Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122287352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:6122287352.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XXX, XXX XX B. D. – D. B., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Biroš, advokát so sídlom
Bardejovská 44, 080 01 Prešov, IČO: 52 772 527, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H.
XXX/X, XXX XX D. I., právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, 080
01 Prešov, IČO: 37 944 851, o zaplatenie 15.000 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- euro spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 15.000,- euro počnúc od 7.4.2021 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanej splácať dlžnú
sumu v splátkach po 100,- euro mesačne splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.04.2022, domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 15.000 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Dňa 06.06.2022 bola vec postúpená tunajšiemu súd.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že: dňa 01.04.2021 žalovaná v pobočke Tatra banka, a.s., na ul. J.
K. X D. L., zneužijúc dispozičné právo k účtu, ktoré jej bývalý manžel, žalobca, zabudol zrušiť, bez jeho
súhlasu zadala platobný príkaz na vykonanie prevodu finančných prostriedkov v sume 15.000,- euro z
bežnéhobankovéhožalobcu(H.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX)vedenéhovM.E.,N.,nasvojbankový
účet (H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), vedený rovnako v M. E., N., na podklade čoho došlo dňa
06.04.2021kneoprávnenejtransakciifinančnýchprostriedkovzúčtužalobcunabankovýúčetžalovanej.

Za uvedené konanie bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.: 33T/66/2021-59 zo
dňa 28.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2022, uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ, za čo ju súd odsúdil na trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom a žalobcu odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Žalovaná škodu,
ktorú žalobcovi spôsobila uvedeným trestným činom, pre ktorý bola právoplatne odsúdená, nenahradila.
Žalobca si žalobou uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od dňa nasledujúceho
po dni, kedy k neoprávnenej transakcii v dôsledku trestného činu žalovanej došlo.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz číslo konania 28 Up /
299 /2022 dňa 20. apríla 2022, proti ktorému včas podala odpor žalovaná.4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe odporom doručeným súdu 10.05.2022, v ktorom uviedla že nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Prostriedky, ktorých sa žalobca svojim nárokom domáha sú v
celom rozsahu prostriedkami patriacimi do masy BSM. Od zániku manželstva, nedošlo k žiadnemu

vyporiadaniu tejto masy. V rámci nevyporiadaného BSM existujú pohľadávky podstaty voči výlučnému
majetku žalobcu a rovnako existujú jej pohľadávky z investícií z jej výlučného majetku do masy BSM.
Vzhľadom k skutočnosti že doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu tejto masy je nemysliteľným, aby mala
žalobcovi uhradiť prostriedky, ktoré sú v ideálnom spoluvlastníckom podiele a zároveň prostriedkami
žalovanej.

5. V rámci repliky doručenej súdu 05.06.2022 sa žalobca k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak,
že poukázal na ust. § 193 CSP a Nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. 5. 2014, sp. zn. III. ÚS
507/2013. Zdôraznil, že žalovaná odpor proti platobnému rozkazu, ktorým bola (už právoplatne)
odsúdená za krádež 15.000,- euro (to je v tejto časti žalovanej sumy), nepodala, čím uznala dôvodnosť
a opodstatnenosť jej odsúdenia, a teda jej obrana je účelová. Súd vo výroku právoplatného trestného

rozkazu explicitne konštatuje, že žalovaná trestným činom krádeže spôsobila žalobcovi škodu 15.000,-
euro, preto podľa názoru žalobcu nemôžu byť dané žiadne pochybnosti o dôvodnosti jeho žaloby a v
nadväznosti na to žalobca žiada, aby súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

