Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1418202035.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v spore žalobcov: X/ B.. C. G., U.. XX.X.XXXX, F. R. H.
R., C. E. XXXX/XX a 2/ D. G., U.. XX.X.XXXX, F. R. H. R., Š. L. XXXX/X, obaja zast. Nosko & Partners
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 2, proti žalovanému: G.. G. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H.
R., T. X, zast. Advokátska kancelária AKMA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 15, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 18. decembra 2019 č.k. 19C/6/2018-376 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že nehnuteľnosti:

- stavba postavená na D.. Č.. XXX/X, E.. Č.. XXXX - E.,
- stavba postavená na D.. Č.. XXX/X, E.. Č.. XXXX - N. L.,
- stavba postavená na D.. Č.. XXX/X, E.. Č.. XXXX - N. L.,
- pozemok D.. Č.. XXX - Q. H. H. XXX G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XXX G., D. A. „.,
- D., D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,

- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,
- D. D. Č.. XXX/X - Q. H. H. XX G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX H. L.. Ú.. N., O. R. - G.. Č.. N.R., O. R. B. K.
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. X G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. XX G., D. A. „.,
- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. O. H. XX G., D. A. „.,

- D. D.. Č.. XXX/X - Q. D. K. U. H. H. X G., D. A. „.,
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX H. L.. Ú.. N., O.: R. - G..Č.. N., O. R. B., patria do dedičstva po C.
G., A.. D.L., U.. XX.XX.XXXX, A.. Č..: XXXXXX/XXX, trvale bytom: R. - N., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.
Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu pôvodných žalobcov (1/ C. G., U.. XX.X.XXXX, Q..
XX.X.XXXX, U. R. H. R. - N., 2/ C.na G., U.. XX.X.XXXX, Q.. X.X.XXXX, U. R. H. R. - N.), ktorou sa títo

domáhali určenia, že sú vlastníkmi v petite žaloby špecifikovaných nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXX a LV č. XXXX L.. Ú.. N., v podiele 1/1 k celku, súčasne priznal žalovanému proti žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.2/Vychádzal zo zistenia, že v roku 2011 O. R. E., K..E.. poskytla vnukovi pôvodných žalobcov úver,
predmetné nehnuteľnosti boli založené na základe zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalobcami
a bankou. Keďže dlžník úver nesplácal, banka pristúpila k realizácii záložného práva prostredníctvom

dražobnej spoločnosti. Z dôvodu bezprostrednej hrozby výkonu záložného práva predajom založených
nehnuteľností syn pôvodných žalobcov (dnes žalobca 1/) kontaktoval N.. H. D., ktorý mal ponúknuť
pomôcť vyriešiť situáciu, podľa žalobcov jeho spoločnosť hradnykopec.sk, s.r.o. za peňažnú províziu
mala poskytnúť žalobcom pôžičku na vyplatenie pohľadávky banky. Dňa 9.3.2017 došlo k podpisu
kúpnej zmluvy medzi pôvodnými žalobcami a žalovaným, spísanej vo forme notárskej zápisnice na

notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča v Bratislave, vklad povolený dňa 03.04.2017. K podpisu
kúpnej zmluvy došlo tak, že dňa 9.3.2017 sa v neskorých poobedných hodinách, bez predchádzajúceho
upozornenia rodinných príslušníkov a žalobcov, dostavili do domu žalobcov na Č. Z. Č.. XX žalovaný
a N.. D., naložili oboch žalobcov do svojho auta a odviezli na notársky úrad, kde im bola pod
zámienkou listiny pre zrušenie dražby predložená na podpis už pripravená kúpna zmluva. Žalobcovia
boli podľa vlastných tvrdení dezorientovaní a vystrašení, vôbec nevedeli akú listinu podpisujú, čo je

jej obsahom, dokument nečítali a dali na ubezpečenie žalovaného a N.. D., že ide o listiny potrebné
pre vyporiadanie s O. R. E., a.s., a tieto listiny v rozrušení podpísali. Takto konajúc v omyle previedli
na žalovaného predmetné nehnuteľnosti za cenu 165.000 EUR, pričom podľa znaleckého posudku zo
dňa 05.12.2016 vypracovaného na objednávku Dražobnej spoločnosti, a.s. bola cena nehnuteľností
vyčíslená na 288.000 EUR. Žalovaný si v zmluve nechal potvrdiť, že sumu 15.000 EUR uhradil žalobcom

v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy. Dňa 07.09.2017 došlo k stretnutiu žalobcov, B.. C. G., G. G.,
žalovaného a N.. D., L. N.. D. písomne načrtol svoju predstavu a predstavu žalovaného o finančnom
vyrovnaní za poskytnuté finančné služby, ktorá spočívala v tom, že za vrátenie nehnuteľností žalobcom
požaduje zaplatiť sumu 165.000 EUR, navýšenú o províziu N.. D. vo výške 15.000 EUR, navýšenú o
províziu žalovaného vo výške 20.000 EUR, zároveň požadoval úrok 5.000 EUR do dňa 10.10.2017

