pribraté orgány zodpovedné za ochranu životného prostredia

uviedol, že v podstate sa riešila iba otázka miesta uloženia popola.

Z výsluchu svedka A. H. K. v prípravnom konaní vyplynulo, že niekedy vo februári alebo v marci
2019 bolo stretnutie, na ktorom boli A. B. B., A. I. J. a on, pričom sa hovorilo, že prebieha nejaký
výskum ohľadom využitia popola na poľnohospodárske účely. Väčšina tohto popola bola z drevoštiepky,

svedok tvrdil, že popol vyviezla spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o., ktorá je materskou spoločnosťou
obžalovaného a už nevie kto takýto pokyn na vývoz popola na skládku, ktorá sa nachádzala na pozemku
I. J. konkrétne dal. Uviedol, že oprávnenými osobami dať takýto pokyn bol on, v tom čase riaditeľka E.
H., G., Trebišov, I. M. alebo majster výroby, a to pani B., takisto pokyn na vývoz môže dať aj niekto ceztelefón z Bratislavy. Na hlavnom pojednávaní svedok uvádzal, že všetku manipuláciu, prácu, dodávku
a vývoz paliva zabezpečuje pre nich spoločnosť, firma Intech Slovakia, s.r.o., on sa podieľal na veci
tak, že sa bol pozrieť s pánom J. na miesto kde treba vyviezť popol a tým to pre neho skončilo. Vie

o tom, že popol bol vyvezený, ale nevedel uviesť kto konkrétne pokyn na vývoz popola uložil. Uviedol,
že v tom čase bol vedúcim výroby tepla a zabezpečenie paliva mala na starosti firma Intech Slovakia,
s.r.o.. Svedok ďalej uvádzal, že veci v súvislosti s odvozom odpadu, teda popola, riešila spoločnosť
Intech Slovakia, s.r.o.. Svedok ďalej uviedol, že pokyn na vývoz popola mohla snáď dať I. M., bývala
riaditeľka obžalovaného v 2. rade, prípadne aj O. B., ale takýto pokyn mohol dať aj niekto zo spoločnosti

Intech Slovakia, s.r.o..

Z výsluchu svedka N. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa venuje drevnému popolu od
roku 2007, so spoločnosťou Intech Slovakia vykonávali viacero výskumných projektov, implementovali
aj zahraničné projekty, ktoré sa týkali produkcie a využitia drevného popola z chemicky čistého
výrobeného dreva, najprv tieto projekty riešili na využitie popola ako hnojiva na lesnej pôde, na ornej

pôde, na výstavbu lesných ciest a podobne. Uviedol, že nechápe o čom je celé toto pojednávanie,
pretože v prípade využitia tejto záležitosti, vedeckej metódy, má v rukách metodiku, kde je zrejmé, že
využívame popol vystavený poveternostným podmienkam polroka, čo je najlacnejšia metóda, ktorou
chcú zoptimalizovať chemické vlastnosti popola. Uviedol, že v uvedenom období obhajoval habilitačnú
prácu, ktorá okrem iného vychádzala aj z výsledkov získaných v rámci vedecko-výskumnej spolupráce

so spoločnosťou Intech, keďže na daný účel sú potrebné dlhoročné výsledky mali za cieľ pokračovať
v tejto spolupráci aj v rámci uvedeného projektu, spoločnosť Intech bola do projektu zapojená tým,
že dodávala drevný popol alebo vyzretý popol, ktorý používali na hnojenie rýchlorastúcich drevín
pestovaných na ornej pôde. Svedok ďalej uviedol, že pri riešení tohto projektu vykonávali chemické
analýzypopola,ktorébolivyužitépriichpokusochnahnojivo,analýzybolirobenénakatedreagrochémie

a živiny rastlín SPU v Nitre s tým, že vzorky boli odobraté podľa metodiky a výsledky boli získané
podľa platných analytických metód, výsledky boli v rámci normy, ani obsah ťažkých kovov nepresahoval
hodnoty maximálne prípustných limitov. Účelom tohto projektu bolo používať popol ako hnojivo, tento je
významným vápenato-draselným hnojivom, obsahuje veľké množstvo vápnika a draslíka, skúšali rôzne
dávky k rýchlorastúcim drevinám a vyšlo im, že majú vplyv na produkciu biomasy, z takto získanej

biomasy nezaznamenali žiadne zmeny obsahu ťažkých kovov a odporučili Ministerstvu hospodárstva aj
životného prostredia, aby sa zaoberalo legislatívnou úpravou a vylúčil drevný popol z katalógu odpadu
a zaradil ho ako druhotnú surovinu, ako vedľajší produkt. K metodike odberu vzoriek uviedol, že nakoľko
ide o priestorový útvar na kope, je potrebná priemerná vzorka, jedna vzorka sa odoberá tzv. pichadlom,
čo je kovová týč, ktorá má drážku a po zapichnutí do kopy popola v drážke ostane popol, tento sa

uvoľní do nádoby, pričom odber sa opakuje minimálne štyrikrát a takto sa získa priemerná vzorka. Štyri
odbery sa nerobia na jednom mieste, ale na viacerých miestach kopy popola. Uviedol, že teoreticky
môže dôjsť aj ku kontaminácii látok z popola, najmä v prípade úletového popola, ktorý obsahuje zvýšené
množstvo ťažkých kovov a v prípade, že omylom odoberie vzorku z tohto miesta, môže sa zvýšiť
obsah ťažkých kovov až desaťnásobne. Svedok ďalej uviedol, že mali projekt v ktorom bolo zapojených

