Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100500.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so
sídlom Tomášikova 14366/6A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

č. 03925/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 03544/2025 zo dňa 24.01.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2025 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 03925/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 03544/2025 zo dňa 24.01.2025 (napadnuté rozhodnutie) ako aj

Rozhodnutia Mestskej časti Bratislavy – Ružinov č. SÚ/CS 3422/2023/6/MER-12 zo dňa 28.04.2023
a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (ďalej len prvostupňové rozhodnutie).

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby
„ADMINISTRATÍVNY OBJEKT VOTRUBOVA“ a stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky

vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a uviedol, že v stanovenej lehote neboli uplatnené
námietky účastníkov konania.

3. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle ust. § 185 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) priznal žalobe
odkladný účinok, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky najmä prvostupňového rozhodnutia

hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku odôvodnil § 13 zákona č. 17/19920 Zb. o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o životnom prostredí), podľa ktorého: „Ak možno so
zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného
poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne
dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“

4. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp
predbežnej opatrnosti, ktoré je potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby
i odkladného účinku kasačnej sťažnosti, prípadne dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného
prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom,

v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom
realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie.5. Žalobca opätovne upozorňuje na osobitný charakter správnej žaloby v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP,
kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť

žaloby je nutný avšak nie postačujúci dôvod pre uznesenie o odkladnom účinku s poukazom rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/17/2018. Takáto súdna ochrana je iluzórna
a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu
ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné
opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhurského

dohovoru. Bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti, čo chrániť.

6. S prihliadnutím na § 19 a § 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného výkladu Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k, čl. 11, čl. 168, ods. 1 a čl. 169 ods. 1,
rozsudkom „Pezinská skládka“, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje
environmentálnemu záujmu verejnosti žiadame, aby súd v tejto veci správnej žalobe priznal odkladný

účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitné chránenej zložky
životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú
mitigačné efekty. Zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia
hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z uvedeného normatívu priamo vyplýva,
že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa §

178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia
v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného
vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Má mimoriadny charakter, pretože správny súd
pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu. Žalovaný tiež
poukázal na závery z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 zo dňa

30.05.2018. Zo strany žalobcov sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá
závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musia žalobcovia aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.

8. Žalobca svoj návrh odôvodňuje všeobecnou argumentáciou bez akéhokoľvek vecného alebo

právneho prepojenia s prebiehajúcim súdnym konaním. Podľa žalovaného ide o všeobecné a abstraktné
tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom
napadnutých rozhodnutí dôjsť. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok podľa
§ 185 písm. a) SSP je v plnom rozsahu na strane žalobcu, ktorý v tomto konaní neuniesol ani bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi

konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej
či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu žalobou
napadnutých rozhodnutí.

9. Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zamietol.

10. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánuverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby automaticky nevyvoláva
nastúpenie odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu resp. opatreniu správneho

súdu. Priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré potom nemôže byť ani
podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí a opatrení.

15. Procesným predpokladom na priznanie odkladného účinku je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý
tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a takéto priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Je výlučne na žalobcovi, aby uviedol dôvody hrozby v zmysle ust. § 185 SSP. Zároveň je povinnosťou

žalobcu ním zvolené zákonné dôvody súdu preukázať, aby bolo zrejmé, že v prípade nepriznania
odkladného účinku žalobe, je výkon rozhodnutia alebo opatrenia spôsobilý reálne privodiť závažnú ujmu,
hospodársku či finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Preukázanie, že okamžitým

výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma hrozí, pritom treba považovať
za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. US 364/2017).

17. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že v prípade žaloby
podanej v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou v oblasti

ochrany životného prostredia, potreba priznať žalobe odkladný účinok vyplýva priamo z charakteru
takejto žaloby, ktorou zainteresovaná verejnosť sleduje ochranu životného prostredia.

18. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť,
že žalobcom tvrdená povinnosť súdu automaticky priznať žalobe zainteresovanej verejnosti v oblasti

ochrany životného prostredia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia SSP. Podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP sa vzťahujú ku každému
rozhodovaniu súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zákonodarca nestanovil
žiadnu výnimku vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti, ktorá by umožňovala správnemu súdu pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku neprihliadať na podmienky ustanovené v § 185

SSP. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle automaticky priznať žalobe
zainteresovanej verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia odkladný účinok, táto skutočnosť by
musela byť vyslovene upravená v niektorom z ustanovení SSP, s poukazom na to, že zákonodarca takto
vyslovene pri konkrétnych typoch žaloby postupoval (§ 213 alebo § 396 SSP).

19. Vzhľadom na to, že zákonodarca v súvislosti so žalobou zainteresovanej verejnosti na ochranu
životného prostredia neustanovil automatický nástup odkladného účinku správnej žalobe, ako je to pri
iných typoch žalôb, správny súd je v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe povinný postupovať v zmysle ust. § 185 SSP a skúmať, či sú splnené tam uvedené podmienky.

20. Žalobcove odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne
konkrétne tvrdenia vzťahujúce sa na napadnuté rozhodnutie, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu
priamej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Vzhľadom na to, že žalobca hrozbu konkrétnej
závažnej ujmy na životnom prostredí neuviedol, nemožno splnenie podmienok v zmysle ust. § 185 písm.
a) SSP ani posudzovať s poukazom ust. § 13 zákona o životnom prostredí. Správny súd preto dospel

k rovnakému záveru, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca nesplnil vo vzťahu k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe povinnosť tvrdiť a ani s tým spojenú povinnosť svoje
tvrdenia osvedčiť.21. Správny súd konštatuje, že nie sú naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe,
ktoré predpokladá ust. § 185 písm. a) SSP, pretože žalobca dôvody, pre ktoré žiadal žalobe priznať
odkladný účinok, nekonkretizoval a ani neosvedčil.

22. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale
posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).