Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 0C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202612
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202612.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX
XX E., zastúpená: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská
Nová Ves, proti žalovanému: F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľnosti - byt číslo XXX (doplňujúci údaj k bytu:

G. na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXXX, B. H. C. D. XXX, postavenom na pozemku
- parcela registra „I.“, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 1548 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec E. - J. K. F., katastrálne územie L..

II.Súdukladážalovanémuzákazpriblížiťsakžalobkyninavzdialenosťkratšiuako50metrovsvýnimkou

procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred
súdmi Slovenskej republiky, a to vždy za prítomnosti tretej osoby.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže proti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať svojho práva na ochranu osobnosti. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Podanie prípadnej žaloby vo veci samej nemá odkladný účinok vo vzťahu k
nariadenému neodkladnému opatreniu.

V. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2025 sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd úplne vy1účil žalovaného z užívania nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade, katastrálnom odbore E. M., pre okres E. M., obec E. -
J. K. F., v katastrálnom území L. ako byt č. XXX (doplňujúci údaj k bytu: G. na X. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXXX, označenie vchodu C. D. XXX, postavenom na pozemku - parcela registra

„I.“, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 1548 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie na
adrese C. D. XXXXX/XXX, XXX XX E. (ďalej len „spoločný byt“) a zároveň by uložil žalovanému zákaz
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených
pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi Slovenskej republiky,
a to vždy za prítomnosti tretej osoby.

2. Návrh odôvodnila tým, že má dôvodné obavy z násilného správania žalovaného voči nej a ich
spoločnému synovi. Uviedla, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi spoločného bytu.Sú rodičmi syna H., narodeného dňa XX.XX.XXXX, s ktorým žili v spoločnom byte. So žalovaným tvorila
pár osem rokov. Počas uvedenej doby sa v roku 2018 rozišli z dôvodu vzájomných nezhôd, ako aj z
dôvodu prvotných násilných prejavov zo strany žalovaného. Žalobkyňa nadobudla dojem, že žalovaný

má aj psychické problémy. Žalobkyňa odišla žiť do N. C. H., odkiaľ sa vrátila po troch rokoch kvôli práci
do Bratislavy a dala sa opäť dokopy so žalovaným. Po určitej dobe po obnovení ich vzťahu sa opäť
začali prejavovať známky psychického ochorenia spojené s halucináciami (žalovaný počul hlasy, videl
vecí, ktoré nie sú skutočné - napríklad, že pod domom stoja ozbrojení muži a chcú ich zabiť), bludmi
(silné presvedčenia, ktoré nie sú v súlade s realitou - napríklad, že žalobkyňa má milenca, ktorý chce

vziať ju a syna Viktora na nejakú loď, ktorá vybuchne). Uvedené stále opakovane hovoril aj ich synovi,
ktorý sa začal kvôli týmto veciam báť. U žalovaného sa taktiež začalo prejavovať dezorganizované
myslenie (nesúvislá reč, problémy so sústredením, zabúdanie na to, kedy má ísť vyzdvihnúť syna zo
školy), paranoja (pocit, že ich niekto sleduje, ohrozuje - napríklad na lyžovačke, na ktorej boli, neustále
opakoval, že tam nie sú v bezpečí, že ich tam chcú zlikvidovať), rozprával sa sám so sebou a neustále
si niečo mrmlal popod nos a z toho všetkého vyplývajúce rôzne obvinenia osoby žalobkyne podložené

na halucináciách. Žalovaný sa opakovane vyhrážal žalobkyni, že ak ho opustí, nemusí to pre ňu dobre
skončiť. Vulgárne ju osočoval, kričal, objavovali sa u neho prejavy agresie. Celý čas ho žalobkyňa
presviedčala,žemusínavštíviťpsychiatričku,uktorejsavminulostiliečilaužívalajlieky,ktoréaleprestal
brať. Tieto jej návrhy ho stále dostali do amoku, kedy tvrdil, že on je úplne v poriadku, že žalobkyňa je
chorá a podobné nezmysly. Situácia sa výrazne zhoršila za posledné obdobie a najmä po spomínanej

lyžovačke, ktorú absolvovali začiatkom januára 2025, a z ktorej aj predčasne kvôli jeho paranoji odišli.
Žalobkyňa sa cíti ohrozená a nielen ona, ale má strach aj o ich syna H., nakoľko žalovaný im stále hovoril
o nejakom tajnom zozname, ktorý videl, a na základe ktorého má byť žalobkyňa zlikvidovaná, že pod
ich bytovkou sú muži, ktorí ich chcú zabiť. Z uvedeného dôvodu aj dňa 11.01.2025 ušla neskoro večer z
domu a zavolala na linku 112, na čo bola privolaná záchranná služba a polícia a tí žalovaného odviezli na