päť krajín, Fínsko, Rakúsko, Slovensko, Rumunsko a Belgicko, pričom z týchto krajín Slovensko má
najprísnejšiu legislatívu ohľadne povolených množstiev znečisťujúcich látok v popole, väčšinou ťažkých
kovov, ale pri ich rozboroch sa podarilo zostať v daných limitoch. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru
v zmysle smernice Európskej únie, Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19.11.2008 skúmaný popol patrí
do kategórie tzv. vylúčených odpadov, uviedol, že je za to, že popol má byť druhotná surovina, orná

pomocná látka alebo hnojivo. Uviedol, že Slovenská republika sa zaviazala, že bude znižovať množstvo
skládkovaného odpadu, predpokladá, že na Slovensku ide o významné množstvo, druhotné využitie
drevného popola by mohlo významným spôsobom zvýšiť podiel recyklovaného aktuálne skladovaného
materiálu. Svedok uviedol, že ani teoreticky nepredpokladá, že by uloženie popola v oblasti predmetnej
skládky ovplyvnilo alebo by ňou mohlo dôjsť k nejakej kontaminácii ornej pôdy, ktoré by mohli poškodiť

životné prostredie, bežne sa takýto spôsob uskladnenia využíva, ide o klasické odkalisko, betónovú
plochu s nepriepustným spodkom, muselo by extrémne zapršať, aby sa z tohto popola stal tekutý, resp.
polotekutý materiál, ktorý by dokázal byť odplavený na susednú pôdu a nevie si predstaviť taký dážď,
ktorý by to spôsobil, popol by sa musel dostať priamo do pôdy v extrémne veľkom množstve.

Po nahliadnutí do protokolu o skúške č. 379/2019 Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra
Bratislava z 11.06.2019 svedok uviedol, že nie je vylúčené, že mohla byť nesprávnym spôsobom
odobratá vzorka, uviedol, že rastliny sa nepestujú v popole ale v pôde, kde sa aplikujú 3 tony na hektár,
ktorá popol sa zmieša s 30 centimetrovou vrstvou pôdy a ten obsah sa tam zvýši o stotiny promile, keď sato sleduje kumulatívne, vie sa zabrániť trvalému znehodnoteniu pôdy ťažkými kovmi, na čo majú metódu
pri vedecko-výskumnom projekte. Pokiaľ ide o odobratie jednej vzorky, nie je možné zistiť relevantnosť
výsledkov.

ZvýsluchusvedkaA.N.Q.,pracovníkaIntechSlovakia,s.r.o.,vyplynulo,žetátospoločnosťzabezpečuje
dodávku paliva pre Trebišovskú energetickú, následne na to táto spoločnosť zabezpečuje aj vývoz
popola, v rámci zhodnotenia využitia alebo zníženia vývozu tohto popola bolo riešené výskumné využitie
popola v poľnohospodárstve, uviedol, že vie o tom, že popol bol vyvezený na nejakú betónovú plochu

záujemcu, kde sa malo čakať a postupne sa mali odoberať z neho vzorky, ale následne došlo k zásahu
polície, popol sa odviezol na povolenú skládku, odviezli ho pracovníci Intechu, ktorí zabezpečili odvoz
alebo manipuláciu. Uviedol, že spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o. je firma, ktorá pracuje v energetike
dlhodobo, keď nastal boom využívania biomasy pri výrobe tepla, tak spoločnosť bola lídrom v tomto
segmente na Slovensku. Ak sa potrebuje riešiť popol, ktorý vzniká v rámci spaľovacieho procesu, je
potrebné ho nejakým spôsobom likvidovať, keďže legislatíva je nešťastne nastavená, keďže popol po

spaľovaní biomasy je podľa jeho názoru nelogický zaradený ako odpad, tak to riešia v rámci Slovenska
viaceré inštitúcie, ktoré sa snažia zmeniť nastavenie v tejto legislatíve, v rámci toho mali účasť na
viacerých projektoch v spolupráci s Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Lesníckou univerzitou vo
Zvolene, a takto získali licenciu, že môžu v tomto vystupovať ako výskumná organizácia. K výskumnému
zámeru využívania popola pri zapracovaní pôdy, pri testovaní rôznych poľnohospodárskych plodín

uviedol, že projekt mal trvať tri roky aby boli zohľadnené všetky vplyvy, vzhľadom na to, že popol môže
obsahovať rôzne látky mali sa robiť rozbory s tým, že sa mala zohľadňovať zmena zloženia popola
v čase. Svedok uviedol, že nemôže vylúčiť, že pokyn na vývoz popola na skládku mohol prípadne dať
aj on a uviedol, že si myslí, že takýto pokyn nemohol dať nikto zo spoločnosti Trebišovská energetická,
s.r.o..

Z výsluchu znalca RNDr. Ing. doc. Tomáša Tótha vyplynulo, že na písomnom znaleckom posudku trvá,
uviedol, že k znaleckému skúmaniu bol protokol o skúške, pričom vzorka bola odobratá a zaistená
ako chemická stopa technikom OR PZ Trebišov, pričom nevedel uviesť akým spôsobom táto vzorka
bola odobratá, uviedol, že existuje na to akreditovaná analýza, v niektorých prípadoch nie je potrebný

akreditovaný odber, v niektorých prípadoch je potrebné, aby odber bol akreditovaný, ale k metodike
odoberania vzoriek sa nevedel vyjadriť. Znalec potvrdil čo je uvedené v znaleckom posudku, že
boli prekročené limitné hodnoty u troch prvkov a to kadmia, kobaltu a zinku, ďalej uviedol, že
obhliadku kde bola látka uložená znalecký ústav nevykonal, vychádzali iba z vyšetrovacieho spisu
a z fotodokumentácie. Znalec sa nevedel vyjadriť, či vo všeobecnosti sú maximálne limity pre hnojivá,

ornú pôdu, poľnohospodársku pôdu vyššie pre arzén alebo kadmium, alebo nižšie. Znalec uvádzal,
že predložený materiál neposudzovali ako hnojivo, takisto nevedel uviesť či skúmaný materiál bol
zložený alebo použitý na vedecké účely, tento popol je možné využiť pre takého účely až keď sa získa
povolenie,žepopolniejeodpadom,alevedľajšímproduktomstým,žespoločnosťIntechSlovakia,s.r.o.,
Bratislava, vykonáva výskum ohľadne využitia popola ako druhotnej suroviny v poľnohospodárstve.

