Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123238278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. X, E., zastúpený: A. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H., proti žalovanému: I.
H., a. s., organizačná zložka podniku - J. H., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930,
o zaplatenie 2 085,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 9. septembra 2024 č. k. 16C/78/2023-217 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom
rozsahuzamietol(I.)ažalovanémunároknanáhradutrovkonanianepriznal(II.).Rozhodnutiepoprávnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4, ods. 7, § 11 ods. 1, § 12
ods. 2, § 26, § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

1.1. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 085 eur s príslušenstvom, a to titulom

náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 04. 2023 o 21:49 hod. došlo k odcudzeniu údajov
z platobnej karty žalobcu phishingovým útokom cez stránku „bazos.sk“. Žalobca následne zistil, že
mu bolo z účtu prevedených 2 085 eur na írsky účet. Následne posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty žalobcu, ako aj žalovanej, vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany konania
predložili a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, oboznámením sa s
obsahom zvukového záznamu z reklamácie. Uviedol, že v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu č. k. 16C/78/2023-138 zo dňa 26. 02. 2024, ktorý napadol žalobca odvolaním. O

odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd v Nitre č. k. 9Co/17/2024-166 zo dňa 30. 04. 2024, ktorý zrušil
napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.2. V prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu a označenie žalovaného zo strany žalobcu. Žalobca
na pojednávaní spresnil, aby súd bral do úvahy označenie žalovaného, tak ako vyplýva z obchodného
registra. Dospel k záveru, že žalovaný je označený správne, v súlade s jeho označením vyplývajúcim z
obchodného registra. Žalovanému teda svedčí pasívna vecná legitimácia, ktorú je súd povinný skúmať

z úradnej povinnosti, t. j. aj keď to žiadna zo strán konania nenamieta.

1.3. Následne, po ustálení označenia žalovaného, súd ustálil aj predmet konania, keď žalobca na otázku
súdu uviedol (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09. 09. 2024), že predmetom konania nie jeprevod vo výške 950 eur, pretože ako jednu z položiek túto žalobca vymedzil ako súčasť žalobného
nároku na prvej strane žaloby. Uplatnenie žalobného nároku vo výške 950 eur navyše nevyplývalo ani zo
žalobného petitu, rovnako tak nie zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Preto sa v danom prípade

nejednalo o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože nárok ani nebol uplatnený procesne predpísaným
spôsobom, pričom žalobca by musel v konaní požiadať o zmenu žaloby, čo však nezrealizoval.

1.4. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím základnej zmluvy
o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o otvorenie a vedenie bežného účtu (č. l. 90 spisu),

záväzkový vzťah. Žalobca bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedel o sporných platobných
operáciách (nasledujúci deň), oznámil neautorizované platby telefonicky pracovníkovi žalovaného, na
základe čoho uskutočnil reklamáciu, ktorej predmetom bola aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
z neautorizovaných platieb, čím si žalobca splnil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 26 písm. b)
zákonaoplatobnýchslužbách.Žalovanývybavilreklamáciudeňnasledujúciporeklamovanívykonaných
sporných transakcií, súčasne vyslovujúc názor, podľa ktorého bola platba autorizovaná, pretože boli

použité personalizované bezpečnostné prvky, ktoré sú prístupné len žalobcovi. V konaní tiež nebolo
sporné (keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia nepoprel), že žalobca bol oboznámený s informačnou
kampaňou žalovaného zameranou na dosiahnutie predchádzania podvodného konania zo strany tretích
osôb, informáciami o možných phishingových útokoch na účty vo finančných inštitúciách.

1.5. V konaní bolo medzi stranami sporné, či žalobca dodržal svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 26
pod písmenom a) zákona o platobných službách, a síce, či žalobca používal platobný prostriedok podľa
podmienok upravujúcich ich vydanie. V konaní bol vykonaný aj kľúčový dôkaz - nahrávka z reklamácie,
s ktorou sa súd oboznámil jej vypočutím priamo na pojednávaní, pretože medzi stranami bolo sporné, či
žalobca prezradil všetky potrebné bezpečnostné prvky potrebné na vstup do internetbankingu. Žalobca

