Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425202612.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: F. T., I.. XX.X.XXXX, Na N.
XXA, Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, Zimná 62, Spišská Nová Ves,
proti žalovanému: L. J., I.. XX.XX.XXXX, Na N. XXA, Z., zastúpeného: KORABOVA & LOVICH s.r.o.,
Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 0C/7/2025-133, zo dňa 20.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch
m e n í tak, že návrh zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
zákaz vstupovať do nehnuteľnosti - byt číslo XXX (doplňujúci údaj k bytu: F) na X. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXXX, označenie vchodu Na N. XXA, postavenom na pozemku - parcela registra
„., parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 1548 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
pre okres Z. R., obec Z. - W. Č. L., katastrálne územie G. (výrok I.); uložil žalovanému zákaz priblížiť

sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi Slovenskej republiky, a to
vždy za prítomnosti tretej osoby (výrok II.); vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (výrok III.) a poučil žalovaného, že môže proti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorou sa
bude domáhať svojho práva na ochranu osobnosti. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia. Podanie prípadnej žaloby vo veci samej nemá odkladný účinok vo vzťahu k
nariadenému neodkladnému opatreniu (výrok IV.); žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 18.3.2025 sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd úplne vy1účil žalovaného z užívania nehnuteľnosti zapísanej na

liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Bratislava II, pre okres
Z. R., obec Z. - W. Č. L., v katastrálnom území G. ako byt číslo XXX (doplňujúci údaj k bytu: J.) na X.
poschodíbytovéhodomu,súpisnéčísloXXXXX,označenievchoduNaN.XXA,postavenomnapozemku
- parcela registra „., parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 1548 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie na adrese Na N. XXXXX/XXA, Z. a zároveň by uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni
na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými

v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi Slovenskej republiky, a to vždy za prítomnosti
tretej osoby. Návrh odôvodnila tým, že má dôvodné obavy z násilného správania žalovaného voči neja ich spoločnému synovi. Uviedla, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi spoločného
bytu a rodičmi syna O. J., I.. XX.X.XXXX, s ktorým žili v spoločnom byte. So žalovaným tvorila pár
osem rokov. Počas uvedenej doby sa v roku 2018 rozišli z dôvodu vzájomných nezhôd a prvotných

násilných prejavov zo strany žalovaného. Žalobkyňa nadobudla dojem, že žalovaný má aj psychické
problémy a odišla žiť do Spišskej Novej Vsi, odkiaľ sa vrátila po troch rokoch kvôli práci do Bratislavy a
dala sa opäť dokopy so žalovaným. Po určitej dobe po obnovení ich vzťahu sa opäť začali prejavovať
známky psychického ochorenia spojené s halucináciami (žalovaný počul hlasy, videl veci, ktoré nie sú
skutočné, napríklad, že pod domom stoja ozbrojení muži a chcú ich zabiť), bludmi (silné presvedčenia,

ktoré nie sú v súlade s realitou, napríklad, že žalobkyňa má milenca, ktorý chce vziať ju a syna O.
na nejakú loď, ktorá vybuchne). Uvedené stále opakovane hovoril aj synovi, ktorý sa začal kvôli týmto
veciam báť. U žalovaného sa začalo prejavovať dezorganizované myslenie (nesúvislá reč, problémy
so sústredením, zabúdanie na to, kedy má ísť vyzdvihnúť syna zo školy), paranoja (pocit, že ich niekto
sleduje, ohrozuje, napríklad na lyžovačke, na ktorej boli, neustále opakoval, že tam nie sú v bezpečí,
že ich tam chcú zlikvidovať), rozprával sa sám so sebou a neustále si niečo mrmlal popod nos a z

toho všetkého vyplývajúce rôzne obvinenia osoby žalobkyne podložené na halucináciách. Žalovaný sa
opakovane vyhrážal žalobkyni, že ak ho opustí, nemusí to pre ňu dobre skončiť. Vulgárne ju osočoval,
kričal, objavovali sa u neho prejavy agresie. Celý čas ho presviedčala, že musí navštíviť psychiatričku,
u ktorej sa v minulosti liečil a užíval aj lieky, ktoré ale prestal brať. Situácia sa výrazne zhoršila za
posledné obdobie a najmä po spoločnej lyžovačke, ktorú absolvovali začiatkom januára 2025, a z ktorej

aj predčasne kvôli jeho paranoji odišli. Uviedla, že sa cíti ohrozená a má strach aj o ich syna, nakoľko
žalovaný im stále hovoril o nejakom tajnom zozname, ktorý videl a na základe, ktorého má byť žalobkyňa
zlikvidovaná, že pod ich bytovkou sú muži, ktorí ich chcú zabiť. Z uvedeného dôvodu dňa 11.1.2025
ušla neskoro večer z domu a zavolala na linku 112, na čo bola privolaná záchranná služba a polícia
a tí žalovaného odviezli na psychiatriu, odkiaľ ho ešte v tú istú noc prepustili. Žalobkyňa prespala u

kamarátky. Žalovaný na druhý deň odišiel k jeho matke do W. Y.. Odtiaľ viackrát telefonoval synovi,
ktorého sa žalovaný neustále pýtal na to, kto je u nich v byte, s kým sa stretávajú, s kým sa stretáva
matka, a vravel mu, že O., vieš, že musíš povedať pravdu, lebo neposlušným deťom a klamárom sa dejú
zlé veci. Žalovaný posielal synovi aj počas školy hlasové správy na jeho hodinky. Synovi O. to začalo
byť veľmi nepríjemné a neustále sa jej pýtal prečo sa tato správa takto čudne, a že on sa ho bojí. Kvôli

evidentne sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu žalovaného matka žalovaného ho nechala asi po dvoch
týždňoch hospitalizovať. Počas hospitalizácie žalobkyňa kontaktovala jeho ošetrujúcu lekárku a chcela
sa informovať o jeho zdravotnom stave, ale W.. H. jej oznámila, že opakovane sa ho pýtala na to, či môže
s ňou komunikovať a oboznámiť ju s jeho zdravotným stavom, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalovaný bol
prepustenýznemocnicedňa12.2.2025aprišieldomovspolusjehomatkou.Uviedla,žebolarozhodnutá

ich vzťah ukončiť a dohodnúť, že ich spoločný byt sa predá. Z dôvodu predídeniu akýmkoľvek stretom
so žalovaným odišla k svojim rodičom. Po návrate do bytu zistila, že žalovaný je opäť pri svojej matke v
W. Y.. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným skontaktovať osobne, aby doriešili veci súvisiace s predajom
bytu, ale žalovaný namiesto riešenia predaja bytu na ňu na ulici vrieskal, nadával jej, vyhrážal sa, že toto
všetkooľutujeapod..Poniekoľkýchdňochjejtelefonovalazačaljucitovovydierať,žeonnemáprečožiť,

