Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100135
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX F., 3/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., 4/
H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX F. X/ G. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX
XX F., a 6/ Poľovnícke združenie Čierne – Svrčinovec, so sídlom: Čierne 257, 023 13 Čierne, IČO: 42
070 678, všetci právne zastúpení: Martin Pavle s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 4, 811
09 Bratislava, IČO 36 860 450, proti žalovanému: Okresný úrad Čadca, so sídlom Palárikova 95, 022 01

Čadca, za účasti: 1/ Združenie poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec, so sídlom Svrčinovec 778,
023 12 Svrčinovec, IČO: 37 982 974, 2/ Roľnícke družstvo Čierne – Svrčinovec, so sídlom Horná 1632,
022 01 Čadca, IČO: 47 042 869, právne zastúpené: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom
Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, 3/ G. J. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX
XX F., 4/ G. L. M. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXX, XXX XX C., ďalší účastníci 1/, 3/ a 4/ právne
zastúpení: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322,
v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-CA-PLO2-2023/017730-006 zo dňa 22.

decembra 2023 a o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-CA-PLO2-2023/017732-003
zo dňa 22. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcom ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 04.12.2023 bolo Okresnému úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „žalovaný“ alebo
„okresný úrad“) od vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľového revíru Čierne-Svrčinovec
v zastúpení splnomocnencami: A. B., C. XXX, XXX XX C., D. E., F. XXXX, XXX XX F. a G. H.
I., A. XXXX, XXX XX A. (tu žalobcovia 1/, 2/ a 3/, ďalej aj ako „navrhovatelia“) doručené podanie,
v ktorom oznámili okresnému úradu zánik Zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho
užívaní zo dňa 24.02.2015, uzatvorenej podľa § 12 zákona o poľovníctve, ktorou bol poľovný revír

Čierne-Svrčinovec daný do užívania prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie „Združenie
poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec“ so sídlom vo Svrčinovci 778, 023 12 Svrčinovec, IČO:
37982974 (ďalej aj len „súčasne zaevidovaná zmluva“). Prílohou tohto podania bola Dohoda o zániku
zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní zo dňa 24.02.2015 uzatvorenej podľa§ 12 zákona č. 274/2009 Z. z. a nasl. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“) k
01.12.2023 (ďalej aj len „Dohoda o zániku zmluvy“). Súčasťou tejto Dohody o zániku zmluvy bol Zoznam

vlastníkov v poľovnom revíri Čierne-Svrčinovec, výmery vlastníctva vrátane podielov v pozemkovom
spoločenstve (s počtom 3750 vlastníkov), Notárska zápisnica č. N 359/2023, NZ 45133/2023, NCR1s
46089/2023, zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR Čierne-Svrčinovec, konaného dňa
01.12.2023, Listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v
spoločnom PR Čierne-Svrčinovec, uznanom rozhodnutím Lesného úradu Čadca č. LÚ-715/96-28-Mt zo

dňa 03.06.1996, zmeneného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Ružomberku č. P1-2006/00020-
Hzodňa20.03.2006,suvedenímmenaapriezviskavlastníka,dátumomnarodenia,bydliskom,výmerou
poľovných pozemkov v PR v m2/počet hlasov, podielom Vo v PR, uvedením splnomocnenca a podpisom
splnomocnenca, ako aj ďalšie doklady.

2. Dňa 04.12.2023 bola žalovanému doručená žiadosť (ďalej len „žiadosť“) Poľovníckeho združenia

Čierne-Svrčinovec, Čierne 257, 023 13 Svrčinovec, IČO: 42 070 678 (v tomto súdnom konaní žalobca
6/, ďalej aj len „PZ Čierne-Svrčinovec“ alebo „navrhovateľ“) o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného
revíru Čierne-Svrčinovec uzatvorenej dňa 01.12.2023 podľa § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi
spoločného poľovného revíru Čierne-Svrčinovec, zastúpenými žalobcami 1/ až 3/ ako splnomocnencami
na zastupovanie pri podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru, zvolenými zhromaždením vlastníkov

poľovných pozemkov poľovného revíru Čierne-Svrčinovec, konaným dňa 01.12.2023 v priestoroch
„Orion, 5 Star Offices" Administratívnej budovy 1, Pribinova 4, súp. č. 17652, Bratislava, ktorého priebeh
bol osvedčený v notárskej zápisnici č. N 359/202, NZ 45133/2023, NCRIs 46089/2023 napísanej
notárom J. N. C. dňa 01.12.2023 na Notárskom úrade na Plynárenskej ulici 7/C v Bratislave (ďalej
len „notárska zápisnica“) a užívateľom poľovného revíru PZ Čierne-Svrčinovec (ďalej len „Zmluva

o užívaní PR Čierne-Svrčinovec“). K žiadosti boli priložené ako prílohy: Zoznam vlastníkov v PR
Čierne-Svrčinovec, výmery vlastníctva vrátane podielov v pozemkovom spoločenstve (s počtom 3750
vlastníkov); notárska zápisnica; Listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov,
ktoré sa nachádzajú v spoločnom poľovnom revíri Čierne-Svrčinovec, uznanom rozhodnutím Lesného
úradu Čadca č. LÚ -715/96-28-Mt zo dňa 03.06.1996, zmeneného rozhodnutím Obvodného lesného

úradu v Ružomberku č. P1-2006/00020-H zo dňa 20.03.2006, s uvedením mena a priezviska vlastníka,
dátumom narodenia, bydliskom, výmerou poľovných pozemkov v PR v mi/počet hlasov, podielom % v
PR, uvedením splnomocnenca a podpisom splnomocnenca; ako aj ďalšie doklady.

3. Žalovaný následne oznámením označeným ako „Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru

o jeho užívaní – oznámenie o nevyradení zmluvy z evidencie“ zo dňa 22.12.2023 (ďalej len „opatrenie
žalovaného 1/“ alebo „napadnuté opatrenie 1/“) oznámil navrhovateľom, že nevyraďuje z evidencie
registra zmlúv vedených v zmysle § 16 zákona o poľovníctve Zmluvu vlastníkov spoločného poľovného
revíru o jeho užívaní zo dňa 24.02.2015, uzatvorenú podľa § 12 zákona o poľovníctve vlastníkmi
poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Čierne –Svrčinovec zaevidovanú žalovaným dňa

26.02.2015 pod č. OU-CA-PLO-2015/002902-02. V predmetnom opatrení 1/ žalovaný uviedol, že
v konaní o vyradení zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie je povinný skúmať, či zmluva
skutočne zanikla, t. j. či je uzatvorená dohoda zmluvných strán o zániku zmluvy, a či zmluvné
strany rozhodli najmenej nadpolovičnou väčšinou poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru,
resp. prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzatvorenie Dohody o zániku zmluvy vlastníkov

spoločného poľovného revíru o jeho užívaní zo dňa 24.02.2015 na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. Uviedol, že preskúmal údaje uvedené v notárskej zápisnici
s predloženými dokladmi o vlastníctve a splnomocneniami, pričom pri splnomocneniach bol skúmaný
aj rozsah udeleného oprávnenia na zastupovanie jednotlivých vlastníkov. Tiež porovnával údaje
uvedené v notárskej zápisnici s údajmi uvedenými v elaboráte vlastníckej štruktúry vypracovanej

Národným lesníckym centrom Zvolen, Ústavom lesných zdrojov a informatiky. V elaboráte je uvedené,
že spracovanie bolo vykonané na podklade údajov katastra nehnuteľností s dátumom aktuálnosti:
30.06.2023 v k.ú. F., k.ú. F., k.ú. C., k.ú. C.. Ďalej uviedol, že vzhľadom na veľké množstvo
dotknutých vlastníkov a parciel bol zvolený systém kontroly náhodne vybraných vlastníkov z listiny
prítomných. Zo zoznamu vlastníkov, ktorí udelili splnomocnenie pre PZ Čierne, s.r.o. bolo vybraných

