Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012968
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2119012968.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému Y. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave
dňa 20. 11. 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. D Y. ň , nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom I. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 08. apríla 2019 v čase približne o 21.00 hod. v obci Jaslovské Bohunice - Jaslovce pred rodinným
domom na Hlavnej ulici číslo XXX, najskôr búchal na bránu rodinného domu, v ktorom býval poškodený
Q. X., ktorého následne po odomknutí a otvorení brány v jej priestoroch fyzicky napadol tým spôsobom,
že Q.a X.a opakovane udieral päsťami do oblasti hlavy a tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem, kde Q.a X.a viackrát kopol nohou do oblasti hrudníka - rebier, brucha a dolnej časti chrbta,

pričom v priebehu bitky kričal „že ona sa chce rozviesť“, čím spôsobil Q.ovi X.ovi zranenia pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v okolo očnicovej oblasti obojstranne so zakrvácaním do
spojivkového vaku pravého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu IX.
- XII. rebra vľavo v zadnej axilárnej čiare, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany chrbta s podkožným
emfyzémom, zlomeninu priečneho výbežku 4. driekového stavca vpravo a odreniny kože na horných
končatinách, ktoré si vyžadovali adekvátnu dobu liečenia, práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života poškodeného od 09. 04. 2019 do polovice mája 2019, spočívajúce v obmedzení
psychickej aktivity, zapájania zmyslových orgánov - zraku do činnosti, fyzickej aktivity a manuálnej práce

a činnosti a pohybu driekovej chrbtice,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu
vo výške 636,74 eur,
- Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Malženice XXX, škodu vo výške 2.329,90 eur.

o d ô v o d n e n i e :

P. 30. 07. 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvineného Y. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré mali byť obvineným spáchané na tom skutkovom
a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava rozhodol dňa 09. 03. 2022 rozsudkom, sp. zn. 3T/43/2019, ktorým uznal
obžalovaného Y. P. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na
skutkovom základe bližšie tam špecifikovanom, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 16 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere
24 mesiacov, za súčasne uloženej povinnosti na náhradu škody poškodeným Q. X. vo výške 2.329,90
eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., vo výške 636,74 eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie proti všetkým výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré

rozhodnutiu predchádzalo.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 5To/65/2022 zo dňa 09. 02. 2023, napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol
s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude vypočuť svedkyňu Q. P., vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli, a opätovne rozhodnúť.

Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu na prejednanie veci okresný súd nariadil hlavné
pojednávanie, ktoré vzhľadom na vyjadrenie súhlasu obžalovaného so zmenou zákonného sudcu, ku
ktorej zmene došlo ku dňu 01. 06. 2022, nebolo potrebné vykonať znova, doplnil dokazovanie výsluchom

svedkyne Q. P., ako aj výsluchom svedkyne W. Z., a opätovne zhodnotil vykonané dôkazy.

Postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal návrh
poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na náhradu škody, pričom zo zápisnice o výsluchu
svedka - poškodeného JUDr. Anny Ščurovej, splnomocnenej zástupkyne, zo dňa 02. 07. 2019 (č.

l. 43 - 44) vyplynulo, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 636,74 eur. Rovnako bol
oboznámenýnároksvedka-poškodenéhoQ.X.nanáhraduškody,ktorýdozápisniceovýsluchusvedka
- poškodeného zo dňa 01. 07. 2019 (č. l. 15 - 19) uviedol, že si uplatňuje škodu vo výške bodového
ohodnotenia určeného znalcom. Súčasne splnomocnený zástupca poškodeného Q. X. na hlavnom
pojednávaní predniesol nárok na náhradu škody v sume 2.329,90 eur v zmysle záverov znaleckého

posudku vypracovaného MUDr. Pamulom.

Po tom, čo obžalovaný Y. P. po prednese obžaloby a po poučení súdom urobil vyhlásenie v zmysle §
257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd
pristúpil k jeho výsluchu, pričom obžalovaný uviedol (č. l. 193 - 195), že by bolo nerozumné trestný čin

spáchať, pretože s poškodeným komunikoval už v marci, kedy sa s ním stretol v City Aréne a vysvetlilisi veci, že chodili spolu behať. Nemal dôvod to urobiť. Poškodený má povesť sukničkára, alkoholika,
narobil dlhy svojej rodine. Vyjasnil si to aj so ženou. Má podozrenie, že bol pre poškodeného ľahká obeť,
aby sa dostal k finančným prostriedkom, zranenia si pri opitosti mohol spôsobiť aj sám. V čase spáchania

skutku v Jaslovských Bohuniciach nebol, ani nebúchal na bránu rodinného domu poškodeného, ani cez
obec Jaslovské Bohunice neprechádzal. Bol doma, sem-tam chodí na pivo. Vie, kde poškodený býva,
povedala mu to matka poškodeného pri stretnutí v marci. Pri dome poškodeného bol v máji v roku 2019,
keď sa ho chcel niečo spýtať. Telefonoval mu, nedvíhal, tak išiel za ním, zabúchal na bránu, osobný
rozhovor neprebehol. V marci s ním komunikoval cez SMS ohľadom behania s manželkou. Môže byť,

že takýmto spôsobom s ním komunikoval aj 07. 05. 2019. V tom čase používal vozidlo Volkswagen
Passat, EČ: Z aj Audi 6, EČ: Z Dňa 07. 05. 2019 bol v Jaslovských Bohuniciach na vozidle Audi, s
vozidlom parkoval pri vedľajšom dome pri poškodenom, lebo sa rozhodoval, či má alebo nemá ísť za
ním. Poškodený mal motiváciu ho obviniť, pretože mal komunikáciu s ním, ktorú si odkladal, a použil ju,
než mal dokazovať druhému niečo. Poškodený mal dlžoby a aj druhé osoby mali možnosť mu ublížiť.
V tom období bol medzi nimi rozpor a tak mu to vyšlo. V máji, keď bol pri dome poškodeného, mu

matka poškodeného povedala, aby nechodil okolo jej domu v Bohuniciach. V apríli mu volala, keď sa
stal údajný čin, a vyhrážala sa mu, že ho to ešte bude mrzieť, čo spravil a že bude za to trpieť. Keď
jej chcel odpovedať, zložila mu telefón. Písal jej SMS, že aj tak dosť trpí za to, čo narobil a čo sa stalo
ohľadom vzťahu s jeho ženou a poškodeným. Myslel si, že jeho manželka a poškodený mali intímny
vzťah, zistil to v marci, potom sa rozprával s manželkou aj s poškodeným v City Aréne a vysvetlili si to.

Podozrenie prestal mať v máji, keď bol za poškodeným. Nechal to tak, len ho to tak v máji napadlo.
Postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu obvineného
z prípravného konania zo dňa 28. 06. 2019 (č. l. 14), kde obžalovaný na otázku, či bol dňa 08. 04. 2019
v čase okolo 21.00 hod. v Jaslovských Bohuniciach, uviedol, že ťažko povedať, nevie, býva väčšinou
doma, je to dávno, to si nepamätá, kde sa vtedy pohyboval. Obžalovaný po výzve na odstránenie

rozporov uviedol, že si zmenil asi slovíčka. Nevie, prečo vtedy povedal tak a teraz tak. Človek nad tým
časom premýšľa. Zrejme bol doma alebo v bare, možno v tom období skúšal aj Audinu.

