Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200280
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200280.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B. C., D. D. B. C. XXX,

XXX XX B. C., E.: XX XXX XXX, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o., so sídlom
Mlynská 1, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132, proti žalovanému: F. G. B. C., D. D. XXX XX B. C., E.: XX
XXX XXX, v zast. Mgr. Michal Píry, advokát so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, IČO: 53 533
968, o odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške

ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu, k.ú. B. C.,
konkrétne je oplotenie zaznačené na GP č. XXXX/XXXX lomovými bodmi č. X,X,X,X,X,X H. XX, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností – pozemkov zapísaných Okresným úradom I., katastrálny odbor,
pôvodné parcely evidované na LV č. X a LV č. XXXX, k.ú. B. C., pričom na základe GP č. XXXX/

XXXX vznikli nasledovné nové parcely: nová parcela č. XXXX/X – J. F. H. K. o výmere XXXXX,
nová parcela č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere X.XXXL., nová parcela č. XXXX/XX – J. F. H. K. o
výmere XXXXX, nová parcela č. XXXX/XX – A. F. o výmere XXXXX, nová parcela č. XXXX/XX – J.
F. H. K. o výmere XXXXX, nová parcela č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere X.XXXL., nová parcela č.
XXXX/XX – A. F. o výmere XXXX, (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Žalovaný užíva predmetné Nehnuteľnosti
dlhodobo bez právneho titulu a neplatí žiadne nájomné žalobcovi za takéto užívanie. Žalobca sa pokúsil
so žalovaným o majetkové mimosúdne vysporiadanie, avšak bezúspešne. Na základe výzvy zo dňa

XX.XX.XXXX požiadal žalobca žalovaného o vypratanie a uvoľnenie uvedených nehnuteľností. Na
nehnuteľnostiach sa nachádza aj kovové oplotenie z betónových stĺpikov, ktorým je oplotený areál
žalovaného, pričom vlastníkom tohto oplotenia je žalovaný. Predmetné oplotenie je vyznačené na
GP č. XXXX/XXXX lomovými bodmi č. X,X,X,X,X,X H. XX. Predmetné oplotenie bráni žalobcovi vo
vstupe na vlastné pozemky – Nehnuteľnosti, pričom žalobca plánuje vybudovať na Nehnuteľnostiach
verejnoprospešné zariadenia – zberný dvor a kompostovisko. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva
bezodplatne a bez právneho titulu Nehnuteľnosti a má na Nehnuteľnostiach zriadené oplotenie, žalobca

je nútený sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Žalobca sa domáha ochrany
svojich vlastníckych práv, ktoré sú porušované zo strany žalovaného tým, že má zriadené oplotenie na
Nehnuteľnostiach, ktorým bráni vo vstupe žalobcu na vlastné pozemky a teda porušuje jeho ústavné
právo – vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca sa domáha ochrany vlastníckoužalobou podľa § 135c ods. 1 OZ, a teda odstránenia oplotenia žalovaného, ktoré sa nachádza na
Nehnuteľnostiach žalobcu, a to na náklady žalovaného.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to
výzvu na vrátenie neoprávnene užívaných pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX a Geometrický plán č. XXXX/
XXXX.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol prostredníctvom právneho zástupcu žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.Žalovanýpoukázalnafakt,žepredchádzajúcimvlastníkomnehnuteľnostíbolprávežalovaný,
tento užíva Nehnuteľnosti dlhodobo (pozn. už niekoľko desaťročí), pričom žalobca sa stal ich vlastníkom
až na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Kúpna
zmluva“), v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozn. ako však aj k
ďalším nehnuteľnostiam) spolu o výmere XX.XXX m2 zo žalovaného na žalobcu za symbolickú „odplatu“
vo výške 313,50 Eur, t.j. 0,0077 Eur za 1m2. Ďalej uviedol, že oplotenie, ktorého odstránenia sa

žalobca v tomto konaní domáha, kopíruje časť areálu využívaného žalovaným na poľnohospodárske
účely, pričom bolo na Nehnuteľnostiach postavené právnym predchodcom žalovaného, a to ešte v
roku XXXX. Vo vzťahu k úmyslu žalobcu vybudovať na Nehnuteľnostiach zberný dvor a kompostovisko
žalovaný poznamenal, že takáto výstavba nie je v danej lokalite možná z dôvodu jej rozporu s platným
a účinným Územným plánom obce B. C. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Územný plán“), a teda aj

s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Žalobca chce realizovať danú stavbu práve v areáli využívanom žalovaným na poľnohospodárske
účely, čím by okrem iného znemožnil aj prístup k stavbám vo výlučnom vlastníctve žalovaného
nachádzajúcim sa na Nehnuteľnostiach a rovnako tak by vyvolal potrebu premiestnenia inžinierskych
sietí vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa pod Nehnuteľnosťami nachádzajú. K výzve žalobcu na vrátenie

pozemkov žalovaný poukázal na obsah reakcie žalovaného k výzve, v ktorej žalovaný upozornil
žalobcu na konkrétne problémy súvisiace s požadovaným odovzdaním Nehnuteľností a s tým súvisiacu
potrebu komplexnejšieho usporiadania vzťahov týkajúcich sa Nehnuteľností. Žalobou uplatnený nárok
na odstránenie oplotenia s poukazom na faktické darovanie Nehnuteľností žalovaným do výlučného
vlastníctva žalobcu označil aj za rozporný s dobrými mravmi, hraničiaci so zneužívaním práva. Žalovaný

s predmetným vyjadrením doručil súdu kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, vyžiadanie stavebného
povolenia - Oplotenie výrobného strediska pre M. B. C. zo XX.XX.XXXX, reakciu žalovaného na výzvu
žalobcu, územný plán obce.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) prostredníctvom právneho zástupcu poukázal

na skutočnosť, že skutkové tvrdenie žalovaného o údajnom vybudovaní dotknutého oplotenia v roku
XXXX zo strany právneho predchodcu žalovaného, nie je žalovaným nijako preukázané. Zo žalovaným
predloženej listiny - Vyžiadanie stavebného povolenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva len skutočnosť, že
Poľnohospodárska stavebná správa podala v prospech M. žiadosť o vydanie dodatočného stavebného
povolenia pre nejaké presne nešpecifikované oplotenie, teda nie je zrejmé, že sa jedná o oplotenie

v rozsahu, ktoré je predmetom tejto žaloby. Predmetné vyžiadanie nie je dôkazom o existencii
stavebného povolenia, ani dôkazom o aké konkrétne oplotenie sa má jednať, ani dôkazom kto
bol vlastníkom pozemku a príslušnej stavby – oplotenia. Žalovaný nepreukazuje svoje skutkové
tvrdenie, že výlučným vlastníkom predmetného oplotenia mal byť jeho právny predchodca. Za súčasnej
procesnej situácií, teda naďalej platí, že oplotenie, ktoré je predmetom žaloby, je nedovolená a aj

neoprávnená stavba. Stavba bola postavená bez stavebného povolenia a žalovaný nepreukázal, že
jeho údajný právny predchodca disponoval súhlasom vlastníka pozemku, resp. že právny predchodca
žalovaného bol vlastníkom pozemku, na ktorom bolo postavené oplotenie. K tvrdeniam žalovaného,
že verejnoprospešné zariadenia – kompostovisko a zberný dvor nemôžu byť umiestnené v danej
lokalite žalobca poukázal na stavebné rozhodnutie na zberný dvor, právoplatné dňa XX.XX.XXXX a na

stavebné povolenie na kompostovisko, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Je zrejmé,
že predmetné oplotenie bráni žalobcovi v prístupe na svoje pozemky, ktoré sa nachádzajú v areáli
žalovaného, pričom žalobca na týchto svojich pozemkoch chce realizovať verejnoprospešné stavby.
Žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva vo verejnom záujme a žalovaný sa bráni
ochranou svojho vlastníckeho práva k oploteniu, ktoré užíva výlučne pre svoj súkromný (nie verejný)

