Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8622200363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.

Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ C.
B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX D. X, obaja žalobcovia zastúpení: E. C. F. G., so sídlom
H. G. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: Československá obchodná banka, a. s., so
sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 o určenie, že žalovanej nevzniklo právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k.: SK-4Csp/13/2022-100 zo dňa 7.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBardejov (ďalejlen„súdprvejinštancie“)vI.výrokuurčil,žežalovanejkudňu15.07.2021
nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 283395,
uzavretej dňa 24.06.2013 medzi žalobcami a žalovanou a v II. výroku žalobcom priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

2. Hoci žalobcovia žalobu označili ako „Žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva“, podľa petitu

žaloby ( žalobného návrhu) bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú. V podanej žalobe žalobcovia
uviedli, že spolu so zmluvou o úvere uzavreli aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v k. ú. D. zapísaných na LV č. XX, ktorá podľa žalobcov neurčuje celkovú hodnotu
zabezpečenej pohľadávky, ani neuvádza najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Ďalej namietali výšku dlhu, ktorý žalovaná voči ním ku dňu 19.7.2021 eviduje - 65.084,15 eur. Poukázali,
že dňa 17.2.2022 bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb zapísané Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe č. XXX/XXXX z 11.2.2022, ktorým bolo oznámené, že dňa 28.3.2022 o 15:00 hod. prebehne

dražba ich rodinného domu s priľahlými pozemkami, a teda účelom ich žaloby je zamedzenie žalovanej
ako záložnému veriteľovi speňažiť ich obydlie. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcov neosvedčila dodržanie
dikcie zákona ( § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri zosplatnení úveru, keď v zmluve
sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza a výkon záložného práva je
neprípustné viesť na uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je splatná, vo vzťahu k čomu poukázali na § 151
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia tiež uviedli, že dňa 22.2.2022 požiadali banku o výpis
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, výpisy z úverového účtu za celú dobu trvania zmluvy a o prehľad

jednotlivých splátok úveru, s ktorými sú podľa zmluvy v omeškaní, pričom tieto im doručené neboli, hoci
majú priamy vplyv na poznanie skutočnej výšky nároku, ktorý banka výkonom dražby žiada uhradiť.3. Uznesením č. k. 4Csp/13/2022-48 zo dňa 21.03.2022 súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností žalobcov do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalovaná namietala nevykonateľnosť petitu, keďže podľa jej názoru
žalobcovia sa snažili koncipovať petit v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, avšak je zrejmé, že v skutočnosti
sa snažia dosiahnuť určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorými došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru však boli podľa

žalovanej splnené všetky zákonné podmienky, pričom možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
je uvedená v čl. IV. Práva a povinnosti banky bod 5 Obchodných podmienok. Za nepravdivé žalovaná
označila tvrdenie žalobcov, že im neboli doručené vyžiadané dokumenty. Počas konania pred súdom
prvej inštancie žalovaná tiež namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko pohľadávku voči
žalobcom postúpila na tretiu osobu.

5. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

- dňa 24.6.2013 bola uzavretá písomná zmluva označená ako „Zmluva o poskytnutí úveru reg. č.
XXXXXX“;
- v článku I. tejto zmluvy je uvedené, že táto je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka

v platnom znení a Občianskeho zákonníka a že „Súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky banky
pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné obchodné podmienky banky (ďalej len
„Podmienky“). Odlišné ustanovenia Zmluvy majú prednosť pred znením Podmienok. Podpisom zmluvy
Dlžník potvrdzuje a vyhlasuje, že prevzal tieto Podmienky a oboznámil sa s ich obsahom.“;
- predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom bankou vo výške 84.000,- eur za účelom

splateniainýchskôrposkytnutýchúverovarekonštrukcienehnuteľnosti-rodinnéhodomuvLadomírovej,
úver mali žalobcovia splatiť najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania a splácať ho mali v
anuitných splátkach vždy v 15. deň mesiaca vo výške 432,63 eur;
- úver bol zabezpečený zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam žalobcov;
- v článku IX. zmluvy označenom ako Spoločné a záverečné ustanovenia je v bode 9 uvedené, že

„zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté Zmluvou, Podmienkami
alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže Banka v súlade s Podmienkami od Zmluvy odstúpiť či
požadovať okamžité splatenie Istiny úveru a Príslušenstva.“;
- listom zo dňa 07.04.2021 „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ banka žalobcom oznámila, že
dlh nebol uhradený tak, ako bolo dohodnuté v zmluve a že ku dňu 06.04.2021 predstavuje ich

dlh z omeškaných splátok čiastku 1.518,75 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa
sadzobníka, pričom ich vyzvala na bezodkladnú úhradu dlhu s tým, že v opačnom prípade úver bude
vyhlásený za splatný a budú povinní uhradiť celý poskytnutý úver s príslušenstvom - 64.644,23 eur, kedy
môže začať výkon záložného práva;
- listom zo dňa 19.07.2021 „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ banka vyhlásula celý

úver dňom 15.07.2021 za splatný, vyzvala žalobcov na bezodkladné zaplatenie celého dlhu vo výške
65.084,15 eur a upozornila ich, že pokiaľ nebude dlh uhradený, uplatní si svoju pohľadávku súdnou
cestou a v prípade hypotekárneho úveru začne s výkonom záložného práva;
- žalovaná na pojednávaní predložila žalobcami nepodpísané Obchodné podmienky Československej
obchodnej banky, a. s. pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov (ďalej len „Obchodné

podmienky“) účinné od 15.02.2013, v ktorých článku IV. označenom ako Práva a povinnosti Banky v
bode 5 je uvedené „Banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny úveru a príslušenstva
alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník a) bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok
úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.“

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k platnému dojednaniu práva predčasne zosplatniť úveru
tu vôbec nedošlo a aj ak by toto dojednanie bolo platné, dôvodný je záver o nedodržaní postupu a
zákonných podmienok pri vyhlásení úveru za predčasne splatný, čo znamená, že žalovanej ku dňu
15.07.2021 nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z danej zmluvy a preto žalobu
žalobcov súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie bola

žaloba procesne prípustná, žalobcovia v okolnostiach veci majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem a banka napriek tvrdeniu o postúpeniu pohľadávky je pasívne vecne legitimovaná v tomto
spore.7. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej súd prvej inštancie poukázal na ust. § 524 až 530
Občianskeho zákonníka, tiež na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a ust. § 60 CSP Podľa súdu
prvej inštancie žalovaná postúpením pohľadávky nestratila pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore,

pretože v prípade postúpenia pohľadávky sa postupuje pohľadávka, postupník sa nestáva stranou
pôvodnej zmluvy (v tomto prípade zmluvy o úvere), zmluvnou stranou zmluvy ostáva postupca a hoci
postupca prestáva byť veriteľom pohľadávky (s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými),
uvedené nemožno vykladať tak, že zároveň prestáva byť aj zmluvnou stranou vo vzťahu, z ktorého táto
pohľadávka vznikla. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia neuplatňujú požiadavku, či nejaké

právo týkajúce sa postúpenej pohľadávky, ale domáhajú sa určovacou žalobou určenia, že žalovanej
banke nevzniklo ku dňu 15.07.2021 právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z danej zmluvy,
nakoľko sú v neistote ohľadom toho, či skutočne stratili právo splácať úver v splátkach a či je možné
voči nim viesť dražobný proces vedúci k strate ich obydlia, ktoré určenie má podľa žalobcov kľúčový
význam práve aj pre posúdenie, či vôbec došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s. r. o., keďže jednou zo zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky tu je, aby išlo

o pohľadávku splatnú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/46/2023 zo dňa 06.12.2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/4/2023, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 7/2009 zo dňa 14. októbra 2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/81/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/18/2023.