6. V rámci dupliky doručenej súdu 31.08.2022 sa žalovaná k replike žalobcu vyjadrila tak, že po

rozvode manželstva, s právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktorá nastala dňa 15.07.2020
spolu so žalobcom predali ich rodinný dom, patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom časť peňazí z tohto predaja v sume 102.000,- euro, po predchádzajúcom zaplatení zostatku
spoločnej hypotéky viaznucej na tomto dome vložili na ich spoločný účet s tým, že ani jeden z nich
s nimi nemôže disponovať, nakoľko sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní ich BSM, do ktorého táto

suma patrí. Žalovaná žiadala, aby jej zo sumy 102 000 euro boli vyplatené 2/3 z dôvodu, že tento
dom, kúpili z prostriedkov, ktoré získala z predaja ich bytu nadobudnutého do jej vlastníctva ešte pred
manželstvom so žalobcom. Žalobca chcel 1/2 z majetku patriaceho do BSM. K vyporiadaniu BSM medzi
nimi nedošlo, boli len dohody, vytvárajúce vzťahy týkajúce sa spoločného majetku BSM. Boli to dohody,
ktorými reagovali na aktuálne životné potreby. Nikdy sa nedohodli na vyporiadaní BSM, o čom svedčí

to, že nikdy si nevyžiadali žiadne písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Žalovaná tvrdí, že suma
15 000 euro, ktorá je predmetom tohto sporu nebola a nie je výlučným vlastníkom žalobcu, pretože tu
neexistuje dohoda o vyporiadaní BSM a táto suma má stále charakter spoločného majetku patriaceho
do BSM. Žalovaná poukázala na výlučný úver žalobcu vo výške 13 000 euro, kde suma 13 000 euro bola
vybratá z peňazí, ktoré boli na účte, kde bola na začiatku uložená suma 102 000 euro. Sumu 15 000

euro použila zo spoločných peňazí ako sumu nevyhnutnú na zaplatenie kúpnej ceny za byt. Nepoprela
odsúdenia za prečin krádeže z dôvodu, že nepodala proti tomuto trestnému rozkazu odpor. Poukázala
tiež na to, že v trestnom konaní nebolo zistené, či naozaj došlo k vyporiadaniu masy BSM, či existuje
listina potvrdzujúca vyporiadanie BSM dohodou, rozhodnutím súdu alebo alebo vo forme písomného
potvrdenia podľa ustanovenia § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.10.2002 a 26.10.2023, ktorých sa zúčastnili žalobca
aj žalovaná. Strany na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Na pojednávaní dňa
26.10.2023 strany zhodne uviedli, že žiadne konanie o vyporiadanie BSM na súde nie je vedené.
Žalovaná uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, vlastní dvojizbový byt, v ktorom býva so svojim

synom, ktorý ešte študuje na hotelovej akadémii. Jej príjem je 380 euro z podpory. Od 01.07.2023 je
evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. Okrem bytu nevlastní nič. V
prípade, že by bola zaviazaná zaplatiť žalovanú sumu, je schopná splácať max. vo výške 100 euro
mesačne, pričom ide o to, že je povolaním krajčírka, má 57 rokov, má zdravotné problémy, nemôže
vykonávať kvôli očiam prácu, ktorú vykonávala doteraz. Hľadá si inú prácu, ale v tomto veku je to zložité.

Podala si aj žiadosť na opatrovateľské na svoju chorú matku, s ktorou má problémy, stará sa o svojho
syna, ktorého má z manželstva so žalobcom, ten má mať stužkovú, nemôže mu povedať, že na stužkovú
nepôjde len preto, že nemá peniaze. Syn dostáva od otca výživné 150 euro mesačne, pričom otca
nevidel asi 3 roky. Žalovaná vždy pracovala za minimálnu mzdu, ale nesťažovala sa, vždy nejako s tým
vyšli. Do manželstva išla s dvojizbovým bytom, žalobca s ničím. Žalovaná uviedla, že má spotrebný

úver vo výške 1 100 euro, ktorý spláca po 53 euro mesačne, s čím jej pomáha matka v súvislosti s
rekonštrukciou bytu. Na výzvu súdu žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k návrhu na povolenie
splácať dlh v splátkach.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinami predloženými žalobcom a žalovanou,
ktoré tvoria obsah spisu a to: žaloba na č. l. 4-6, predžalobná výzva z 21.3.2022 na č. l. 7-8, trestný
rozkazOkresnéhosúduPrešov33T/66/2021nač.l.9-10,potvrdenieotransakciiTatrabankyzo7.4.2021

na č. l. 11, zápisnica o výsluchu svedka zo 16.6.2021 na č. l. 11-12, vyjadrenie žalovanej k žalobe –
odpor doručené Okresnému súdu Banská Bystrica 10.5.2023 na č. l. 27, replika – vyjadrenie žalobcu
k odporu žalovanej zo dňa 1.6.2022 na č. l. 37-39, podanie žalovanej doručené súdu 15.7.2022 na č.
l. 56, oznámenie o zaevidovaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z 12.7.2022 na č. l. 57. Podanie
žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu doručené 15.8.2022 na č. l. 60-62, duplika – vyjadrenie

