Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201517
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713201517.6

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne S.. F. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Š. XXX, K. G. P. D.. U.. M..
I.. XX, E.núšťa, právne zastúpenej JUDr. Michalom Piskoríkom, advokátom, Štefánikova 96/63, Poprad,
proti žalovaným M. X/ P. K., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXX, M. X/ Z. K., J.. X.X.XXXX, G. Š. XXX, právne
zastúpených JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Mnoheľova 840/8, Poprad, o určenie vlastníckeho
práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške
493,61 eur na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Dušana Macka vedený v
UniCredit Bank a. s., pobočka Poprad, č. ú. IBAN: N. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2013 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
novovytvorenej parcely registra „C“ parc. č. 142/9 zastavaná plocha o výmere 52 m2, k. ú. Švábovce,
ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 12/12 vyhotoveného dňa 19.3.2012 Ing. Petrom
Grigerom, autorizačne overeného 20.3.2012 a úradne overeného 27.3.2012 pod č. G1-232/12 Ing. J.
Leskovianskym a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.

V žalobe uviedla, že novoutvorená parcela parc. č. 142/9 pôvodne patrila k parc. č. 142/3 (zrejme mala
na mysli ,,pôvodne patrila k parcele č. 142/8, čo vyplýva z GP č. 12/12 ňou predloženým na čl.7 spisu
- poznámka sudcu), zapísanej na LV č. 139, k. ú. Švábovce a tieto nehnuteľnosti nadobudla od svojich
právnych predchodcov, ktorí ich užívali od roku 1953. Vlastnícke právo teda nadobudla vydržaním,
a predmetné nehnuteľnosti mali jej právni predchodcovia a ona v nepretržitej držbe od 1.5.1953 v
rozsahu tak, ako je to vyznačené v prírode plotom, na základe dohody z 1.5.1953, ako právnym titulom.

Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že v konaní ide o prekážku res iudicata a vo veci ide o spor medzi tými
istými účastníkmi, ale že nie je daná totožnosť predmetu sporu. V konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11C/77/2009 išlo o žalobu na plnenie - odstránenie múrika. V predmetnom konaní
ide o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 142/9, ktorá bola vytvorená geometrickým
plánom č. 12/12, až v roku 2012.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu prekážky „res iudicata“. Dôvodom je pôvodné konanie,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/74/2009, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti odstrániť plot z jej parcely č. 142/3 zapísanej na LV č. 139, k. ú. Švábovce. V
rámci tohto konania sa riešila predbežná otázka vlastníctva pozemku č. 142/4, na ktorom predmetný
múrik stojí, t. j. vlastníctvo tej istej časti zemského povrchu, ktorú v tejto žalobe označila žalobkyňa
ako novoutvorenú parcelu 142/9. V konaní na plnenie bolo preukázané, že predmetný múrik stojí na

parc. č. pôvodnej 142/4, v súčasnosti na parc. č. 142/8, LV č. 327, k. ú. Švábovce, ktorá bola a je vo
vlastníctve žalovaných, nie žalobkyne. V rámci tohto súdneho konania žalobkyňa tvrdila, rovnako ajteraz, že pozemok na ktorom múrik stojí, v predmetnej žalobe označený ako novovytvorená parcela
č. 142/9, nadobudla vydržaním, z tých istých dôvodov, ako tvrdí v súčasnej žalobe. Súd žalobu o
odstránenie plota z pozemku, v predmetnej žalobe žalobkyňou označenom ako novovytvorená parcela

č. 142/9, ktorý podľa žaloby mali vydržať do vlastníctva už právni predchodcovia žalobkyne, zamietol
rozsudkom č. k. 11C/74/2009-188 zo dňa 24.2.2012. Po doručení rozsudku žalobkyňa podaním z
15.3.2012 zobrala žalobu späť, s čím nesúhlasili žalovaní, z dôvodu, že súd rozhodol o žalobe na
plnenie tak, že sa predbežne vyporiadal s otázkou vlastníctva pozemku, a právoplatnosťou rozsudku o
žalobe na plnenie sa zabráni žalobkyni v opätovnom podaní určovacej žaloby. Odvolací súd uznesením

sp. zn. 3Co/35/2012 z 3.1.2013 nepripustil späťvzatie návrhu. Rozsudok, ktorým bola žaloba na
plnenie zamietnutá a v ktorom sa vyriešila aj teraz namietaná otázka vydržania vlastníckeho práva
pozemku, z ktorého časť označenú v novom geometrickom pláne ako parc. č. 142/9 chce žalobkyňa
nadobudnúť vydržaním, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2012, resp. 17.9.2012.
Uvedený rozsudok predstavuje prekážku res iudicata pre súčasnú žalobu o určenie vlastníctva k tomu
istému pozemku, resp. k jeho časti. Ďalej uviedli, že súčasná žaloba je žalobou určovacou, aj v nej sa

