Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010455
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8421010455.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na neverejnom zasadnutí konanom dňa
21.03.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví § 155 ods. 1 Tr. zákona,
v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaniach prokurátora a
poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.11.2024, sp. zn. KK-9T/100/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 12.11.2024, sp. zn. KK-9T/100/2021 súd podľa § 285 písm. c/ Tr.

poriadku obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv
528/20/7703-33, zo dňa 25.10.2021, ktorá bola dňa 26.10.2021 doručená Okresnému súdu Kežmarok,
pôvodne vedená pod sp. zn. 9T/100/2021, od 01.06.2023 vedená na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn. KK-9T/100/2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr. zákona, v znení účinnom do 05.08.2024, v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona, ktorým mal obžalovaný inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví konaním sčasti

dokonanýmasčastisadopustilkonania,ktorébezprostrednemalosmerovaťkdokonaniutrestnéhočinu,
ktorého sa mal dopustiť v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu
trestného činu nemalo dôjsť a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, ktorým sa mal obžalovaný dopustiť fyzicky, na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že mal napadnúť iného a taký čin mal spáchať závažnejším
spôsobom konania, so zbraňou, na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.09.2020 v čase približne 00.28 hod., na ulici pred rodinným domom s popisným číslom 113, v
rómskej osade vo C. D., okres A., za prítomnosti väčšieho počtu osôb, fyzicky napadol poškodeného E.
F., tým spôsobom, že ho dva krát udrel lopatou do oblasti hlavy, pričom raz zasiahol ľavú stranu tváre a
raz ho zasiahol ostrou hranou lopaty do pravej strany tváre, čím mu spôsobil otvorenú zlomeninu hornej
čeľuste a očnice vpravo, tržno-zmliaždenú ranu temenno-záhlavne oblasti hlavy vľavo, otras mozgu, s

dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov, v rámci ktorých prvé 4 týždne jedol
len mäkkú stravu, nevykonával fyzickú záťaž, ani bežné domáce práce, postupne počas ďalšieho týždňa
začal zvyšovať svoju fyzickú aktivitu, po štyroch týždňov klesla aj intenzita bolestí hlavy, poškodenému
bola taktiež spôsobená rozsiahla jazva na pravej strane tváre, ktorá začína na pravej strane čela,
pokračuje smerom dole cez horné a dolné očné viečko, ďalej cez líce, cez hornú a dolnú peru a končí
na brade, čo spôsobuje estetické obmedzenie, teda pri útoku bola zasiahnutá hlava poškodeného, a to

dvoma údermi lopatou pôsobiacimi stredne vysokou intenzitou sily, pričom kostný skelet tvorí schránku,
v ktorej je uložený mozog ako životne uložený orgán, pričom pri vyššie pôsobiacej sile mohli vzniknúťaj jeho vážnejšie poranenia, taktiež mohlo vzniknúť aj závažné poranenie oka ako zmyslového orgánu,
k čomu však priaznivou zhodou okolností nedošlo,

z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodené strany G. H. B., a.s. a E. F. s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podali odvolania poškodený proti výroku o náhrade škody, ktoré bližšie neodôvodnil a
prokurátor v neprospech obžalovaného.

Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.02.2025.
Namietal, že s rozhodnutím Okresného súdu Poprad o oslobodení obžalovaného A. B. spod obžaloby a

závermi uvedenými v odôvodnení rozsudku nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť a tento záver nemá
oporuvovykonanýchdôkazoch.Obžalovanýspáchanieskutkupoprel,uviedol,žeondržalvrukeporisko
adržalbrataE.B.,abysanešielbiť,apretohonemoholudrieťanahlavnompojednávaníneurobilžiadne
vyhlásenieazhodnetakspáchanieskutkupoprelauviedol,žeondržalE.B.,abysanepúšťaldobitky.Zo
spáchania skutku obžalovaného usvedčuje predovšetkým výpoveď svedka poškodeného E. F., ktorý od

počiatku bez akýchkoľvek pochybností vypovedal opakovane v prípravnom konaní v dňoch 18.12.2020,
21.05.2021 a 16.06.2021, že keď vyšiel von, tak ho udrel A. B. poriskom do hlavy a vzápätí ho udrel
do hlavy lopatou a rozťal mu tvár. Na hlavnom pojednávaní 11.03.2022 vypovedal, že ako otvoril dvere,
utekal k nemu A. B., udrel ho do hlavy a druhou ranou mu rozťal tvár, pričom tretiu ranu schytala jeho
manželka A. F., ktorá sa na neho hodila, aby ho chránila. Zhodne s poškodeným vypovedala svedkyňa