Poškodený Q. X. na hlavnom pojednávaní uviedol (č. l. 195 - 199), že v 08. 04. 2019 okolo deviatej
večer bol doma sám, niekto búchal na bránu, prišiel otvoriť a hneď medzi dverami, ktoré sa rozleteli,

ho obžalovaný napadol. Udieral ho päsťami do tváre, na nos, spadol, kopal ho ďalej nohami na zemi,
väčšinou do chrbta, lebo ležal chrbtom k nemu, potom odišiel bez ničoho, nasadol do auta a odišiel
preč. Medzitým kričal, že ona sa chce rozviesť. Nasadol do tmavého auta combi HC 508, typ Audi.
Zaparkované bolo kúsok pred ich domom, možno druhý dom smerom na Malženice. Je si istý, že ho
napadol obžalovaný. Nepamätá si, koľko to trvalo, mohlo to trvať 5 - 10 minút. Zostal ležať medzi bránou

a domom, dotiahol sa do postele a ráno išiel k doktorovi. S obžalovaným nie je v žiadnom vzťahu, videl
ho jedenkrát v City Aréne asi mesiac dopredu, mali si vydiskutovať, že údajne chodí za jeho ženou. Iba
sa stretávali a behávali, to bolo všetko. Keď odchádzali, bol v tom, že obžalovaný to pochopil, ale zjavne
nie, keď ho potom prišiel navštíviť. O finančných pomeroch obžalovaného v čase skutku vedomosť
nemal. To bol problém, že nevolal políciu. Bol za bránou, nemohol sa postaviť. Lež prišiel do postele,

trvalo to večnosť. Keď ráno vstal, cez noc ani nespal, keď už bolo svetlo, našiel telefón pri bráne. Medzi
stretnutím v marci 2019 v City Aréne a útokom ho obžalovaný kontaktoval iba telefonicky, ale nedvíhal
to. Iniciátorom stretnutia bol on sám, lebo mu volalo stále to isté číslo, už ho to nebavilo a chcel si to
vyjasniť. V dôsledku zranení ležal týždeň v nemocnici, hodne dlho ho všetko bolelo, práceneschopný bol
necelé 2 mesiace. Po skutku ho poškodený ešte kontaktoval, tiež mu búchal na bránu, zavolal políciu,

neotváral mu. Netuší, čo chcel. V ten deň, ako mu búchal na bránu, po tom, ako prišiel z nemocnice, ho
kontaktoval aj telefonicky, bolo to začiatkom mája. Na druhý deň po 08. 04. bola v telefonickom kontakte
s obžalovaným aj jeho matka, lebo ho videla, ako vyzerá a hneď jej napadlo, že asi kto to bol. Lebo
obžalovaný bol u nich navštíviť matku a povedal jej, že sa má stretávať s jeho ženou a chcel od nej zistiť,
kdesanachádza,kdebýva,atď.Volalamu,napísalasprávu,zneniepresnenevie,alepodľajehonázoru,

keby nič nevyviedol, neodpisoval by na správu a nepísal tak, ako písal. Čo by mohlo byť motívom jeho
konania vysvetliť nevie, spory nemali. V čase incidentu bola už tma, na ulici sú lampy a hlavná cesta je
osvetlená. Aj priamo pri bráne je osvetlená ulica. Videl zadnú časť auta, videl značku HC 508. Netuší,
kde bola lampa umiestnená, ale keby boli lampy vypnuté, je vidieť silueta auta. Vozidlo bolo od brány
vzdialené 7, max. 10 metrov. Typ auta a ŠPZ bolo zreteľne vidieť, okrem dvoch posledných písmen. Po

tom, ako ho obžalovaný napadol, spadol dovnútra, nie von, že by si všímal auto. Až potom, keď odišiel,
išiel rýchlo zamknúť a auto išlo preč. Bol na zemi, v momente, ako obžalovaný odišiel, išiel zamknúť
bránu, potom znova spadol. Nešiel do postele do izby, že by mohol prejsť. Nevie, či vozidlo štartovalo
alebo nie, len auto odišlo. Alkoholické nápoje neužíva, k finančnej situácii poškodený neodpovedal. PrvéstretnutiesobžalovanýmbolovCityAréne,pritomtostretnutíbolajehokamarátkaDaniela.Smanželkou
obžalovaného sú bývalí spolužiaci, chodili iba behávať. Kontaktné šošovky alebo okuliare nenosí.

Po tom, ako svedkyňa Jana P.ová využila svoje právo a odmietla vypovedať z dôvodu, že je manželkou
obžalovaného (č. l. 199), bola postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď
z prípravného konania zo dňa 01. 07. 2019 (č. l. 32 - 33), v ktorej uviedla, že dňa 08. 04. 2019 bola v
práci, mala poobedňajšiu smenu do 22.00 hod. Kde sa pohyboval jej manžel, uviesť nevedela, keď prišla
z práce domov okolo 22.30 hod., manžel bol doma. O napadnutí poškodeného nič nevie, nič také jej

nehovoril, nebavili sa o tom. Manžel nie je výbušný, kvôli žiarlivosti hádky nemali. Manžel jazdí na VW
Passat, švagor mu požičiava jeho auto, keď je ona v práci alebo aj keď je doma a ide s deťmi k doktorke,
je to čierne Audi. Manžel do baru alebo do reštaurácie na pivo alebo kávu nechodí. Poškodeného pozná,
je to bývalý spolužiak, písali si správy, chodievali spolu behávať, iné nič. Nevie o tom, že by ju manžel
upodozrieval z nevery, nehovoril jej to, naposledy bola v kontakte s poškodeným v marci.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom procesných strán prečítaná
zápisnica o výsluchu svedka Q. R. zo dňa 28. 06. 2019 (č. l. 30 - 31), ktorý uviedol, že vykonával
službu na OO PZ Jaslovské Bohunice dňa 07. 05. 2019 v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. dňa 08.
05. 2019, keď v čase o 21.09 hod. telefonicky oznámil hliadke poškodený, že sa nachádza v rodinnom
dome v obci Jaslovské Bohunice, Jaslovce Hlavná 148, kde je pred týmto domom aj obžalovaný z

Trakovíc, ktorý ho v minulosti fyzicky napadol, ten udiera do brány domu, búcha do okien a vykrikuje
otvor. Ako prišli na miesto o 21.15 hod., bol pred rodinným domom poškodeného spozorovaný muž, ako
búcha na okno domu. Po tom, ako zbadal hliadku, sa snažil z miesta odísť smerom od hliadky preč.
Po výzve predložil občiansky preukaz a bolo zistené, že je to Y. P., povedal im, že búcha preto, lebo
sa potrebuje porozprávať so známym, že mu telefón nedvíhal a tak prišiel za ním osobne, pretože má

nejaké problémy. Bolo mu vysvetlené, že poškodený zrejme nemá záujem sa s ním vidieť ani rozprávať,
keďže mu neotvoril a nedvíhal telefón. Po tomto odišiel k vozidlu Audi A6 Avant čiernej farby, EČ: Z
ktoré mal odparkované o dva domy ďalej na hlavnej ceste smerom na Malženice. Na otázku, prečo svoje
vozidlo nezaparkoval pred rodinným domom č. 148, keď tam nestálo žiadne auto, alebo zaparkoval až
o dva domy ďalej, odpovedať nevedel. Potom nastúpil do auta a odišiel z miesta preč.

MUDr. Marián Pamula, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, na
hlavnom pojednávaní zotrval na písomne podanom znaleckom posudku (č. l. 227 - 228), predniesol
závery znaleckého posudku č. 050/19, v zmysle ktorých poškodený pri fyzickom incidente utrpel
pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v okolo očnicovej oblasti obojstranne, so

zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie, bez
známok otrasu mozgu, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu IX. - XII.
rebra vľavo, v zadnej axilárnej čiare, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany chrbta s podkožným
emfyzémom, zlomeninu priečneho výbežku 4. driekovho stavca vpravo, odreniny kože na horných
končatinách.