psychiatriu, odkiaľ ho ešte v tú istú noc prepustili. Žalobkyňa prespala u kamarátky. Žalovaný na druhý
deň odišiel k jeho matke do J. O.. Odtiaľ viackrát telefonoval synovi, ktorého sa žalovaný neustále pýtal
na to, kto je u nich v byte, s kým sa stretávajú, s kým sa stretáva matka, a vravel mu, že H., vieš, že
musíš povedať pravdu, lebo neposlušným deťom a klamárom sa dejú zlé veci. Žalovaný posielal synovi
aj počas školy hlasové správy na jeho hodinky, a všetky správy boli o tom istom, ustráchané správy, či

je v poriadku. N. H. to začalo byť veľmi nepríjemné a neustále sa pýtal žalobkyne, prečo sa tato správa
takto čudne, a že on sa ho bojí. Kvôli evidentne sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu žalovaného matka
žalovaného nechala asi po dvoch týždňoch hospitalizovať. Počas hospitalizácie žalobkyňa kontaktovala
jeho ošetrujúcu lekárku a chcela som sa informovať o jeho zdravotnom stave, ale J. I. jej oznámila, že
opakovane sa ho pýtala na to, či môže so ňou komunikovať a oboznámiť ju s jeho zdravotným stavom,

s čím však žalovaný nesúhlasil. Po zhruba dvoch týždňoch bol žalovaný prepustený z nemocnice v
stredu 12.02.2025 a prišiel domov spolu s jeho matkou. Žalobkyňa bola rozhodnutá ich vzťah ukončiť
a so žalovaným sa dohodli, že ich spoločný byt sa predá. Z dôvodu predídeniu akýmkoľvek stretom so
žalovaným odišla žalobkyňa k svojim rodičom. Po návrate do bytu zistila, že žalovaný je opäť pri svojej
matke v J. O.. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným skontaktovať osobne, aby doriešili veci súvisiace s

predajom bytu, ale žalovaný namiesto riešenia predaja bytu na ňu na ulici zase len vrieskal, nadával
jej, vyhrážal sa jej, že toto všetko oľutuje a pod. Po niekoľkých dňoch jej telefonoval a začal ju citovo
vydierať, že on nemá prečo žiť, keď sa k nemu nevráti, plakal do telefónu, ale nakoniec sa dohodli, že
žalobkyňa môže ostať so synom v byte, pokým sa byt nepredá. Zároveň sa dohodli, že keď sa bude
chcieť vidieť so synom, dopredu sa ohlási. Žalobkyňa ho žiadala, aby jej poskytol informácie o jeho

zdravotnom stave. Dňa 03.03.2025 sa vrátil bez ohlásenia do spoločného bytu a po celú dobu, pokým
nezavolala žalobkyňa políciu, t.j. do dňa 06.03.2025 bol žalovaný strašidelný, kričal, sácal, vyhrážal sa,
nadával a obviňoval žalobkyňu. Jeho správanie bolo sprevádzané halucináciami. Nakoľko žalobkyňa
pracuje z domu, bola v neustálom strachu o seba a ich syna. Zdravotný stav žalovaného sa zhoršuje a
žalobkyňa má podozrenie, že žalovaný trpí schizofréniou a nepodrobuje sa pravidelnej liečbe.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 06.03.2025 bol žalovaný po privolaní polície vykázaný z obydlia
a zároveň mu bol daný zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Vec
bola posúdená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. e) zákona č.
372/1990 Zb. a je vedená na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II. Žalobkyňa podáva

návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko sa obáva o seba a svojho syna, pretože správanie
žalovaného sa zhoršuje. Žalovaný sa zjavne nepodrobuje liečbe a žalobkyňa sa obáva, kam môžu jeho
agresívne prejavy a prejavy jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu vyvrcholiť. Opakujúce sa incidenty
spôsobované žalovaným u nej vyvolávajú obavy o zdravie a život jej ako aj ich syna. Je presvedčená, žebez zásahu kompetentných orgánov sa situácia už nevyrieši. Je nevyhnutné, aby súd rozhodol o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený zákaz priblíženia k žalobkyni,
ako aj rozhodnuté o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti. S prihliadnutím na skutočnosť, že