A. F., ktorá prvotne podala trestné oznámenie dňa 12.09.2020, kde uviedla, že pribehol obžalovaný A.
B. a udrel manžela lopatou po pravej strane tváre. Uvedené skutočnosti konzistentne uvádzala aj vo
svojich výpovediach v prípravnom konaní dňa 20.11.2020 a dňa 21.05.2021 a zhodne tak vypovedala aj
do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2022. Svedok C. F. opakovane na hlavnom pojednávaní
dňa 11.03.2023 a dňa 09.05.2023 vypovedal, že keď on počul hluk, hneď vstal, vzal do ruky telefón

a prišiel k oknu. Videl ako mal obžalovaný A. B. v ruke lopatu a akonáhle poškodený otvoril dvere
udrel ho. On videl iba jeden úder a potom začal vrieskať, lebo aj deti plakali, že poškodený je mŕtvy.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Poprad sa v rámci vykonaného dokazovania
nepochopiteľne a nad rámec potreby venoval dokazovaniu okolností, ktoré mali predchádzať napadnutiu
poškodeného a to inému fyzickému incidentu, ku ktorému v ten deň v rómskej osade došlo a pri

ktorom mal byť bitý inými osobami E. B. a k tomuto incidentu vypočul viacero svedkov, pričom toto
dokazovanie nad rámec obžalobného návrhu nemalo súvislosť vo vzťahu k preukazovaniu napadnutia
poškodeného E. F. obžalovaným A. B. a predĺžilo tak dokazovanie vykonané pred súdom nad mieru
obvyklú a potrebnú. Súd však práve toto dokazovanie vyhodnotil ako dokazovanie, ktoré spôsobilo
pri hodnotení vykonaných dôkazov v podstatnej miere nevierohodnosť výpovedí poškodeného a jeho

manželky a malo vplyv na meritórne rozhodnutie o oslobodení. V kontexte vykonaného dokazovania
je potrebné vziať do úvahy závery znaleckého posudku vypracované znalcom z odboru zdravotníctva,
odvetvie chirurgia a traumatológia, ktoré preukazujú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a
následkom, ktorý bol spôsobený poškodenému E. F.. Vo vzťahu k mechanizmu vzniknutých poranení
znalec pri vypočutí na hlavnom pojednávaní uviedol, že z medicínskeho hľadiska mohli posudzované

zranenia vzniknúť úderom kovovou lopatou takým spôsobom, že najskôr mohol poškodený dostať
úder do temeno-záhlavnej oblasti plochou časťou lopaty a druhý úder mohol dostať bočnou stranou,
teda ostrou stranou lopaty. Ďalej vyslovil záver, že zranenia poškodeného nemohli byť spôsobené
poriskom, ktoré je guľaté. Mechanizmus vzniku zranenia poškodeného tak plne korešponduje s jeho
výpoveďou, ako aj výpoveďou jeho manželky A. F., priamej svedkyne napadnutia manžela. Súd v

odôvodnení rozsudku konštatuje, že výpovede poškodeného, ako aj priamych svedkov sú rozporuplné
a všetky výpovede priamych svedkov berie s rezervou, pretože tieto výpovede majú chrániť bližšiu
osobu spomedzi obžalovaného a poškodeného. Rozporuplne ako „vodítko“ pri ustálení skutkového
stavu považuje súd výpoveď nestrannej svedkyne I. B., ktorá nebola pri útoku na poškodeného a ktorá
mala byť svedkom útoku na E. B. v priebehu daného večera a neuviedla osoby, ktoré mali biť brata

obžalovaného, avšak podľa hlasu mala spoznať poškodeného E. F.. „Vodítkom“, ako to súd nazýva, by
mali byť predovšetkým výpovede poškodeného, jeho manželky a svedka C. F. ako priamych očitých
svedkov, ktorí viackrát opakovane a bez akýchkoľvek pochybností, odchýlok alebo rozporov popísali
priebeh útoku obžalovaného A. B. voči poškodenému E. F. a údery lopatou do jeho tváre. Vzhľadom kuvedeným skutočnostiam nie je možné súhlasiť s rozhodnutím Okresného súdu Poprad, preto navrhol,
aby Krajský súd v Prešove rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Poprad, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 Tr. poriadku
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a

dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že súd mal na základe
objektívnejších dôkazov nepochybne preukázané len to, že svedok poškodený E. F. v noci zo dňa
11.09.2020 na 12.09.2020 utrpel zranenia. Podľa záznamov operačného strediska záchrannej služby o
prijatých hovoroch na linku záchrany pre jeho osobu sa tak malo stáť zhruba okolo polnoci, najneskôr do