žalobkyňa domáha určenia vlastníctva vydržaním na základe toho istého titulu dohody zo dňa 1.5.1953
a navrhuje vykonanie rovnakých dôkazov, aj texty oboch žalôb sú obsahovo zhodné. Súd v konaní o
žalobe na plnenie konštatoval, že z tohto titulu k vydržaniu pozemku, na ktorom stojí predmetný múrik
a ktorý žalobkyňa označila ako novoutvorenú parc. č. 142/9 nedošlo a že je v ich vlastníctve. Preto
vykonateľný určujúci výrok v predmetnom konaní by bol prekážkou res iudicata. Daná je totožnosť

účastníkov konania, predmetu konania, titulu a skutkových okolností.

Súd uznesením pod č.k. 21C/30/2013-68 zo dňa 30.12.2013 zastavil konanie z dôvodu res iudicata
a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie v zákonnej
lehote.

Uznesením zo dňa 26.2.2014 Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd uvedené uznesenie o
zastavení konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že
predmetom prebiehajúceho konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 142/9.
Táto nehnuteľnosť nebola vytvorená z parcely č. 142/3, ako sa to konštatuje v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. Novovytvorená parcela č. 142/9 - zastavaná plocha o výmere 52 m2 vznikla oddelením
z parcely č. 142/8 zapísanej na LV č. 327 k.ú. Švábovce (geometrický plán na oddelenie pozemku č.
12/12 vyhotovený Ing. Petrom Grigerom dňa 19.3.2012) Táto nehnuteľnosť v súčasnosti zapísaná ako
vlastníctvo žalovaných na LV č. 327 k.ú. Švábovce predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11C 74/09 nebola. Uviedol, že prekážka právoplatne rozsúdenej veci nie je daná,

preto postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahlejšie dokazovanie spočívajúce aj v upresnení pisárskych chýb v
rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Na pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že v zrušujúcom uznesení KS PO sp. zn.
7Co/37/2014 sú uvedené skutočnosti ktoré odporujú skutočnostiam zisteným vo veci o ochrane
vlastníckeho práva právoplatne skončenej vo veci pod sp. zn. 11C/74/2009. V zrušujúcom uznesení KS
PO sp. zn. 7Co/37/2014 na str.2 v odseku 2 odspodu je uvedené v rozpore so skutočnosťami a dôkazmi

zistenými v konaní, ktoré mu predchádzalo, keďže uvádza, že ,,vo veci vedenej na OS PP 11C/74/2009
sa žalobkyňa domáhala iba uloženia povinnosti žalovaným odstrániť tehlový múrik z parc.č. 142/3, a
ďalšie iné nároky predmetom konania neboli. Po zistení znaleckým dokazovaním, že múrik sa na par.
č. 142/3 vôbec nenachádza, súd I. st. žalobu zamietol. Preto záver odvolacieho súdu je zavádzajúci a
neúplný a zneužíva zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom si

súd zamenil par. č. 142/4 za parc. č 142/3. Z hľadiska prekážky res iudicata má rozsudok v konaní
11C/74/2009 taký význam, že bolo zistené, že predmetný múrik nestojí na parc. 142/3, ale na parc.
č. 142/4, ktorá je vlastníctvom žalovaných. Súd v pôvodnom konaní právoplatne vyriešil otázku, kto
je vlastníkom parc. č. 142/4. Z doterajšieho dokazovania predmetnej veci je preukázané a prednesom
právnymzástupcomžalobkyneeštezdôraznené,žežalobkyňasadomáhavlastníctvaterazoznačeného