a pre prípad omeškania každý mesiac po 5.000 EUR. Skutočný dlh žalobcov voči O. R. E., K..E..
predstavoval podľa vedomostí žalobcov sumu 151.390 EUR. Na záver stretnutia žalobcom pohrozil, že
pokiaľ nedôjde k splneniu uvedených finančných požiadaviek do dňa 10.10.2017 uložením do notárskej
úschovy u notára JUDr. Miloslava Kováča, nebude sa cítiť prísľubom vrátenia nehnuteľností žalobcom
viazaný a podnikne právne kroky smerujúce k vyprataniu nehnuteľnosti žalobcami a následne speňaží

nehnuteľnosti. Žalovaný hrozbu vypratania naplnil a z jeho podnetu začalo voči žalobcom exekučné
konanie o vypratanie nehnuteľností.
3/Pôvodní žalobcovia v konaní dôvodili tým že rozhodne nemali v úmysle previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, resp. toto definitívne stratiť. Postup žalovaného a svedka D. považovali za rozporný
s dobrými mravmi, keď títo všetko dohodli s rodinnými príslušníkmi pôvodných žalobcov a neskôr

zrealizovalipodpísaniekúpnejzmluvyvoformenotárskejzápisniceužzaúčastilenpôvodnýchžalobcov,
ktorí mali takmer 90 rokov. Žalobcovia namietali, že im neboli riadne vysvetlené všetky okolnosti
súvisiacesozmluvou,priopätovnejnávštevenotáradňa10.3.2017,kedymalodôjsťlenkopravedrobnej
chyby v notárskej zápisnici, im dokumenty ani neboli prečítané, domnievali sa tak, že rodinný dom
nepredávajú. Ich úmyslom taktiež nemohlo byť predať dom za podstatne nižšiu cenu ako vyplývala zo

znaleckého posudku. Konali teda v omyle, keď nevedeli, že predmetný rodinný dom predávajú, pričom
žalovaný tento omyl vyvolal (obsahom rokovaní predchádzajúcich uzavretiu zmluvy resp. prinajmenšom
o tomto vedel), a teda zmluvu považovali za neplatnú. Rozpor s dobrými mravmi videli v tom, že konajúce
osoby na strane kupujúcich využili vyšší vek žalobcov, dôveru vo vyriešenie situácie - zastavenie dražby,
ako aj skutočnosť, že samotní žalobcovia nerokovali o riešení situácie priamo, ale toto za nich robili

rodinnípríslušníci,ktorýsavšakužsamotnéhopodpisuzmluvynezúčastnili.Vrozporesdobrýmimravmi
podľa nich je aj postup žalovaného, ktorý požadoval aj spísanie notárskej zápisnice ohľadne súhlasu
s vykonateľnosťou pri vyprataní nehnuteľnosti. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný pred
uhradením celej kúpnej ceny, čo nasvedčuje, že celá transakcia bola dopredu pripravená. Žalovaný a
svedok D. uviedli do omylu nielen žalobcov, ale aj rodinných príslušníkov. Dojednanie príliš nízkej kúpnej

ceny síce samo osebe nie je v rozpore s dobrými mravmi, platí to však len v prípade, ak uzavretie
kúpnej zmluvy je výsledkom dohody strán nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, čo v tomto
prípade naplnené nebolo. Ďalej namietali, že zmluva je zastretým právnym úkonom a preto je neplatná.
Skutočným záujmom bolo poskytnutie pôžičky na splatenie dlhu banke. Tomu zodpovedá aj skutočnosť,
že nehnuteľnosť bola prevedená prakticky za sumu rovnajúcu sa dlhu voči banke, žalobcom bolo

umožnené ďalej užívať rodinný dom po ústne dohodnutú dobu 6 mesiacov. Toto možno vnímať ako dobu
na vrátenie požičanej sumy, v prípade opaku boli žalobcovia nútení sa vysťahovať. Takýmto spôsobom
sa obchádza zákonný inštitút zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktorý neumožňuje, aby si
dočasný vlastník vlastníctvo veci neskôr ponechal. Kúpna zmluva v tomto prípade však tieto dôsledkyprináša. Tu poukazovali na výpoveď svedka B.. G., ktorý uviedol, že po tom ako sa dozvedel o uzavretí
zmluvy, kontaktoval svedka D. a žalovaného, ktorí uviedli, že „takto sa to robí“ a „spätný odkup, teda
vlastne vrátenie pôžičky s úrokmi bude možné“. Zmluva tak vykazuje znaky iného právneho úkonu a to

zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, teda ako kúpna zmluva je
neplatná. Zmluvu považovali za neplatnú a aj pre nedostatok spôsobilosti žalobcov ju uzavrieť vzhľadom
na svoj vek a zdravotný stav.
4/Žalovaný uviedol, že pôvodní žalobcovia ako starí rodičia dlžníka zabezpečili dobrovoľne a s plným
vedomím záväzok svojho vnuka nehnuteľnosťou prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti, v ktorej žili, pričom podľa vedomostí žalovaného tento zmluvný vzťah žalobcami
napadnutý nebol. Podľa žalovanému dostupných informácií z banky, žalobcovia boli osobne prítomní
pri podpise záložnej zmluvy a s bankou v danej veci komunikovali. Uvedené konanie žalobcov teda
nasvedčuje, že netrpia poruchami do tej miery, že by sa nechali „naložiť a odviezť“ a „byť dezorientovaní
a vystrašení“, ak zvládli právne úkony ohľadne založenia nehnuteľnosti, v ktorej trvalo žili. Žalovaný
má za to, že je daná pochybnosť o konaní žalobcov, ktorí sa snažia vykresliť svoje správanie v

rozpore so skutočnosťou. Žalovaný uviedol, že predmetná kúpna zmluva bola práve z opatrnosti
spísaná vo forme notárskej zápisnice, za osobnej účasti žalobcov dňa 09.03.2017. Nasledujúci deň
10.03.2017 bolo potrebné opraviť nezrovnalosti v časti uvádzaných pozemkov, ktoré boli vo výlučnom
vlastníctve pôvodnej žalobkyne 2/, teda návšteva u notára bola opätovná, za účasti oboch žalobcov.
Pokiaľ by konanie žalobcov vykazovalo znaky nespôsobilosti, bol prítomný notár, ktorý by takýto úkon

nebol oprávnený učiniť, pričom je ťažko uveriteľné, že by si ako osoba určená štátom na výkon
notárskej činnosti takúto skutočnosť nevšimol, alebo ju prehliadol. O vedomom konaní pôvodného
žalobcu 1/ svedčí aj skutočnosť, že sa dobrovoľne osobne zúčastnil dňa 06.09.2017 u notára JUDr.
Miloslava Kováča za účelom podpísania Preberacieho protokolu, ktorým dali žalobcovia zrozumiteľne,
určito a slobodne najavo, že so situáciou prevodu nehnuteľnosti sú uzrozumení. Ďalším potvrdením

konania žalobcov naplňujúcim obsah kúpnej zmluvy je dobrovoľný prepis energií (SPP) zo žalobcov
na žalovaného ako nového vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že
žalobcovia v danom čase vedeli čo robia, úkony vykonali dobrovoľne, bez pochybností o ich slobodnej
vôli. K jeho zámeru nadobudnúť nehnuteľnosť uviedol, že podniká aj v oblasti nehnuteľností, pričom
má za sebou niekoľko podobných projektov spočívajúcich v kúpe nehnuteľnosti v horšom stave, jej

rekonštrukcii a následnom predaji alebo prenájme. K finančným prepočtom uvedeným žalobcami sa
žalovaný vyjadril tak, že je pravdou, že nezaplatený záväzok z úveru prevzal a riadne vyplatil banke
v marci 2017, o čom doložil doklady o úhrade sumy 40.000 EUR dňa 27.03.2017, sumy 50.000 EUR
dňa 25.04.2017 a sumy 61.571,72 EUR dňa 24.05.2017. Vyplatenie dlžnej sumy je nespochybniteľné,
nakoľko v opačnom prípade by banka pokračovala v realizácii záložného práva. K sume uvedenej v

znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 05.12.2016 uviedol, že táto je vo vzťahu k uzavretej kúpnej
zmluve irelevantná. K sume namietaných 15.000 EUR žalovaný uviedol, že táto bola dobrovoľne
dohodnutá za účelom znášania nákladov v konaní (poplatky za spísanie zápisnice, úhrada nedoplatkov
súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti a iné). Podľa žalovaného nebolo zo strany žalobcov definované,
v čom spočíva omyl v ich konaní spôsobujúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko kúpna

zmluva bola podpísaná pred notárom, ktorý žalobcom vysvetlil, čo podpisujú, prejav vôle žalobcov bol
vážny,pretožeopaknevyplynulzožiadnychobjektívnychskutočností,nebolapreukázanánespôsobilosť
žalobcov na právne úkony v rozhodnom čase, pričom nemožno vychádzať iba z ich veku a zdravotného
stavu, žalobcovia od zmluvy neodstúpili, žalovanému kúpnu cenu nevrátili, ani inak nerevidovali svoje
konanie a v tomto smere ich konanie vykazuje znaky účelovosti, nakoľko nehnuteľnosť bezodplatne

užívajú, pričom náklady hradí žalovaný ako vlastník, žalobcovia sa tvária podvedení, avšak opak je
pravdou, pretože žalovaný im pomohol v hrozivej situácii, dovolil im užívať nehnuteľnosť 6 mesiacov
s tým, že následne im bývanie zabezpečí ich syn. Na znak toho, že ďalšie užívanie nehnuteľnosti
žalobcami považuje žalovaný za neoprávnené, vyzval ich listom zo dňa 02.03.2018 na vydanie
bezdôvodného obohatenia, na ktorý žalobcovia nereagovali. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť,