času prvého hovoru dňa 12.09.2020 o 00.22 hod. Miesto skutku nebolo sporné ani medzi jednou stranou
a záznamy operačného strediska dokladujú, že pomoc pre poškodeného bola volaná k jeho obydliu.
Charakter zranení poškodeného korešponduje so závermi znalca traumatológa, pričom z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že došlo k dvom úderom do oblasti hlavy poškodeného, pričom jeden úder
smeroval do temenno-záhlavnej oblasti vľavo a nemalo ísť o úder ostrou stranou lopaty a jeden úder

smeroval do oblasti tváre, kde utrpel otvorenú zlomeninu hornej čeľuste a očnice vpravo a tento úder,
podľa znalca, zodpovedá úderu ostrou hranou lopaty, čo súd akceptuje. Súd nemá za preukázané
poradie týchto dvoch úderov do hlavy poškodeného a po ktorom z týchto poškodený spadol na zem,
resp. či sa stali bezprostredne po sebe a či išlo pri oboch úderoch o útok zo strany jednej osoby alebo
každý vykonala iná osoba. Osobu páchateľov sa nepodarilo identifikovať a stotožniť bez dôvodných

pochybností, pretože k uvedeným skutočnostiam súd disponuje z dôkazných prostriedkov len trestným
oznámením manželky poškodeného a protichodnými svedeckými výpoveďami z prípravného konania a
hlavného pojednávania. Záznamy operačného strediska záchrannej služby preukazujú, že neodkladná
zdravotná starostlivosť bola zhruba v rovnakom čase poskytnutá aj bratovi obžalovaného E. B. tiež pre
úraz hlavy. Prokurátor s obžalobou predložil ako dôkaz zvukovo-obrazový záznam vydaný svedkom C.

F., ktorý ale, podľa súdu, nepreukazuje vinu obžalovaného v zmysle obžaloby. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že záznam bol vyhotovený dňa 11.09.2020 o 22.30 hod., teda zhruba dve hodiny predtým
ako bola prvýkrát privolaná záchranná služba pre poškodeného v čase 00.22 hod. a zhruba dve a pol
hodinypredvolanímzáchrannejslužbyprebrataobžalovanéhoE.B..Zprekladuzvukovejčastizáznamu
videa z rómskeho jazyka do slovenského jazyka vyplýva v čase 22.20 hod. dňa 11.09.2020 nenávistný

prejav inej osoby, resp. iných osôb adresne k osobe obžalovaného s prezývkou B. a k jeho matke
E.. Súd tento dôkaz hodnotí len ako dôkaz preukazujúci nevraživosť medzi rodinami obžalovaného a
poškodeného, ktorú vo svojej výpovedi potvrdil aj samotný poškodený, ďalej ako dôkaz o dlhotrvajúcom
výtržníctve, hurhaji a kriku, konfliktoch medzi ľuďmi v osade v daný večer a v noci a dôkaz o vyhrážaní
sa obžalovanému, že skončí vo väzení. Priamymi svedkami časti bitky, pri ktorej mal byť zranený

poškodenýmajúbyťvneprospechobžalovaného,okremsvedkapoškodeného,lenďalšítrajasvedkovia:
manželka poškodeného, bratranec poškodeného a blízky sused C. F. a syn poškodeného prezývaný
J.. V prospech obžalovaného svedčí o priebehu stíhaného skutku ako priamy svedok A. E., ktorého
navrhla vypočuť obhajoba až v priebehu hlavného pojednávania a ktorý usvedčuje syna poškodeného
s prezývkou J., že nechtiac pri bití brata obžalovaného trafil lopatou do tváre svojho vlastného otca. Súd

má teda na jednej strane usvedčujúce výpovede blízkych príbuzných poškodeného a proti ním stojaceho
oneskorene nájdeného priameho svedka obhajoby. Výpovede všetkých priamych svedkov však súd
bral s rezervou, pretože obe verzie majú aj čitateľný motív chrániť pre nich bližšiu osobu spomedzi
obžalovaného,poškodeného,čiichpríbuzných,tedaobestranymalimotívvypovedaťúčelovo.Vodítkom
pre váženie vierohodnosti bola pre súd výpoveď svedkyne I. B., ktorá nie je príbuzná obžalovaného, ani

svedka poškodeného a vyjadrenia svedka K. F. na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa I. B. od prípravného
konania tvrdila, že bola priamym svedkom útoku na E. B. v priebehu daného večera a na hlavnom
pojednávaní priznala, že v prípravnom konaní zo strachu pred poškodeným a jeho rodinou nepovedala
mená osôb, ktoré mali biť brata obžalovaného. Podľa hlasu vtedy spoznala, že medzi troma až štyrmi
útočníkmi bol aj syn poškodeného E. F. prezývaný J., pričom v priebehu dokazovania na súde vyplynulo,