keď sa k nemu nevráti, plakal do telefónu, ale nakoniec sa dohodli, že žalobkyňa môže zostať so synom
v byte, pokým sa byt nepredá. Zároveň sa dohodli, že keď sa bude chcieť vidieť so synom, dopredu
sa ohlási. Žalobkyňa ho žiadala, aby jej poskytol informácie o jeho zdravotnom stave. Dňa 3.3.2025
sa vrátil bez ohlásenia do spoločného bytu a po celú dobu, pokým nezavolala políciu, t. j. do 6.3.2025
bol žalovaný strašidelný, kričal, sácal, vyhrážal sa, nadával a obviňoval žalobkyňu. Jeho správanie bolo

sprevádzané halucináciami a nakoľko pracuje z domu, bola v neustálom strachu o seba a ich syna.
Zdravotný stav žalovaného sa zhoršuje a žalobkyňa má podozrenie, že žalovaný trpí schizofréniou a
nepodrobuje sa pravidelnej liečbe.

3. Ďalej uviedla, že dňa 6.3.2025 bol žalovaný po privolaní polície vykázaný z obydlia a zároveň mu bol

daný zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Vec bola posúdená ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. a je
vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II. Žalobkyňa podala návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, nakoľko sa obáva o seba a svojho syna, pretože správanie žalovaného sa zhoršuje. Žalovaný
sa zjavne nepodrobuje liečbe a obáva sa kam môžu jeho agresívne prejavy a prejavy jeho zhoršujúceho

sa zdravotného stavu vyvrcholiť. Opakujúce sa incidenty u nej vyvolávajú obavy o zdravie a jej život ako
aj o život ich syna. Bola názoru, že je nevyhnutné, aby súd rozhodol o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ako aj rozhodnuté o
vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný bol z miestatrvalého pobytu vykázaný na dobu štrnásť dní, považovala v kontexte jej dôvodnej obavy o zdravie a
život za správne riešenie iniciovať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zabezpečí, že
sa žalovaný do jej bezprostrednej blízkosti ako ani do obydlia nedostane. Z koncepcie neodkladných

opatrení vyplýva, že neodkladné opatrenie môže a nemusí byť nariadené na určitý čas. Rozhodnutie, že
neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas, môže byť vyjadrené exaktne (do konkrétneho dátumu,
douplynutiastanovenejlehotyoddoručeniaapod.),všeobecne(doprávoplatnéhoskončeniakonaniavo
vecisamej)alebokombinovane.Zhľadiskacharakterutohtokonania,akoajzhľadiskaskutočností,ktoré
uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala za to, že je potrebné aby boli pomery strán

sporu upravené na dobu neurčitú a natrvalo, nakoľko vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú trvalo
a vážne narušené, dlhodobo problematické a ich ďalší vývoj nie je možné predpokladať. Na základe
uvedených skutočností žiadala o vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm.
h) C. s. p..

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila výpis z listu vlastníctva číslo XXXX (č.

l. 7 až 107 a č. l. 119), potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II o oznámení priestupku zo
dňa 6.3.2025 (č. l. 113) a potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa 6.3.2025 (č. l. 115 až 118).

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný spoločne vlastnia
spoločný byt, a to každý v podiele 1/2 a že dňa 6.3.2025 podala žalobkyňa oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., pričom v rovnaký
deň bol žalovaný v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. príslušníkmi policajného zboru zo
spoločného bytu vykázaný na štrnásť dní.

6. Ozrejmil, že pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje
právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je
potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej ale je potrebné,
aby boli dostatočne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru.

7. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval dva samostatné návrhy a v

prvom rade rozhodoval o vylúčení žalovaného z užívania spoločného bytu so žalobkyňou a dospel
k záveru, že tento návrh je z podstatnej časti dôvodný. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. musí mať za preukázané, že osoba, ktorej má byť
uložený zákaz vstupovať do domu alebo bytu, ohrozuje svojím konaním telesnú alebo duševnú integritu
osoby, ktorá v takom dome alebo v byte býva, zdržiava sa alebo ho pravidelne navštevuje. Účelom

§ 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. je ochrana telesnej a duševnej integrity osoby, ktorá je ohrozovaná
inou osobou. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. môže nadväzovať na postup
podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. podľa, ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu
alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia
osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu

alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce
takéto útoky. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. je opatrenie
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená
ich telesná alebo duševná integrita. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme násilia. Mal za
to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spoločného bytu. V

prípade obmedzenia jeho prístupu do bytu tak ide o veľmi závažný zásah do jeho práv, avšak takýto
zásah je odôvodnený právom žalobkyne na ochranu jej života, zdravia a telesnej a duševnej integrity.
Žalobkyňa v návrhu podrobným spôsobom opísala konanie žalovaného, pričom ak k takémuto správaniu
žalovaného dochádza, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci vo vylúčení užívaniabytužalovanýmdôvodný.Žalobkyňapodrobneopísaladlhodobésprávaniežalovaného.Podľajejtvrdení
existuje dôvodné podozrenia na závažnú duševnú poruchu, pri ktorej trpí predstavami o neexistujúcich
skutočnostiach,napr.žesajehoajehorodinupokúšazabiťaleboinakohrozuje,žejenatajnomzozname

alebo že ich niekto sleduje. Týmto ale aj iným správaním obťažuje žalobkyňu a ich spoločného syna,
a vzbudzuje v nich pocit strachu. Na žalobkyňu vytvára nátlak, vyhráža sa jej, psychicky ju vydiera,
nerešpektuje vzájomné dohody a najmä ju desí svojím správaním. Súd prvej inštancie pokladal tvrdenia
žalobkyne na účely nariadenia neodkladného opatrenia za dostatočne dôveryhodné, a to najmä s
ohľadom na predložené dôkazy, ktorými boli podanie oznámenia Policajnému zboru pre podozrenie zo

spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu a potvrdenie o vykázaní žalovaného policajtom
zo spoločného bytu dňa 6.3.2025. Takýto postup môže policajt v zmysle § 27a zákona č. 171/1993
Z. z. zvoliť len v prípade, ak ide o osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, a teda vychádzal z toho, že ak situácia v spoločnom byte
dňa 6.3.2025 vyžadovala vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia, dosiahla takú intenzitu, ktorá v

spojení s ostatnými tvrdeniami žalobkyne preukazuje dlhodobé, ale zároveň aj bezprostredné a trvajúce
ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne a jej syna zo strany žalovaného.