Vmechanizmevznikuzraneniasamoholuplatniťúder,prípadneiúdery,vedenérukouútočníkazovretou
v päsť, do oblasti hlavy a tváre, v dôsledku čoho mohlo dôjsť ku vzniku vyššie popísaných zranení
poškodeného. Na vznik pomliaždenia mäkkých tkanív postačovala i slabá intenzita pôsobiaceho násilia,
na vznik zlomeniny nosových kostí postačovala slabá, až stredne silná intenzita vedeného násilia.
Zranenia na tvári bolo možné spôsobiť i jedným úderom, pravdepodobnejšie je však, že údery vedené

do oblasti tváre boli aspoň dva. Zranenie v oblasti zadnej hrudnej steny a driekovej oblasti vzniklo taktiež
priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu. Mohlo sa jednať o údery vedené nohou útočníka do
oblasti chrbta, pri stredne silnej až silnej intenzite vedených úderov - kopnutím. Zlomeninu rebier bolo
možné spôsobiť relatívne i jedným úderom nohou - kopnutím, na vznik zlomeniny priečneho výbežku
postačoval jeden úder. Celkovo boli vedené aspoň dva údery nohou - kopnutia do zadnej časti tepla

poškodeného-aspoňjedendochrbtaajedendooblastidrieku.Odreninykoževoblastihornýchkončatín
vznikli taktiež priamym pôsobením tvrdého tupého, prípadne až drsného predmetu. Mohlo sa jednať o
priamy kontakt horných končatín s tvrdou podložkou - zemou, pri páde po úderoch vedených do oblasti
hlavy. Intenzita pôsobiacej sily bola len slabá.
Daným mechanizmom, pri danej intenzite násilia, vedenom do daných oblastí, došlo ku vzniku ľahkého

zranenia, ktoré spôsobuje krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia, pričom zranenia vznikli v priamej
súvislosti s incidentom zo dňa 08. 04. 2019. Mechanizmom, ktorý uviedol poškodený, ako malo dôjsť ku
vzniku zranenia, je možné popisované zranenia spôsobiť.Zranenie si vyžaduje liečbu približne 4 - 5 týždňov, doba práceneschopnosti trvá zvyčajne po dobu
liečenia, t. zn. cca 4 - 5 týždňov. Ako adekvátnu dobu liečenia považuje dobu od 09. 04. 2019 do cca
polovice - 15. mája 2019, čo považuje tiež za adekvátnu dobu trvania práceneschopnosti.

Pre zranenie bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života, týkalo sa psychickej aktivity,
zapájaniazmyslovýchorgánov-zrakudočinnosti,fyzickejaktivityamanuálnejpráceačinnostiapohybu
driekovej chrbtice.
Charakter zranení nezanecháva trvalé (funkčné alebo kozmetické) následky.
Bodové hodnotenie zranenia predstavuje 115 bodov, čo pri hodnote bodu 20,26 eur činí v peňažnom

vyjadrení zranenia sumu 2.329,90 eur.
Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že sa nedá určiť, či údery rukou viedol ľavák alebo pravák,
pretože popisovaný bol opuch a pomliaždenie mäkkých tkanív na ľavej strane tváre, ale krvácanie na
pravej strane. Ale vzhľadom na postavenie, priebeh fyzického incidentu mohli byť zranenia na pravej
aj ľavej strane spôsobené jednou rukou. Na otázku, či aj ostatné zranenia mohli vzniknúť pádom na
zem, znalec uviedol, že vo svojej podstate, pokiaľ by bolo napr. len zranenie na zadnej strane hrudníka

vľavo, k tomuto zraneniu by mohlo dôjsť napr. aj pádom na tupý predmet, ale u poškodeného bolo
popísané zranenie aj na pravej strane chrbta, čiže topograficky na opačnej strane, a to pri jednom páde
znalec nepredpokladá vznik takýchto zranení. Časový rámec vzniku zranení v hodinách od vzniku sa
určiť nedá. Ku zraneniu malo prísť 08. 04. okolo 21.00 hod., poškodený pri vyšetrení uviedol, že pri
bolesti sa nemohol ani pohnúť, preto vyšetrenie absolvoval až na druhý deň 09. 04., v tomto období je

ešte prejav akútnych bolestí a ťažkostí a nie je možné zhodnotiť, či to bolo deň predtým o desiatej, o
jedenástej, o polnoci. Zistenia pri prvom vyšetrení zodpovedajú stavu, ktorý uviedol poškodený. Pokiaľ
ide o rozsahom, v akom bol poškodený schopný pohybu, poškodený bol schopný komunikovať, a čo sa
týka zavolania pomoci, zranenie sa prejavuje náhlou vzniknutou bolesťou, bolesť je subjektívny pocit a
každý ju vnímame inak. Podľa všetkého poškodený v bezvedomí nebol, pamätal si. Vznik zranení mohol

spôsobiť aj jeden útočník.

Svedkyňa Q. X.ová na hlavnom pojednávaní (č. l. 228 - 230) uviedla, že stalo sa to 8. apríla, dňa 9. apríla
išla domov do Jaslovských Bohuníc. Ako vošla domov, prišiel za ňou syn, bola v šoku z jeho výzoru,
bol celý dobitý. Prišiel práve z policajnej stanice. Spýtala sa ho, kto mu to urobil. Povedal jej, že P. z

Trakovíc. Vypýtala si od neho telefónne číslo a zatelefonovala mu, povedala mu, že za to, čo spôsobil
synovi, bude trpieť (v zmysle, že bude potrestaný), bola v šoku, položila. Nebola schopná hovoriť. Potom
jej volal asi dvakrát, nezdvihla. Potom jej napísal SMS v znení, že „váš syn mal najprv myslieť na to, keď
chodil s mojou ženou“. Potom mu na tú SMS odpovedala, že mu ublížil na zdraví, niečo v tom zmysle,
na čo jej už neodpovedal a ani ona mu viac nepísala. Syn bol úplne dobitý, bála sa o neho. Syn išiel na

pohotovosť, mal strašné bolesti a strašne vyzeral, celú tvár mal dobitú a ledva chodil. Nemohol si v noci
zavolať pomoc, telefón mu vyletel, keď ho tam obžalovaný pod úkolom bil a kopal, mal zlomené rebro.
Poškodený ho chcel potom kontaktovať, búchal mu na bránu, tak ju syn poprosil, aby mu zavolala, nech
mu dá pokoj. Povedala mu, že nech nechodí okolo jej domu v Jaslovských Bohuniciach a nech dá synovi
pokoj. Obžalovaný jej na to odpovedal, či jej syn potrebuje hovorcu. Viac sa nekontaktovali. Od syna

vie, že ho obžalovaný sledoval, keď išiel autom.
Sobžalovanýmsastretlaasimesiacpredtým,keďhľadaljejsyna,pýtalodnejadresu,kdebýva.Povedal
jej, že „váš syn má problém, nakoľko chodí za mojou ženou“. Aj to povedal, že či nechce náhodou živiť
ženu a dve deti. Vtedy sa jej zdal ako slušný človek, prehovoril ju, že chce zachrániť manželstvo, rodinu,
preto mu povedala, kde býva, čo ľutuje. Sľúbil jej, že sa s ním slušne porozpráva. Volala synovi, aby si

to s ním vybavil, aby za ňou už nikto nechodil. Nevie o tom, že by jej syn mal v minulosti fyzický konflikt.

So súhlasom procesných strán bola postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej Anny Ščurovej z prípravného konania zo dňa 02. 07. 2019
(č. l. 43 - 44), ktorá uviedla, že v súvislosti s poškodením zdravia Q. X., ich poistenca, vynaložili z titulu

nákladov zdravotnej starostlivosti sumu 636,74 eur.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom procesných strán prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne J. Q. z prípravného konania zo dňa 01. 07. 2019 (č. l. 37 - 38), ktorá
uviedla, že býva v rodinnom dome na adrese Jaslovské Bohunice, Jaslovce Hlavná 147, ktorý dom

susedí s domom poškodeného. Niekedy začiatkom apríla vo večerných hodinách medzi 20.00 až 22.00
hod. bola v obývačke, počula, ako niekto silno búcha na bránu susedného domu. Brána je plechová,
bolo to počuť. Následne taktiež počula taký buchot, ako keby sa niekto bil, ale nevidela nikoho, pretože
tam z okna nie je vidno. Okno mala zatvorené, bola už tma a neotvárala ho, svietilo pouličné osvetlenie.Na ulici nikoho nevidela, na ceste ďalej bolo zaparkované nejaké auto. Aj začiatkom mája počula, ako
niekto vo večerných hodinách búchal silno na bránu rodinného domu poškodeného, ale nevie, kto tam
vtedy bol a kedy to presne bolo.

