Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100678
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXC.D.XXX,protižalovanému:GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovne,
so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 27.08.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX
XXX XXXX X zo dňa 13.06.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa
13.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu
o starobný dôchodok k 8. máju 2024.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žiadosťou o
dôchodok spísanou 9. mája 2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 8. mája 2024. Uviedol,
že dôchodkový vek žalobca podľa§ 65 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením
63 rokov a 2 mesiacov, t. j. 8. mája 2024. K 8. máju 2024 žalobca podľa právneho názoru správneho
orgánu prvého stupňa nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 3651
dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom

liste dôchodkového poistenia. K 8. máju 2024 žalobca získal 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového
poistenia a nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Nakoľko nesplnil podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žiadosť žalobcu o
priznanie starobného dôchodku zamietol.

3. Citoval ustanovenie § 65 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že podľa

rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2015 mu bol od 1. mája 2015
priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z.z.“).4. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. júna
2018 pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia žalobcovi bola zhodnotená základná vojenská

služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore od 1. októbra 1988
do31.decembra2014.Vzhľadom na to, že žalobcazískaldobu služby vrozsahu zakladajúcomnárok
na dávku výsluhového zabezpečenia, mu správny orgán prvého stupňa pre nárok na starobný dôchodok
základnú vojenskú službu od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore
od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2014 v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení nehodnotil.

5. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal dňa 25.07.2024 žalobca odvolanie
zo dňa 23.07.2024, nakoľko nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím. Namietal, že pri posudzovaní nároku
nastarobnýdôchodokSociálnapoisťovňanevychádzalazcelkovejdobypoisteniaanebraladoúvahyčl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“),

že v napadnutom rozhodnutí žalobca získal 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia a v
predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13. júla 2016 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok mal
započítaných 13 rokov a 72 dní obdobia dôchodkového poistenia.

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 27.08.2024 (ďalej len „preskúmavané

rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

7. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne

ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, § 255 ods. 5 a konštatoval, že z rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-1/2015-VZ zo dňa 9. februára 2015
vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. Podľa listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-6/2016-VZ zo dňa 2.
júna 2018 je celková doba služobného pomeru zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku

28 rokov a 95 dní. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia žalobcovi bola zhodnotená základná
vojenská služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore od 1.
októbra 1988 do 31. decembra 2014.

8. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku

výsluhového zabezpečenia, pre nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená základná vojenská
služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby od 1. októbra 1988 do 31. decembra
2014 v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011
Z. z. Z dôvodu, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu
zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného nie

je možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie je
možné aplikovať ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a
ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

9. K námietke žalobcu, že v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13. júla 2016 o zamietnutí žiadosti

o starobný dôchodok mal započítaných 13 rokov a 72 dní uviedol, že išlo o rozsah zamestnania 1.
kategórie funkcií (doby služby), ktoré je postavené na roveň zamestnania 1. pracovnej kategórie.
Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok v 55 rokoch
veku.

10. Postup správneho orgánu prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok
vyhodnotil ako správny a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných
zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný
dôchodok.

II.
Správna žaloba11. Správnou žalobou zo dňa 24.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 26.09.2024 sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.08.2024. Žalobca žiadal, aby správny
súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady
trov konania voči žalovanému.

12. Citoval ustanovenie § 60 ods. 2 a § 225 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval,
že z dôvodu, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu

zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z toho dôvodu podľa jeho názoru nie je
možné postupovať podľa zo všeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR, a nie je možné aplikovať
ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a ani čl. 33 ods. 2
Dohovoru.

13. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom o sociálnom poistení a zákonom

č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nezohľadnil ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na predmetné právne
vzťahy.

14. Žalobca má za to, že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s
poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a
je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom
systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), no nezískal v systéme všeobecnom
(podľa zákona o sociálnom poistení).

15. Žalobca žiada priznať starobný dôchodok podľa § 65 ods. l o sociálnom poistení v spojení s čl.
33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

16. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán podľa žalobcu postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o

nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vylúčili hodnotenie doby jeho
poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) iba z dôvodu,
že nebola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, čo malo podľa názoru žalobcu za
následok nesprávne právne vyhodnotenie.

17. Mal za to, že žalovaný nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ
nezískal dobu služby v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie
dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.

18. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s viacerými rozsudkami krajských súdov,

rozsudkami správnych súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

19. Mal za to, že zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo
všeobecnomsystémedôchodkovéhopoisteniaajnapriektomu,žemubolpriznanývýsluhovýdôchodok,

keďže dovŕšil dôchodkový vek. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení a vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného
výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo
právna situácia v prípade žalobcu nenastala.

20. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnil podľa žalobcu len prvú
časťzustanovení§60ods.2, §255ods.5zákonaosociálnompoisteníaneprihliadalnato,žežalobcovi
nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

21. Konštatoval, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj prevažujúcej
rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok
na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobudôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej
aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128.

22. Zvýraznil, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ustanovenia §
65 zákona o sociálnom poistení sa má hodnotiť celková doba dôchodkového poistenia, teda obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme. Z rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa žalobcu vyplýva nutnosť započítania celého obdobia
dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č.

328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom po istení
za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom
poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

23. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
súdov SR č. 6/2013 sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

24. Podľa názoru žalobcu judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a
vojacizískalizamestnanie(dobuslužby)vI.aII.pracovnejkategórii vrozsahuodôvodňujúcomzníženie
dôchodkového veku. Vyplýva z nej podľa žalobcu vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového
dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v
zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016.