8.Malzato,žežalobkyňaosvedčilapotrebubezodkladnejúpravypomerov,nakoľkozjejtvrdenívyplýva,
že ohrozovanie jej fyzickej a najmä duševnej integrity prebieha už dlhší čas. Zároveň osvedčila, že

ohrozenie sa stupňuje a vyvrcholilo len dvanásť dní pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V dôsledku správania žalovaného bol žalovaný orgánom policajného zboru v zmysle
zákona na štrnásť dní vykázaný zo spoločného obydlia, pričom toto vykázanie je zo zákona limitované
štrnásťdňovou lehotou. Ak ohrozenie z pohľadu žalobkyne trvá aj počas tejto lehoty a najmä po jej
skončení, poskytuje zákon oprávnenému práve možnosť domáhať sa bezodkladnej úpravy pomerov

prostredníctvom neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že ohrozujúce správanie žalovaného voči
žalobkyni a jej synovi vyvrcholilo práve v krátkom čase pred podaním návrhu na neodkladné opatrenie,
pokladal potrebu bezprostrednej úpravy pomerov za preukázanú.

9. Konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v znemožnení užívania

spoločného bytu žalovaným pokladal za dôvodné aj napriek tomu, že žalobkyňa do konania ako dôkaz
okrem listu vlastníctva predložila výlučne dve potvrdenia, a to z toho dôvodu, že potvrdenie o vykázaní
považoval za veľmi presvedčivý dôkaz, ale zároveň aj preto, že z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že jej
dôkazná pozícia bola inak veľmi sťažená. Skutočnosti, ktoré popísala sa diali v primárne v jej prítomnosti
a v prítomnosti jej maloletého syna, v dôsledku čoho nemožno očakávať, že ich možno podporiť, napr.

čestnými vyhláseniami tretích osôb. Okrem toho by bolo možné preukázať zdravotný stav žalovaného
lekárskymi správami, pričom ale z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že táto nimi nedisponuje a nemôže
disponovať, a preto bez ohľadu na absenciu iných listinných dôkazov pokladal tvrdenia žalobkyne v
spojení s postupom policajta za dôveryhodné a dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil princíp proporcionality. Žalovaný je spoluvlastníkom

spoločného bytu a nariadením neodkladného opatrenia dochádza k závažnému zásahu do jeho práva
užívať vlastný majetok, avšak obmedzenie tohto jeho práva pokladal zo proporčné k právu žalobkyne
na ochranu jej fyzickej a duševnej integrity, ktoré pokladal v tomto prípade za nadradené. Bez ohľadu na
nariadené neodkladné opatrenie môže žalovaný iniciovať kroky vedúce k predaju spoločného bytu, čím
by počas trvania neodkladného opatrenia mohla byť vyriešená otázka obmedzovania jeho vlastníckych

práv. Uviedol, že zohľadnil aj prípadné negatívne dôsledky pre obe strany vyplývajúce z možných
rozhodnutí súdu. Dôvodil, že ak by neodkladné opatrenie nenariadil, mohlo by dôjsť k podstatnému
zásahu do fyzickej alebo duševnej integrity žalobkyne. Ak naopak neodkladné opatrenie nariadi,
dochádza k podstatnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, a teda negatívne dôsledky a
riziká takéhoto postupu v neprospech žalovaného sú nepochybne nižšie v porovnaní s rizikom žalobkyne

v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti súd prvej inštancie prvým výrokom uznesenia žalovanému
zakázal vstupovať do spoločného bytu, pričom zúžil povinnosť, ktorú navrhovala žalobkyňa, nakoľko
žiadala, aby bol žalovaný úplne vylúčený z užívania spoločného bytu. Pri takomto výroku neodkladného

opatrenia by mohlo byť sporné, či je žalovaný vylúčený, napr. aj z príjmov z prípadného prenájmu bytu
a pod., a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel čiastočne, keďže výrok upravil
tak, že žalovanému zakázal do spoločného bytu vstupovať. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec zákazu
vstupovať do bytu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tretím výrokom uznesenia zamietol. Vzmysle § 216 C. s. p. je viazaný žalobným návrhom, nie je však viazaný jeho doslovným znením, a preto
v prvom výroku uznesenia mierne upravil označenie nehnuteľnosti bez zmeny zmyslu návrhu.

11. Následne rozhodoval o druhom navrhovanom výroku spočívajúcom v zákaze priblíženia sa k
žalobkyni zo strany žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Ozrejmil, že môže takéto
obmedzenie povinnej osobe uložiť, ak táto svojím konaní môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu
inej osoby. Kým teda pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. sa vyžaduje
preukázanie ohrozenia telesnej a duševnej integrity, pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2

písm. h) C. s. p. postačuje, ak k takémuto ohrozeniu môže dôjsť. Uviedol, že pokladal za dostatočne
osvedčené, že k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne dochádza. Podmienka vyžadovaná
druhým výrokom, t. j. existencia tejto možnosti, je tak automaticky splnená. Dospel k záveru, že z
rovnakých dôvodov, aké sú uvedené k prvému výroku, je dôvodné nariadiť aj výrok druhý. Vylúčením
žalovaného z užívania spoločného bytu sa zabezpečí ochrana žalobkyne v jej obydlí, avšak tým nedôjde
k zabezpečeniu ochrany žalobkyne mimo obydlia. Žalobkyňa pritom osvedčila dôvodnosť takejto

ochrany aj mimo jej obydlia, čo je možné dosiahnuť uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa
k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Dodržanie tejto vzdialenosti medzi žalobkyňou a žalovaným
zabezpečí dostatočnú izoláciu žalobkyne od žalovaného. Súd prvej inštancie tak druhým výrokom
uzneseniauložilžalovanémuzákazpriblížiťsakžalobkyninavzdialenosťkratšiuako50metrov.Vsúlade
s návrhom žalobkyne mu tento zákaz uložil s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi

činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi Slovenskej republiky, a to vždy za
prítomnosti tretej osoby. Uvedená výnimka má význam z dôvodu možných konaní, pri ktorých je bližšia
prítomnosť žalovaného k žalobkyni nevyhnutná.