podnikateľský účel. Uvedený stav si spôsobil výlučne sám žalovaný, ktorý dobrovoľne predal predmetné
pozemky žalobcovi v roku XXXX. Prílohu podania žalobcu tvorili listiny, a to stavebné povolenie
zXX.XX.XXXXč.XX/XXXXpreuskutočneniestavby„Zbernýdvor“,právoplatnéXX.XX.XXXX, stavebné
povolenie z XX.XX.XXXX č. XXX/XXXX pre uskutočnenie stavby „zariadenie na zhodnocovaniebiologicky rozložiteľného komunálneho odpadu – Obec B. C.“, právoplatné XX.XX.XXXX, vzdanie
sa odvolania účastníkov správneho konania č. XXX/XXXX, kúpnu zmluvu z X.X.XXXX, uznesenie
obecného zastupiteľstva z N.. riadneho zasadnutia konaného dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu (duplika) prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že nárok žalobcu uplatnený žalobou o odstránenie oplotenia zo dňa XX.XX.XXXX nie je dôvodný
poukazujúc na zmätočnosť procesného útoku žalobcu, ktorý spočíval v popieraní skutkového
tvrdenia žalovaného, že oplotenie bolo postavené predchodcom žalovaného na pozemkoch patriacich

predchodcovi žalovaného v roku XXXX. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca spochybnil žalovaným
predložený dôkaz a tvrdí, že žalovaný nepreukázal, že vlastníkom oplotenia bol predchodca žalovaného,
respektíve že vlastníkom nehnuteľností bol v rozhodnom čase predchodca žalovaného. Žalovaný
zdôraznil, že podstatu konania je odstránenie oplotenia z nehnuteľností, o ktorom (pozn. oplotení)
žalobca tvrdí, že je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom v replike sám žalobca spochybňuje
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného spochybňovaním žalovaným tvrdenej skutočnosti, že výlučným

vlastníkom predmetného oplotenia bol právny predchodca žalovaného. Ak totižto výlučným vlastníkom
predmetného oplotenia nebol právny predchodca žalovaného, tak ním nemôže byť ani samotný
žalovaný, keďže ten odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetnému oploteniu od prechodu práv
povinností z právneho predchodcu žalovaného. Z výpisu pozemno-knižnej vložky vyplýva, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam svedčilo od roku XXXX právnemu predchodcovi žalovaného, a teda, že

tento v rozhodnom čase, t. j. v čase výstavby predmetného oplotenia, disponoval občianskoprávnym
oprávnenímnarealizáciutejtostavbyvsúladesdikciouustanovenia§135cods.1zákonač.40/1964Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalovaný poznamenal, že stavebno-povoľovací proces k realizácii
obdobných drobných stavieb sa pred takmer XX rokmi nevyznačoval súčasným formalizmom. Žalovaný
však zdôraznil, že preukazovanie stavebného povolenia na vybudovanie predmetného oplotenia, resp.

obdobného úradného dokumentu nie pre toto konanie podstatné, keďže je potrebné rozlišovať
medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou. Na účely tohto konania má relevanciu vyslovene to, či
právny predchodca žalovaného disponoval občianskoprávnym oprávnením na realizáciu tejto stavby
v súlade s dikciou ustanovenia § 135c ods. 1 OZ, čo považuje žalovaný aj s ohľadom na predložený
výpis z príslušnej pozemno-knižnej vložky za dostatočne preukázané. K stavebnému konaniu ohľadne

kompostoviska žalovaný uviedol, že dňa XX.XX.XXXX podal proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu,
ktorý zamietol jeho odvolanie v stavebnom konaní, správnu žalobu. S predmetným podaním doručil
žalovaný súdu listiny, a to výpis z príslušnej pozemno-knižnej vložky , správna žaloba, rozhodnutie O. P.
F. P. F. H. Q. K. zo dňa XX.XX.XXXX, číslo rozhodnutia: XXXXX/XXXXX/XXXX/XX.X.X, odvolanie proti
Rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX a O. O. P. F. P. F. H. Q. K. zo dňa XX.XX.XXXX, číslo rozhodnutia:

XXXXX/XXXXX/XXXX/XX.X.X..

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 17.06.2025 k vyjadreniu žalovaného a k výzve súdu na
doplnenie podstatných skutkových tvrdení ohľadne vlastníka oplotenia prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že požiadal Štátny archív, F. I., o predloženie dokumentácie týkajúcej sa predmetného

oplotenia. Z odpovede archívu, vyplýva, že stavebné povolenie nebolo vydané na predmetné oplotenie,
ale v spise č. Q.. XXXX/XXXX sa nachádza R. F. D. D. I. zo dňa XX.XX.XXXX o vydanie stavebného
povolenia na stavbu oplotenie výrobného strediska pre M. B. C., projektová dokumentácia vypracovaná
F. D. D., F. A. I. na stavbu oplotenie výrobného strediska M. B. C.. S poukazom na uvedené
dokumenty je zrejmé, že k predmetnému oploteniu neexistuje stavebné povolenie, ale fyzicky ho

vybudovalo naozaj M. B. C., ktoré následne po „privatizácii“ predmetný majetok, vrátane celého podniku
bývalého M., previedlo na žalovaného. Vlastníkom dotknutého oplotenia bol preto žalovaný do momentu
povolenia vkladu vlastníckeho práva žalobcu na základe kúpnej zmluvy z X.X.XXXX. Uvedený právny
režim vlastníka oplotenia sa zmenil uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe
ktorej žalobca podľa čl. II ods. 2 zmluvy nadobudol všetky Nehnuteľnosti so všetkými súčasťami a

príslušenstvom. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod Q. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX (ďalej len
„Kúpna zmluva“). K predmetu konania uviedol, že zastáva právny názor, že oplotenie vybudované na
dotknutých nehnuteľnostiach nadobudol žalobca do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy, lebo má
povahu príslušenstva, resp. súčasti hlavnej veci – Nehnuteľností, ako predmetu kúpy podľa Kúpnej
zmluvy. Na podporu svojej argumentácie ohľadne vlastníka oplotenia poukázal na odborné názory

a judikatúru súdov vyslovujúcu záver, kedy je oplotenie možné chápať ako príslušenstvo či súčasť
hlavnej veci. Ako vlastník nehnuteľností a oplotenia má právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ak mu žalovaný znemožňuje užívať jeho nehnuteľnosti. Žalobca poukázal na stavbu
žalovaného – popis stavby K. D., nachádzajúcu sa na parcele žalobcu p.č. XXXX/X a uviedol, že nieje prekážkou prípadnej žaloby na vypratanie, ak sa na pozemku žalobcu nachádza stavba patriaca
žalovanému, ktorú žalobca nepožaduje touto žalobou odstrániť, ale požaduje, aby žalovaný prestal
protiprávne užívať nehnuteľnosti, vrátane pozemku, na ktorom je táto stavba postavená a žalobca tak

získal prístup na svoje nehnuteľnosti. Žalobca nemá záujem brániť žalovanému vo vstupe do tejto
stavby, avšak právny režim tohto prístupu si žalovaný musí zlegalizovať, a to buď na základe dohody
so žalobcom, alebo v samostatnom súdnom konaní. Nakoľko sa žalobca pôvodne podanou žalobou
domáhal ochrany vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam podľa § 135c OZ formou odstránenia oplotenia
za účelom získania prístupu k nehnuteľnostiam a v konaní vyšlo najavo, že oplotenie je vo vlastníctve

žalobcu a teda nie je potrebné jeho odstránenie, žalobca má za to, že najefektívnejšie je domáhanie
sa vypratania nehnuteľností, keďže žalovaný fyzicky užíva nehnuteľnosti, bráni žalobcovi v užívaní
týchto Nehnuteľností a v prístupe k nim, a preto pre tento prípad je procesne správne použitie žaloby
na vypratanie ako druhu vlastníckej žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ. Preto navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným
úradom I., katastrálny odbor, na LV č. X, k.ú. B. C., parcela registra „S.“, parcela č. XXXX/X – J.