70 vlastníkov o výmere 210 ha (2101365 m2) a k nim nájomné zmluvy medzi nájomcom (PZ Čierne,
s.r.o.) a prenajímateľom/vlastníkom, kde je udelené splnomocnenie nájomcovi od splnomocniteľa -
prenajímateľa. Spolu bolo náhodne vybraných 102 vlastníkov o výmere 307,9824 ha (3079824 m2), čo
je 10,78 % z výmery PR Čierne-Svrčinovec. Konštatoval, že vykonanou kontrolou vybraných vlastníkovneboli zistené rozdiely vo výmere v m2 v údajoch uvádzaných v listine prítomných s elaborátom
vypracovaným NLC Zvolen. Ku každému náhodne vybranému vlastníkovi bolo odkontrolované
plnomocenstvo. Následne žalovaný skúmal, či vlastníci, resp. splnomocnení zástupcovia vlastníkov,

ktorí schválili zánik zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní zo dňa 24.02.2015
k 01.12.2023 na zhromaždení vlastníkov, konanom dňa 01.12.2023, mali na jej schválenie oprávnenie.
Náhodným výberom vlastníkov z listiny prítomných, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, žalovaný
zistil, že vlastníci, ktorí sú uvedení v listine prítomných, sú členmi Lesného pozemkového spoločenstva
Svrčinovec, Svrčinovec AB 200, 023 12 Svrčinovec, IČO: 42385849 (ďalej len ,,LPS Svrčinovec“).

Prepočítaním výmer náhodne vybraných vlastníkov, ktorou sa podieľajú na členstve v LPS Svrčinovec
a zároveň sú uvedení na listine prítomných žalovaný zistil, že J. O. B. zastupoval ako splnomocnenec
cez splnomocnenia vlastníkov o výmere 632 751 m2 (63,2751 ha), čo predstavuje 2,2155 % podiel v
PR Čierne-Svrčinovec, A. B. zastupoval ako splnomocnenec cez splnomocnenia vlastníkov o výmere
25 644 m2 (2,5644 ha), čo predstavuje 0,0897 % podiel v PR Čierne-Svrčinovec, G. H. I. zastupoval
ako splnomocnenec cez splnomocnenia vlastníkov o výmere 10936 m2 (1,0936 ha), čo predstavuje

0,0382 % podiel v PR Čierne-Svrčinovec. Podľa uznesenia č. 3 notárskej zápisnice zhromaždenie
51,82 % počtom hlasov schválilo zánik Zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní
zo dňa 24.02.2015 dohodou podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve k 01.12.2023. Po
odpočítaní počtu hlasov najmenej 2,34 % podielu vlastníkov v PR Čierne-Svrčinovec, ktorí boli uvedení
na listine prítomných, a zároveň sú členmi LPS Svrčinovec, žalovaný dospel k počtu hlasov 49,4

%, t. j. pod stanovené kvórum, teda pod nadpolovičnú väčšinu počítanú podľa výmery poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru Čierne-Svrčinovec. Na základe uvedených skutočnosti mal
žalovaný za preukázané, že zánik zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní zo dňa
24.02.2015 v zmysle § 17 odsek 1 písmeno d) zákona o poľovníctve neschválila nadpolovičná väčšina
prítomných hlasov, t j. vlastníkov a splnomocnených zástupcov z dôvodu, že na to nemali oprávnenie.

4. Zároveň žalovaný vydal opatrenie č. OU-CA-PLO2-2023/017732-003 zo dňa 22.12.2023 pod názvom
„ŽiadosťoevidenciuzmluvyoužívanípoľovnéhorevíruČierne-Svrčinovec-oznámenieonezaevidovaní
zmluvy“, ktorým oznámil, že dňa 22.12.2023 podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nezaevidoval
Zmluvu o užívaní PR Čierne-Svrčinovec, uzatvorenú dňa 01.12.2023 podľa § 13 zákona o poľovníctve

(ďalej aj len „opatrenie žalovaného 2/“ alebo „napadnuté opatrenie 2/“). V uvedenom opatrení 2/
žalovaný uviedol, že preskúmal obsahové náležitosti predloženej žiadosti o zaevidovanie zmluvy
spolu s prílohami, splnenie podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru uvedených v § 16 zákona o poľovníctve, pričom sa zameral v prvom rade na to, či nie sú
splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru

nie je už zaevidovaná iná zmluva. Uviedol, že na základe registra zmlúv, ktorý žalovaný vedie, je
dostatočnepreukázané,ževsúčasnostijenaužívaniepoľovnéhorevíruČierne-Svrčinoveczaevidovaná
iná zmluva, a to: Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní uzatvorená podľa
§ 12 zákona o poľovníctve vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Čierne-
Svrčinovec zo dňa 24.02.2015 a doplnok k zmluve zo dňa 04.12.2016. Uvedená zmluva bola žalovaným

zaevidovaná dňa 26.02.2015. Preto novú zmluvu o užívaní PR Čierne-Svrčinovec zo dňa 01.12.2023
nezaevidoval.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

5. Žalobcovia v podanej žalobe žiadali správny súd o zrušenie napadnutých opatrení žalovaného 1/
a 2/ a o vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Žalobcovia v žalobe v bode I. až III. opísali napadnuté opatrenia a predmet správneho konania, žalobné

body v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP a skutkový stav veci. V bode IV. opísali námietky týkajúce
sa opatrenia žalovaného 1/ o nevyradení zmluvy. V bode IV. A. namietali nepreskúmateľnosť opatrenia
žalovaného 1/. Podľa žalobcov, je opatrenie žalovaného 1/ nepreskúmateľné, pretože žalobcom a ani
nikomu inému nemôže byť z tohto opatrenia zrejmé, ktorí vlastníci sú členmi LPS Svrčinovec a ktorí
boli zároveň na zhromaždení zastupovaní J. O. B., A. B. a G. H. I.. Rovnako podľa žalobcov nie je

zrejmé, z akej dokumentácie si žalovaný overoval tieto skutočnosti. Žalovaný tieto podklady žalobcom
neposkytol, ale ani v napadnutom opatrení č. 1 svoje zistenia riadne nešpecifikoval. Poukázali pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžk/1/2018, zo dňa 28.03.2019. Uviedli, že z opatrenia
žalovaného 1/ nevyplýva, ktoré konkrétne plnomocenstvá žalovaný neuznal, t. j. ktorých vlastníkovhlasy na zhromaždení nezapočítal. Nie je podľa nich sporné, že nedošlo ku kolízii plnomocenstiev a za
jedného vlastníka nehlasovalo viacero subjektov, nedošlo k duplicitnému hlasovaniu, a preto žalobcovia
nerozumejú dôvodu odpočítania hlasov žalovaným.