12. Ozrejmil, že nepostupoval v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého môže navrhovateľovi uložiť

povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keďže v danom prípade možno neodkladným
opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami ale postupoval podľa § 337 ods. 1 C. s. p.
a štvrtým výrokom uznesenia poučil žalovaného, že môže proti žalobkyni podať žalobu vo veci samej,
ktorou sa bude domáhať svojho práva na ochranu osobnosti. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia. Nad rámec poučenia uviedol, že žalovaný je kedykoľvek oprávnený
podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 C. s. p.. Rovnako je možné, aby sa
strany dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V prípade, ak k dohode nedôjde,
môže ktorákoľvek strana podať žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov nariadil neodkladné opatrenia podľa § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, ods. 2 písm. f), písm. h), § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C. s. p., tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) C. s.
p. z dôvodu preukázania ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. s tým, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko úspech žalobkyne považoval za plný, keďže formálne
zamietnutie návrhu v časti presahujúcej zákaz vstupu do spoločného bytu považoval s ohľadom na
okolnosti prípadu za zanedbateľné.

14. Proti vyhovujúcim výrokom a súvisiacemu výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne
zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým mu bude uložený zákaz vstupu do spoločného bytu do
právoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva;

resp.zákazpriblížiťsakžalobkyninavzdialenosťkratšiuako50metrovsvýnimkouvýkonurodičovských
práv a procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a
pred súdmi Slovenskej republiky; žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania a žalobkyni
uložiť povinnosť podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému
bytu.

15. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.
s. p.) bola námietka, že žalovaná (správne má byť žalobkyňa) začala ich maloleté dieťa využívať
ako prostriedok nátlaku na to, aby opustil byt, čím ho vylúčila z možnosti osobnej starostlivosti osyna. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, ktorá by si vyžadovala bezodkladnú úpravu,
nakoľko žalobkyňa uviedla nepravdivé informácie, týkajúce sa jeho osoby, keď ho opísala ako človeka

ohrozujúceho telesnú a psychickú integritu jej a ich spoločného syna. Uviedol, že pracuje od roku 2012
ako vodič oddelenia prepravy batožiny na Y. W.. L.. Š.I. O. Z.. Počas spoločného života žalobkyňa
vyvíjala na žalovaného čoraz väčšie nároky a požiadavky, vytýkala mu, že je neschopný slaboch, že
nevie zarobiť peniaze, že ona si zaslúži inteligentného muža, pritom mu vulgárne nadávala a vyhrážala
sa odchodom zo spoločnej domácnosti aj so synom. To všetko napriek tomu, že pracoval v troch

zamestnaniach, bol manuálne zručný a teda vedel obstarať všetky domáce práce, vrátane konštrukcie
a opravy nábytku, pričom svojpomocne prestaval ich byt. Bicyklom obstarával rodinné nákupy, varil,
pral a umýval okná a snažil sa, aby bola žalobkyňa vždy spokojná, nikdy nereagoval na jej výčitky,
osočovania a nadávky a to ani slovne, tobôž nie fyzicky. Žalobkyňu miloval a snažil sa urobiť vždy všetko
pre to, aby bola spokojná. Žalobkyňa jeho postupnou manipuláciou dosiahla, že sa prestal stýkať nielen
s kamarátmi, ale aj so svojou vlastnou rodinou, ktorú jeho syn ani nepoznal.

16. Namietal tvrdenia žalobkyne, že ju mal v dávnej aj blízkej minulosti vulgárne osočovať, kričať na
ňu a dokonca byť voči nej agresívny, nakoľko tieto sa nezakladajú na pravde a ide o účelové tvrdenia
žalobkyne, ktoré nevie osvedčiť. V skutočnosti došlo k nezhodám medzi stranami sporu v dôsledku
skutočnosti, že žalobkyňa spolu so synom odišla 27.12.2024 do M.M. I. O., kde bola až do 7.1.2025. Po

jej návrate si všimol, že jej správanie je podstatne iné a bola celkovo veľmi chladná. Vyčítal jej, prečo nie
súviacspoluakorodinaažebysiželal,abyvšetcitrajaišlinanejakýspoločnývýlet.Dňa11.1.2025odišli
na jednodňový výlet na lyžovačku. Celý výlet bol v značne napätej atmosfére, keď žalobkyňa s kávou
a cigaretou v ruke odmietla niesť veci s tým, aby všetky niesol žalovaný. Uviedol, že ako obstaral lyže,
chcelsieštetrochuzalyžovaťajonapretopožiadalžalobkyňu,abysasosynomeštešlitrochasánkovať.

To už však bola žalobkyňa veľmi nahnevaná. Začala ho osočovať so slovami čo si ty za chlapa, že nemáš
ani vlastné lyže, nenechávaj mi tu ten tvoj škaredý ruksak a ďalšie verbálne útoky za prítomnosti ich
syna. Táto atmosféra sa preniesla až domov, kedy vo večerných hodinách ďalej útočila na žalovaného a
opakovala mu, že s tebou sa nedá baviť, ty si na takej úrovni, že ja nenapredujem, nezostanem s tebou
a pod.. Napokon mu dňa 11.1.2025 okolo 22. hodiny oznámila, že odchádza ku kamarátke, zobudila

syna a žalovaného zamkla v byte, pričom vzala aj jeho kľúče. Preto okamžite zavolal hliadku polície s
tým, že je zamknutý v byte a žalobkyňa odišla spolu s ich maloletým synom nevedno kam. Neskôr sa
dozvedel, že žalobkyňa na neho zavolala hliadku polície s tým, že je vraj psychiatrický pacient a bojí
sa ho. Hliadka polície prišla a odviezla ho na urgentný príjem Polikliniky Ružinov, kde ho po vyšetrení
službukonajúcim lekárom prepustili, keďže nič z tvrdení žalobkyne nebolo preukázané.

17. Ďalej uviedol, že po incidente šiel za svojou matkou a zdôveril sa jej, že už nevládze takto ďalej žiť,
ale na druhej strane nechce prísť o svojho syna, ktorého nadovšetko miluje a je ochotný urobiť všetko
pre to, len aby s ním mohol byť každodenne. Matka žalovaného, keď sa toto všetko od svojho syna
dozvedela, mala starosť o jeho duševné zdravie a preto mu odporučila, aby sa nechal hospitalizovať a

porozmýšľal, či mu takýto život so žalobkyňou stojí za to, aby sa takto trápil. Z uvedeného dôvodu bol
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike SZU a UNB Nemocnica Ružinov od 27.1.2025 do 12.2.2025.
Matka žalobkyni oznámila, kde sa žalovaný nachádza s tým, že ho môžu prísť aj so synom navštíviť.
Keď za ním žalobkyňa prišla, žiadala ho o bankovú kartu a o lekárske správy od jeho ošetrujúcej lekárky.
To však odmietol poskytnúť, pretože v tom čase už bolo jednoznačné, že žalobkyňa chce danú situáciu