F. H. K. o výmere XXXXX, parcela č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere X.XXXL., parcela č. XXXX/
XX – J. F. H. K. o výmere XXXXX, parcela č. XXXX/XX – A. F. o výmere XXXXX, parcela č. XXXX/
XX – J. F. H. K. o výmere XXXXX, parcela č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere X.XXXL., parcela č.
XXXX/XX – A. F. o výmere XXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenená žaloba
je rovnako, ako žaloba v pôvodnom znení, vlastníckou žalobou a navyše na rovnakých skutkových

základoch (s jediným rozdielom, že došlo k zmene právnej kvalifikácie vlastníctva oplotenia), teda
výsledky doterajšieho konania sú a budú podkladom pre rozhodovanie súdu aj v znení zmenenej žaloby.
K duplike žalovaného uviedol, že neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu. Stavebné rozhodnutie na
zberný dvor je právoplatné odo dňa XX.XX.XXXX, a teda takéto rozhodnutie je záväzné aj pre konajúci
súd v zmysle § 194 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že účinky predmetného právoplatného rozhodnutia

neboli odložené v zmysle a za podmienok SSP, samotné podanie správnej žaloby nemá vôbec žiadnu
relevanciu na účely tohto civilného sporového konania. Samotný žalobcom zamýšľaný spôsob užívania
predmetnýchnehnuteľnostínemážiadnybezprostrednývplyvnaúspešnosťtejtovlastníckejžaloby,lebo
vlastník má právo užívať svoj predmet vlastníctva akokoľvek sa rozhodne v súlade s platnou právnou
úpravou.

7. Žalovaný vo vyjadrení k výzve súdu na doplnenie podstatných skutkových tvrdení ohľadne vlastníka
oplotenia prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou na
odstránenie oplotenia zo dňa XX.XX.XXXX nie je dôvodný, žalovaný víta procesnú ingerenciu súdu,
pričom s poukazom na obsah výzvy súdu sa žalovaný domnieva, že súd má legitímne pochybnosti

o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v tomto konaní, s pochybnosťami ktorými sa žalovaný
plne stotožňuje, keďže sám žalobca v priebehu konania spochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného
polemikou, či je žalovaný vôbec vlastníkom daného oplotenia. Keďže žalobca sám spochybnil
skutočnosť, že oplotenie bolo vybudované právnym predchodcom žalovaného ešte v roku XXXX, tak je
logické, že vlastnícke právo k tomuto oploteniu ani len nemohlo prejsť na žalovaného. Keďže žalobca

nepreukázal, že žalovaný, voči ktorému smeruje žaloba na odstránenie oplotenia, je vlastníkom tohto
oplotenia, je otázka možného prevodu vlastníckeho práva k danému oploteniu na základe Kúpnej
zmluvy až sekundárna. Pokiaľ bude aj naďalej sporné to, že predmetné oplotenie prešlo od právneho
predchodcu žalovaného do vlastníctva žalovaného, je súdom prvej inštancie, hoc relevantná a logická
úvaha / otázka, právne bezpredmetná.

8. Žalobca v nasledovných vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu and rámec doposiaľ
predostieranej argumentácie uviedol, že trvá na podanom žalobnom nároku. Nestotožňuje sa s
postupom súdu, ktorý odmieta pripustiť zmenu žaloby, ani s postupom súdu, ktorý pristúpil k
predbežnému posúdeniu predtým, ako naplno využil celé ustanovenie § 138 CSP, a teda nevyužil ani

možnosť výsluchu žalobcu na oboznámenie sa s vecou. Žalobca sa ako vlastník domáha ochrany
vlastníckeho práva, ktoré je dlhodobo porušované zo strany žalovaného tým, že nielenže neplatí
nájomné za užívané pozemky žalobcu, ale navyše bráni žalobcovi v užívaní týchto pozemkov.
Žalobca sa teda domáha nápravy dlhotrvajúceho porušovania vlastníckych práv. V čase podávania
žaloby žalobca nemal žiadnu vedomosť o existencií stavebného povolenia, resp. iného obdobného

verejnoprávneho titulu, ktorý by ozrejmoval osobu stavebníka predmetného oplotenia, preto podal
žalobu na odstránenie oplotenia, ktoré je postavené na pozemkoch žalobcu. Až z tvrdení a dôkazov
žalovaného vyplynuli relevantné skutočnosti, že oplotenie bolo postavené predchodcom žalovaného,
ktorý bol zároveň vlastníkom pozemkov, na ktorom bolo oplotenie postavené, teda že predchodcažalobcu v čase výstavby oplotenia, disponoval občianskoprávnym oprávnením na realizáciu tejto stavby
v súlade s § 135c ods. 1 OZ. Žalobca až následne ako reakciu na túto argumentáciu žalovaného
uviedol zhodné tvrdenie, že vlastníkom dotknutého oplotenia bol žalovaný do momentu povolenia vkladu

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX v prospech žalobcu. Táto skutočnosť
je teda na účely ďalšieho konania nesporná. Je preto už v tejto fáze preukázané, že predchodca
žalovaného postavil predmetné oplotenie a aj vlastnil dotknuté pozemky v čase zriadenia stavby
oplotenia a teda predmetná stavba má charakter oprávnenej stavby. Uvedené skutočnosti by neboli
objasnené, keby nebola podaná predmetná žaloba, preto žalobca navrhol súdu pripustiť zmenu žaloby.

Späťvzatie žaloby by neprispelo k perspektívnemu vyriešeniu tejto veci a ani hospodárnosti konania,
keďže súd by sa vôbec meritórne nemusel zaoberať spornými vzťahmi medzi stranami vo svojom
odôvodnení. Zo správania a meniacej sa procesnej obrany žalovaného je zrejmé, že raz sa opakovane
priznáva k vlastníctvu oplotenia a tvrdí, že je to legálna stavba, ktorú nie je možné odstrániť a potom
neskôr tvrdí, že nie je isté komu vlastníctvo oplotenia patrí, a to ako jeho reakcia na prezentovaný
predbežnýprávnynázorsúdu,ževlastníctvokoploteniuprešlonazákladekúpnejzmluvyzXX.XX.XXXX

na žalobcu. Žalobca pristúpil k zmene žaloby reagujúc na zistené skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z
doterajšej písomnej fázy konania, pričom výsledky dokazovania sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na
konanie o zmenenej žalobe a dokazovanie sa bude vykonávať v rovnakom rozsahu, ako o pôvodnej
žalobe, pričom žalobca ďalšie dokazovanie nad rámec už navrhnutého nenavrhuje. Pri obidvoch
formách žaloby je potrebné vykonať rovnaké dokazovanie v rozsahu vysporiadania sa s rovnakou

hmotnoprávnou otázkou - kto je vlastníkom oplotenia, a teda nejde o žiadne nové dokazovanie nad
rámec pôvodnej žaloby. Jediné, čo ostáva na dokazovanie v tomto konaní je preukázanie nadobudnutia
vlastníctva k oploteniu žalovaným od svojho právneho predchodcu M. B. C., preto neexistuje žiadny
zákonný dôvod na nepripustenie zmeny žaloby.

9.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniamžalobcuprostredníctvomprávnehozástupcuuviedol,žeobdobne
ako podanú žalobu považuje žalovaný za nedôvodný aj návrh žalobcu na zmenu žaloby, ktorým sa
žalobca snaží uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktoré vznikli na základe Geometrického plánu č. XXXX/XXXX, vyhotoveného za účelom zmapovania
lomových bodov oplotenia, ktorého odstránenie bolo predmetom žaloby. Žalovaný označil argumentáciu