žalovanej k vyjadreniu žalobcu doručené súdu 31.8.2022 na č. l. 65-67, podanie žalovanej doručené
súdu 28.11.2022 na č. l. 57, návrh odsúdenej na obnovu konania z 25.11.2022 na č. l. 76-77, potvrdenie
o podaní na č. l. 78, podanie žalobcu doručené súdu 28.12.2022 na č. l. 74-78, spis Okresného súdu
Prešov 33T/66/2021, z neho osobitne trestný rozkaz Okresného súdu Prešov 33T/66/21-59 zo dňa
28.1.2022, spis Okresného súdu Prešov 31Nt/1/2022, z neho uznesenie 31Nt/1/2022-37 Okresného
súdu Prešov zo dňa 9.1.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.2.2023.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav.

10. Z výpovede žalobcu A. B. vyplynulo, že to boli peniaze, ktoré boli za spoločný dom. Boli na
spoločnom účte. Museli ísť spoločne do banky, aby s nimi mohli nakladať. Tam si ich rozdelili. On však

zabudol zrušiť na svojom účte dispozičné právo, ktorý mal 30 rokov. Ona potom tieto peniaze ukradla. Čo
sa týka stavu vyporiadania BSM, všetko si rozdelili. Mali spoločný účet vedený v O. E.. Peniaze na dom
išli na tento účet v O. E., kde mali aj hypotekárny úver. Banka si stiahla peniaze na tento úver. Následne
peniaze, čo zostali si prerozdelili tak, že si vzájomne podpísali súhlas, že akú sumu si prevedú na účet.
Žalovanádostalasvojepeniazeanáslednepotomkonalatak,žeajtiežalobcove peniazebolivlastnejej.

Z peňazí, ktoré zostali žalobca dostal 40.000,- euro a žalovaná 60.000,- euro. Bolo to toľko peňazí koľko
potrebovala na byt. Žalobca preto súhlasil s nižšou čiastkou pre ňho, lebo ich najmladší syn išiel bývať
so žalovanou. Byt stál 60.000,- euro, teda byt, ktorý si žalovaná mala kúpiť. So žalovanou si navzájom
nevydali žiadne písomné potvrdenia. Nemohol na polícii dokladovať žiadne potvrdenia o vyporiadaní
BSM, lebo také nemali. Čo sa týka predaja domu, dom bol pôvodne predávaný za sumu 138.000,- euro v

inzeráte. Následne kupujúcemu poskytli zľavu 3.000,- euro a realitka si vzala 3.000,- euro, teda dom bol
predaný za 132.000,- euro. Tieto peniaze išli do banky, kde banka si stiahla hypotéku čo predstavovalo
asi sumu 10.000,- euro a potom sa stiahli ešte mínusy na kartách, teda spotrebné úvery. Žalobcových
bolo asi 9.000,- euro a jej bolo asi 6.000,- euro. Dlh 9.000,- euro mu vznikol, keďže žalovaná bola chorá
a všetko platil on. Ďalej, čo sa týka zostávajúcich peňazí, on dostal okolo 40 alebo 41.000,- euro a zbytok

dostala ona. Rodinný dom bol nadobudnutý keď boli 15 rokov manželia, a to kúpou. Byt, ktorý predali
pred kúpou domu bol hradený z hypotéky, zo stavebného sporenia, ktoré žalobca nasporil a áno, predal
sa aj byt, ktorý bol vo vlastníctve žalovanej. Na tomto byte bola ešte anuita 15.000,- euro, ktoré spolu
splácali. Predal sa garáž, ktorý žalobca postavil. Zároveň zarábal 2-krát toľko ako žalovaná. Dostal aj
dedičstvo po rodičoch, naposledy 5.000,- euro, ktoré investoval do domu a zvýšilo to tým jeho hodnotu.

