Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122498008
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:6122498008.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom

Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-496.825.067, právne zastúpený: AGM
partners s. r. o., so sídlom Bazová 6/A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. (bez uvedenia ulice), o zaplatenie 347,46 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica zo 30.11.2022

domáhal zaplatenia sumy vo výške 347,46 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu
porušenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným.

2. Žalobu dôvodil tým, že právny predchodca (spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so sídlom
Einsteinova 24, 851 01 Bratislava) uzavrel so žalovaným zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie
verejnýchslužieba/alebopredajtelekomunikačnéhozariadeniaprežalovanéhoaspolustýmsúvisiacich

služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách. Spoločnosť na základe zmlúv poskytovala
žalovanému predmetné služby, za ktoré mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného
v celkovej výške 347,46 eur do dnešného dňa uhradené.

3. Ďalej žalobca uviedol, že na základe skutočností uvedených v dôkazoch priložených k návrhu prišlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou a žalovaným. Spoločnosť následne predmetnú
pohľadávku vo výške 347,46 eur postúpila na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom

svojho právneho zástupcu na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej však k uhradeniu zo
strany žalovaného do dnešného dňa neprišlo.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.6. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, teda ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“) postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

9. Podľa § 526 ods. 1 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi dlžníkovi že pohľadávku, ktorú
voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému
veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme
za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo

urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je
platná, resp. či vôbec vznikla. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je
bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/2001)

11. Oznámenie postúpenia pohľadávky podľa § 526 ods. 1 OZ je jednostranným právnym úkonom
postupcu adresovaným dlžníkovi. Z toho dôvodu musí oznámenie spĺňať všetky náležitosti právneho
úkonu, ktoré vyžaduje § 34 a nasl. OZ.

12. Z oznamovacej povinnosti vyplýva, že postupca môže uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávky
aj bez vedomosti dlžníka. Zákon dáva aj postupníkovi možnosť prezentovať dlžníkovi postúpenie
pohľadávky. Na rozdiel od postupcu však nestačí, aby postupník dlžníkovi iba oznámil, že sa stal
nástupcom pôvodného veriteľa, ale je povinný túto skutočnosť dlžníkovi aj preukázať. Dôkazné bremeno
zaťažuje postupcu. Splnením tejto povinnosti nastávajú právne dôsledky s tým predpokladané.

13. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca. Táto zásada vyplýva
z tej skutočnosti, že je to on, kto na postupníka prevádza zo svojho majetku pohľadávku, a že je jeho
vecou a súčasťou riadneho plnenia voči postupníkovi zabezpečiť, aby zmene osobe veriteľa zodpovedal
občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi. Postupca musí svoju oznamovaciu povinnosť

splniť bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, až
v takomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je
dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi.

14. V prípade, ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie

pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Postupník musí postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázať,
teda predložiť písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

15. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza
na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom

sa nachádzala v dobe postúpenia. Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na
súdne uplatnenie vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú
pohľadávku postúpiť ďalej na inú osobu.

16. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky.

Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným
na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.17. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil prílohy, a to faktúry č. 1360566833,
č. 1480683336, č. 1480732403, č. 1590639233, č. 1570683428, kúpnu zmluvu č. 2400477018 zo
28.04.2020, zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo 28.04.2020, odstúpenie od zmluvy, oznámenie

o zmene spôsobu úhrady, odstúpenie od zmluvy, upomienka za neuhradené faktúry, výzva na úhradu,
predžalobnú upomienku a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na úhradu dlhu.

18. Z priložených príloh vyplýva, že žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, prípadne
oznámenie postupcu, t. j. pôvodného veriteľa – O2 Slovakia, s.r.o.

19. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

20. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

21. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

22. Keďže žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil oznámenie o postúpení

pohľadávky dlžníkovi pôvodným veriteľom, ani zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi
žalobcom a pôvodným veriteľom, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom
postúpení pohľadávky na žalobcu. Preukázať sukcesiu znamená predložiť listinu, z ktorej vyplýva, že
k postúpeniu pohľadávky veriteľa na oprávneného skutočne došlo. Takouto listinou je predovšetkým
zmluva, ktorá zachycuje medzi kým došlo k uzatvoreniu zmluvy, na koho bola postúpená pohľadávka,

a určenie o akú pohľadávku ide.

23. Žalobca v tomto konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby,
nakoľko nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. Súd žalobe vyhovie len ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na uplatnené

plnenie od žalovaného, inak žalobu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

24. Zároveň súd poznamenáva, že zmenou žaloby sa rozumie i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a zároveň súd uvádza, že v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa zmena žaloby nepripúšťa.

25. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda
žalobu zamietol.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný tak bol v konaní
úspešný, avšak z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.