časti zemského povrchu parc. č. 142/9 z tých istých skutkových a právnych dôvodov, čo znamená na
základe vydržania titulom neformálnej dohody z roku 1953, preto aj znova navrhuje vypočuť na okolnosti
držby tých istých svedkov ako v konaní 11C/74/2009. Pokus o zmätenie súdu z hľadiska prekážky res
iudicata spočíva v tvrdení žalobkyne, že dnes žalovaná parcela č. 142/9 má inú výmeru, ako parc. č.142/4, o ktorej bolo ppl. rozhodnuté v rámci žaloby na plnenie. V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu,
súd potvrdzuje, že parc.č. 142/9 o výmere 142 m2 vznikla oddelene od parc. 142/8 zapísaných na LV
č. 327 k.ú Švábovce. V tomto konaní je dôležité, že žalovaná parc. č. 142/9 predstavuje časť zemského

povrchu o výmere 52 m2, z pôvodnej parc. č. 142/4, ktorá mala výmeru 595 m2 a o vlastníctve celej
tejto výmery 595 m2, súd už ppl. rozhodol vo veci 11C/74/2009. Nie je imaginárne č. parcely, ale časť
zemského povrchu, ako vec v zmysle § 118 Obč. zák., ktorá je týmto parc. č. označená. Za účelom
potvrdenia totožnosti konania, čo sa týka totožnosti časti zemského povrchu predložil súdu geometrický
plán č. 55/11 a geometrický plán č. 12/12. Ak súd už v pôvodnej žalobe na plnenie povedal, že výmera

595 m2 je vlastníctvom žalovaných a táto výmera bola odčlenená o 52m2 na par.č. 142/9 ide o to isté.
Žiadal konanie zastaviť pre prekážku res iudicata, na základe doplnených listinných dôkazov.

Z pripojeného spisu sp. zn. 11C/74/2009 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.5.2009
domáhala uloženia povinnosti žalovaným odstrániť tehlový múrik z jej parcely č. 142/3, v k. ú.
Švábovce, vedenej na LV č. 139. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 139 mala

nadobudnúť vydržaním. Nehnuteľnosti nadobudla od svojich právnych predchodcov a užíva ich tak,
ako boli užívané jej právnymi predchodcami, na základe dohody zo dňa 1.5.1953. V konaní sa zistilo
znaleckým dokazovaním Ing. Tarasovičom, že múrik nestojí na parcele č. 142/3, teda v jej vlastníctve,
ale na parcele č. 142/4 vo vlastníctve žalovaných. Súd v rámci pôvodného konania riešil ako predbežnú
otázku vlastnícke právo k parcele č. 142/2, v k. ú. Švábovce. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa

nie je vlastníčkou parc. č. 142/2. Tunajší súd rozsudkom č. k. 11C/74/2009-188 zo dňa 24.2.2012 návrh
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie mal súd preukázané, že
v konaní je neodstrániteľná podmienka spočívajúca v prekážke rozsúdenej veci (res iudicata), keďže
o tej istej veci parcele č. 142/4 už bolo právoplatne rozhodnuté, z ktorej bola odčlenená parcela
142/8 a následne z nej GP č. 12/12 odčlenená parcela č. 142/9, ktorá je predmetom tohto konania. V

tomto konaní sp. zn. 21C/30/2013 ide o ten istý nárok - určenie vlastníckeho práva k novoutvorenej
parcele registra „C“ parc. č. 142/9 zastavaná plocha o výmere 52 m2, v k. ú. Švábovce, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. 12/12 vyhotoveného 19.3.2012 Ing. Petrom Grigerom, autorizačne
overeného 20.3.2012 a úradne overeného 27.3.2012 pod č. G1-232/12 Ing. J. Leskovianskym, založený
na rovnakom právnom základe a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 11C/74/2009. Aj keď predmetom konania vedeného pod sp.
zn. 11C/74/2009 bola žaloba o plnenie - povinnosť odstrániť múrik z parcely č. 142/3, k. ú. Švábovce a
predmetom tohto konania je určovacia žaloba - určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č.
142/9, k. ú. Švábovce, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 142/4. Obidve konania sa týkajú rovnakého
predmetu konania - tej istej časti nehnuteľnosti, tých istých skutkových a právnych okolností a tých

istých účastníkov. V konaní o odstránenie múriku z parcely č. 142/3, k. ú. Švábovce vedenom pod sp.
zn. 11C/74/2009 sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou určenia vlastníckeho práva k spornému
pozemku, nakoľko bez toho, aby sa súd ako prejudiciálnou otázkou zaoberal vlastníckym právom k
spornému pozemku, by nemohol rozhodnúť o odstránení múrika zo sporného pozemku. Z odôvodnenia
rozsudku vo veci č. k. 11C/74/2009-188 zo dňa 24.2.2012 vyplýva, že súd vykonával dokazovanie k

právnemu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k spornej časti pozemku a žalobkyňa v
konaní sp. zn. 11C/74/2009 nepreukázala, že sa stala vlastníčkou sporného pozemku parc. č. 142/4
vydržaním. Nemožno pripustiť, aby otázku vlastníckeho práva k spornému pozemku po právoplatnosti
rozsudku vo veci sp. zn. 11C/74/2009 opätovne riešil súd v tomto konaní. Tým by došlo k porušeniu
zásady právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach

dáva rovnaká odpoveď, len z toho dôvodu, že išlo o prečíslovanie časti parcely, odčlenením.

