Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010670
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010670.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
24.07.2025 sp. zn. 4Nt/12/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie súdu I. stupňa.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., C. B., narodeného XX.XX.XXXX
v Lučenci, trvale bytom D., E. A., F. C. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.01.2019 sp. zn. 2T/26/2018, právoplatným 26.01.2019 z a

m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného A. B. - G. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania v trestnej veci
právoplatne skončenej trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/12/2018 (správne malo byť
2T/26/2018) zo dňa 17.01.2019 právoplatným dňa 29.01.2019 (správne malo byť 26.01.2019), pretože

nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený podaný návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že
súd pochybil pri vynesení rozsudku (správne trestného rozkazu) na tom základe, že nepoznal skutkový
stav a tiež mal absenciu vedomostí, Okresným súdom Prešov sp. zn. 33T/22/2017 bol odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov, ktorý vykonal a Okresný súd Nitra pod sp.

zn. 2T/12/2018 (správne malo byť 2T/26/2018) mal zrušiť okrem rozsudku Okresného súdu Lučenec
aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/22/2017, pretože išlo o trestné činy spáchané
v jednočinnom súbehu a tiež identickú trestnú činnosť a Okresný súd Nitra mal navŕšiť trest odňatia
slobody a nie udeliť samostatný rozsudok s podmienečným odkladom.
Návrh odsúdeného doplnil prostredníctvom obhajcu kde uviedol, že skutky spáchané v dňoch XX.XX.,
XX.XX. H. XX.XX.XXXX sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nakoľko je medzi nimi súvislosť podľa § 122 ods. 10 Tr. zák., a preto mu mal byť
uložený trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. a zároveň, že ho súd I. stupňa odsúdil bez nariadenia hlavného
pojednávania, iba trestným rozkazom, ktorý mu nikdy nebol riadne doručený do vlastných rúk. Uviedol,
že ku skutku sa nikdy nepriznal, ako páchateľ bol stotožnený len na základe ohorku z cigarety s jeho
DNA a dňa 08.10.2016 s skutku nemohol dopustiť, lebo v tom čase sa nachádzal v Maďarsku s osobou
I. D. z D., ktorý sa aktuálne nachádza v E. republike. Navrhol tiež, aby súd postupom podľa § 398 ods.

1 Tr. por. pribral do konania znalca z odboru písmoznalectvo na preverenie jeho podpisu na doručenkeprevzatia trestného rozkazu a vypočul osobu I. D. z D. na jeho pobyt v I. v čase spáchania skutku a po
vykonanom dokazovaní obnovu konania povolil.
Na verejnom zasadnutí súd I. stupňa po oboznámení sa s návrhom odsúdeného, obsahom spisového

materiálu, po výsluchu odsúdeného, prečítaním na vec sa vzťahujúcich dôkazov a vypočutím
navrhovanej svedkyne H. A., reagujúc na námietku odsúdeného konštatoval, že trestný rozkaz
Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/26/2018 vydaný dňa 04.01.2019 spolu s obžalobou a výzvou podľa §
240 Tr. por. bol odsúdenému doručený dňa 17.01.2019 cestou pošty do vlastných rúk, o čom svedčil
útržok poštovej doručenky s podpisom t. č. obvineného, preto nevzhliadol dôvod na pribratie znalca –

grafológa na skúmanie ručného písma a podpisov a uviedol taktiež, že odsúdený voči trestnému rozkazu
odpor nepodal, preto trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2019. Uviedol, že trestným
rozkazom bol odsúdený uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pre
skutok spáchaný dňa 08.10.2016 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov, zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá v trvaní 5 rokov a zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec

sp. zn. 0T/80/2016 zo dňa 14.10.2016. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/26/2018 zo dňa
22.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1Tos/90/2024 zo dňa 12.11.2024 bolo
vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Ďalej uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/22/2017 zistil, že odsúdený

bol rozsudkom zo dňa 27.04.2017 uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky za skutky spáchané
15.10.2016, keď uznesenie o vznesení obvinenia bolo odsúdenému doručené dňa 16.10.2016. Z odpisu

registra trestov mal preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/80/2016 zo
dňa 14.10.2016 bol odsúdený uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. za skutok spáchaný dňa 12.10.2016 a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov.