Rovnako postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom procesných strán prečítaná
zápisnica o výsluchu svedka A. E. z prípravného konania zo dňa 02. 07. 2019 (č. l. 41 - 42), ktorý uviedol,
že obžalovaný je jeho švagor, motorové vozidlo značky Audi A6, EČ: Z je spoločnosti EdiElectric, s. r.
o., ktorej je majiteľom a konateľom. Toto vozidlo zhruba každý druhý týždeň požičiava obžalovanému z

dôvodu, že majú v rodine len jedno auto. Obžalovaný mu za to vozidlo ako mechanik opravuje. Nevie
uviesť,či08.04.2019malobžalovanýpožičanéauto,alevie,ževapríliukazovaloautochybunadispleji,
tak dal vozidlo obžalovanému, išiel to prebehnúť. Kde v tom čase bol s jeho vozidlom, nevie. Nevie, kedy
mu vozidlo obžalovaný vozidlo vrátil. Osobu poškodeného nepozná.

So súhlasom procesných strán bola postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná

zápisnica o výsluchu svedkyne P. E. z prípravného konania zo dňa 02. 07. 2019 (č. l. 49 - 50), ktorá
uviedla, že niekedy zjari sa stretla s poškodeným, prišiel za nimi do kaviarne Betonka v City Aréne nejaký
pán, ktorého videla prvý raz. Bol pokojný, vysporiadaný, kľudný, predstavil sa ako Y.. Poškodený sa s
obžalovaným rozprával, ona si odsadla. Poškodený jej hovoril, že ho podozrieval, že sa vláči s jeho
manželkou. Vie, že sa poškodený kontaktoval s manželkou obžalovaného telefonicky, nevie, že by sa

nejak stýkali. Keby medzi nimi k niečomu prišlo, určite by o tom vedela, lebo s poškodeným si hovoria
skoro všetko. Obsah ich rozhovoru nepočula presne, poškodený mu vysvetľoval, že nič s jeho ženou
nemá a obžalovaný súhlasne pritakával, pri odchode si podali ruky. Poškodenému povedala, že sa jej
obžalovaný nezdá násilnícky, lebo poškodený jej spomínal, že žena obžalovaného sa mu sťažovala, že
je na ňu násilnícky. Čo sa týka fyzického napadnutia, v deň, keď bol poškodený u lekára, jej poslal fotku

cez messenger, na ktorej hrozne vyzeral, v prvom momente ho nespoznala. Následne ho hospitalizovali.
Potom si volali, mal problém s rečou, bola aj za ním v nemocnici. Vtedy jej povedal, že bol prekvapený,
lebo na 6-tu hodinu chodí do roboty, išiel si skôr ľahnúť a zrazu niekto búchal na bránu, išiel otvoriť a
nejakí muži ho spacifikovali. Povedal, že to bol Y., s ktorým sa stretli v City Aréne aj spolu s iným mužom,
boli v podnapitom stave a dobili ho. Mal dolámané rebrá, bolesti hlavy, opuchnutú tvár, modrú, celý bol

dobitý, mal podozrenie na zlomenú kostičku pod okom.

Svedkyňa Q. P. na hlavnom pojednávaní (č. l. 376 - 377) uviedla, že poškodeného pozná dlhé roky,
obžalovaného videla dvakrát, keď prišiel s jej bývalou švagrinou Silviou Haberlandovou za ňou, či
nepôjde vypovedať. O tom, že sa malo niečo stať, počula iba z dediny, čo povedala aj obžalovanému,

nevie, čo konkrétne sa stalo. Hovorilo sa, že poškodený je v nemocnici. O tejto udalosti s poškodeným
nehovorila,anisjehomatkou.Matkuobžalovanéhopozná,lebobývavMalženiciach,jetomalákomunita
a všetci sa tam poznajú. Rodičov poškodeného pozná zvidenia, nerozpráva sa s nimi veľmi, kedysi
sa kamarátila s poškodeným. Obžalovaný prišiel za ňou, či by nešla vypovedať ohľadom toho, aký
je poškodený a či nemal náhodou niečo s jeho ženou. Obžalovanému opísala ženu, s ktorou sa mal

poškodený stretávať, obžalovaný si myslel, že je to jeho manželka, potom následne ju obžalovaný
priviedol a nebola to jeho manželka, lebo tá, čo sa stretávala s poškodeným, bola mladšia žena. Toto
povedala obžalovanému a potom ju komandovala švagriná W. Z. cez messenger, aby išla vypovedať.
S poškodeným sa stretla na obecnom úrade počas testovania na Covid, bolo to v roku 2020 - 2021,
vtedy sa ho pýtala, prečo je predvolaná na súd a tiež mu povedala, že obžalovaný bol za ňou dvakrát.

Poškodený jej povedal, aby išla na súd, lebo sa to naťahuje a následne sa opýtala, či to má niečo
spoločné s tým, že bol v nemocnici a to bolo všetko.

Svedkyňa W. Z. na hlavnom pojednávaní (č. l. 391 - 392) uviedla, že o skutku vie od obžalovaného,
rozprávala sa tiež o ňom so švagrinou Q. P., ktorá jej hovorila, že poškodený sa jej chválil po dedine,

resp. rozprával, že ho tam zbili dvaja. S poškodeným sa o udalosti nerozprávala. S Q. P. si písala cez
messenger, rozprávali sa o tom, čo sa stalo a povedala, že pôjde svedčiť, čo sa rozprávalo po dedine. O
skutku má vedomosť vždy iba z iného zdroja. S obžalovaným sa o skutku rozprávala v práci asi pred 3,5
- 4 rokmi, pracovali spolu každý deň a sem-tam to preberali. Obžalovaný jej povedal, že bol obvinený
poškodeným, že ho zbil. O prípadnom vzťahu medzi manželkou obžalovaného a poškodeným nevie,

pohlavný styk mali dávnejšie švagriná s poškodeným.

Rovnako súd vykonal dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia a listinných dôkazov
zabezpečených v rámci prípravného konania.Z fotodokumentácie SMS komunikácie (č. l. 80 - 83), dobrovoľne vydanej poškodeným podľa zápisnice
o vydaní veci zo dňa 01. 07. 2019 (č. l. 78) vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným prebehla dňa

17. 03. 2019 SMS komunikácia, podľa ktorej si na ďalší deň dohodli stretnutie v City Aréne v kaviarni
Betonka, predmetom ktorej malo byť stretávanie sa poškodeného s manželkou obžalovaného.
Ďalej sa dňa 13. 04. 2019 uskutočnila SMS komunikácia medzi obžalovaným a matkou poškodeného,
z ktorej je zrejmá reakcia matky poškodeného na zranenia spôsobené poškodenému obžalovaným.
Rovnako bol poškodeným predložený aj výpis hovorov z telefónu s obžalovaným za obdobie od 07. 05.

2019 do 14. 06. 2019, keď z lustrácie telefónneho čísla XXXX XXX XXX (č. l. 84) je zrejmé, že ide o
číslo vedené na meno Y. P., Trakovice.

Z evidenčnej karty vozidla (č. l. 86 - 87) je zrejmé, že držiteľom a súčasne vlastníkom osobného
vozidla značky AUDI A6 Avant XG/ACGQBQX/-, EČ: Z je spoločnosť EdiElectric, s. r. o., ktorej jediným
spoločníkom a konateľom podľa výpisu z obchodného registra (č. l. 85) je A. E..

Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 09. 04. 2019 vyplýva, že poškodený Q. X. urobil dňa 09. 04.
2019 o 09.20 hod. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom uviedol, že dňa
08. 04. 2019 v čase približne o 21.00 hod. počul, ako mu niekto silno búcha na bránu, išiel otvoriť. Po
tom, ako pristúpil k bráne a otvoril dvere, muž, ktorý búchal na bránu, ho začal udierať päsťami do hlavy,

na čo spadol na zem a tam ho ešte niekoľkokrát kopol do celého tela. Trvalo to asi 5 min. Po čom tento
muž odišiel z miesta prečo a povedal niečo v tom zmysle toto ešte neskončilo. Pri tom, ako otvoril bránu,
spoznal toho muža, jednalo sa o Y. P., ktorý ho napadol preto, že si myslí, že má niečo s jeho ženou,
čo nie je pravda.

Z lekárskej správy MUDr. Branka Virgha (č. l. 98) zo dňa 17. 04. 2019 vyplýva, že dňa 09. 04. 2019 bol v
zdravotnom zariadení ošetrený Q. X.. Ošetrujúci lekár špecifikoval predbežne zistené zranenia a stanovil
diagnózu, pričom spôsob vzniku poranení je podľa neho v zhode s vyjadrením zraneného. Zranenia si
podľa ošetrujúceho lekára vyžadujú práceneschopnosť pravdepodobne cca 4 - 6 týždňov, pacient bol
v nemocničnom ošetrení od 09. 04. 2019 do 16. 04. 2019, čo potvrdzuje aj správa ošetrujúceho lekára

MUDr. Alexandra Köröcza, PhD. (č. l. 99) a k nej pripojená prepúšťacia správa (č. l. 100 - 101).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel

bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
nasvedčujú záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a
po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

K výroku o vine

Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, pretože všetky dôkazy tvoria logickú
reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu a

vyvracia jeho obranu. Dôkazná situácia sa pritom neoslabila ani ďalšími dôkazmi vykonanými po zrušení
rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa 09. 03. 2022, uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 5To/65/2022 zo dňa 09. 02. 2023.

Súd vykonal všetky procesnými stranami navrhnuté dôkazy. Vykonané dôkazy pritom vyhodnotil ako

vierohodné, prípustné a získané zákonným spôsobom.

Postupujúc v súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku, kedy súd pri svojom rozhodovaní
prihliadalennaskutočnosti,ktoréboliprebraténahlavnompojednávaníaopierasaodôkazynahlavnom
pojednávaní vykonané, bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný sa úmyselne a

na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že dňa 08. 04. 2019 v čase približne o 21.00
hod. v obci Jaslovské Bohunice - Jaslovce, pred rodinným domom na Hlavnej ulici č. 148, napadol
poškodeného Q. X., a to tým spôsobom, že po tom, ako obžalovaný najskôr búchal na bránu rodinného
domu, v ktorom poškodený býval, poškodený následne odomkol a otvoril bránu, pričom v jej priestorochobžalovaný fyzicky napadol poškodeného tak, že tohto udieral opakovane päsťami do oblasti hlavy
a tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, obžalovaný ho viackrát kopal nohou do oblasti
hrudníka - rebier, brucha a dolnej časti chrbta, pričom v priebehu bitky kričal „že ona sa chce rozviesť“.

Na to dňa 09. 04. 2019 urobil poškodený o incidente oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Jaslovské
Bohunice a v rovnaký deň absolvoval vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s následnou hospitalizáciou,
kedy mu boli diagnostikované zranenia.

Obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu, avšak na

hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť
trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného spochybňovala. Prioritne tu treba poukázať na
usvedčujúcu výpoveď svedka - poškodeného Q. X., ale aj na ostatné dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní, najmä svedecké výpovede, výpoveď znalca, ale aj listinné dôkazy.

Aj napriek tomu, že celý incident medzi obžalovaným a poškodeným sa odohral bez prítomnosti tretej

osoby, ktorá by priebeh skutku dosvedčila, neznamená to hneď, že sa skutok nestal. Súd poznamenáva,
že vina obžalovaného môže byť za určitých podmienok založená aj na len jednom dôkaze, keďže neplatí
zásada testis unus, testis nullus, teda jediný svedok je ako žiadny svedok.

Z výpovede svedka - poškodeného Q. X. možno vyvodiť, že po tom, ako mu niekto búchal na bránu,

prišiel otvoriť a hneď medzi dverami ho obžalovaný napadol. Svedok - poškodený podrobne opísal, kam
údery obžalovaného smerovali, čo popri tom obžalovaný kričal, a tiež uviedol, že následne po incidente
obžalovaný nasadol do tmavého auta combi HC508, typ Audi, zaparkovaného kúsok pred jeho domom.

Obžalovaný mal vedomosť o tom, kde a na akej adrese poškodený Q. X. býva, keď túto informáciu získal

priamo od jeho matky - svedkyne Q. X.ovej, ktorá uvedenú skutočnosť potvrdila. Napokon, obžalovaný
toto v konaní ani nepopieral. Rovnako nebolo sporné, že útoku na poškodeného predchádzalo spoločné
stretnutie obžalovaného a poškodeného v City Aréne v marci 2019, nesporným bol aj dôvod tohto
stretnutia.

Zo spáchania trestného činu usvedčuje obžalovamého priamy svedok, ktorým je poškodený Q. X.. V
danom prípade ide síce iba o jediného priameho svedka predmetného skutku, avšak súd vzhliadol
prieniky jeho výpovede s výpoveďou ostatných svedkov.

Z výpovede svedkyne Q. X.ovej vyplynulo, že dňa 09. apríla, keď prišla do Jaslovských Bohuníc, videla

svojho syna (poškodeného Q. X.) celého dobitého, podľa jeho vyjadrenia mu to urobil P. z Trakovíc,
ktorého následne telefonicky, aj prostredníctvom SMS, kontaktovala. Syn išiel na pohotovosť, mal dobitú
celú tvár a ledva chodil.

Svedkyňa J. Q. síce nikoho videla, avšak potvrdila, že je susedou poškodeného Q. X., pričom niekedy

začiatkom apríla vo večerných hodinách medzi 20.00 hod. až 22.00 hod. počula silný buchot na bránu
susedného domu, následne počula buchot pripomínajúci bitku, aj na ceste ďalej bolo zaparkované
nejaké auto.

Tiež z výpovede svedkyne P. E. vyplynulo, že o fyzickom napadnutí vie od poškodeného, ktorý jej

poslal fotku cez messenger, na ktorej ho v prvom momente nespoznala. Poškodený bol hospitalizovaný,
telefonovali si, mal problém s rečou, bola za ním aj v nemocnici. Od poškodeného vedela, že mu búchal
niekto na bránu, išiel otvoriť a nejakí muži ho spacifikovali. Povedal jej, že to bol Y., s ktorým sa stretli v
City Aréne spolu s iným mužom. K zraneniam poškodeného svedkyňa uviedla, že mal dolámané rebrá,
bolesti hlavy, opuchnutú tvár, modrú, celý bol dobitý, mal podozrenie na zlomenú kostičku pod okom.

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že v čase spáchania skutku v Jaslovských Bohuniciach nebol. Hoci
pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 20. 02. 2020 jednoznačne uviedol, že v rozhodnom čase bol
doma a sem-tam chodí na pivo, v prípravnom konaní dňa 28. 06. 2019 (t. j. pomerne krátko po skutku)
nevedel uviesť, kde sa vtedy pohyboval. Po výzve súdu uvedený rozpor ani hodnoverne neodstránil,

keď uviedol, že si zmenil asi slovíčka. Pripustil však, že v tom období mohol skúšať Audinu.Skutočnosť, že obžalovaný pri spáchaní skutku použil motorové vozidlo zn. Audi, EČ: XXXCF, vyplynula
z výpovede svedka - poškodeného Q. X., ktorý uviedol, že typ auta a ŠPZ zreteľne videl, s výnimkou
posledných dvoch písmen, pričom vozidlo bolo tmavej farby.