v konaní síce uplatňoval v žalobnom návrhu nárok na náhradu škody, avšak v danom prípade išlo o
nárok, ktorý vyplýval z § 11 ods. 1 zákona o platobných službách. Podmienkou uvedeného nároku je
popretie používateľa platobných služieb (t.j. platiteľa alebo príjemcu), že vykonanú platobnú operáciu
autorizoval. Posúdil vec v zmysle § 12 ods. 2 zákona o platobných službách, v zmysle ktorého v
prípade naplnenia niektorého z liberačných dôvodov, poskytovateľ platobnej služby nie je povinný stratu

refundovať, ale ju znáša v celom rozsahu používateľ služby. Skúmal, či neexistujú liberačné dôvody
podľa vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré by zbavovali žalovaného ako poskytovateľa platobných
služieb povinnosti, vrátiť finančné prostriedky v prípade neautorizovaného prevodu.

1.6. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom

rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania rezultovalo, že žalobca konal v rozpore so zákonnými,
ako aj zmluvnými povinnosťami, keď v dôsledku hrubej nedbanlivosti sprístupnil bezpečnostné
prihlasovacie údaje od internetbankingu tretej osobe (čo vyplynulo aj zo zvukového záznamu), keď
žalobca vyplnil údaje na falošnej stránke prepravnej služby Packeta. Žalobca svojím aktívnym konaním
umožnil tretej osobe - útočníkovi použitie internetbankingu, keďže prezradil citlivé údaje, ktoré mal

povinnosť podľa predmetnej zmluvy o bežnom účte chrániť. Žalobca takto nepostupoval, okrem toho,
je absolútne nelogické, aby žalobca, ako osoba, ktorá predávala kabát, zadávala svoje vlastné údaje z
internetbankingu na stránke prepravcu. Nie je zrejmé, prečo žalobca, ktorému na zrealizovanie predaja
kabáta stačilo len uvedenie čísla účtu (na ktoré má plniť osoba kupujúceho kúpnu cenu), vypĺňal aj
svoje iné údaje. Navyše, zjavne nepravdivé a zavádzajúce je tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe,

že dňa 10. 04. 2023 došlo k odcudzeniu údajov z platobnej karty žalobcu phishingovým útokom cez
stránku K., pretože žalobca v žalobe absolútne neuviedol podstatnú skutočnosť, a síce, že zadával
svoje citlivé údaje na falošnej stránke spoločnosti Packeta, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a
na základe toho umožnil realizáciu phishingového útoku tretej osobe. Žalobca namietal postup banky,
ktorá odmietla reklamáciu nasledujúci deň po reklamácií spornej platby, dožadujúc sa toho, že žalobca

mal zablokovať zahraničný účet. Uviedol, že žalovaný ako banka nemá oprávnenie zablokovať účet
v zahraničnej krajine, takouto kompetenciou ani nemôže nedisponovať. V konaní žalovaný preukázal,
že neautorizované platobné operácie boli zapríčinené v dôsledku nesplnenia zákonnej povinnosti zo
strany žalobcu uvedenej v § 26 (písmeno a) zákona o platobných službách. Konanie žalobcu posúdil
ako hrubú nedbanlivosť, keďže po útočníkovi, t. j. tretej osobe umožnil phishingový útok, na základe

ktorého tretia osoba zmenila nastavenia v internetbankingu a vykonala prevod peňažných prostriedkov
žalobcu na neznámy účet v zahraničí. Pokiaľ by žalobca, ktorý je mimochodom mladou osobou,
navyše vysokoškolsky vzdelanou, postupoval s patričnou mierou opatrnosti, ktorú od neho ako užívateľa
internetbankingu možno požadovať, neposkytol by citlivé údaje tretej osobe, v dôsledku čoho by neprišlok odcudzeniu finančných prostriedkov. Je logické, že banka nemôže byť zodpovedná za odcudzenie
finančných prostriedkov v situácií, keď platiteľ alebo spotrebiteľ využívajúci platobné služby sprístupní
tretej osobe vstup do svojho internetbankingu a umožní tak útočníkovi vykonať zmenu autorizácie

platieb.