K protokolu, ktorý bol poskytnutý políciou, uviedol, že nevykonali obhliadku miesta skládky, vychádzali
z vyšetrovacieho spisu a z fotodokumentácie. Na otázku či pre logické a vedecky odôvodniteľné závery
postačí odber jednej vzorky popola z hmotnosti 50 ton uviedol, že nie. Ďalej uviedol, že nevie posúdiť
či samotný vyšetrovateľ alebo technik, ktorý vzorku odobral urobil nejaké vzorkovanie, ale má sa na

mysli zrejme priemerovanie, k tomu sa nevedel vyjadriť. Ďalej uviedol, že nevie akým spôsobom bola
odobratú vzorka, ale nemôže vylúčiť, že keby bolo odobratých viac vzoriek z rôznych miest skládky, že
by výsledky boli iné. Na otázku či ak by zobral niekto vzorku z konkrétnej inej časti, tak či by sa namerali
iné hodnoty znalec uviedol určite áno a napríklad keby sa zobral popol, ktorý vznikol možno po hodine
spaľovania od napríklad predchádzajúcej várky, tiež by sa namerali iné hodnoty.

ZvýsluchusvedkyneRNDr.SlávkyTóthovejvyplynulo,žedlhérokyspolupracujesospoločnosťouIntech
Slovakia, s.r.o., sama vedie viaceré vedecké projekty týkajúce sa tejto problematiky, preto bola v roku
2019 na jeseň prizvaná obžalovaným v 2. rade, bola privolaná do terénu kde bol popol uložený, odobrala
vzorky a urobila si vlastný vedecky podložený názor, pričom zistila, že vlastnosti uloženého drevného

popolavyhovovalipožiadavkenapôdnupomocnúlátku.Napovrchupopolabolaužvytvorenátzv.krusta,
niečo ako škrupina, ktorá vzniká pôsobením vzdušnej vlhkosti a CO2, táto krusta zabraňuje veternej
erózii a ďalšiemu roznosu materiálu do okolia. Vie, že Intech Slovakia s.r.o. v tom čase mala oprávnenie
na vykonávanie vedy a výskumu, spoločná práca tejto spoločnosti a Národného lesníckeho centra viedlak získaniu mimoriadne významného projektu pre Slovensko v oblasti využitia živín z odpadov. Uviedla,
že pri výjazde do terénu odobrala vzorky popola a vzorky pôdy z okolitých polí a bola prekvapená,
pretože vzorky pôdy obsahovali vyššie množstvá ťažkých kovov než vzorky popola, teda popol bol

čistejší než okolitá zemina. Ďalej uviedla, že v protokole, ktorý vypracovalo na základe jej vzoriek
Národné lesnícke centrum sa uvádzajú vzorky č.1 a č.2 ako pôda a vzorka č.3 ako popol, pričom za
rizikové prvky podľa slovenskej legislatívy sa považujú ortuť, kadmium, arzén, chróm a olovo, ktorých
koncentrácie sa posudzujú nesmierne prísne a je prekvapivé, že vo väčšine prípadov sú v popole nižšie
koncentrácie než v okolitej pôde s výnimkou kadmia, ale aj kadmium vyhovuje limitu pre pôdnu pomocnú

látku. K znaleckému posudku uviedla, že znalec uvádza legislatívu z oblasti pôdy, kdežto popol sa
musí hodnotiť podľa legislatívy o hnojivách. Čo sa týka používania odpadu na vedecko-výskumné účely
uviedla, že nikto na Slovensku, a to okresné úrady, úrady zaoberajúce sa životným prostredím, odborné
spoločnosti ani Ministerstvo životného prostredia nevedia uviesť, že či potrebuje nejaké špeciálne
povolenie alebo súhlas na používanie takéhoto odpadu na vedecko-výskumné účely. Uviedla, že so
spoločnosťouIntechSlovakia,s.r.o.aNárodnýmlesníckymcentromspolupracujepribližneodroku2007,

urobilo sa množstvo výskumov, testov, analýz, odberov vzoriek, z tohto výskumu vyplynulo obrovské
množstvo poznatkov, ktoré sa môžu využiť k tomu, aby sa znížilo množstvo skládkovaného odpadu a bol
bezpečne využitý.

Z výsluchu svedka R. N. vyplynulo, že v čase spáchania skutku pracoval ako vodič nákladného vozidla,

prácu mu prideľovala pani B., uviedol, že miesto na ktoré má vyviezť popol mu ukázal A. H. K., bol pri
prvej fúre. Uviedol, že pokyn aby popol vyviezol na uvedené miesto mu dala pani B.. Uviedol, že do
práce nastúpil asi v mesiaci marec 2019, pri nástupe do práce mu bolo povedané, že jeho nadriadenou
alebo vedúcou je pani B.. Na otázku kto mu vypracoval mzdu uviedol, že Intech Slovakia, s.r.o., uviedol,
že A. B. mu s vykonávaním práce nedával žiadne pokyny. Rovnako uviedol, že A. N. Q. nepozná.