Pokiaľ aj obžalovaný poukazoval na výpoveď svedka - poškodeného Q. X., ktorý uvádzal, že pri bráne,
kde sa mal stať skutok, bola tma, a teda nemohol opoznať útočníka, je potrebné uviesť, že poškodený
uvádzal, že o 21.00 hod. dňa 08. 04. 2019 bola tma, ale na ulici sú lampy, je to osvetlená hlavná cesta,
čo potvrdila aj svedkyňa J. Q..

V tomto smere je výpoveď svedka - poškodeného verifikovaná aj výpoveďou svedka A. E., ktorý uviedol,
že je majiteľom a konateľom spoločnosti EdiElectric, s. r. o., ktorá je vlastníkom motorového vozidla
značkyAudiA6,EČ:HCXXXCF,auvedenévozidlozhrubakaždýdruhýtýždeňpožičiavaobžalovanému,
ktorý mu za to vozidlo ako mechanik opravuje. Svedok A. E. síce nevedel uviesť, či dňa 08. 04. 2019
mal obžalovaný požičané auto, ale vedel, že v apríli auto vykazovalo chybu a vozidlo dal obžalovanému.

PrávnyvzťahsvedkaA.E.kspoločnostiEdiElectric,s.r.o.,preukazujeoboznámenývýpiszobchodného
registra a vlastnícke právo spoločnosti EdiElectric, s. r. o., k osobnému vozidlu značky Audi A6, EČ: Z
je zrejmý z evidenčnej karty vozidla.

Aj manželka obžalovaného - svedkyňa X. P.ová potvrdila, že A. E. čierne Audi obžalovanému požičiava.
Ku skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela, avšak uviedla, že jej manžel do baru alebo do reštaurácie
na pivo alebo kávu nechodí, čím tak spochybnila pravdivosť vyjadrenia obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, že v čase skutku bol doma a sem-tam chodí na pivo.

V kontexte vyššie uvedeného súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Možno konštatovať, že všetky vyššie uvedené svedecké výpovede sa týkajú jednej a tej istej udalosti,
nie sú medzi nimi podstatné rozpory, navzájom si neodporujú, a nakoľko súd nezistil žiadne dôvody,

ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovede niektorej z uvedených osôb, súd dospel k záveru, že
bez dôvodných pochybností je týmito výpoveďami preukázaná vina obžalovaného. Vo svetle všetkých
uvedených skutočností je irelevantná námietka obžalovaného, že svedkyňa Q. X.ová je zaujatá, pretože
je matkou poškodeného.

Pokiaľ ide svedka Q. R., príslušníka OO PZ Jaslovské Bohunice, tento nebol svedkom incidentu medzi
obžalovaným a poškodeným dňa 08. 04. 2019, avšak verifikoval vierohodnosť výpovedí svedka -
poškodeného Q. X., svedkyne Q. X.ovej a svedkyne J. Q., keď potvrdil, že na základe telefonického
oznámenia poškodeným dňa 07. 05. 2019 v čase o 21.15 hod. pred rodinným domom poškodeného bol
spozorovaný muž búchajúci na okno domu, bol stotožnený ako Y. P., následne po vysvetlení odišiel k

vozidlu Audi A6, čiernej farby, EČ: HCXXXCF, ktoré mal odparkované o dva domy ďalej na hlavnej ceste
smerom na Malženice, nevedel odpovedať, prečo nezaparkoval pred rodinným domom poškodeného.

V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/65/2022 zo dňa 09. 02. 2023, súd na
hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu Q. P., ktorá však ku skutku nevedela uviesť žiadne relevantné

skutočnosti. O tom, čo sa malo stať a že poškodený bol v nemocnici, vedela iba z počutia z dediny,
konkrétne však nič neuviedla.

Rovnako svedkyňa W. Z. sa ku skutku nevedela relevantne vyjadriť, o tom, čo sa obžalovanému kladie
za vinu, počula len z počutia, a to od obžalovaného a svedkyne Q. P., ktorá jej povedala, že poškodený

sa chválil po dedine, resp. rozprával, že ho zbili dvaja.

Ani svedkyňa Anna Ščurová sa ku skutku vyjadriť nevedela, vyjadrila sa len k výške nákladov spojených
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému Q. X..

Zranenia poškodeného zachytáva lekárska správa zo dňa 17. 04. 2019, správa ošetrujúceho lekára
a prepúšťacia správa zo dňa 16. 04. 2019, ktoré boli tiež podkladom pre vypracovanie znaleckého
posudku MUDr. Mariánom Pamulom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,traumatológia, ktorý podporuje pravdivosť a vierohodnosť výpovedí svedka poškodeného Q. X. a
svedkýň Q. X.ovej a P. E..

Zranenia spôsobené poškodenému boli bez akýchkoľvek pochybností objektivizované vykonaným
znaleckým dokazovaním a závažnosť zranenia podporuje verziu priebehu skutku podaného
poškodeným. Znalec potvrdil, že v mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť úder, prípadne i
údery, vedené rukou útočníka zovretou v päsť, do oblasti hlavy a tváre, pravdepodobnejšie je, že údery
vedené do oblasti tváre boli aspoň dva, zranenie v oblasti zadnej hrudnej steny a driekovej oblasti

vzniklo taktiež priamym pôsobením tvrdeného, tupého predmetu, mohlo sa jednať o údery vedené nohou
útočníka do chrbta - kopnutia. Aj odreniny kože v oblasti horných končatín vznikli priamym pôsobením
tvrdeného tupého, príp. aj drsného predmetu, mohlo sa jednať o priamy kontakt horných končatín s
tvrdou podložkou - zemou, pri páde po úderoch vedených do oblasti hlavy. Uvedené tak korešponduje
s tvrdením svedka - poškodeného Q. X. čo do spôsobu fyzického napadnutia.

Podľa znalca poškodený utrpel zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom
v okolo očnicovej oblasti obojstranne, so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka, zlomeninu
nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu IX. - XII. rebra vľavo, v zadnej axilárnej
čiare, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany chrbta s podkožným emfyzémom, zlomeninu priečneho
výbežku 4. driekovho stavca vpravo a odreniny kože na horných končatinách. Znalec tiež konkretizoval

spôsob a dĺžku doby, po ktorú bol poškodený následkom zranení obmedzený na obvyklom spôsobe
života, a potvrdil, že zranenia mohol spôsobiť aj jeden útočník. Súčasne znalec vylúčil, že by zranenia
v oblasti hrudníka mohli vzniknúť jedným pádom, keďže sa nachádzali na dvoch odlišne topografických
miestach. Ako predmet násilia znalec uvádzal údery rukou a kopnutia nohou.

Vierohodnosť tvrdení svedka - poškodeného Q. X. podporujú aj ďalšie listinné dôkazy, najmä záznam
o podaní oznámenia, podľa ktorého poškodený dňa 09. 04. 2019 urobil oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 08. 04. 2019 v čase približne o 21.00 hod. ho mal obžalovaný po
tom, ako otvoril bránu, udierať päsťami do hlavy, na čo spadol na zem a tam ho ešte niekoľkokrát kopal
do celého tela, čomu predchádzalo silné búchanie obžalovaným na bránu.

Vierohodnosť výpovede svedka - poškodeného a svedkyne Q. X.ovej je verifikovaná aj SMS
komunikáciou, najmä tou medzi obžalovaným a svedkyňou, v ktorej sa účastníci komunikácie bavia o
zraneniach spôsobených poškodenému, z čoho je možné vyvodiť jednoznačne záver, že obžalovaný
napadnutie poškodeného prvotne nepopieral, skôr sa snažil vysvetliť dôvod, ktorý viedol obžalovaného

k takému konaniu.