1.7. Dospel k záveru, že žalobca aj v opätovnej reklamácií ako spotrebiteľ a prijímateľ platobnej služby
neuvádzal v žiadosti zo dňa 12. 04. 2023 (opätovná reklamácia) úplné informácie o priebehu zneužitia
jeho údajov potrebných pre zabezpečenie si neoprávneného prístupu treťou osobou do jeho internet

bankingu. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že zadal len klientske číslo a číslo karty, ktoré údaje nestačia na
vstup do internetbankingu, avšak takto uvádzané skutočnosti žalobcom sú v rozpore s nahrávkou, kde
na otázku operátora pripustil zadanie všetkých údajov, nielen údajov z karty. Inak povedané, žalobca
uvádzal neúplné informácie žalovanému v rámci reklamačného konania, čím ho uvádzal do omylu v
otázke, akým spôsobom prišlo k autorizovaniu platieb treťou osobou. Vyhodnocujúc všetky uvedené
skutočnosti, pokiaľ mal žalobca nesporne vedomosť o potrebe zvýšenej miery opatrnosti (informačná

kampaň, ako aj upozornenia pred phishingom na internete) z dôvodu existencie možného podvodného
konania zo strany tretích osôb, a tieto nerešpektoval, prekročil mieru obvyklej opatrnosti, a je možné
mu vytknúť jeho ľahkovážne konanie, na základe ktorého umožnil pomerne jednoduchý prístup k
bezpečnostným citlivým personalizovaným prvkom tretej osobe.

1.8. Žalobca v konaní upriamoval pozornosť na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn.
21C/143/2011.Vtomtosmereuviedol,ženiejeviazanýinýmrozhodnutímvobdobnejveci,čopotvrdzuje
aj ustanovenie § 193 CSP, v ktorom sú taxatívne vymenované iné rozhodnutia, ktorými je súd viazaný.
Vzhľadom na uvedené, nie je absolútne viazaný inými rozhodnutiami, v skutkovo a právne podobnej
civilnej veci, keďže takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani judikatúry.

1.9. Zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výpisom krokov, ktoré banka urobila na získanie
finančných prostriedkov, ako aj výpisom z certifikátov ako neúčelné a nehospodárne. Takéto
dokazovanie by bolo nadbytočné, vzhľadom na skutkové zistenia súdu na základe vykonaného
dokazovania.Nezaoberalsaďalšímiskutkovýmitvrdeniami,ktorépresahovalipredmetsporu.Vzhľadom

na rozsiahle skutkové tvrdenia strán sporu, súd venoval pozornosť len tým, ktoré boli pre vec relevantné.

1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého prizná
strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, patril by mu nárok na náhradu trov konania, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nárok

na náhradu trov konania nežiadal priznať, mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k prerušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu,

ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Tvrdil, že klient by musel vyda? identifikátory útoeníkovi 3x, a to pri prihlasovaní sa do úetu, pri prevode
zo sporiaceho úetu na vlastný úeet, pri prevode z vlastného úetu na úeet v inej banke. Zakaždým
je totiž identifikátor transakcie jedineený a vygenerovaný nanovo. Navyše to chýba vo výpise od tel.

operátora. Uviedol, že zodpovednos? banky podeiarkuje aj fakt, že nepredložila zoznam krokov, ktoré
podnikla na získanie prostriedkov ukradnutých z úetu. Namietal, že ak by rozsudok zo doa 09. 09.
2024, 11:08 zaeal byt' právoplatný, aký obraz o slovenskej justícii to vyšle do zahranieia, ak už existuje
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Treneíne eíslo 17Co/213/2012 (210/1432011-109) potvrdený
zhodne okresným aj krajským súdom. Pod3a právneho názoru žalujúcej strany Okresný súd Nitra

nemal rozhodova? o zodpovednosti banky, o tom už právoplatne rozhodnuté je. Mal sa len odvola?
na existujúci judikát. Súd mal rozhodova? len o miere zanedbania a spoluviny klienta. Zastal názor,
že je v súeasnosti pripravovaná legislatíva na úrovni EU, že za takéto neautorizované transakcie bude
jednoznaene zodpovedná banka. Klient nemôže byt' zodpovedný za to, že banku vykrádajú jej vlastní
zamestnanci. Všetky získané informácie, easové nadväznosti a súvislosti tomuto nasvedeujú. Navrhol