žalovaný bol z miesta trvalého pobytu vykázaný na dobu štrnásť dní, považuje v kontexte jej dôvodnej
obavyozdravieaživotzasprávneriešenieiniciovaťkonanieonariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktoré
zabezpečí, že sa žalovaný do jej bezprostrednej blízkosti ako ani do obydlia nedostane. Z koncepcie
neodkladných opatrení vyplýva, že neodkladné opatrenie môže a nemusí byť nariadené na určitý čas.
Rozhodnutie, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas, môže byť vyjadrené exaktne (do

konkrétnehodátumu,douplynutiastanovenejlehotyoddoručeniaapod.),všeobecne(doprávoplatného
skončenia konania vo veci samej) alebo kombinovane. Z hľadiska charakteru tohto konania, ako aj z
hľadiska skutočností, ktoré žalobkyňa súdu uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má
žalobkyňa za to, že je potrebné, aby boli pomery strán sporu upravené na dobu neurčitú, teda natrvalo.
Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú trvalo a vážne narušené, dlhodobo problematické a ich ďalší
vývoj nie je možné predpokladať. Na základe uvedených skutočností požiadala o vydanie neodkladného

opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku.

4. Žalobkyňa k návrhu priložila listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, a to: výpis z listu vlastníctva
č. XXXX (č.l. 7 až 107 a č.l. 119), potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II o

oznámení priestupku zo dňa 06.03.2025 (č.l. 113) a potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Bratislave II o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 06.03.2025 (č.l. 115 až 118).

5. Z predložených listinných dôkazov pokladal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný spoločne
vlastnia spoločný byt, a to každý v podiele 1. Taktiež mal za preukázané, že dňa 06.03.2025 podala

žalobkyňa oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoniec mal za preukázané, že v rovnaký deň bol žalovaný v zmysle
§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore príslušníkmi policajného zboru zo spoločného
bytu vykázaný na štrnásť dní.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.“

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“

10. Podľa § 332 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.“

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.“

12. Podľa § 337 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“13. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak

navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje bezodkladnú
úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej.Jevšakpotrebné,abybolidostatočneosvedčenéskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnej
úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana.

Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len
podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k
zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

14. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval dva samostatné návrhy. Súd v prvom rade

rozhodoval o vylúčení žalovaného z užívania spoločného bytu so žalobkyňou a dospel k záveru, že tento
návrh je z podstatnej časti dôvodný.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP
musí mať súd za preukázané, že osoba, ktorej má byť uložený zákaz vstupovať do domu alebo bytu,

ohrozuje svojím konaním telesnú alebo duševnú integritu osoby, ktorá v takom dome alebo byte býva,
zdržiava sa alebo ho pravidelne navštevuje. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je ochrana
telesnej a duševnej integrity osoby, ktorá je ohrozovaná inou osobou. Neodkladné opatrenie podľa § 325
ods. 2 písm. f) CSP môže nadväzovať na postup podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne

obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Podstatou neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP tak je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita.

Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme násilia.

16. V konaní bolo preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spoločného bytu. V prípade
obmedzenia jeho prístupu do tohto bytu tak ide o veľmi závažný zásah do jeho práv. Súd však
dospel k záveru, že takýto zásah je odôvodnený právom žalobkyne na ochranu jej života, zdravia a

telesnej a duševnej integrity. Žalobkyňa v návrhu podrobným spôsobom opísala konanie žalovaného,
pričom ak k takémuto správaniu žalovaného dochádza, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúci vo vylúčení užívania bytu žalovaným dôvodný. Žalobkyňa podrobne opísala dlhodobé
správanie žalovaného. Podľa jej tvrdení u tohto existujú dôvodné podozrenia na závažnú duševnú
poruchu, pri ktorej trpí predstavami o neexistujúcich skutočnostiach, napr. že sa jeho a jeho rodinu

pokúša zabiť alebo inak ohrozuje, že je na tajnom zozname alebo že ich niekto sleduje. Týmto ale
aj iným správaním obťažuje žalobkyňu a ich spoločného syna, a vzbudzuje v nich pocit strachu.
Na žalobkyňu vytvára nátlak, vyhráža sa jej, psychicky ju vydiera, nerešpektuje vzájomné dohody, a
najmä ju desí svojím správaním. Súd pokladal tvrdenia žalobkyne na účely nariadenia neodkladného
opatrenia za dostatočne dôveryhodné, a to najmä s ohľadom na predložené dôkazy, ktorými boli tak