Z peňazí za ten byt, ktorý mala žalovaná sa uhradil hrob jej otcovi, kam investovali 10-15.000,- euro.
Za ten byt tiež jej matke prerobil priestor. On žiadal naspäť tie peniaze, ale bolo mu povedané, že teda
majú na polovicu dom. Byt predali za sumu 300.000,- Sk a dom kúpili za sumu 950.000,- Sk.

11. Z výpovede žalovanej E. F. vyplynulo, že dom kupovali za 900.000,- Sk. Ten jej byt stál 420.000,-

Sk a garáž predali za 60.000,- Sk. 450.000,- Sk bolo teda z jej prostriedkov, tzn. 50 % z financií na
kúpu domu bolo jej. Po rozvode si našla byt na Zmluvu o budúcej zmluve, kde prostriedky za byt bolo
potrebné vyplatiť až o rok. Čo sa týka vyporiadania domu, po vyplatení hypotéky zostalo na spoločnom
účte 102.000,- euro. Bol to účet v O. E.. Bol to v podstate depozitný účet. Žalovaná robila rekonštrukcie v
byte. Z tejto sumy si nejakú časť rozdelili, každému po 35.000,- euro a v banke zostalo to, čo bolo sporné

a malo byť rozdelené na polovicu, s čím žalovaná ale nemohla súhlasiť. Pred rozvodom ešte našla v
motorovom vozidle pri rezervnom kolese Zmluvu na pôžičku 10.000,- euro v P. E. na meno bývalého
manžela a 170,- euro za mobilný telefón. Úver si vzal bez žalovanej. Na tom úvere bol úrok 17,5 %.
Navrhla mu, aby si prefinancoval ten úver a znížil takto úrok. Vďaka tomu tento úrok klesol na 5,9 %
približne, avšak urobila osudnú chybu, že už ten druhý úver musel ísť aj na žalovanú. Čakala, že z tých

35.000,- euro si vyplatí ten dlh, ale nakoniec musela súhlasiť s tým, že ho vyplatí z tých spoločných
peňazí. Potom keď si otvárala účet v M. E. upozornili ju, že má dispozičné právo na jeho účte. Vedela,
že to nie je dobré, čo urobila, ale iné riešenie nemala, lebo s ním dohoda nebola žiadna. Bola si vedomá,
že toto bude mať následky, ale po 34 rokoch práce a starostlivosti o domácnosť bola tam, kde predtým.Po rozvode si kúpila ten byt za sumu 60.000,- euro a vynaložila náklady na rekonštrukciu. Žalovaná je
si vedomá, že bol proti nej vydaný Trestný rozkaz, ktorý je právoplatný a nepodala proti nemu odpor. S
tým odporom urobila chybu, že sa neporadila s právnikom. Vychádzala z toho, že v trestnom rozkaze

bolo uvedené, že ten trestný čin spáchala, čo prežije, naozaj to urobila. Ak to štát považuje za trestný
čin, v poriadku, avšak bolo tam napísané, že s náhradou škody je žalobca odkázaný na civilné konanie,
preto čakala, že sa to tam prejedná. V prípade, že už išlo o peniaze, a to bolo pre žalovanú gro, a keď
prišiel z Banskej Bystrice Platobný rozkaz, tak proti tomu už odpor podala, lebo s tým nesúhlasí. V tom
čase jej to bolo jedno, lebo im šlo o strechu nad hlavou a nemala inú možnosť.

12. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Prešov spisová značka 33 T/66/2027 - 59 zo dňa 28.01.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť 03.03.2022 vyplýva, že žalovaná E. F. je vinná z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, že dňa 1.4.2021 v presne nezistenom čase
v pobočke Tatra banka, a.s. v nákupnom centre J. Prešov na ulici Námestie legionárov 1 v Prešove
využijúc dispozičné právo k účtu, ktoré po rozvode manželstva A. B. zabudol zrušiť, a bez jeho súhlasu,

zadala platobný príkaz na vykonanie prevodu finančných prostriedkov v sume 15.000,- € z bežného
bankového účtu A. B. č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v M. E., N. na svoj bežný bankový
účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v M. E., N., na podklade čoho dňa 6.4.2021 došlo
k transakcii finančných prostriedkov medzi bankovými účtami, čím A. B. spôsobila škodu 15.000,- €,
teda prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tým väčšiu škodu. za jej súd uložil trest

odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a učil
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Súd poškodeného A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I., B. Q. XX/XX, O. L., prechodne bytom B. D., C. XXX s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