8. Súd prvej inštancie preto ďalej poukázal, že medzi stranami sporu nebolo sporné posúdenie, že
v danom prípade zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanou bankou je spotrebiteľskou zmluvou
a keďže podľa zmluvy žalobcovia mali právo splácať úver 30 rokov od termínu jeho dočerpania a
žalovaná tvrdí, že úver platne predčasne zosplatnila a bola preto oprávnená začať dražobný proces,
súd prvej inštancie považoval za dôvodný, opodstatnený a pre právne postavenie žalobcov potrebný

prieskumpredčasnéhozosplatneniaúverubankouačijejvôbecvznikloprávoúverpredčasnezosplatniť.
Aplikáciou ust. § 37, § 52 ods. 2, § 53 ods. 9, § 565 a § 879y ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie dospel k záveru, že samotná zmluva podpísaná žalobcami žiadne určité a platné
dojednanie o práve úver predčasne zosplatniť pre nesplnenie niektorej splátky nemá, keďže v jej čl. IX.
bod 9 je len všeobecné a neurčité ustanovenie, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou,

podmienkami alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi (bez bližšej špecifikácie aké), môže banka v
súlade s podmienkami od zmluvy odstúpiť či požadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva.
Ďalej súd prvej inštancie zistil, že aj sama žalovaná potvrdila, že právo predčasne zosplatniť úver
vyvodzovala z dojednania v Obchodných podmienkach, k čomu súd prvej inštancie poukázal, že
upozornenie pred zosplatnením a ani oznámenie o zosplatnení vôbec neuvádzajú dojednanie, na

základe ktorého k zosplatneniu vlastne dochádza, hoci dohoda o takom práve veriteľa je základnou
podmienkou jeho využitia.

9. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zmluva síce nemusí tvoriť jeden dokument a časť obsahu
zmluvy môže byť uvedená aj v Obchodných podmienkach, je však podľa jeho názoru neobhájiteľné a

neprípustné, ak dojednanie o najzásadnejšom dôsledku pre spotrebiteľov (strate výhody splátok) malo
by byť obsiahnuté (tu doslova skryté) len v Obchodných podmienkach. Obchodné podmienky podľa
názoru súdu prvej inštancie nemôžu v tu súdenej veci byť platnou dohodou o práve banky predčasne
zosplatniť úver, pretože nezodpovedá požiadavke transparentnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti, určitosti
dojednania a preukázaniu skutočnej vôle spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež zistil, že

samotné Obchodné podmienky nie sú podpísané žalobcami a tvorí ich malým písmom husto písaný text
na viac ako 6-ich stranách, kde dojednanie, z ktorého banka vyvodila právo úver predčasne zosplatniť,
je až na 4-ej strane medzi 17-imi bodmi článku IV. o právach a povinnostiach banky. K tomu súd prvej
inštancie citoval z rozsudku Súdneho dvora vo veci C 186/16.

10. K poukazu na to, že žalobcovia zmluvu podpísali, čím podľa jej článku I. zároveň „potvrdili“, že
sa oboznámili aj s Obchodnými podmienkami a súhlasia s nimi, súd prvej inštancie uviedol, že v
súlade s čl. 3 ods. 2 tretí pododsek smernice rady 93/13/EHS zákonodarca v § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vymedzil vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sú všetky zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom štandardne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak a teda

nepreukáže, že konkrétnu zmluvnú podmienku dojednal so spotrebiteľom individuálne, teda dodávateľ
ako silnejšia zmluvná strana, ktorá pripravuje návrh zmluvy a v dôsledku svojho silnejšieho postavenia
usmerňuje celý právny vzťah, jeho vznik a plnenie, je povinný predložiť súdu dôkaz o tom, že zmluvnú
podmienku skutočne dojednával a so spotrebiteľom o zmluvných podmienkach rokoval a spotrebiteľ vdôsledkuuplatneniasvojhoprávanavrhovaťzmluvuvyjednalajzmluvnépodmienky,ktoréreflektujújeho
záujmy. Neobstojí preto podľa súdu prvej inštancie ako dôkaz individuálneho, platného dojednania danej
zmluvnej podmienky len poukaz na podpis zmluvy, kde mali žalobcovia vyhlásiť že sa s Obchodnými

podmienkami ( ktoré nepodpísali) oboznámili a súhlasia s nimi, lebo išlo by o neprípustné prenášanie
dôkaznej povinnosti na spotrebiteľa. Teda ustanovenia, ktorými tu žalovaná obhajuje vôľu žalobcov
uzavrieť s ňou dojednanie o práve predčasne zosplatniť úver, súd prvej inštancie nepovažuje za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Súd prvej inštancie k podpore svojich záverov poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn.18CoCsp/10/2023, tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2023, rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp. zn.1CoCsp/5/2023, sp. zn. 20CoCsp/50/2021, sp. zn. 3CoCsp/12/2020
a sp.zn.7CoCsp/29/2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/106/2022 zo dňa 25.04.2023,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/114/2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 8CoCsp/59/2022. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že nutnosť podrobného skúmania vyššie
uvedených skutočností v procese zosplatnenia pre žalovanú nemôže byť nijako nový, či prekvapivý aj
preto, lebo bol vo vzťahu k nej opakovane súdnou praxou formulovaný – rozsudok Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 7CoCsp/4/2023 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoCsp/12/2023.