žalobcu za vrcholne účelovú s cieľom zvrátiť súdom prvej inštancie prezentovaného predbežného
právneho posúdenia žaloby ako zjavne nedôvodnej a rovnako tak aj neprípustnosť jej zmeny s
poukazom na ustanovenie § 143 ods. 1 CSP. Žalovaný sa plne stotožňuje s právnym posúdením
súdu prvej inštancie. Snaha o zmenu žaloby nevzišla z procesnej iniciatívy žalobcu, ani z tvrdení
a dôkazov predložených zo strany žalovaného. Jediným dôvodom na zmenu žaloby bolo výlučne

to, že súd v jednom zo svojich písomných podaní adresovaných obom sporovým stranám vyjadril
svoje predbežné právne posúdenie, v rámci ktorého v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v žalobe
nepriamo upozornil žalobcu na žalovaným už skôr vytýkaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Z tohto predbežného právneho posúdenia pritom vyplýva, že vlastníkom oplotenia, ktorého
odstránenia sa žalobca svojou žalobou domáhal, by mal byť paradoxne práve samotný žalobca. Inými

slovami povedané, žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť
predmetné oplotenie, hoc jeho vlastníkom by mal byť práve žalobca. Následne po tom, ako si žalobca
uvedomil, že by mal byť vlastníkom predmetného oplotenia, odstránenia ktorého sa svojou žalobou
domáha voči žalovanému, adresoval súdu návrh na zmenu žaloby, kde žalobca po novom, bez bližšieho
odôvodnenia a preukázania dôvodnosti takéhoto nároku, požaduje vypratanie nehnuteľností. Doposiaľ

vykonané dokazovanie sa týkalo takmer výlučne preukázania vlastníckeho práva sporových strán,
prípadne iných subjektov k predmetnému oploteniu a dokazovania právnych titulov na výstavbu tohto
oplotenia, t. j. či sa jedná o legálnu a oprávnenú stavbu alebo nie. Žalovaný opätovne a zhodne s
predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobou uplatnený nárok, ktorým sa
žalobca snaží, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť predmetné oplotenie, hoc jeho vlastníkom

by mal byť práve žalobca, za jednoznačne nedôvodný a nezmyselný rovnako tak ako návrh žalobcu na
pripustenie zmeny žaloby.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec v súlade s § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvádzanej v písomných podaniach

a uviedol, že podstatou sporu je ochrana vlastníckeho práva žalobcu, v riadnom užívaní ktorého
mu bráni žalovaný. Nakoľko užívanie pozemkov žalovaným siaha do XX. rokov minulého storočia,
sú vzťahy medzi stranami veľmi komplikované, preto je kvalifikované podanie žaloby s predložením
všetkých písomných dokladov iluzórne a je aj úlohou súdov, na ktoré sa žalobca legitímne obracia, abyboli vykonané dôkazné prostriedky, v rámci ktorých môžu vyplynúť skutkové zistenia, ktoré umožňujú
prostredníctvom príslušných procesných inštitútov CSP žalobu zmeniť. Žalobca už vykonal všetky
návrhy na dokazovanie, pričom primárnym cieľom tohto konania je zistenie, kto je vlastníkom oplotenia

a podľa výsledku dokazovania zvolí právny zástupca žalobcu formu kvalifikácie petitu. Vzhľadom na
nesporný charakter vlastníctva oplotenia právny zástupca žalobcu navrhol v rámci záverečnej reči
pripustiť nový petit žaloby v znení, že: „Žalovaný je povinný umožniť vstup žalobcu na jeho pozemky
nachádzajúce sa v k.ú B. C., parcely registra „S.“ p.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX cez parcely registra „T.“ p.č. XXXX/X H. XXXX/X a je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania,

ktoré by bránilo k vstupu žalobcu na parcely XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Návrh na zmenu žaloby odôvodnil s poukazom na
nespornú skutočnosť, že oplotenie je vo vlastníctve žalobcu, čím je pôvodný petit žaloby neadresný
a na riadnu ochranu vlastníckeho práva žalobcu je potrebná zmena petitu. Žalobca nemieni žalovanému
brániť v doterajšom užívaní jeho pozemkov, avšak vyžaduje, aby mal právo prístupu na tieto svoje
pozemky aj žalobca, pričom navrhovaný negatórny petit žaloby považuje za dostačujúci a určitý.

Naďalej zotrváva na presvedčení, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre
navrhovanú zmenu žaloby ako aj inej vlastníckej žaloby. Žalovaný bráni žalobcovi k výkonu vlastníckeho
práva, preto nie je dôvod, aby mu súd neposkytol ochranu. Nemyslí si, že z jeho strany dochádza
k nehospodárnemu predlžovaniu súdneho konania. Nepripustením zmeny žaloby či zamietnutím žaloby
by došlo k odďaľovaniu meritórneho rozhodnutia vo veci súdom, ktoré sa týka ochrany vlastníckeho

práva žalobcu a to v rozpore s ústavným právom žalobcu na rýchlu ochranu jeho práv a právom
chránených záujmov, v tomto prípade ochrany vlastníckeho práva žalobcu. V rámci záverečnej reči
uviedol, že nakoľko súd zamietol všetky procesné návrhy žalobcu a nevykonal ani jeden návrh žalobcu
na dokazovanie, takýto procesný postup súdu považujeme za nezákonný a nehospodárny, keďže
len predlžuje neisté právne vzťahy, ktoré panujú medzi stranami tohto konania. Základným dôvodom

podania žaloby bola skutočnosť, že žalobcovi je bránené v užívaní vlastných pozemkov, ktoré sú v areály
žalovaného. Návrh na pripustenie zmeny žaloby v zmysle posledného negatórneho petitu zodpovedá
zisteným skutkovým okolnostiam, nevyžaduje vykonanie dokazovania nad rámec skutočností, ktoré
boli tvrdené a dôkazy, ktoré boli navrhované v písomnej časti konania a preto nepripustenie ani tohto
druhého procesného návrhu na zmenu žaloby považuje za prekvapivý postup súdu, keďže súd rozhodol

o podanom návrhu na zmenu žaloby bez toho, aby mal preukázaný základný dôvod podanej žaloby
a to, či je bránené užívaniu žalobcovi k jeho pozemkom. Uvedenou formou rozhodovania sa neprispeje
k spravodlivému a rýchlemu rozhodovaniu o právom chránených záujmoch strán tohto konania a len
sa celá sporová agenda predlžuje. Takýto procesný postup označil za nezákonný a nehospodárny.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že s poukazom na procesné rozhodnutie

súdu o nepripustení návrhu na zmenu žaloby je predmetom konania návrh žalobcu na odstránenie
oplotenia nachádzajúceho sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplýva, že oplotenie je vo vlastníctve samotného žalobcu. Žalovaný tak nie je pasívne
vecne legitimovaný a je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K v poradí druhému návrhu žalobcu
na zmenu žaloby, prednesenom v rámci záverečnej reči právneho zástupcu žalobcu právny zástupca

žalovaného uviedol, že aj tento návrh na zmenu žaloby je s poukazom na predmet konania a výsledky
doposiaľ vykonaného dokazovania neprípustný, preto navrhol tento návrh žalobcu na zmenu žaloby
nepripustiť. V záverečnej reči uviedol, že záverečná reč žalobcu vo väčšej časti pripomína akýsi opravný
prostriedok proti procesným rozhodnutiam súdu o nepripustení návrhov žalobcu na zmenu žaloby, proti
ktorým opravný prostriedok nie je prípustný. Zdôraznil, že v civilnom sporovom konaní je nositeľom

predmetu sporu a rovnako tak aj primárne dôkazného bremena práve žalobca, ktorý musí svoj žalobný
návrh dostatočne jasne a určito špecifikovať a odôvodniť. V tomto prípade však žalobca evidentne si
uvedomujúc nedôvodnosť svojho pôvodného žalobného návrhu sa snažil účelovo a špekulatívne využiť
prostriedok návrhu na zmenu žaloby, ktorý je jednoznačne nedôvodný. Predmetom tohto konania je
nárok na odstránenie oplotenia, ktoré je vo vlastníctve samotného žalobcu a to znamená, že pokiaľ

sa žalobca domáha uložiť žalovanému povinnosť odstrániť toto oplotenie, tak nie sú splnené ani
len základné podmienky na vedenie konania, preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a ostatných písomných podaní strán

sporu, s listinnými dôkazmi predloženými stranami ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:12. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely
registra S. C. parc. č. XXXX/X – J. F. H. K. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere
X.XXX m2, parc. č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX – A. F. o výmere XXX

m2, parc. č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX – J. F. H. K. o výmere X.XXX
m2 a parc. č. XXXX/XX – A. F. o výmere XX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. X pre k.ú. B. C.,
ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu listu
vlastníctva č. X, pre k.ú. B. C. verejne dostupnom v registri katastra nehnuteľností na adrese B..