zneužiť. Po skončení hospitalizácie bol prepustený do ambulantnej liečby s tým, že má mať zachovaný
kľudový režim bez stresujúcich faktorov, má sa hlásiť u svojej ošetrujúcej lekárky a u zubára. Aby sa
zamedzilo opakovanej traumatizácii, jeho matka sa rozhodla, že s ním pobudne pár dní v ich byte a daný
čas využije aj na spoznávanie sa s vnukom. To sa však žalobkyni nepáčilo, bola nahnevaná, že nie je so
žalovaným sama a že všetky informácie o jeho zdravotnom stave nemá ona, ale jeho matka. Po odchode

jeho matky bol opätovne vystavený slovným atakom, osočujúcim a zosmiešňujúcim útokom zo strany
žalobkyne,ktorérozšírilaajnajehorodinu.Vyhrážalasamu,žemákamarátkyprávničkyapsychologičky
a vie, ako sa ho zbaviť, aby odišiel z bytu. Dňa 6.3.2025 počas ďalšieho takéhoto útoku žalobkyne ju
žiadal, aby sa porozprávali a aby vulgárne nenadávala na jeho mamu, že takéto jej správanie už nemôže
vydržať a pýtal sa jej, prečo mu toto všetko robí. Pritom si pred ňu kľakol a jemne sa jej dotkol pleca,

aby sa porozprávali. Žalovaná však v afekte odišla z bytu na policajnú stanicu, kde oznámila priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu a požiadala políciu o zabezpečenie vykázania žalovaného z ich bytu.
Ich syn bol vtedy jediný krát svedkom ich hádky.18. Namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu v značnej miere prihliadol na
vykázanie žalovaného z bytu postupom podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z.. Mal za to, že z opísania
skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyňa si naplánovala zneužitie tohto inštitútu, nakoľko žiadnym

iným spôsobom nedokázala žalovanému zabrániť vo faktickom užívaní ich spoločného bytu. Na základe
žiadosti právneho zástupcu žalovaného zo dňa 11.3.2025, Obvodné oddelenie PZ v Trnávke oznámilo,
že k vykázaniu žalovaného z bytu došlo dňa 6.3.2025 o 18:00 hod. výslovne iba na základe zistených
informácií od žalobkyne a ňou vyplneného dotazníka na odhad rizika ohrozenej osoby v rámci, ktorého
uviedla, že má obavu o svoj život. Pritom okrem jej tvrdení neboli zaistené žiadne dôkazy, poukazujúce

na akúkoľvek formu násilia, ktoré by boli prítomné v byte (napr. zničený nábytok), ako ani fyzické
známky násilia (napr. svedecké výpovede susedov, lekárske správy o poškodení zdravia žalovanej
a pod.). Dôvodil, že neboli naplnené podmienky vykázania osoby zo spoločného obydlia a že sa
jednalo o zneužitie tohto inštitútu žalobkyňou za účelom vylúčenia žalovaného z užívania ich spoločného
bytu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že sa v jeho prípade má jednať o priestupkovo
prejednávanú osobu, pričom poukázal na § 73 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., podľa ktorého sa občan

považuje za obvineného z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na
takéhotoobčanasahľadíakonanevinného,kýmjehovinanebolavyslovenáprávoplatnýmrozhodnutím.
Uviedol, že nie je priestupkovo obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v
zmysle § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/1993 Z. z., ktorý žalobkyňa účelovo oznámila na polícii dňa
6.3.2025 preto, aby dosiahla jeho vykázanie zo spoločného bytu. V danom prípade Obvodné oddelenie

PZ v Trnávke vystupovalo ako objasňujúci orgán, ktorý odstúpil vec správnemu orgánu (Okresný úrad
Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, Tomášikova 46, Bratislava, pod č.
ORP-P-53/BAII-OPP6-2025). Poznamenal, že doposiaľ nebol vykonaný prvý úkon zo strany správneho
orgánu, ako orgánu, prejednávajúceho priestupok a preto sa v zmysle § 73 zákona č. 171/1993 Z. z.
nepovažuje za priestupkovo obvinenú osobu.

19. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na potvrdenie W.. S. Z. zo dňa 24.3.2025 z ktorého vyplýva,
že je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie vedený od 12.6.2019, pri liečbe spolupracoval, chodil
pravidelne na kontroly, v čase od 9/20 pre dekompenzáciu stavu. Snaží sa úplne abstinovať od alkoholu,
vďaka čomu bolo možné úplne vysadiť medikamentóznu - psychofarmakologickú liečbu na dlhú dobu

- v podstate od 9/2020 až do januára 2025, kedy bol krátko hospitalizovaný pre dekompenzáciu stavu.
Vo vzťahu k agresívnemu správaniu potvrdila, že počas sledovania v ambulancii u pacienta neboli
zaznamenané známky agresívneho správania či už v zmysle heteroagresivity, alebo sebadeštruktívnych
prejavov a ani v čase psychotickej dekompenzácie neboli sklony k takýmto prejavom zaznamenané.
Dôvodil, že z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o agresivite a jej strachu o svoj život a život

ich spoločného syna, ako aj že by sa žalovaný nemal podrobovať liečbe, sú fabuláciami. Uviedol, že
od obnovenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou abstinuje, nepožíva žiaden alkohol alebo omamné
látky. Na preukázanie tejto skutočnosti bol ochotný podrobiť sa 5-parametrovému skríningu drog v moči,
ktorý absolvoval dňa 28.3.2025 v Centre pre liečbu drogových závislostí s negatívnym výsledkom. Mal
za to, že konanie žalobkyne vo vzťahu je príkladom stigmatizácie duševne chorého človeka so snahou

o zneužitie právnych inštitútov za účelom viktimizácie človeka trpiaceho duševným ochorením. Tvrdenia
žalobkyne o jeho agresivite a nebezpečnosti sú vyvrátené aj pracovným posudkom zamestnávateľa zo
dňa 3.4.2025 z ktorého vyplýva, že ho zamestnávateľ hodnotí ako človeka spoľahlivého, zodpovedného
aprofesionálneho,spozitívnymprístupomaoptimistickýmpohľadomnavšetkypracovnéúlohy.Zároveň
vyzdvihol vysokú mieru asertivity, schopnosti riešiť problémy s rozvahou a efektivitou a uviedol, že

je priateľský, ochotný zaškoľovať mladších kolegov, pre ktorých je vzorom. Počas celého pracovného
obdobia nevykazoval žiadne negatívne nálady, ale naopak, svojim optimizmom a zodpovedným
prístupom dokázal motivovať svojich kolegov k lepším výsledkom. Jeho správanie ďalej zamestnávateľ
hodnotilakoprofesionálneavsúladesetickýminormamispoločnosti,pričomnikdynepožívalalkoholické
nápoje ani omamné látky. Morálny profil žalovaného preukazuje aj rozhodnutie Dopravného úradu zo

dňa 22.3.2024, sp. zn. 08561/2024/OdPO-10, v rámci ktorého tento posúdil osobu žalovaného v súlade
s § 34a ods. 4, ods. 5 leteckého zákona v spojení s ustanovením bodu 11.1.3. prílohy vykonávacieho
nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1998 za spoľahlivú osobu úspešným absolvovaním posilnenej previerky
osoby. V neposlednom rade jeho bezúhonnosť potvrdzuje aj výpis z registra trestov zo dňa 27.3.2025
z ktorého vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.