že prezývku J. má syn poškodeného E. F.. Svedok K. F., ktorý útok na poškodeného údajne nevidel,
vypovedal, že na krik pribehol po bitke a vtiahol zraneného poškodeného do jeho domu, na hlavnom
pojednávaní reagoval podráždene na otázky smerujúce ku konkrétnym okolnostiam z miesta skutku, čo
videl, koho videl, čo mali osoby v rukách a pod. S rozhorčením položil v pojednávacej miestnosti prostúotázku, či prítomní nevedia ako prebieha bitka v rómskej osade a či pri takejto nikdy neboli prítomní,
teda prečo sú mu kladené otázky (v zmysle hlúpe otázky) a po takom čase. Súd neuveril výpovediam
synov poškodeného A. F., E. F. ml., ani E. F., ktorí na hlavnom pojednávaní popierali, že by čo len jeden

z nich mal konflikt s bratom obžalovaného v ten večer a že by boli aktívne priamo prítomní pri tom
ako došlo k zraneniu ich otca. Podľa súdu je málo pravdepodobné, až to hraničí s účelovou lžou, aby
práve synovia poškodeného A. F. a E. F. ml. nočnú hromadnú a hlučnú udalosť v osade prespali bez
povšimnutia, pričom A. v noci prišli povedať čo sa stalo a E., bývajúcemu hneď v obydlí svojho svokra
vo vzdialenosti do 5 až 10 metrov od obydlia poškodeného, údajne nie. Nadmerný krik ľudí bol citeľný aj

zo záznamov hovorov na linku záchrany po polnoci z pozadia volajúcich, t. j. po skutku. Aj keby E. F. ml.
nebol priamo prítomný pri skutku na jeho otca, podľa súdu je veľmi ťažko uveriteľné, že by sa nezobudil
na hluk davu a už v noci nezistil, že jeho otec je vážne zranený. Z operačných záznamov je zjavné,
že na RZP rodina poškodeného čakala istú chvíľu a opakovane v čase od 00.22 hod. do 00.55 hod.
celkovo 4-krát volali na linku záchrany, že kde je sanitka (pri prehratí zvukových záznamov bolo zistené,
že dôvodom omeškania bolo to, že po príchode skôr volanej sanitky pre poškodeného, posádka RZP

stretla zraneného brata obžalovaného s poranenou hlavou, mysliac si, že ošetrujú E. F., u ktorého bol
tiež hlásený úraz hlavy). Výpoveď svedka E. F. (J.) je ťažko vecne hodnotiť, keďže bol vypočutý prvýkrát
až na hlavnom pojednávaní a tvrdil, že spal v obydlí spolu s poškodeným a sám odpovedal i na to na čo
priamo nesmerovali otázky, a celý čas dookola opakoval a zdôrazňoval akoby vopred pripravené vety,
že na bitku prišli oni (rodina obžalovaného) a oni (rodina poškodeného) tam neboli, spali, nič v rukách

nemali a bola tam hromadná bitka z toho, že najprv sa bili medzi sebou. Jeho výpoveď bola badateľne
naučená, podľa verzie rodiny poškodeného. Preto, podľa súdu, tam všetci traja synovia poškodeného
s vysokou mierou pravdepodobnosti boli. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, minimálne jeden
zo synov poškodeného tam bol čase vzniku zranenia ich otca. Podľa súdu poškodený nedostal dva
údery tvrdým predmetom do hlavy spredu a zozadu len preto, že spal v obydlí nič netušiac, po polnoci

otvoril dvere na svojom obydlí a vyšiel kvôli hluku von pozrieť čo sa deje, preto súd mal za to, že ide o
výmysel, aby jedna rodina prišla na bitku za druhou, aby jej členovia riadne od večerných hodín spali vo
svojich obydliach. Ak prišli, tak jedine preto, že členovia druhej znepriatelenej rodiny nespali a v ten deň
žili nočným životom, vrátane požívania alkoholu. Ďalším faktom, ktorý znižuje dôveryhodnosť výpovedí
poškodeného a jeho rodiny je to, že jeho manželka podala trestné oznámenie dňa 12.09.2020 o 04.00