Poukázal na to, že základnou podmienkou možnosti uloženia spoločného trestu, ktorého sa domáhal
odsúdený, za súčasného zrušenia výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
33T/22/2017 a trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/80/2016, je podľa § 122 ods.
10 Tr. zák. ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu s tým, že trestnosť všetkých
čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa

spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania, v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť
v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo
územia Slovenskej republiky.
Mal za to, že je nepochybné, že odsúdený síce v krátkom časovom slede páchal trestnú činnosť,

aj rovnakú (trestný čin podvodu), avšak medzi trestným činom podvodu spáchaným dňa 08.10.2016
a trestným činom podvodu spáchaným dňa 15.10.2016, bol dňa 14.10.2016 odsúdený za trestný čin
marenia výkonu úradného rozhodnutia, a preto odsúdeným spáchané trestné činy dňa 08.10.2016
a 15.10.2016 netvoria jeden trestný čin podvodu, ale boli tieto útoky posudzované samostatne, každý
ako jeden trestný čin (opakovanie trestného činu) a nie spoločne, kedy všetky útoky v súhre tvoria jeden

trestný čin a vtedy ide o pokračovací trestný čin.
Taktiež uviedol, že ani po vyhodnotení výpovedí odsúdeného a svedkyne A. z verejného zasadnutia,
tieto nie sú spôsobilé na iné rozhodnutie o vine a treste, než bolo rozhodnuté trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/26/2018, keďže poukázal na skutočnosť, že obžalovaný v prípravnom
konaní využil svoje právo a nevypovedal, ale až s odstupom času takmer 9 rokov od spáchania skutku,

podal návrh na povolenie obnovy kedy si spomenul, že kritický večer (08.10.2016) strávil u svedkyne
H. A. a podrobne popísal, kde a v akých miestach, v akých časoch a s kým strávil tento deň a rovnako
aj svedkyňa si podrobne pamätala na jednotlivé udalosti a činnosti, ktoré v priebehu dňa 08.10.2016
a 09.10.2016 vykonala. Poukázal na to, že i keď obaja predniesli svoju verziu, kde sa nachádzali
v doobedňajších, poobedňajších a večerných hodinách dňa 08.10.216, ich výpovede sa rozchádzajú,

preto ich zhodné výpovede o spoločnom večeri dňa 08.10.2016, kedy bol odsúdeným spáchaný trestný
čin, aj vzhľadom na to, že obžalovaný sa so svedkyňou viackrát stretol a mal s ňou mimomanželský
pomer, nepovažoval za vierohodné.K návrhu odsúdeného na vypočutie svedka I. D. z D., ktorý by sa mal nachádzať v E. republike, súd
I. stupňa uviedol, že tomuto nevyhovel z dôvodu, že odsúdený k tejto osobe neuviedol osobné údaje
a ani doručovaciu adresu.

Záverom konštatoval, že skutočnosti, ktoré odsúdený uvádzal vo svojom návrhu na povolenie obnovy
konania, mal možnosť uplatniť v pôvodnom konaní v rámci prípravného konania, resp. mal možnosť
podať voči trestnému rozkazu odpor a bolo vykonané dokazovanie aj ohľadne výroku o vine a treste,
ktoré odsúdený v návrhu na povolenie obnovy namieta. Pokiaľ však obvinený v trestnom konaní
nerealizuje svoje právo vyplývajúce mu zo zákona, nemôže sa v ďalšom konaní právne účinne domáhať

porušenia svojich práv, ak sa sám o tieto práva dostatočne nezaujíma a nestará. Mal za to, že v konaní
na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, keďže
inštitút daného mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú
nesprávne z dôvodu, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení, práve v dôsledku
nezohľadnenia dôkazov a skutočnosti súdu skôr neznámych, čo však v danom prejednávanom prípade
zistené nebolo.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený. V písomných dôvodoch
sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že má výhrady k vyhodnoteniu výpovede svedkyne A.
ako nevierohodnej a ako dôsledok snahy pomôcť mu, aj keď je pravda, že mu chcela pomôcť,
ale pravdivými údajmi. Uviedol, že rozpory, na ktoré poukázal OP pri záverečnom návrhu, a ktoré

