Rozsudok · Život a zdravie · Judgement

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820010034
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8820010034.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti
obžalovanému A. B. C. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., nar. X.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom E. G. XX, okr. D. E. F., zamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 07.10.2018 asi o 18.30 hod. viedol dodávkové motorové vozidlo Fiat Ducato, evidenčného čísla D.
A.,pocesteoznačenejakocestavedľajšiasmeromodobceHencovcekukrižovatkeštátnejcestyVranov
nad Topľou - Michalovce, v úmysle odbočiť vľavo na hlavnú cestu smerom na Obec Nižný Hrabovec, okr.

Vranov nad Topľou, v ktorom prepravoval 8 osôb sediacich na samostatných sedadlách a pri vchádzaní
na hlavnú cestu neskoro spozoroval a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. VW
Golf Variant, evidenčného čísla D. H., ktoré viedol poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, prichádzajúcemu
po hlavnej ceste od Obce Nižný Hrabovec, kedy motorové vozidlo zn. VW
v snahe vyhnúť sa zrážke, prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy, kde pravou prednou
časťou narazilo do ľavej bočnej časti motorového vozidla zn. Fiat, pričom pri zrážke v osobnom

motorovom vozidle zn. WW vodič-poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XX/XX, okr. D. E. F.,
utrpel tlakovú zlomeninu 3. a 4. driekového stavca a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní najmenej
6 mesiacov a jeho spolucestujúci poškodený J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XXX/XX, okr. D. E. F.
utrpel pomliaždenie brucha v dolnej tretine s vdýchnutím žalúdočného obsahu do priedušnice s akútnym
zápalom priedušnice a dychovou nedostatočnosťou s dobou liečenia v trvaní 3-4 týždňov a v motorovom
vozidle zn. Fiat, poškodená L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. D. E. F. utrpela trieštivú
zlomeninu tela 3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do miechového kanála s dobou

liečenia v trvaní najmenej 4 mesiace, poškodená I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX, okr. D.
E. F. utrpela špirálovú trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a ďalšie zranenia
s dobou liečenia najmenej 4,5 mesiaca, poškodená B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr.
Vranov nad Topľou utrpela zlomeninu kostí nosa a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní 2-3 týždne,
poškodená D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela zlomeniny V. -
VI. rebra vľavo s posunom a vniknutím vzduchu do ľavej priedušnice a ďalšie zranenia s dobou liečenia

najmenej 8 týždňov, poškodená B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, okr. Vranov nad Topľou
utrpela zlomeninu tela 12. hrudného stavca so znížením jeho výšky viac ako o jednu tretinu s dobou
liečenia najmenej 4 mesiace, poškodená D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad
Topľou utrpela zlomeninu ľavej lopatky a ďalšie zranenia s dobou liečenia v trvaní najmenej 8 týždňov,
poškodená B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XX, okr. Vranov nad Topľou utrpela drobné zranenia,
poškodená I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. N. XXX, okr. Vranov nad Topľou utrpela drobné zranenia
anamotorovomvozidlezn.FiatDucatovzniklaškodaspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.C.,vo

výške 6.906 eur, na motorovom vozidle VW Golf Variat vznikla škoda pre I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytomJ., K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou vo výške 4.220 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vznikla
škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 20.936,33 eur, Zdravotnej poisťovni
Dôvera, a.s. vznikla škoda v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 11.498,48 eur a

Sociálnej poisťovni vznikla škoda na vyplatených nemocenských dávkach vo výške 1.778,10 eur,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, §
37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 ( dvadsaťosem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 36
( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá mu trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov vo výmere 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX/XX, I.

J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX/XX, spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, spoločnosť Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Sociálnu poisťovňu, pobočka Topoľčany, so
sídlom Nám. M. R. Štefánika, 2269/18, 955 37 Topoľčany s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov – poškodených J. A., I. J., L.
M., I. O., D. Q., B. P., D. A., D. C., I. G., B. I., svedka R. L., postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítal zápisnice o výsluchu zástupcov za poškodenú D. S. Q., L., K. S. Q., L. a Sociálnu

poisťovňu, oboznámil sa so znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdnelekárstvo a z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave a doplnením posudku ako aj
vykonal výsluch znalca, lekárskymi správami, záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke
miesta činu, záznamami o dychových skúškach, listinami k nárokom na náhradu škody, evidenčnými

kartami vozidiel a listinami súvisiacimi s vlastníckym právom k vozidlu Fiat Ducato, správou hasičského
a záchranného zboru, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správou M. E. G.,
správou zamestnávateľa obžalovaného ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, výpisom z evidenčnej karty
vodiča a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný vypovedal, že dňa 7.10.2018 bol s hudobnou skupinou Q. na vystúpení v obci Zámutov.
Toto vystúpenie trvalo do času 17.15 hod., nevedel presne už o koľkej to končilo a potom išli z obce
Zámutov naspäť do obce Nižný Hrabovec. Išli mikrobusom jeho mamy D. C., jednalo sa o Fiat ducato
v počte osôb 8 + 1, je to mirkobus na prepravu osôb, ktorý používal so súhlasom aj notárom overeným
splnomocnením, nakoľko jeho mama nevlastnila vodičský preukaz. Ako sa vracali, tak zastavili na
benzínovej pumpe v obci Hencovce, kde bol kúpiť cigarety pani B. I.. Nevedel presne určiť ako dlho sa

tam zdržali, možno 7-10 minút, išiel na benzínku, kúpil cigarety a vrátil sa späť. Po tom sa s mikrobusom
vracal do obce Nižný Hrabovec. S motorovým vozidlom Fiat Ducato sa postavil na križovatku, ktorá je
v tvare „T“, zastavil a čakal. Pustil motorové vozidlá od mesta Vranov nad Topľou z ľavej aj pravej strany.
Dal znamenie o zmene smeru jazdy na obec Nižný Hrabovec. Potom ako pustil vozidlá z ľavej aj pravej
strany, sa pozrel smerom na Vranov nad Topľou – doprava, žiadne motorové vozidlo nešlo, cesta bola

prázdna. Potom sa pozrel doľava, smerom na Nižný Hrabovec, taktiež cesta bola prázdna. Časovo nevie
presne určiť, koľko to trvalo. Mal som silný otras mozgu, tak si to nepamätá, časovo to nevie ohraničiť.
S autom prešiel do jazdného pruhu na Nižný Hrabovec. Prešiel už určitý úsek cesty v pruhu na Nižný
Hrabovec, teda ako bol v pruhu na Nižný Hrabovec v protismere sa objavili svetlá, bolo šero, nebola
ešte tma. Pani B. I. taktiež videla svetlá, auto išlo v protismere rovno na neho. S autom už smeroval do

priekopy, do šancu. Pani B. I., ktorá sedela vedľa neho, povedala jeho meno nahlas a on taktiež nahlas
povedal, že už ide do šancu, do priekopy. Jeho zaradenie bolo podľa pravidiel cestnej premávky. Napriek
jeho snahe autom smeroval už do priekopy, to auto v protismere išlo rýchlo rovno na neho, tak nešlo už,
hocisasnažil,tomuzabrániť,taksmerovaldopriekopy.VmotorovomvozidlebolivedľamňapaniI.apani
J.. Na zadných laviciach nevedel povedať rozmiestnenie žien ako bolo, ale bola tam p. M., Q., A., O.

a pani P., G.. Auto skončilo v priekope, bolo pretočené na bok. On bol naspodku, nad ním bola pani I. a J.,
potom boli ďalšie ženy. Odopli sa a vyšli z motorového vozidla. Pomáhali im vyjsť z auta. Potom prišla
záchranná služba, hasiči, policajti, vykonal dychovú skúšku, ktorá bola negatívna. Prakticky potom brali
sanitky tie ženy a on išiel ako posledný do nemocnice do Michaloviec. Mal zlomenú kľúčnu kosť, otras
mozgu, pomliaždeniny, skolaboval. Nepamätá si potom v dôsledku toho kolapsu určitý čas a má odvtedy

zvýšený spodný krvný tlak, vyše hodnotu 100. K technickom stave vozidlo Fiat Ducato uviedol, že vozidlo
bolo stále servisované, bolo v dobrom technickom stave, bolo po výmene všetkých technických vecí.
Technický stav vozidla bol veľmi dobrý. Na otázku, akou rýchlosťou, prípadne aký rýchlostný stupeň mal
zaradený v čase pred zrážkou obžalovaný uviedol, že mal som zaradený 2 alebo 3 rýchlostný stupeň,
mohol som sa pohybovať rýchlosťou možno 20 km/h, 25 km/h, 30 km/h, nebola to vysoká rýchlosť.

K času, ktorý mohol prejsť, keď vošiel na hlavnú cestu až po čas stretu s motorovým vozidlom, taktiež
uviedol, že je mu ťažko určiť presný čas, koľko to mohlo byť. V ďalšom uviedol, že vlastní preukaz
profesionálneho vodiča taxislužby, odbornú spôsobilosť má, robil psychotesty, vie to tiež zdokladovať.
Určitý čas v oblasti dopravy pracoval. Mal dlhodobé skúsenosti s týmto vozidlom, auto vlastnili od roku
2013, používalo sa aj na cesty do zahraničia aj na Slovensku. Všetky doklady, odborné spôsobilosti,

testy, ktoré boli potrebné, vie predložiť a je ich vlastníkom. Kým otec nemal mozgovú príhodu, asi rok
2016, aj otec chodil autom, no odvtedy vozidlo používal on. Na otázku, ako pozná daný úsek cesty, kde
došlo k dopravnej nehode, uviedol, že býva v E. G., tak prakticky tie cesty boli dennodenné po tejto
cestnej komunikácií. Skoro vždy, keď išiel do Vranova, využíval túto cestnú komunikáciu, lebo iná cesta
z Hrabovca do Vranova nie je. Na úseku z obce Nižný Hrabovec na Vranov nad Topľou, sú tam značky

70, 50 km/h, bolo tam aj nainštalované nové dopravné značenie aj spomaľovače, takže sa to zmenilo
od toho roku 2018. Je tam aj značka, aj predtým bola, nebezpečenstvo dopravných nehôd. Napokon na
otázku, kde sa nachádzal so svojim motorovým vozidlom v čase, keď prvýkrát spozoroval vozidlo, ktoré
do nich narazilo, uviedol, že bol v pruhu v smere na obec Nižný Hrabovec a vtedy spozoroval svetlá
v protismere, tie svetlá videla aj B. I., boli to sekundy, nevie povedať vzdialenosť, to určil znalec, no na

tej ceste je aj nepriehľadný plot.

Svedok – poškodený I. J. vypovedal, že išiel smerom od E. G. na Vranov nad Topľou autom VW Golf zn.
D.. Ako vchádzal do pravotočivej zákruty, tak videl na križovatke od benzínovej pumpy ako stojí dodávkaa dáva prednosť v jazde. On sa približoval, stále sa približoval bližšie a bližšie a ona stále stála a dávala
prednosť v jazde. Ako bol približne 15 – 10 metrov , tak sa zrazu pohla asi meter, zastavila a potom sa
zasa pohla. On už reagoval, tak s volantom doľava išiel, aby sa vyhol zrážke. To sa už nepodarilo, zrážka

nastala na stredovej čiare. Potom vystúpili z auta a ľahli si do šancu. Za ním išlo auto, ktoré brzdilo
a zastavilo až pred ním, potom prišla záchranka a išli do nemocnice. Technický stav jeho vozidla bol
dobrý, bol na STK pred nehodou asi 2 týždne. K vzdialenosti, kedy po prvýkrát zaregistroval dodávku,
uviedol, že bolo to asi 140 metrov, ešte dávala dodávka prednosť a k vzdialenosti, kedy vošla dodávka
na hlavnú cestu, uviedol, že to bolo možno 10-15 metrov od zrážky. K manéveru, čo sa týka plynulosti

vodiča dodávky, uviedol, že on reagoval, už keď sa pohol možno meter do jeho jazdného pruhu, myslel
si, že zostane stáť a on ho obíde, ale on sa pohol zasa a skrížil mu cestu. Ak by dodávka zostala stáť,
tak by nenastala zrážka, ja by som ju obišiel a išiel rovno ďalej. Bol cez obidva pruhy, aj cez jeden,
aj cez druhý. On išiel rýchlosťou 85 až 90 km/h, ale vôbec nebrzdil, lebo nestihol. Uvedená cesta nie
osvetlená, stmievalo sa, ale viditeľnosť bola dobrá. Aj svietil svetlá, teda ho musel ten vodič vidieť. Na
otázku, kde došlo k zrážke, uviedol, že na stredovej čiare, on bol s pravým kolesom na svojej strane

a s ľavým kolesom v protismere. To dokazuje aj ako bolo jeho auto rozbité, že dodávka musela byť
šikmo cez obidva pruhy, viacej on mal rozbitú ľavú časť auta. Na ľavej strane bol aj nosník pri jeho hlave
rozbitý, no na pravej strany blatník bol ešte celý aj koleso. Prišla za ním pani z benzínky, otvorila dvere
vodiča a povedala mu, že videla, že im dodávka nedala prednosť. So záznamom o dopravnej nehode
nebol oboznámený. Podpisoval, že dýchal, robil dychovú skúšku s výsledkom nula. Nepamätám si, či

som niečo podpisoval. K skutočnosti, že v zázname z dopravnej nehody aj na základe ZP je miesto
zrážky v ľavom pruhu ako on išiel, uviedol, že preto, lebo to nie je jeho brzdná dráha, ale auta čo išlo za
ním, aj ten vodič to tak povedal, že išiel na neho šmykom, potom ho obišiel a zastavil pred ním. Vodičské
oprávnenie má od roku 2015, nemal žiadne nehody.
K najvyššej povolenej rýchlosti v danom úseku uviedol, že tam je povolená 70, ale križovatka toto

obmedzenie ruší, takže tam, kde išiel, už bola rýchlosť 90 km/h.

Svedok – poškodený J. A. vypovedal, že išli smerom od E. G. na Golfe Variant a to spolu s poškodeným
J. B., ktorý bol šofér. On sedel na mieste spolujazdca. Prišli na križovatku, kde sa odbočuje na dedinu
Hencovce a tam došlo k zrážke s dodávkou. Pamätá si všetko. Dodávka, nevie z akých príčin, im

nečakane vošla do jazdného pruhu. Poškodený J. sa snažil tomu vyhnúť a to odbočením do ľavého
pruhu, ten manéver sa im však nepodarilo uskutočniť, lebo dodávka im vošla do cesty. Nasledovala
zrážka. On vystúpil z vozidla, ľahol si na krajnicu, nevládal dýchať a čakal na záchranárov a na to čo
bude s jeho zdravotným stavom. Potom sa už prebudil asi o 2 dni na ARO, potom ho previezli na interné,
kde bol asi týždeň. Podľa neho jednoznačne tam nebola daná prednosť v jazde. Je držiteľom vodičského

oprávnenie a aj v tom čase bol. Pamätám si, že dodávka, alebo šofér, ktorý v nej sedel, nevie z akých
dôvodov zazmätkoval, vošiel im do pruhu, zastal a potom pri obchádzacom manévri do neho narazili,
lebo sa zasa s dodávkou pohol. Keby zostal stáť s tou dodávkou, nemuselo sa nič stať, oni by ho obišli.
Aj v ich jazdnom pruhu by ho dokázali obísť. Na otázku, v akej vzdialenosti po prvýkrát zbadal dodávku,
uviedol, že on ju zbadal hneď, keď vyšli z tej zákruty, hneď videl dodávku ako sa dala vidieť. Na výzvu,

aby časovo ohraničil, koľko dodávka mohla stáť na ceste do času, kedy vošla do ich jazdného pruhu,
uviedol,žebolotomožnocca5sekúnd.Onregistrovaltúdodávkucelýčas.PoškodenýJ.vôbecnebrzdil.
Brzdná dráha čo im namerali musí byť pána L., ktorý išiel za nami. Aj tá rýchlosť, ktorú tam namerali
asi nebola ich. Nebol šofér, no myslí si, že išli rýchlosťou okolo 80-90 km/h. Na výzvu, aby ešte raz
popísal správanie dodávky uviedol, že dodávka stála na križovatke. Z ničoho nič sa pustila na hlavnú

cestu. Prešla toľko, že im prekazila prejsť ich jazdný pruh. Potom sa ju snažili obísť ako už uvádzal.
Golf zmenil smer jazdy možno 6-7 metrov pred dodávkou, neviem povedať v tej rýchlosti. Zľakol sa,
keď tá dodávka im vošla do cesty, nepočítal vtedy metre, boli to stotiny sekundy. K zrážke vozidiel došlo
v strede cesty na stredovej čiare. Ešte dodnes sú tam ryhy v asfaltke. On sedel pred dopravnou nehodou
v motorovom vozidle, bol pripútaný a sledoval jazdu. V danom úseku bola vtedy povolená najvyššia

rýchlosť 70 km/hod.