6. V bode IV.B. správnej žaloby žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcov,
žalovaný nemá zákonné oprávnenie vysloviť neplatnosť plnomocenstiev a ich posúdením žalovaný
prekročil svoju právomoc. Vlastník poľovného pozemku je bez akýchkoľvek pochybností oprávnený
udeliťplnomocenstvonazastupovanienazhromaždenívlastníkov,resp.sámsazúčastniťzhromaždenia

vlastníkov. Poukázali na § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) a na dôvodovú správu
k tomuto ustanoveniu, z ktorej vyplýva, že spoločná nehnuteľnosť vstupom do tohto spoločenstva
nevzniká, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii
ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a využívania
a hospodárenia. Vlastník nehnuteľnosti neprenecháva spoločenstvu správu nad nehnuteľnosťou, čo je

osobitný inštitút konania v zastúpení. Nehnuteľnosť sa zveruje do starostlivosti spoločenstva preto, aby
spoločenstvo zabezpečilo spoločné obhospodarovanie všetkými členmi spoločenstva prostredníctvom
spoločenstva. Preto nie je zákonom zakázané, aby vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a na tomto riadne hlasoval. Žalobcovia
ďalej uviedli, že spoločenstvo koná v mene vlastníkov pozemkov ako ich zástupca a nepotrebuje

osobitné splnomocnenie na zastupovanie vlastníkov, ale toto mu vzniká zo zákona. Avšak vlastník
nehnuteľnosti sa môže dať zastúpiť iným subjektom na základe plnomocenstva. Nič nebráni tomu, aby
vlastník udelil aj viacero plnomocenstiev viacerým osobám, avšak problém by nastal až vtedy, ak by tieto
osoby prišli na rovnaké zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a chceli zastupovať vlastníka.
Žiadna taká situácia však na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Čierne-

Svrčinovec dňa 01.12.2023 nenastala a nedošlo ku kolízií plných mocí ani vôle vlastníkov poľovných
pozemkov. Ďalej uviedli, že z nepodpísanej Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností Lesného pozemkového spoločenstva Svrčinovec zverejnenej na
webovej stránke nevyplýva, že jednotliví vlastníci poľovných pozemkov nie sú oprávnení zúčastňovať
sa na zhromaždení vlastníkov a hlasovať. Uvedené rovnako podľa nich platí pre zmluvy o nájme

pozemkov na poľnohospodárske účely uzatvorené s Roľníckym družstvom Čierne-Svrčinovec. Uviedli
tiež, že nedisponovali dokumentáciou súvisiacou s Lesným pozemkovým spoločenstvom Svrčinovec
a Roľníckym družstvom Čierne-Svrčinovec. Namietali, že z napadnutého opatrenia 1/ nevyplýva,
ktoré plnomocenstvá žalovaný neuznal a ktorým vlastníkom nezapočítal hlasy, a ani dôvod skúmania
plnomocenstiev, keďže k ich kolízií nedošlo. Konštatovali tiež, že v novej zmluve o užívaní je dohodnutá

trojnásobne vyššia odplata za postúpenie užívania PR Čierne–Svrčinovec ako je dohodnutá v súčasne
zaevidovanej zmluve a súčasná zaevidovaná zmluva je nevýhodná pre všetkých vlastníkov poľovných
pozemkov.

7. V rámci bodu IV.C. správnej žaloby žalobcovia namietali podstatné porušenie ustanovení o konaní

pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných opatrení vo veci samej. Namietali,
že žalovaný porušil základné pravidlá správneho konania v zmysle § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a
na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania – požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného
stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia

(§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Poukázali tiež na § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako aj na to, že
žalovaný postupoval v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s účastníkom správneho konania v zmysle
§ 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď neposkytol žalobcom možnosť vyjadriť sa k dokumentácii, ktorá
tvorila podklad pre rozhodnutie, najmä (i) Zmluva Lesného pozemkového spoločenstva Svrčinovec, (ii)
list označený ako „Vec: Stanovisko k zvolávaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov“ od

Lesného pozemkového spoločenstva Svrčinovec, doručený žalovanému dňa 07.12.2023, a (iii) list –
Stanovisko k zvolanému zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov od P. L., G. J. K., RD Čierne-
Svrčinovec a G. L. M., L., doručený žalovanému dňa 12.12.2023.

8. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že príprava napadnutého opatrenia č. 1 trvala 18 dní, avšak

Žiadosť vlastníkov poľovného revíru Čierne – Svrčinovec o zaevidovanie Súčasne zaevidovanej
zmluvy bola doručená žalovanému dňa 25.02.2015 a už nasledujúci deň, t. j. 26.02.2015, žalovaný
túto zmluvu zaevidoval. Žalovaný pred rozhodnutím o zaevidovaní Súčasne zaevidovanej zmluvy
nevenoval dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci, teda žalovaný sám neskúmal, čisúčasne zaevidovaná zmluva spĺňa zákonné náležitosti a či je platne uzavretá a pri evidencii súčasne
zaevidovanej zmluvy žalovaný nevykonal povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 7 Správneho
poriadku. Podľa žalobcov tak žalovaný v konaní, v ktorom bolo vydané opatrenie žalovaného č. 1, porušil

základné pravidlá konania ustanovené v § 3 Správneho poriadku.

9. Ďalšou žalobnou námietkou, uvedenou v bode IV.D. správnej žaloby, je podľa žalobcov udržiavanie
nezákonného stavu žalovaným, a to zaevidovaním neuzatvorenej zmluvy, tým, že doba trvania
súčasne zaevidovanej zmluvy je určená v rozpore so zákonom a že poľovnícka organizácia Združenie

poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec nebola založená vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
Podľa žalobcov, žalovaný v rozpore so zákonom o poľovníctve zaevidoval súčasne zaevidovanú
zmluvu, t. j. Zmluvu vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podpísanú vlastníkmi
spoločného poľovného revíru Čierne – Svrčinovec dňa 24.02.2015 ku dňu 26.02.2015 pod č. OU-
CA-PLO-2015/002902-2 a túto stále eviduje. Súčasne zaevidovanú zmluvu nepodpísalo Združenie
poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec, a preto súčasne zaevidovaná zmluva nebola platne

uzatvorená a nemala byť zaevidovaná. Žalovaný bol povinný v procese overovania splnenia podmienok
na evidenciu súčasne uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru overiť, či zmluva spĺňa základné
hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom (t. j. či táto zmluva je podpísaná, kto ju podpísal a na
základe akého oprávnenia tak konal). Za nezákonný považovali žalobcovia aj postup pri Doplnku k
súčasne zaevidovanej zmluve zo dňa 04.12.2016 (ďalej aj len „doplnok“), keď tento doplnok zaevidoval

dňa05.12.2016.TentodoplnoktiežnepodpísaloZdruženiepoľovníckychspoločnostíČierne-Svrčinovec.
Žalobcovia tiež namietali, že v súčasne zaevidovanej zmluve je v rozpore so zákonom o poľovníctve
určená doba jej trvania na 20 rokov odo dňa jej podpisu oprávnenými zástupcami, avšak v zmysle §
14 ods. 2 zákona o poľovníctve v oblastiach s chovom jelenej zveri (čo je prípad poľovného revíru
Čierne–Svrčinovec)jemožnéuzatvoriťzmluvumaximálnena15rokov.Uvedenéskutočnostipodľanich

preukazujú, že súčasne zaevidovaná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a žalovaný
vykonal jej evidenciu v rozpore so zákonom. Taktiež namietali, že poľovnícka organizácia nebola
založená vlastníkmi spoločného poľovného revíru v zmysle ust. § 12 zákona o poľovníctve, čo podľa
nich vyplýva zo Stanov Združenia poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec zo dňa 27.12.2009.
ZdruženiepoľovníckychspoločnostíČierne-Svrčinovecbolozaregistrovanédňa09.08.2006zaúčinnosti

zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Preto konštatovanie v čl. IV. súčasne zaevidovanej zmluvy, že
PR Čierne-Svrčinovec budú vlastníci užívať prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie
bolo nepravdivé. Až v Zmene stanov Združenia poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec zo dňa
04.12.2016 bolo uvedené, že členmi Združenia poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec môžu byť
lenvlastnícipoľovnýchpozemkovzačlenenýchdopoľovnéhorevíruČierne–Svrčinovec.Žalovanýpreto

nemal takúto zmluvu zaevidovať.

10. Žalobcovia v správnej žalobe v bode IV.E uviedli, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ opatrenia o
nevyradení zmluvy, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobcovia v tomto

bode požiadali správny súd, aby vyzval žalovaného na predloženie administratívneho spisu, na základe
ktorého bolo vydané opatrenie žalovaného č. 1 a v prípade jeho nepredloženia zvážil prijatie vhodného
poriadkového opatrenia za sťažovanie postupu konania žalovaným. Žalobcovia sa chcú oboznámiť s
obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa k nemu.