však nešpecifikoval dostatočne jasne a konkrétne, nemohli byť dôvodom vyhodnotenia jej výpovede
ako nevierohodnej, keďže skúsenosť vraví, že každý bežný človek postupom času svoje spomienky
modifikuje a zjednodušuje, a preto nie je objektívne ani možné, aby dvaja rôzny ľudia, ktorí prežijú tú
istú udalosť po deviatich rokoch, túto udalosť opísali zhodne, takpovediac technicky zhodným a možným
spôsobom. Rozpory v jeho výpovedi a výpovedi svedkyne ohľadne zvuku auta vyhodnotil ako zrejmý

technický rozpor, ohľadne telefonovania uviedol, že obe tvrdenia popri sebe obstoja, podstatné je,
že sa dohodli, že k svedkyni nepríde. K tvrdeniu o nevere uviedol, že on priznal súdu opakovanú
neveru, svedkyňa nie, čo je ľahko pochopiteľné, keďže sa manželke museli priznať k spoločnému večeru
v inkriminovaný deň, čo nebolo ľahké. Mal za to, že ak prokurátor, resp. súd na nejaké rozpory vo
výpovedi svedka a skutočnosťou predpokladanou má sa ich pokúsiť inak bežne používanými postupmi

odstrániť a až potom hodnotiť dôkaznú silu výpovede, nie bez ďalšieho výpoveď ako nevierohodnú
odmietnuť, naviac, ak svedkyňa uvádzala aj mená ďalších svedkov, bez ohľadu na jeho návrh na výsluch
svedka I. D..
Ďalej namietal, že súd zásadne pochybil, ak odsúdeniu za prečin marenia úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. spáchaného dňa 12.10.2016 trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci

sp. zn. 0T/80/2016 zo dňa 14.10.2016 právoplatného dňa 14.10.2016, teda po skutku zo dňa 08.10.2016
a pred skutkom zo dňa 15.10.2016, priznal rovnaký účinok ako má vznesenie obvinenia podľa § 122 os.
13 Tr. zák. bez toho, aby v záujme zásady právnej istoty uviedol aj konkrétne ustanovenie Tr. zák. na
základe ktorého k takému právnemu záveru dospel. Uviedol, že prečin marenia úradného rozhodnutia
je úplne iného druhu ako trestný čin podvodu, pre ktorý mu bolo vynesené prvé obvinenie až po

právoplatnom odsúdení za marenie úradného rozhodnutia, teda k prerušeniu pokračovacieho trestného
činu nedošlo.
Za pochybenie súdu I. stupňa tiež považoval skutočnosť, že súd I. stupňa sa nevysporiadal ako
s dôvodom obnovy konania ním uvedenou skutočnosťou – nepripojenie spisu OS Prešov sp. zn.
33T/22/2017 ku konaniu 2T/26/2018, pre ktoré ani objektívne nemohlo dôjsť k riadnemu zisteniu

skutkového stavu a právnemu stavu, preto je tento spis, existujúci v čase rozhodovania súdu o vine,
skutočnosťou súdu v tom čase neznámou, spôsobilou v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. na
povolenie obnovy konania.
Žiadal preto, aby Krajský súd v Nitre zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu I. stupňa alebo aby
vo veci sám rozhodol tak, že obnovu konania povolí.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel
k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a opätovne rozhodnúť a to z iných, než odsúdeným

namietaných dôvodov.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôrneznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Primárne nadriadený súd konštatuje, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na
zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy uvedené vo vyššie citovanom ustanovení.
Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel alebo či tieto skutočnosti alebo dôkazy
boli alebo neboli skôr známe súdu.