20. Namietal tvrdenie žalobkyne, že je nebezpečný aj pre ich maloletého syna, ktorý sa má svojho otca
báť, nakoľko ide o fabuláciou s cieľom eliminovať jeho rodičovské práva. Súd prvej inštancie ignoroval
jeho rodičovské práva, keď zákaz priblížiť sa k žalobkyni oklieštil iba na procesné úkony, vedené predorgánom činným v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi SR. Mal za to, že takýto výrok
neobstojí, pretože súd prvej inštancie týmto zabránil realizácii jeho rodičovských práv vo vzťahu k jeho
maloletému synovi. Tvrdenia žalobkyne, že by mal synovi vypisovať a posielať mu hlasové správy na

jeho hodinky sú nezmyslom, nakoľko maloletý takéto hodinky ani nemá. Nikdy neuviedol synovi žiadne
výtky, ani sa mu nevyhrážal spôsobom, ktorý popísala žalobkyňa. Uviedol, že žalobkyňa sa snaží o
jeho diskvalifikáciu ako rodiča, keďže svojho syna od 6.3.2025 nevidel, rozhodol sa, že za ním pôjde
do školy. Keď však navštívil E. Š. na O. XX O. Z., oznámili mu, že jeho syn od 1.4.2025 školu viac
nenavštevuje. Potom, ako bol vykázaný zo spoločného obydlia a súd prvej inštancie vydal napadnuté

uznesenie, žalobkyňa zaslala žalovanému e-mail zo dňa 21.3.2025 spolu s prihláškou do novej E. O. M.
I. O., do ktorého ho prihlásila v školskom roku 2025/26, t. j. od 1.9.2025. V predmetnej prihláške boli ňou
predvyplnené kontaktné údaje na rodičov, pričom však v kolónke, vyhradenej na kontaktné údaje otca,
matka uviedla iba kontaktné údaje na seba. Takúto prihlášku nepodpísal a požiadal svojho právneho
zástupcu o právne zastupovanie vo vzťahu k úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, vrátane
komunikácie so žalobkyňou. Medzitým však žalovaná zaslala žalovanému dňa 24.3.2025 o 11:39 hod.

cez whatsapp ďalšiu nátlakovú správu, v rámci ktorej žalovanému napísala: „ak prihlášku nepodpíšeš
ešte dnes, budem to vnímať ako tvoj nesúhlas s tým, aby sme sa so synom presťahovali do Spišskej
a teda ani s tým, aby začal navštevovať túto školu. Z toho dôvodu zruším obhliadku bytu naplánovanú
na stredu a prestanem pokračovať v procese predaja, keďže za týchto okolností s Viktorom v byte
ostávam bývať.“ Bez toho, aby uplynula žalobkyňou uvedená lehota na podpísanie prihlášky na novú

E. O. M. I. O. žalovaným, táto ešte dňa 24.3.2025 o 13:28 hod. zaslala realitnému maklérovi emailovú
správu so znením: „Dobrý deň, mrzí ma to, ale obhliadky bytu budeme musieť momentálne pozastaviť a
pokiaľ sa naša súkromná situácia nevyrieši, budeme musieť žiaľ odstúpiť aj od predaja bytu.“ Uvedenú
správu zaslala realitnému maklérovi aj v jeho mene a to bez jeho súhlasu a vedomia, pričom tento
trval na tom, aby sa proces predaja bytu mimosúdnou cestou naďalej realizoval. Namietal tvrdenie

žalobkyne, že porušoval dohody a nesúhlasil s predajom bytu a následným vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, nakoľko práve žalobkyňa, porušila dohodu o mimosúdnom predaji bytu a jej trvanie
podmienila nátlakom na žalovaného, ktorý nemal žiadnu možnosť overiť si informácie o novej škole.

21. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti, uvádzané žalobkyňou,

ako dostatočne preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pričom
neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného a tým porušil princíp proporcionality dôsledkov
vydaného neodkladného opatrenia. Na jednej strane súd prvej inštancie uviedol (odsek 19 napadnutého
uznesenia), že žalovaný môže iniciovať kroky vedúce k predaju spoločného bytu, avšak na druhej
strane v rámci výroku I. zakázal žalovanému vstupovať do bytu. Týmto žalovanému znemožnil

akúkoľvek možnosť realizovať úkony smerujúce k predaju bytu a to predovšetkým ponúkať byt
konkrétnym záujemcom o jeho kúpu, byť prítomný pri obhliadkach bytu, rokovať so záujemcami a
realitnými kanceláriami. Zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu s poukazom na skonzumovanie predmetu sporu
vydanýmneodkladnýmopatrením.Malzato,žetakétoodôvodnenienemôžeobstáť,pretoženariadením

neodkladného opatrenia sa pomery strán sporu upravujú iba dočasne a neodkladné opatrenie
nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že k zneužitiu inštitútu
vykázania žalovaného zo spoločného obydlia došlo s motívom žalobkyne žalovaného ako podielového
spoluvlastníka bytu vylúčiť z možnosti užívania ich spoločného bytu. Bol názoru, že žalobkyňa
neosvedčila potrebu predbežnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože v danej veci ide o dlhodobú

nezhodu v užívaní spoločnej veci, kedy žalobkyňa zneužitím inštitútu vykázania osoby podielového
spoluvlastníka zo spoločného bytu mala snahu obmedziť jeho právo užívať spoločnú nehnuteľnosť. Z
celkového konania žalobkyne je zrejmé, že jej snaha smeruje skôr k vyriešeniu majetkových vzťahov
k spoločnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k úplnému vylúčeniu z užívania spoločného bytu uviedol, že
neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, či je žalovaný vylúčený napr. aj z príjmov z prípadného prenájmu

bytu a pod., čo považoval za nerelevantné k meritu veci, keďže § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nemožno ani za použitia analógie aplikovať na prípady fyzického alebo psychického násilia podielového
spoluvlastníka, ktorého sa dopúšťa voči inému podielovému spoluvlastníkovi bývajúcemu s ním v
spoločnom dome alebo byte (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.11.2023, sp. zn. 1 Cdo 31/2023). K
výroku II. napadnutého uznesenia uviedol, že týmto výrokom súd prvej inštancie znemožnil realizáciu

