Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210225
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17C/68/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E. F., Rakúska republika, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/
XX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov,
o zaplatenie 2 800 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

-2- 17C/68/2024

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-5- 17C/68/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 2 800 EUR spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 800 EUR odo dňa

podania žaloby do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
mu bez dôvodu neumožnila užívať aspoň časť spoločnej nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX
na G. I. J. XX F. H., zapísanú na LV č. XXXX k.ú. H., ktorú v dotknutom období mal strany sporu
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a túto žalovaná užívala výlučne sama, resp. so synom,
pričom konala úmyselne, lebo vedela, že žalobca má záujem nehnuteľnosť užívať, no napriek tomu
odmietala komunikovať. Preto sa žalobca domáhal sumy 200 EUR mesačne za obdobie december
2022 až január 2024, t.j. za 14 mesiacov. Uvedenú sumu odôvodňoval tým, že s ohľadom na charakter

nehnuteľnosti, jej lokalitu a obvyklú výšku nájomného by bol predpokladaný nájom rodinného domu
minimálne 400 EUR mesačne, a tak ako „polovičný“ vlastník žiada sumu 200 EUR mesačne. Čo
sa týka bezpodielového spoluvlastníctva manželov, to bolo vyporiadané uznesením tunajšieho súdu
sp. zn. 32C/16/2020 zo dňa 24.01.2024, právoplatným dňa 13.02.2024, ktorým súd schválil zmier
strán sporu, v zmysle ktorého nehnuteľnosť – rodinný dom súp. č. XXX na G. XX F. H., zapísaný
na LV č. XXXX k.ú. H. pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej. Aktuálne je vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti žalovaná spolu so synom strán sporu A. B., každý v spoluvlastníckom podiele 1/2

k celku. Žalobca uviedol, že hoci rodinný dom opustil ešte v máji 2015, viackrát sa ústne a telefonicky
domáhal a žiadal, aby mohol užívať aspoň jednu miestnosť. Na tieto žiadosti nedostal od žalovanej
žiadnu reakciu a nebolo mu tak umožnené,, aby mohol spoločný majetok užívať. V apríli 2017 cestou
SMS žalovanej oznámil, že má záujem o užívanie jednej izby, k čomu nedostal žiadnu odpoveď.Do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola predmetná nehnuteľnosť v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva až do 12.02.2024 bola
táto nehnuteľnosť v „podielovom spoluvlastníctve“ s rovnakými podielmi žalobcu a žalovanej po 1/2

k celku. Žalobca však nemohol užívať ani len jednu izbu spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle zásad
spravodlivosti žalobca žiadal, aby súd zohľadnil i tú skutočnosť, že žalovaná mala snahu mu v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť nereálnu sumu 1 000 EUR oproti
úvodom zo strany žalobcu požadovanej sumy 70 000 EUR, resp. po vykonanom dokazovaní sumu
dohodnutúzmierom50000EUR.Totojejkonaniepovažovalzaúmyselnéscieľom,abyžalobcanemohol

užívať spoločný majetok a následne, aby mu nebola vyplatená ani zodpovedajúca náhrada za majetok.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2025 navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobu považovala za nedôvodnú, bez podloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, postavenú
výlučne na právne irelevantných domnienkach a vykonštruovanej teórii žalobcu. Žalovaná potvrdila,
že strany sporu boli bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti a ich manželstva bolo

rozvedené. Taktiež potvrdila, že súd v konaní o vyporiadanie BSM schválil zmier a rodinný dom
nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva. Žalobca sa z rodinného domu odsťahoval v máji 2015
do Rakúska, kde žije aj v súčasnosti. Do právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia tunajšieho súdu sp.
zn. 32C/16/2020 bol žalobca rovnakým vlastníkom rodinného domu ako žalovaná a mal právo rodinný
dom neobmedzene užívať, pričom na to nepotreboval žiaden súhlas žalovanej. Žalovaná považovala