Zo Znaleckého posudku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. 15/2019 vyplýva, že k
znaleckému posudku bol predložený Protokol o skúške č. 379/2019, vypracovaný Štátnym geologickým
ústavom Dionýza Štúra v Bratislave, pričom vzorky boli prevzaté týmto ústavom 30.04.2019 a protokol
bol vypracovaný 11.06.2019. Z uvedeného protokolu vyplýva, že v popole bol zistený obsah kadmia

päťnásobne prekračujúci povolený limit pre tento prvok, obsah kobaltu bol prekročený 1,75 násobne
a obsah zinku prekračoval limitnú hodnotu 1,68 násobne, aplikáciou tohto popola s takýmto obsahom
rizikových prvkov by došlo k reálnemu riziku kontaminácie pôdy ťažkými kovmi, najmä kadmiom
a kobaltom. Obsah kadmia v pôdach tohto regiónu je na úrovni 4-6 mg.kg-1 , čo predmetné pôdy
zaraďuje medzi pôdy rizikové so zvýšeným obsahom kadmia, pričom limitná hodnota pre obsah kadmia

v pôdach je 1,0 mg.kg-1. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že podľa legislatívy SR popol z čistého,
chemickyneošetrenéhodrevanemávlastnostinebezpečnéhoodpaduajezaradenýdoskupiny„Ostatné
odpady“, ako hnojivo, resp. ako pôdna pomocná látka sa na Slovensku môžu používať iba materiály
v zapísané v Registri hnojív, neregistrované hnojivá môže do pôdy aplikovať v nevyhnutnom množstve
len výskumná inštitúcia. Popol je charakterizovaný ako odpad ostatný, pokiaľ nie je uvedené inak podľa

§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z., kde je uvedené, že odpadom nie je látka
alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom, a takéto rozhodnutie môže vydať príslušný Okresný
úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva. Tak ako je uvedené v odbornom
vyjadrení Okresného úradu Trebišov, ide o odpad zaradený podľa Katalógu odpadov 100101 – popol,
škvara a prach z kotlov, okrem prachu z kotlov uvedeného v katalógu pod č. 100104 ako odpad O -

ostatný odpad. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o uloženie značného množstva popola na
malú plochu v odhadovanom objeme 50 ton je tento materiál vystavený poveternostným podmienkam,
v každom prípade je tento materiál v takto koncentrovanej podobe zdrojom rizikových prvkov, a to najmä
železa, zinku, chrómu a ďalších, kde môže prísť k unášaniu popola vzdušinou na okolitú pôdu, nemenej
závažným vplyvom je voda vo forme dažďa a následná vodná erózia, kedy môže prísť k vylúhovaniu

týchto prvkov do vodného roztoku. Znalecký ústav ďalej uviedol, že drevný popol je významným zdrojom
živín, hlavne draslíka a vápnika a pôsobí dezinfekčne, nesmie však obsahovať škodlivé látky, popol
a uhoľný prach môžu obsahovať škodlivé chemické prvky a látky v nadmerných množstvách. Hnojenie
popolom znižuje kyslosť pôdy a spôsobuje dlhodobé zvýšenie celkových živín v povrchovej vrstve pôdy.
Hnojenie popolom je vhodné pre plochy, ktoré budú zalesňované za účelom produkcie energetického

dreva alebo plochy kde bude obnovovaná vegetácia z environmentálnych dôvodov, popol predstavuje
vhodnú alternatívu ku komerčným hnojivám.Z Protokolu o skúške č. 379/2019 vydaného Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra v Bratislave
vyplýva, že tento prevzal vzorku na skúmanie 30.04.2019, protokol bol vydaný 11.06.2019, pričom na
skúmanie bola prevzatá jedna vzorka označená ako stopa č. 1, z protokolu vyplývajú skutočnosti, ktoré

sa uvádzajú v znaleckom posudku ohľadne prekročených limitov kobaltu, kadmia a zinku.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 22.03.2019 vyplýva kde sa nachádza miesto skládky,
a to približne 2-3 kilometre za mestom Trebišov, popol je uložený na betónovej ploche, ohraničený
betónovými stenami, 200m od skládky sa po ľavej strane cesty nachádza ďalšie hnojisko rovnakého

typu, za týmto hnojiskom sa pri ceste nachádza odkalisko ohraničené betónovými stenami o rozlohe
35x45m, v ktorom sa nachádzajú kopy neznámej čierne sypkej hmoty, jedna sa o 20 tesne vedľa seba
umiestnených kôp tejto hmoty, umiestnené sú na rozlohe 17x28m a siahajú do výšky 1,2m. Miesto
činu bolo obhliadnuté, fotograficky zadokumentované a z uvedených kôp neznámej čiernej hmoty bola
odobratá chemická vzorka ako stopa č. 1. Obhliadku vykonal jeden príslušník policajného zboru, a to
D. N. N. P., osoba prítomná pri obhliadke bola jedna, a to S. J., pričom z úvodu zápisnice o obhliadke

miesta činu vyplýva, že obhliadku vykonal npor. Paľo Ondy a kriminalistický technik OR PZ Trebišov kpt.
Radoslav Toth, ktorý sa pod zápisnicou o obhliadke miesta činu neuvádza a nenachádza sa tam ani
jeho podpis. K skutočnostiam, ktoré sa uvádzajú v zápisnici o obhliadke miesta činu bola vypracovaná
fotodokumentácia, ktorá preukazuje konštatácie uvedené v zápisnici.