Svedkyňa – poškodená D. C., matka obžalovaného, vypovedala, že syn jej zavolal o 19.00 hod. čo sa
stalo a ona s dcérou hneď išli na miesto nehody, pretože bývajú neďaleko. Bol tam veľký zmätok, videla
ženy vo fóliách. Ich dodávka bola prevrátená v priekope. Bola pri synovi, pani I. a pani G., ktoré neboli

tak až šokované a poškodené. Syn sa snažil držať, aj keď bol šokovaný, ale ani neodpadol. Snažil sa jej
vysvetliť všetko, čo sa stalo. Boli tam po tej 19 hod. až do tej 24 hod., kým neodtiahli obidve autá. Hasiči
a policajti ešte vyberali doklady, lebo na tom trvala odťahovka a policajti čo sa týka poistky aj iných vecí.
Ešte jej dali iné veci z auta, ktoré tam našli. Sledovala všetko a ten pán policajt chodil s tým kolečkoma jej ukazoval, že bola tam rýchlosť 140 u pána J., že rýchlo išiel a prešiel do protismeru. Ten J. a A.
tam chodili a všetci tam hovorili, či policajti, či hasiči, že vinní sú oni, že tam bola neprimeraná rýchlosť,
že išli rýchlo a vošli do protismeru. Riešili ešte odťahovku a všetko okolo toho. Každý hovoril, že ten

J. mal už aj predtým taký prípad, že rýchlo chodil. Sledovala tam prácu policajtov a hasičov, potom so
synom bola aj v tej záchranke, lebo syna, aj pani J. odviezli do nemocnice do Michaloviec a syn až tam
potom skolaboval. Tých policajtov ani hasičov nepoznala, ale všetci tam hovorili, že nehodu zavinil pán
J.. Syn mal súhlas k užívaniu motorového vozidla aj potvrdenie, lebo predtým auto šoféroval manžel,
ale ten už bol po náhlej mozgovej cievnej príhode, tak potom šoféroval syn. Ona vodičské oprávnenie

nemá. K technickému stavu vozidlo uviedla, že pred nehodou bolo auto v poriadku, bolo poistené. Ku
skutočnosti, že syn sa jej snažil vysvetliť, čo sa stalo, uviedla, že hovoril, že on už bol vo svojom jazdnom
pruhu, len videl svetlá ako sa proti nemu rúti iné auto a stočil volant do priekopy, lebo jeho auto bolo
prevrátenévpriekope,nebolonaceste.Rozprávalavtedyajsúčastníčkamidopravnejnehodyatospani
I. a pani G., ktoré tam boli pri synovi. Pani G. jej povedala, že oni už boli vo svojom jazdnom pruhu, že
to bol moment, svetlá a hneď náraz. Že ešte šťastie, že syn stočil volant do priekopy, lebo keby tam bola

čelná zrážka, tak by to dopadlo ešte horšie. V čase dopravnej nehody syn pracoval ako taxikár v B., jeho
zdravotný stav bol v poriadku, mal aj psychotesty, aj koncesiu mal. V súčasnosti je na liekoch, bol už
štyrikrát na psychiatrii, ale všetko si vybavuje sám, chodí po lekároch, jeho to úplne zobralo, čo sa stalo.
Je už čiastočne invalidný, bol operovaný, ruku nemá v poriadku, ale doma sa snaží robiť.

Svedkyňa – poškodená B. P. uviedla, že boli v Zámutove na vystúpení a vracali sa neskoro večer, no
čas nevie, bola tma, dátum si už nepamätá. Po ceste sa zastavili v Hencovciach na tej benzínke. Išli
dodávkou, šofér bol obžalovaný a spolu sediacu mala pri sebe pani O. z pravej strany a z druhej strany,
ľavej, pani Q.. Vždy sa pripútavali, lebo obžalovaný ich upozorňoval, že sa majú pripútať. Bola teda
pripútaná a aj ostatné ženy. Zastavili na benzínovej pumpe, obžalovaný a pani I. išli vonku. Oni sa

rozprávali v aute, čo zažili. Ona sa nestarala, prečo oni vyšli vonku. Potom nastúpili oni dvaja naspäť,
auto sa pohlo. Oni sa stále rozprávali. A zrazu prišlo, že sa prebudila až v sanitke. Mala otras mozgu, aj
polámané ruky, jednu narazenú, jednu v sadre, 12. stavec na chrbtici mala zlomený, aj na panve mala
zranenia a tiež kolená mala poranené. Ležala dva mesiace potom v kľude, našťastie sa to postupne
zahojilo. K pohybu vozidla z benzínovej pumpy uviedla, že on sa pomaly pohol. Oni sa medzi sebou

rozprávali, takže naozaj nevie, čo sa stalo, prišlo to odrazu, náhle. Ona sama nemá vodičské oprávnenie.
Obžalovaný ich vozil na vystúpenia častejšie. Čo ona vie, tak chodil radšej pomaly. Samotný náraz si
nepamätala, prebrala sa až potom v sanitke.

Svedkyňa – poškodená D. A. vypovedala, že išli na vystúpenie v Zámutove. Vystúpenie dopadlo dobre.

Sadli do auta obžalovaného, ktorý bol šofér. Bola tam celá ich spevácka zložka, teda p. J., I., G., M., Q.,
P., O. a ona. Cestou domov sa rozprávali, pospevovali si. Ona sedela v prostrednom rade v prostriedku.
Po pravej strane bola pani G., po ľavej strane pani M.. Pred ňou sedela v prostriedku pani J. a po jej
pravej strane pani I., no a šofér bol obžalovaný. Cestou domov, už keď išli do Hrabovca, tak odbočili
na benzínku. Mysleli si, že budú tankovať, ale netankovali. Nevie ani kto vystúpil von a vrátil sa naspäť

a pokračovali v ceste. Nevie ani koľko bolo hodín, lebo keď ide na také vystúpenie, nenosí ani hodinky.
Bolo poobede, stmievalo sa už, bola to nedeľa. Bol to október, lebo ona mala meniny a hneď po jej
meninách išli na to vystúpenie. Vyšli z benzínky na vedľajšiu cestu, z ktorej odbočovali potom na hlavnú.
Odbočili normálne a stalo sa. Rozprávala niečo s pani M., riešili nejaké peniaze, zohla sa, lebo si dávala
peniaze dole do kabelky, takže nevie, čo sa stalo, len počula ranu a svetlá. Viac nevie. Ona má vodičské

oprávnenie. Potom vie, že zavolala manželovi, že mali nehodu, to asi ešte, keď ležala vonku a potom až
v nemocnici na tom lehátku sa prebrala. K vjazdu vozidla na hlavnú cestu až do času zrážky uviedla, že
pred nimi boli autá, ktoré vychádzali, nevie ktorými smermi. Oni sa pomaličky blížili k tej hlavnej ceste,
kdechceliodbočiť.Myslísi,žetácestabolaprispôsobenátomunormálne,keďchceteodbočiťzvedľajšej
cesty na hlavnú a to v tom zmysle, že pomaličky sa približujete a sledujete jednu aj druhú stranu, či

nejde nejaké auto. Ona to nejak nevnímala, rozprávali sa. Obžalovaný bol šofér, ktorý im maximálne
vyhovoval, práve tým, že bol opatrný, nebol nejaký zbrklý, že by nejako prudko jazdil v zákrutách. Práve
tým si ho vybrali, že bol taký ako bol. On si pred tou cestou zastavil a pozeral sa na jednu a na druhú
stranu, až tak vyšiel, to bolo ako išli z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. K výhľadovým pomerom sa
nevedela vyjadriť, nevenovala tomu pozornosť, brala to tak, že majú šoféra.

Svedkyňa – poškodená D. Q. uviedla, že si na nič nepamätám, že sedela v kútiku, celkom vpravo
v treťom rade. Malo to tri rady, ona sedela v poslednom vpravo, vedľa nej sedela pani P. a O.. Bola
tma, rozprávali sa. Ona sa držala za pás pravou rukou a ľavou rukou sa držala sedadla pred ňou, tedaoperadla. Oni tri sa rozprávali, nevenovali tomu pozornosť. Naraz bolo počuť buchot. Ako to buchlo,
ju dvihlo a ako keby to bol ohňostroj. Potom ako sa prevrátili, tak ju hodilo do kufra a nič viac nevie.
Tam si rozbila hlavu, s hlavou rozbila sklo, preto mala potom šitú hlavu, mala aj zlomené rebrá. Mesiac

mala potom zaviazanú ruku. Ona vodičské oprávnenie nemá. Pohybu vozidla nevenovala pozornosť,
bol to moment. Stalo sa to, keď vychádzali z tej pumpy. Chceli ísť domov, nič nevidela, bola tam tma. Na
výzvu na vyjadrenie k rozporom v jej výpovedi z prípravného konania, kde uviedla, že dodávka zastala
na križovatke, potom sa pohla a cítila ako s autom dvakrát drglo a preto sa chytila madla, uviedla, že
keď z toho miesta človek vychádza, tak musí dávať pozor, lebo je umenie odtiaľ vyjsť. Ona sa madla

alebo toho operadla držala od začiatku, lebo sa chcela s nimi rozprávať a ináč som nemohla. Nevidela,
kde sú, lebo tam je ohrada, plot. Čo sa týka toho drgnutia, tak on musel tam ísť, aby videl na cestu. Ona
nie je šoférka, ale keď idete a nechce vám ísť auto alebo spomaľujete, oni pred cestou zastali a šofér sa
pozeral, kde idú. Tam je naozaj ťažko ísť. Ak z mosta vyletí auto, tak nemáte šancu prejsť. Nestalo by sa
to, keby to auto nešlo rýchlo. Na otázku čo pod tým drgnutím myslí alebo myslela, uviedla, že oni keď išli,
tak tam je také nerovné a keď sa človek musí pozrieť či niečo ide, tak vtedy s ním drgne. Ona nič nemohla

vidieť, lebo sedela na konci auta. Keď obžalovaný šoféroval z benzínky, došlo k javu, ktorý popisovala
ako drgnutie a to keď zastavil a sa pozeral na cestu. K drgnutiu došlo dvakrát, raz zastavil a druhýkrát
začali ísť. Prvýkrát s ňou drglo, keď vodič zastavil a druhýkrát, keď zastavil, keď išli hore tým kopčekom.

Svedkyňa – poškodená I. O. vypovedala, že sa vracali z jedného vystúpenia v Zámutove. Zastavili sa

na benzínovej pumpe v Hencovciach. Bolo ich v aute deväť, osem speváčok a ich vodič, obžalovaný.
Ona sedela v poslednej trojke na ľavej strane, vedľa nej sedela pani P. a vedľa nej pani Q.. Pred ňou
zľava sedela M., A. a G.. V prvej trojke, pán vodič, pani J. a pani I.. Pri odchode z tej benzín pumpy
sa rozprávali. Vyštartovali v pohode. Ani nevie, čo na tej benzín pumpe sa kupovalo. Sedeli v aute,
rozprávali sa vzadu ony tri. V pohode išli, len zrazu sa otočila doľava a videla blízko svetlo a potom veľký

náraz, obrovský a nič viac si nepamätá. Jednoducho sme sa bavili a zrazu bol ten záblesk svetla. Keď to
neuviedla na polícii, tak to bolo možno stresom. Bližšie sa k tomu svetlu a záblesku nevie vyjadriť. Možno
vtedy dvihla hlavu, lebo sa rozprávali v tej skupinke, hovorili o predavačkách na pumpe, aby ich niekto
neprepadol. Bolo to 7.10.2018. Na tej pumpe mohli byť okolo 18 hod., ale naozaj si to už nepamätá,
ale už bola tma. Potom si už nepamätá nič, prebrala sa až v sanitke. Na otázku, či si pamätáte bližšie

okolnosti vjazdu na hlavnú cestu, svedkyňa uviedla, že nie, lebo tým, že sa rozprávali, nevenovala
tomu pozornosť. Obžalovaný stále šoféroval zodpovedne, tak ony sa stále bavili v aute. K spôsobeným
zraneniam uviedla, že mala zlomenú ramennú kosť s operáciou, ešte má fixovaný kĺb a zlomeninu pravej
ruky. Potom mala na pravej strane zlomené všetky rebrá, na ľavej asi dve, mala aj prerazené pľúca aj
pneumotorax. Mala narazenú slezinu, rozkrvácanú a v dutine brušnej mala tekutinu. Na záver uviedla,

že obžalovaný bol zodpovedný, spoľahlivý vodič, stále ich doviezol šťastlivo. Mali ho radi a stále mu
dôverovali, čo sa týka vedenia vozidla.

Svedkyňa - poškodená L. M. uviedla, že boli celá skupina dňa 7.10.2018 na vystúpení v Zámutove.
Keď išli preč už sa trošku stmievalo, bolo to medzi 17-18 hod. Na vystúpenie išli s obžalovaným jeho

dodávkou. Na vystúpení boli ona, pani I., J., A., G., O., Q. a P.. Vpredu sedela J. a I., potom sedela ona
za šoférom, vedľa nej pani A. a na kraji G., za svedkyňou O. a tamtie dve nevie ako sedeli. Zastavili na
benzín pumpe v Hencoviach, zdržali sa iba chvíľočku. Keď išli od benzín pumpy, tak tam sa stala tá
nehoda. Obžalovaný zastavil, lebo tam je stopka, dával prednosť aj vie, že hovorili mu ženy, že počkaj,
nechoď. Ona sa rozprávala s pani A., ale počula ako mu rozpráva, myslí pani G., že nemôže, lebo od

Vranova ide auto, lebo ona sedela na tej strane. Obžalovaný normálne zastal na stopke, počkal kým
auto ide. A potom ženy mu už kričali, že môže a on išiel, ona sa vtedy otočila, nie že by dávala pozor
na cestu, ale automaticky sa otočila a vtedy, keď boli už na ceste, vyletelo zo zákruty auto, videla svetlá
a bolo viditeľné, že to auto zanieslo na ich stranu. Oni išli smerom na Hrabovec po pravej strane a on
išiel smerom do Vranova. Bolo vidno, že nejde po svojej strane, po ľavej, ale prešiel až na ich pravú

stranu, teda v ich smere jazdy. Pomyslela si, že on do nich vrazí a že to schytá ona alebo pani O.,
lebo sedela za ňou. Vtedy bol náraz, chvíľka ticha a potom si už len pamätá ako sa chcela postaviť,
ale nemohla. Oslovila pani A., čo sedela vedľa nej, aby jej pomohla, ale nikto sa neozýval, bolo ticho,
pomyslela si, že nemôže tam zostať, tak sa chytila a silno sa zaprela a povytiahla, lebo nemohla pohnúť
nohami. Keď sa povytiahla a bola na boku, tak zistila, že nevidí na jedno oko. Potom ešte raz privrela oči

a už videla na obidve. Niekto tam prišiel a aj pani G. hovorila, aby sa nebáli, že už volali záchranku. Ona
ležala a nehýbala sa. Prišli záchranári a zobrala ju sanitka. K spôsobu jazdy obžalovaného na hlavnú
cestu uviedla, že má vodičské oprávnenie, aj v tom čase ho mala a teda obžalovaný zastal a potom sa
trošku pohol, zastal, lebo zasa išlo auto a potom išli, lebo nič nešlo. Podľa nej to bolo normálne plynule.Automaticky keď sa príde na križovatku, tak zastavíte, poobzeráte sa a trošku sa pohol, ale nevošiel do
cesty. Pohol sa toľko, že sa možno koleso ani nepretočilo. Možno to bolo pár centimetrov, len tak trošku,
keď človek nahliada do zákruty. K jej výhľadovým možnostiam na cestu uviedla, že tomu nevenovala

pozornosť, pozrela na cestu, až keď sa pohli a išli. Sedela pri okne, takže videla svetlá ako sa blížia
a bolo evidentné, že auto ide na ich stranu, bol to moment. Svetlá spozorovala, už keď boli na ceste, keď
už odbočovali, nie ako stáli, už keď boli prakticky na polovici cesty. Rozprávala sa s A. a vtedy sa otočila
a to zbadala, predtým sa nepozerala. Keď sa ona otočila, tak presne vtedy to zbadala, vtedy vyletelo
toto auto. Nevnímala či to auto brzdilo, bol to moment. Zbadala tie svetlá ako sa rútia na nich a prvé čo si

pomyslela bolo, že je im koniec. to bolo rýchle. On nešiel pomaly a išiel zo zákruty smerom do Vranova,
zbadalalensvetlá.Naotázkučividelazatýmautomajnejakésvetláinéhoautauviedla,žeterazužnevie
na to odpovedať. Keď to auto vyletelo, polovica dodávky už bola už na ich pravej strane v smere jazdy
na Hrabovec. Bezpečnostným pásom pripútaná nebola. Obžalovaný ich vozieval prakticky všade, kam
išli. Úsek prechádzali veľa krát, lebo vystúpenia majú rôzne. Čo sa týka toho výjazdu z benzínky, tam
boli možno prvýkrát, aspoň ona si nepamätá, aby tam predtým s ním boli.S obžalovaným ako šoférom

boli spokojné, preto ich vozil. Bol spoľahlivý, preto si ho volali. Aj v zime dobre zvládal cestu po snehu.

Svedkyňa – poškodená B. J. vypovedala, že v ten deň bola spevácka skupina Potoky z Nižného
Hrabovca spievať v Zámutove. Bolo ich osem v aute plus vodič - obžalovaný. Ona sedela pri
obžalovanom, pri nej sedela pani I.. Vzadu sedela pani M., pri nej, zdá sa jej, že pani A. a ostatné si

nepamätá ako sedeli. Zo Zámutova sme sa vracali asi po 17,30 hod. Cestou domov sa zastavili na
benzín pumpe v Hencovciach, zdržali sa tam chvíľku. Keď sa vracali naspäť domov, tak obžalovaný
zastal a dával pozor z jednej aj druhej strany, dával prednosť, lebo vie, že išlo auto z Vranova. Ony sa
rozprávali s pani I.. V tom, keď obžalovaný už išiel, už boli za stredovou čiarou a v tom niekto niečo
skričal, vtedy zdvihla hlavu hore a zaregistrovala pred nimi čierne auto ako sa na nich rúti. Už len bola

hmla v aute, asi z airbagu, už sa nepamätá. Vie, čo jej pani G. hovorila, že kričala, ale len pozerala,
že kde sú ľudia, že nikto prakticky v aute nie je, ako vyšli vonku, ale oni v tom momente už asi ležali
vonku. To bol moment. Obžalovaný išiel veľmi opatrne, on bol veľmi opatrný šofér. Mohlo to byť pred
18 hod., bolo to 7.10.2018.Ona bola pripútaná bezpečnostným pásom. Z jej pohľadu to tak vnímala, on
keď zastal na tom téčku obžalovaný, tak dával pozor z jednej a druhej strany, doľava, doprava. Keď mal

prázdnu cestu tak išiel, určite by nešiel s plným autom, by sa nerútil, ak by videl, že ide z ľavej strany
auto. K okamihu, kedy prvýkrát zbadala to čierne vozidlo, uviedla, že z jej pohľadu to bolo tak ako keby
už bol na pravej strane, teda išiel do protismeru, on išiel od G. do D.. Oni už boli za tou stredovou čiarou,
prakticky nie celé auto, ale predok auta určite. Či ten vodič nejako brzdil alebo nejak ináč reagoval si
nepamätala, bol to zlomok sekundy, to sa ani nedalo. Za tým autom nevidela iné auto.

Svedkyňa – poškodená B. I. vypovedala, že je vedúca folklórnej skupiny. Oslovila obžalovaného, lebo
je to dobrý človek, aby im mohol sprostredkovať cesty za podujatiami. Vedela o ňom, že je veľmi dobrý
šofér, ktorý dodržuje predpisy. Naozaj veľa kilometrov spolu s ním prešli. Boli neskutočne spokojní,
lebo vedeli, že sa nič nemôže stať, lebo dodržiaval predpisy. Boli vždycky v pohode, lebo každé jedno

vystúpenie je o tom, že idú zabávať ľudí, aj ich emócie boli tomu prispôsobené. V inkriminovaný deň boli
pozvané na krajskú folklórnu prehliadku v Zámtuve za okres Vranov. Bola to pre nich veľká česť, lebo
v okrese je mnoho folklórnych súborov, ale vybrali práve ich. Pokiaľ sa týka cesty späť, boli veľmi šťastné
vtom,žeimvystúpenievyšlo,vracalisaúplnešťastné.Keďžefajčí,tak poprosilaobžalovanéhopriceste
späť, či nezájde na benzínku v Hencovciach kúpiť cigarety. Obžalovaný, keďže je veľmi dobrý človek,

tak neodmietol a vybehol, kúpil cigarety, bola to chvíľka. Rozbiehali sa po ceste smerom na hlavnú.
Touto cestou už išli niekoľkokrát z vystúpení z Vyšného Kazimíra, krátili si cestu domov, nebolo to nič
výnimočné. Možno aj 2-3 roky dozadu, tak mohli vtedy prechádzať aj cez túto križovatku. Obžalovaný
zastal a ona sledovala cestu vpravo od Vranova a stále, lebo nakoniec mu aj povedala, že on si to musí
vyhodnotiť, tak mala stále otočenú hlavu vpravo, s tým, že táto cesta je voľná. Keď sa pohli, obžalovaný

naozajkontrolovalibatúľavústranupredpokladá,lebostáleodnejpočul,ženičnejde,voľnoje,môžeme,
asi v tom zmysle to hovorila. Potom, keď sa pohli, ich auto už bolo cez bielu čiaru, teda predná časť,
možno dve tretiny auta už zatáčali do svojho pravého pruhu cesty. A vtedy jedna z nich zakričala B.
pozor, alebo niečo v tom zmysle. To boli sekundy, kde už leteli a boli dole. Keď sa vyhrabali postupne
z auta, pretože obžalovaný bol dole, J. bola nad ním a ona nad nimi, vzhľadom na to, že bola pripútaná,

tak visela nad nimi. Obávali sa, či náhodou sa nevznieti auto, takže bola vo veľkom strese, v tom počula
neskutočný krik a prichádzajúci mladí muži prišli k ním, tak ich vyslobodzovali a už ako bola vonku,
tak niektorý z nich išiel pozrieť na tachometer toho auta, ktoré do nich vrazilo a tam hovoril, že chlapi
140 na tachometri. Toto bolo pre ňu, veď to počuli aj ďalšie kamarátky, neskutočné, pretože to, čo v tejsekundevidelaapočula,videla,žesúkamarátkyrozhodenépopriestore,nechápala,žeakojetomožné,
že tak vyleteli von. Bola úplne v šoku, ale našťastie pani G., ktorá najviac triezvo rozmýšľala, tak ona
robila to triedenie zranených dievčat. V akom časovom intervale prišli sanitky, to už nevie, brali dievčatá

a odvážali ich. Oni, čo neboli zranené, tak išli až na samý koniec. Je to trauma neskutočná na celý
život, nedá sa na to zabudnúť a do smrti bude ľutovať, že poslala obžalovaného pre cigarety. Stalo sa to
7.10.2018 medzi 18.15 -18.40 hod. a keďže v októbri sa už skôr stmieva, bolo už jemné šero. K spôsobu
jazdy obžalovaného z hľadiska plynulosti uviedla, že samozrejme ako správny šofér prišiel ku hlavnej
ceste a zastal. Snažil sa vyhodnotiť situáciu, ktorá bola na ceste. Jej osobný pohľad je, že táto cesta je

veľmi neprehľadná, jej výjazd bol určite aj pre obžalovaného veľmi náročný, pretože rohové oplotenie
priestoru areálu Bukóza ešte aj s veľkým billboardom značne sťažuje šoférom prehľadnosť výjazdu na
cestu. Takže obžalovaný zastal a pozeral. Potom ešte raz vyhodnocoval, že hádam by už mohli ísť. Ale
bola premávka, tak ešte čakal, kým bude cesta voľná. To sú chvíle, kedy ona nepozerala vľavo ale iba
doprava smerom k Vranovu. Obžalovaný zastal, vyhodnotil si cestu, ona sa už dívala doprava, pokúsil
sa ešte raz o kúsoček sa pohnúť, ale išlo auto, tak opäť zastal. Nikdy sa neponáhľal dopredu s tým,

že musíme ísť rýchlo, tak aj teraz zrejme vyhodnocoval, že po tom druhom zastavení, že už je cesta
voľná, pretože je si 100% istá, je to jej pohľad, že cesta, keď vyhodnotil obžalovaný, že môžu prejsť,
bola voľná a to auto sa muselo vyrútiť. Na otázku, aby odhadla vzdialenosť od prvého zastavenia po
ďalšie, uviedla, že nevie to povedať, ona nie je šofér, ale zastanem a pozriem. Potom zrejme sa nazdal,
že je voľná cesta, že sa posunie a opäť zastal. To znamená, že s prehľadom si sledoval cestu. To druhé

vozidlo ona nevnímala, zamerala sa na pravú stranu. Sedela vpredu pri okne, napravo od vodiča, sú
tam tri miesta. Sedel tam vodič, J. a ona. Keď sledovala výhľad sprava, nerobila nič iné, len sa pozerala.
V tom momente som sa s nikým nerozprávala a ak v prípravnom konaní vypovedal ináč, tak možno to
vtedy zle formulovala, ale stále si je istá, že boli už šikmo pretočení s polovicou auta cez cestu, keďže
sedela vpredu a videla cez okno, kde sú, že nie sú na začiatku cesty, ale že sú už ďalej. Samozrejme, že

sme povedali nejaké slová, ale už si na to nepamätá. Už keď vyrazili, tak stále hovorila obžalovanému,
že má voľnú cestu. Nepamätala si kedy prišla polícia ani či niekto hovoril rýchlosti 140 km/hod.

Svedkyňa – poškodená I. G. uviedla, že mali vystúpenie v obci Zámutov a cestou naspäť ešte mali
zastávku na benzínovej pumpe pri križovatke na Hencovce. Po prestávke pokračovali v ceste. Ona

sedela v strede, vpravo pri dverách. A tým, že mala na starosti ležiacu tetu, o ktorú sa starala, tak už
v myšlienkach bola kvázi doma. Sledovala cestu sprava. Dosť dlho stáli na tej vedľajšej ceste, lebo vždy
išlo sprava nejaké auto. T. dával pozor. Počkal kým prejde auto, aj keď bolo ďaleko z pravej strany.
Tak prešli dve autá. V dobrej vzdialenosti od seba, teda obžalovaný počkal, kým prešli. Vyšiel a už boli
pretočení, asi len zadná časť auta bola už na tej ľavej polovici a zrazu prišlo také nejaké svetlo, myslela

si, že niečo ich osvetlilo, ako keby boli dve autá za sebou, mala z toho pocit, boli to také silné svetlá,
pričom ešte nebola taká tma. Vonku bolo prítmie, ale noc ešte nebola. Potom už len počula náraz a pud
sebazáchovy ju stiahol dole. Bola schúlená dole, preto neutrpela žiadne viditeľné zranenia, mala len
odreniny. Potom sa prebrali, auto bolo preklonené na boku, ona bola dole, počula ston a krik. Vpredu
bola zapnutá pani I., tak kričala, aby ju odopli. A ešte pani J. tam bola, ona tiež sedela vpredu. Nevie,

ktorá kričala, nemohli sa pohnúť. Jej pud sebazáchovy bolo dostať sa vonku z toho auta. Išli k zadným
dverám a už počula, že sú vzadu chlapi, ktorí pribehli z nejakého auta a snažili sa otvoriť a ona kopala
do tých dverí, lebo boli zaseknuté a podarilo sa jej ich vykopnúť. Vyšla vonku a prvé čo si všímala,
že či ženy žijú. Robila takú prvú obhliadku, lebo má absolvované kurzy. Išlo jej o to zistiť, kto v akom
stave sa nachádza. Potom už obchádzala každú jednu. Na otázku ako vošlo vozidlo z tej križovatky na

miesto, kde došlo až k zrážke, uviedla, že tým, že stáli pri výjazde, chcel sa pohnúť, ale išlo auto sprava,
tak hovorili počkaj, nevie či sa pohol alebo nie. No a potom ešte raz, lebo bolo auto znova sprava od
Vranova, tak ešte počkal, nevošiel do tej cesty, aj keď to auto sprava bolo primerane vzdialené a mohol,
keby chcel, vojsť, ale počkal. Potom už bola prázdna cesta, tak vošiel. Normálne vošli, zatáčal doľava
a vtedy to prišlo. Nevie, akou rýchlosťou išiel, podľa nej išiel normálne, plynule, vošiel a zaraďoval sa.

Potom asi o týždeň išla autobusom a ešte počítala ako dlho mu trvalo, kým sa zaradil a napočítala asi do
ôsmich. Keď išiel obžalovaný, tak možno by napočítala len do tri, kým sa zjavilo to svetlo zľava. Možno
to bolo ani nie tri od Hrabovca a ich to osvetlilo. Len videla tie svetlá, ktoré sa približovali, potom bol
rachot a viac nič. Tým, že tam bolana mieste dokonca, kým záchranári tam pomáhali a chlapi chodili,
videla aj veľa ľudí na tej benzínovej pumpe a tak sa šírilo, že asi 140tkou išiel, že asi sa ponáhľal alebo

sa predbiehali. Ona tam zostala ako posledná, pozbierala si veci a odišla.

Svedkyňa – poškodená D. C., matka obžalovaného uviedla, že syn jej zavolal o 19.00 hod. čo sa stalo
a ona s dcérou hneď išli na miesto nehody, pretože bývajú neďaleko. Bol tam veľký zmätok, videlaženy vo fóliách, ich dodávka bola prevrátená v priekope. Bola pri synovi, pani I. a pani G., ktoré neboli
tak až šokované a poškodené. Syn sa snažil držať, aj keď bol šokovaný, ale ani neodpadol. Snažil sa
jej vysvetliť všetko, čo sa stalo. Boli tam po tej 19 hod. až do tej 24 hod., kým neodtiahli obidve autá.

Sledovala všetko a ten pán policajt chodil s tým kolečkom a jej ukazoval, že bola tam rýchlosť 140 u pána
J., že rýchlo išiel a prešiel do protismeru. Ten J. a A. tam chodili a všetci tam hovorili, či policajti, či hasiči,
že vinní sú oni, že tam bola neprimeraná rýchlosť, že išli rýchlo a vošli do protismeru. Každý hovoril,
že ten J. mal už aj predtým taký prípad, že rýchlo chodil. Ona tých policajtov, ani hasičov nepoznala,
ale všetci tam hovorili, že nehodu zavinil pán J.. Synovi dala súhlas k užívaniu motorového vozidla,

predtým auto šoféroval manžel, ale ten už bol po náhlej mozgovej cievnej príhode, ona sama vodičské
oprávnenie nemá. Auto bolo v poriadku, bolo poistené. Syn jej k nehode vtedy hovoril, že on už bol vo
svojom jazdnom pruhu, len videl svetlá ako sa proti nemu rúti iné auto a stočil volant do priekopy, lebo
ich auto bolo prevrátené v priekope, nebolo na ceste. Rozprávala aj s pani I. a pani G., ktoré tam boli
pri synovi a pani G. jej povedala, že oni už boli vo svojom jazdnom pruhu, že to bol moment, svetlá
a hneď náraz, že ešte to šťastie, že syn stočil volant do priekopy, lebo keby tam bola čelná zrážka, tak

by to dopadlo ešte horšie. V čase dopravnej nehody syn pracoval ako taxikár v Michalovciach. Jeho
zdravotný stav bol v poriadku, mal aj psychotesty, aj koncesiu mal. Nepodnikal, ale bol zamestnaný ako
taxikár. K jeho zdravotnému stavu v čase výpovede uviedla, že je na liekoch, že sa nehanbí povedať, že
už bol štyrikrát na psychiatrii, ale všetko si vybavuje sám, chodí po lekároch sám. Jeho to úplne zobralo,
čo sa stalo, aj že všetko je na neho od začiatku, aj keď to nie je pravda. Je už čiastočne invalidný, bol

operovaný, ruku nemá v poriadku.

Svedok R. L. vypovedal, že sa vracali z rybníka v Hrušove, kde navštívil pána A., ktorý tam bol s pánom
J.. Vyrazili, prešli Hrabovec a pri benzínovej pumpe v pravotočivej zákrute, ktorú prvý prešiel pán J.,
ktorý išiel na Volkswagen golfe, on išiel za ním na svojom motorovom vozidle Opel Vectra. J. prešiel

zákrutu a on bol cca 5-7 metrov za ním. Takže Bančanský vyšiel zo zákruty a v tom momente motorové
vozidlo, dodávka Fiat, sa v tom momente pohla na úroveň polovičky cesty pravého pruhu v jeho smere
jazdy. Zabrzdila, zastavila, a v tom momente možno hneď na to sa pohla do druhého jazdného pruhu,
z jeho smeru do ľavého. Pán J. sa mu chcel uhnúť vľavo v jeho smere a už tam bol náraz, nepodarilo sa,
došlo k nárazu. V tom momente aj on brzdil, zastavil motorové vozidlo a v strese ho dal na kraj na pravú

krajnicu, kde z motorového vozidla vystúpil a utekal k pánovi A. a k J. či sú v poriadku, oni vyskočili
z auta, ľahli si na zem a v tom momente sa ich opýtal či sú v poriadku, oni odpovedali, že áno. Pán A.
veľmi kričal, mal bolesti na hrudi, tak som sa ho znova pýtal či je poriadku a on povedal, že áno, tak
utekal k dodávke a snažil sa pomáhať ľuďom v tom vozidle. Potom už prišli záchranné zložky a on už
len z kraja sledoval čo sa dialo. Jeho vozidlo má automatickú prevodovku, ale neviem akou rýchlosťou

išiel, nesledoval to. Je tam povolená rýchlosť, 70tka, možno išiel 80, môže sa stať, že prekročil rýchlosť.
Pokiaľ sa týka vzájomnej polohy vozidiel, keď vozidlo pred ním prešlo zákrutu, uviedol, že bol na zákrute
a neviem presne určiť, kde bol pán J., ale on bol na zákrute a videl ako sa dodávka pohla, zastala a znova
sa pohla. Dodávka, keď prvýkrát zastala a následne sa pohla, bola v polovičke pruhu z jeho pohľadu
pravého pruhu a išla pomaly tá dodávka. On nevidel, nevnímal, že by pán J. brzdil, možno nejaký meter

pred zrážkou stihol zabrzdiť, ale on to nezaregistroval. Po jeho vozidle tam zostala brzdná dráha, bola
dlhá asi 4 metre. V ďalšom uviedol, že on bol vo vozidle sám len so psom, išiel domov do Vranova a
aj pán J., oni tiež išli do Vranova. Na otázku, keď vyšiel z tej zákruty, koľko metrov bol pred ním pán J.
uviedol, že to bolo asi 5,6,7 metrov to bolo a keď došlo k zrážke bol za ním tak asi tiež 5-7 metrov, keďže
taký mali odstup. On keď som vyšiel zo zákruty, tak už automaticky brzdil a bralo ho to automaticky

do ľavého jazdného pruhu z jeho pohľadu. Keď vyšiel zo zatáčky, videl, že sa blíži kolízia, tak brzdil.
Zastavil za vozidlom pána J. a odstavil auto na pravú krajnicu. K zrážke vozidla J. a obžalovaného došlo
z jeho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu. On išiel vo svojom pruhu smerom do Vranova, v križovatke
bolo vozidlo obžalovaného a pred ním išiel pán J. v takej vzdialenosti ako uvádzal. Na to sa posunul
obžalovaný do polohy možno meter až meter a pol. V tom momente ho pán J. chcel obísť v druhom

jazdnom pruhu, teda v ľavom, v jeho smere jazdy. Tak J. prešiel s vozidlom do ľavého jazdného pruhu.
A v tom momente sa pán C. pohol dopredu a zrazili sa tak, že pán C. už bol s autom za stredovou
deliacou čiarou celým autom a pán J. do neho narazil tak do strednej ľavej časti. On keď začal brzdiť
tak to bolo v pravom pruhu. Brzdil na dvakrát, akonáhle začal brzdiť, tak ho to stiahlo do ľavej strany, tak
povolil brzdu a znova pribrzdil. Keď došlo k zrážke bol za pánom J. 5-7 metrov. Keď vyšiel z pravotočivej

zákruty mal plný výhľad na nehodu. Videl, ako sa pán C. pohol, zastavil a pohol sa. Výhľadové pomery
na križovatku mal dobré. Nebránilo mu vo výhľade na križovatku ani to, že pán J. bol pred ním, videl
ako sa dodávka pohla, zastavila a pohla. Napriek tomu, že mal vo vozidle na prednom sedadle psa,
sledoval dostatočne situáciu.Zástupcovia za poškodené strany I. U. A., B. B. V. a B. C. A. boli vypočutí v prípravnom konaní a súd
postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal ich výpovede. Všetci uplatnili nároky na

náhradu škody, I. U. A. za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
pre ich poistencov - J. A., B. P., B. J., I. O. a I. J., B. B. V. za K. S. Q., L. za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť pre ich poistencov – D. A., L. M. a D. Q., pričom suma uplatnených nárokov bola dodatočne
upresnenévďalšompriebehukonaniapredloženýmivyčísleniamiškôdaB.C.A.,zaSociálnupoisťovňu,
pobočka Topoľčany za vyplatené nemocenské dávky pre D. A. v sume 1.778,10 eur.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 54/2018 znalca U. C. T., znalca z odboru doprava cestná vodič
motorového vozidla VW Golf sa pohyboval s vozidlom v pravom jazdnom pruhu v smere od obce Nižný
Hrabovec na mesto Vranov nad Topľou rýchlosťou 122,69 km/hod, čo je rýchlosť vyššia ako je v danom
úseku dovolená. Na vjazd motorového vozidla Fiat Ducato z pravej strany, z vedľajšej cesty, reagoval
vodič v čase 1,8 sekundy pred zrážkou vo vzdialenosti 58,06 metra pred miestom zrážky, t.j. o 0,65

sekundy neskôr ako reagovať mohol. Vodič motorového vozidla Fiat Ducato na začiatku nehodového
deja stál so svojim motorovým vozidlom na hranici križovatky na vedľajšej ceste, vedúcej od obce
Hencovce, ktorá je dopravnou značkou označená ako vedľajšia a chcel s uvedeným vozidlom vyjsť na
hlavnú cestu č. I/18 na obec Nižný Hrabovec vľavo. Počas nehodového deja začal s vozidlom vchádzať
na hlavnú cestu priemerným zrýchlením 2,0 m/s2 v čase, keď po hlavnej ceste z jeho ľavej strany

prichádzalo motorové vozidlo VW Golf. Pokiaľ sa týka technickej príčiny dopravnej nehody, tou sú tie
prvky, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, a ktoré buď vyvolali
kolíznu situáciu alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Technickou príčinou dopravnej nehody
bola nesprávna technika jazdy motorového vozidla Fiat Ducato a to kolízny vjazd motorového vozidla
Fiat Ducato v danom časovom okamihu ( s následným prejazdom cez križovatku ) na hlavnú cestu, ktorý

vznikol v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, a ktorý vyvolal kolíznu situáciu
a nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla VW Golf a to prekročenie maximálnej dovolenej
rýchlosti a oneskorená reakcia na rozpoznanie kolíznej situácie, ktoré vznikli v rozpore s technickým
výkladom pravidiel cestnej premávky, a ktoré znemožnili vodičovi motorového vozidla VW Golf zabrániť
dopravnej nehode. Ako už bolo uvedené, vozidlo VW Golf sa pohybovalo v pred nehodovom deji

rýchlosťou 122,69 km/ hod. a jeho rýchlosť v čase zrážky s motorovým vozidlom Fiat Ducato bola
97,13 km/hod. Motorové vozidlo Fiat Ducato sa pohybovalo v pred nehodovom deji z nulovej rýchlosti
priemerným zrýchlením 2,0 m/s2 a jeho rýchlosť v čase zrážky s motorovým vozidlom VW Golf bola
21,056 km/hod. Ani u jedného z vozidiel pri ohliadke na mieste dopravnej nehody neboli zistené také
závady, ktoré by mali vplyv na vznik dopravnej nehody. K možnosti odvrátenia vzniku dopravnej nehody

zo strany vodičov oboch vozidiel znalec uviedol, že vodič motorového vozidla VW Golf mohol zrážke
zabrániť, ak by sa pohyboval po vozovke dovolenou rýchlosťou 90 km/hod. a na vozidlo vychádzajúce
na hlavnú cestu z vedľajšej cesty, z jeho pravej strany, by reagoval v čase, keď už reagovať mohol, plným
brzdnýmspomalením,zastavilbysvozidlomvovzdialenosti17,5metrapredmiestomzrážkyakuzrážke
by nedošlo. Taktiež mohol tento vodič zrážke zabrániť, ak by sa pohyboval po vozovke na začiatku svojej

možnej reakcie na vjazd osobného motorového vozidla Fiat Ducato dovolenou rýchlosťou a brzdil by
nekolíznym polovičným brzdným spomalením, tak by došlo k bezpečnému minutiu vozidiel a ku zrážke
by nedošlo. Vodič motorového vozidla Fiat Ducato mohol zabrániť dopravnej nehody, ak by dôslednejšie
kontroval vozidlá jazdiace po hlavnej ceste z jeho ľavej strany a nevchádzal na hlavnú cestu v čase, keď
po nej jazdia iné vozidlá. Škodu spôsobenú na motorovom vozidle VW Golf vyčíslil na sumu 4220,- eur.

Znalec U. T. C. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kde vo svojej výpovedi uviedol, že znalecký
posudok vypracoval na základe uznesenia policajta, bol mu poskytnutý kompletný spisový materiál,
záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, výpovede zúčastnených,
náčrtokzmiestadopravnejnehody.Akoznalecbolajprivolanýnamiestodopravnejnehodypodopravnej

nehode. Na otázku, aby z technického hľadiska popísal rozjazd a následný prejazd obžalovaného
s vozidlom Fiat Ducato z hľadiska plynulosti a správnosti vjazdu na hlavnú cestu, uviedol, že motorové
vozidlo Fiat ducato vchádzalo na hlavnú cestu v čase 2,45 sekundy pred zrážkou. V tom čase sa
motorové vozidlo VW golf nachádzalo na hlavnej ceste po ľavej strane vodiča Fiat ducato vo vzdialenosti
80 metrov od miesta zrážky. Vodič MV Fiat Ducato vchádzal na cestu priemerným zrýchlením 2 metre

za sekundu na druhú, čo je také bežné priemerné zrýchlenie z nulovej rýchlosti. Po prejdení asi 8
metrov, keď MV Fiat Ducato už bolo celým svojim objemom v protismernom jazdnom pruhu, to znamená
v pravom jazdnom pruhu na obec Nižný Hrabovec, došlo k zrážke s MV VW Golf. K tomu, aké priemerné
zrýchlenie by musel mať obžalovaný, keď počas nehodového deja začal vchádzať na hlavnú cestu, abyk zrážke nedošlo, uviedol, že vzhľadom na to, že k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu v smere na
obec Nižný Hrabovec, tak by k zrážke došlo pri každom zrýchlení motorového vozidla Fiat Ducato, ale
vzhľadom na to, že sa jedná o nákladné motorové vozidlo, tam ani vodič tohto vozidla nejak extrémne

zrýchlenie nemohol previesť. Čo sa týka správnosti vyhýbacieho manévra vodiča vozidla VW Golf vo
vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti, ktorým reagoval na vjazd obžalovaného, uviedol, že vyhýbací manéver
z dôvodu zabránenia dopravnej nehody využívajú vodiči motorových vozidiel najmä vtedy, ak zistia,
že brzdením by nemohli zastaviť vozidlo do miesta zrážky vzhľadom na ich rýchlosť a polohu vozidla
v čase reakcie. S najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak bolo aj teraz a vodič MV VW Golf vzhľadom

na jeho vyššiu rýchlosť, sa snažil zabrániť zrážke s MV Fiat Ducato vyhýbacím manévrom vľavo. Pri
nižšej rýchlosti tohto MV, resp. pri dovolenej rýchlosti MV VW Golf s najväčšou pravdepodobnosťou by
tento vyhýbací manéver nebol použitý, nakoľko pri dovolenej rýchlosti by došlo k zastaveniu vozidla pred
miestom zrážky. V tom momente bola správna reakcia MV VW Golf vzhľadom na rýchlosť vozidla, aj tá
reakcia je vyvolaná u vodiča skôr pudovo, reflexívne. Vodič MV Fiat Ducato nedal prednosť vodičovi MV
VW Golf vzhľadom ku skutočnej rýchlosti MV VW Golf, nakoľko vodič MV VW Golf pri jeho skutočnej

rýchlosti nemohol so svojim vozidlom zastaviť do miesta zrážky. Po druhé, vodič MV Fiat Ducato dal
prednosť vodičovi MV VW Golf, vzhľadom k dovolenej rýchlosti MV VW Golf, vzhľadom na to, že vodič
MV VW Golf ak by sa pohyboval v mieste svojej možnej reakcie dovolenou rýchlosťou, mal možnosť
zabrániť zrážke pri správnej technike jazdy. V mieste nehodového deja pred križovatkou pred odbočkou
smerom na dlhé Klčovo v smere na Nižný Hrabovec je dopravná značka 70 km/h najvyššia povolená

rýchlosť. Táto značka pri prejazde križovatky stráca svoju účinnosť, teda platí iba po križovatku v smere
na Dlhé Klčovo. V mieste dopravnej nehody už bola dovolaná rýchlosť 90 km/h. Na otázku, z akej
vzdialenostiztechnickéhohľadiskamalobžalovanýmožnosťprvýkrátvidieťMVVWGolfznalecuviedol,
že vodič MV Fiat Ducato mal možnosť vidieť MV VW Golf, ktoré prichádzalo z jeho ľavej strany, vo
vzdialenosti približne 117 metrov. Uvedené vozidlo VW Golf v tom mieste vyšlo spoza oplotenia objektu

Bukózy, bolo to približne v čase 3,52 sekundy pred zrážkou. On na miesto dopravnej nehody prišiel
odhadom hodinu po dopravnej nehode, po príchode na miesto dopravnej nehody ho poverený policajt
oboznámil so zabezpečenými stopami a stručne mu uviedol ako k nehodovému deju došlo. Následne
po ohliadke miesta nehody, dal ešte zamerať nejaké stopy na mieste dopravnej nehody, ktoré boli na
vozovke od agregátu vozidla. Na mieste dopravnej nehody skutočnosť, kto zapríčinil dopravnú nehodu,

nekonzultovali. Ani nezvykne konzultovať takúto skutočnosť, lebo na mieste dopravnej nehody nemôže
zistiť znalec rýchlosť motorových vozidiel a z tejto rýchlosti sa potom odvíjajú ďalšie otázky ako zavinenie
a zabránenie dopravnej nehode. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal záznam z dopravnej nehody,
ale vo svojom posudku tam uvedené príčiny dopravnej nehody ani nezaznamenal, nakoľko nie sú
podstatné pre prácu alebo pre analýzu nehodového deja z jeho pohľadu. On ako znalec určuje príčinu

dopravnej nehody iba z technického hľadiska. A poverený príslušník určuje tú právnu príčinu alebo
právne posúdenie, preto pre neho nie je zaväzujúce ani podstatné čo tam príslušník uvedie. Východzí
bod merania určil dopravný policajt, on s týmto bodom pracoval, využíva to pri analýze nehodového deja.
Keď si pamätá, tak asi to bol to roh oplotenia Bukózy, ten východzí bod merania bol pravdepodobne
nejaký pevný bod, ktorý si ani v následnom čase nezvykne meniť. Na otázku, či mohol obžalovaný

cez to oplotenie vidieť na hlavnú cestu, poznamenal, že už uviedol, kedy mohol obžalovaný vidieť MV
Golf prvýkrát, bolo cca 116 metrov, nemohol to obžalovaný vidieť cez to oplotenie, ale až keď vyšiel
spoza oplotenia. Vo všetkých tých meraniach je uvedený údaj 87 metrov ako stopa č. 4 a to, že je to
začiatok šmykovej stopy po MV VW Golf a teda 87 metrov od VBM, ale miesto zrážky bolo ďalej od
VBM. Šmyková stopa bola dlhá približne do 20 metrov. Ku skutočnosti, že poškodený J. tvrdil, že vôbec

nebrzdil, uviedol, že na mieste dopravnej nehody boli zaznamenané brzdné stopy ako ich uviedol, je to
začiatok stopy č. 4 alebo stopa č. 4, táto stopa vedie až po miesto zrážky s MV Fiat Ducato. To dokazuje,
že MV VW Golf v čase pred dopravnou nehodou brzdilo. Ak by MV Golf v čase pred miestom zrážky
nebrzdilo,toznamená,žekeďnárazovárýchlosťvozidlaMVGolfbola97km/h,takpotomtakátorýchlosť
by musela byť aj v pred nehodovom deji a pri takejto rýchlosti by vodič MV VW Golf sa nesnažil zabrániť

zrážke s Fiat Ducato vyhýbaním sa vľavo. Ak by pokračoval v smere svojej jazdy a by použil nekolízne
brzdenie, tak by došlo k bezpečnému minutiu vozidiel, MV Golf by išlo vo svojom pruhu a Fiat Ducato
by už bolo v pravom jazdnom pruhu v smere na Nižný Hrabovec. K ďalšej skutočnosti, že poškodený J.
uviedol, že 10 až 15 metrov pred zrážkou prešiel do ľavého jazdného pruhu, uviedol, že na mieste boli
zaznamenané brzdné stopy po tomto vozidle, takže to z tohto hľadiska nie je možné a po druhé to nie

je technicky možné vykonať takýto manéver na vzdialenosť 10-15 metrov pri rýchlosti 97 km/h. Z toho
dedukuje, že poškodený neuznáva, že sú to brzdné stopy jeho vozidla, ale z technického hľadiska by
uvedený manéver nemohol vykonať ani pri rýchlosti 97 hm/h, čo je nárazová rýchlosť. Z poškodenia
vozidiel, z konečných polôh vozidiel, analýzou nehodového deja vo výpočtovom programe bola rýchlosťMV VW Golf pri zrážke s MV Fiat Ducato vypočítaná na 97 km/h. Zohľadňujúc brzdné stopy, ktorá
jedna má 20 metrov, je potom následne výpočtom vypočítaná rýchlosť vozidla v prednehodovom deji na
tých 122 km/h. Ak by tá brzdná stopa bola väčšia, tak by tá rýchlosť v prednehodovom deji bola ešte

vyššia. Podľa stôp zaznamenaných na mieste dopravnej nehody, k zrážke došlo jednoznačne v pravom
jazdnom pruhu v smere na Nižný Hrabovec. V ďalšom uviedol, že kolízna situácia je taká situácia, ktorá
je vyvolaná jedným účastníkom nehody, na ktorú druhý účastník nehody musí reagovať, inak dôjde
ku kolízii, resp. zrážke vozidiel. Ak by vodič MV VW Golf v čase svojej možnej reakcie na vjazd MV
Fiat Ducato na hlavnú cestu reagoval nekolíznym brzdným spomalením svojho vozidla a pohyboval

sa dovolenou rýchlosťou 90 km/h, došlo by k bezpečnému minutiu vozidiel a k zrážke by nedošlo. Ku
skutočnosti ohľadom brzdenia motorového vozidla Opel Vectra, na otázku, či vie z technického hľadiska
vylúčiť, že tá brzdná stopa patrila vozidlu Opel Vectra, uviedol, že áno, bol na mieste dopravnej nehody
a ustálili tú brzdnú stopu ako brzdnú stopu po motorovom vozidle VW Golf. Všetky stopy, ktoré boli
súvisiace s danou zrážkou, boli zaznamenané. Uvedená brzdná stopa zameraná na mieste dopravnej
nehodyakostopač.4končilanamiestezrážkymotorovýchvozidiel.Uvedenémiestozrážkyješpecifické

pri každej dopravnej nehode. Bola tam spusta úlomkov a nejakých častí z vozidiel. Ak by uvedená stopa
mala patriť inému vozidlu, tak potom by tieto úlomky a časti vozidiel boli úplne inak porozmiestňované.
V danom prípade som bol na mieste nehody a jednoznačne uvedená brzdná stopa nepatrí vozidlu Opel
Vectra. Ak by sa vodič MV VW Golf pohyboval v prednehodovom deji nárazovou rýchlosťou 97 km/h,
mal možnosť aj napriek tejto rýchlosti zrážke s MV zabrániť správnou technikou jazdy a teda pri včasnej

reakcii a pribrzdením. Taktiež znalec uviedol, že pri rozjazde každého MV je bežné, že keď vodič zaradí
rýchlosť číslo 1 a potom o meter dva dá rýchlosť č. 2 s tým vozidlom možno cukne, záleží to od vodiča,
preto môže mať niekto pocit, že vozidlo zastavilo. Keď však berieme do úvahy ním uvedené priemerné
zrýchlenie 2 metre za sekundu, počíta s tým preraďovaním rýchlosti. Na otázku, či je bežný manéver,
keď sa pohybuje MV VW Golf v pravom jazdnom pruhu a bolo jednoznačné, že Fiat Ducato vykonáva

odbočovací manéver vľavo, že zvolil vodič ako spôsob zabránenia zrážky, že sa vyhýbal alebo chcel
sa mu vyhnúť vľavo, znalec uviedol, že uvedený manéver je veľmi bežný a 90% vodičov ho používa.
Je to reflexívny manéver. Človek chce zabrániť zrážke a reflexívne to urobí. Bežný manéver je, že ak
vodič vidí nebezpečenstvo vpravo, tak sa uhýba vľavo. Napokon uviedol, že je vedecky dokázané, že
zaseknutý tachometer nemusí ukazovať rýchlosť, ktorou vozidlo jazdilo v čase zrážky. Ak z výsluchu

svedkyne vyplynulo, že tachometer MV VW Golf mal byť zaseknutý na rýchlosti 140 km/h, túto otázku na
mieste dopravnej nehody neriešili, alebo si to nepamätá. Poškodenie vozidla však nenasvedčuje tomu,
že by rýchlosť vozidla VW Golf v čase zrážky bola 140 km/h. Ak by bola takáto nárazová rýchlosť, tak aj
ten priebeh nehodového deja by sa ináč odvíjal a taktiež by tam boli aj iné poškodenia vozidla a určite
aj končená poloha vozidiel a prípadne aj zranenia osôb.

Bolo vykonané aj doplnenie znaleckého posudku a doplnkom č. 58/2022 zo dňa 7.11.2022, v ktorom
znalec uviedol, že základným bodom merania bol roh oplotenia firmy Bukóza, a tento bol aj miestom, kde
moholvodičmotorovéhovozidlaFiatDucatozbadaťprvýkrátmotorovévozidloVWGolf,keďvchádzalso
svojim motorovým vozidlom na hlavnú cestu. Teda vodič motorového vozidla značky Fiat Ducato mohol

vidieť motorové vozidlo VW Golf od základného bodu merania, t.j. roh oplotenia firmy Bukóza, v čase keď
vchádzal na hlavnú cestu pri skutočnej rýchlosti motorového vozidla VW Golf 122 km/hod. a vo výhľade
mu nič nebránilo. K pôvodným záverom o možnosti odvrátenia dopravnej nehody znalec uviedol, že ak
byvodičmotorovéhovozidlaVWGolfišielvosvojomjazdnompruhu,ajprirýchlosti122km/hod.bydošlo
bykminutiusvozidlomFiatDucatonaminimálnuvzdialenosť1,2metra.Znalectiežuviedol,ženaštátnej

cesteI/18zaobcouNižnýHrabovecvsmerenaVranovnadTopľoupredkrižovatkounaobecDlhéKlčovo
v čase pred dopravnou nehodou bola umiestnená zvislá dopravná značka B31a, ktorou bola v danom
úseku vozovky obmedzená najvyššia dovolená rýchlosť na 70 km/hod. Čo sa týka platnosti samotnej
značky, tak uvedené obmedzenie sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, v tomto prípade
križovatky štátnej cesty I. triedy číslo 18 a vedľajšej cesty III. triedy č. 3621, cesta na obec Dlhé Klčovo.

V tomto prípade sa teda hranica križovatky nachádzala vo vzdialenosti cca 55 metrov pred miestom
zrážky, čo je približne 60 metrov za VBM. V tomto mieste končilo obmedzenie dopravnej značky, čo
znamená, že až do tohto miesta sa mal vodič motorového vozidla VW Golf pohybovať maximálnou
dovolenou rýchlosťou 70 km/ hod. Ak by sa vodič motorového vozidla VW Golf pohyboval v mieste svojej
možnej reakcie, na vjazd motorového vozidla Fiat Ducato, t.j. v mieste 80 metrov pred miestom zrážky,

keď sa motorové vozidlo Fiat Ducato nachádzalo už prednou časťou za pravou krajnicou vo vozovke,
dovolenou rýchlosťou 70 km/ hod. a reagoval by nekolíznym brzdným spomalením, zastavil by so svojim
vozidlom pred miestom zrážky a ku zrážke vozidiel by nedošlo.Úlohou znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr.
Petra Popaďáka bolo posúdiť zranenia poškodených. Podal znalecký posudok vo vzťahu ku každému
z poškodených samostatne a to na základe vyšetrených okolností, zo zdravotnej dokumentácie ako aj

z osobného vyšetrenia toho ktorého poškodeného.

Ohľadom zranení poškodenej L. M. posudok č. 117/2018, v ktorom konštatoval, že poškodená utrpela
poranenia ťažké s dobou liečby nad 42 dní a to trieštivú zlomeninu tela 3. driekového stavca
s posunom kostných úlomkov do miechového kanála, zlomeniny pravých priečnych výbežkov 2. až

4. driekového stavca bez posunu, sériové zlomeniny IV. až X. rebra vľavo s posunom s vniknutím
vzduchu podkožne vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne so zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny
a vniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny, viaceré tržné rany v temeno spánkovej oblasti
hlavy vpravo, mnohopočetné pomliaždenia s kožnými odreninami a krvnými podliatinami na tvári,
rozsiahle pomliaždenia a kožné odreniny ramien, predlaktí a rúk obojstranne, pomliaždenie a krvnú
podliatinu ľavého stehna a pomliaždenie vonkajších pohlavných orgánov s krvácaním. Pokiaľ sa týka

mechanizmu vzniku jednotlivých zranení uviedol, že uvedené poranenia mohli vzniknúť u poškodenej
ako spolujazdkyne sediacej na mieste spolujazdca v 2. rade pri okne vľavo pri dopravnej nehode
( náraz OMV zn. VW Golf do stredu ľavej bočnej časti dodávkového MV prispôsobeného na prepravu
osôb, v ktorom menovaná sedela najbližšie k nárazu ) a sú typické pre takýto mechanizmus ich
vzniku. V ďalšom uviedol, že na tele poškodenej neboli ošetrujúcimi lekármi popísané žiadne také

charakteristické poranenia, ktoré by nasvedčovali na to, že poškodená mala v čase nehody zapnutý
bezpečnostný pás. Išlo o poranenia, ktoré vznikli mechanizmom priameho nárazu deformujúcich sa
súčastí interiéru vozidla do tela poškodenej, prudkým ohybom v jej driekovej oblasti, ako aj nárazom
jej tela do vnútorných súčastí kabíny tohto vozidla ako aj do spolusediacej po jej pravej ruke. Napokon
znalec konštatoval, že k poraneniam uvedeného charakteru by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo

aj v prípade, či by mala alebo nemal zapnutý bezpečnostný pás, keďže pri takomto mechanizme
vzniku poranení nie je rozhodujúce, či je alebo nie je bezpečnostný pás zapnutý. K dobe liečenia
a práceneschopnosti uviedol, že tá je určujúca najzávažnejším zranením, v tomto prípade trieštivou
zlomeninou 3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do miechového kanála, išlo o poruchu
zdravia, ktorá na dlhší čas znemožnila obvyklý spôsob života a výkon obvyklej činnosti poškodenej

s následnou rekonvalescenciou po dobu cca 4 až 6 mesiacov ( nad 42 dní ). U poškodenej došlo
k ľahkému poškodeniu životne dôležitého orgánu a to pomliaždenie obidvoch pľúc. K trvalým následkom
znalec uviedol, že tieto môžu vzniknúť, ale skôr ich nepredpokladá, vyjadriť sa možno až rok po úraze.
Vo vzťahu k jednotlivým zraneniam sa vyjadril aj k s tým súvisiacim obmedzením obvyklého spôsobu
života a výkonu obvyklej činnosti poškodenej. Bodové ohodnotenie stanovil s uvedením pre jednotlivé

spôsobené zranenia, ktoré v sumáre predstavuje 785 bodov.

Posudok č. 118/2018 sa týkal zranení poškodenej I. O.. Znalec konštatoval, že poškodená utrpela
poranenia ťažké s dobou liečby nad 42 dní a to sériovú zlomeninu III. až XI. rebra vpravo s posunom
a zlomeninu X. rebra vpravo so zakrvácaním do pohrudnicových dutín a vniknutím vzduchu do

pohrudnicových dutín, špirálovú trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom, roztrhnutie
sleziny, pomliaždenie brucha a otras mozgu I. stupňa. K mechanizmu vzniku zranení u poškodenej
I. O. znalec konštatoval totožné ako u poškodenej L. M. len s tým rozdielom, že poškodená I. O.
sedela v 3. rade sedadiel najbližšie k miestu nárazu ( v 3. rade pri okne vľavo ) a rovnako aj pokiaľ
sa týka skutočností, že menovaná nemala v čase nehody zapnutý bezpečnostný pás so záverom,

že pri takomto mechanizme vzniku zranení nie je rozhodujúcu, či je alebo nie je bezpečnostný pás
zapnutý. Najzávažnejším z komplexu poranení bola u poškodenej špirálová trieštivá zlomenina pravej
ramennejkostisposunom,ktoráznemožnilaobvyklýspôsobživotaavýkonobvyklejčinnostipoškodenej
s následnou rekonvalescenciou po dobu cca 4,5 až 5,5 mesiaca ( nad 42 dní ). U poškodenej
k poškodeniu životne dôležitého orgánu nedošlo. Pokiaľ sa týka trvalých následkov uviedol, že ak

nedôjde k úprave stavu, tak by mohli nastať trvalé následky v zmysle poruchy hybnosti, tŕpnutí ruky
a prstov, no vyjadriť sa možno až jeden rok po úraze. Taktiež sa znalec vo vzťahu k jednotlivým
zraneniam vyjadril k s tým súvisiacemu obmedzeniu obvyklého spôsobu života a výkonu obvyklej
činnosti poškodenej. Bodové ohodnotenie stanovil s uvedením pre jednotlivé spôsobené zranenia, ktoré
v sumáre predstavuje 489 bodov.

Znalecký posudok č. 119/2018 podal znalec vo vzťahu k poškodenej B. J.. Poškodená utrpela zranenia
stredne ťažké s dobou liečby do 42 dní a to zlomeninu nosových kostí, tržnú ranu nosa, pomliaždenie
a krvné podliatiny hlavy a tváre a pomliaždenie ľavého kolena. Zranenia poškodená mohla utrpieť akospolujazdkyňa sediaca na mieste spolujazdca v 1. rade uprostred. Opätovne znalec konštatoval totožné
závery o mechanizme vzniku zranení ako u poškodených M. a I. O. s tým, že poškodená Starjatová
sedela v 1. rade uprostred. Taktiež ako už u spomínaných poškodených aj u tejto konštatoval, že neboli

popísané žiadne také charakteristické poranenia, ktoré by nasvedčovali na to, že mala v čase nehody
zapnutý bezpečnostný pás ako záver, že pri takomto mechanizme vzniku poranení to nie je rozhodujúce.
Najzávažnejšímzkomplexuporanenípoškodenej,ktoréutrpela,bolazlomeniakostínosa.Upoškodenej
nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a trvalé následky pri takýchto poraneniach, ako utrpela
poškodená, spravidla nevznikajú. Napokon sa znalec vyjadril aj k obmedzeniu obvyklého spôsobu života

a obvyklej činnosti poškodenej v dôsledku spôsobených poranení a bodové ohodnotenie poranení určil
na 55 bodov.

Poranenia spôsobené poškodenej D. A. boli predmetom znaleckého posudku
č. 120/2018, podľa ktorého poškodená utrpela poranenia ťažké s dobou liečby nad 42 dní ( 8 až 10
týždňov ), pričom najzávažnejším z komplexu poranení bola sériová zlomenina V. až VI. rebra vľavo

s posunom s vniknutím vzduchu do ľavej polovice pohrudnicovej dutiny. Taktiež utrpela pomliaždenie
hrudníka, otras mozgu I. stupňa, podvrtnutie ľavého kolena, tržnozmliaždenú ranu na čele vpravo,
tržnozmliaždenú ranu pravého predkolenia a tržnozmliaždenú ranu ľavého predkolenia. K mechanizmu
vzniku zranení znalec konštatoval už vyššie uvedené s poukazom na miesto, resp. sedadlo, na ktorom
sedela poškodená, a teda v 2. rade sedadiel uprostred. Aj u tejto poškodenej konštatoval, že neboli

popísané žiadne také charakteristické poranenia, ktoré by nasvedčovali na to, že mala v čase nehody
zapnutý bezpečnostný pás ako aj záver, že pri takomto mechanizme vzniku poranení nie je rozhodujúce,
či je alebo nie je bezpečnostný pás zapnutý. U poškodenej k poškodeniu životne dôležitého orgánu
nedošlo a tiež znalec uviedol, že pri takýchto poraneniach, ako utrpela poškodená, spravidla trvalé
následky nevznikajú. Tiež popísal v posudku ako bol obmedzený obvyklý spôsob života poškodenej

a pokiaľ sa týka bodového ohodnotenia poranení toto predstavuje spolu 210 bodov.

Znalecký posudok č. 121/2018 znalec podal vo vzťahu k poškodenej B. P.. Táto utrpela poranenia ťažké
sdobouliečbynad42dní(cca4až6mesiacov)atozakrvácaniemedzimäkképlenymozguvspánkovej
oblasti vpravo, otras mozgu prvého stupňa, mnohopočetné pomliaždenia s kožnými odreninami

a krvnými podliatinami hlavy, stabilnú zlomeninu tela 12. hrudného stavca so znížením jeho výšky o viac
ako1/3,zlomeninuhornéhoadolnéhoramienkaľavejlonovejkostipanvybezposunu,zlomeninukĺbovej
jamky panvy pre stehnovú kosť vľavo bez posunu, zlomeninu II. a III. rebra vľavo, pomliaždenie brucha
v hornej časti vľavo, zlomeninu bodcovitého výbežku ľavej lakťovej kosti, mnohopočetné pomliaždenia
skožnýmiodreninamiakrvnýmipodliatinamiobochzápästíapomliaždenieľavéhokolena.Pokiaľsatýka

najzávažnejšieho z poranení, týmto bola stabilná zlomenina tela 12. hrudného stavca so znížením jeho
výšky o viac ako 1/3, k poškodeniu životne dôležitého orgánu nedošlo. K otázke o mechanizme vzniku
poranení znalec konštatoval už viackrát uvedené vo vyššie uvedených posudkoch, opäť s konkretizáciou
miesta, resp. sedadla poškodenej P. a to v 3. rade uprostred a teda, že poranenia mohli vzniknúť aj
nárazom tela spolu sediacich po jej stranách do týchto oblastí jej tela, prípadne nárazom týchto oblastí

tela do súčastí interiéru vozidla. Znalec u poškodenej konštatoval, že pravdepodobne nemala zapnutý
bezpečnostný pás, ktorá skutočnosť však nemala vplyv na vzniknuté poranenia, nakoľko pri takomto
mechanizme vzniku poranení nie je rozhodujúce, či je bezpečnostný pás zapnutý alebo nie. Vo vzťahu
kjednotlivýmkonštatovanýmporaneniamsaznalecvyjadrilajktomu,akovichdôsledkubolapoškodená
obmedzená v obvyklom spôsobe života. Bodové ohodnotenie spôsobených poranení predstavuje spolu

580 bodov.

Poranenia spôsobené poškodenej D. Q. znalec posúdil vrátane ďalších otázok v znaleckom posudku č.
122/2018.Utejtopoškodenejkonštatoval,žeutrpelaporaneniaťažkésdobouliečbycca8až10týždňov,
teda nad 42 dní, pričom najzávažnejším poranením z komplexu, určujúcim dobu liečenia, bola zlomenina

ľavej lopatky. Z ďalších poranení to boli otras mozgu I. stupňa, tržná rana hlavy v spánkovo – záhlavnej
oblasti vpravo, podvrtnutie krčnej a hrudnej chrbtice, pomliaždenie pravého predlaktia, pomliaždenie
ľavého stehna, podvrtnutie ľavého členka a pomliaždenie hrudníka vľavo. Závery o mechanizme vzniku
zranení aj vzhľadom na miesto poškodenej vo vozidle, miesto spolujazdca v 3. rade vpravo, boli totožné
ako v skorších posudkoch vrátane záveru, že poškodená zrejme nemala zapnutý bezpečnostný pás

azáveru,žetátoskutočnosťnemalavplyvnavznikporanení.Upoškodenejznalecnepredpokladaltrvalé
následky. Podľa vykonaného bodového ohodnotenia sa jednalo o bolestné spolu v hodnote 205 bodov.

Aj u poškodeného J. A. bol znalcom podaný posudok a toč. 123/2018, podľa záverov ktorého poškodený utrpel poranenia stredne ťažké s dobou liečby do 42 dní
a to tržnú ranu ľavej ruky a pomliaždenie brucha v dolnej tretine obojstranne s vdýchnutím žalúdočného
obsahu do priedušnice a akútnym zápalom priedušnice a dychovou nedostatočnosťou, ktoré bolo

najzávažnejším zranením, určujúcim aj dobu liečenia. K mechanizmu vzniku zranení tohto poškodeného
znalec uviedol, že poranenia u neho mohli vzniknúť pri dopravnej nehode a to nárazom OMV VW
Golf, v ktorom sedel poškodený na mieste spolujazdca vpredu vpravo, do stredu ľavej bočnej časti
dodávkového MV prispôsobeného na prepravu osôb, a sú typické pre takýto mechanizmus ich vzniku,
pričom vzhľadom na charakter poranení bol poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou pripútaný

bezpečnostným pásom. U poškodeného nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a trvalé
následky u poranení, ktoré poškodený utrpel, nevznikajú. Znalec sa vyjadril aj akým spôsobom bol
poškodený v dôsledku poranení obmedzený v obvyklom spôsobe života a poranenia bodovo ohodnotil
spolu na 75 bodov.

Druhým poškodeným z osobného motorového vozidla VW Golf bol I. J., o poraneniach ktorého ako aj

odpovede na ďalšie otázky znalec podal v znaleckom posudku
č. 124/2018. Poškodený utrpel poranenia ťažké s dobou liečenia cca 6 až 8 mesiacov a to tlakovú
zlomeninu tela 3. a 4. driekového stavca, ktoré bolo najzávažnejším poranením, otras a opuch driekovej
oblasti miechy, pomliaždenie chrbta v driekovo - krížovej oblasti, otras mozgu I. stupňa, prasklinu
( zlomeninu ) VIII. rebra vpravo a pomliaždenie a kožné odreniny brucha. K mechanizmu vzniku zranení

znalec uviedol, že zranenia mohol poškodený utrpieť ako vodič OMV sediaci vpredu vľavo a to pri
dopravnej nehode ako to znalec uviedol aj v posudku poškodeného A. vrátane záveru, že poškodený
bol s najväčšou pravdepodobnosťou pripútaný bezpečnostným pásom. Znalec konštatoval aj to, akým
spôsobom bol poškodený v dôsledku poranení obmedzený v obvyklom spôsobe života. U poškodeného
nedošlo k poškodeniu žiadneho životne dôležitého orgánu. Tiež uviedol, že u poškodeného môžu

vzniknúť trvalé následky ( obmedzenie hybnosti v chrbtici, neurologické príznaky a pod. ), avšak
vzhľadom na vek ich nepredpokladá, no vyjadriť sa k tomu bude možné až rok po úraze. Bodové
hodnotenie poranení poškodeného určil na 435 bodov.

Znalec B. Q. Q. podal znalecký posudok aj ohľadom zranení obžalovaného B. C. a to pod č. 04/2019 a to

jednak na základe vyšetrených okolností, zo zdravotnej dokumentácie ako aj z osobného vyšetrenia
obžalovaného. Obžalovaný utrpel poranenia a to zlomeninu ľavej kľúčnej kosti ( najzávažnejšie
poranenie ), otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudníka vľavo a pomliaždenie
ľavého lakťa, jednalo sa o poranenia stredne ťažké s dobou liečby do 42 dní. Znalec konštatoval, že
obžalovaný mohol zranenia utrpieť ako vodič uvedeného motorového vozidla sediaci v 1. rade pri okne

vľavo a to počas nárazu OMV VW Golf do stredu ľavej bočnej časti dodávkového MV prispôsobeného
na prepravu osôb, v ktorom obžalovaný sedel na mieste vodiča vpredu vľavo a následnom prevrátení
sa tohto vozidla na pravý bok. Neboli u neho popísané ošetrujúci lekármi žiadne také charakteristické
poranenia, ktoré by nasvedčovali na to, že mal v čase nehody zapnutý bezpečnostný pás.

U obžalovaného bolo vykonané aj vyšetrenie duševného stavu a to znalcom MUDr. Alfonzom
Porvažníkom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý v znaleckom
posudku č. 48/2019 v jeho záveroch konštatoval, že po skutku u obžalovaného došlo k rozvoju
depresívnej poruchy, ktorá nastala ako súčasť adaptačnej poruchy. Tiež uviedol, že obžalovaný v čase
spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol ovládať svoje konanie ako

aj, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Závislosť od alkoholu, ani na iných návykových
látkach, u obžalovaného nezistil. Vzhľadom na rozvoj depresívnej poruchy, odporúčal pokračovať
obžalovanému na báze dobrovoľnosti v návštevách a v liečbe na psychiatrickej ambulancii. Sám znalec
žiadnu ochrannú liečbu neindikoval.

Z obhliadky miesta cestnej dopravnej nehody bola spísaná zápisnica a to podľa § 154 Trestného
poriadku a vyhotovená fotodokumentácia a plánok z miesta dopravnej nehody. Ohliadka bola vykonaná
za prítomnosti znalca Ing. Štefana Kováča. Podľa zápisnice k nehode došlo v obci Hencovce na štátnej
ceste I/18, jednalo sa o križovatku stykovú – trojramennú, kvalita povrchu bola dobrá, povrch bol suchý
a neznečistený, stav krajnice rovnako dobrý, výrazne viditeľný vodiaci pruh, delenie komunikácia bolo

dvojpruhové, prednosť vyznačená dopravnými značkami, situovanie dopravnej nehody bolo na jazdnom
pruhu a rýchlostný limit 70km/hod, pokiaľ sa týka poveternostnej situácie, boli konštatované nesťažené
poveternostné podmienky, viditeľnosť v noci, bez verejného osvetlenia, viditeľnosť neznížená vplyvom
poveternostných podmienok a rozhľadové pomery boli dobré. Zápisnica obsahuje aj opis stôp, s tým,že základný bod merania VBM – bol určený roh oplotenia firmy Bukóza. Fotodokumentácie obsahuje
zábery na miesto dopravnej nehody, pohľady na stopy a na vozidlá zúčastnené na dopravnej nehode.

Zozáznamuodopravnejnehodevyhotovenéhopodľa§69zákonaNRSRč.179/1993Z.z.oPolicajnom
zbore súd zistil, čas a miesto nehody – dňa 7.10.2018 o 18.30 hod. na ceste I. triedy č. 18 v katastri
obce Hencovce, mimo obce. V ďalšom záznam obsahuje opísanie udalosti - dopravnej nehody podľa
§ 64 ods. 1 Cestného zákona a verziu dopravnej nehody, že v uvedený deň a čas viedol vodič OMV
VW Golf ev. č. D. v smere od obce Nižný Hrabovec na mesto Vranov nad Topľou, kde v úrovni

križovatky na obec Dlhé Klčovo z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru za stredovú deliacu
čiaru, kde v protismernej časti vozovky čelne narazil prednou časťou vozidla do stredu ľavej pozdĺžnej
strany dodávkového motorového vozidla prispôsobeného na prepravu osôb Fiat Ducato ev. č. D.-
XXXXX, prepravujúceho okrem vodiča ďalších osem osôb sediacich na samostatných sedadlách, ktoré
bezprostredne pred zrážkou vošlo na uvedenú cestu z križovatky s miestnou komunikáciou od obce
Hencovce a odbočovalo na obec Nižný Hrabovec, v dôsledku čoho bolo OMV Fiat Ducato odhodené

mimo vozovku, kde po zrážke ostalo prevrátené na ľavú bočnú stranu. V ďalšom opisuje zranenia
spôsobené jednotlivým účastníkom nehody. Podľa záznamu a údajov v ňou v ďalšom uvedených
príčinou dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť a neprispôsobenie rýchlosti jazdy schopnostiam
a ako zodpovedný subjekt bol označený poškodený I. J..

PodľazáznamovodychovýchskúškachvykonanýchuobžalovanéhoapoškodenéhoI.J.bezprostredne
po skutku tieto boli s negatívnym výsledkom.

Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodených L. M., I. O., B. J., D. A., B. P., D. Q., J. A. a I. J. vyplývajú
prvotné skutočnosti o zdravotnom stave, resp. zraneniach poškodených.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu
v sume 21.043,40 eur a to I. J. v sume 4.077,78 eur, J. A. v sume 2.343,66 eur. B. J. v sume 138,19 eur,
I. O. v sume 9,466,56 eur a B. P. v sume 5.017,21 eur s uvedením konkrétnych položiek a jednotlivých
súm vynaložených nákladov.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistenkyni
D. Q. v sume 1.104,20 eur, L. M. v sume 9.003,58 eur a D. A. v sume 1.390,70 eur s uvedením
konkrétnych položiek a jednotlivých súm vynaložených nákladov.

Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany k uplatnenému nároku na náhradu škody predložila potvrdenie
o výške vyplatených dávok poškodenej D. A. a to ošetrovného a nemocenských dávok spolu v sume
1.778,10 eur.

Listomzodňa25.4.2019adresovanýmD.C.spoločnosťVÚBLeasinga.s.tejtooznámila,žejepotrebné,

aby vykonala zmeny v osvedčení o evidencii a to zrušenie vlastníckeho práva spoločnosti k motorovému
vozidlu Fiat Ducato 2.2 Multi Jet L2H2 Combi, k čomu jej zaslali aj potrebné plnomocenstvo.

Podľa evidenčnej karty vozidla Fiat Ducato ev. č. D. posledný záznam bol v nej vykonaný dňa 25.3.2019,
pričomvtomčasebolakovlastníkvedenýConsumerFinanceHolding,a.s.(podľavýpisuzObchodného

registra zlúčenie so spoločnosťou VÚB Leasing a.s. ) a D. C. bola vedená ako držiteľ vozidla. Pokiaľ sa
týka vozidla VW Golf V Variant ev. č. D. vlastníkom a držiteľom vozidla bol I. J., J., K. XX/XX.

Hasičský a záchranný zbor podal správu o zásahu pri dopravnej nehode dňa 7.10.2018, ktorá bola
ohlásená v čase o 18.31 hod., na miesto prišla jednotka o 18.36 hod. a zásah ukončila o 23.00 hod.

Na obrazových záznamoch – fotografiách zo dňa 7.10.2018 z času o cca 21.00 hod. sa nachádzajú
zábery zachytávajúce palubné dosky na nehode zúčastnených motorových vozidiel.

Poškodená D. Q. dňa 8.3.2023 doručila súdu podanie označené ako náhrada škody v trestnom konaní,

ku ktorému priložila lekárske posudky ohľadom jej zdravotného stavu.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného tento nebol doposiaľ súdne trestaný.Podľa evidenčnej karty vodiča – obžalovaného vodičské oprávnenie mu bolo udelené v roku 1994,
zadržania vodičského oprávnenia nemá evidované a nebol mu uložený ani zákaz činnosti. Dopustil
sa priestupkov na úseku cestnej premávky a to dňa 1.9.2018 – prekročenie rýchlosti, bloková pokuta

50 eur, dňa 23.2.2018 – porušenie všeobecne záväzného predpisu o BCP iným spôsobom, pokuta 20
eur, dňa 3.1.0217 – počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj, pokuta 20 eur, dňa 27.5.2016
– prekročenie rýchlosti, pokuta 10 eur, dňa 8.8.2015 – priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona o cestnej
premávke – jazda cez križovatku, pričom sa jednalo o závažný spôsob spáchania priestupku a uložená
mu bola pokuta 100 eur. Taktiež bol postihnutý za priestupok zo dňa 8.9.2013 – všeobecné povinnosti

účastníka cestnej premávky, pokuta 50 eur, dňa 18.8.2009 – rýchlosť jazdy, pokuta 20 eur, dňa 5.1.2008
a dňa 29.6.2007 - povinnosti účastníka cestnej premávky, pokuta v oboch prípadoch 500,-Sk.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol do času skutku priestupkovo postihnutý
šesťkrát, pričom sa jednalo vo všetkých prípadoch o priestupky na úseku cestnej premávky ako sa nimi
súd zaoberal vyššie.

Spoločnosť Gold Express, s.r.o. oznámila, že obžalovaný začal u nich pracovať na dohodu od 2.1.2018
ako vodič taxislužby, nebol s ním žiaden problém, svedomito si plnil pracovné povinnosti, bol skôr
umiernenej a tichej povahy, nikdy nezaznamenali z jeho strany akékoľvek hrubé správania vo vzťahu
k zákazníkom, dosahoval priemerné pracovné výsledky a udržiaval normálne pracovné vzťahy.

Obec Nižný Hrabovec k osobe obžalovaného uviedla, že je slobodným, že býva s rodičmi, že jeho
správanie na verejnosti je veľmi dobré, že je tichej slušnej povahy, že nebol riešený komisiou pre verejný
poriadok a nemajú vedomosti o požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

K otázke viny súd uvádza.

Obžaloba v danej trestnej veci bola na obžalovaného podaná pre prečin všeobecného ohrozenia podľa §
285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku a teda
obžalovaný mal z nedbanlivosti spôsobiť všeobecné nebezpečenstvo a činom spôsobiť ťažkú ujmu na

zdraví viacerých osôb.

K právnej kvalifikácii skutku podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd uvádza.

Podľa § 284 Trestného zákona kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na

zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo
povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy alebo škodlivý účinok výbušnín,
plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného
podobného nebezpečného konania ( všeobecné nebezpečenstvo ).

V zmysle § 285 ods. 1 Trestného zákona kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné
nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb ( ods. 4 § 285
Trestného zákona ).

Tieto dva trestné činy sa v rámci základnej skutkovej podstaty odlišujú formou zavinenia, teda ako
vyplýva z už uvedeného, v zmysle § 284 Trestného zákona sa vyžaduje úmysel, v podmienkach § 285

Trestného zákona postačuje pre vyvodenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostné zavinenie.

Z hľadiska objektívnej stránky skutkových podstát však ide o totožné vymedzenie, nakoľko ustanovenie
§ 285 je odkazovacou skutkovou podstatou, ktorá odkazuje na ust. § 284 a to s ohľadom na konania,
ktoré sú v skutkovej podstate trestného činu podľa § 284 demonštratívne uvedené a postihuje tieto

konania zavinené z nedbanlivosti.

Napokon z hľadiska objektívnej stránky trestného činu všeobecného ohrozenia ( ako pre úmyselnú, tak
aj pre nedbanlivostnú formu ) je potrebné sa vysporiadať s dvoma základnými predpokladmi, ktoré musiabyť naplnené kumulatívne ( respektíve medzi ktorými je príčinná súvislosť vo vzťahu konania a následku,
pričom príčinný vzťah musí byť pokrytý príslušnou formou zavinenia predpokladanou subjektívnou
stránkou trestného činu ).

Prvým predpokladom je spôsobenie alebo vyvolanie všeobecného nebezpečenstva, teda samotné
ohrozenie príslušného chráneného záujmu, pričom uvedené je možné vnímať ako konanie páchateľa ( či
už komisívne alebo omisívne ). Podoby všeobecného nebezpečenstva zákonodarca definuje príkladmo
jednak prostredníctvom najčastejších foriem všeobecného nebezpečenstva, rovnako aj prostredníctvom

generálnej klauzuly cez vymedzenie „iné podobné nebezpečné konanie“. Bude sem možné zaradiť
konania, ktoré vlastnou intenzitou možno prirovnať k formám všeobecného nebezpečenstva explicitne
vyjadreným. Iným podobným nebezpečným konaním nebude akékoľvek konanie páchateľa, hoci by
mohlo byť konaním nebezpečným, ale len také, ktoré svojou povahou a intenzitou vytvára bezprostrednú
hrozbu obdobných škodlivých následkov ako konania práve demonštratívne uvedené v § 284 ods. 1
Trestného zákona.

Druhým predpokladom je samotný následok vyvolaný páchateľom, teda následok všeobecne
nebezpečný, ktorý je v príčinnej súvislosti s predpokladaným všeobecne nebezpečným konaním,
ktorým je vydanie ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do
nebezpečenstva škody veľkého rozsahu. Týmto sa rozumie v aplikačnej praxi z hľadiska kvantifikovania

konštantne ohrozenie najmenej siedmich ľudí, pričom môže ísť o osoby individuálne určené, rovnako
tak aj osoby individuálne neurčené.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že nie každé konanie osoby, ktorá vedie motorové vozidlo či už
s počtom ďalších siedmich osôb konkrétne určených, resp. aj za situácie, že v dôsledku jej konania by

mohlo dôjsť k naplneniu znakov niektorého z konaní tak ako to predpokladá ustanovenie § 284, teda
že každú takúto činnosť nemožno automaticky považovať za všeobecné nebezpečenstvo.

Vedenie motorového vozidla bude možné označiť za „iné podobne nebezpečné konanie“ v zmysle § 284
a285Trestnéhozákona,pokiaľbudespĺňaťpopísanénáležitosti,respektívepokiaľsaohrozenietakýmto

spôsobom vyvolané bude svojou povahou, rozsahom a intenzitou približovať explicitne vymedzeným
formám nebezpečného konania.

Potom skutkovú vetu je nevyhnutné formulovať ako jeden či viac takýchto kvalifikovaných momentov,
resp. ako dej, v ktorom sú momenty jednoznačne identifikovateľné. Nie je možné skutok formulovať len

ako „prostý“ nebezpečný dej, v ktorom nie je možné identifikovať moment, pri ktorom by sme pri zmene
okolností
v jeho priebehu nemohli rozumne očakávať, že by došlo k usmrteniu alebo ťažkej ujme na zdraví
najmenej siedmich osôb alebo k spôsobeniu škody veľkého rozsahu na cudzom majetku.

Na vznik trestnej zodpovednosti pre tento trestný čin nepostačuje iba samotná existencia
( nebezpečného ) skutkového deja, ale práve naopak, je potrebné identifikovať aj konkrétny moment,
v ktorom by pri zmene skutkových okolností mohol nastať poruchový následok v zákonom požadovanej
intenzite.

Pokiaľ by tomu tak nebolo a bolo by možné vyvodiť záver, že každý kto vedie motorové vozidlo určitým
nebezpečným spôsobom, tak by pod uvedenú skutkovú podstatu bolo možné zahrnúť množstvo konaní
aj trebárs pri vedení motorového vozidla, no ako vyplýva z vyššie uvedeného, musia byť pre posúdenie
takého konania ako prečinu všeobecného ohrozenia splnené dva vyššie popísané predpoklady a taktiež
je potrebné pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za tento trestný čin určiť práve ten konkrétny moment,

kedy by nastal poruchový následok a to v zákonom požadovanej intenzite.

Súd mal za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutkové okolnosti tak ako boli zistené, tomuto
tak nebolo a teda, že konanie obžalovaného, ktorý viedol predmetné osobné motorové vozidlo, keď pri
nedaní prednosti v jazde inému motorovému vozidlu, tak ako sa tým bude súd zaoberať v ďalšom pri

odôvodnení právnej kvalifikácie určenej súdom, vznikol následok v podobe ublíženia na zdraví viacerým
osobám, že toto samé konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu všeobecného
ohrozenia, ale že toto jeho konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa§ 158 Trestného zákona a § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona.

K súdom ustálenej právnej kvalifikácii súd uvádza.

Trestného činu podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí, kto inému
z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania a to v spojení s § 138
písm. h) Trestného zákona porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na naplnenie
zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví. Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely
Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia
trvajúca dlhší čas. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti
ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Spáchanie trestného činu podľa § 157 aj 158 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou

vyžaduje, aby porušenie dopravného predpisu páchateľom bolo v príčinnej súvislosti s haváriou.

Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam
porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie. Za porušenie
dôležitej povinnosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 a § 158 Trestného zákona nemožno mechanicky

pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu pravidiel cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti,
ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť napríklad tým, že má za následok
nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí.

Aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že

medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť.

Príčinný vzťah je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu a preto páchateľ môže byť
trestne zodpovedný za trestný čin iba vtedy, pokiaľ svojim konaním skutočne spôsobí trestnoprávne
relevantný následok. Ak nie je príčinný vzťah, nemožno mu pričítať následok, čo vedie k tomu, že odpadá

i jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Základom príčinného vzťahu je pritom teória podmienky, podľa ktorej, príčinou je každý jav, bez ktorého
byinýjavbuďnenastalvôbec,alebonenastalspôsobom,akýmnastal.Príčinnásúvislosťmedzikonaním
páchateľa a následkom sa však neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ešte ďalšia skutočnosť,

ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej
by k následku nebolo došlo. Nie je ani rozhodujúce, či k následku došlo pôsobením viacerých okolností,
nielen konaním páchateľa.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu nedanie prednosti v jazde a teda, že pri prejazde riadne

označenej križovatky, keď viedol vozidlo Fiat po ceste označenej ako vedľajšia, v úmysle odbočiť vľavo
na hlavnú cestu a v dôsledku toho, že neskoro spozoroval, nedal prednosť v jazde vozidlu Golf, kedy
toto v snahe vyhnúť sa zrážke prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy, kde došlo k zrážke
s vozidlom Fiat.

Pokiaľsatýkaporušeniakonkrétnejpovinnostianámietkyzostranyobhajoby,ževskutkovejvetenebola
uvedená konkrétna povinnosť, ktorú mal obžalovaný porušiť, k tomu súd uvádza, že uvedenie konkrétnej
povinnosti nie zákonným znakom skutkovej podstaty prečinu či už v zmysle § 158 alebo 157 Trestného
zákona, pri posudzovaní, či obžalovaný spáchal tento trestný čin je rozhodujúci popis skutku vo výroku
o vine, prípadne ako je ďalej odôvodnený v odôvodnení rozsudku a z výroku o vine je nepochybne jasné,

že obžalovaný ako vodič vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty na hlavnú cestu pri odbočovaní vľavo
nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k stretu týchto dvoch vozidiel,
preto z takéhoto slovného vyjadrenia v spojení s odôvodnením rozsudku je jednoznačne zrejmé aké
ustanovenie zákona obžalovaný porušil.V súvislosti teda s porušením dôležitej povinnosti obžalovaným ako vodičom dáva súd do pozornosti
ustanovenia zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ( ďalej len „zákon o cestnej premávke“ ).

§ 3 zákona o cestnej premávke upravuje všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky a teda,
že účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto
zákone. V zmysle § 2 písm. a) účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť

svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke,
poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

V § 4 zákona o cestnej premávke sú upravené povinnosti vodiča a podľa ods. 1 písm. c) vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Vdanejtrestnejveciakotoužboloviackrátuvedené,boloobžalovanémukladenézavinu,žepriprejazde
križovatky nedal prednosť v jazde vozidlu, ktoré sa pohybovalo po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo
k stretu vozidiel.

Zákon o cestnej premávke túto situáciu rieši v § 20 ods. 1 – jazda cez križovatku, v zmysle ktorého vodič,

ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“
alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“ je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom
cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku
v organizovanom útvare.

V zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke na účely zákona sa rozumie dať prednosť
v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel
náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí obžalovaní a všetci svedkovia- poškodení vrátane

vodiča druhého na dopravnej nehode zúčastneného vozidla a jeho spolujazdec, teda aj poškodené,
ktoré obžalovaný prepravoval vo svojom vozidle, taktiež svedok R. L., ktorý viedol motorové vozidlo
idúce za motorovým vozidlom Golf, pričom všetky tieto osoby popísali, ako vnímali či už prednehodový
dej, ako aj samotnú kolíznu situáciu ale aj okolnosti po nej. Bolo vykonané znalecké dokazovanie
vo vzťahu k poraneniam jednotlivých poškodených a ujme na zdraví im spôsobenej vrátane záverov

o spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Napokon bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru doprava
cestná vrátane jeho doplnenia a výsluchu znalca k záverom jeho posudku, kedy sa znalec zaoberal
technickými príčinami vzniku dopravnej nehody, pričom znalec posudzoval správanie oboch na nehode
zúčastnených motorových vozidiel, teda vozidla vedúceho obžalovaným ako aj poškodeným I. J..

Zo znaleckého posudku z odboru doprava cestná a jeho doplnenia však súd mal za jednoznačne
preukázané, že obžalovaný mohol vidieť motorové vozidlo VW Golf od VBM, t.j. od oplotenia firmy
Bukóza v čase, keď vchádzal na hlavnú cestu pri skutočnej rýchlosti Golfu 122 km/h, vo výhľade mu
nič nebránilo na vzdialenosť cca 116 -117 m, t.j. v čase, keď VW Golf vyšiel spoza oplotenia Bukózy. Je
pravdou a toto mal taktiež súd za preukázané, že vodič vozidla Golf sa v tom čase s vozidlom pohyboval

rýchlosťou 122,69 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako bola povolená v danom úseku ( 90 km/hod. )
a rovnako je pravdou, že znalec určil aj možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody a to nielen pokiaľ
sa týka motorového vozidla Fiat Ducato, ktoré viedol obžalovaný ale aj zo strany motorového vozidla
VW Golf, ktoré viedol poškodený I. J., ktoré možnosti súd uviedol podrobne vyššie v časti venovanej
záverom znaleckého dokazovania.

Úlohou súdu pri určení záveru o zavinení dopravnej nehody bolo určiť, kto nesie vinu za spôsobenie
dopravnej nehody a teda či obžalovaný ako vodič motorového vozidla, ktoré vchádzalo do križovatky
z vedľajšej cesty alebo vodič – poškodený I. J., ktorému bol obžalovaný povinný dať prednosť v jazde
ako vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, no ktorý sa súčasne so svojim motorovým vozidlom pohyboval

po hlavnej ceste vyššou ako povolenou rýchlosťou. Teda ináč povedané aj vysporiadať sa s otázkou, či
obžalovaný bol schopný a či si splnil svoju povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej
ceste.Teda súd uvádza, že pokiaľ spočíva dopravná nehoda v strete dvoch vozidiel na križovatke hlavnej cesty
s cestou vedľajšou, je za takýto stret zásadne zodpovedný vodič, ktorý do križovatky vošiel z vedľajšej
cesty, pretože jeho povinnosť je dať prednosť v jazde vozidlám prechádzajúcim, resp. idúcim po hlavnej

ceste.

Samotnáokolnosť,ževodič,ktorýmáprednosťvjazde,sapohybujerýchlosťoupresahujúcoustanovený
limit ( v danej veci VW Golf ), nič nemení na povinnosti vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty
( obžalovaný ) dať prednosť v jazde vodičovi prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Prednosť vodiča

idúceho po hlavnej ceste teda nezaniká len v dôsledku toho, že tento vodič ide nedovolenou rýchlosťou.
Príčinou stretu je potom skutočnosť, že vodič prichádzajúci po vedľajšej ceste nedal prednosť v jazde.
Prekročenie dovolenej rýchlosti vodičom idúcim po hlavnej ceste môže mať iba obmedzený význam a to
z hľadiska miery následku zo stretu, za ktorý však primárne zodpovedá vodič vozidla prichádzajúceho
z vedľajšej cesty.

Tieto zásady vyplývajú z toho, že ak porovnáme alebo sú porovnávané povinnosti oboch vodičov, je
povinnosť dať prednosť v jazde kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, ako je povinnosť dodržať určený
rýchlostný limit.

Porušenie povinnosti dať prednosť v jazde bez ďalšieho sama osebe vedie k bezprostrednému

a reálnemu nebezpečenstvu stretu vozidiel, pretože sa vždy týka situácie, v ktorej ide o vzťah dvoch
vozidiel s pretínajúcimi sa smermi jazdy. Porušenie povinnosti dodržať stanovený rýchlostný limit samo
o sebe nevedie k vzniku takého nebezpečenstva a zakladá ho až v spojení s ďalšími podmienkami
a okolnosťami konkrétnej situácie v cestnej premávke.

Od týchto zásad, záverov je možné sa výnimočne odchýliť, pokiaľ je to odôvodnené jednak extrémnou
mierou porušenia povinností vodiča idúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit, resp.
najvyššie povolenú rýchlosť a jednak tým, že rýchlosť jazdy vodiča idúceho po hlavnej ceste fakticky
znemožní vodičovi prichádzajúcemu po vedľajšej ceste splnenie povinnosti dať prednosť. Ide o to, že len
v dôsledku vysokej rýchlosti vozidla idúceho po hlavnej ceste vodič vozidla prichádzajúci po vedľajšej

ceste i pri snahe dať prednosť objektívne nemôže bezpečne previesť jazdný manéver spočívajúci
v prejdení križovatky. Typickým rysom takejto situácie je to, že vodič, ktorý je ináč povinný dať prednosť
v jazde, len v dôsledku vysokej rýchlosti jazdy vozidla, ktorému má dať prednosť, uvidí toto vozidlo až
v dobe, kedy už nie je reálne, aby mu prednosť dal.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov tak ako to súdu ukladá ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku mal súd za
to, že obžalovaný si svoju povinnosť dať prednosť vozidlu VW Golf nesplnil, aj keď je pravdou, že toto sa
pohybovalo vyššou ako dovolenou rýchlosťou a to aj na úseku cesty s obmedzeným rýchlostným limitom
na 70 km/hod. a teda aj pri závere, že pri dodržaní týchto rýchlostných limitov by vodič motorového
vozidla VW Golf I. J. nehode zabránil spôsobom popísaným znalcom, no toto samé konštatovanie pri

závere o vyššie uvedenom o povinnosti obžalovaného dať prednosť v jazde, nemôže obžalovaného
zbaviť zodpovednosti za stret vozidiel, nakoľko na predmetnom úseku, kde k nemu došlo, už bola
najvyššia povolená rýchlosť 90 km/hod., pričom poškodený I. J. sa so svojim vozidlom pohyboval
rýchlosťou vyššou cc 122 km/hod., no stále platí záver súdu konštatovaný vyššie, že obžalovaný mal
dostatočný časový rozsah aj dráhový limit od času, kedy mohol prvýkrát zbadať po hlavnej ceste

prichádzajúce motorové vozidlo VW Golf a to cca 116 – 117 metrov a preto bol povinný dať prednosť
tomuto vozidlu.

Takto súd uzatvára odôvodnenie svojho rozhodnutia v otázke viny obžalovaného a teda, že tento
pri prejazde križovatkou a pri vchádzaní s motorovým vozidlom Fiat Ducato na hlavnú cestu nedal

prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcemu motorovému vozidlu VW Golf a preto nesie zodpovednosť za
spôsobenú dopravnú nehodu a preto ho uznal za vinného z vo výroku rozsudku uvedených prečinov a to
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona vzhľadom na zranenia
spôsobené poškodeným, ktoré spĺňali kvalifikáciu ťažkej ujmy na zdraví a to v poruche zdravia trvajúcej
dlhší čas, ktoré si objektívne vyžiadali dlhšiu dobu liečenia, teda nad štyridsaťdva kalendárnych dní a to

u I. J., I. O., L. M., D. A., B. P., D. Q. a u poškodených B. J. a J. A. si spôsobené zranenia vyžiadali dobu
liečenia do 42 dní, preto súd konanie obžalovaného posúdil aj podňa § 158 Trestného zákona.

K výroku o vine súd uvádza.Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci
k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí

napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle
jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu
trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom
a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne
kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii

na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku
pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať
nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže
byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu
a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné

nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá

je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom.

Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru
nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie,

keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti,
pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti
trestov.

Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je

adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
( náuka o treste ) poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny,
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcom v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde

je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie.

Funkciu ochrany plní trest jednak voči páchateľovi trestného činu, voči ktorému sa prejavuje moment
represie ( zabránenie páchaniu trestnej činnosti ) a individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu
životu ), jednak voči ďalším jednotlivcom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje moment

generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti ).

Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec, sú založené na
myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť
k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený

páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť
nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“
miernejší trestom.

Obsahom vykonávaného trestu je určitá ujma na inak chránených základných právach a slobodách

páchateľa ( napr. na osobnej slobode, na majetku, na cti a pod. ). Ujma nie je cieľom trestu, je iba
nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osobe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin.

V prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným

činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie –
bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačnevyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať
len v nevyhnutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by
mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne ( ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Uverejnostimôžu

neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či
jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísny tresty vedú k zatrpknutosti, pretože
takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný
za nespravodlivosť ( bezprávie ), ktoré trestným činom spáchal a preto má právo očakávať spravodlivosť
zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu

ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu
k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Odstrašujúco má pôsobiť
neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na

základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie
veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti
a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, k spáchaniu
trestného činu sa nepriznal a pokiaľ sa týka vedenia riadneho života pred spáchaním skutku, berúc
do úvahy početnosť a povahu spáchaných priestupkov na úseku cestnej premávky, nebolo ju možné
pričítať. Súd ukladal úhrnný trest za dva trestné činy, preto musel pričítať priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. h) Trestného zákona a tak ukladal súd trest postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona,
teda pre prevahe priťažujúcich okolností.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za
ktorý trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody dva až päť rokov ako aj z prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 158 Trestného, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Súd ukladal
trest úhrnný, teda za viac trestných činov, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a v zmysle uvedeného
ustanovenia potom podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný,
ktorým je v danom prípade prečin podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd vzhľadomna povahu oboch spáchaných prečinov, keďže sa jedná u oboch nedbanlivostné konanie, a možnosť
nápravy páchateľa – obžalovaného mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu na samej
dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšením

o jednu tretinu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby ako už bolo uvedené pre prečin podľa
§ 157 ods. 2 Trestného zákona a to z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou ( 60 mesiacov – 12
mesiacov predstavuje 48 mesiacov a z toho 1/3 predstavuje 16 mesiacov ), dolná zvýšená sadzba
potom 28 mesiacov ( 12 + 16 mesiacov ), pričom pri určení výmery súd zohľadnil jednak aj dobu,
ktorá uplynula od spáchania skutku, ale aj skoršie priestupkové postihnutia obžalovaného v čase pred

spáchaním skutku a ich povahu, keď v jednom prípade sa jednalo o priestupok spáchaný závažnejším
spôsobom – priestupok v súvislosti s prejazdom križovatkou a v čase krátko pred skutkom ( 1.9.2018 )
postihnutie za prekročenie povolenej rýchlosti. Pokiaľ sa týka druhu uloženého trestu, mal súd za to, že
najmä vzhľadom na spôsobený následok je potrebné ukladať trest odňatia slobody a nie niektorý z tzv.
alternatívnych trestov, ktorý by bolo možné ukladať.

Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej

skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam
prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý
účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu – podmienečný odklad výkonu uloženého trestu
odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
a to berúc do úvahy, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, že z miesta bydliska aj zo strany
zamestnávateľa bol hodnotený kladne, taktiež bral do úvahy aj závery znaleckého posudku MUDr.
Alfonza Porvažníka, ale aj skutočnosť, že obžalovaný je u toho času čiastočne invalidným dôchodcom,

preto výkon trestu uloženého obžalovanému odložil a stanovil skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov,
ktorú považoval za takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie sa obžalovaného.

Obžalovaný sa dopustil konania v súvislosti s porušením predpisov o cestnej premávke a súd mal za
to, že je na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil
trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane
je pravdou, že nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti
svýkonomktorejsapáchateľdopustiltrestnejčinnosti,notoosobitnelenvtedy,akbykonkrétneokolnosti

prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa
názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovaného ako aj ďalších skutočností
a to najmä už spomínaného spôsobeného následku, spôsobenie ublíženia na zdraví a to aj vo forme
ťažkej ujmy viacerým osobám ale aj berúc do úvahy skoršie priestupkové postihnutia obžalovaného za
priestupky na úseku cestnej premávky a ich povahu, preto súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 36 mesiacov.

K výroku o škode, resp. o uplatnených nárokoch na náhradu škody súd uvádza.

Z poškodených náhradu škody v prípravnom konaní uplatnili I. J. ml. a I. J. st.. Týchto poškodených

oboch súd odkázal s ich nárokom na civilný proces, pričom u I. J. B.. bral do úvahy, že práve on bol
vodičom druhého z vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode a vzhľadom na závery znaleckého
posudku z odboru dopravy má súd za to, že v civilnom konaní bude potrebné vyriešiť otázku miery
prípadnej zodpovednosti poškodeného za spôsobený následok a v tomto kontexte potom súd odkázals nárokom na náhradu škody aj I. J. st., ktorým bol majiteľom práve vozidla, ktoré viezol poškodený I.
J. ml.

Pokiaľ sa týka uplatnených nárokov na náhradu škody spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., ktoré uplatnili nárok na náhradu škody v adhéznom konaní
a to v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou jednotlivým poškodeným, svojim poistencom,
či nároky Sociálnej poisťovne z titulu vyplatených nemocenských dávok, súd nepriznal nárok priamo
výrokom nie preto, žeby nemal tieto nároky za preukázané, no bral do úvahy, že sa jedná o škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vodič, obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu, preto
v prípade právoplatnosti rozsudku, bude škoda uhradená zo zákonného poistenia predmetného
motorového vozidla a v zmysle príslušných právnych predpisov uhradená priamo poškodeným, preto
súd nepovažoval za účelné zaväzovať priamo obžalovaného na náhradu škody a to aj berúc do úvahy
sumy uplatnených nárokov, čím by došlo nadbytočne k vzniku prípadných právnych vzťahov medzi
poisťovňou, obžalovaným a poškodenými, preto týchto odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný

proces.

Pokiaľ sa týka ďalších poškodených, poškodená I. O., B. J., D. A. a B. P., tieto v trestnom konaní
nárok na náhradu škody neuplatňovali, aj keď poškodená P. si ho pôvodne uplatnila, s tým, že tento
si uplatňujú v civilnom konaní. Poškodená L. M. v trestnom konaní nežiadala náhradu škody, uplatnila

si ho taktiež v civilnom konaní. Poškodený J. A. pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody, no na
hlavnom pojednávaní uviedol, že si neuplatňuje žiaden nárok na náhradu škody. Nárok na náhradu
škody neuplatňovala ani poškodená D. C..

Vo vzťahu k poškodenej D. Q. súd uvádza, že táto si pôvodne ani v prípravnom konaní ani pri svojom

výsluchu na súde dňa 9.11.2021 nárok na náhradu škody neuplatnila, učinila tak až listom doručeným
súdu dňa 8.3.2023, keďže nárok nebol uplatnený do skončenia vyšetrovania tak ako to predpokladá ust.
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku, súd o takomto nároku nemohol rozhodnúť.

Súd vo vzťahu k týmto poškodeným potom osobitným výrokom z uvedených dôvodov nerozhodoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku

o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 15, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Život a zdravie , Zrušené Judgement was issued on Friday, June 16, 2023

Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, June 16, 2023