hod., t.j. hodinu po tom ako urobil oznámenie o útoku jej manžela na svoju osobu brat obžalovaného.
Manželka poškodeného bola v trestnom oznámení stručná a ako prvé výslovne menovala obžalovaného
ako útočníka na jej manžela, ktorý ho mal len jedenkrát udrieť lopatou do tváre a hneď utiecť, čo odporuje
všetkým ďalším výpovediam poškodeného i samotnej oznamovateľky ako svedkyne, kedy už uvádzali
mnoho podrobností a hovorili o troch útokoch zo strany obžalovaného. To, že mal obžalovaný hneď

po tom ako bol poškodený zranený utiecť, odporuje aj výpovedi svedka K. F.. Manželka poškodeného
výslovne uviedla, že nevie, že by obžalovaný s poškodeným mali nejaký konflikt v minulosti, čo možno
na základe neskoršej výpovede poškodeného označiť za lož. Poškodený priznal vzájomné zlé vzťahy
trvajúce od roku 2016, t.j. 4 roky pred skutkom. Podľa súdu je pravdepodobnosť, aby o takomto probléme
práve manželka poškodeného nevedela mizivá. Nemožno opomenúť ani súvislosť, že poškodený bol v

nemocnici len pár hodín, do 09.30 hod. dňa 12.09.2020, napriek vážnemu poraneniu a nočnej operácií,
kedy na vlastnú žiadosť odišiel domov. Všetky výpovede poškodeného a jeho príbuzných preto mohli byť
po podaní trestného oznámenia od počiatku koordinované, nevylučujúc, že v záujme ochrany jedného
zo synov poškodeného, ak by bola pravdivá verzia svedka obhajoby A. E.. Snaha privodiť trestné
stíhanie obžalovanému zo strany rodiny poškodeného je zjavná aj z videa svedka C. F., ktoré malo byť

vyhotovené podľa súdu pred zranením poškodeného. Preto, ak matka chcela chrániť jedného zo svojich
synov pred problémami zo spôsobených zranení vlastnému otcovi alebo svojich synov a manžela kvôli
zraneniu brata obžalovaného cestou nepravdivého udania, podľa súdu, nebolo by pravdepodobnejšieho
adepta na krivé obvinenie ako obžalovaný prezývaný B., teda brat osoby, ktorú mali podľa všetkého
úmyselne zraniť v tú noc jej blízke osoby a ktorému, podľa videa, ľudia blízki poškodenému v ten večer

preukázateľne nadávali a garantovali mu väzenie. Záverom prečo súd hodnotí výpovede poškodeného a
jeho príbuzných za nie príliš vierohodné a s vysokou mierou pravdepodobnosti za nepravdivé a účelové
je to, že počas konfrontácie so svedkom A. E. na hlavnom pojednávaní poškodený, na rozdiel od svedka
obhajoby, uhýbal pohľadom, rozpačito sa usmieval a jeho hlavným argumentom bola protiotázka „prečo
by ho jeho syn chcel zraniť?“, pričom podstata možného konania syna poškodeného by nespočívala

vo vzťahu k poškodenému v úmysle, teda v chcení. Konfrontovaný syn poškodeného s prezývkou J.
neodpovedal konzistentne, ale, na rozdiel od svojej prvotnej výpovede, v podstate potvrdil, že na mieste
skutku bol v dave aj svedok obhajoby A. E.. Súd vzhľadom na všetko uvedené jednoznačne neuveril
verzii poškodeného a jeho rodiny. Pamäťové stopy E. B., brata obžalovaného, boli zjavne poznačené aoklieštené ebrietou v čase skutku a úrazom hlavy, ktorý utrpel. Jeho výpoveď v náznakoch podporuje
skôr výpoveď svedka A. E., že tam dochádzalo k vzájomným útokom. V prospech obžalovaného
vyznieva výpoveď svedka K. F., nepriameho svedka, ktorý údajne na miesto pribehol nejakú chvíľu

po zranení poškodeného. V blízkosti zraneného poškodeného bolo podľa svedka K. F. dosť lopát,
videl nejaké na zemi, niekto ich držal v rukách, bola tam tma, ale vo svedectve z miesta skutku
nespájal žiadnu z lopát s osobou obžalovaného. Nie je vylúčené, že obžalovaný udrel poškodeného,
ale poľahky to mohol byť len úder do zadnej časti hlavy poriskom a nie lopatou do tváre, no v tak
neprehľadnej a bezodkladnej kriminalisticky ex post nezadokumentovanej situácii nie je vôbec vylúčené,