preto zrušenie rozsudku v easti I. a vytýeenie nového termínu na pojednávanie a aj výmenu sudcu.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý názory uvádzajúce žalobcom považoval za
vzájomne sa vylueujúce, pokia3 nie je zrozumite3ne uvedené, ktorej easti odvolania sa týkajú. Navyše,žalobca vo svojom odvolaní uviedol len tie skutoenosti, s ktorými sa súd v napadnutom rozhodnutí
dostatoene zaoberal, aby ich po riadnom odôvodnení a právnom posúdení odmietol. Na tomto základe
tvrdil, že žalobca nepodal odvolanie, ktoré by bolo spôsobilé zmeni? napadnuté rozhodnutie. V

napadnutom rozhodnutí súd odôvodnil vyhodnotenie dôkazu dostatoene vo vzájomných súvislostiach
s inými tvrdeniami žalobcu, ako aj so skutkovým dejom. Súd vyhodnotil nahrávku tak, ako je uvedené v
rozhodnutí aj s odkazom na celý skutkový dej. Ak teraz žalobca tvrdí, že nevydal identifikátory na prístup
k úetu, popiera nesporne zistený skutkový dej o prihlásení sa na stránku útoeníka a vyplnenie údajov
doa 08. 04. 2023. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že vo výpise operátora takýto hovor nefiguruje.

Je pritom zrejmé a nesporne zistené, že hovor sa uskutoenil doa 11. 04. 2023. Doa 08. 04. 2023
došlo k zmene spôsobu autorizácie pre ialšie prihlásenia práve na základe poskytnutia identifikaených
údajov k úetu tretej strane. V kontexte s touto skutoenos?ou treba spomenú? aj viacnásobné zamleanie
a zavádzanie o vykonaných úkonoch pri reklamaenom konaní, ale aj v samotnej žalobe. Uviedol, že
je nesporné, že doa 08. 04. 2023 došlo k zmene spôsobu overenia pre nasledujúce platby — tzv.
rýchle prihlásenie na základe PIN. K námietke žalobcu, že sa konajúci súd dostatoene nevysporiadal

s rozhodnutím Krajského súdu v Treneíne 17Co/213/2012 uviedol, že v tomto rozhodnutí sa jednalo
o posudzovanie nároku na vrátenie platieb, ktoré boli zúetované po tom, ako klient banku upozornil na
svoju interakciu s útoeníkom. V spomenutom rozhodnutí tak bol nárok založený na zodpovednosti banky
za transakcie nasledujúce po uplatnení reklamácie. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdi?
ako vecne správne.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 34 zák. e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ialej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (žalobcom), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdi?.

5. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou dorueenou doa 30. 08. 2023 domáhal zaplatenia
sumy 2 085 eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že doa 10. 04.
2023 došlo k odcudzeniu údajov z platobnej karty žalobcu phishingovým útokom cez stránku „bazos.sk“.
Žalobca následne zistil, že mu z úetu bolo prevedených 2 085 eur na írsky úeet. Platobná karta po zistení
útoku bola hnei zablokovaná. Banke bola podaná reklamácia a žiados? o zablokovanie írskeho úetu,

toto ale banka nevykonala. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deo 26. 02. 2024, na ktoré sa
bez ospravedlnenia nedostavil zástupca žalobcu, ktorý bol riadne a veas predvolaný (dorueenka zo doa
24. 01. 2024). Zástupca žalovaného navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, preto
súd rozhodol rozhodnutím e. k. 16C/78/2023-138 zo doa 26. 02. 2024, ktoré napadol žalobca odvolaním.
O odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd v Nitre e. k. 9Co/17/2024-166 zo doa 30. 04. 2024, ktorý

zrušil napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalobcu a vec mu vrátil na ialšie konanie a nové rozhodnutie.
Následne súd vykonal dokazovanie a rozhodol napadnutým rozsudkom.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok
v dostatoenej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, kei uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri

rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne a vyeerpávajúco
vysvetlil svoje úvahy a dal odpovei na všetky otázky z h3adiska rozhodnutia vo veci, eím dospel
k správnemu záveru, že žalobca konal v rozpore so zákonnými, ako aj zmluvnými povinnos?ami, kei
v dôsledku hrubej nedbanlivosti sprístupnil bezpeenostné prihlasovacie údaje od internetbakingu tretej
osobe. Odvolací súd sa stotožouje s odôvodnením, a preto na správnos? dôvodov rozsudku súdu prvej