Z odborného vyjadrenia Okresného úradu Trebišov, odboru starostlivosti životného prostredie zo dňa
29.03.2019vyplýva,žeškoda,ktorábolaspôsobenápredstavujenákladysúvisiacesnaloženímodpadu,
nakladačom, z prepravy odpadu z Trebišova do Sirníka a z ceny za uloženie odpadu v zariadení na
zneškodňovanie odpadov, pričom cena za 1 tonu odpadu predstavuje 43,- Eur a celková predpokladaná
škoda je odhadom 3.105,- Eur. Rovnako sa uvádza v tomto vyjadrení, že vzdialenosť nezákonne

umiestneného odpadu od zariadenia na zhodnocovanie odpadu bola určená odhadom.

Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 19.03.2019 vyplýva, že Intech Slovakia,
s.r.o., Bratislava, ako prepravca vyviezla z miesta nákladky Trebišov na miesto výkladky v Trebišove
popol v hmotnosti 10 ton, pričom osádku vozidla predstavoval pán N. ako vodič.

Zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi poskytovateľom Združenie obcí pre separovaný
zber Zemplín n.o., Cejkov a objednávateľom Trebišovská energetická, s.r.o., Trebišov, vyplýva, že
poskytovateľ sa zaviazal, že bude od objednávateľa odoberať komunálne odpady uvedené v prílohe č.
1. Zmluva bola podpísaná 03.01.2016. Z prílohy zmluvy, a to z cenníka za uloženie odpadov vyplýva,

že cena za popol, škvar a prach z kotlov, spolu s poplatkom v zmysle zákona o odpadoch predstavuje
spolu 33,20,- Eur za 1 tonu.

Z faktúry splatnej 26.03.2019 vystavenej REMKO Sirník, s.r.o., Košice, vyplýva, že účtoval Trebišovskej
energetickej, s.r.o., Trebišov, za zneškodnenie odpadu za 36 ton a za poplatok za uloženie odpadu sumu

2.115,46- Eur.

Z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa
21.10.2014 vyplýva, že na základe návrhu spoločnosti Poltárska energetická, s.r.o., Poltár, sa dáva
súhlas, že drevný popol z procesu spaľovania drevnej biomasy sa považuje za vedľajší produkt a nie

za odpad, tento súhlas sa udeľuje do 31.08.2019.

Z rozhodnutia toho istého Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2014 vyplýva, že na návrh
spoločnostiHriňovskáenergetická,s.r.o.,Hriňová,sadávasúhlas,žedrevnýpopolzprocesuspaľovania
drevnej biomasy sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, súhlas sa udeľuje do 31.08.2019.

Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že po preštudovaní podania, dokladovej časti sa
dospelo k záveru, že drevný popol z procesu spaľovania drevnej biomasy, ktorý vzniká žiadateľovi ako
neoddeliteľnásúčasťvýrobnéhoprocesuspĺňapodmienkyustanovenév§2písm.a/zákonaoodpadoch
pre vedľajší produkt.

ZoznámeniaTrebišovskejenergetickej,s.r.o.zodňa13.12.2019vyplýva,žetátospoločnosťzabezpečila
odvoz popola z priestorov bývalého odkaliska čističky odpadových vôd na skládku odpadov. Z pripojenej
dokumentácie vyplýva, že popol bol vyvezený na skládku REMKO Sirník, s.r.o..Z výskumného zámeru druhotného využitia popola z Trebišovskej energetickej, s.r.o. ako hnojiva
na ornej pôde vypracovaného Intech Slovakia, s.r.o. v roku 2018, ktorý schválil A. N. Q., konateľ
spoločnosti Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava, vyplýva popis činnosti E. H., G. ako výrobcu tepla,

uvádzajú sa tu druhy používaných palív, a to drevná biomasa. Konštatuje sa tu vyhláška 365/2012
Z. z. o kategorizácii odpadov. Uvádza sa vo výskumnom zámere, že drevný popol je skládkovaný
v súlade s vyhláškou Európskej únie, ako vo väčšine štátov Európskej únie, neustále narastajúce ceny
skládkovania, zvyšujúce sa nároky na bezpečné riešenie skládok, ako aj povinnosť zvyšovania podielu
recyklovaného odpadu nútia producentov popola vyhľadávať nové riešenia a spôsoby, ktoré povedú

k minimalizácii produkcie odpadov alebo k ich úplnej recyklácii, existuje niekoľko desiatok výskumných
projektov a výskumy z nich, ktoré boli realizované v zahraničí s cieľom zistiť vplyv drevného popola
a popola z poľnohospodárskej fytomasy na pôdu, pôdny roztok, tieto štúdie jednoznačne preukázali,
že drevný popol vzniknutý z čistého chemicky neupraveného dreva, ako aj popol z poľnohospodárskej
fytomasy môže byť využívaný na elimináciu acidifikácie a kompenzáciu odberu a straty živín bez
následných negatívnych účinkov na pôdu, vodu, vzduch a živé organizmy, vrátane človeka. V závere

sa ďalej uvádzajú experimenty ako založiť a sledovať poľné pokusy, konkrétne sa tu uvádzajú pozemky
ABG Trebišov, s.r.o. (konateľom ktorého je I. J.), pričom aj z pokusnej plochy s veľkosťou parcely
10m2 počas troch pestovateľských ročníkov, plánovaný začiatok výskumného projektu má byť apríl
2019 a ukončenie výskumného projektu december 2021, pričom popol bude zabezpečený z kotolne
spoločnosti Trebišovská energetická, s.r.o., spolupracujúcim poľnohospodárskym podnikom je ABG

Trebišov, s.r.o.. Ako zodpovedný riešiteľ projektu je uvedená K. G. E., Phd., príjemca Intech Slovakia,
s.r.o., Bratislava, partner SPU Nitra. Ďalej sa uvádza, že začiatok riešenia projektu je september 2009
a koniec riešenia projektu august 2011.