že išlo o úder zo strany nejakej ďalšej osoby prítomnej pri hromadnej nočnej bitke. Pri všetkých týchto
variáciách možného priebehu skutkového deja je stále reálne možná verzia prezentovaná svedkom A.
E., že poškodený bol tej noci zranený v tvári lopatou nedopatrením jedným z jeho vlastných synov,
keď chcel udrieť niekoho z rodiny obžalovaného. Z výpovedí samotných dotknutých osôb vyplynulo,
že v ten deň s určitosťou požíval alkohol obžalovaný, jeho brat, i samotný svedok poškodený. Súd
akcentuje veľký odstup času od skutku do času realizovania výsluchu obžalovaného a poškodeného

a svedkov pre účely tohto trestného konania. Príbeh nočnej bitky v osade bezpochyby žil v komunite
vlastným životom už v priebehu noci a nasledujúceho dňa v priebehu týždňov a mesiacov nemožno
vylúčiť vzájomné vytváranie verzie priebehu skutkového deja, ako v rodine poškodeného, tak v rodine
obžalovaného a ich susedov. Súčasne možno konštatovať, že svedkovia bez výnimky sú jednoduchší
ľudia - obyvatelia osady, u ktorých s ohľadom na úroveň ich verbálneho prejavu nemožno dôvodne

predpokladať vyššiu intelektuálnu úroveň. Súdu sa dokazovaním na hlavnom pojednávaní nepodarilo
vyskladať ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov o páchateľovi skutku a jeho zavinení, k čomu prispeli
aj samotné OČTK. Oboma trestnými oznámeniami disponovali bezprostredne po skutku, keďže boli
urobené v noci 12.09.2020. Napriek tomu, že od počiatku bolo zjavné, že závažnejšie zranenia utrpel
poškodený E. F., vyšetrovanie sa sprvoti viedlo aktívne len vo veci zranenia E. B.. S výsluchmi svedkov v

tejto trestnej veci sa začalo po začatí trestného stíhania až v decembri 2020 a obvinenie bolo vznesené
v marci 2021. Z druhého zabezpečeného spisu je zrejmé, že pred výsluchmi v tomto konaní vypočúvali
dookola len malý počet osôb spriaznených s E. F.. Znalecký posudok na zranenia E. B. zabezpečili
až v júli 2021, video C. F. nebolo pre účely konania, kde figuroval brat obžalovaného ako poškodený,
zabezpečené, na rozdiel od tohto konania a celé konanie bolo ukončené tým, že E. B. bol síce zranený

neznámou osobou, ale na inom mieste a v inom čase ako E. F.. Dokazovanie pred súdom v tomto
trestnom konaní tento záver zásadne spochybnilo. K tomuto záveru OČTK dospeli najmä na základe
svedectiev osôb, ktoré v tomto konaní ako jedny z mála spomedzi zhruba 20 svedkov priamo usvedčili
obžalovaného (E. F., C. F.). Ďalším spochybňujúcim dôkazom sú záznamy o volaní lekárskej pomoci
pre poškodeného a brata obžalovaného zhruba v rovnakom čase medzi polnocou a jednou hodinou.

Obe zranenia boli vyšetrované ako samostatné skutky a pritom mohli byť spáchané v rámci priebehu
jedného skutkového deja, čo podporuje časový rámec zo stíhaného skutku. Ak je možné v konkrétnej
veci dospieť k niekoľkým, čo do pravdepodobnosti rovnocenným skutkovým modalitám skutkového deja,
má súd povinnosť prikloniť sa k tej, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Súd nepovažuje za jedinú
možnú modalitu priebehu skutkového deja tú, ktorú uviedol prokurátor v obžalobe, pretože nadobudol

dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodeného, jeho manželky, troch synov a suseda,
príbuzného svedka C. F.. Súd na základe vykonaného dokazovania pre pretrvávajúcu dôvodnú mieru
pochybností o subjekte a subjektívnej stránke, aplikujúc zásadu in dubio pro reo, obžalovaného spod
obžaloby prokurátora oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaniami prokurátora a poškodeného, týmito odvolaniami
napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že v predmetnej trestnej veci
došlo k chybám v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení
napadnutých výrokov rozsudku, pričom prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie.