inštancie ialej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že pod3a zákona o platobných službách, ak platite3
udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje sa autorizovanú. Platite3môže autorizova? platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platite3 a jeho poskytovate3
platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie (§ 8 ods. 1 zákona o platobných službách).
Autorizácia platobnej operácie znamená, že je udelený súhlas s jej realizáciou. Takýto súhlas udelí

platite3 pred vykonaním platobnej operácie (napríklad zadanie PIN eísla alebo podpis na platobnom
príkaze na úhradu) alebo po vykonaní platobnej operácie (napríklad súhlas na inkaso, prieom platite3
ude3uje súhlas priamo príjemcovi), a to za predpokladu, že sa na uvedenom platite3 a poskytovate3
platobných služieb dohodli. Ak platite3 udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, má možnos?
takýto súhlas odvola?, a to do momentu, kedy sa platobná operácia stáva neodvolate3nou, prieom o

tomto momente je platite3 informovaný poskytovate3om platobných služieb platite3a. Platobné operácie
vykonané bez súhlasu platite3a sú považované za neautorizované.

9. V prípade, kei používate3 platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval,
alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovate3ovi platobných
služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúetovaná a

že na ou nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok. Poskytovate3 platobných služieb
platite3ajepovinnýbezzbytoenéhoodkladu(vráti?platite3ovisumuneautorizovanejplatobnejoperácie,
a ak je to možné, docieli? stav na platobnom úete, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná
platobná transakcia vôbec nevykonala alebo vráti sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak platite3
nemá platobný úeet, vrátane ialšej preukázanej škody. V takomto prípade je dôkazne bremeno na

poskytovate3ovi platobných služieb aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne
zaznamenaná, zaúetovaná a že na ou nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok
(dôvodová správa k zákonu o platobných službách).

10. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave zo doa 27. 04. 2021 sp. zn. 8Co/153/2020, v ktorom je okrem iného uvedené,
že „ak klient dodržiava základné bezpeenostné pravidlá starostlivos?ou priemerného používate3a
internetbankingu, banka je povinná mu peoažné straty spôsobené neautorizovanými platobnými
operáciami (hackerskými útokmi) vráti?. U klienta ako používate3a platobných služieb na internete;
ktorý predstavuje zdroj rizika; sa predpokladá ureitá bežná miera ostražitosti a kritického prístupu, aby

bol rozvážny, a nie unáhlený, je povinný kona? s primeranou a oeakávate3nou mierou opatrnosti,
obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Na druhej strane nemožno tolerova? nedostatok
zodpovednosti, resp. 3ahostajnos? vo vz?ahu k plneniu si svojich povinností. Používate3 platobných
služieb je povinný vo vz?ahu ku svojmu postaveniu kona? svedomite a obozretne, aby tak predišiel
ujme na svojich právach. Od priemerného používate3a tak možno oeakáva?, aby mal aspoo všeobecné

vedomosti o nebezpeeenstve neoprávnenej manipulácie s jeho softvérom, a kei vznikne podozrenie, že
bude primerane reagova?, resp. že nebude ignorova? procesy, ktoré mu musia pripada? neštandardné.
Musí si by? vedomý rizika, s ktorým je spojený internetový priestor a toho, že sa môže sta? tereom
útokov za úeelom zistenia jeho identifikaených údajov. Ide o základné; a nie odborné; znalosti, ktoré
možno od každého používate3a poeítaea a elektronických služieb spravodlivo požadova?.“

11. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, kei na daný skutkový stav aplikoval § 12 ods. 2
zákona o platobných službách. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu spoeívajúca v tom, že útoeníkovi
neposkytol všetky potrebné informácie, pretože identifikátor transakcie je jedineený a vygenerovaný
nanovo pri každom prevode. Pod3a jeho názoru je potrebné potvrdenie transakcie, ktoré chýba vo

výpise mobilného operátora. V tomto smere odvolací súd uvádza, že rámci vybavenia reklamácie
žalovaný uviedol, že platba bola autorizovaná prihlasovacím kódom a dodatoene uverená kontrolnou
otázkou. Prihlásenie do internet bankingu bolo vykonané prideleným identifikaeným, autentifikaeným
a autorizaeným prostriedkom pre prihlásenie do Internet bankingu. Pri platbe zároveo okrem riadneho
použitia bezpeenostných prvkov, ktoré sú prístupné len žalobcovi zaznamenali aj autentifikáciu