Z Protokolu o skúškach-115-19 Národného lesníckeho centra vo Zvolene vyplýva, že žiadateľom je

Intech Slovakia, s.r.o., skúšobné vzorky do laboratória boli prevzaté 28.11.2019, skúšky boli vykonané
od 19.12.2019 do 20.01.2020, z protokolu o skúškach vyplývajú závery, ktoré uvádzala vo svojom
výsluchu aj svedkyňa K. E.. Predmetom skúšky sú tri vzorky, a to pôda dve vzorky a popol jedna vzorka,
pričom z výsledkov skúšok vyplýva, že v prípade napríklad vápnika, draslíka sú hodnoty 3-20 krát
vyššie, v prípade zinku u jednej vzorky je nameraná hodnota 131mg /kg, teda pod stanoveným limitom

200mg/kg, v jednom prípade u zinku je nameraná hodnota 360mg/kg, čiže nad povolený limit 200mg/
kg. V prípade mnohých chemických látok je obsah látok v pôde vyšší než je to v prípade popola.

Z odborného posudku oponenta doc. Ing. Pavla Otepku, PhD., viceprezidenta Európskej spoločnosti
pre ekologické cykly pre strednú Európu a odborného hodnotiteľa vedeckých a vzdelávacích projektov

financovaných z EÚ vyplýva, že sa vyjadruje k metodike výskumu možnosti druhotného využitia popola
z E. H., G., ako hnojiva na ornej pôde, pričom k tomuto materiálu uvádza, že je na požadovanej
úrovni, spĺňa náležitosti vedeckých prác, odporúča sa na jej základe založiť poľné, resp. nádobové
pokusy a vykonať dané experimenty opakovane počas minimálne 2-3 pestovateľských sezón, po
následnom zhodnotení výsledkov by bolo možné konštatovať konkrétne závery a odporúčania, ktoré

by mohli prispieť k zmene oficiálneho a aktuálneho všeobecne zaužívaného spôsobu nakladania
s vyprodukovaným popolom z fytomasy.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 03.09.2020
vyplýva, že sa udeľuje súhlas žiadateľovi Trebišovskej energetickej, s.r.o., Trebišov, na to, že drevný

popol z procesu výroby energie sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 07.10.2020.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2016, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú a nadobúda účinnosť 01.01.2017
vyplýva, že predávajúci Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava, sa zaviazal dodávať kupujúcemu, a to E.

H., G., Trebišov, palivo pre kotol Vesko – B a Vesko – S, pričom sa prehlasuje, že dodávaná
biomasa nie je definovaná ako odpad podľa katalógu odpadov. Zo zmluvy o zabezpečení služby zo
dňa 05.09.2016, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2017 a bola uzavretá na dobu neurčitú vyplýva, že
predávajúci Intech Slovakia, s.r.o., sa zaväzuje na základe zmluvy zabezpečiť pre kupujúceho, a to pre
Trebišovská energetická, s.r.o., Trebišov, dopravu, manipuláciu a skladovanie paliva, vrátane odvozu

popola zo spaľovania biomasy v súlade s technickou špecifikáciou uvedenou v prílohe č.1 a 2 zmluvy.Zo správy o povesti Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ na obžalovaného v 1. rade vyplýva,
že priestupkové konanie proti nemu nebolo začaté, o rodinných a majetkových pomeroch, správaní sa
v mieste bydliska menovaného nie je úradu viac známe.

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného v 1. rade vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:

V konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, a to výsluchmi obžalovaných, svedkov ani listinným
dôkazom, že by obžalovaný v 1. rade, resp. obžalovaný v 2. rade boli dali príkaz, či už ústny
alebo písomný na vytvorenie skládky na pôde vlastnícky patriacej pánovi J.. Svedok A. K., pracovník
obžalovaného v 2. rade uviedol, že on takýto pokyn nedal, prípadne takýto pokyn mohla dať na vývoz
popola na predmetnú skládku pani B., prípadne v tom čase bývalá riaditeľka pani M.. Svedok A. Q.,
pracovník Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava, uviedol a pripustil, že pokyn na vývoz popola dal on. Svedok

R. N. tvrdil, že pokyn na vývoz popola na uvedenú skládku mu dala pani B., táto skutočnosť však
verifikovaná v konaní nebola, je zrejmé, že R. N. bol zamestnancom nie obžalovaného v 2. rade,
ale spoločnosti Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného záznamu
o prevádzke motorového dopravného prostriedku, o vývoze popola na miesto skládky. Zo zmluvy
uzavretej medzi obžalovaným v 2. rade a Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava, z 05.09.2016 je zrejmé,

že spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o., sa zaviazala zabezpečovať pre obžalovaného v 2. rade dopravu,
manipuláciu a skladovanie paliva, ale aj odvoz popola zo spaľovania biomasy. Z uvedeného je zrejmé, že
odvozpopolazareáluobžalovanéhov2.rademalanastarostivýlučnespoločnosťIntechSlovakia,s.r.o.,
Bratislava. Pokiaľ sa v obžalobe v skutkovej vete uvádza, že obžalovaní porušili všeobecne záväzný
predpis, má sa na mysli porušenie zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a vyhlášky č. 365/2015, ktorou sa

ustanovuje katalóg odpadov. Podľa tejto vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR je pod č. 100101
zaradený ako odpad popol, škvara a prach z kotlov, okrem prachu z kotlov uvedeného pod č. 100104.