11. V bode V. správnej žaloby žalobcovia uviedli námietky voči opatreniu žalovaného č. 2. Podľa
žalobcov, žalovaný nezákonným opatrením č. 2 o nevyradení zmluvy nevyradil súčasne zaevidovanú
zmluvu, preto znemožnil zaevidovanie novej zmluvy o užívaní. Ak správny súd zruší opatrenie
žalovaného č. 1 o nevyradení zmluvy, tak by mal súčasne zrušiť aj opatrenie žalovaného č. 2
nezaevidovaní zmluvy, ktoré na prvé opatrenie priamo nadväzuje. Poukázali na Rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 5Sžk/1/2018, zo dňa 28.03.2019. Podľa názoru žalobcov, žalovaný nepostupoval v
súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR a bez riadneho odôvodnenia iba konštatoval, že existuje
súčasne zaevidovaná zmluva, a preto nie je možné zaevidovať novú zmluvu o užívaní. Opatrenie o
nezaevidovaní zmluvy je tak podľa žalobcov nepreskúmateľné. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný
zaevidovalsúčasnezaevidovanúzmluvuvrozporesozákonom,keďžetátojeabsolútneneplatnáatento

protiprávny stav pretrváva dodnes. Takýto evidenčný úkon zo strany žalovaného je postihnutý právnou
vadou a zakladá nezákonnosť konania žalovaného. Žalovaný by mal ex offo túto skutočnosť zohľadniť
a neprihliadať na súčasne zaevidovanú zmluvu. Aj z tohto dôvodu mal žalovaný novú zmluvu o užívaní
zaevidovať. Žalovaný by mal v konaní preukázať, že súčasne zaevidovaná zmluva je platným právnymúkonom so všetkými zákonnými náležitosťami spôsobilým vyvolať právne následky brániace evidencii
novej zmluvy o užívaní. Pokiaľ žalovaný uvedené riadne nepreukáže a nepodloží relevantnými dôkazmi,
tak prekážka evidencii novej zmluvy o užívaní v čase vydania opatrenia žalovaného č. 2 o nezaevidovaní

zmluvy neexistovala a predmetné opatrenie tak bolo vydané v rozpore so zákonom.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietke nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného 1/

o nevyradení súčasne zaevidovanej zmluvy opísal obsah napadnutého opatrenia 1/, pričom uviedol, že v
úradnom zázname č. OU-CA-PLO2-2023/0017730-006 zo dňa 21.12.2023, napísanom dňa 21.12.2023
na OÚ Čadca, PLO, vo veci nevyradenia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní
podľa § 12 z evidencie - kontrola náhodne vybraných vlastníkov, je v tabuľkovej forme uvedený zoznam
vlastníkov, ktorí sú členmi LPS Svrčinovec k 01.01.2019 podľa prílohy č. 1, ktorá je súčasťou zmluvy o
založení LPS Svrčinovec vedenom na okresnom úrade v registri pozemkových spoločenstiev a zhodujú

sa s vlastníkmi uvedenými na listine prítomných na zhromaždení dňa 1.12.2023. V tabuľke je uvedený
podiel v %, akým sa jednotliví vlastníci podieľajú v PR (uvedený v listine prítomných), následne výmera v
m2, ktorou sa podieľajú v LPS Svrčinovec, meno, priezvisko, rodená, adresa trvalého pobytu vlastníka.
Prílohou tohto úradného záznamu je aj: Zoznam členov LPS Svrčinovec k 01.01.2019 evidovaných na
OÚ Čadca, PLO - 20x A4; Listina prítomných vlastníkov, ktorí sa zhodujú so zoznamom členov LPS

Svrčinovec - 4x A4; Zoznam vlastníkov, ktorí sa zhodujú v programe Microsoft Excel - 1x A3 s uvedením
poradového čísla v zozname LPS Svrčinovec k 1.1.2019; Splnomocnenia vlastníkov, ktorí sa zhodujú
- 39x obojstranná A4; Plnomocenstvo (Q., F.) - lx obojstranná A4; Plnomocenstvo (R. H., J. K., G. J.
E.) + listina prítomných, kde sú uvedení - 4x A4. Uviedol, že tento úradný záznam bol vypracovaný
pre potreby správneho orgánu a založený do spisu, pričom správny orgán nebol povinný ho doručovať

žalobcovi. Úradný záznam bol žalobcovi poskytnutý v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) dňa 26.02.2024. Žalovaný ďalej uviedol,
že pri kontrole listiny prítomných náhodne zistil, že sú na nej uvedení vlastníci (splnomocnenec je PZ
Čierne s.r.o. v zastúpení G. J. K.), ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia vlastníkov. Tiež uviedol,

že má podozrenie, že plnomocenstvá z novembra 2023, kde bol splnomocnenec J. O. B., neboli
podpísanésplnomocniteľom.Vlisteprítomnýchsapodľažalovanéhonachádzajúajnejednoznačné(zlé)
mená vlastníkov a zistili sa aj ďalšie pochybnosti, ako nesprávne uvedené mená v listine prítomných.
Všetky tieto skutočnosti sú uvedené v úradnom zázname č. OU-CA-PLO2-2023/0017730-006 zo dňa
21.12.2023, napísanom dňa 21.12.2023, na okresnom úrade vo veci nevyradenia zmluvy vlastníkov

spoločného poľovného revíru o jeho užívaní z evidencie.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný poukázal na relevantné ustanovenia
zákona o pozemkových spoločenstvách a zákona o poľovníctve, ako aj na články Zmluvy o založení
pozemkového spoločenstva LPS Svrčinovec, z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že LPS Svrčinovec

má právnu subjektivitu, nevypovedalo splnomocnenie pre splnomocnencov, ktorí uzatvorili zmluvu
vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podľa § 12 zákona o poľovníctve a individuálne
plné moci sú tak neplatné. Predmetom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
spoločného poľovného revíru Čierne-Svrčinovec je dohoda o skončení Zmluvy vlastníkov spoločného
poľovného revíru o jeho užívaní podľa ust. § 12 zákona o poľovníctve zo dňa 24.2.2015 a ak má byť

platnedohodnutéskončeniezmluvy,musiajuzrušiťtíúčastnícikonania(stranydohody),ktoríjuuzavreli,
čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. Zn. 3 Cdo 122/2002,1 Cdo 11/2003. Vzhľadom na skutočnost',
že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré sa dohodli na zániku Zmluvy vlastníkov spoločného
poľovného revíru o jeho užívaní zo dňa 24.02.2015 uzatvorenej podľa § 12 zákona o poľovníctve k
01.12.2023, vznikla u žalovaného dôvodná pochybnosť o tom, či skutočne rozhodla o zániku zmluvy

nadpolovičná väčšina hlasov, keďže v súvislosti s touto otázkou boli predložené stanoviská k zvolávaniu
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov od Lesného pozemkového spoločenstva Svrčinovec a
od zmluvných strán napadnutej zmluvy, bol postup okresného úradu zisťovať duplicitu splnomocnení
zákonný. Medzi zmluvnými stranami a žalovaným bolo sporné, či skutočne došlo k naplneniu dôvodu
zániku zmluvy v zmysle § 17 odsek 1 písmeno d) zákona o poľovníctve, na základe ktorého možno

vyradenie z evidencie vykonať. Poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve vlastníci
spoločného poľovného revíru o využití práva poľovníctva rozhodujú postupom podľa § 5 zákona o
poľovníctve, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom práva vlastníka vykonáva
orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov, pričom uvedené ustanovenie odkazuje (okreminého) na § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách a § 47 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o
náime poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaný preto dospel k záveru, že LPS Svrčinovec, ktorý
navonok koná prostredníctvom predsedu spoločenstva, bol oprávnený vykonávať práva vlastníka na

zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

14. Ohľadom námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonných opatrení vo veci samej, žalovaný uviedol, že podľa ust. § 79 odsek
2 písmeno c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu

zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Vzhľadom k tomu, že sa na napadnuté opatrenia
1/ a 2/ nevzťahuje Správny poriadok, nebolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobcom
možnosť sa vyjadriť k dokumentácii, ktorá
tvorila podklad k vydaniu opatrení, avšak žalobcom uvádzané dokumenty v správnej žalobe si
žalobca vyžiadal prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z. dňa 21.12.2023, vrátane úradného záznamu
žalovaného č. OU-CA-PLO2-2023/017730-006 zo dňa 21.12.2023 a zoznam vlastníkov s výmerami

v programe EXCEL. Zároveň mu bolo v poskytnutí informácie odpovedané, prečo tak dlho trvá
zaevidovanie zmluvy zo dňa 1.12.2024. Vzhľadom na veľký rozsah predložených dokladov pre cca 1400
vlastníkov, elaborát vlastníckej štruktúry - 136 strán, nájomné zmluvy cca 955 listov a plnomocenstvá pre
fyzické osoby cca 500 listov) je lehota 10 pracovných dní (nie 18 dní, ako uvádza žalobca) pre evidenčný
úkon podľa žalovaného primeraná. Žiadosť bola predložená dňa 04.12.2023 a opatrenie bolo vydané

22.12.2023. Žalovaný vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Opatrenia sú zrozumiteľné a riadne zdôvodnené.

15. K námietke udržiavania nezákonného stavu žalovaný uviedol, že dňa 25.02.2015 bola OÚ Čadca,
PLO predložená vlastníkmi poľovného revíru Čierne-Svrčinovec prostredníctvom G. J. K. povereného

podaním žiadosti, žiadosť o zaevidovanie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní
uzatvorená podľa § 12 a nasledujúcich zákona o poľovníctve. Žalovaný zmluvu bezodkladne zaevidoval
dňa 26.02.2015, nakoľko podľa neho obsahovala všetky vyššie požadované náležitosti v zmysle zákona
o poľovníctve. Uviedol, že predmetom súdneho konania bola žaloba žalobcov G. J. K., H. C. proti
žalovaným: P. L., Roľnícke družstvo Cierne-Svrčinovec, Lesné pozemkové spoločenstvo Svrčinovec, G.

J. K., G. L. M., L., Združenie poľovníckych spoločností Čierne-Svrčinovec o určenie neplatnosti uznesení
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru Čierne-Svrčinovec. Krajský
súd v Žiline zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca 10C/97/2015-397 vo
výroku I., II. tak, že žalobu žalobcov zamietol (9Co/181/2018-483) a Najvyšší súd SR (2 Cdo 168/2019)
rozhodol o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline tak, že dovolanie zamietol.

Poukázal tiež na to, že predmetné podanie č. OU-CA-PLO-2015/002902 bolo dvakrát aj predmetom
prokurátorského dozoru, avšak Okresná prokuratúra Čadca vrátila žalovanému spisy v oboch prípadoch
bez prijatia prokurátorského opatrenia. Spis vo veci bol aj predmetom sťažnosti na Okresnom úrade
Čadca. K sťažnosti podalo súčinnosť aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom č.
4910/2023-740; 4331/2023 zo dňa 03.03.2023, ktoré uviedlo, že „keďže opatrenie o zaevidovaní zmluvy

nebolo žiadnym orgánom zrušené, je stále platné. Ak zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru
o jeho užívaní, uzatvorená 24.2.2015, doteraz nezanikla a ak ju ani súd či iný príslušný orgán nezrušil,
opatrenie, ktorým bola táto zmluva zaevidovaná, OÚ Čadca ju z evidencie vyradiť nemôže.“

16. Ohľadom opatrenia žalovaného 2/ o nezaevidovaní zmluvy žalovaný v podstate len zopakoval

skutočnosti uvedené v napadnutom opatrení 2/.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

17. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2025 poukázali na § 79 ods. 2 písm.

c) zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na
evidenciuzmluvyvlastníkovpodľa§12alebozmluvypodľa§13. Opatrenieonevyradenízmluvyvydané
žalovaným nie je rozhodnutím, a teda nie je jeho nevyhnutnou súčasťou odôvodnenie. K nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného správneho orgánu uviedli, že LPS Svrčinovec zastupuje
podľa § 5 zákona o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov práva vlastníkov

lesnej pôdy v k.ú. C., ktoré obhospodaruje podľa Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva
lesné pozemky v k.ú. C.. Ustanovenie čl. IX. uvedenej zmluvy ustanovuje, že „Výbor má povinnosť
prednostne uzatvoriť zmluvu na výkon práva poľovníctva podľa § 12 zákona o poľovníctve o prenechaní
výkonu práva poľovníctva vlastníkom. Výbor koná v tomto prípade na základe § 16 ods. 2 písm. b)zákona.“ Konštatoval, že LPS Svrčinovec sa zúčastnilo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
dňa 14.02.2015 a tam aj splnomocnilo splnomocnencov na uzatvorenie Zmluvy vlastníkov spoločného
poľovného revíru o jeho užívaní podľa § 12 zákona o poľovníctve. LPS Svrčinovec nevypovedalo na

lesných pozemkoch splnomocnenie pre splnomocnencov, ktorí uzatvorili Zmluvu vlastníkov spoločného
poľovnéhorevíruojehoužívanípodľa§12zákonaopoľovníctve.Akmábyťplatnedohodnutéskončenie
zmluvy, musia ju zrušiť tí účastníci konania (strany dohody), ktorí ju uzavreli, čo sa však v posudzovanom
prípade preukázateľne nestalo. V katastrálnom území C. zastupuje vlastníkov na lesných pozemkoch o
výmere 646 ha len LPS Svrčinovec, pričom vlastníkov na poľnohospodárskej pôde zastupuje RD Čierne-

Svrčinovec. Individuálne plne moci sú v tomto zmysle neplatné, nakoľko LPS Svrčinovec má právnu
subjektivitu a svojim vznikom nakoľko takýto správny postup potvrdil v odôvodnení rozhodnutia Krajský
súd v Žiline, ktorý potvrdil, že na spoločne obhospodarovaných pozemkoch vykonáva právo vlastníka len
LPS Svrčinovec a vlastníci pozemku sa stávajú členmi spoločenstva na základe vlastného rozhodnutia,
súhlasného prejavu vôle a pri spoluvlastníkoch na základe rozhodnutia väčšiny ich hlasov podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prehlasovaní spoluvlastníci sa tak stávajú členmi spoločenstva tiež.