jeho rodičovských práv k maloletému synovi, O. J., keď zákaz priblíženia sa k žalobkyni obmedzil iba
na procesné úkony pred orgánom činným v trestnom konaní, v priestupkovom konaní a pred súdmi
Slovenskej republiky, a to vždy za prítomnosti tretích osôb. Keďže žalovaný nebol v čase vydania
rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia trestne, ani priestupkovo obvinený (a nie je tak ani dodnešného dňa), výnimka priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s poukazom na
uvedené procesné úkony nie je dôvodná. Zároveň takýto výrok je nevykonateľný, keďže nie je zrejmé,
kto má byť treťou osobou, prítomnou pri procesných úkonoch.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala odvolanie žalovaného odmietnuť. Stotožnila
sasnapadnutýmuznesenímamalazato,žeprevydanieneodkladnéhoopatreniapreukázalaexistenciu
závažných dôvodov, pre ktoré môže byť ohrozená jej telesná a duševná integrita. Namietala tvrdenie
žalovaného, že sa ho snažila vytlačiť z ich bytu, aby si tam nasťahovala rodičov, nakoľko sa presťahovala

k rodičom do M. I. O.. Uviedla, že tvrdenia uvádzané žalovaným sa nezakladajú na pravde. V konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 11P/103/2018, v ktorom bola schválená rodičovská
dohoda, uvádzala vo svojich písomných vyjadreniach, že dôvodom rozpadu ich vzťahu v roku 2017 bolo
správanie žalovaného. Príčinou jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo v roku 2017 jeho neprístojné
chovanie zahrňujúce výslovné vyjadrenia, že sa má zbaliť a ťahať na východ odkiaľ prišla a kam
aj patrí. Okrem ustavičných urážok na jej osobu sa musela vyrovnať aj so skutočnosťou, že hoci je

otec maloletého pracujúci človek, domov chodieval až po večeroch a často pod vplyvom alkoholu.
Vzhľadom na správanie žalovaného nevidela inú alternatívu než z dusného prostredia nefungujúcej
domácnosti odísť aj s maloletým, nakoľko mala vážne obavy, že by to mohlo pôsobiť negatívne na
psychický vývoj dieťaťa. Pokiaľ žalovaný poukázal na pracovný posudok a na rozhodnutie o previerke
jehoosoby,takžalovanýnikdyneinformovalzamestnávateľaosvojichzdravotnýchproblémoch,nakoľko

musí byť v zamestnaní nielen v 100 % fyzickom, ale aj psychickom stave. Pracovný posudok a
rozhodnutie o previerke nie sú dôkazom toho, že žalovaný nemal psychické problémy, z ktorých potom
pramení jeho správanie. Z lekárskej správy nevyplýva, z akého dôvodu a pre akú diagnózu je vedený v
psychiatrickej ambulancii W.. Z., a preto tvrdenia o jeho vyhorení a ďalších dôvodoch nie sú preukazné
žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, tak súd prvej inštancie nemôže uložiť túto povinnosť, nakoľko uvedené
nemá oporu v C. s. p. ani v Občianskom zákonníku. Dôvodila, že nie je možné uložiť niekomu, aby podal
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nemá záujem takúto žalobu podať.
Občiansky zákonník ráta s možnosťou, ak niekto chce zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
a nie opačne. Zároveň by žalobkyňu súd prvej inštancie oberal o možnosť vyriešiť vec mimosúdne. K

nevykonateľnosti výroku II. napadnutého uznesenia uviedla, že prítomnosť tretích osôb predpokladajú
samotné konania, kde musia byť prítomné tretie osoby, či už v prvom rade samotný vyšetrovateľ, znalec
a pod.

23. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie
žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k
záveru,žeodvolaniežalovanéhojedôvodné;rozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčastizmenil,

nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

25. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojim konaním ohrozuje.

28. Podľa 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

29. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď

pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

31. Účel neodkladných opatrení nariadených podľa § 325 ods. 2 písm. e) a podľa
§ 325 ods. 2 písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. sa do určitej miery prekrýva, pretože vo všetkých

prípadoch musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje s tým, že účelom neodkladného
opatrenia podľa § 325 písm. e) C. s. p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
podozrivej z takého skutku s jeho obeťou; účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. f), písm.
g) a písm. h) C. s. p. je ochrana osoby, v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať sa, že je

ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

32. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie Čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady

(EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,
vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,
bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,

prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

33. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci

definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt,
pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie;
násilím je aj nezabránenie násiliu.

34. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojené s bolesťou (fyzickou alebo
psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i
naplnenie hrozby ďalšieho násilia, resp. ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

35. Súd prvej inštancie záver o osvedčení bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami založil na
konštatovaní, že žalovaná v návrhu podrobne opísala konanie žalovaného, pričom ak k takémuto
správaniu žalovaného dochádza, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Tvrdeniažalobkyne považoval za dostatočne dôveryhodné a to najmä s ohľadom na predložené dôkazy,
ktorými boli tak podanie oznámenia Policajného zboru pre podozrenie zo spáchania priestupcu voči
občianskemu spolunažívaniu, ale najmä potvrdenie o vykázaní žalovaného policajtom zo spoločného

bytu zo dňa 6.3.2025.
36. Odvolací súd však má za to, že z obsahu dôkazov tvoriacich obsah spisu nemožno vyvodiť, že by
správanie žalovaného voči žalobkyni nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré
by bolo potrebné zamedziť vstup žalovaného do spoločného bytu z dôvodu ohrozenia telesného alebo
duševného zdravia žalobkyne, alebo za účelom zamedzenia ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

žalobkyne bolo potrebné uložiť žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov.

37. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, v názorovej zhode s odvolacími námietkami
žalovaného dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete násilia,
resp. konania ohrozujúceho jej integritu, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť

bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami dôkazmi, ktoré by osvedčovali, že zo strany žalovaného
dochádza ku konaniu, ktoré ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu (§ 325 ods. 2 písm. f/ C. s. p.), či
spôsobom, ktorým môže byť jej telesná alebo duševná integrita ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. h/ C. s. p.).
Ako už bolo uvedené vyššie, splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, t. j.

ponúknuť súdu aj iné dôkazy a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti
rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. I keď podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne
obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie")

osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu
alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce
takéto útoky, hodno zdôrazniť, že samotné vykázanie zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktoré súd prvej inštancie vzal za smerodajné, je iba dočasným a
preventívnym prostriedkom ochrany, ktorý častokrát neumožňuje policajnému orgánu v danom mieste

a čase zisťovať všetky relevantné okolnosti odôvodňujúce vykázanie, najmä ak dôvodom vykázania
nie je priame fyzické násilie, tak ako tomu bolo aj v súdenej veci. Uvedené napokon vyplýva aj z
potvrdenia OR PZ v Bratislave II zo dňa 15.3.2025, ktoré predložil žalovaný a podľa ktorého k vykázaniu
žalovaného 6.3.2025 došlo na základe zistených informácií od žalobkyne a ňou vyplneného dotazníka
na odhad rizika ohrozenej osoby v rámci, ktorého uviedla, že má obavu o svoj život. Dôvodnosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku však už vyžaduje, aby
ohrozené subjekty domáhajúce sa súdnej ochrany predložili súdu aj iné, ďalšie dôkazy osvedčujúce
pravdepodobnosť konania žalovaného, čo však žalobkyňa neurobila. Ani z oznámenia o priestupku nie
je zrejmé, čo konkrétne je jeho predmetom. Žalobkyňa návrh odôvodňuje iba skutočnosťami, ktoré sa
týkajú zdravotného stavu žalovaného a jeho prejavov, ktoré podľa nej súvisia s neliečenou duševnou

chorobou (schizofréniou), pričom na jednej strane uvádza, že z tohto dôvodu mala byť 11.1.2025
privolaná aj policajná hliadka, ktorá žalovaného odviedla na psychiatriu, avšak na strane druhej uvádza,
že žalovaný bol ešte v ten istý večer prepustený.

38. V nadväznosti na tieto tvrdenia žalobkyne odvolací súd poukazuje na znenie § 9 ods. 5 v spojení

s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. podľa ktorých, ak ide o ústavnú starostlivosť, na
ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), t. j. ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie,
alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej

starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že
ak by žalovaný bol osobou, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo by hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu, potom

by 11.1.2025 nebol zo zdravotníckeho zariadenia, kam bol policajnou hliadkou privezený, prepustený.
Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný bol na základe vlastného rozhodnutia
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike SZU a UNB Nemocnica Ružinov od 27.1.2025 do 12.2.2025,
nakoľko z lekárskej správy vystavenej 24.3.2024 W.. S. Z., psychiatrom, ktorú predložil žalovanývyplýva, že v psychiatrickej ambulancii je vedený od 12.6.2019, pri liečbe spolupracoval, chodil na
pravidelné kontroly, od roku 2020 sa snaží úplne abstinovať od alkoholu, vďaka čomu bolo možné úplne
vysadiť medikamentóznu psychofarmakologickú liečbu na dlhú dobu - v podstate od 9/2020 do januára

2025, kedy bol krátko hospitalizovaný pre dekompenzáciu stavu. Z obsahu predmetného potvrdenia
súčasne vyplýva, že ani počas sledovania v ambulancii, neboli u pacienta zaznamenané známky
agresívneho správania, či už v zmysle heteroagresivity alebo sebadeštruktívnych prejavov. Sklony k
takýmto prejavom neboli zaznamenané ani v čase psychotickej dekompenzácie. Pacient doteraz nebol
nebezpečný pre seba, ani svoje okolie. Spoluprácu s ním lekár hodnotí ako dobrú. Žalovaný ďalej

predložil pracovný posudok vypracovaný zamestnávateľom 3.4.2025, v ktorom žalovaného hodnotí ako
spoľahlivého, zodpovedného a profesionálneho zamestnanca s tým, že jeho prístup k práci bol vždy
pozitívny, s optimistickým pohľadom na všetky pracovné úlohy; vyznačoval sa vysokou mierou asertivity,
schopnosťou riešiť problémy s rozvahou a efektivitou. Tiež predložil skríning drog v moči zo dňa
28.3.2025 s negatívnym výsledkom a rozhodnutie Dopravného úradu o posúdení spoľahlivosti osoby
podľa § 34a ods. 4 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, podľa ktorého je hodnotený ako

spoľahlivá osoba úspešným absolvovaním posilnenej previerky. Listinné dôkazy predložené žalovaným
tak vyvracajú tvrdenia žalobkyne nepodložené inými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, že žalovaný má sebadeštruktívne prejavy,
zjavne sa nepodrobuje pravidelnej liečbe, resp. že neužíva lieky, ktoré prestal brať, že trpí duševnou
chorobu s prejavmi halucinácií, bludov, dezorganizovaným myslením, paranojou, či prejavmi agresie v

podobe nadávok a urážok (existenciu fyzického násilia, či agresiu v podobe deštrukcie vecí žalobkyňa
netvrdila) a súčasne, že takýmto konaním ohrozuje život a zdravie žalobkyne, resp. u nej vzbudzuje
dôvodnú obavu o život a zdravie. Odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že pokiaľ sa
žalobkyňou opisované skutočnosti diali primárne v jej prítomnosti a v prítomnosti jej maloletého
syna, nemožno očakávať, že žalobkyňa má možnosť svoje tvrdenia podporiť dôkazmi, napr. čestnými

prehláseniami, nakoľko žalobkyňa v podanom návrhu uvádza, že opisované skutočnosti sa diali aj na
verejnosti, kedy žalovaný mal na žalobkyňu „vrieskať“ na ulici, mal na ňu kričať v byte, čo nepochybne
mohli zaznamenať aj susedia, žalobkyňa mala 11.2.2025 ujsť z bytu a mala prespať u kamarátky, ktorej
samohlasosvojimproblémomzdôveriť,žalovanýmaljejsynovizasielaťhlasovésprávynajehohodinky,
ktorých zvukový záznam mohla predložiť. Nemožno tiež prehliadať, že pokiaľ žalobkyňa dôvodnosť

návrhu zakladá na tvrdení, že žalovaný trpí závažnou duševnou chorobu s prejavmi halucinácií, bludov,
dezorganizovaným myslením, paranojou, či prejavmi agresie, potom je dôvodné predpokladať, že
žalobkyňou opisované konanie postrehli u žalovaného aj ľudia z ich blízkeho okolia (susedia, priatelia,
rodičia žalobkyne, zamestnávateľ). Žalobkyňa teda nepochybne mala možnosť predložiť súdu aj iné,
ďalšie dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia.

39. Na uvedenom základe, po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností,
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nebola na
základe ňou predložených dôkazov osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami
takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza

ku konaniu, ktoré ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne (§ 325 ods. 2 písm. f/ C. s. p.)
alebo ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, čo vyúsťuje
do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného
opatrenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch v
zmysle § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na
náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).