Z ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. okrem iného vyplýva, že je záväzné v rámci
hierarchie odpadového hospodárstva poradie priorít, a to predchádzanie vzniku odpadu, príprava na

opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, až v poslednom rade zneškodňovanie, a takisto
pôvodca odpadu je povinný predchádzať vzniku odpadu. Z § 97 ods. 1 písm. o/ citovaného zákona
vyplýva, že orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec
sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad.

Skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi v § 302 ods. 1 Tr. zákona používa pojem
odpad. Vychádzajúc z citovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia je zrejmé, že popol, ktorým
bola vytvorená skládka je podľa katalógu zaradený medzi ostatný odpad. Skutková podstata nenarába
s pojmom nebezpečný odpad. Katalóg odpadov však obsahuje nielen odpad, resp. ostatný odpad, ale
aj nebezpečný odpad. Vzhľadom k tomu sa javí, že odpad, resp. ostatný odpad nie je nebezpečným

odpadom. Skutková podstata sa však nevzťahuje na odpad nebezpečný, ale na odpad všeobecný, teda
môže ísť aj o odpad relatívne bezpečný. Zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného
konania je zrejmé, že hodnoty niektorých chemických prvkov ako nebezpečných látok, a to kadmia,
kobaltu a zinku boli prekročené nad limitné hodnoty. K tomu do akej miery možno považovať prekročenie
týchto dovolených limitov u citovaných nebezpečných látok za preukázateľné sa vyjadril nielen znalec

doc. Tóth, ale aj svedkovia vypočutí v konaní, a to doc. P., K. E.. Samotný znalec doc. E. sa nevedel
vyjadriť k metodike odberu látky, pretože z protokolu o skúškach, ktorý bol predložený k znaleckému
posudku je zrejmé, že pri tomto protokole sa vychádzalo z jedinej odobratej vzorky, pričom nebol zistený
spôsob a metodika, akým sa táto jediná vzorka odobrala. Samotný znalec pripustil, že odobratie jedinej
vzorky z množstva 50 ton popola nemôže byť podkladom pre vedecky podložený záver, znalec sa

nevedel vyjadriť k spôsobu a metodike odoberania vzoriek, nevylúčil že keby bolo odobratých z takejto
masy viac vzoriek, a to z rôznych miest, že výsledky protokolu o skúškach ohľadne nebezpečných látok
by boli iné a rovnako by určite boli iné aj v prípade, že by sa zobrali vzorky popola, ktoré vznikli po hodine
spaľovania od predchádzajúcej várky.

Z vykonaného dokazovania je takisto zrejmé, že ohľadne predmetného popola došlo k vypracovaniu
výskumného zámeru jeho druhotného využitia pre obžalovaného v 2. rade, pričom tento zámer bol
vypracovaný spoločnosťou Intech Slovakia, s.r.o., ktorý schválil A. N. Q., konateľ spoločnosti IntechSlovakia, s.r.o., cieľom tohto výskumného zámeru bol jeho výskum za účelom využívania v oblasti
poľnohospodárstva, a jeho zapracovávania do pôdy.

Z výsluchu svedkov doc. Otepku, RNDr. Tóthovej vyplynulo, že zaradenie drevného popola v katalógu
odpadov je nelogické, ohľadne využitia popola ako druhotnej suroviny pre poľnohospodárske účely
prebiehal výskum dlhšie roky, potvrdili, že Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava, má oprávnenie na tomto
úseku vykonávať výskumnú činnosť ako výskumná organizácia. Podľa výskumného zámeru sa mal
vykonávať výskum predmetného popola tri roky za dodržiavania istých kritérií a podmienok. Tak svedok

doc. Otepka, ako aj K. E. uvádzali po vykonaných výskumoch z minulosti, ktoré boli vykonávané
v spolupráci s inými okolitými štátmi, odporúčali Ministerstvu hospodárstva, ako aj Ministerstvu
životného prostredia SR, aby odpad bol v rámci legislatívnej úpravy zaradený nie ako odpad, ale ako
druhotná surovina, ako vedľajší produkt, že jediná vzorka nemôže preukázateľne potvrdiť prekročenie
nebezpečných látok v popole a poukázali aj na to, že hoci v popole boli zistené nadlimitné hodnoty
u troch chemických prvkov, rastliny sa nepestujú čisto v popole, ale popol sa zmiešava s hrubšou vrstvou

zeminy a tak tieto hodnoty sa touto aplikáciou znižujú. Svedkyňa K. E., v rámci prizvania obžalovaného
v 2. rade, vykonala odber vzoriek, popísala ako tieto vzorky odobrala, z ktorých častí, uviedla, že
odoberala aj vzorky z okolitej poľnohospodárskej pôdy, pričom zistila, že vzorky pôdy obsahovali vyššie
množstvá ťažkých kovov, než vzorky popola, a ten bol čistejší než okolitá pôda, tieto vzorky zaslala
Národnému lesníckemu centru, ktorý vypracoval protokol o skúškach, pričom z tohto protokolu vyplýva,

že vo väčšine prípadov sú v popole nižšie koncentrácie rizikových prvkov, ktorými sú ortuť, kadmium,
arzén, chróm a olovo, než v okolitej pôde, s výnimkou kadmia, pričom ale aj kadmium vyhovuje limitu
pre pôdnu pomocnú látku. V prípade svedkov K. G. E., doc. Otepku, ide o osoby, ktoré spolupracujú so
spoločnosťou Intech Slovakia, s.r.o., Národným lesníckym centrom, a to už od roku 2007, v tejto oblasti
sa vykonalo množstvo výskumov, analýz, testov, a cieľom tejto činnosti je zníženie množstva popola ako

skládkovaného odpadu a jeho bezpečného využitia na iné účely.