V danom prípade sa odsúdený domáhal povolenia obnovy konania v trestnej veci, ktorá bola skončená
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.01.2019 sp. zn. 2T/26/2018, ktorým bol uznaný
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., za čo mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou
28 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn.

0T/80/2016 zo dňa 14.10.2016, právoplatného 14.10.2016. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov a bol zaviazaný k náhrade spôsobenej škody
poškodenej. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/26/2018 zo dňa 22.07.2024 právoplatným
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2024 sp. zn. 1Tos/90/2024 bolo rozhodnuté
o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bol mu nariadený trest

vo výmere 28 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Nadriadený súd, po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a rozhodol
správne, keď návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že nezistil podmienky obnovy konania v zmysle §

394 Tr. por. V odôvodnení napadnutého uznesenia zrozumiteľne a v dostatočnej miere uviedol dôvody,
pre ktoré nevzhliadol naplnenie podmienky obnovy konania na podklade argumentácií uvedených
odsúdeným v podanom návrhu, s ktorými sa ako vecne správnymi a zákonnými nadriadený súd
stotožňuje a na ne poukazuje.
Jednou z argumentácií odsúdeného uvedenej v sťažnosti odsúdeného ohľadne výpovede svedkyne

vyhodnotenej súdom I. stupňa ako nevierohodnej, nadriadený súd sa plne stotožnil s konštatovaním
súdu I. stupňa, že výpoveď svedkyne H. A., ako i výpoveď samotného odsúdeného po takmer deviatich
rokoch od spáchania skutku, nemožno považovať za spôsobilé na iné – odlišné rozhodnutie o vine
a treste, než bolo rozhodnuté súdom I. stupňa v pôvodnom konaní. Zásadná pochybnosť o „novosti“
dôkazu skutočnosť, že svedkyňa (na základe jej výpovede) bola známa už v čase pôvodného konania

(a mohla byť odsúdeným navrhnutá už v prípravnom konaní a následne vypočutá), vylučuje, aby išlo
o „nový dôkaz“. To, že sa po deviatich rokoch „rozpamätala“ nepredstavuje novú skutočnosť, ale len
nesporo poskytnutú výpoveď osoby, ktorá o skutku vedela (podľa jej výpovede) už skôr. Výpoveď
po takej dlhej dobe je z hľadiska spoľahlivosti veľmi problematická, keďže ľudská pamäť podlieha
skresleniam, najmä ak ide o udalosti vzdialené v čase. Svedkyňa sama uvádza, že odsúdený jej písal,

že budú musieť ísť s pravdou von, lebo bude musieť svedčiť v jeho veci, preto jej „rozpamätanie“
znižuje vierohodnosť a objektivitu. Zároveň skutočnosť, že jej výpoveď je takmer totožná s výpoveďou
odsúdeného, nasvedčuje o možnej koordinácii výpovedí. Takáto zhoda po dlhšom čase – takmer deväť
rokov (a navyše medzi osobami s osobným vzťahom), svedčí skôr o účelovosti, než o spontánnom
rozpamätaní. Vzťah medzi odsúdeným a svedkyňou vytvára podľa názoru nadriadeného súdu zjavný

motív pomáhať odsúdenému a spochybňuje objektivitu výpovede svedkyne. I v prípade, ak by bola
výpoveď pripustená ako dôkaz, jej vierohodnosť je slabá a sama osebe nepostačuje na vyvrátenie
pôvodných dôkazov, na základe ktorých bolo rozhodnuté.
Nadriadený súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že odsúdený bol o vyššie uvedených
skutočnostiach, poukazujúc na výpovede odsúdeného a svedkyne na verejnom zasadnutí súdu I.