13. Z potvrdenia o transakcii vystaveného M. E., N. dňa 07.04.2021 vyplýva, že na bežnom účte klienta
- žalobcu číslo účtu H. XXXXXXXXXXXX XX XX XX XXXX bola dňa 06.04.2021 zúčtovaná debetná
transakcia vo výške 15 000 euro na účet príjemcu H. XX XXXXXXXXXX XX XX XX XX XX vedený M.
E. N., kde príjemcom bola žalovaná.

14. Uznesením Okresného súdu Prešov spisová značka 31 Nt/1/2022 - 37 zo dňa 09.01.2023,
právoplatným 28.02.2023 bol návrh žalovanej (v tomto konaní) na povolenie obnovy konania, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 33T/66/2021 zamietnutý.

15. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav:

16. Podľa § 126 (1) Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne
ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. (5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Euroópskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Euroópskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

24. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 OZ uvádzajú
predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti). Tradične sa vyžaduje, aby boli naplnené
nasledovné predpoklady: 1. Protiprávny úkon (právny delikt). 2. Škoda. 3. Príčinná súvislosť medzi
právnym deliktom a škodou. 4. Zavinenie, iné než nedbanlivosť. Ak ide o prípad osobitnej zodpovednosti

(§ 420a, 427, 432, 433, 435 OZ) poškodený preukazuje namiesto právneho deliktu škodnú udalosť. Na
zavinenie sa neprihliada.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom o rozvode
manželstva, právoplatným 15.07.2020. Nebolo sporným, že ku dňu pojednávania dňa 26.10.2023 nebol

podaný návrh na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda že uplynula 3
ročná lehota na jeho podanie. Nebolo sporným ani to, že po predaji domu patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z tohto predaja sumu 102 000 euro (po vyplatení hypotéky na dom) vložili na
spoločný depozitný účet vedený v O. E., s ktorým mohli nakladať len na základe vzájomného súhlasu-
dohody. Z tejto sumy každý obdŕžal po 35 000 euro na svoj účet, pričom u žalobcu išlo o účet vedený

v M. E., N., číslo účtu H. XX XXXXXXXXXX XX XX XX XXXX. Zvyšná časť peňazí na depozitnom účte
zostala medzi nimi sporná a bola z nich uhradená pohľadávka vyplývajúca z úveru ktorý žalobca vzal
počas trvania manželstva. Sporným nebolo ani to, že žiadne potvrdenie o vyporiadaní BSM si strany
nevydali. Rovnako nebolo sporným, že dňa 01.04.2021 žalovaná v pobočke Tatra banky, a. s. zneužijúc
dispozičné právo k účtu žalobcu, bez jeho súhlasu realizovala v prospech svojho účtu prevod finančných

prostriedkov v sume 15 000 euro. Za uvedené konanie bola žalovaná odsúdená Trestným rozkazom
OkresnéhosúduPrešovspisováznačka33T/66/2021zodňa28.01.2022,ktorýnadobudolprávoplatnosť
3. 3. 2022, nakoľko žalovaná proti nemu odpor nepodala. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces a žalovaná túto škodu neuhradila.

26. Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v
občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní,
nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto
ho spáchal. (ÚS SR Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23. novembra

2011).

27. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku
existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode
vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať

za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy,
pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení
dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia
o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnejdohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady
vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité
nejednotne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn. 5Cdo/169/2019).

28. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojou povahou právnym
úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. OZ. Dohoda musí spĺňať všetky
náležitosti požadované pre právne úkony. Písomná forma dohody je zákonom vyžadovaná len v prípade,
aksatýkanehnuteľnosti;tátodohodanadobúdaúčinnosťvkladomdokatastra(§149aOZ).Nedodržanie

písomnej formy dohody má za následok jej absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 40 OZ). V
ostatných prípadoch je možné dohodu uzavrieť aj inou než písomnou formou. Dohoda o vyporiadaní
preto môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne usúdiť
na to, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. (R., C.. § 149 [Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva].
In: I., G., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, G.

a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1192, marg. č. 3.)