Z dvoch rozhodnutí Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie z roku
2014 vyplýva, že v prípade Poltárskej energetickej, s.r.o., Poltár, a v prípade Hriňovskej energetickej,
s.r.o., Hriňová, bol v zmysle zákona o odpadoch udelený súhlas na to, že drevný popol z procesu

spaľovania drevnej biomasy sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Už pred podaním obžaloby
bolo vydané aj rozhodnutie takéhoto úradu špeciálnej správy, vydané Okresným úradom v Košiciach,
a to 03.09.2020, keď bol rovnako udelený súhlas žiadateľovi Trebišovskej energetickej, s.r.o., na to, že
drevný odpad z procesu výroby energie sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva záver, že popol, ktorý bol umiestnený na mieste uvedenom
v obžalobe, mal byť umiestnený za účelom vedeckého výskumu s tým, že po tomto výskume, po väčšom
časovou odstupe sa získajú poznatky a závery, či tento je možné využiť v oblasti poľnohospodárstva
ako hnojivo, resp. doplnok hnojiva, čím by sa v konečnom dôsledku znižovala skládkovanosť popola
ako odpadu. Nepochybne uvedený popol mal slúžiť pre vedecko-výskumné účely a nejde o vytvorenie

alebo zriadenie skládky s úmyslom získať nejaké výhody zo strany obžalovaného v 2. rade, ohľadne
šetrenia nákladov v súvislosti s vývozom tohto popola na oficiálnu skládku pri obci Sirník. Skutočnosť,
že neišlo v skutočnosti o zriadenie skládky v úmysle zbaviť sa popola, ale na vedecko-výskumné účely
potvrdili tak obžalovaný v 1. rade, v 2. rade, svedkovia Rešetár, doc. Otepka, K. E., A. Q.. Drevný popol
je nepochybne podľa citovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia zaradený v katalógu odpadov

ako odpad, príslušné správne orgány však môžu vydávať na základe zákona súhlas na to, aby takýto
popol bol považovaný za vedľajší produkt a nie za odpad, v konaní bolo preukázané, že v minulosti
takéto rozhodnutia boli vydávané, v konečnom dôsledku existuje aj konkrétne rozhodnutie vzťahujúce
sa na obžalovaného v 2. rade, že nejde o odpad, ale o vedľajší produkt, je zrejmé, že pri hlavnej výrobnej
činnosti Trebišovskej energetickej, ale aj Poltárskej aj L. H., G., je výroba tepla, kde popol je ako produkt

horenia. Pri tejto činnosti uvedené energetické spoločnosti využívajú rovnaké palivo, a to biomasu a tak
Okresný úrad v Banskej Bystrici, ako aj v Košiciach dali súhlas na to, že tento drevný popol nie je
odpadom, ťažko predpokladať, že by v čase spáchania skutku biomasa ako palivo mala zásadne iné
zloženie, než biomasa o ktorej rozhodoval Okresný úrad v Košiciach, v súvislosti so zaradením popola
ako vedľajšieho produktu.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností sa súd domnieva, že vzhľadom na to, že
obžalovaný v 1. rade ako aj v 2. rade preukázali, že poskytnú popol spoločnosti I. J., ale iba v súvislosti
s výskumným záverom, ktorý pre obžalovaného v 2. rade vypracovala spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o.,Bratislava, ktorá sa zaoberá vedecko-výskumnou činnosťou ohľadne využitia popola ako prípadného
hnojiva pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska znenia skutkovej podstaty § 302 Tr. poriadku je
vedľajšie, či bol alebo nebol spracovaný protokol o skúškach, či boli odobraté vzorky, ktoré preukazujú

prekročenie prípustných limitov nebezpečných chemických prvkov v popole, pretože vychádzajúc
z katalógu odpadu, teda vyhlášky Ministerstva životného prostredia je zrejmé, že ide o odpad, pričom
v čase spáchania skutku tento popol z produkcie obžalovaného v 2. rade nebol daný naň súhlas
ako na vedľajší produkt. Súd sa však vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zaoberal tzv. materiálnym
korektívom podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, dospel k záveru, že trestným činom neboli spôsobené žiadne

následky, v konaní ani nebolo skúmané a preukazované či došlo k poškodeniu životného prostredia,
prinajmenšom kontaminácii poľnohospodárskej pôdy v blízkosti skládky, súd vyššie popísal za akých
okolností došlo k spáchaniu skutku a spôsobu vykonania, súd sa domnieva, že pohnútka obžalovaného
v 1. a 2. rade smerovala k využitiu popola ako druhotnej suroviny po vykonaní vedeckého výskumu,
a teda tak obžalovaný v 1. rade, ako ja v 2. rade nemali v úmysle spôsobiť nejakú škodu životnému
prostrediu vo všeobecnosti, a vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam sa súd domnieva, že

závažnosť činu je nepatrná, preto oboch obžalovaných spod skutku obžaloby oslobodil. Súd poukazuje
zároveň aj na to, že v konaní sa ani nezisťovala prípadná škoda na životnom prostredí a pokiaľ ide
o škodu, súd nepovažuje škodu vyčíslenú odborom životného prostredia za škodu reálnu, pretože táto
nevznikla štátu v zastúpení okresným úradom, pretože túto domnelú škodu odstránil obžalovaný v 2.
rade sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.