Skutočnosť, že žalobkyňa po právoplatne skončenej veci - žalobe na plnenie, vytvorila geometrickým
plánom č. 12/12, novú parc. č. 142/9 o výmere 52 m2 z parcely č. 142/8 (a pôvodnej parc. č. 142/4)zapísanejnaLV.č.327,nemožnopoprieťvlastníckeprávožalovanýchkparceleč.142/4atedak parcele
č. 142/8. A keďže už bolo právoplatne rozhodnuté o vlastníctve žalovaných k parcele č. 142/2 v k.ú.
Švábovce, z ktorej bola vytvorená následne parc. č. 142/8 a z tejto následne bola žalobkyňou odčlenená

časť parcely GP a vytvorená parc. č. 142/9, nič nemení na veci, že došlo iba k zmene skutkových
okolností a to novému očíslovaniu tej istej časti zemského povrchu. Uvedené len potvrdzuje, že ide o
ten istý predmet-vec v zmysle Občianskeho zákonníka, teda parcely č. 142/9, parcelu 142/8 a predtým
parc. č. 142/2.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
42/2006, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie (odstránenie múrika) predstavuje z
hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozhodnutej pre konanie o žalobe na určenie, či tu
právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúci z rovnakého skutkového základu (z toho istého
skutku). Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky)
kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu (a teda aj platnosti

zmluvy, ktorou sa právny vzťah zakladá), ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou a vychádza z
rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia.

Aj z listinného dôkazu na čl. 102 súdneho spisu vyplýva, že pôvodná parcela č. 142/4 mala výmeru 595
m2 a následne bola rozdelená na parcely 142/4 už len o výmere 119 m2, na parcelu 142/6 o výmere

26 m2, na parcelu 142/7 o výmere 49 m2, na parcelu 142/8 o výmere 401 m2, teda spolu tieto parcely
predstavujú 595 m2 a tie isté skutočnosti vyplývajú aj z výkazu výmer na čl. 7 spisu, kde je uvedené, že
parcela 142/8 má výmeru 401 m2 a táto bola rozdelená na parcely 142/8 o výmere 349 m2 a parcela
č. 142/9 vo výmere 52 m2, teda spolu 401 m2.

Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a
žalobkyňu, ktorá zavinila zastavenie konania, keďže podala žalobu, aj keď tu bol neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania a z dôvodu, ktorej súd konanie zastavil, zaviazal na náhradu trov
konania, keď priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, náhradu
trov konania potrebných na účelné bránenie práva titulom trov právneho zastúpenia vo výške 325,82 eur.

Súd pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade ustanoveniami vyhlášky
MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovza
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom základom pre výpočet bol predmet
konania, a to určenie vlastníckeho práva, t. j. konanie, kde hodnotu nie je možné určiť. Podľa § 11 ods. 1

citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu, a teda odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby za rok 2013 predstavuje sumu
60,07 eur a za rok 2014, 61,87 eur. Súd priznal podľa § 13a, resp. § 14 citovanej vyhlášky odmenu
za 6 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 24.5.2013 a písomné podanie na

súd - vyjadrenie zo dňa 24.10.2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.2.2014 a účasť na pojednávaní
dňa 23.9.2014. Za rok 2013 prislúcha 60,07 - 50 % x 2 účastníci = 60,07 eur, za rok 2014 61,87 eur
- 50 % x 2 účastníci = 61,87 eur, teda 240,28 eur + 123,74 eur predstavuje 364,02 eur. K uvedeným
právnym úkonom prislúcha podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál v celkovej výške 47,32
eur (4 x 7,81 eur = 31,24 eur za úkony v roku 2013 a za rok 2014, 8,04 x 2 = 16,08 eur). Spolu trovy

právneho zastúpenia za zastupovanie dvoch klientov predstavujú sumu 493,61 eur vrátane 20 % DPH,
ktoré predstavovalo sumu 82,27 eur. Súd preto priznal trovy konania v sume 493,61 eur.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.