Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212546
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8119212546.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

D. XX, XXX XX E., pr. zast.: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX E., pr. zast.: Advokátska kancelária Vaľo &
partners s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného, p r i k a z u j e
- rodinný dom s príslušenstvom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X, evidovaný

na LV č. XXXX, k. ú. G.,
- pozemok na parcele CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 evidovaný na LV
č. XXXX, k. ú. G. na ktorom je rodinný dom postavený,
- pozemok na parcele CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1047 m2 evidovaný na
LV č. XXXX, k. ú. G..

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 48.349,83 € na vyrovnanie majetkovej

hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržal vo väčšom rozsahu, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2019 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že rodinný dom postavený na parcele CKN č. XXX/
X a parcely CKN H. XXX/X a CKN č. XXX/X, ako aj hnuteľné veci (komody, regály, počítačový stôl,
detská poschodová posteľ, kreslo, trojmiestna pohovka) pripadnú do výlučného vlastníctva žalovaného

s tým, že žalovaný žalobkyňu na vyrovnanie nadobudnutej majetkovej hodnoty, ktorá bude určená
súdnym znalcom, vyplatí. Z rodinného domu sa žalobkyňa s deťmi odsťahovala v mesiaci január 2018
s tým, že v dome zostal bývať výlučne jej bývalý manžel. Manželstvo strán konania bolo rozvedené dňa
23.07.2018.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasil s rozsahom predmetu vyporiadania, avšak nesúhlasil
s tým, aby bol žalovanej vyplatený vyrovnací podiel vo výške 1 zo sumy stanovenej znaleckým

posudkom, nakoľko na výstavbu rodinného domu mu bol zo strany jeho otca poskytnutý dar v sume
100.000,- € v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 05.07.2016, pričom finančné prostriedky boli na
jeho bankový účet poukázané dňa 18.07.2016, a teda uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť pri
vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že počas manželstva strán sporu, títo odpredali byt za kúpnu cenuvo výške 65.000,- €, z ktorej bola časť vo výške 16.000,- € na naliehanie žalobkyne poukázaná na jej
bankový účet dňa 19.07.2017. Žalovaný mal za to, že táto suma má patriť do vyporiadania BSM, pretože
žalobkyňa žiadnym spôsobom nefinancovala výstavbu rodinného domu.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že v čase, keď sa zoznámila so žalovaným bývala v E. so svojimi dvomi
sestrami v štvorizbovom byte. Po otcovej smrti sa stali spoluvlastníčkami bytu. Dňa 16.09.2010 so
žalovaným odkúpili tento byt od jej sestier a jej matky, na čo si vzali úver vo VÚB, a.s. vo výške
20.000,- €. S exmanželom nadobudli 7/8 do BSM a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 bol výlučne v jej

vlastníctve, keďže ho nadobudla dedením. Počnúc 01.07.2016 začali stavať dom v G.. Bývalý svokor
ju a aj žalovaného pozval do reštaurácie, kde im oznámil, že im poskytuje financie vo výške 50.000,- €
akaždémuvnúčaťupo25.000,-€.SpoločnýbytvE.následnepredali,akeďžebolavýlučnouvlastníčkou
1/8 bytu, bola na jej účet poukázaná suma vo výške 16.000,- € ako dedičstvo po rodičoch a sumu vo
výške 49.000,- € si žalovaný vzal na svoj účet v Prima banke.

4. Žalovaný v duplike nepoprel, že žalobkyňa bola výlučnou spoluvlastníčkou bytu v podiele 1/8. Z kúpnej
zmluvy je evidentné, že byt odpredali za cenu 65.000,- €, a teda jej podiel predstavoval čiastku vo výške
8.125,- € a nie 16.000,- €. Časť finančných prostriedkov získaných z predaja bytu šlo na vyplatenie úveru
vo VÚB, a.s..

5. Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 12/2020 a odborným vyjadrením č.
09/2022, výsluchom strán a svedkov, listinami (LV, kúpna zmluva z 16.06.2017, potvrdenia Prima
banky Slovensko, a.s., darovacie zmluvy, výpisy z účtov žalobkyne a žalovaného, potvrdenia
o príjme žalovaného, dôkazy zaslané cirkevným súdom, stavebný denník), ako aj ďalšími listinami
nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:

6. Rozsudkom, č.k. 29P/57/2018-34, zo dňa 25.06.2018 Okresný súd Prešov manželstvo strán konania
rozviedol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2018.

7. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. G., súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci

nehnuteľností: parciel CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX,
postavenom na parc. CKN č. XXX/X. Pozemky nadobudli strany konania na základe kúpnej zmluvy,
ktorá bola zavkladovaná v roku 2011.

8. Z Odborného vyjadrenia č. 09/2022 znalkyne v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností

(t.j. rodinného domu a pozemkov), súd zistil, že všeobecná hodnota vyššie uvedených nehnuteľností
činí ku dňu 07.02.2022 sumu vo výške 155.000,- € po zaokrúhlení.

9. Ku dňu 23.07.2018 bol zostatok na účte žalovaného vedeného v Prima banke Slovensko, a.s. vo
výške 505,85 €. Ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva bol zostatok na účte stavebného sporenia

žalovaného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 251,71 €, pričom zmluva o stavebnom sporení
číslo XXXXXXX X XX vznikla 30.03.2016. (č.l. 39 a 40)

10. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice dňa 16.06.2017 žalobkyňa
a žalovaný odpredali byt H. X nachádzajúci sa na prvom poschodí vo vchode č. XX bytového domu so

súp. č. XXX v E. manželom D. za kúpnu cenu vo výške 65.000,- €. Bývalí manželia boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi tohto bytu v podiele 7/8 a žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou s podielom 1/8. Časť
kúpnej ceny vo výške 10.000,- € bola zo strany kupujúcich poukázaná na účet žalobcu dňa 25.05.2017, a
mala byť použitá na vyplatenie zostatku úveru strán konania vo VÚB, a.s.. Dňa 16.06.2027 a 23.06.2017
bola na účet žalovaného (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) poukázaná zvyšná časť kúpnej ceny

spolu vo výške 55.000,- €. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že na účet žalobkyne (E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX) bola dňa 19.07.2017 poukázaná suma vo výške 16.000,- € ako úhrada podielu z
predaja bytu.

11. Žalovaný uzavrel dňa 30.12.2015 s Prima bankou Slovensko, a.s. Zmluvu o termínovanom vklade

na sumu 50.000,- € vloženú v hotovosti s dobou viazanosti 3 mesiacov. Vklad bol vedený na účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX. (č.l. 463)12. Z výpisu z účtu žalovaného v Prima banke Slovensko, a.s. č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
súd zistil, že dňa 04.07.2016 bola vyplatená istina vo výške 50.000,- € z termínovaného vkladu č.
XXXXXXXXXX. (č.l. 206)

13. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.07.2016 sa otec žalovaného zaviazal darovať žalovanému
sumu vo výške 100.000,- €. (č.l. 18)

14. Z výpisu z účtu žalovaného v Prima banke Slovensko, a.s. č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

súd zistil, že na tento účet bola dňa 18.07.2016 pripísaná suma vo výške 100.000,- € z účtu F. C. st. č.
E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. (č.l. 15)

15. Žalovaný uzavrel dňa 26.08.2016 s Prima bankou Slovensko, a.s. Zmluvu o termínovanom vklade
na sumu 50.000,- € vloženú prevodom z účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s dobou viazanosti
36 mesiacov. Vklad bol vedený na účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX. (č.l. 465)

16. Z výpisu z účtu žalovaného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súd zistil, že dňa 21.11.2017 bola
na účet č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázaná suma vo výške 50.000,- € a zároveň bola
vyplatená suma vo výške 50.000,- € z termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXXX. (č.l. 194)

17. Z výpisov z účtu bratov žalovaného súd zistil, že otec žalovaného previedol na ich účty sumu vo
výške 50.000,- €, resp. 100.000,- €, pričom podľa darovacích zmlúv mali byť finančné prostriedky použité
na kúpu či rekonštrukciu nehnuteľností (č.l. 126-131)

18. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že do rodinného domu sa nasťahovali v auguste 2017. Počas

manželstva mali so žalovaným oddelené účty. Ona poberala mzdu vo výške 440 € až 500 € a za byt
uhrádzala sumu 280,- €. Exmanžel jej prispieval sumou 200 € mesačne a platil benzín do auta. Nemohla
teda prispievať na výstavbu domu. Po tom, čo sa odsťahovala, jej prispieval iba 50 € mesačne. Druhá
polovica zo sumy 16.000,- € (t.j. 8.000,- €) predstavovala podiel na dedičstve po jej otcovi, ktorú použila
na zariadenie nájomného bytu, v ktorom v súčasnosti býva.

19. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že peniaze im jeho otec nedaroval ako manželom, nakoľko
peniaze daroval aj ďalším synom, z dôvodu, aby nevznikali hádky v rodine. Sumu vo výške 100.000,-
€ mu poskytol jeho otec na účet vedený v Prima banke, ktorý si založil dva týždne pred poukázaním
tejto čiastky. Taktiež jeho otec daroval sumu 2.200 € na kúpu dreva na strechu. Dom sa financoval

z prostriedkov darovaných jeho otcom, ako aj z predaja bytu, pričom na začiatku sa tiež použili
prostriedky z jeho stavebného sporenia, ako aj ich dcéry. Jeho príjem bol v sume do 1.000 € mesačne,
ktorý sa po 01.01.2018 znížil o 230 €. Čo sa týka daru pre vnúčatá po 25.000,- €, tieto si jeho otec
vyžiadal naspäť po tom, čo došlo medzi ním a žalovanou k nezhodám.

20. Z výsluchu svedka, otca žalobcu, vyplýva, že na spoločnom obede so synom a nevestou im
povedal, že synovi daruje 50.000 € alebo viac za účelom výstavby nehnuteľnosti, ktorú zdedil po svojom
otcovi a následne daroval žalovanému. Nevesta sa dožadovala toho, že chce byť na liste vlastníctva
nehnuteľnosti. Vzhľadom na reakcie žalobkyne žiadal syna, aby spísali darovaciu zmluvu u notára, no
syn to odmietol. Presvedčil ho však, aby si zriadil účet, na ktorý mu poslal peniaze.

21. Z výsluchu svedkyne, matky žalobkyne, vyplýva, že táto sa od žalobkyne dozvedela o tom, že im jej
svokor daroval sumu 100.000,- € na výstavbu domu. Ďalej uviedla že po druhom tehotenstve jej dcéry sa
vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným zhoršili, pričom jej žalovaný vydeľoval určitú sumu na živobytie.

22. Z výsluchu svedkyne, sestry žalobkyne, vyplýva, že o darovaných prostriedkoch sa dozvedela od
jej sestry.

23. Z výsluchu svedka, I. D., súd zistil, že postavil hrubú stavbu rodinného domu, ktorý patrí stranám
konania. Práce na dome vyplácal žalovaný v hotovosti. Materiál na stavbu nezabezpečoval.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:25. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

26. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

27. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

28. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. Zánikom manželstva strán konania dňa 23.07.2018 zároveň došlo k zániku aj ich bezpodielového

spoluvlastníctva, ktoré strany konania nevysporiadali medzi sebou dohodou.

31. Strany konania nežiadali vyporiadať hnuteľné veci. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva
ako aj zostatkovú hodnotu nehnuteľností vo výške 155.000,- € súd považoval za nespornú. Do
vyporiadania bolo potrebné zahrnúť aj zostatok na účte žalovaného v Prima banke Slovensko, a.s. (E.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX),ktorýkudňuzánikumanželstvabolvovýške505,85€.Celkovýrozsah
BSM tak činí 155.505,85 € (155.000,- € + 505,85 €).

32.Vzhľadomkstanoviskámstránkonania,súdprikázalnehnuteľnostižalovanému,ktorývpredmetnom
rodinnom dome v súčasnosti aj býva. Žalobkyni tak vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

33. V danom prípade nebolo sporné, že otec žalovaného previedol na účet syna finančné prostriedky
vo výške 100.000,- € vo forme daru, ktorých výšku žalovaná nerozporovala, avšak namietala, že sa
jednalooprostriedkydarovanéobommanželom.Vzhľadomktomu,žeotecžalovanéhodarovalfinančné
prostriedky aj ďalším deťom, má súd za to, že tieto prostriedky nepatria do BSM.

34. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalovanej súd postupuje tak, že od výšky celkového majetku
tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa odpočítajú vnosy (t.j. prostriedky z
výlučného majetku niektorého z manželov, ktoré boli vynaložené na spoločný majetok) a pripočítajú
investície vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok jedného z nich.

35. V danom prípade súd akceptoval vnos žalovaného vo výške 50.000,- €, nakoľko dňa 21.11.2017
žalovaný poukázal sumu vo výške 50.000,- € naspäť na účet svojho otca č. E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, čo žalovaný potvrdil aj na pojednávaní dňa 01.02.2022, pričom podľa jeho tvrdenia malo
ísť o vrátenie daru pre ich dve deti. Uvedené súhlasí s tvrdením žalobkyne, že bývalý svokor sľúbil dar

v sume 50.000,- € a po 25.000,- € na každé vnúča. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že brat
žalovaného I. má dve deti a ďalší brat D. jedno dieťa. Možno dôvodne predpokladať, že otec žalovaného
by, tak ako deťom žalovaného, daroval finančné prostriedky v rovnakej výške aj ďalším svojim vnúčatám.
Ak by to malo byť po 25.000,- €, tak celkovo by tak musel darovať sumu v celkovej vo výške 425.000,-
€ (podľa darovacích zmlúv na nehnuteľnosti 3 x 100.000,- € a 5 x 25.000,- € pre vnúčatá). Je otázne

či zisk z predaja podielových listov by pokryl uvedenú čiastku. Podľa názoru súdu suma vo výške
50.000,- € vložená na termínovaný vklad na základe zmluvy zo dňa 30.12.2015 nepochádzala z peňazí
darovaných starým otcom, nakoľko v tom čase ešte ani nedisponoval finančnými prostriedkami z predaja
podielových listov družstvu, pričom ako sám pri výsluchu uviedol, na ich kúpi si potreboval požičať odžalovaného 17.000,- €. Darovaciu zmluvu súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz vzhľadom k tomu, že
dátum uzavretia zmluvy nebol úradne overený resp. potvrdený.

36. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas BSM skutočne
vynaložené. Na základe uvedeného tak, súd odpočítal vnos žalovaného vo výške 50.000,- € a sumu vo
výške 943,20 € (t.j. náklady vynaložené na nehnuteľnosť žalovaným po rozvode manželstva), pričom
pripočítal sumu 7.875,- €, t.j. sumu, ktorá šla zo spoločných prostriedkov z predaja bytu a bola daná
žalobkyni do jej výlučnej dispozície (16.000,00 € – 8.125,00 €). Takto zistená suma je určujúca pre

základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov (155.505,85 - 50.000,00 – 943,20 +
7.875,00 = 112.437,65). Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny podiel
každej zo strán konania činí po zaokrúhlení 56.218,83 € (112.437,65 / 2).

37. K podielu každej zo strán konania na čistom majetku súd následne pripočítal výšku ňou
uskutočneného vnosu a odpočítal sumu, ktorá bola z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vynaložená na ich výlučný majetok. Súčet oboch takto zistených čiastok
potom musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva. Podiel
žalobcu tak činí 107.162,03 € (56.218,83 + 50.000,00 + 943,20) a podiel žalovanej 48.343,83 €
(56.218,83 – 7.875,00). Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom
vyrovnania sumu vo výške 48.343,83 €.

38. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania
BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva
v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada
na potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu,
deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti.
Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú
oddelenie a spoločne nehospodária (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450 Komentár,

Praha: C. H. Beck, 2015, str. 1137). Obdobne Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení zo dňa 21.01.2004,
sp.zn. 30Cdo/1342/2002, okrem iného uviedol, že okolnosť oddeleného hospodárenia účastníkov, aj
keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov účastníkov
na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre
zvýhodnenie jedného z účastníkov oproti druhému. V prejednávanej veci iné súd nezistil dôvody pre

určenie disparity podielov bezpodielových spoluvlastníkov, resp. dôvody odklonu od zásady rovnosti
podielov.

39. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých

manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd, a zaujal tak procesné

postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku (po zohľadnení vnosov a toho čo šlo na výlučný majetok jedného
z bývalých manželov) a ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.