že práve vtedy, keď sa rozhodol riešiť pre neho neakceptovateľný stav, sa žalobcovia rozhodli vyhlásiť
právny úkon za neplatný napriek tomu, že dovtedy nevykazoval žiadne vady. Žalobcovia užívajú
nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, bez jeho súhlasu a de facto proti jeho vôli, na jeho náklady, čo im
bolo oznámené a jedinou reakciou na uvedené je podaný návrh na neodkladné opatrenie a žaloba
o neplatnosť právneho úkonu zo strany žalobcov. Žalovaný účelové tvrdenia žalobcov o podvodnom

konaní odmietol v celom rozsahu a žiadal, aby bola realizovaná súdna ochrana jeho vlastníckych práv.
5/Syn pôvodných žalobcov B.. C. G. v postavení svedka uviedol, že v podstate na úver nahovoril svojho
syna G. G., pretože potreboval úver a svojim rodičom vysvetlil, že na to, aby banka poskytla úver, sa
založí ich dom. Následne prišlo k uzavretiu zmluvy o úvere, kde záložcovia boli pôvodní žalobcovia.Vzhľadom k tomu, že syn G. G. riadne úver nesplácal, banka ho vyzvala na splatenie celého úveru.
Prostredníctvom svojho kamaráta sa nakontaktoval na D.. D., ktorý dňa 7.3.2017 prišiel do rodinného
domujehorodičov-pôvodnýchžalobcov,vysvetlilmusituáciuapožiadalhoopôžičkuvovýške150.000,-

€. D. mu sľúbil, že vypracuje zmluvu o pôžičke. Neskôr od svojho syna G. G. sa dozvedel a následne
tento mu aj doniesol domov zápisnicu spísanú notárom JUDr. Kováčom, z ktorej zistil, že žalovaný je
vlastníkom rodinného domu jeho rodičov. Je presvedčený o tom, že rodičia dom nikdy nechceli predať,
on chcel len prostredníctvom pôžičky vyplatiť úver, aby rodičia v rámci dražby neprišli o rodinný dom.
6/Svedok D.. H. D. vo svojej výpovedi poprel, že by ho svedok B.. C. G. požiadal o pôžičku, pričom v

žiadnom prípade nemalo ísť o poskytnutie pôžičky, ale keďže jeho podnikanie je zamerané na predaj
nehnuteľností, tak v tomto smere chcel pomôcť žalobcom. O tomto bol informovaný aj svedok B.. C. G.
a jeho syn G. G.. Je pravdou, že zabezpečil aj notára a sprostredkoval stretnutie so žalovaným. Je toho
názoru, že pôvodní žalobcovia podpísali zmluvu dobrovoľne a bez nátlaku, pričom žalovaný vyplatil
zostatok úveru a následne sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
7/Súd prvej inštancie v predmetnom konaní preskúmal zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo všetkých

hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ).
Konštatoval, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené, (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,
neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zo zákonom a pod.). V danom prípade

súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré viedli k uzatvoreniu zmluvy. Súd bol toho názoru, že
pôvodní žalobcovia neboli nikým uvedení do omylu. Samotný notár vo svojom vyjadrení uviedol, že
vzhľadom k tomu, že išlo o staršie osoby, im riadne vysvetlil obsah zmluvy - predmet ako aj následky
vyplývajúce zo zmluvy. Samotnú zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice si pôvodní žalobcovia
riadne prečítali a dobrovoľne bez nátlaku ju podpísali. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej zmluve sa

vyskytli určité nezrovnalosti, dňa 10.3.2017 pôvodní žalobcovia sa opäť dostavili na notársky úrad, kde
podpísali opravenú notársku zápisnicu o prevode nehnuteľností. V prípade, že by s touto notárskou
zápisnicou nesúhlasili, by sa na notársky úrad dňa 10.3.2017 nedostavili. Ďalším faktom svedčiacim
v neprospech pôvodných žalobcov je výpoveď svedkyne B.. C. I., ktorá ako pracovníčka O. R. E.,
K..E.., viackrát komunikovala so žalobcami, najmä s pôvodným žalobcom 1/, z dôvodu vyrovnania

nesplácaného úveru, pričom sa im snažila aj pomôcť, avšak žalobcovia pomoc odmietli s tým, že
oni už majú kupcu a úver sa vyrovná. Keď jej uviedli sumu, za ktorú predávajú nehnuteľnosť, tak im
povedala, že táto je nízka, avšak žalobcovia uviedli, že je to v poriadku a že uvedený dom predajú
za uvedenú sumu. Z toho jednoznačne vyplýva, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ neboli nikým uvedení
do omylu, konali bez nátlaku a boli pri plnom vedomí. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil s