podanie oznámenia Policajnému zboru pre podozrenie zo spáchania priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu, ale najmä predloženie potvrdenia o vykázaní žalovaného policajtom zo spoločného bytu
dňa 06.03.2025. Takýto postup môže policajt v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. zvoliť len v prípade,
akideoosobu,uktorejmožnonazákladezistenýchskutočnostíočakávaťútoknaživot,zdravie,slobodu
alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce

takéto útoky. Súd teda vychádzal z toho, že ak situácia v spoločnom byte dňa 06.03.2025 vyžadovala
vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia, dosiahla táto takú intenzitu, ktorá v spojení s ostatnými
tvrdeniami žalobkyne preukazuje dlhodobé, ale zároveň aj bezprostredné a trvajúce ohrozenie telesnej
a duševnej integrity žalobkyne a jej syna zo strany žalovaného.

17. Žalobkyňa rovnako osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z tvrdení žalobkyne vyplýva,
že ohrozovanie jej fyzickej a najmä duševnej integrity prebieha už dlhší čas. Žalobkyňa však zároveň
osvedčila, že toto ohrozenie sa stupňuje a vyvrcholilo len dvanásť dní pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Dôsledkom správania žalovaného bol tento orgánom policajnéhozboru v zmysle zákona na štrnásť dní vykázaný zo spoločného obydlia, pričom toto vykázanie je zo
zákona limitované práve štrnásťdňovou lehotou. Ak ohrozenie z pohľadu žalobkyne trvá aj počas tejto
lehoty a najmä po jej skončení, poskytuje zákon oprávnenému práve možnosť domáhať sa bezodkladnej

úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že ohrozujúce správanie
žalovaného voči žalobkyni a jej synovi vyvrcholilo práve v krátkom čase pred podaním návrhu na
neodkladné opatrenie, súd pokladal potrebu bezprostrednej úpravy pomerov za preukázanú.

18. Súd konštatuje, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v znemožnení užívania

spoločného bytu žalovaným pokladal za dôvodné aj napriek tomu, že žalobkyňa do konania ako dôkaz
okrem listu vlastníctva predložila výlučne dve vyššie uvedené potvrdenia. Súd tak konštatuje jednak z
toho dôvodu, že potvrdenie o vykázaní považuje za veľmi presvedčivý dôkaz, ale zároveň aj preto, že z
tvrdení žalobkyne vyplýva, že jej dôkazná pozícia bola inak veľmi sťažená. Skutočnosti, ktoré opisuje,
sa diali v primárne v jej prítomnosti a v prítomnosti jej maloletého syna, v dôsledku čoho nemožno
očakávať, že ich možno podporiť napr. čestnými vyhláseniami tretích osôb. Okrem toho by bolo možné

preukázať zdravotný stav žalovaného lekárskymi správami, pričom ale z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že
táto nimi nedisponuje a nemôže disponovať. Súd tak bez ohľadu na absenciu iných listinných dôkazov
pokladal tvrdenia žalobkyne v spojení s postupom policajta za dôveryhodné a dostatočné na nariadenie
neodkladného opatrenia.

19. Súd taktiež pri rozhodovaní zohľadnil princíp proporcionality. Ako súdu uviedol vyššie, žalovaný je
spoluvlastníkom spoločného bytu, takže nariadením neodkladného opatrenia dochádza k závažnému
zásahu do jeho práva užívať vlastný majetok. Súd však obmedzenie tohto jeho práva pokladal zo
proporčné k právu žalobkyne na ochranu jej fyzickej a duševnej integrity, ktoré pokladal v tomto prípade
za nadradené. Bez ohľadu na nariadené neodkladné opatrenie môže žalovaný iniciovať kroky vedúce

k predaju spoločného bytu, čím by počas trvania neodkladného opatrenia mohla byť vyriešená otázka
obmedzovaniajehovlastníckychpráv.Súdnakoniecuvádza,žeprinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia
zohľadnil aj prípadné negatívne dôsledky pre obe strany vyplývajúce z možných rozhodnutí súdu. Ak by
súd neodkladné opatrenie nenariadil, mohlo by dôjsť k podstatnému zásahu do fyzickej alebo duševnej
integrity žalobkyne. Ak naopak neodkladné opatrenie nariadi, dochádza k podstatnému obmedzeniu

vlastníckeho práva žalovaného. Súd konštatuje, že negatívne dôsledky a riziká takéhoto postupu v
neprospech žalovaného sú nepochybne nižšie v porovnaní s rizikom žalobkyne v prípade nenariadenia
neodkladného opatrenia.

20. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti súd prvým výrokom tohto uznesenia žalovanému zakázal

vstupovať do spoločného bytu. Súd tak vo výroku zúžil povinnosť, ktorú navrhovala žalobkyňa.
Žalobkyňa žiadala, aby bol žalovaný úplne vylúčený z užívania spoločného bytu. Pri takomto výroku
neodkladného opatrenia by mohlo byť sporné, či je žalovaný vylúčený napr. aj z príjmov z prípadného
prenájmu bytu a pod. Súd tak návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel čiastočne, keďže výrok upravil
tak, že žalovanému zakázal do spoločného bytu vstupovať. Vo zvyšnej časti, t.j. nad rámec zákazu

vstupovať do bytu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tretím výrokom tohto uznesenia
zamietol.

21. Súd následne rozhodoval o druhom navrhovanom výroku spočívajúcom v zákaze priblíženia sa k
žalobkyni zo strany žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Dôvodnosť tohto návrhu vyplýva

zo skutočností uvedených vyššie. Súd môže takéto obmedzenie povinnej osobe uložiť, ak táto svojím
konaní môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu inej osoby. Kým teda pri neodkladnom opatrení
podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP sa vyžaduje preukázanie ohrozenia telesnej a duševnej integrity, pri
neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak k takémuto ohrozeniu môže
dôjsť. Ako vyplýva zo záverov súdu k prvému požadovanému výroku, súd pokladal za dostatočne

osvedčené, že k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne dochádza. Podmienka vyžadovaná
druhým výrokom, t.j. existencia tejto možnosti, je tak automaticky splnená. Súd tak dospel k záveru, že
z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené k prvému výroku, je dôvodné nariadiť aj výrok druhý. Vylúčením
žalovaného z užívania spoločného bytu sa zabezpečí ochrana žalobkyne v jej obydlí, avšak tým nedôjde
k zabezpečeniu ochrany žalobkyne mimo tohto obydlia. Žalobkyňa pritom osvedčila dôvodnosť takejto

ochrany aj mimo jej obydlia, čo je možné dosiahnuť práve uložením povinnosti žalovanému nepribližovať
sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Dodržanie tejto vzdialenosti medzi žalobkyňou a
žalovaným zabezpečí dostatočnú izoláciu žalobkyne od žalovaného. Súd tak druhým výrokom tohto
uzneseniažalovanémuuložilzákazpriblížiťsakžalobkyninavzdialenosťkratšiuako50metrov.Vsúlades návrhom žalobkyne mu tento zákaz uložil s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi
činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi Slovenskej republiky, a to vždy za
prítomnosti tretej osoby. Uvedená výnimka má význam z dôvodu možných konaní, pri ktorých je bližšia

prítomnosť žalovaného k žalobkyni nevyhnutná.

22. Súd ďalej nepostupoval v zmysle § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže navrhovateľovi uložiť
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keďže v danom prípade možno neodkladným
opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd naopak postupoval podľa § 337 ods.

1 CSP a štvrtým výrokom tohto uznesenia poučil žalovaného, že môže proti žalobkyni podať žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať svojho práva na ochranu osobnosti. Konanie vo veci samej
sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Nad rámec tohto poučenia súd uvádza, že
žalovaný je kedykoľvek oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334
CSP. Rovnako je možné, aby sa strany dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V

prípade,akkdohodenedôjde,môžektorákoľvekstranapodaťnasúdžalobuovyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. V zmysle § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom, nie je však viazaný jeho doslovným znením.
Súd tak v prvom výroku tohto uznesenia mierne upravil označenie nehnuteľnosti bez zmeny zmyslu

návrhu.

24. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Keďže v konaní mala plný úspech žalobkyňa, súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP piatym
výrokom tohto uznesenia rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. Súd úspech žalobkyne považoval za plný, nakoľko formálne zamietnutie návrhu v
časti presahujúcej zákaz vstupu do spoločného bytu považoval s ohľadom na okolnosti prípade za
zanedbateľné.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením

vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) a m) CSP), ktoré je možné podať v lehote
15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).
Podľa § 348 ods. 1 písm. i) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa
ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým,

že dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu,vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe
rozhodnutia súdu v civilnom procese, potrestá odňatím slobody až na dva roky.