12. Pokiaľ ide o samotné predčasné zosplatnenie úveru (ako proces), aj toto musí spĺňať podľa súdu
prvej inštancie zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu, teda musí spĺňať
požiadavku jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. S poukazom na závery Najvyššieho súdu SR (aktuálne
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023) a článok 2 ods. 2 základných princípov
CSP súd prvej inštancie poukázal, že upozornenie pred zosplatnením neobsahovalo identifikáciu

splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu, a teda je absolútne neplatné (rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn.6Co/26/2017 zo dňa 28.06.2018, sp. zn.20Co/90/2019 zo dňa 29.10.2019, sp. zn.
7CoCsp/23/2023, sp. zn. 7CoCsp/18/2022, sp. zn. 16CoCsp/8/2023, sp. zn. 20CoCsp/25/2022, sp.
zn. 13CoCsp/54/2021 alebo sp. zn. 22CoCsp/30/2023). Súd prvej inštancie dodal, že Najvyšší súd
SR v dvoch úplne aktuálnych rozhodnutiach - a to v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024,

ale aj v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 potvrdil, že podmienkou platného predčasného zosplatnenia
úveru je „potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a
prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ“. Ďalej poukázal aj na ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024. Vzhľadom na predloženú sumarizáciu pohľadávky s prehľadom splácania sa súdu prvej

inštancie javilo, že k splácaniu malo dochádzať aj v období zosplatňovania, keďže sú tam zaznamenané
úhrady, preto z pohľadu zákonných podmienok zosplatnenia a možnosti ich prieskumu bolo nevyhnutné,
pre ktorú splátku k zosplatneniu vlastne dochádza.

13. K tvrdeniu žalovanej o procesnej neprípustnosti žaloby a jej nedôvodnosti súd prvej inštancie dal do

pozornosti závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 a rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn.20Co/47/2022 s potvrdením naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení, keďže žalovaná začala dražobný proces na predaj ich obydlia pre pohľadávku, ktorá v danej
výške pre neplatné zosplatnenie úveru neexistuje a navyše tvrdí postúpenie pohľadávky. Vo vzťahu
k prípustnosti a naliehavému právnemu záujmu žalobcov súd prvej inštancie poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/10/2020. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení
súd prvej inštancie videl v práve neistom postavení žalobcov, keďže banka začala s výkonom záložného
práva k nehnuteľnostiam, je tiež otázne, či žalovanej prislúcha právo na zaplatenie celého zostatku
nesplateného úveru s príslušenstvom, alebo len jednotlivých splátok, ktorých splatnosť už nastala a
navyše malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a tak žaloba má význam aj z pohľadu zákonných podmienok

postúpenia pohľadávky banky.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP podľa zásady
úspechu v konaní, preto plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% proti neúspešnej žalovanej.

15. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), teda že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie vyhotovil rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie nespĺňa kvalitatívne nároky, ktoré naň kladie právna úprava a judikatúra ESĽP,
ÚS SR a vyšších slovenských súdov. Podľa žalovanej súd prvej inštancie ignoroval jej rozhodujúcu
argumentáciu a v odôvodnení rozsudku ju ani nespomína. Žalovaná argumentovala jednak procesnou
neprípustnosťou žaloby o určenie, že právo nevzniklo. Hoci sa žalobcovia snažili koncipovať petit

v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa žalovanej je zjavné, že v skutočnosti sa snažia dosiahnuť
určenieneplatnostiprávnehoúkonuvzmysleust.§137písm.d)CSP,keďžeúkonvyhláseniapredčasnej
splatnosti už nastal a teda bol vykonaný. K uvedenému žalovaná odkázala na rozhodnutie R1/2023 –
uznesenie NS SR zo dňa 20. 10. 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021. Podľa názoru žalovanej právny predpis
pre napadnutú zmluvu o možnosti jej určenia za neplatnú neexistuje, a ani súd prvej inštancie takýto
právny predpis neuvádza. Žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a predložené

odôvodnenie považuje za priamy zásah do jej práva na spravodlivé konanie a súdnu ochranu.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne
vyriešil otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, prípustnosti predmetnej žaloby podľa osobitných
predpisov, naliehavého právneho záujmu, obchodných podmienok ako súčasť zmluvy, a platnosti