Poukázali tiež na to, že žalobcovia sa venujú náležitostiam a platnosti súčasne zaevidovanej zmluvy,
ktorá však nie je predmetom tohto konania o správnej žalobe pred tunajším správnym súdom. Súčasne
zaevidovaná zmluva a jej evidencia nebola nikým napadnutá všeobecnou správnou žalobou, no bola
už predmetom civilného sporového konania, pričom tak Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím
rozsudkom č.k. 9Co/181/2018-483 zo dňa 31.01.2019, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd dovolací svojím rozsudkom č.k. 2Cdo/168/2019-58 zo dňa 29.04.2020 potvrdili, že táto zmluva bola
platne uzavretá. Žalobcovia venovali značnú časť správnej žaloby, v časti D. od bodu 36. až do bodu
55. argumentácii týkajúcej sa súčasne zaevidovanej zmluvy a vytýkaniu žalovanému, že túto zmluvu
zaevidoval, pričom poukazujú, prečo tak údajne nemal urobiť. Súčasne zaevidovaná zmluva však nie je
predmetom konania pred tunajším správnym súdom a žalobcovia mohli napadnúť súčasne zaevidovanú

zmluvuvsprávnomkonaní,avšaktakneurobili.Súčasnezaevidovanázmluvajeuzavretáazaevidovaná
už takmer 10 rokov a ďalší účastníci konania sú presvedčení, že je platná a riadne zákonným spôsobom
zaevidovaná. Ďalší účastníci konania tiež majú za to, že opatrenie žalovaného 2/ o nezaevidovaní
zmluvy je preskúmateľné a to vzhľadom ku skutočnosti, že zaevidovaniu novej zmluvy o užívaní celkom
zjavne bránila (a aj naďalej bráni) existujúca okolnosť, ktorú zákon výslovne pomenúva, a ktorou je

existencia už inej skôr zaevidovanej zmluvy ohľadom užívania toho istého poľovného revíru, a preto
možno konštatovať, že sa žalovaný s uvedenou skutočnosťou vysporiadal dostatočne.

Replika žalobcov

18. Žalobcovia v podanej replike k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalších účastníkov konania
poukázali na neaktuálnosť údajov pri rozhodovaní žalovaného, že oznámenia o úmrtí niektorých
vlastníkov pozemkov boli žalovanému doručené až v januári/februári 2024, t. j. až po vydaní
napadnutých opatrení, poukázal na nevedomosť ohľadom úmrtí niektorých vlastníkov pozemkov ako aj
nevedomosť o tom, že by plnomocenstvá nepodpísali vlastníci pozemkov, chyby v Listine prítomných na

zhromaždení označil len za chyby v písaní, zopakoval dôvody nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného
1/ o nevyradení zmluvy ako aj námietky uvádzané už v správnej žalobe. Záverom poukázali na formálne
a obsahové nedostatky predložených administratívnych spisov, ktoré boli podľa nich nekompletné,
nežurnalizované a chýbal spisový prehľad.

Duplika žalovaného

19. Žalovaný v duplike k vyjadreniu v podstate zopakoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení k žalobe,
pričom dodal, že administratívne spisy boli úplné a podrobne vysvetlil ich žurnalizáciu, predloženie
správnemu súdu ako aj, kde sa nachádzajú jednotlivé dokumenty, ktoré podľa žalobcov absentovali.

Duplika ďalších účastníkov konania

20. Ďalší účastníci konania v podanej duplike k replike žalobcov v podstate stručne zopakovali
skutočnosti uvedené vo svojom vyjadrení k žalobe, pričom zdôraznili, že zotrvávajú v celom rozsahu na

svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2025.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov21. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie
na deň 17.09.2025, kde sa právny zástupca žalobcov vyjadril zhodne s obsahom žaloby a žalovaný
zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutých opatreniach a vo vyjadrení k žalobe a v duplike.

Rovnako právny zástupca ďalších účastníkov konania 1/, 3/ a 4/ sa vyjadril v zhode s podaným
vyjadrenímkžalobe,pričomplnesúhlasilsnapadnutýmiopatreniamižalovaného1/a2/ajehopostupom
v predmetnom administratívnom konaní. Správny súd v súlade s ust. § 116 SSP odročil pojednávanie
za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24.09.2025, kedy rozsudkom správnu žalobu žalobcov zamietol
podľa § 190 SSP, keďže dospel k záveru, že nie je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

26. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

"žalobné body").

27. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve; o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci

spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

30. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou

a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b/ poľovníckej organizácii podľa § 32,
c/ fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 %

výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

31. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve; zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny

vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.32. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve; zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na

začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery
všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

33. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej

osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým
osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

34. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve; na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu

podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

35. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve; zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov,
ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

36. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

37. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom
malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16

ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

38. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä:
a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,

b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e/ podmienky zmien a doplnkov,

f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

39. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali

vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

40.Podľa§16ods.2zákonaopoľovníctve;okresnýúradnezaevidujezmluvu,aknaužívaniepoľovného

revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

41. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve; Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

42. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách; Výbor je výkonným a štatutárnym
orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých
to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne
zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

43. Podľa § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách; Výbora) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,

b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach

nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

44. Podľa § 16 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách; (3) Výbor má najmenej troch členov.
Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. Predsedu spoločenstva volí výbor zo

svojich členov, ak nie je v zmluve o spoločenstve alebo v stanovách ustanovené inak.

45. Podľa § 16 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách; (4) Výbor zodpovedá za svoju činnosť
zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná
navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma,

je potrebný podpis predsedu.

46. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní sú opatrenia žalovaného 1/ a 2/ zo dňa 22.12.2023,
ktorými žalovaný nevyradil súčasne zaevidovanú zmluvu o užívaní PR Čierne –Svrčinovec zo dňa
24.02.2015 (opatrenie žalovaného 1/) a nezaevidoval novú zmluvu o užívaní PR Čierne –Svrčinovec zo

dňa 01.12.2023 (opatrenie žalovaného 2/).

47. Správny súd v prvom rade uvádza, že zaevidovanie, resp. nezaevidovanie zmluvy o užívaní
poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve predstavuje individuálny správny akt s
deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa

§ 3 ods. 1 písm. c) SSP. Rovnako to platí aj pre nevyradenie zaevidovanej zmluvy podľa § 16 zákona
o poľovníctve. Niet pochýb o tom, že nevyradenie súčasne zaevidovanej zmluvy a nezaevidovanie novej
zmluvy o užívaní poľovného revíru je správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov
začlenenýchdoPRČierne-Svrčinovecdotknuté,apretomalsprávnysúdpreukázanúaktívnulegitimáciu

žalobcov na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods.1 SSP. Správny súd po zistení splnenia
procesných podmienok pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobou napadnutých opatrení žalovaného
v zmysle žalobných bodov, ktorými je viazaný a limitovaný, teda namietanými skutkovými a právnymi
dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutých opatrení, uplatnenými žalobcami v lehote na podanie
správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body, ktoré žalobcovia uviedli v replike, správny súd

neprihliada.

48.Žalobcovianamietaliskutočnosť,ženapádanéopatrenianeobsahujúriadne,podrobnéodôvodnenie.
Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súdy vyššej inštancie sa už v tejto otázke ustálili na názore,
že v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa §

13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje. Pokiaľ teda došlo k vydaniu opatrení o nevyradení
súčasne zaevidovanej zmluvy a o nezaevidovaní novej zmluvy o užívaní poľovného revíru, zákon ani
podzákonný predpis odôvodnenie týchto opatrení nepredpisuje. Pokiaľ by správny orgán v opatreniach
odôvodnenie uviedol, takýto postup by nebol v rozpore so zákonom, pretože by účastníkom priznal
viac práv, ako im priznáva právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy.