tvrdením právneho zástupcu žalobcov ohľadne ceny nehnuteľností, ktorá vlastne súvisela s výškou
úveru a z dohody účastníkov, ktorí uzatvárali kúpnu zmluvu. Je pravdou, že v danom prípade na strane
pôvodných žalobcov ide o staršie osoby, ale tieto neboli zbavené spôsobilosti k právnym úkonom ani
ich spôsobilosť nebola ničím obmedzená, pričom už v čase uzatvárania záložnej zmluvy v roku 2011
sa stali záložcami dlžníka G. G.. Dlžník, ktorý je vnuk pôvodných žalobcov, si musel byť jednoznačne

vedomý toho, že v prípade nesplácania dlhu, resp. úveru, môže prísť k dražbe nehnuteľností. Na základe
listinných dôkazov bolo preukázané, že dlžníka banka vyzývala na splatenie a vyrovnanie pohľadávky
eštedňa12.8.2014, následnevroku2016bolopristúpenékdražbe,pričompôvodnémužalobcovi1/dňa
16.3.2016 dokonca Dražobná spoločnosť a.s. oznámila výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti
na dražbe. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že pôvodní žalobcovia vedeli o nesplatenom

úvere, pričom do tejto situácie ich jednoznačne dostal dlžník G. G., ktorý si neplnil povinnosti voči
banke a tak banka pristúpila k realizácii záložného práva v neprospech pôvodných žalobcov. Záverom
súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že tvrdenia pôvodných žalobcov sa počas konania menili
v podstatných okolnostiach, pričom ich výpovede sa prispôsobovali k zisteniu dokazovania, keď už
v závere tvrdili, že žiadnu záložnú zmluvu nepodpísali, nikde neboli a o tom, že ich nehnuteľnosť je

založená v prospech O. R. sa v podstate dozvedeli až potom, čo im susedia v roku 2017 oznámili, že ich
dom je v dražbe. Bez preukázania svojich tvrdení spochybňovali aj podpisy na verejných listinách, ktoré
boli overované notárskymi úradmi (JUDr. Šimková - notár, overenie záložnej zmluvy a JUDr. Kováč). Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia jednoznačne vypovedali účelovo a v snahe dosiahnuť určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

8/Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po dôkladnom zhodnotení dôkazov predložených v konaní
samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, súd prvej inštancie považoval žalobu pôvodných žalobcov
za nedôvodnú v celom rozsahu a túto preto zamietol.9/Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie pôvodní žalobcovia namietajúc, že tento nevychádza

zo skutočne zisteného skutkového stavu, ale že je postavený na nepravdivých tvrdeniach žalovaného.
Kúpna zmluva mala byť uzavretá dňa 09.03.2017, nasledujúci deň bolo potrebné opraviť chyby v časti
uvádzaných pozemkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/, s čím sa súd stotožnil. Dňa
10.03.2017 však bolo podpísané Vyhlásenie osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu v súvislosti s vyprataním. Exekučný titul sa odvoláva na kúpnu zmluvu

zo dňa 09.03.2017, kedy žiadna kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice spísaná nebola. Žalobcovia
pritom konali v domnení, že idú k notárovi druhýkrát len za účelom opravy tak, ako boli ubezpečení
N.. D. a žalovaným, teda boli úmyselne uvedení do omylu. Žalobcovia namietali aj výpoveď B.. I.,
túto označili za krivú s tým, že pripravujú trestné oznámenie pre spáchanie prečinu krivej výpovede.
Namietali, že by vypovedali účelovo. V ďalšom tvrdili, že súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností - znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností a znalecké

skúmanie spôsobilosti žalobcov k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobcovia takisto navrhovali výsluch G.
G. - dlžníka z úverového vzťahu k otázkam komunikácie jeho osoby s bankou a výsluch svedka G.
G., ktorý mal byť pri rokovaniach s kupujúcim a N.. D., ktoré návrhy všetky súd zamietol. Súd sa teda
predloženýmidôkazminezaoberal,tietonemoholanivyhodnotiť,nieeštevecnesprávneprávneposúdiť,
a teda nerozhodol vo veci správne. V ďalšom zopakovali, že v súvislosti s uzavretím zmluvy boli uvedení

do omylu, jej uzavretie bolo v rozpore s dobrými mravmi a kúpna zmluva môže byť posúdená ako
simulovaný právny úkon. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
11/V doplnení dôvodov odvolania žalobcovia uviedli, že súd už počas konania označil za hlavného
vinníka situácie syna pôvodných žalobcov B.. C. G., pričom skutočnosti, že vnukovi pôvodných

žalobcov bol poskytnutý úver, ktorý nebol splácaný a hrozila dražba, len okrajovo súvisia s
podstatou prejednávanej veci. Podstata sporu však bola v spôsobe, akým pôvodní žalobcovia mali o
vlastníctvo nehnuteľnosti prísť, teda v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Za výrazné pochybenie označili
nevykonanie dôkazov na návrh žalobcov a to výsluch svedka G. G., ktorý bol prítomný pri prvotnom
rokovaní o spôsobe usporiadania veci, ako aj svedka G. G., ktorý sa mal zúčastniť stretnutia v O. R.