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj naďalej trvá na tom, že nie je pasívne vecne
legitimovaná v konaní, pretože žalovaná postúpila pohľadávku z napadnutej úverovej zmluvy, čo
v konaní nepopreli ani žalobcovia. Opakovane žalovaná zdôraznila, že žaloba nie je procesne prípustná,
pretože ju nepredpokladá žiadny právny predpis, keďže je nesporné, že určenie, či tu také právo je alebo
nie je v tomto prípade nevyplýva z osobitného predpisu.

Žalovaná ďalej nesúhlasila s posúdením súdu prvej inštancie, že predložené obchodné podmienky
nemôžu byť v tejto veci platnou dohodou o práve banky predčasne zosplatniť úver. V tejto súvislosti
žalovanápoukázalanarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15,HomeCreditSlovakia,a.s.proti
Klára Bírová, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,

ale všetky jej časti musia byť vyhotovené písomne a musia na seba odkazovať. Uvedené stanovisko
podporujú aj viaceré rozhodnutia NS SR, napríklad sp. zn. 7Cdo/241/2020 alebo 8Cdo/114/2017. Podľa
žalovanej pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené všetky zákonné podmienky a možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je uvedená práve v článku IV. Práva a povinnosti banky, bod 5.
Obchodných podmienok. Nie je pravdivé preto ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že by tieto informácie

žalovaná chcela nejakým spôsobom ukryť v neprehľadnom hustom texte, pretože žalovaná pri tvorbe
obchodných podmienok splnila všetky zákonné náležitosti týkajúce sa veľkosti textu ako aj prehľadného
usporiadania informácií.

Taktiež čo sa týka platnosti úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa žalovanej súd prvej

inštancie uvedenú otázku nesprávne právne posúdil akcentujúc na chýbajúcu identifikáciu splátky v
poslednej výzve pred zosplatnením a v oznámení o predčasnej splatnosti úveru. S poukazom na ust.
§ 565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa žalovanej sú na veriteľa kladené len dve
požiadavky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby došlo k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru, a tým je na strane dlžníka existencia omeškania trvajúca minimálne po dobu 3 mesiacov,

a zároveň upozornenie dlžníka na možnosť úver zosplatniť zo strany veriteľa najskôr 15 dní pred
uplatnením práva na zosplatnenie. Žalovaná predložila dôkazy, z ktorých je nesporne preukázané, že
ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti bol úver v omeškaní po dobu trvajúcu minimálne 3 mesiace,
a že veriteľ písomne oboch žalobcov upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti. Podľa
citovaných zákonných ustanovení žalovanej nevyplýva, že veriteľ je povinný vo svojom upozornení

uviesť aj konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k vyhláseniu okamžitej splatnosti. Na tomto mieste
žalovaná upozornila, že samotný spotrebiteľ je podľa uzatvorenej zmluvy zaviazaný splácať úver
v pravidelných mesačných splátkach, a ak neplní svoju povinnosť musí mať vedomosť o svojom
omeškaní,pretožalobcoviavedeli,ženesplnenímsvojejpovinnostizozmluvysadostanúdoomeškania.
Žalovaná ďalej prezentuje názor, že zákonodarca pri tvorbe inštitútu predčasnej splatnosti nemal za

úmysel penalizovať spotrebiteľa, ale umožniť veriteľovi reagovať na porušenie záväzkov. Nadmernú
a neprimeranú formalizáciu na úkor veriteľa považuje žalovaná za účel, ktorý by mohol cieľ zákonodarcu
zmariť. Žalovaná preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.16. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou
a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a
contrario).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,odvolacísúduverejnilvzákonom

stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

18. Žalovaná odvolanie podala z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. K posúdeniu

odvolacej námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa
na spravodlivý proces ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva
na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania,
rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom
súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365

ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví
ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
Žalovaná k uvedenému odvolaciemu dôvodu uvádza, že jeho naplnenie spočíva v nepreskúmateľnosti
odôvodnenia nedosahujúceho kvalitu podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, najmä čo do vyrovnania sa s

jej rozhodujúcou argumentáciou.