Opakovane súd na tomto mieste zdôrazňuje, že svedeckú výpoveď svedka - poškodeného Q. X.
potvrdzuje celý rad ďalších dôkazov, pre ktoré súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu
trestného činu mohlo dôjsť inak, resp. inou osobu než obžalovaným, alebo viacerými osobami. Pokiaľ

aj svedkyňa Daniela Florišová pri výpovedi uvádzala, že podľa vyjadrenia poškodeného ho mali
spacifikovať nejakí muži, konkrétne obžalovaný spolu s iným mužom, toto tvrdenie súd nemal za
preukázané. Nakoniec, ani poškodený pri výpovedi neuvádzal, že by ho mali napadnúť viaceré osoby,
práve naopak, poškodený jednoznačne za útočníka označil iba obžalovaného.

Aj svedkyňa W. Z. síce uvádzala, že poškodeného mali zbiť dvaja, toto však mala iba počuť od Q. P.
tak, že to mal rozprávať poškodený Q. X. po dedine. K tomuto súd opätovne uvádza, že jednak sám
poškodený v konaní neuvádzal, že by mal byť napadnutí dvomi osobami, a po druhé, svedkyňa Q. P. o
tom, že sa malo niečo stať, počula iba z dediny, a súčasne uvádzala, že nevie, čo konkrétne sa stalo,
iba sa hovorilo, že poškodený je v nemocnici. Teda svedkyňa Q. P. sa relevantne ku skutku a ani k počtu

útočníkov nevyjadrovala.

Prihliadnuc tak na výsledky vykonaného dokazovania má súd bez pochybností za to, že na spáchaní
trestného činu sa okrem obžalovaného nepodieľali aj ďalšie osoby. K spáchaniu trestného činu teda
došlo iba konaním jednej osoby - obžalovaného.

Pokiaľ sa obhajoba snažila spochybniť vierohodnosť svedeckej výpovede Q. P., treba pripomenúť, že to
bola práve obhajoba, na návrh ktorej súd k jej výsluchu pristúpil. Ani prípadný intímny vzťah svedkyne
P. s poškodeným nie je spôsobilý ovplyvniť vierohodnosť jej výpovede.Obhajoba obžalovaného tak bola bez rozumných pochybností vyvrátená vykonaným procesom
dokazovania, a to bez potreby zisťovania trasologických, daktyloskopických či biologických stôp na

mieste činu.

Je teda nepochybné, že medzi zraneniami poškodeného Q. X., špecifikovanými v skutkovej vete tohto
rozsudku, a konaním obžalovaného Y. P., je jednoznačne daný vzťah príčinnej súvislosti, z čoho logicky
vyplýva, že predmetné zranenia spôsobil poškodenému obžalovaný.

Zohľadňujúc vyššie uvedené úvahy súdu je odôvodnený záver, že skutok sa stal tak, ako ho popísal
poškodený, ktorého výpoveď bola v podstatných častiach potvrdená aj svedkami Q. X.ovou, J. Q.
a P. E.. O ich vierohodnosti súd nenadobudol žiadne pochybnosti. Uvedené svedkyne síce neboli
očitými svedkomi incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, avšak ich výpovede sa s výpoveďou
poškodeného vzájomne potvrdzujú, výpovede sú logické a sú aj v zhode so závermi znalca MUDr.

Mariána Pamulu, ako aj s inými vo veci vykonanými dôkazmi. Procesom dokazovania bola preto
bezpochyby vylúčená obrana obžalovaného, ktorý útok proti poškodenému popieral.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd (pri zachovaní totožnosti skutku) v rozsudku upravil
skutkovú vetu oproti obžalobe v rozsahu špecifikácie sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného

Q. X. v zmysle záverov znaleckého dokazovania. Podľa znalca MUDr. Mariána Pamulu zranenia
spôsobené poškodenému sťažili jeho obvyklý spôsob života, a to v obmedzení psychickej aktivity,
zapájaniazmyslovýchorgánov-zrakudočinnosti,fyzickejaktivityamanuálnejpráceačinnostiapohybu
driekovej chrbtice.

Vo vzťahu k úmyslu obžalovaného súd uvádza, že zo spôsobu spáchania skutku obžalovaným a
udalostí, ktoré mu predchádzali, možno vyvodiť záver, že zavinenie obžalovaného je potrebné hodnotiť
ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože v jeho konaní je zahrnutá tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka konania vo vzťahu k porušeniu záujmu chráneného Trestným
zákonom.

Obžalovaný mal motív podieľať sa na spáchaní trestného činu, keďže mal podozrenie, že poškodený
má pomer s jeho manželkou, nakoľko spolu riešili voľnočasové aktivity, a z ktorého dôvodu sa spolu
stretávali. Uvedené bolo nepochybne preukázané nielen výsluchom obžalovaného, ale aj svedeckými
výpoveďami Q. X., Q. X.ovej a P. E., ako aj listinnými dôkazmi, najmä SMS komunikáciou (či už

medzi obžalovaným a poškodeným, alebo medzi obžalovaným a matkou poškodeného). Navyše,
i obžalovaným navrhnutá svedkyňa Q. P. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaný bol za ňou, aby išla vypovedať ohľadom toho, aký poškodený je, či náhodou nemal niečo
s jeho ženou, keď obžalovaný si myslel, že poškodený sa stretáva s jeho ženou. Hoci sa poškodený
domnieval, že si s obžalovaným všetko vysvetlili, obžalovaný sa rozhodol riešiť situáciu emočne, a to

fyzickým napadnutím poškodeného pred rodinným domom, v ktorom poškodený býval.

Aj keď obžalovaný uvádzal, že nemal dôvod napadnúť poškodeného, lebo si údajnú nezrovnalosť už
vyjasnili v marci 2019 na stretnutí v City Aréne, toto tvrdenie sa ukázalo ako nevierohodné a nepravdivé.

Rovnako je potrebné poukázať na správanie sa obžalovaného po spáchaní činu, keďže opätovne v máji
2019poškodenéhovmiestejehobydliskanavštívil,búchalmunabránuaokno,dožadovalsastretnutias
ním, čo potvrdili okrem poškodeného aj svedkovia Q. X.ová, J. Q. a Martin Opeta. Obžalovaný opätovne
odstavil auto ďalej od domu a svedkovi MaY.vi nevedel relevantne vysvetliť, prečo sa domáha stretnutia
s poškodeným, keďže poškodený mal sám zavolať políciu z dôvodu predídeniu opätovnému fyzického

napadnutiu, tiež nevedel vysvetliť, z akého dôvodu zaparkoval auto ďalej od domu poškodeného. Tu je
potrebné poukázať na rovnaký modus operandi, t. zn. spôsob, akým sa obžalovaný domáhal stretnutia
s poškodeným v máji 2019 zodpovedá jeho konaniu v apríli 2019, keď obžalovaný búchal na bránu
rodinného domu poškodeného a tiež svoje vozidlo odstavil ďalej od rodinného domu poškodeného.
Uvedené len potvrdzuje, že útočníkom bol skutočne obžalovaný.

Vo veci nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo tvrdenie obžalovaného, že
poškodený bol sukničkár, ktorý nemá naplnený vzťah s jeho manželkou, alkoholik a osoba, ktorá svojejrodine narobila dlhy. Vierohodnosť výpovede poškodeného tak nebola žiadnym spôsobom znížená ani
spochybnená.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď obžalovaný jedným skutkom spáchal
viac trestných činov.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví, pričom ublížením na zdraví je podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie
iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne

alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä
tým, že napadne iného.

Miestom prístupným verejnosti je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne
neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu

postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť
vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza
sa za plotom, ohradou a pod.).

Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Na

rozdiel od hrubej neslušnosti spravidla spočíva v násilnom konaní. Pod výtržnosť spadajú napadnutia,
najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu tanečnej zábavy, športového či
kultúrneho podujatia, či zhromaždenia, najmä takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o
bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť osoby alebo osôb.