29. Vo vzťahu k absencii potvrdenia o tom, ako sa bývalí manželia vyporiadali, má súd za to, že samotné
potvrdenieniejeprávnymúkonom,nazákladektoréhobyvznikalialebomenilisaprávnevzťahy.Účelom
potvrdenia je deklarácia toho, ako sa bývalí manželia dohodli na rozdelení spoločného majetku tak,

aby bolo možné s určitosťou zistiť, ako boli medzi manželmi vyporiadané jednotlivé majetkové hodnoty
tvoriace súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva. Preto absencia vydania potvrdení medzi bývalými
manželmi o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je dôvodom neplatnosti uvedenej čiastočnej dohody.

30. V konaní mal súd za preukázané a nesporné, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo na

náhradu škody na základe rovnakých skutkových okolností ako o nich rozhodol Okresný súd Prešov v
právoplatnom Trestnom rozkaze vydanom v konaní 33 T/66/2020, pričom v tomto konaní bola žalovaná
uznaná za vinnú z prečinu krádeže a žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné
konanie.

31. Zároveň mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sa konkludentne (uloženie výťažku z BSM
na depozitný účet viazaný na súhlas oboch strán sporu pri dispozícii s ním) a čiastočne dohodli o
vyporiadaní svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že každý obdŕžal sumu 35 000
euro na svoj účet po predaji domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to bez
toho, aby došlo k vydaniu potvrdenia o takejto dohode. Žalovaná následne nerešpektujúc vlastnícke

právo žalobcu k uvedenej sume 35 000 euro vedenej na jeho účte si tieto finančné prostriedky prisvojila
v rozsahu 15 000 euro a to tak, že využila v minulosti zriadené dispozičné právo k jeho bankovému
účtu. Súhlas na takúto transakciu však od žalobcu nemala. Svojím protiprávnym konaním tak priamo
zapríčinila zníženie stavu účtu vedeného v M. E., N., na ktorom boli evidované finančné prostriedky
žalobcu. Žalobcovi tak konaním vznikla škoda 15 000 euro. Zavinenie žalovanej bolo konštatované aj v

trestnom konaní. Svoj vnútorný psychický vzťah k uvedenému konaniu - úmyselné zavinenie žalovaná
nepopierala ani v trestnom či civilnom konaní, keď uviedla, že si uvedomuje protiprávnosť svojho
konania. Vzhľadom na životné okolnosti má však za to, že nemala inú možnosť.

32. Žalobcovi teda vznikla škoda 15 000 euro spočívajúca v znížení stavu finančných prostriedkov na

jeho účte vedenom v M. E., kde mal uložené finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve získané
na základe ústneho, konkludentného a čiastočného vyporiadania BSM so žalovanou dohodou. V tomto
smere súd poukazuje na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ako je uvedená
vyššie, ktorá po predchádzajúcej nejednotnosti názorov na uvedenú problematiku takéto vyporiadanie
BSM akceptuje. Dohoda o takomto čiastočnom vyporiadaní BSM pritom medzi stranami sporu nebola

sporná. Pokiaľ žalovaná mala ďalšie nároky vo vzťahu k nevyporiadanej časti BSM, mala možnosť podať
na súd návrh na vyporiadanie BSM. K tomu však v zákonnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozvodu
manželstva a strán sporu, ktorá uplynula 15.07.2023 nedošlo.

33. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v ďalšom bol súd viazaný

rozhodnutím v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že uvedená škoda vznikla žalobcovi v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej spočívajúcom v dispozícii s bankovým účtom žalobcu v
rozpore s jeho vôľou, čím žalovaná zavinila vznik škody, čo sama priznala počas trestného konania aj
civilného sporového konania.34. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti uplatnenej istiny 15 000 euro vyhovel.

35. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške 5 % ročne tak, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného Nariadenia vlády SR číslo 87 /1995 Z.z.. Žalobca si uplatnil právo na úroky
z omeškania od 07.04.2021, čo zodpovedá dňu, nasledujúcemu po dni, v ktorom žalovaná uskutočnila
predmetnú debetnú transakcií na účte žalobcu. Súd má za to, že týmto dňom sa žalovaná dostala do

omeškania s úhradou svojho dlhu. Súd teda priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania počnúc týmto
dátumom.

36. Vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom
nespochybnil, súd povolil plnenie žalovanej v splátkach po 100 euro mesačne, pričom žalobca
neuviedol žiadne dôvody na svojej strane, ktorým by sa takýmto postupom výrazne zasiahlo do

jeho majetkovej sféry. Súd prihliadol na sociálne pomery žalovanej, ktorá ako uviedla, vlastní
iba dvojizbový byt, v ktorom sa stará o svojho syna pochádzajúceho z manželstva so žalobcom,
ktorému žalobca poskytuje výživné 150 euro mesačne, je v dôsledku svojich zdravotných ťažkostí
nezamestnaná od 01.07.2023 a evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Jej mesačný
príjem predstavuje sumu 380 euro zo sociálnej podpory. So splácaním spotrebného úveru 53 euro

mesačne jej pomáha matka. K 1. júlu 2023 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z. z. Za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:
268,88 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej
fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne: 268,88 € + 122,77 € =

391,65 € mesačne (https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-
minimum/vyska-zivotneho-minima-od-1-jula-2023/). Žalovaná na pojednávaní deklarovala, že môže
splácať predmetný dlh len vo výške 100 € mesačne. Napriek výške dlžnej istiny súd považoval výšku
splátky 100 euro mesačne za primeranú a to s poukazom na možnosti jej splácania žalovanou vzhľadom
najejpríjmovéasociálnepomery,akoajvekžalovanej,ktorýjeznačnelimitujúcimpreprípadposkytnutia

akéhokoľvek úveru, respektíve nájdenia si adekvátnej práce k svojmu vzdelaniu a zdravotnému stavu.
Povolením splátky v akejkoľvek vyššej hodnote by dochádzalo k ohrozeniu základných životných potrieb
žalovanej a to nielen vo vzťahu k jej bývaniu, ale aj stravovaniu, kúpe liekov, čo by bolo znásobené
možnosťou vykonania exekúcie vo vzťahu žalovanej. Práve z dôvodu, že súd nevidel priestor pre úhradu
celej splátky istiny a úrokov z omeškania naraz, ako ani priestor na prípadné zosplatnenie celého dlhu

v prípade omeškania žalovanej s plnením čo i len jednej splátky, neuročil túto možnosť vo výroku
rozsudku. Aj zosplatnenie celej dlžnej sumy vo vzťahu k žalovanej by pôsobilo likvidačne nielen voči nej
samej, ale osobitne voči jej synovi, o ktorého sa v spoločnej domácnosti stará. Žalovaný sa odmietol vo
vzťahu k návrhu na povolenie splácania v splátkach vyjadriť, aj z uvedeného dôvodu ako aj z absencie
akýchkoľvek tvrdení z jeho strany mal súd za to, že žalobca takýmto postupom nebude neprimerane

postihnutý.

37. Podľa § 255 ods. 1 Csp, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Súd mu však právo na náhradu trov konania

nepriznal a to z dôvodov podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré pre svoju
aplikáciu predpokladá, že úspešnej strane, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania, trovy priznané
nebudú z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade je súd toho názoru, že tieto dôvody
spočívajú v okolnostiach sporu, kedy si žalovaná svojim protiprávnym konaní riešila zabezpečenie
základnej životnej potreby pre seba a svojho syna - bývania po rozvode so žalobcom, na základe ktorého

prišla o svoje bývanie pričom postoj žalobcu vo vzťahu k jej bývaniu bol do určitej miery ľahostajný.
Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú aj vyššie popísané príjmové a sociálne pomery žalovanej,
čomu nasvedčuje aj to, že v tomto civilnom sporovom konaní jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu
pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Z týchto dôvodov ide o prípad, kedy možno aplikovať
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.

39. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

40. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.