so svedkyňou B.. I.. Namietali, že by N.. D. sa náhodne dozvedel o dražbe rodinného domu a že sa
u nich náhodou kvôli tomu zastavil, keď bol práve prítomný aj ich syn a vnuk, s ktorými rokovali o
možnosti riešenia situácie. V skutočnosti stretnutie inicioval syn pôvodných žalobcov (súčasný žalobca
1/), prerokovávali sa možnosti riešenia situácie formou finančnej výpomoci buď N.. D., alebo prizvaným
žalovaným, pôvodní žalobcovia však tieto rokovania viac-menej len počúvali. Pri bežnom chode vecí po

rokovaniach sa mala pripomienkovať zmluvná dokumentácia, svedok D. však sám potvrdil, že kúpna
zmluva nebola vopred žalobcom zaslaná, rovnako nebola zaslaná rodinným príslušníkom, napriek
záveromdohody.Žalobcoviasibolivedomíhodnotynehnuteľnostíajevylúčené,abysúhlasilispredajom
za sumu 165 tisíc EUR. Keďže pri návšteve notára sa podpisoval aj exekučný titul, tiež plné moci
na komunikáciu s bankou, je dôvodné veriť ich tvrdeniu, že boli uvedení do omylu ohľadom toho, čo

v skutočnosti podpisujú. Za úplne absurdné označili tvrdenie svedka, že sumu 14.500 EUR ponechal
pôvodný žalobca 1/ svedkovi D. ako odmenu. Pôvodní žalobcovia boli vlastne o predaji nehnuteľností
upozornení až vlastnými rodinnými príslušníkmi, ani ich druhá návšteva notárskeho úradu teda nemôže
potvrdzovať ich vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, k notárovi išli s tým, že idú vykonať úkony k zastaveniu
dražby. Súd prvej inštancie poskytol ochranu konaniu žalovaného v zhode s konaním svedka D., ktorí

žalobcov v tom čase vo veku 85 rokov uviedli do omylu, za celkom neprimeranú cenu ich naviedli na
uzavretie kúpnej zmluvy, pričom s dokumentami sa žalobcovia oboznamovali až u notára napriek tomu,
že ich rodinní príslušníci, ktorí transakciu dohadovali, si pripomienkovanie vymienili.
12/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcov.
Notársku zápisnicu bolo treba opraviť, keďže neobsahovala všetky pozemky patriace k rodinnému

domu, ustanovenia o povinnostiach zmluvných strán zostali zachované. Pôvodní žalobcovia už skôr
vedome založili nehnuteľnosť zmluvou o zriadení záložného práva, boli osobne prítomní v banke,
napriekvyššiemuvekutedanetrpeliporuchami,dezorientovanosťouavystrašenosťou.Žalobcoviamohli
predložiť súkromný znalecký posudok ohľadne svojej spôsobilosti, čo neurobili. Pokiaľ žalobcovia tvrdili,
že žiadali o pôžičku, doposiaľ sa nevyjadrili, že požičané peniaze sú ochotní vrátiť. Rovnako nikde

nebola uvedená lehota na vrátenie pôžičky, túto lehotu žalovaný akceptoval ako lehotu na vypratanie
nehnuteľností, nakoľko mu bolo ústne prisľúbené zo strany B.. G., že sa o bývanie rodičov postará. Na
podporu tvrdenia o vedomom konaní žalobcov svedčí aj dobrovoľná osobná účasť pôvodného žalobcu
1/ u notára dňa 06.09.2017 za účelom podpísania preberacieho protokolu, žalobkyňa 2/ podpísalapreberací protokol doma. Týmto dali jednoznačne najavo, že so situáciou prevodu nehnuteľnosti sú
uzrozumení, taktiež došlo k dobrovoľnému prepisu energií zo žalobcov na žalovaného ako nového
vlastníka. Žalobcovia v danom čase vedeli, čo robia, robili tak dobrovoľne. Žalobcovia sa snažili pomôcť

vnukovi, za ktorého konal jeho otec B.. G., ktorý prisľúbil, že žalobcom zabezpečí bývanie, potom ich
konanie nevykazuje vady a omyl vyvolaný žalovaným, ale práve ich synom, súčasným žalobcom 1/
a dovolávanie sa neplatnosti z tohto titulu je právne irelevantné. Žalovaný pôvodný dlh banke riadne
zaplatil. Ohľadne údajného omylu a nedobrovoľného konania žalobcov nebolo definované z ich strany, v
čom omyl spočíva. Kúpna zmluva bola podpísaná pred notárom, ktorý žalobcom vysvetlil čo podpisujú.