s použitím personalizovaných bezpeenostných prvkov, ktoré sú prístupné len žalobcovi. Na priebeh
platby pod3a vyjadrenia žalovaného nemala vplyv žiadna technická porucha alebo iný nedostatok.
Z uvedených dôvodov preto žalovaný považoval platbu za autorizovanú a korektne spracovanú a na
jej vrátenie žalobcovi pod3a žalovaného nevznikol nárok. Následne vo vybavení reklamácie zo doa 30.
05. 2023 žalovaný uviedol, že v prípade, ak ide o prihlásenie cez prihlasovací kód, aj autorizácia platby

prebehne prihlasovacím kódom. Autorizácia sms kódom je len vtedy, ak prebehne prihlásenie cez eíslo
klienta, heslo a sms kód. Sporná platba bola realizovaná prihlasovacím kódom, preto o nej nie je možné
doh3ada? potvrdenie v rámci výpisu u mobilného operátora.12. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný nepredložil zoznam krokov, ktoré podnikol
na získanie prostriedkov ukradnutých z úetu. V tomto smere odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie uvádza, že žalobca v dôsledku hrubej nedbanlivosti sprístupnil bezpeenostné prihlasovacie

údaje od internet bankingu tretej osobe (eo vyplynulo aj zo zvukového záznamu), kei vyplnil údaje
na falošnej stránke packeta. Uvedené podeiarkuje tá skutoenos?, že žalobca bol predajcom kabátu,
a napriek tomu poskytol prepravnej spoloenosti prihlasovacie údaje do svojho internet bankingu. V tomto
prípade je preto nepochybne preukázaná nedbanlivos? žalobcu, ktorý sprístupnil údaje, na základe
ktorých sa tretia osoba dostala do internet bankingu a vykonanie platobnej operácie nevykazovalo

žiadne znaky podvodného konania. Nemožno da? preto za vinu žalovanému, že platbu vyhodnotil ako
autorizovanú. Bežný užívate3 internet bankingu, ako aj osoba, ktorá predáva kabát, a teda je v pozícií
predajcu, ktorému na uskutoenenie predaja bolo postaeujúce zadanie svojho eísla úetu, si mohla pri
náležitej opatrnosti poeína? dostatoene obozretne. V danom prípade žalobca nemusel ma? žiadne
odborné znalosti na to, aby vyhodnotil, že pri predaji tovaru nie je primerané ani bezpeené poskytova?
prepravnej spoloenosti prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva.

13. Napokon, nebola dôvodná námietka žalobcu, ktorou namietal, že okresný súd nemal rozhodova?
o zodpovednosti banky, pretože o nej už rozhodnuté je a mal odkáza? na existujúci judikát, ktorým
bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Treneíne sp. zn. 17Co/213/2012. V tomto smere, ako je
uvedené vyššie, odvolací súd dodáva, že zodpovednos? banky poskytovate3a platobných služieb za

stratu finanených prostriedkov patriacich používate3om je objektívne daná v prípade neautorizovaných
platobnýchslužieb.Poskytovate3platobnýchslužiebmámožnos?liberácievprípade,akstratysúvisiace
s neautorizovanými platobnými operáciami boli spôsobené podvodným konaním, nesplnením jednej
alebo viacerých povinností pod3a § 26 úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Povedané inými
slovami, ak sa preukáže hrubá nedbanlivos? na strane používate3a, tak sa poskytovate3 platobných

služieb zbaví zodpovednosti a túto hradí v plnom rozsahu používate3. Dané závery vyplývajú priamo
zo zákona o platobných službách. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na tú
skutoenos?, že súd pri rozhodovaní nie je viazaný inými rozhodnutiami súdov v skutkovo a právne
podobných veciach a viazaný je len rozhodnutiami pod3a § 193 CSP. Navyše, dodáva, že závery,
na ktoré odkazuje žalobca vo svojom odvolaní, sú postavené na inom skutkovom základe, ako je

prejednávaný spor.

14. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo riadne
a vyeerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovori? o svojvo3nosti pri rozhodovacej einnosti súdu.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu zamietol, ako vecne správny pod3a § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a ustanovení § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne pod3a
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).