V prvom rade je potrebné prisvedčiť prokurátorovi, že okresný súd sa v rámci vykonaného dokazovania
nepochopiteľne a nad rámec potreby venoval dokazovaniu okolností skutku týkajúceho sa napadnutia
brataobžalovaného,E.B.,kčomuvypočúvalviacerosvedkovavrámciodôvodneniarozhodnutiatomuto
venoval značnú časť.

V ďalšom odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej trestnej veci bolo vypočuté značné množstvo
svedkov, pričom žiaden z týchto svedkov neuvádzal, aby poškodeného E. F. mal napadnúť niekto
iný ako obžalovaný, resp. títo svedkovia sa obmedzili len na tvrdenia, že nevideli kto poškodenéhonapadol, príp. sa vyjadrovali k napadnutiu brata obžalovaného E. B. a až na hlavnom pojednávaní dňa
27.02.2023, teda približne rok a pol po podaní obžaloby a po vypočutí prevažnej väčšiny svedkov, bol
na návrh obhajoby vypočutý svedok A. E., ktorého, vychádzajúc z odvolaniami napadnutého rozsudku,

považoval okresný súd za „kľúčového“ svedka a jeho výpoveď za vierohodnú, ktorý mal uviesť, že videl
ako syn poškodeného s prezývkou J. chcel udrieť E. B. a nechtiac udrel svojho otca, poškodeného E.
F., lopatou do hlavy, pričom E. F. vzápätí spadol ako je jeho dom, na betónový schodík. Je potrebné
uviesť, že takýto priebeh skutkového deja neuvádzal žiaden ďalší zo svedkov vo veci vypočutých a
dokonca ani samotný obžalovaný A. B., ani jeho brat E. B., ani iné osoby, ktoré mali byť pri konflikte

prítomné. Svedok A. E. potvrdil, že poškodený E. F. po útoku dopadol na schodík ako je jeho dom,
teda uvedené miesto, kde sa mal nachádzať poškodený E. F. po útoku na svoju osobu, by zodpovedalo
výpovediam ďalších svedkov, vrátane výpovedí svedka poškodeného E. F., a svedkov A. F., C. F., L. M.
a K. F.. S poukazom na uvedené, krajský súd má pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka A. E.,
vzhľadom na skutočnosť, že podľa tvrdenia uvedeného svedka, poškodený mal byť udretý lopatou do
tvárenechtiacjehosynom,pritomakoútočilinaE.B.azároveňmalspadnúťnaprahsvojhoobydlia,teda

krajskému súdu príde nepravdepodobné, aby poškodený mal biť brata obžalovaného bezprostredne
pred vchodom do svojho domu, pričom miesto napadnutia brata obžalovaného E. B. bezprostredne pred
vchodom do obydlia poškodeného E. F. neuvádza žiaden zo svedkov v tejto veci vypočutých. Naproti
tomu je potrebné poukázať na výpovede svedka poškodeného E. F., ktorý uviedol, že keď otvoril dvere,
tak k nemu utekal A. B. a udrel ho do hlavy a druhou ranou mu rozťal hlavu okolo oka, výpoveď jeho

manželky, svedkyne A. F., ktorá uviedla, že A. B. udrel jej manžela lopatou po hlave a potom do tváre,
svedka C. F., ktorý uviedol, že videl ako A. B. napadol E. F., o čom natočil aj video, ktoré vydal OČTK, a
potom čo obžalovaný napadol poškodeného kričal, že ho zabil, svedka A. F., ktorý povedal, že síce spal,
zobudil ho mladší brat, že otca zbili a odviezla ho záchranka a mama mu povedala, že otca napadol
B., len čo otvoril dvere, dostal ranu, pričom B. je prezývka obžalovaného, čo plne korešponduje so

znaleckým posudkom znalca E. B., že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené úderom lopatou
tak, že najskôr mohol dostať úder do temenno-záhlavovej časti hlavy plochou časťou a druhý úder bol
ostrou hranou, ktorá mu spôsobila zranenie a táto rana mu nemohla byť spôsobená poriskom s tým,
že poškodený veľmi dobre popísal ako sa to stalo a časy sú zdokumentované. Je potrebné poukázať
na to, že svedok poškodený E. F. a svedkovia A. F., C. F. a A. F. skutok s menšími odchýlkami zhodne

popisovali tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vo svojich výpovediach, ako aj pri
konfrontáciách. Zároveň neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že návrh na výsluch svedka A. E. bol
doručený na okresný súd približne rok a pol po podaní obžaloby a zároveň po hlavnom pojednávaní dňa
18.01.2023, na ktorom bol vypočutý znalec MUDr. B., ktorý na tomto hlavnom pojednávaní jednoznačne
vylúčil, aby zranenia poškodeného E. F. mohli byť spôsobené dreveným poriskom, hoc aj zlomeným,

čím de facto vylúčil tvrdenie svedka E. B., že poškodenému mal spôsobiť zranenie on v sebaobrane,
keď ho poškodený spolu so synom mali biť, tým, že poškodeného udrel do tváre zlomeným poriskom,
ktoré predtým vytrhol synovi poškodeného z ruky.