Rovnako nebola preukázaná nespôsobilosť žalobcov na právne úkony v čase jeho uzavretia. Žalobcovia
od zmluvy neodstúpili, žalovanému nevrátili kúpnu cenu, tvária sa ako podvedení, pričom nehnuteľnosť
užívajú a náklady platí žalovaný ako vlastník. Žalobcovia 6 mesiacov vedeli, že vlastníkom nehnuteľnosti
je žalovaný, a až keď sa žalovaný prihlásil o svoje právo, tak ho označili za podvodníka. Navrhol preto
potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
13/Žalobcovia v odvolacej replike poukázali na to, že obsah položiek v notárskej zápisnici N219/17 a

N220/17jerovnaký,opravazápisnicebolaibaklamlivouzámienkoužalovanéhonazískanieexekučného
titulu na vypratanie. Vzhľadom na to, že v dňoch 09.03. a 10.03.2017 boli podpísané dve kúpne zmluvy
vyvstáva otázka, ktorá kúpna zmluva je platná. Ohľadne zdravotného stavu poukázali na rozdielnosť
pri podpisovaní záložnej zmluvy v snahe pomôcť synovi, so situáciou, kedy boli podvodne obratí o
rodinný dom. Čo sa týka údajného tvrdenia súčasného žalobcu 1/, že sa o bývanie rodičov postará, k

tomuto nikdy neprišlo. Protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo 06.09.2017 je podvrh, ktorý
nikdy nevideli a nikdy nepodpísali. Prepisom energií, na ktoré sa žalovaný odvoláva, bolo podmienené
poskytnutie pôžičky, nešlo teda o dobrovoľné plnenie žalobcov. V danom prípade kúpna cena vôbec
nebola dohodnutá, keď žalobcovia nevedeli o tom, že nehnuteľnosť predávajú. Žalobcovia popierajú
tvrdenie notára, ktorý bol vypočutý ako svedok, že im vysvetlil obsah podpisovaných dokumentov, boli v

tom,žepodpisujúvyhláseniapotrebnékukončeniudražbyavyporiadaniusbankou,prejavvôlenemohol
tak byť vážny, nakoľko konali v omyle, do ktorého boli žalovaným úmyselne uvedení. K argumentu
žalovaného o odstúpení od zmluvy žalobcovia tvrdia, že od neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť.
Tvrdeniežalovaného,žežalobcomvhrozivejsituáciipomoholtiežniejepravdivé,keďžalovanývčasoch
najväčšieho mrazu nechal vypnúť prívod plynu do nehnuteľností. Navrhli teda rozhodnúť v zmysle nimi

podaného odvolania.
14/Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na to, že nehnuteľnosť odkúpil po tom, čo ho oslovil známy z
realitnej kancelárie, túto chcel opraviť a zrekonštruovať a následne predať. Nezaoberá sa poskytovaním
finančných prostriedkov, tvrdenia ohľadne pôžičky považoval za klamstvo. Benefitom pre žalobcov bolo,
že ich nechal v nehnuteľnosti 6 mesiacov bývať, čo bola dohoda s ich synom a súčasne sa vyhli dražbe.

Pokiaľ by nehnuteľnosť išla do dražby, takéto podmienky by žalobcovia nedosiahli. Tvrdenie, že mala
byť uzavretá zmluva o pôžičke nie je pravdivé, toto žalovaný nikdy nedohodol. Pokiaľ by aj žalobcovia
žiadali o pôžičku v sume 150-tisíc EUR ako tvrdí ich zástupca, dlh voči banke bol 127.219 EURO, výška
pôžičky tak nedáva žiadnu logiku. Žalovaný prehlásil, že syn pôvodných žalobcov B.. C. G. mu prisľúbil,
že sa o rodičov postará, zoberie ich k sebe bývať.

15/Popodaníodvolaniapôvodnážalobkyňa2/zomrela02.09.2020,pôvodnýžalobca1/dňa17.09.2020,
odvolací súd uznesením z 21. októbra 2021 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami
nebohých žalobcov a to B.. C. G. (žalobca 1/) a D. G. (žalobca 2/) ako dedičmi pôvodných žalobcov.
Odvolací súd súčasne pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že v petite označené nehnuteľnosti
patria do dedičstva po pôvodných žalobcoch.

16/Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1
CSP), o odvolaní žalobcov rozhodol na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods.1 CSP, kde po doplnení
dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
17/Súčasný žalobca 1/ vo výpovedi uviedol, že prostredníctvom syna kontaktoval pána G., ktorý na
spoločné stretnutie telefonicky privolal N.. D., tento o 19.00 hod. volal s niekým z O. R., aký je zostatok

