Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119214351
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:3119214351.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. - E., proti žalovanému: Poľno SME, s. r. o., so sídlom Remeselnícka 2,
941 11 Palárikovo, IČO: 34 144 714, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s. r. o., so sídlom
Jesenského 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 657 861, o zaplatenie 90 000 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 6C/48/2020 – 309 zo dňa 06. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/48/2020 – 309 zo dňa 06. 11. 2024
v napadnutej časti III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobkyne proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/48/2020 – 309

zo dňa 06. 11. 2024 o d m i e t a.

III. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), návrh žalobkyne na prerušenie
konaniazamietol(II.výrok)ažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobkynivrozsahu

100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
146 ods. 1, ods. 2, § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti
trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31. 12. 2019 domáhala zaplatenia 90
000 eur s príslušenstvom.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 06. 11. 2024, na ktoré sa dostavili strany sporu. Žalobkyňa
pred otvorením pojednávania vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 89 502,09 eura späť a v tejto
časti žiadala konanie zastaviť, pričom žiadala, aby jej súd priznal sumu 497,91 eura s 15 % úrokom z

omeškania ročne od 01. 01. 2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd konanie v časti o zaplatenie
89 502,09 eura zastavil a pripustil zmenu petitu uvedeného vyššie.
Žalobkyňa žiadala konanie prerušiť z dôvodu, že podala na Ministerstvo spravodlivosti, ako aj na rôzne
štátne inštitúcie podnet na preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/17/2023 – 2075
zo dňa 10. 04. 2024, pretože podľa žalobkyne takýto rozsudok nemá ochranné prvky, nebol jej riadne
doručený, bola osobne za predsedom súdu, ako aj za podpredsedom súdu a až do prešetrenia jej

podnetu ohľadne pravosti rozsudku žiadala konanie prerušiť.Súd prvej inštancie po výsluchu strán uviedol svoj predbežný právny názor, v zmysle ktorého žalobkyňa
nemá dostatok aktívnej legitimácie na uplatnenie svojho nároku, pretože nie je právnym nástupcom neb.
F. B.. Po oznámení právneho názoru súdu žalobkyňa uviedla, že berie žalobu späť a konanie žiada

zastaviť. Právny zástupca žalovaného so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne a jej vôľu v konaní nepokračovať, ako aj súhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby, súd prvej inštancie konanie zastavil.

4. Žalobkyňa žiadala konanie prerušiť až do vyriešenia otázky, či rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

5Co/17/2023–2075zodňa10.04.2024mávšetkyochrannéznakyačivôbecnadobudolprávoplatnosť.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 16C/77/2001 bolo zistené, že v poradí druhým
rozsudkom (prvý rozsudok č. k. 5Co/310/2017 – 1261 bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR
zo dňa 15. 12. 2022 pod sp. zn. 4Cdo/250/2020) odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že určil, že
nehnuteľnosti v kat. úz. G. H. boli ku dňu smrti vo vlastníctve F. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX. Keďže predchádzajúce rozsudky tak prvoinštančného, ako aj druhoinštančného súdu boli

zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo/250/2020, krajský súd ako odvolací súd
opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5Co/17/2023 – 2075 zo dňa 10. 04. 2024. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 23. 08. 2024. Proti tomuto rozsudku dovolanie podané nebolo a aj keby
plynula lehota na podanie dovolania od 23. 08. 2024, najneskôr do 23. 10. 2024 malo byť dovolanie
podané podľa § 427 CSP, k čomu však nedošlo. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevzhliadol

žiadny dôvod na prerušenie konania, a preto návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

5. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť,
čím procesne zavinila zastavenie konania. Žaloba nebola podaná dôvodne, čo prvoinštančný súd

prezentoval žalobkyni aj vo svojom predbežnom právnom názore. Žalobkyňa napriek výzve súdu pred
vytýčením termínu pojednávania na žalobe trvala, žiadala, aby jej súd vyhovel, a to napriek tomu, že si
musela byť vedomá, že nie je aktívne legitimovaným subjektom na priznanie nájomného za pozemky,
ktorých vlastníkom nie je. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa na žalobe trvala až do oboznámenia
právneho názoru súdu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní, preto mal súd za to, že

žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania a z tohto dôvodu priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku podala žalobkyňa v zákonnej lehote

odvolanie. Argumentovala tým, že vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/77/2001 podala sťažnosť na
MinisterstvospravodlivostiSR,pričomodpoveďvtejtovecido06.11.2024,kedymalobyťpojednávanie,
nedostala, preto žiadala o jeho odročenie, no nebolo jej vyhovené. Dňa 12. 11 2024 si prevzala list
z Ministerstva spravodlivosti SR o postúpení jej podania na vybavenie predsedníčke Okresného súdu
Nové Zámky ako orgánu vecne príslušnému na jej vybavenie. Podľa názoru odvolateľky bolo vhodné

nariadiť pojednávanie až po vyjadrení predsedníčky súdu. Sťažnosť s rovnakým znením adresovala aj
Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že sa so žalovaným súdi v 30 sporoch, pričom posledný
z nich pod sp. zn. 16C/77/2001 je vedený proti nej a predtým bol vedený proti jej otcovi F. A. B., nar.
XX. XX. XXXX.

Z dôvodu nevyjadrenia sa Ministerstva spravodlivosti SR, predsedníčky Okresného súdu Nové Zámky
a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z dôvodu, že jej súd prvej inštancie nedal možnosť zmieriť
sa so žalovaným, žiada prerušiť konanie a neuznať náhradu trov konania žalovanému.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podanie žalobkyne nespĺňa základné

náležitosti odvolania špecifikované v § 363 CSP. Z obsahu odvolania nie sú totiž zrejmé konkrétne
dôvody, pre ktoré žalobkyňa ten-ktorý výrok uznesenia súdu prvej inštancie napáda, resp. prečo ho
považuje za nezákonný a nesprávny. Žalobkyňa neuvádza ani len formálne, ktoré odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 CSP vo svojom odvolaní uplatňuje a ani to, ako ňou uvádzané skutočnosti
mali alebo mohli mať za následok nesprávnosť alebo nezákonnosť postupu alebo rozhodnutia súdu

prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom. Odvolací súd je pritom odvolacími dôvodmi viazaný
(§ 380 ods. 1 CSP). Absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov je takou vadou odvolania, ktorá
odvolaciemu súdu bráni vecne sa správnosťou a zákonnosťou napadnutých výrokov vôbec zaoberať.Keďže odvolanie žalobkyne nemá náležitosti podľa § 363 CSP, žalovaný má za to, že odvolanie je
potrebné podľa § 386 písm. d/ CSP odmietnuť.
Druhým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie

konania. Je pritom nepochybné, že v tomto prípade neboli dané žiadne zákonom stanovené dôvody
na prerušenie konania pred súdom prvej inštancie po tom, ako bolo konanie pod sp. zn. 16C/77/2001
právoplatne skončené. Navyše, žiadny zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania nebol
zo strany žalobkyne pred súdom prvej inštancie uvedený a nevyplýva ani z obsahu jej odvolania.
Žalobkyňou uvádzané skutočnosti (údajná neplatnosť rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn.

16C/77/2001, podanie sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR a Európsky súd pre ľudské práva,
priebeh ostatných súdnych sporov vedených žalobkyňou proti žalovanému na súde prvej inštancie,
resp.písomnáaleboosobnákomunikáciažalobkynesožalovaným),nepredstavujúvzmyslepríslušných
ustanovení CSP také dôvody, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol, príp. musel konanie
prerušiť.
Tretím výrokom súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom

na § 256 ods. 1 CSP z dôvodu, že to bola práve žalobkyňa, ktorá späťvzatím žaloby na pojednávaní
konanom dňa 06. 11. 2024 procesne zavinila zastavenie konania. V tomto prípade neexistovali a ani
neboli žalobkyňou tvrdené a preukázané žiadne osobitné a relevantné procesné dôvody, iné, ako jej
vlastné a slobodné rozhodnutie po vypočutí si predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu
prvej inštancie, ktoré ju viedli k späťvzatiu žaloby, resp. z ktorých by čo i len teoreticky vyplývalo

akékoľvek procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania. Takýmito procesnými dôvodmi nie sú
ani skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojom odvolaní. Nie je zavinením žalovaného, že žalobkyňa
právoplatne prehrala spor o vlastníctvo nehnuteľností (poľnohospodárskych pozemkov) v konaní pod
sp. zn. 16C/77/2001, za užívanie ktorých si v tomto konaní uplatňovala od žalovaného náhradu.
V tomto prípade nie sú dané ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Žalobkyňa sa pred vydaním napadnutého
uznesenia nedomáhala použitia § 257 CSP a ani pri späťvzatí žaloby na pojednávaní neuviedla žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa a neurobila tak ani v podanom odvolaní.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby v súlade s § 386 písm.
d/ CSP odvolanie žalobkyne odmietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %, alternatívne aby v súlade s § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti II. a III. výroku potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