Pokiaľ však zákon výslovne odôvodnenie nevyžaduje, jeho absencia nemôže byť sama o sebe dôvodom
pre nezákonnosť takéhoto opatrenia (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022). Pokiaľ teda zákon nepredpisuje odôvodnenie opatrenia o nevyradení
súčasne zaevidovanej zmluvy a o nezaevidovaní novej zmluvy a žalovaný vydal opatrenia so stručným
odôvodnením tam uvedeným, neporušil tým žiadnu právnu normu a nie je možné takéto opatrenie

zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie. Námietka žalobcov je tak
nedôvodná.49. K námietke žalobcov, že žalovaný podklady, na základe ktorých rozhodol, ani neuviedol
v napadnutom opatrení 1/ ani neposkytol žalobcom, správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho
spisu je aj Úradný záznam č. OU-CA-PLO2-2023/0017730-006 zo dňa 21.12.2023, z ktorého jasne

vyplýva postup žalovaného po obdržaní návrhu na vyradenie súčasne zaevidovanej zmluvy z evidencie.
V tomto Úradnom zázname je v tabuľkovej forme uvedený zoznam vlastníkov, ktorí sú členmi LPS
Svrčinovec k 01.01.2019 podľa prílohy č. 1, ktorá je súčasťou Zmluvy o založení LPS Svrčinovec
vedenom na okresnom úrade v registri pozemkových spoločenstiev, a tieto sa zhodujú s vlastníkmi
uvedenými na listine prítomných na zhromaždení dňa 01.12.2023. V tabuľke je tiež uvedený podiel v

%, akým sa jednotliví vlastníci podieľajú na poľovnom revíri, výmera v m2, ktorou sa podieľajú v LPS
Svrčinovec, meno, priezvisko, rodený, adresa trvalého pobytu vlastníka. Prílohami tohto Úradného
záznamu zo dňa 21.12.2023 je aj: Zoznam členov LPS Svrčinovec k 01.01.2019 evidovaných na
okresnom úrade; Listina prítomných vlastníkov, ktorí sa zhodujú so zoznamom členov LPS Svrčinovec;
Zoznam vlastníkov, ktorí sa zhodujú v programe Microsoft Excel s uvedením poradového čísla v
zozname LPS Svrčinovec k 01.01.2019; Splnomocnenia vlastníkov, ktorí sa zhodujú; Plnomocenstvo

(Q., F.); Plnomocenstvo (R. H., J. K., G. J. E.) + listina prítomných, kde sú uvedení. Žalovaný vyhotovil
tento Úradný záznam v rámci preverovania splnenia podmienok pre vyradenie súčasne evidovanej
zmluvy, pričom tento je založený do administratívneho spisu, avšak Úradný záznam nie je povinný
žalovaný doručovať žalobcom. Z administratívneho spisu však vyplýva, že Úradný záznam zo dňa
21.12.2023 bol žalobcom poskytnutý na základe žiadosti v zmysle zákona o slobode informácií dňa

26.02.2024. Z uvedených dôvodov je táto žalobná námietka nedôvodná.

50. Žalobcovia v časti IV.D. správnej žaloby (uvedené v bode 9 tohto rozsudku) namietali neplatnosť
súčasne zaevidovanej zmluvy o užívaní PR Čierne-Svrčinovec zo dňa 24.02.2015, tiež, že ju žalovaný
nemal z dôvodu jej neplatnosti vôbec zaevidovať, že nedostatočne zistil skutkový stav pred jej

zaevidovaním a sám neskúmal, či táto zmluva spĺňa zákonné náležitosti, dobu trvania súčasne
zaevidovanej zmluvy zo dňa 24.02.2015 ako aj to, že poľovnícka organizácia nebola založená
vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Správny súd uvádza, že všetky tieto námietky smerujú
voči súčasne zaevidovanej zmluve zo dňa 24.02.2015, ktorú žalobca zaevidoval dňa 26.02.2015.
Správny súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho prieskumu sú opatrenia žalovaného

zo dňa 22.12.2023 o nevyradení súčasne zaevidovanej zmluvy o užívaní PR zo dňa 24.02.2015
a nezaevidovaní novej zmluvy o užívaní PR zo dňa 01.12.2023. Správny súd tak v rámci tohto
súdneho prieskumu nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť opatrenia žalovaného, ktorým bola
zaevidovanásúčasnezaevidovanázmluvazodňa24.02.2015.Pokiaľžalobcovianesúhlasilisopatrením
o zaevidovaní súčasne zaevidovanej zmluvy zo dňa 24.02.2015, mali možnosť voči danému opatreniu

v zákonom stanovenej lehote podať správnu žalobu. Námietky žalobcov, týkajúce sa platnosti
a evidencie súčasne zaevidovanej zmluvy zo dňa 24.02.2015 tak nie sú v tomto konaní relevantné.
Čo sa týka námietky žalobcov, že súčasne zaevidovaná zmluva zo dňa 24.02.2015 bola zaevidovaná
nasledujúci deň po jej doručení žalovanému a opatrenie o nezaevidovaní zmluvy zo dňa 01.12.2023
bolo vydané až 18 dní (správne má byť 10 dní) nie je vo veci podstatné. Vzhľadom na obsiahlosť spisu

a preverovaných dokumentov je daný počet dní na prípravu rozhodnutia adekvátny.

51. K námietke žalobcov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ opatrenia o nevyradení zmluvy, je
v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, uvedenej v bode IV.E. správnej žaloby,

správny súd uvádza, že išlo len o konštatovanie bez akýchkoľvek tvrdení o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k obsahu administratívnych spisov ani zistení skutkového stavu žalovaným.
Správny súd uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutých opatrení je striktne vymedzený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti,
obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorého je napadnuté opatrenie žalovaného nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
resp. z nedostatočne zisteného skutkového stavu bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie
vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva,
a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné.

52. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcov, ku ktorým dospeli výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého opatrenia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého opatrenia so zákonom, resp. so zásadami
logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté opatrenia založené, nie

sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska
k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého opatrenia, t. j. k otázke, v čom konkrétne
sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného
názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia

žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému opatreniu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého opatrenia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých
opatreniach.

53. Žalobcovia tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že žalovaný nemá zákonné
oprávnenie vysloviť neplatnosť plnomocenstiev a ich posúdením žalovaný prekročil svoju právomoc.
Vlastník poľovného pozemku je oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie na zhromaždení
vlastníkov, resp. sám sa zúčastniť zhromaždenia vlastníkov a hlasovať. Spoločenstvo koná v mene
vlastníkov pozemkov ako ich zástupca a nepotrebuje osobitné splnomocnenie na zastupovanie

vlastníkov, ale toto mu vzniká zo zákona. Avšak vlastník nehnuteľnosti sa môže dať zastúpiť iným
subjektom na základe plnomocenstva, a môže udeliť aj viacero plnomocenstiev viacerým osobám.
Správny súd ohľadom tejto žalobnej námietky poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona o pozemkových
spoločenstvách, podľa ktorého výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Podľa ust. §
16 ods. 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách výbor uzatvára v mene členov spoločenstva

nájomnúzmluvu,ktorejpredmetomjespoločnánehnuteľnosť,spoločneobhospodarovanánehnuteľnosť
alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva
niečo iné. Pokiaľ sa v § 16 ods. 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách uvádza "iná
obdobná zmluva", vzhľadom na legislatívnu poznámku pod čiarou č. 29b) ide o zmluvu vlastníkov

spoločného poľovného revíru o jeho užívaní a zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 12 a § 13
zákona o poľovníctve. Z uvedeného vyplýva, že zákon zveruje výboru právomoc uzatvárať zmluvu
o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve. Uvedené ustanovenie súvisí s § 9
ods. 15 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu
spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať, ako aj s § 14 ods. 7 písm. f) zákona o pozemkových

spoločenstvách, podľa ktorého do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o spôsobe užívania
spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Spomínané ustanovenia je
potrebné vykladať v spojitosti s komentovaným § 16 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových
spoločenstvách, z čoho je potrebné vyvodiť, že aj sám výbor môže bez potreby rozhodnutia
spoluvlastníkov uzavrieť za týchto spoluvlastníkov nájomnú alebo inú obdobnú zmluvu. Tým však nie

je dotknuté právo spoluvlastníkov pred uzavretím takejto zmluvy uzniesť sa na určitých podmienkach
nájomnej zmluvy, ktoré musia byť dodržané, ak sa výbor rozhodne zmluvu uzavrieť. Správny súd ďalej
poukazuje na skutočnosť, že podľa § 5 zákona o poľovníctve zastupuje na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov práva vlastníkov lesnej pôdy v k.ú. C., ktoré obhospodaruje na základe Zmluvy
o založení pozemkového spoločenstva, ktorá v čl. IX. ustanovuje, že „Výbor má povinnosť prednostne