stupňa, presvedčený, mohol v predmetnej veci podať proti vydanému trestnému rozkazu odpor a tým
vyvrátiť svoju nevinu, resp. brániť sa spôsobom, akým to má na mysli v prípade podania obnovy konania
po takmer deviatich rokoch.Čo sa týka výpovedí odsúdeného a svedkyne Obrtalovej, nemožno ich preto i podľa názoru
nadriadeného súdu považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 Tr. por.,
pretože predložený „nový dôkaz“ je zjavne nedôveryhodný a účelový a jeho doplnenie by nemohlo viesť

k inému rozhodnutiu o vine a treste odsúdeného.
K ďalším námietkam odsúdeného ohľadne pochybenia súdu I. stupňa, že nedošlo k prerušeniu
pokračovacieho trestného činu a taktiež, že súd I. stupňa nepripojil spis OS Prešov sp. zn. 33T/22/2017
nadriadený súd sa v tomto smere plne stotožňuje so správnou argumentáciou súdu I. stupňa ohľadne
podmienok možnosti uloženia spoločného trestu, ktorého sa odsúdený domáha a poukazuje na vecné

a zrozumiteľné objasnenie postupne páchanej trestnej činnosti odsúdeným a jednotlivých odsúdení.
Zotrváva preto na konštatovaní súdu I. stupňa, že odsúdeným spáchané trestné činy dňa 08.10.2016
a 15.10.2016 netvoria jeden trestný čin podvodu, čiže nešlo o pokračovací trestný čin. Zároveň
nadriadený súd musí odsúdenému ohľadne nepripojenia spisu oponovať, keďže spis Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/22/2017 bol k návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania pripojený dňa
27.06.2025 (č. l. 44) a na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa bol jeho podstatný obsah aj oboznamovaný

v rámci § 269 Tr. por. (č. l. 54).

Možno preto konštatovať, že podanie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania po tak dlhom
čase a založenom z väčšej časti len na subjektívnej výpovedi osoby s osobným vzťahom k odsúdenému
nasvedčuje, že ide o účelový pokus zvrátiť rozhodnutie, nie o skutočne novú okolnosť alebo dôkaz

v zmysle ustanovenia § 394 Tr. por. a podľa názoru nadriadeného súdu preto ani sťažnostné námietky
odsúdenéhonemožnopovažovaťzarelevantnénovédôkazy,činovéskutočnosti,bezexistenciektorých
nemožno považovať jeho návrh za návrh spĺňajúci podmienky návrhu na povolenie obnovy konania
v zmysle ustanovenia § 394 Tr. por.

I keď súd I. stupňa rozhodol ohľadne návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania správne, nebol
celkom dôsledný. Nadriadený súd zistil, že vo výroku napadnutého uznesenia je uvedené nesprávne
priezvisko odsúdeného – B. – G., hoci z lustrácie obyvateľov, ako aj zo spisového materiálu z pripojených
spisov vyplýva, že správne znenie priezviska je „B.“. Skutočnosť, že odsúdený používa dve priezviská
súd I. stupňa nedostatočne preveril pri overovaní totožnosti na verejnom zasadnutí dňa 24.07.2025,

keďže ani z odpisu registra trestov odsúdeného, ani z podaní obhajcu odsúdeného nevyplýva, že
odsúdený používa dve priezviská. Dve priezviská si odsúdený uviedol v návrhu na povolenie obnovy
konania, súd I. stupňa však uvedenú skutočnosť bližšie neskúmal a nepreveroval.
V rozhodnutiach v trestnom konaní sa „obvinený“ (v tomto štádiu trestného konania „odsúdený“)
označuje menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a bydliskom, prípadne inými údajmi

potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Tieto údaje sú dôležité aj vo vzťahu
k záznamom pre Register trestov SR.
Taktiež neuniklo pozornosti nadriadeného súdu, že vo výroku napadnutého uznesenia je nesprávne
uvedená spisová značka pôvodného konania Okresného súdu Nitra - 2T/12/2018, ako i dátum
právoplatnosti trestného rozkazu – 29.01.2019. Ako vyplýva z pripojeného spisu a taktiež z odpisu

registra trestov odsúdeného, pôvodné konanie proti odsúdenému bolo skončené trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/26/2018 zo dňa 17.01.2019, právoplatným 26.01.2019.
Uvedené nesprávnosti preto nadriadený súd napravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Na podklade uvedených skutočností nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, postupom
podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a rozhodol vo veci sám.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.