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci
uzatvorili kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorou žalovaný previedol na
žalobcu vlastnícke právo k predmetu prevodu špecifikovanom v čl. I. zmluvy, a to parcely registra T.
parcelne číslo XXX vo výmere XXX m2, parcelne číslo XXX/X vo výmere XXXXX m2, parcelné číslo
XXXX/X vo výmere XXXXX m2, parcelné číslo XXXX/X vo výmere XXXX m2, parcelne číslo XXXX/X vo
výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X vo výmere X m2, parcelné číslo XXXX/X vo výmere XXXX m2,

parcelné čislo XXXX/X vo výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X vo výmere XXX m2, parcelné číslo
XXXX/X vo výmere XXX m2 a parcelné číslo XXXX/X vo výmere XXX m2, t.j. spolu o výmere XX.XXX
m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území B. C., zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu spolu vo
výške 313,50 eur. V zmysle článku II bod 1 a 2 zmluvy predávajúci touto zmluvou predáva do výlučného
vlastníctva kupujúcemu v pomere X/X k celku nehnuteľnosti bližšie špecifikovane v článku I, bod 1.

Kupujúci predmetné nehnuteľnosti so všetkými súčast'ami a príslušenstvom, právami a povinnosťami
kupuje od predávajúceho za dohodnutú kúpnu cenu do svojho výlučného vlastníctva v pomere X/X
k celku.

14. Z uznesenia č. Q. obecného zastupiteľstva žalobcu z N.. riadneho zasadnutia OZ v B. C. konaného

dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo Obce B. C., schválilo podľa § 9 ods. 2 písm. a)
zákona č. l38/l997 Z.z kúpu predmetných pozemkov od žalovaného za kúpnu cenu 313,50 eur.

15. V priebehu konania sa stalo nesporným skutkové tvrdenie žalovaného, že oplotenie bolo postavené
jeho právnym predchodcom v roku XXXX na pozemkoch, ktoré v čase výstavby vlastnil právny

predchodca žalovaného, pričom predchodca žalovaného bol vlastníkom nehnuteľností, na ktorých bolo
oplotenie postavené od roku XXXX, skutočnosť ktorá vyplýva aj z výpisu z pozemno-knižnej vložky č.
X, k.ú. B. C., kde predchodca žalobcu je vedený ako vlastník okrem iného aj pozemku p.č. XXXX, K. L.
Q. B. G. I. H. L. o výmere XXX XXX XXXX (XXXXX L.) a p.č. XXX, F. Q. B. G. I. H. L. o výmere XXX
XXX XXXX (XXXXX L.) radové číslo XX od roku XXXX (č.l. 132-133).

16. Z odpovede L. D., U. H. Q. K., F. H. I. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobcovi (č.l. 168) súd zistil,
že vo fonde A. K. Q. I. sa v spise č. Q.. XXXX/XXXX nachádza žiadosť F. D. D. I. z X.XX.XXXX o vydanie
stavebného povolenia a stavbu „Oplotenie výrobného strediska“, pre M. B. C. a projektová dokumentácia
vypracovaná F. D. D. I. na stavbu „Oplotenie výrobného strediska“, pre M. B. C.. Rozhodnutie o vydaní

stavebného povolenia sa v spise nenachádza.

17. Z listiny zo dňa X.X.XXXX (č.l. 85) vyplýva, že F. D. D. I. adresovala A. K. Q., A. Q. I. žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Oplotenie výrobného strediska“, pre M. B. C., nakoľko na niektoré
stavby prevádzané svojpomocou na M. nebolo vydané stavebné povolenie.

18. Z technickej správy z V. XXXX (č.l. 169) vyplýva, že na základe požiadavky M. B. C. sa vypracovala
projektová a rozpočtová dokumentácia na oplotenie časti výrobného strediska M. C.. Výrobné stredisko
je odsúhlasené podľa W.. C. K., A. F., pričom správa M. B. C. sa rozhodla previesť časť oplotenia o celej
dĺžke XXX,XX bm vrátane vrátok a vrát, ktoré sú zhotovené zo zváraných oceľových trubiek, vyplnené

z časti plechom, osadené na oceľové rúry bezošvé. Oplotenie je prevedené z priebežného ohradového
pletiva oceľového pozinkovaného o šírke XXX cm vystužené tromi radmi napínacieho drôtu. Pletivo je
upevnené na železo-betónových prefabrikovaných stĺpoch osadených do betónových pätiek, v osovej
vzdialenosti X m. Rohové stĺpy sú podopreté žel.bet.prefabrikovanými vzperami, ktoré sú osadené
v betónových pätkách. Na každých XX m sa stĺpy vystužia vzperami, ktoré sa osadia tiež do betónových

pätiek. Celková dĺžka oplotenia je XXX,XX bm včetne vrát a vrátok.

19. Na tento súdom zistený skutkový stav, súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.20. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, (ďalej len
„Ústava Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

21. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

24. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

25. Podľa § 120 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

26. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže

súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“).

29. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal odstránenia oplotenia
nachádzajúceho sa na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu na tom skutkovom základe, že
žalobcajevlastníkompozemkovvymenovanýchvžalobe,naktorýchsanachádzaajkovovéoplotenievo
vlastníctve žalovaného, ktorým je oplotený areál družstva žalovaného, pričom oplotenie bráni žalobcovi

vo vstupe na vlastné pozemky. Žalobca sa tak v konaní domáhal ochrany vlastníckeho práva žalobou
podľa § 135c OZ.

31. Procesná obrana žalovaného ohľadne základu žalobcom uplatneného nároku spočívala
v skutkových tvrdeniach, že oplotenie nie je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c ods. 3 OZ, nakoľko

bolo postavené jeho právnym predchodcom na pozemkoch v tom čase vo vlastníctve predchodcu
žalobcu.

32. Podľa § 135c OZ (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné
bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

33. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým („erga omnes“),
čomu zodpovedá povinnosť iných subjektov nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.
Občiansky zákonník vymedzuje v § 123 obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná právnou normou najvyššej sily a to Ústavou SR, pričom
vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon prostredníctvom žalôb zakotvených v §
126 Občianskeho zákonníka.

34. Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným
vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Kumulácia týchto žalôb nie je vylúčená a vlastník pozemku
má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom. Podanie
žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Ustanovenie § 135c OZ sa týka tzv. neoprávnenej stavby.

Aplikácie§135cOZsamôžedožadovaťvlastníkpozemku,naktoromjepostavenáneoprávnenástavba.

35. Neoprávnenou stavbou sa podľa § 135c OZ rozumie taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom
pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie, t.j. titul
umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (rozsudok najvyššieho súdu z 23. apríla 2014 sp.
zn. 6MCdo/44/2012). Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä vlastnícke právo, vecné bremeno,

obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník
súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). Od neoprávnenej stavby treba
odlišovať nepovolenú stavbu, hoci obe stavby bývajú laicky nazývané „čiernymi stavbami“. Nepovolenou
je stavba, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebno-právnymi predpismi, najmä bez stavebného
povolenia. To znamená, že pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej,, nie je rozhodujúce, či bola

postavená na základe stavebného povolenia a v súlade s ním, ale len to, či stavebník (ne)mal
hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá žiadne právo k cudziemu pozemku,
ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť
spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať tak pomery medzi dvoma
vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami. Občiansky zákonník v § 135c predpokladá existenciu

občianskoprávneho oprávnenia k momentu zriadenia stavby.

36. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí vlastníkovi stavby.
Z uvedeného vyplýva, že ak bol vlastník stavby v čase zhotovenia stavby zároveň vlastníkom pozemku,
na ktorom bola stavba postavená, nie je takáto stavba stavbou neoprávnenou podľa § 135c OZ a to bez

ohľadu na skutočnosť, či vlastník stavby, ktorý je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba
postavená, disponoval platným stavebným povolením k zhotoveniu tejto stavby.

37. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok

zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod č. 6).

38. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka

je vlastník stavby, pričom takáto žaloba musí smerovať proti vlastníkovi stavby, ktorá je zároveň stavbou
neoprávnenou. Súd dôsledne posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, výsledky vykonaného
dokazovania,zohľadnilvšetko,čopočaskonaniavyšlonajavo,pričomdospelkzáveru,ženebolisplnené
zákonné podmienky pre aplikáciu § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a žaloba nie je dôvodná a to
z nasledovných dôvodov.