uzatvoriť zmluvu na výkon práva poľovníctva podľa § 12 zákona o poľovníctve o prenechaní výkonu
práva poľovníctva vlastníkom. Výbor koná v tomto prípade na základe § 16 ods. 2 písm. b) zákona.“
Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že LPS Svrčinovec sa zúčastnilo zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov dňa 24.02.2015, kde splnomocnilo splnomocnencov na uzatvorenie Zmluvy
vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podľa § 12 zákona o poľovníctve. Táto Zmluva

zo dňa 24.02.2015 je platná a riadne zaevidovaná, pričom platnosť zmluvy potvrdil aj Krajský súd v
Žiline rozsudkom sp.zn. 9Co/181-483 zo dňa 31.01.2019. Keďže zmluva bola podpísaná len vlastníkmi
PR Čierne-Svrčinovec, tak rovnako vlastníci sú oprávnení kedykoľvek túto zmluvu zmeniť alebo
ukončiť, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002
a 1Cdo/11/2003. Keďže LPS Svrčinovec nevypovedalo na lesných pozemkoch splnomocnenie pre

splnomocnencov, ktorí uzatvorili Zmluvu vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podľa
§ 12 zákona o poľovníctve, ani nikto zo zúčastnených vlastníkov nevypovedal splnomocnenia pre
splnomocnencov, a preto toto splnomocnenie stále trvá. Keďže LPS Svrčinovec má právnu subjektivitu
stále, individuálne plné moci v tomto prípade nemožno vziať do úvahy. LPS Svrčinovec obhospodarujespoločne obhospodarované nehnuteľnosti, pričom vlastníci pozemku sa stávajú členmi spoločenstva na
základe vlastného rozhodnutia, súhlasného prejavu vôle a pri spoluvlastníkoch na základe rozhodnutia
väčšiny ich hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spoluvlastníci, ktorí sú v menšine, sa

tak stávajú členmi spoločenstva na základe hlasovania väčšiny tiež, aj keď so zastúpením nesúhlasia,
čo vyplýva aj z dôvodovej správy zákona o pozemkových spoločenstvách.

54. Správny súd konštatuje, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným
oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická,

majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní
podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych, podľa zákona o poľovníctve, v
nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o
uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Okresný úrad je v konaní o evidencii
predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v
poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného

revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o
užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného
poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve,
či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci
poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery

poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených
na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V
konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka
konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného
revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov

poľovnýchpozemkov(§16ods.1zákonaopoľovníctve),pričomtátonotárskazápisnicamusíobsahovať
prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve.
Je pritom úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli
zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. Na uvedenom právnom
názore sa ustálila už rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (pozri napr. rozsudky Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Sžk/5/2019 zo dňa 02.07.2020, sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, sp.
zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, sp. zn. 7Sžo/66/2016 zo dňa 25.04.2018, sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo
dňa28.marca2019,sp.zn.2Sžk12/2019zodňa30.júna2021ainé).Rovnaképrávnezáveryvyplývajú
aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp.
zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2

Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021.

55. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na evidenčný charakter preskúmavaných individuálnych
správnych aktov žalovaného, orgán verejnej správy pri rozhodovaní o vyradení z evidencie, resp.
o evidencii zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. skúma len zákonom vymedzené

formálne skutočnosti uvedené v ustanovení § 16 ods. 1 citovaného zákona a či nie sú splnené negatívne
podmienkyevidencietejtozmluvy.Jednásaozjednodušenýproces,vktoromsasíceneaplikujeSprávny
poriadok (nepočíta s vydaním rozhodnutia s predpísanými náležitosťami a s možnosťou opravného
prostriedku v administratívnom konaní), avšak aj v ňom sa vykonáva dokazovanie, hoci len
v obmedzenom rozsahu umožňujúcom žalovanému posúdiť splnenie podmienok pre zaevidovanie.

Žalovaný má v kompetencii zaevidovať, resp. nezaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru
potom, čo preskúma predloženú zmluvu v rozsahu ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve. Úlohou
žalovaného tak bolo preveriť, či zmluvu uzatvorila osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a či
ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru, keď obligatórnou súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je

notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Pred zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného
revíru orgán verejnej správy tiež musí overiť, či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o
poľovníctve a či na užívanie poľovného revíru už nie je zaevidovaná iná zmluva, čo by predstavovalo
prekážku pre jej zaevidovanie v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. Keďže žalovaný zistil, že v
súčasnosti je na užívanie poľovného revíru Čierne-Svrčinovec zaevidovaná iná zmluva od 26.02.2015,

a to: Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní uzatvorená podľa § 12 zákona o
poľovníctve vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Čierne-Svrčinovec zo dňa
24.02.2015 a doplnok k zmluve zo dňa 04.12.2016, nebolo možné v zmysle § 16 ods. 2 zákona
o poľovníctve zaevidovať novú zmluvu o užívaní PR Čierne-Svrčinovec zo dňa 01.12.2023.56. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o vyradení súčasne
zaevidovanej zmluvy z evidencie a o žiadosti o zaevidovanie novej zmluvy o užívaní PR

Čierne-Svrčinovec žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Posudzoval splnenie
procesných ako aj hmotnoprávnych podmienok predtým, ako pristúpil k vydaniu napadnutých opatrení.
Z odôvodnenia napadnutých opatrení, ktoré korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, súd
nepovažuje za sporné, že neboli splnené podmienky pre vyradenie súčasne zaevidovanej zmluvy
z evidencie a pre zaevidovanie novej zmluvy o užívaní PR Čierne-Svrčinovec. Pokiaľ napadnuté

opatrenia podľa názoru žalobcov nespĺňajú požiadavky riadneho odôvodnenia, správny súd poukazuje
na to, že to vyplýva z povahy veci, keď na konanie o zaevidovaní zmluvy sa neuplatňujú ustanovenia
Správneho poriadku. Napriek tomu v predmetnej veci bol dodržaný minimálny štandard vedúci k záveru,
že v konaní boli dodržané zásady správneho konania, najmä zásada materiálnej pravdy, a že bolo
konané v súlade so zákonom o poľovníctve. Žalobcovia pritom nepreukázali opak.

57.Správnysúdtiežkonštatuje,žesúčasťouadministratívnehospisusúvšetkylistiny,zktorýchžalovaný
vychádzal. Správny súd mal tak za dostatočne preukázané, že žalovaný sám preveril podmienky pre
vyradenie súčasne zaevidovanej zmluvy z evidencie ako aj pre zaevidovanie novej zmluvy. Úlohou
správneho súdu je preskúmať zákonnosť opatrení žalovaného, teda posúdiť, či žalovaný rešpektoval
zákonom predpísaný postup, teda či konal v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či splnil

povinnosti ustanovené mu zákonom, teda či vec posúdil a rozhodol o nej v rozsahu určených právnych
mantinelov v zmysle § 16 zákona o poľovníctve. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný
podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu a vyvodil logický záver o rozhodných skutočnostiach,
ktoré mu prináležalo posúdiť. Správny súd v rozsahu žalobných bodov preto nezistil v tomto smere
žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného.

58. Správny súd po preskúmaní napadnutých opatrení žalovaného i postupu, ktorý ich vydaniu
predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcami v podanej správnej žalobe, vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP
zamietol.

59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobcovia nemali úspech
v konaní, preto im právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný
síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil

žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešným žalobcom priznané.
Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcov spravodlivo požadovať (§ 168
SSP).

60. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania

podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy
a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcom priznané
iné uplatnené trovy konania.

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opome nutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa