Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 14, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-13P/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201230
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2520201230.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

I. E. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: A. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. XX, a otec:
E. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. B. XX/XX, Č. - F., Q..Č.. I.. U. XX/XX, H., o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný počnúc 21.07.2020 prispievať na výživu maloletej I. E. T., F.. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 100 eur mesačne, vždy k 15. dňu vopred k rukám matky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 21.07.2020 do 31.08.2023 vo výške 1.270,1 eur povoľuje súd

otcovi splácať 25 splátkami vo výške 50 eur a 1 splátkou vo výške 20,10 eur, spolu s bežným výživným,
s tým že v prípade omeškania sa s čo i len jednou splátkou, stáva sa splatnou celá suma zameškaného
výživného.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/178/2017-105 zo dňa 08.11.2018 v časti
výšky výživného otca na maloletú I. E..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.07.2020 sa matka voči otcovi domáhala zvýšenia výživného na
maloletú I. E..

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá tento rok začína študovať na Hotelovej akadémii, v súvislosti s
čím vzniknú zvýšené výdavky. Má 16 rokov, nosí veci ako dospelý človek.

3. Otec sa písomne nevyjadril, na pojednávanie súdu sa nedostavil, súdu sa sním podarilo telefonicky
spojiť a vyslúchnuť ho. Uviedol, že súhlasí, aby súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 66 eur
na sumu 100 eur mesačne, súhlasil aj s tým, že sumu 1.270,10 eur, predstavujúcu zameškané výživné,

uhradí v splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným.

4. Matka s uvedeným súhlasila.

5. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/178/2017-105 zo dňa
08.11.2018, výsluchom rodičov, lustráciami v registri obyvateľov a sociálnej poisťovni a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Maloletá je dcérou rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Naposledy bola vyživovacia
povinnosťotcakmaloletejupravenározsudkomOkresnéhosúduPiešťanyč.k.9P/178/2017-105zodňa
08.11.2018, na základe ktorého bol otec povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 66 eurmesačne. V čase vydania predmetného rozhodnutia mala maloletá 11 rokov, bola študentkou druhého
stupňa na základnej škole. V súčasnosti má maloletá 16 rokov, býva v domácnosti matky, od septembra
začne študovať na Hotelovej akadémii. S jej výživou sú spojené len bežné výdavky. Maloletá je zdravá.

7. Matka pracuje v kaviarni v H., jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 629 eur, tringelty 120
eur, daňový bonus 140 eur a rodinné prídavky na 2 deti po 60 eur. Matka býva v 3-izbovom rodinnom
dome v C. spolu so svojim manželom, maloletou I. E.Á. a maloletým A.. Rodinný dom majú s manželom
v BSM. S manželom vlastnia 3 staršie motorové vozidla, a to BMV 5, Citroen Picasso a Ford Escort. S

bývaním v rodinnom dome sú spojené nasledovné mesačné výdavky: splátka úveru 260 eur, elektrina
77 eur, plyn 70 eur, kanalizácia 25 eur, voda 17 eur, poistenie domu 10 eur. V súvislosti s uspokojovaní
svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Matka má 2 vyživovacie povinnosti.

8. Otec je živnostník, jeho príjem je nepravidelný, priemerne 800 eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty
nevlastní. Býva v podnájme v H. spolu so svojou priateľkou, s ktorou v polovici uhrádzajú sumu 600 eur

s energiami. V súvislosti s uspokojovaní svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky, okrem
výdavkov vo výške 10 eur na lieky proti vysokému krvnému tlaku. Má 3 vyživovacie povinnosti

9. Kolízny opatrovník súhlasil s výživným vo výške ako sa rodičia dohodli.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ust. § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

16. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa ust. § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa ust. § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.21. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa ust. § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

23. Podľa ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

24. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení ZR je nevyhnutné
vykonať porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 78 ods. 3 ZR, už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané

širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na

jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné

prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho

viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26. Na strane maloletej sa zmenili pomery tým, že táto už navštevuje strednú školu, v súčasnosti má
16 rokov, ktoré obdobie je v živote človeka spojené s najväčšími vývinovými zmenami, jak telesnými,
tak duševnými. Už samotný prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za

objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle
ust. § 78 ods. 1 ZR. Berúc do úvahy jej rýchly telesný vývoj, vzniká potreba častej obnovy šatníka, je
potrebné u nej zakupovať oblečenie určené pre dospelých, ktoré je v porovnaní s oblečením pre deticenovo náročnejšie. K zmenám dochádza aj v oblasti záujmov, kedy hračky striedajú mobilné telefóny,
tablety, počítače, fotoaparáty a pod. Výdavky sa zvyšujú aj v kultúrnej oblasti.

27. Podstatná zmena pomerov v prípade rodičov zistená nebola.

28. Rodičia sa dohodli na zvýšení výživného zo sumy 66 eur na sumu 100 eur, pričom keďže návrh bol
na súd podaný dňa 21.07.2020, vznikol otcovi na výživnom nedoplatok vo výške 1.270,10 eur. Rodičia
sa dohodli, že vzniknutý nedoplatok bude otec splácať 25 splátkami vo výške 50 eur a jednou splátkou

vo výške 20,10 eur spolu s bežným výživným. O uvedenom rozhodol súd výrokmi I. a II.

29. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k.
9P/178/2017-105 zo dňa 08.11.2018 v časti výšky výživného otca na maloletú I. E..

30. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko sa
tohtosvojhoprávavsúladesustanovením§368Civilnéhosporovéhoporiadkupovyhlásenírozhodnutia
pred súdom účinne vzdala.

Proti tomuto rozsudku môže odporca/otec podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané matkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne
účinné, nakoľko títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde
po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.