19. Zároveň žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K uvedenému
odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je
to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá

vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši
právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri
tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Žalovaná teda tak ako pred súdom prvej inštancie, aj v odvolaní nesúhlasila s právnym posúdením
prípustnosti žaloby, s právnym posúdením svojej aktívnej vecnej legitimácie, ako aj s právnym
posúdením veci samej týkajúcej sa splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru.

21. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemá pochybnosti o
tom, že vzťah medzi žalobcami a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva
o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX zo dňa 24.6.2013 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, kde žalovaná ako banka vystupovala v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj
predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikujevšeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená

úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v
danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku ustanovená v prospech spotrebiteľa.

23. Do 01.04.2015 v prípade spotrebiteľských zmlúv je daná dôvodnosť aplikácie a použitia
ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve
pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom

poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako
ustanovenia Obchodného zákonníka.

24. Okrem toho novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2
o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,
že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver
priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva

malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka. Odvolací súd teda
poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne
vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

25.Čosatýkaprípustnostižaloby,podľažalobnéhonávrhuajodvolaciemusúdujezrejmé,žežalobcovia

sadomáhajúurčenia,žežalovanejnevznikloprávonavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruzo Zmluvy
o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX zo dňa 24.6.2013.

26. Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

27. Podľa žalovanej žaloba žalobcov nie je prípustná, a hoci sa žalobcovia snažia navodiť, že ide
o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, v skutočnosti podľa názoru žalovanej ide o žalobu podľa ust.

§ 137 písm. d) CSP, keďže tvrdia, že právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je neplatný,
avšak neexistuje osobitný predpis, z ktorého by vyplynula možnosť domáhať sa určenia práve tejto
právnej skutočnosti.

28. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s týmto názorom žalovanej.

Žaloba žalobcov je prípustná podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého je možné žalovať určenie,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobcovia presne žiadali určiť,
že žalovanej nevzniklo právo zosplatniť úver, pričom preukazovali, že na uvedenom určení majú
naliehavý právny záujem. Žalovaná súdu prvej inštancie vyčítala, že neuviedol žiadny osobitný predpis,
z ktorého by prípustnosť takejto žaloby vyplývala, k čomu však odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie nemusel žiadny osobitný predpis uvádzať. Pri určovacích žalobách žalobca buď tvrdí, že
má na určení naliehavý právny záujem, alebo žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny
záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá
podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. V danom prípade žalobcovia nielen tvrdili existenciu
naliehavého právneho záujmu, ale zároveň tento naliehavý právny záujem preukázali. Odvolací súd sa

pretosposúdenímprípustnostitejtožalobysúdomprvejinštanciestotožnilanepokladáhozanesprávne.
Zároveňkpreukázanémunaliehavémuprávnemuzáujmunapožadovanomurčeníodvolacísúddodáva,
že v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaná začala i s výkonom záložného páva
k nehnuteľnostiam požívajúcich status obydlia žalobcov, keďže na zabezpečenie záväzku bola uzavretázáložná zmluva. Bez požadovaného určenia je neisté postavenie žalobcov i v tom, či žalovanej prislúcha
právo na zaplatenie celého zostatku nesplateného úveru s príslušenstvom, alebo len jednotlivých
splátok, ktorých splatnosť už nastala. Spornosť výšky splatnej pohľadávky, na vymoženie ktorej môže

žalovaná vykonávať záložné právo, spôsobuje neistotou v právnom postavení žalobcov, keďže nie je
isté, akým spôsobom (úhradou akej sumy) môžu žalobcovia zabrániť výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby.

29. Čo sa týka posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, aj tu odvolací súd musí dať za pravdu

súdu prvej inštancie. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom
hmotnoprávnehovzťahu,oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom

konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného
súdu III. ÚS 473/2017).