za absurdné, aby platila žalobcovi za to, že z akéhokoľvek dôvodu rodinný dom neužíval. Žalobcovi
nikdy nikto v užívaní rodinného domu nebránil. Sám sa rozhodol, že rodinný dom a svoju rodinu opustí
a odsťahoval sa do Rakúska. O rodinný dom sa žalobca nikdy nestaral, nezaujímal sa o jeho údržbu,
ani platenie daní a poplatkov. Žalovaná navyše za nadobudnutie výlučného vlastníctva žalobcovi titulom
vyporiadania BSM zaplatila sumu 50 000 EUR. Poukázala tiež na to, že žalobca už skôr špekulatívne

a účelovo inicioval konania sp. zn. 29C/55/2022, v ktorom žiadal od žalovanej úhradu pomernej časti
nájomného a následne po neúspechu v tomto konaní podal žalobu na svojich synov, od ktorých žiadal
úhradu nájomného (v konaní sp. zn. 17C/54/2023), kde bol taktiež neúspešný. Mala pre to za to, že zo
strany žalobcu ide dlhodobo o účelové konania namierené proti nej a svojej rodine, ktorého cieľom je
ich poškodiť a získať od nej a synov nejaké finančné prostriedky bez právneho dôvodu.

3. Žalobca nevyužil možnosť repliky.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.04.2025.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 4 výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie
H., vyhotovený 13.07.2023, na čl. 6 výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie H., vyhotovený
27.11.2024, na čl. 8 uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 32C/16/2020 – 236 zo dňa 24.01.2024,
na čl. 10 doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému uzneseniu, na čl. 11 doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému uzneseniu opätovne, na čl. 12 SMS komunikácia

medzi žalobcom a žalovanou, na čl. 13 žiadosť o konanie pojednávania v mojej neprítomnosti zo dňa
17.01.2020, na čl. 14 odvolanie žalovaného vo veci 29Pc/32/2014 zo dňa 25.02.2020, na čl. 17 SMS
komunikácia medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 26.03.2017, na čl. 18 inzercia zo stránky K. ohľadom
prenájmu 2-izbového bytu s balkónom v H., inzerát č. 171037260), oboznámil výsledky konaní vedených
na tunajšom súde pod sp. zn. 29C/55/2022 a 17C/57/2024, oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán

sporu i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. vyhotoveného dňa 13.07.2023 vyplýva, že žalobca a žalovaná
boli v tom čase bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č.
KN C 702/5 v k.ú. H..

7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. vyhotoveného dňa 27.11.2024 vyplýva, že rodinný dom súp.
č. XXX postaveného na parc. č. KN C 702/5 v k.ú. H. je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a A.
B. (ktorý je nesporne synom strán sporu).

8. Uznesením č.k. 32C/16/2020-236 zo dňa 24.01.2024 súd schválil zmier strán sporu v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorého sa výlučnou vlastníckou
predmetného rodinného domu i pozemkov parc. reg. C č. XXX/X o výmere 85 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie a parc. reg. C č. XXX/X o výmere 85 m2 – zastavaná plocha a nádvorie v k.ú. H. stalažalovaná a žalobca sa stal výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla D. L., pričom žalovaná
(vtedy v pozícii žalobkyne) sa zaviazala vyplatiť žalobcovi (vtedy v pozícii žalovaného) sumu 50 000
EUR v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.02.2024.

9. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žaloba neobýval predmetný rodinný dom od
mája 2015. Nebolo sporné, že žalobca žiadal žalovanú telefonicky, SMS, či ústne o umožnenie využívať
aspoň jednu miestnosť rodinného domu, resp. že prejavoval záujem o užívanie rodinného domu (aspoň

jednejizby).Žalovanámuvšaknatietojehovýzvy,čižiadostinereagovala.Medzistranamitaktiežnebolo
sporné, že žalobca po celý čas, až do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní BSM disponoval kľúčmi
od rodinného domu, pričom žalovaná mu poskytla kľúče od domu i po výmene zámku v rokoch 2016
– 2017.

10. Z kópie SMS správ spred 04.07.2017 (č.l. 12) vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej správu: „Dúfam,

že izba je pripravená a napotrebuješ divadlo pod poliklinikou. V krátkej dobe prídem a nasťahuje sa.
Zatiaľ len prechodné, ale dúfam že do konca roka natrvalo, a potom ma budeš živiť. Odpoveď nečakal.“

11. Z inzerátu č. 171037260 uverejnenom na stránke K. dňa 28.10.2024 vyplýva, že dvojizbový byt
s balkónom o výmere 55,50 m2 v H. sa prenajímal za cenu 450 EUR mesačne + zálohové platby za

energe vo výške 200 EUR mesačne.

12. Rozsudkom č.k. 29C/55/2022-60 zo dňa 26.04.2023, právoplatným dňa 07.06.2023, tunajší súd
zamietol žalobu žalobcu smerujúcu voči žalovanej, ktorým sa domáhal zaplatenia pomernej čiastky
z prenájmu spoločného majetku vyčíslenú v sume 4 250 EUR za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2022.

13. Rozsudkom č.k. 17C/54/2023-62 zo dňa 26.01.2024 tunajší súd zamietol žalobu žalobcu smerujúcu
voči synom žalobcu a žalovanej – C. A. B. a A. B. o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 600 EUR
s prísl. titulom užívania rodinného domu súp. č. XXX na G. I. XX, H..

14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

15. Podľa § 144 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

16. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

19. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 489 Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.22. Ohľadom užívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je potrebné objasniť, že
v zmysle Občianskeho zákonníka majú obaja manželia užívať tento majetok spoločne, pričom spoločne
majú hradiť aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Ak by došlo

medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva,
rozhodne o nich v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka na návrh niektorého z manželov súd.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca nevyužíval v dotknutom období nehnuteľnosť
– rodinný dom, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Z vykonaného dokazovania

však súd nepovažoval za preukázané, že by žalovaná nejakým spôsobom bránila žalobcovi v užívaní
ich spoločného majetku. Ak aj žalobca uvádzal, že žalovaná nereagovala na jeho ústne a telefonické
žiadosti o užívanie nehnuteľnosti, žalobca preukázal iba tú skutočnosť, že žalovanej oznámil niekedy
v roku 2017, že sa príde nasťahovať najprv prechodne a následne natrvalo a žalovaná ho bude živiť,
avšak výslovne v tejto „výzve“ uviedol, že odpoveď ani nečaká. Nemožno tak považovať pasivitu
žalovanej, ktorá na prípadné výzvy žalobcu nereagovala za aktívne bránenie užívania nehnuteľnosti.

Navyše žalobca sám potvrdil, že kľúčmi od nehnuteľnosti disponoval po celú dobu, až do právoplatnosti
rozhodnutia o vyporiadaní BSM, kedy v tomto období vhodil kľúče do schránky žalovanej. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, či vôbec v neskoršom období (napríklad práve v dotknutom období, za ktoré
žalobca požaduje sumu 2 800 EUR) sa vôbec domáhal toho, že chce užívať nehnuteľnosť.

24. Podľa názoru súdu v danom prípade, mali žalobca i žalovaná rovnaké právo užívať danú
nehnuteľnosť celú, a tak na strane žalobkyne nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkor žalovaného. V prípade nezhody o užívaní nehnuteľnosti sa mohol ktorýkoľvek z nich obrátiť na
súd so žalobou, ktorou by sa domáhal konkrétneho spôsobu užívania veci. V danom prípade sa tomu
tak nestalo.

25. Čo sa týka právneho posúdenia nároku, ktorý si žalobca uplatnil žalobou, súd vychádzajúc iba zo
znenia žaloby mal za to, že žalobca si uplatňuje sumu 2 800 EUR ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Totižto netvrdil, že by mu vyslovene vznikla nejaká škoda. Ak by aj súd mal posúdiť
jeho nárok ako nárok na náhradu škody, žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie náhrady

škody – predovšetkým nepreukázal protiprávne konanie žalobkyne, ani samotnú škodu (čo má táto
predstavovať, v čom má spočívať, ako mu vznikla) a teda i príčinnú súvislosť medzi konaním žalobkyne
a škodou.

26. Je potrebné tiež podotknúť, že medzi stranami nebolo sporné (žalobca nerozporoval tvrdenia

žalovanej), že žalobca sa o rodinný dom nikdy nestaral, nezaujímal sa o jeho údržbu, či o platenie daní
a poplatkov. Zo strany žalobcu teda každopádne nejde o náhradu nejakých vynaložených nákladov na
údržbu rodinného domu.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej, ktorá bola v plnom rozsahu úspešná v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17C/68/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Prešov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.