39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností, na
ktorých sa nachádza kovové oplotenie, teda že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na
domáhanie sa odstránenia predmetného oplotenia. V priebehu konania sa zároveň stalo nesporným
skutkové tvrdenie žalobcu, že predmetné oplotenie tvorí príslušenstvo pozemkov, na ktorých je

oplotenie postavené a žalobca je preto okrem vlastníka pozemkov aj vlastníkom oplotenia postavenom
na týchto pozemkoch, keďže žalobca nadobudol pozemky kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenou medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim spolu so všetkými
súčasťami a príslušenstvom, teda aj s oplotením (čl. II bod 2 kúpnej zmluvy). Žalovaný tieto skutkovétvrdenia žalobcu (že oplotenie tvorí príslušenstvo pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalobca
nadobudol od žalovaného pozemky spolu s príslušenstvom, teda vrátane predmetného oplotenia)
výslovne nepoprel, dôsledkom čoho súd, v rámci hodnotenia vykonaného na pojednávaní podľa § 181

ods. 2 CSP vyhodnotil tieto skutkové tvrdenia žalobcu ako nesporné, ktoré nebolo v konaní potrebné
následne dokazovať. V priebehu konania sa tiež stalo nesporným skutkové tvrdenie žalovaného, že
oplotenie nie je neoprávnenou stavbou podľa § 135c OZ, keďže vlastník oplotenia (predchodca strán
sporu) postavil oplotenie na pozemkoch, ktoré boli v čase vystavania oplotenia vo výlučnom vlastníctve
vlastníka stavby, teda vlastník stavby disponoval občianskoprávnym oprávnením k stavbe oplotenia

a to vlastníckym právom k pozemkom. Tieto nesporné skutkové tvrdenia strán vyplývajú zároveň
aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to konkrétne z kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX, z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. X, k.ú. B. C., z odpovede L. D., U. H. Q. K., F. H. I.
zo dňa XX.XX.XXXX, zo žiadosti F. D. D. I. zo dňa X.X.XXXX ako aj z technickej správy z V. XXXX.

40. Na základe nespornej skutočnosti, že vlastníkom sporného oplotenia je samotný žalobca a nie

žalovaný,súddospelkzáveru,žežalovanýniejepasívnevecnelegitimovanýmsubjektom,protiktorému
sa žalobca môže domáhať odstránenia predmetného oplotenia, keďže nie je jeho vlastníkom.

41. Zároveň nebolo sporným, že oplotenie nie je neoprávnenou stavbou, keďže vlastník
stavby (predchodca strán sporu) disponoval v rozhodnom čase (k momentu zriadenia stavby)

občianskoprávnym oprávnením k stavbe oplotenia, a to vlastníckym právom k pozemkom, na ktorých
je oplotenie postavené. Z uvedeného dôvodu súd zároveň dospel k záveru, že žaloba je okrem
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nedôvodná aj z dôvodu, že predmetné oplotenie nie
je neoprávnenou stavbou podľa § 135c ods. 3 OZ. Súd tak konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie
skutkovej podstaty hmotnoprávneho ustanovenia § 135c ods. 3 OZ, ktorého aplikácie sa na ochranu

jeho práv v spore domáhal, preto súd žalobu žalobcu na odstránenie oplotenia ako nedôvodnú zamietol.

42. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, nepripustil návrh žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 17.06.2025,
ktorým žalobca navrhol súdu, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti označené

v žalobe, na ktorých je postavené predmetné oplotenie. Žalobca návrh na zmenu žaloby odôvodnil tým,
že v konaní vyšlo najavo, že oplotenie je vo vlastníctve žalobcu a teda nie je potrebné jeho odstránenie,
preto najefektívnejšie je domáhanie sa vypratania nehnuteľností ako druhu vlastníckej žaloby podľa §
126 ods. 1 OZ, keďže žalovaný fyzicky užíva nehnuteľnosti a bráni žalobcovi v ich užívaní a v prístupe
k nim. Žalobca uviedol, že zmenená žaloba je rovnako, ako pôvodná žaloba, vlastníckou žalobou a to na

rovnakých skutkových základoch s jediným rozdielom, že došlo k zmene právnej kvalifikácie vlastníctva
oplotenia, teda výsledky doterajšieho konania sú podkladom pre rozhodovanie súdu o zmenenej žalobe.
Žalovaný má na pozemku žalobcu p.č. XXXX/X postavenú stavbu, ktorú však žalobca nežiada odstrániť,
ani nemá záujem brániť žalovanému vo vstupe do tejto stavby, ale požaduje, aby žalovaný prestal
protiprávne užívať nehnuteľnosti, vrátane pozemku, na ktorom je táto stavba postavená a žalobca získal

prístup na svoje nehnuteľnosti. Ako vlastník nehnuteľností a oplotenia má právo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ak mu žalovaný znemožňuje užívať jeho nehnuteľnosti, pričom
žalobca poukázal na skutočnosť, že nie je prekážkou prípadnej žaloby na vypratanie, ak sa na pozemku
žalobcu nachádza stavba patriaca žalovanému, ktorú žalobca nepožaduje touto žalobou odstrániť.

43. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 143 ods.
1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na
konanie o zmenenej žalobe.

44. Súd nepripustil návrh na zmenu žaloby zo dňa 17.06.2025 z dôvodu, že dospel k záveru, že výsledky

doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd pri rozhodovaní
o návrhu žalobcu zobral do úvahy najmä skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany
vlastníckeho práva žalobou podľa § 135c OZ, a to odstránenia oplotenia. Žalobca tak prostredníctvom
kvalifikovaného právneho zástupcu urobil jednoznačne a bez rozumných pochybností predmetom sporu
odstránenie oplotenia podľa § 135c OZ, ku ktorému žalovaný zaujal relevantnú procesnú obranu. K takto

formulovanej žalobe prebehla celá písomná fáza konania, to jest vyjadrenie k žalobe, žalobná replika
a duplika žalovaného, pričom s poukazom na predmet sporu súd za podstatnú argumentáciu vyhodnotil
tú, ktorá smerovala k (ne)/preukázaniu naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávneho ustanovenia §
135c OZ, ktorého aplikácie sa žalobca na ochranu svojich práv žalobou domáhal, teda či oplotenieje neoprávnenou stavbou ako aj argumentáciu strán ohľadne vlastníckeho práva k oploteniu. Súd
skonštatoval, že konanie sa začína doručením žaloby, pričom žalobcovi zastúpenom kvalifikovaným
právnym zástupcom nič nebránilo od začiatku konania žiadať okrem odstránenia oplotenia aj vypratanie

nehnuteľností, tak aby mohol žalovaný zaujať relevantnú procesnú obranu. Súd poukázal na čl. 7, čl.
8, čl.17 CSP, podľa ktorých predmet konania určujú strany sporu, strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípomhospodárnostiapodľapokynovsúdu,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd tiež zdôraznil jeho povinnosť postupovať
v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania (§ 157 CSP) konštatujúc, že povaha konania o pôvodnej žalobe
súdu umožňuje rozhodnúť na jednom pojednávaní. Súd poukázal na skutočnosť, že zmena žaloby
nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom v konaní o zmenenej žalobe by bolo
potrebné dokazovať, či sú splnené podmienky pre vypratanie pozemkov to jest, či žalovaný užíva

pozemky žalobcu, ak áno akým spôsobom žalovaný tieto pozemky užíva a v akom rozsahu, či takýmto
užívaním bráni žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva a je dôvodné žiadať vypratanie pozemkov
aj v časti, ktorej sú zastavané stavbami žalovaného, teda či sú splnené predpoklady pre § 135c OZ,
preukazovanie ktorých by vyžadovalo rozsiahle dokazovanie, pričom o pôvodne podanej žalobe bol
súd schopný rozhodnúť na prvom pojednávaní. Žalobca v návrhu na zmenu uvádzal, že nežiada

odstránenie stavieb žalovaného, ani nemieni brániť žalovanému k prístupu k stavbám, ale požaduje
aby žalovaný prestal protiprávne užívať nehnuteľnosti, vrátane pozemku, na ktorom je táto stavba
postavená a získal tak prístup na svoje nehnuteľnosti. Žalobca však v priebehu konania nepredostrel
skutkové tvrdenia, akým spôsobom žalovaný protiprávne užíva nehnuteľnosti žalobcu a v akom rozsahu
a nekonkretizoval akým iným spôsobom mu žalovaný bráni v prístupe na pozemky ako predmetným