30. K správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že pasívna vecná legitimácia
žalovanej v danom spore je daná. Nielenže žalovaná zmluvu o úvere so žalobcami uzatvárala, zároveň
ako veriteľ uplatnila voči žalobcom aj postup smerujúci k zosplatneniu úveru. Predmetom tohto súdneho
konania je práve prieskum, či žalovaná pri zosplatňovaní úveru postupovala v súlade so zmluvou o úvere
a zákonom. Vyriešenie tejto otázky je predbežné nielen k možnosti vykonania záložného práva, ale aj

k posúdeniu údajného postúpenia pohľadávky žalovanej.

31. Čo sa týka právneho posúdenia neplatnosti zosplatnenia úveru odvolací súd poukazuje, že ani
v tomto smere súd prvej inštancie nepochybil.

32.Podľa§565Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasezosplatenia,akideoplnenievsplátkach,môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

33. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase zosplatnenia ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

34. Spornými otázkami medzi stranami sporu, je tak otázka, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
dohody, ktorá by oprávňovala žalovanú ako veriteľa úver zosplatniť a tiež aj otázka platnosti právnych
úkonovzosplatneniaúveru,tedavýzvyveriteľanaúhradudlhupredzosplatnením,akoajžiadostiveriteľa
o zaplatenie celého dlhu.

35. Veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade prichádza do úvahy možnosť dohody medzi
žalovanou ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva o úvere
žiadne určité a platné dojednanie o práve predčasne zosplatniť úver neobsahovala a žalovaná toto právo
vyvodzovala z obchodných podmienok.

36. Odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné
uplatňovanie takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv
a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnutépriamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na
ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie Obchodných podmienok však nie je neobmedzené,
ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity.

37.Prespotrebiteľskézmluvyplatí,ženemôžuobsahovaťdojednania,ktorésúvrozporespožiadavkami
dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej
také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto
obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné

vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na
preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo
formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.

38. V spotrebiteľských zmluvách obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo ktoré sú k
nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať

dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ
tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu.

39. Odvolací súd konštatuje, že platne dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia musí byť
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie Obchodných podmienok, ktoré nie sú dlžníkmi ani
podpísané. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že závery súdu prvej inštancie,
že medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebolo individuálne dohodnuté právo veriteľa žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, sú správne a presvedčivo odôvodnené.

40. V ďalšom odvolací súd poukazuje, že dňa 3.6.2025 bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
č. 3/2025 zverejnené rozhodnutie pod R 34/2025 a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.6Cdo/152/2022z13.februára2025,podľaktorého„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza

zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Zverejnením uvedeného právneho názoru sa
tak nejednotnosť rozhodovania v otázke určitosti právnych úkonov veriteľa smerujúcich k zosplateneniu

úveru odstránila, keďže uvedený právny názor sa tak pretavil do ustálenej rozhodovacej praxe.

41. Čo sa týka námietky žalovanej, že veriteľ nie je povinný vo svojom upozornení uviesť aj konkrétnu
splátku, pre ktorú pristupuje k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, odvolací súd uvádza, že ani táto
vzhľadom na uvedené zbierkoví rozhodnutie NS SR nie je dôvodná. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil

a vysporiadal sa so zistením, že ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a ani upozornenie
žalovanej neobsahovalo identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom tieto úkony obsahovali len uvedenie súhrnnej výšky bankou
evidovanej dlžnej sumy bez akéhokoľvek uvedenia, koľko z nej je istina, koľko úroky, koľko úroky z
omeškania a koľko poplatky.

42. Žalovaná tak vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými
by sa súd prvej inštancie nebol v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej
inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto

ohľade za presvedčivé. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov,
proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalovaná náležite skutkovo a právne argumentovať,
a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola jej odňatá
možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej predstavám a

očakávaniam, a preto žalovanou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jej
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.43. Je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa
ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou
práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i

žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným

úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

44. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Keďže odvolací súd zhodnotil, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je správny, je správne
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, kedy súd prvej inštancie vychádzal z úspechu

strán sporu, pričom žalobcom ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%.

K trovám odvolacieho konania

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. V tomto prípade, keďže žalobcovia v odvolacom konaní boli úspešní, odvolací súd im priznal proti

žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.