II. a III. výroku, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobkyňou
(§ 379, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie podané proti III. výroku napadnutého
uznesenia nie je dôvodné a odvolanie podané proti II. výroku napadnutého uznesenia nie je prípustné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 90 000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností v jej vlastníctve za rok 2018. Na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2024 žalobkyňa trvala
na prerušení tohto konania aj po doručení rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/17/2023 – 2075 zo
dňa 10. 04. 2024 a až po zvážení skutočností oboznámených konajúcou sudkyňou v rámci predbežného

právneho posúdenia veci vzala podanú žalobu späť, s čím právny zástupca žalovaného súhlasil a žiadal,
aby súd konanie zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia v napadnutej
časti trov konania a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho
správnosti odvolací súd poznamenáva, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie je normatívne vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,

ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci
napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené a o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým ani zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Dôvodnosť žaloby sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda bez ohľadu na to, aký by

bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

15. Z námietok žalobkyne v podanom odvolaní nevyplýva ani žiadny relevantný dôvod hodný osobitného
zreteľa,ktorýbynepriznanietrovprvoinštančnéhokonaniažalovanémuodôvodňoval.Takýmtodôvodom
nie je ani podanie sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR, postúpenej predsedníčke Okresného

súdu Nové Zámky ako orgánu vecne príslušnému na jej vybavenie a ani sťažnosť s rovnakým znením
adresovaná Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že konanie bolo opakovane dôvodne prerušené, naposledy uznesením Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 6C/48/2020 – 219 zo dňa 19. 06. 2023, a to až do právoplatného skončenia odvolacieho
konania vedeného pod sp. zn. 16C/77/2001, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/17/2023 – 2075 zo dňa 10. 04.
2024 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/77/2001 tak, že určil, že
dotknuté nehnuteľnosti boli ku dňu smrti vo vlastníctve F. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.
Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia oboznámil žalobkyni

na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2024 s tým, že žalobkyňa v dôsledku uvedeného nemá aktívnu
legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku voči žalovanému. Žalobkyňa tieto skutočnosti akceptovala
a v súlade s vysloveným predbežným právnym názorom prvoinštančného súdu vzala podanú žalobu
späť. Za daných okolností bolo zavinenie žalovaného na zastavení konania úplne vylúčené.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že vzala žalobu v celom rozsahu späť, a preto
prvoinštančný súd správne rozhodol, keď priznal náhradu trov konania žalovanému.

17.Vintenciáchvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutej

časti III. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Podľa § 357 písm. n/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu o prerušení konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.

20. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne podaného proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie sa
odvolací súd najskôr zaoberal prípustnosťou podania odvolania proti tomuto výroku. Ako vyplýva

z citovaného ustanovenia § 357 písm. n/ CSP, odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu súdu, ktorým
bolo rozhodnuté o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, nie však proti uzneseniu
súdu, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to,
že súd prvej inštancie v rámci poučenia o opravnom prostriedku pripustil podanie odvolania proti celému
uzneseniu, teda aj proti II. výroku, proti ktorému nie je zo zákona prípustné. Odvolaciemu súdu preto

nezostalo iné ako odvolanie žalobkyne proti II. výroku napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c/
CSP ako neprípustné odmietnuť.21. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že žalobkyňa opakovane žiadala súd o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k stanovisku žalovaného k podanému odvolaniu, naposledy podaním doručeným
Okresnému súdu Nové Zámky dňa 07. 08. 2025, preposlaným Krajskému súdu v Nitre dňa 11. 08. 2025.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné opakovanej žiadosti žalobkyne vyhovieť (prvá žiadosť
o predĺženie lehoty bola zo dňa 03. 03. 2025, druhá žiadosť bola zo dňa 26. 03. 2025, doplnená dňa
31. 03. 2025), nakoľko súdom prvej inštancie jej táto možnosť už poskytnutá bola (prípisom zo dňa 14.
05. 2025), žalobkyňa však na ňu v súdom stanovenej lehote 15 dní reagovala iba opätovnou žiadosťou
o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 06. 10. 2025. Od doručenia predmetného stanoviska žalovaného

žalobkyni (01. 03. 2025) pritom uplynulo už takmer 5 mesiacov, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby
žalobkyňa napriek zdravotným komplikáciám, ktoré preukázala len fotokópiou preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom a potvrdením o poberaní invalidného dôchodku, svoje
právo na vyjadrenie k podaniu žalovaného využila, pokiaľ tak mala v úmysle skutočne urobiť.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný,
odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.