oplotením. Za stavu, kedy v konaní vyšlo najavo, že vlastníkom oplotenia je samotný žalobca, žalovaný
mu potom logicky nemôže brániť vo vstupe na pozemky týmto oplotením. Súd následne skonštatoval,
že mu nie je zrejmé, čo konkrétne by mal žalovaný z pozemkov vypratať. Z uvedených dôvodov súd
posúdil návrh na zmenu žaloby za neúplný a neurčitý, neobsahujúci dostatok skutkových tvrdení, ktoré
by umožňovali rozhodnúť vo veci, teda vykazujúci vady podania, ktoré by, v prípade jeho pripustenia,

bolo nevyhnutné odstraňovať, čo by bolo nesporne v rozpore s hospodárnosťou konania. Súd zdôraznil,
že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Spôsob a rozsah prejednania sporu je determinovaný
petitom žaloby a skutkovými tvrdeniami sporových strán. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých
procesných úkonov strán sporu, ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov, pričom

procesná obrana žalovaného závisí od procesného útoku žalobcu, teda najmä od skutkových tvrdení
uvedených v žalobe a v žalobnej replike. Súd skonštatoval, že návrh na zmenu žaloby prišiel až po
ukončenípísomnejfázykonaniaatozastavu,kedysaskutkovétvrdeniastránpodstatnéprerozhodnutie
vo veci o pôvodnej žalobe stali nespornými, čo umožňovalo súdu rozhodnúť o podanej žalobe na
prvom pojednávaní a bez vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov. Preto súd vyhodnotil, že zmena

žaloby by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a konanie by zbytočne predĺžila. Súd
tiež poznamenal, že žalobca si musí v civilnom sporovom konaní, kde výsledok sporu je výslovne
na zodpovednosti strán sporu, vopred uvážiť predmet sporu, a to predtým, ako podá žalobu, keďže
žalovanýmáprávozaujaťrelevantnúprocesnúobranu.Spoukazomnavyššieuvedenésúdpredbežným
hodnotením dôkazov dospel k vnútornému presvedčeniu, že výsledky konania, ku ktorým sa dospelo

pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe,
preto súd návrh žalobcu na zmenu žaloby v súlade s § 143 ods. 1 CSP nepripustil a odkázal žalobcu
na uplatnenie tohto nároku (na vypratanie nehnuteľností) kvalifikovanou žalobou v novom konaní. Súd
zároveň poznamenal, že v danom prípade neprichádza do úvahy riziko premlčania nároku žalobcu pri
podaní modifikovanej žaloby, nakoľko vlastnícke právo žalobcu je nepremlčateľné a tento sa kedykoľvek

môže domáhať ochrany vlastníckou žalobou podľa § 126 OZ.

45. Súd z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode, uznesením
vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné, nepripustil návrh žalobcu na zmenu žaloby prednesenú právnym zástupcom žalobcu

do zápisnice o pojednávaní v rámci jeho záverečnej reči, ktorým žalobca navrhol súdu, aby súd uložil
žalovanému povinnosť umožniť vstup žalobcu na jeho pozemky nachádzajúce sa v k.ú B. C., parcely
registra „S.“ p.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX cez parcely registra „T.“ p.č.
XXXX/X H. XXXX/X a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo k vstupu žalobcuna parcely XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Právny zástupca žalobcu predniesol
v poradí druhý návrh na zmenu žaloby v rámci svojej záverečnej reči po tom, čo súd jeho návrhy na
doplnenie dokazovania uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol z dôvodu hospodárnosti a ich

nadbytočnosti, nakoľko tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu boli tieto dôkazy navrhnuté, bola bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania, a to odstránenie oplotenia, teda za stavu, kedy právny
zástupca žalobcu vedel, že pojednávanie smeruje k meritórnemu rozhodnutiu súdu o žalobe žalobcu
na odstránenie oplotenia.

46. Súd poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní opakovane uviedol,
že primárnym cieľom tohto konania je zistenie, kto je vlastníkom oplotenia. Preto súd nerozumie jeho
druhému návrhu na zmenu žaloby, keďže najneskôr po predbežnom právnom posúdení veci súdom
podľa § 181 ods. 2 CSP bolo žalobcovi zrejmé, že vlastníkom oplotenia, ktorého odstránenia sa žalobca
domáha, je samotný žalobca. Primárny cieľ konania (ako ho označil žalobca) kto je vlastníkom oplotenia
bol zistený, podľa názoru súdu už v rámci písomnej fázy konania, preto žalobca mohol a mal, ak by

konal hospodárne, zobrať žalobu späť a nie podávať zmätočné návrhy na zmenu žaloby, pre rozhodnutie
o ktorých by bolo potrebné najprv žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania a doplnenie podstatných
skutkových tvrdení ako súd vyššie uviedol, následne vyzvať žalovaného k písomnému vyjadreniu
k zmenenej žalobe, teda zopakovať úkony súdu podľa § 167 CSP a následne vykonať dokazovanie
smerujúce k preukázaniu resp. vyvráteniu žalobcom tvrdených skutočností, ktoré by umožnili súdu

rozhodnúť o zmenenej žalobe (vypratanie nehnuteľností, resp. uloženie povinnosti umožniť vstup
a zdržať sa určitého konania). Súd opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci o podanej žalobe
nebolo v konaní potrebné pristúpiť k vykonávaniu žiadnych dôkazov, nakoľko súd mohol o žalobe
rozhodnúť na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sa nedokazujú, preto súd
vyhodnotil návrhy žalobcu na zmenu žaloby ako nadbytočné. Neobstojí preto ani tvrdenie právneho

zástupcu žalobcu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej
žalobe, keďže výsledkom predmetného konania bolo len konštatovanie súdu o nespornosti vlastníka
oplotenia,ktorýmježalobca,akoajonespornostiskutočnosti,žeoplotenieniejeneoprávnenoustavbou.
Súdu teda nie je zrejmé, akým podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (či už v znení návrhu
žalobcu na vypratanie nehnuteľností, resp. návrhu žalobcu na uloženie povinnosti umožniť mu vstup na

pozemky a zdržať sa určitého konania žalovaným) má byť skutočnosť, že oplotenie, ktoré je postavené
na pozemkoch žalobcu, je oprávnenou stavbou a jeho vlastníkom je žalobca.

47. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ním navrhované dôkazy boli spôsobilé preukázať
dôvodnosť žaloby v znení jej navrhovaných zmien a to z dôvodu, že žalobca v konaní neuviedol

konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by mohlo byť týmito dôkazmi preukázané. Súd dáva žalobcovi do
pozornosti, že dôkazy súd vykonáva za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia konkrétnych (určitých)
skutkových tvrdení, pričom za takéto nemožno považovať tvrdenie žalobcu, že žalovaný bráni žalobcovi
užívať jeho nehnuteľnosti bez toho, aby žalobca zároveň uviedol, akým spôsobom a v akom rozsahu tak
žalovaný robí. Žalobca v konaní pôvodne tvrdil, že žalovaný bráni žalobcovi v užívaní jeho pozemkov

predmetným oplotením areálu žalovaného, v ktorom sa nachádzajú aj nehnuteľnosti žalobcu, resp. že
žalovaný má na pozemku žalobcu postavenú stavbu, ktorej odstránenie však po žalovanom nepožaduje,
ani nemieni žalovanému brániť v prístupe k tejto stavbe. Ak teda vlastníkom oplotenia, ktoré bráni
žalobcovi vo vstupe na vlastné pozemky je sám žalobca a žalovaný má na pozemkoch stavby, ktoré
žalobca nežiada odstrániť a iné konkrétne konanie žalovaného brániace žalobcovi užívať svoje pozemky