V prejednávanom prípade konaním obžalovaného došlo k poškodeniu zdravia poškodeného, ktorému
boli spôsobené zranenia popísané v znaleckom posudku MUDr. Mariána Pamulu, tieto zranenia si
objektívne vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v celkovej dĺžke 4 - 5 týždňov, a to v čase od 09.
04. 2019 do cca polovice mája 2019. Zranenia poškodeného teda nie iba na krátky čas sťažovali jeho
obvyklý spôsob života tým, že u poškodeného sa vyžadovalo obmedzenie psychickej aktivity, zapájania

zmyslových orgánov - zraku do činnosti, fyzickej aktivity a manuálnej práce a činnosti, pohybu driekovej
chrbtice. Obžalovaný sa súčasne svojím konaním dopustil výtržnosti na mieste verejnosti prístupnom,
keď v priestoroch brány rodinného domu, v ktorom poškodený býval, poškodeného fyzicky napadol.

Vzhľadom na spôsob útoku obžalovaného na poškodeného, jeho intenzitu a miesto spáchania činu,

závažnosť zranenia spôsobeného poškodenému a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu
možno závažnosť konania obžalovaného vyhodnotiť ako vyššiu než nepatrnú, preto v danom prípade
aplikácia tzv. materiálneho korektívu neprichádzala do úvahy.

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v súhrne všetkých vykonaných dôkazov je prítomnosť

obžalovaného na danom skutku vierohodne preukázaná. Súd nepostavil výrok o vine obžalovaného
iba na svedeckej výpovedi poškodeného, ale na všetkých vykonaných dôkazoch, ktoré dotvárajú súdu
celkový obraz o tom, ako sa skutok uskutočnil.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd vyslovil spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo

výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, že tento spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ obžalovaný,
že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a že konaním obžalovaného došlo k zraneniam
poškodeného, ktoré nie iba na krátky čas sťažili obvyklý spôsob jeho života.

S poukazom na námietky a vyjadrenia obžalovaného súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd
reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorýje z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo
veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španieslko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č.
303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008-1, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu

kráľovstvu).

K výroku o treste

Z odpisu registra trestov (č. l. 382) vyplýva, že obžalovaný má celkom 1 záznam za majetkovú trestnú

činnosť, a to pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo
mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/78/2004 zo dňa 08. 06. 2005, uložený
trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon trestu mu bol podmienečne odložený pri určení
skúšobnej doby do 17. 06. 2006, pričom dňa 20. 04. 2007 sa osvedčil a na páchateľa sa hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Z lustrácie z generálnej prokuratúry (č. l. 384 - 385) vyplýva, že voči obžalovanému nie je vedené ďalšie
trestné stíhanie, tiež podľa lustrácie v databáze súdov (č. l. 383) nie je voči obžalovanému vedené ďalšie
trestné konanie.

Z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 386 - 390) vyplýva, že

obžalovaný má celkom 4 záznamy, pričom:
- dňa 07. 05. 2019 sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy
nerešpektoval dopravné značenie, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 50 eur,
- v presne nezistený deň v auguste 2019 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď
v byte na adrese Trakovice 436 vulgárne nadával Jane P.ovej a fyzicky ju napadol tak, že ju udrel dlaňou

do tváre, za ktoré konanie mu v rozkaznom konaní bola uložená pokuta vo výške 20 eur,
- dňa 14. 03. 2020 sa opätovne dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu v rozkaznom konaní bola uložená pokuta vo výške 350
eur a zákaz činnosti v trvaní 12 mesiacov,
- dňa 10. 06. 2022 sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy ako vodič

prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel, za čo mu v blokovom konaní bola uložená pokuta
vo výške 50 Eur.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v
súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zákonného ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného
zákona.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za
ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za

ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody až na tri roky.U obžalovaného súd vzhliadol prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti, a to podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 Trestného zákona.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného prichádza do úvahy vzhľadom na prevahu priťažujúcich
okolností uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí 1 rok - 3 roky.

Keďže proti rozsudku, sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa 08. 03. 2022, bolo podané odvolanie len obžalovaným v
jeho prospech, pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius, nemohol byť obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej 16 mesiacov.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce,
varujeichpredpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané, musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného, vychádzajúc najmä z jeho odpisu registra trestov a

lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, možno konštatovať, že ide o osobu so
zníženým rešpektom k dodržiavaniu právnych predpisov, so sklonmi k protispoločenskému správaniu,
keď sa opakovane dopúšťa konania násilnej povahy (trestný čin ublíženia na zdraví, priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu na blízkej osobe), čo je relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.

Hoci podľa odpisu registra trestov sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, je potrebné
konštatovať, že zahladenie odsúdenia nebráni tomu, aby sa súd pri hodnotení osoby obžalovaného
prizeral na skutočnosť, že sa dopustil porušenia právneho poriadku, a aby z toho vyvodil príslušné
závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a polepšenia.Zahladenie odsúdenia neznamená zánik skutočnosti, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré viedlo
k uloženiu trestu. Aj napriek zahladenému odsúdeniu, na toto možno prihliadať ako na skutočnosť
odôvodňujúcu predpoklad vedenia riadneho života po výkone trestu.

Vychádzajúc z uvedeného je súd názoru, že uloženie alternatívneho trestu by sa minulo výchovným
účinkom a trestom napĺňajúcim jeho účel po všetkých stránkach je úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonne upravenej trestnej sadzby. Súd
zároveň uvádza, že výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutý,

a preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 24
(dvadsaťštyri) mesiacov, ktorú považuje za primeranú na sledovanie správania obžalovaného. Bude
vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej
činnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu oproti

tomu, ktorý bol uložený v trestnom rozkaze.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu vychádzal súd z toho,
že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu
fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia

slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia
a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má v
mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než
samotný nepodmienečný trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2014,

sp. zn. 6To/8/2013).

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny, a
ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného, a preto, aby išlo o trest, musí
odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhej strane, nedôvodne prísny trest (bez zreteľa na zásadu

individuálnej prevencie) nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj.

Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu individuálnej
a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za

porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Súd vzhľadom na tieto dôvody považuje takto
uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému trestnému činu.

V tomto kontexte súd považuje za dôležité poznamenať, že ustanovenie § 34 ods. 2 Trestného zákona
určuje zákonný mantinel výmery trestu podľa zákonných znakov konkrétneho trestného činu, avšak

o konkrétnej výmere trestu v rámci jeho primeranosti, ktorá bude zodpovedať všetkým zvláštnostiam
konkrétneho prípadu, rozhoduje súd.

K výroku o náhrade škody

Poškodenému Q. X. bola konaním obžalovaného spôsobená škoda na zdraví, ktorej náhradu si
poškodený uplatnil v zmysle bodového ohodnotenia znalcom. Zo záverov znaleckého dokazovania
vyplynulo,žezraneniapoškodenéhoznalecobodovalpočtom115bodovtitulombolestného,t.j.peňažné
vyjadrenie zranenia predstavuje sumu 2.329,90 eur (115 bodov x 20,26 eur ako výška náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod stanovená Opatrením Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. S07592-2019-OL zo dňa 15. mája 2019), a preto súd obžalovanému podľa §
287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť túto škodu poškodenému nahradiť.

Pokiaľ ide o poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., táto si riadne a včas uplatnila regresný
nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla titulom poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenému Q.

X., a to v sume 636,74 Eur. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c) Zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,podľaktoréhozdravotnápoisťovňamáprávouplatniťsvojnároknaúhradunákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia upoistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, a keďže zdravotná poisťovňa uhradila príslušným
zariadeniam náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá musela byť poškodenému Q. X. poskytnutá v
dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť zdravotnej

poisťovni s tým spojené náklady.

Navyše, obžalovaný výšku spôsobenej škody žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, a ani
odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti prvostupňovému súdu nevytýkal pochybenie pri rozhodnutí
o nárokoch poškodených na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, majúc za to, že sa dôsledne riadil právnym
názorom Krajského súdu v Trnave, vysloveným v uznesení, sp. zn. 5To/65/2022 zo dňa 09. 02. 2023.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými
v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.