25. Záverom konštatoval, že žalovaný nezistil riadne a úplne skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu jeho rozhodnutia predchádzal, postihnutý vadou, ktorá má vplyv
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné,

nesprávne, poškodzujúce práva a právom chránené záujmy žalobcu a je aj v rozpore s medzinárodnou
zmluvou a to s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Mal
za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie starobného dôchodku podľa zákona
o sociálnom poistení.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych

dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia. Mal za
to, že skutkový stav bol náležite zistený, preskúmavané rozhodnutie je zákonné a vecne správne a bolo
vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zopakoval, že dôchodkový vek dosiahol žalobca
podľa ust. § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 mesiacov dňa
8. mája 2024. K uvedenému dátumu získal žalobca 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia,

z čoho podľa žalovaného vyplýva, že nesplnil podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na starobný dôchodok podľa§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

27. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca
získal dobu služby v rozsahu, ktorý mu zakladal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa

osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, nebolo žalobcovi k nároku na starobný dôchodok zhodnotené obdobie základnej vojenskej
služby a doby služby v predmetnom rozsahu.

28. Uviedol, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu, ktorý

by mu zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nebolo preto možné aplikovať ustanovenia §
274 zákona o sociálnom poistení, ani článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody považoval správnu žalobužalobcu za nedôvodnú a žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu

29. Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nesúhlasil s obsahom a

najmä so záverom podaného písomného vyjadrenia žalovaného. Mal za to, že vyjadrenie nezodpovedá
právnemu stavu a právnej argumentácii žalobcu. Žalovaný sa podľa žalobcu absolútne nevysporiadal,
ani inak nenamietal ním podané žalobné dôvody majúce oporu v právnych normách aj v
medzinárodných dokumentoch a v judikatúre súdnych rozhodnutí v obdobných veciach.

30. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

37. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

38. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný
dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového
zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

41. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento
zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

44. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

46. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

VI.
Konanie pred správnym súdom

47.SprávnysúdvKošiciachakosúdsprávnykonajúcpodľaSSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňavprávnychmedziachsprávnejžalobyvsociálnychveciach
(§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k

záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm.
a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191
ods. 4 SSP.

48. Predseda senátu v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak,
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

49. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

50. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko
v predmetnej veci ako žalobca (v žalobe síce žiadal o nariadenie pojednávania, toto svoje rozhodnutia
však zmenil a v rámci repliky už nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania), tak aj žalovaný uviedli, že
nežiadajú nariadenie pojednávania a neboli tu ani iné dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne
nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 28. októbra 2025.

51. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 2. septembra 2025.

VII.

Právny názor správneho súdu

52. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.08.2024, ktorým
zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným
rozhodnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok, nakoľko žalobca nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok.

53. Žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).

54. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia

žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o
sociálnom poistení z dôvodu žalovaným tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa cit.
§65ods.1zákonaosociálnompoisteníatonezískanímpotrebnéhopočturokovobdobiadôchodkového
poistenia. Podľa žalobcu, žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil
žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta. Avšak podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá

žalobcom v služobnom pomere policajta a základná vojenská služba mu už bola započítaná na
dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru policajta aj do
obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba
nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.

55. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa
sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný
systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia

príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu
ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

56. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby
v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku,
čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-6/2016-VZ z02.06.2018, podľa ktorého bol žalobcovi od 01.01.2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2022 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a pre vznik nároku na tento výsluhový
dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do

27.09.1982 v III. pracovnej kategórii, ako aj doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.10.1988
do 31.12.2014 v III. pracovnej kategórii.

57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o

sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a §
255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia
dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie
však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia
zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by

vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len
vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol
dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú

z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený
výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a
vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o

sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že
za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto
dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

58. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení,
mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto

zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po
zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, a to bez ohľadu
na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy

výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok
žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely
priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani
Sociálnu poisťovňu.

59. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.01.2015 vznikol podľa §
30 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok,
ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta (§ 39 zákona č.
328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv.

„civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

Z ustanovenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade,
ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,
doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003
Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sanehodnotíceléobdobietrvaniaprofesionálnejslužby,alelenukončenéceléroky.Sociálnezabezpečenie
policajtov za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej
doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia

v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také
obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

60. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017;

sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci
rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške) žalobcu na starobný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované
jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré
zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak,

ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

61. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych
predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá

minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.

62. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky
Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená

do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto
NajvyššísúdSRprioritnezdôraznil,ženárokypoistencovzozaradeniaslužbydozvýhodnenejpracovnej
kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti

na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých
výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej
kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na
dôchodkovom poistení.

63. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na
§ 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných
období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom
poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia, v
rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť

so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou
preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme
hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu
v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

64. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46
zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu
dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom
systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného
dôchodku.

65.SprávnysúdvtejtospojitostipodpornepoukazujenazáveryvyslovenévRozsudkuNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa)
nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I.
kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu

služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú
dobunavrhovateľzískalvI.aleboII.pracovnejkategórii(kategóriifunkcií).“...„DanájudikatúraNSSRnie
je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľavýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1
zák. č. 461/2003 Z. z. (...)

66. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona

o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

67. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu jeho ako starobného dôchodcu z radu bývalého
príslušníka Policajného zboru, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko
nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia
tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava

mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich
služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

68. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia
jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového

poistenia,ktoréžalobcazískalvosobitnomsystémesociálnehozabezpečeniapodľazákonač.328/2002
Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

69. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci E. F. proti G., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

70. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd
podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom
nato,žerovnakýmiprávnyminedostatkamitrpíajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,správny
súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom

na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu
orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

71. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie
mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé

obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

72. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných

trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za
neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).