žalobca v konaní nepredostrel, napr. že žalovaný má na pozemkoch žalobcu hnoj, resp. stroje či
iné hnuteľné veci, ktorých odstránenie by bolo možné docieliť žalobou na vypratanie nehnuteľností,
nie je zrejmé aké skutkové tvrdenia žalobcu mali byť preukázané žalobcom navrhovanými dôkazmi.
Žalobca rovnako nekonkretizoval, akým spôsobom žalovaný bráni žalobcovi vo vstupe na pozemky
žalobcu a akého konania sa žalovaný dopúšťa, ktoré žalobca žiada negatórnou žalobou žalovanému

zakázať a uložiť mu povinnosť umožniť mu vstup na jeho pozemky. Keďže dôkazy navrhnuté žalobcom
neboli navrhnuté ku konkrétnemu tvrdeniu žalobcu a zároveň bol v konaní skutkový stav podstatný
pre meritórne rozhodnutie vo veci súdom zistený z nesporných skutkových tvrdení strán, nebol dôvod
žalobcom navrhované dôkazy vykonať, preto tieto návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol.
Za jediné určité tvrdenie žalobcu ohľadne bránenia mu žalovaným v užívaní jeho nehnuteľností súd

identifikoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný má na pozemkoch žalobcu stavbu, resp. stavby. Uvedené
tvrdenie však bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť žaloby na vypratanie nehnuteľností, najmä za stavu,
ak by tieto stavby boli stavbami oprávnenými, rovnako ako predmetné oplotenie. Za danej situácie by
jediným možným usporiadaním vzťahov medzi stranami sporu súdom mohlo byť uloženie povinnostižalovanému zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov zastavených stavbami
žalovaného, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca sa ochrany svojho vlastníckeho práva,
ktoré je porušované žalovaným tým, že žalovaný dlhodobo užíva pozemky žalobcu bez tohto, aby

žalobcovi platil nájomné, domáha v konaní vedenom tunajším súdom pod č.k. 5C/12/2025. Z uvedených
dôvodov súd nevzhliadol rozumný dôvod na pripustenie návrhov žalobcu na zmenu žaloby.

48. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku právneho zástupcu žalobcu, že nepripustením procesných
návrhov žalobcu na zmenu žaloby súd nehospodárne predlžuje neisté právne vzťahy strán sporu, čím

koná nezákonne a takouto formou rozhodovania neprispieva k spravodlivej a rýchlej ochrane práv
a právom chránených záujmov strán tohto konania. Podľa názoru súdu sú námietky nesprávneho
procesného postupu súdu len snahou právneho zástupcu žalobcu preniesť zodpovednosť za neúspech
v spore na súd, pričom je nutné zdôrazniť, že podaná žaloba bola nedôvodná od samotného začiatku,
keďže oplotenie, ktorého odstránenia sa žalobca domáhal podľa § 135c ods. 3 OZ, nie je neoprávnenou
stavbou a navyše jeho vlastníkom je samotný žalobca. Ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, mal si

pred podaním žaloby dôkladne zvážiť, akú žalobu mieni podať, aplikácie ktorého ustanovenia zákona
sa v spore bude domáhať a či ako žalobca bude v konaní schopný uniesť bremeno tvrdenia a s ním
súvisiace dôkazné bremeno preukázania naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávneho ustanovenia,
ktorého aplikácie sa žalobou mieni domáhať, v tomto prípade § 135c ods. 3, teda že stavba bola
postavená na cudzom pozemku (je stavbou neoprávnenou) ako aj skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom

tejto neoprávnenej stavby a ustáli si pred tým, ako iniciuje súdne konanie, o akú ochranu práv a právom
chránených záujmov súd požiada. Uvedené platí o to viac, ak je v konaní od začiatku zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom. Podľa názoru súdu, keby konal žalobca zodpovedne, nebol by
podal predmetnú žalobu na odstránenie oplotenia, keďže zo samotných dokumentov predložených do
konania žalobcom bolo zrejmé, že oplotenie nie je stavbou neoprávnenou. Žalobca tiež disponoval

kúpnouzmluvou,ktorounadobudolpozemkyodžalovanéhovrátaneichpríslušenstva,pretoskutočnosť,
že je vlastníkom tohto oplotenia mohol a mal zistiť už pred podaním žaloby, čím by sa vyvaroval
náhradytrovkonaniainiciovanéhozjavnenedôvodnoužalobou.Inštitútzmenyžalobyneslúžinanápravu
od začiatku nedôvodnej žaloby, ale na možnosť pokračovať v konaní v prípadoch, kedy výsledky
vykonaného dokazovania objektívne neumožňujú rozhodnúť o pôvodnej žalobe, ako napríklad v prípade

žaloby o vydanie veci, ktorá počas konania zanikla (bola zničená), kedy je potrebné zmeniť pôvodnú
žalobu o vydanie veci na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda z okolností, ktoré nastali v priebehu
konania vystala potreba zmeny žaloby, čo však nie je tento prípad. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca
sa vypratania nehnuteľností, resp. negatórnej žaloby vrátane odstránenia oplotenia mohol domáhať
už pôvodnou žalobou, pričom skutočnosti, pre ktoré je pôvodná žaloba žalobcu nedôvodná, nenastali

v priebehu konania, ale existovali od samého začiatku. Žalobca tak v rozpore so skutkovým stavom veci
zdôvodňuje prípustnosť zmeny žaloby okolnosťami, ktoré nastali v priebehu konania, ktoré mal dokonca
spôsobiť žalovaný účelným zahmlievaním skutkového stavu, pričom žalovaný ako jediná strana konania
od začiatku zotrval na rovnakej procesnej obrane a svoje skutkové tvrdenia zmätočne nemenil na rozdiel
od žalobcu, ktorý už v žalobnej replike spochybnil skutkové tvrdenie žalovaného, že oplotenie postavil

právny predchodca žalovaného, čim de facto spochybnil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorej
preukázanie bolo jedným z predpokladov úspešnosti jeho žaloby. Preto je snaha žalobcu odôvodniť
potrebu zmeny žaloby z dôvodu „zahmlievania“ relevantných skutočností žalovaným nedôvodná.

49. Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že kvalifikované podanie žaloby

s predložením všetkých písomných dokladov je iluzórne a je aj úlohou súdov, na ktoré sa žalobca
legitímne obracia, aby boli vykonané dôkazné prostriedky, v rámci ktorých môžu vyplynúť skutkové
zistenia, ktoré umožňujú prostredníctvom príslušných procesných inštitútov CSP žalobu zmeniť. Ak si
právny zástupca žalobcu, pod povinnosťou súdu poskytnúť stranám ochranu práv a právom chránených
záujmov predstavuje povinnosť súdu prejednať akýkoľvek, hoc aj zjavne nedôvodný, nárok a za tým

účelom by mal súd vykonať rozsiahle dokazovanie všetkých v podaniach zmienených skutočností, teda
ajtých,ktoréabsolútnenesúvisiaspodanoužalobouakuktorýmsažalovanýzdôvoduichnadbytočnosti
ani nepovažuje za potrebné vyjadriť, poukazujúc na inštitút zmeny žaloby, takáto predstava žalobcu
o účinnej ochrane jeho práv súdom, podľa názoru súdu, pramení z nesprávneho výkladu procesných
noriem. Bolo by v rozpore s právom žalovaného na spravodlivé súdne konanie, keby súd umožnil

žalobcovi opakovane v spore meniť nedôvodnú žalobu, až pokiaľ by žalobca nenašiel správny a účinný
prostriedok ochrany svojich práv a nenavrhol by takú zmenu žaloby, v znení ktorej by žaloba bola
konečne dôvodná.50. S poukazom na vyššie uvedené, súd nepovažuje svoj procesný postup, ktorým nepripustil návrhy
žalobcu na zmenu žaloby, za nezákonný a protiústavný, odopierajúci žalobcovi právo na súdnu ochranu
a odďaľujúci meritórne rozhodnutie o ochrane vlastníckeho práva žalobcu. Práve naopak, súd rozhodol

o žalobe žalobcu na odstránenie oplotenia, ktorou sa žalobca domáhal ochrany jeho vlastníckeho
práva podľa § 135c ods. 3 OZ aplikujúc príslušné hmotnoprávne ako aj procesné normy už na prvom
pojednávaní, teda v súlade s právom strán na prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov,
postup ktorý nemožno označiť za odopretie poskytnutia ochrany vlastníckeho práva žalobcu súdom.

51. Nakoľko súd nepripustil návrhy žalobcu na zmenu žaloby, rozhodoval o pôvodnej žalobe žalobcu
na odstránenie oplotenia, o ktorej rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto rozhodnutia.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní

úspešnývcelomrozsahu,pričomžalobcanedosiaholžiadnymateriálnemerateľnýúspech.Zuvedeného
dôvodu vznikol úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.