Vo vzťahu ku konštatácii súdu prvého stupňa, že dôveryhodnosť výpovede poškodeného znižuje

skutočnosť, že trestné oznámenie manželky poškodeného bolo podané hodinu po tom, čo urobil
oznámenie o útoku jej manžela na svoju osobu brat obžalovaného, čo by malo evokovať skutočnosť, že
trestné oznámenie manželky poškodeného malo byť podané ako odplata za podané trestné oznámenie
bratom obžalovaného, krajský súd udáva, že sa mu javí nepravdepodobné, aby manželka poškodeného
mohla mať v tak krátkom čase (brat obžalovaného sa dostavil na príslušné OO PZ za účelom podania

oznámenia dňa 12.09.2020 o 03.00 hod., pričom je potrebné rátať so skutočnosťou, že spísanie
oznámeniatrvalourčitýčasamanželkapoškodenéhopodalatrestnéoznámeniedňa12.09.2020o04.00
hod.) vedomosť o tom, že brat obžalovaného oznámil útok jej manžela na svoju osobu a zároveň sa
presunúť na policajné oddelenie za účelom podania trestného oznámenia, navyše, ako je zrejmé zo
zvukových záznamov, príbuzní poškodeného E. F. čakali na príchod záchrannej služby podstatne dlhšie

ako príbuzní brata obžalovaného. Vo vzťahu k úvahám prvostupňového súdu o účelovosti podávania
trestných oznámení krajský súd dodáva, že pri takýchto úvahách nie je potom možné vylúčiť ani opak
a teda, že brat obžalovaného išiel urýchlene oznámiť útok poškodeného na svoju osobu v dôsledku toho,
že videl aké zranenia mali byť poškodenému spôsobené obžalovaným.

Ak okresný súd spochybňuje tvrdenia poškodeného a jeho manželky o tom, že spali a sa zobudili na
hluk dôvodiac, že je to výmysel, aby keď jedna rodina prišla na bitku za druhou, aby druhá rodina
mala spať, odvolací súd poukazuje na obsah nahrávok hovorov na tiesňovú linku, z ktorých vyplýva, že
bezprostredne po skutku telefonicky kontaktovala tiesňovú linku osoba, ktorá sa predstavila ako pani F.,sesternica poškodeného E. F., ktorá o. i. uviedla, že prišli na bitku z ničoho nič, oni o ničom nevedeli
a následne telefonicky kontaktovala tiesňovú linku aj manželka poškodeného, ktorá o. i. uviedla, že išli
spať a z ničoho nič prišli na bitku, čo by zodpovedalo aj výpovediam poškodeného E. F. a svedkov, ktorí

potvrdzujú jeho výpoveď.

Už len záverom krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy
na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. S poukazom na konštatované,

v prípade, ak prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, mal pri odkázaní poškodených
s nárokom na náhradu škody na civilný proces postupovať podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku a nie podľa
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto vec v naznačenom smere na hlavnom pojednávaní znovu
prejednať a rozhodnúť, pričom okresný súd bude povinný v prvom rade ustáliť miesto, kde mal byť

napadnutý brat obžalovaného E. B., vo vzťahu k miestu kde mal ležať poškodený E. F. po tom, čo mu
mali byť spôsobené inkriminované poranenia a zistené skutočnosti vyhodnotiť v súvislosti s výpoveďou
svedka A. E. a až následne, po vysporiadaní sa s krajským súdom uvedenými skutočnosťami, po
vysporiadanísasovšetkýmiskutočnosťamiprerozhodnutiepodstatnými,resp.podoplnenídokazovania
o ďalšie dôkazy, potreba ktorých vyvstane v priebehu konania, bude možné, podľa názoru odvolacieho

súdu, ustáliť stav veci ohľadom výrokov, o ktorých nebudú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.

Prvostupňový súd je v zmysle ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie

odvolací súd nariadil.

Na základe konštatovaného krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.