úveru. Žalobca mal záujem peňažne vykryť obdobie pol roka, načo pán D. mal ponúknuť 150.000 eur
za províziu 20.000 eur. Dohoda mala byť taká, že návrh zmluvy N.. D. pošle do troch dní na mail syna
žalobcu 1/, k tomuto nedošlo, naopak ozval sa druhý syn G., ktorý žalobcovi 1/ oznámil, že starí rodičia
boli u notára a podpísali kúpnu zmluvu. Podľa žalobcu 1/ pôvodní žalobcovia trpeli stareckou demenciou,
keď totiž pôvodnému žalobcovi oznámil, že predal dom, otec žalobcu mal odpovedať, že žiadny dom

nepredal. Súčasný žalobca 1/ spochybňoval aj výšku zostatku úveru, rovnako poprel, že by sa niekedy
vyjadril, že rodičom zabezpečí bývanie.
18/Svedkyňa B.. I. (pracovníčka O. R., K..E..) upresnila, že s pôvodnými žalobcami sa stretla dňa
15.02.2017 v sprievode vnuka G. G. v budove banky na Š. X H. R., dôvodom návštevy bola prebiehajúcadražba nehnuteľností, ktorú pôvodní žalobcovia žiadali pozastaviť s tým, že majú záujemcu, ktorý je
ochotný dom odkúpiť a dlh banky sa vyplatí. Pôvodní žalobcovia mali takisto oznámiť, že im bude
umožnené v dome ďalej bývať, čím zdôvodňovali nižšiu cenu, na ktorú ich svedkyňa upozorňovala.

Svedkyňa rovnako potvrdila, že neskôr komunikovala s pánom D., splnomocnencom pôvodných
žalobcov ohľadne vyčíslenia výšky dlhu, ktoré tento prevzal 15.03.2017, opakovane dňa 23.03.2017.
Svedkyňa predložila taktiež list pôvodných žalobcov datovaný 09.03.2017, podľa ktorého títo mali
záujem predísť dražbe, žiadali o oznámenie výšky pohľadávky a o udelenie súhlasu záložného veriteľa
s predajom zálohu mimo dražby.

19/Svedok G. G. (syn súčasného žalobcu 1/) potvrdil, že záležitosti okolo úveru zabezpečoval súčasný
žalobca 1/. Starí rodičia vedeli, že nehnuteľnosti sú založené, toto im už dávnejšie povedal aktuálny
žalobca 1/. Po tom, čo starým rodičom došlo oznámenie o dražbe od dražobnej spoločnosti, stará matka
bola zvedavá o čo ide, šli sa informovať do banky, kde im pani I. vysvetľovala, že úver nebol splácaný a
preto hrozí dražba nehnuteľností. Podľa svedka na stretnutí o možnom predaji nehnuteľností sa vôbec
nehovorilo, starí rodičia sami v banke neboli, mali problémy s orientáciou a bolo ich treba všade voziť.

Čo sa týka podpisu zmluvy svedok uviedol, že pôvodní žalobcovia mu dali do rúk papiere tvrdiac, že
ich niekto zobral k notárovi za účelom podpisu plnomocenstva ohľadne problémov s elektrinou, svedok
potvrdil, že starí rodičia mu do rúk dali kúpnu zmluvu, podľa svedka starí rodičia neustále tvrdili, že boli
podpísať plnomocenstvo.
20/Svedok G. G. (syn súčasného žalobcu 1/) potvrdil, že v marci 2017, pod hrozbou dražby

nehnuteľností, začali so známym D.. G. situáciu riešiť, tento mohol poskytnúť maximálne 100.000 eur
ale uviedol, že má známeho, ktorý má realitku. Svedok potvrdil, že jeho otec, teda žalobca 1/ mal záujem
vyplatiť dlh v banke za nejakú províziu s tým, že po nejakom čase sa peniaze spolu s províziou vrátia. D..
G. zavolal p. D., ktorý povedal, že v banke niekoho pozná, hneď večer niekomu telefonoval. Predbežné
riešenie bolo, že pán D. zaplatí dlh banke a po šiestich mesiacoch mu súčasný žalobca 1/ peniaze s

províziou vráti. Návrh zmluvy mal prísť na mail svedka, malo ísť o zmluvu zabezpečovaciu, určite nie
kúpnu. Podľa svedka nikto v rodine o možnosti kúpy neuvažoval vzhľadom na hodnotu nehnuteľností
cca 300.000 eur, pričom pohľadávka banky bola cca 150.000 eur. Podľa svedka po tom, čo žalovaný
1/ svojmu otcovi uviedol, že predal dom, pôvodný žalobca skoro skolaboval, hoci zmluvu od notára
sám doniesol. Starí rodičia po príchode od notára stále hovorili, že boli podpísať plnomocenstvo kvôli

elektromeru. Po tom, čo súčasný žalobca 1/ volal pánovi D., tento vysvetlil, že to riešil takto a nie ako bolo
pôvodnedohodnuté,žepotrebujetaktiežsvojezabezpečenie,čodosiaholprávetýmtospôsobom.Podľa
svedka pán D. vyslovene povedal, že ak do šiestich mesiacov sa vráti suma 150.000 eur + 20.000 eur
provízia, vlastníctvo prepíše naspäť na starých rodičov. Neskôr však bola požiadavka zaplatiť 190.000
eur. Podľa svedka ku koncu 6 mesačnej lehoty finančné prostriedky v sume 170.000 boli v rodine

zabezpečené cez pána Y. a pána T.na, úmyslom pritom bolo, aby tam starí rodičia dožili a následne by
sa nehnuteľnosť predala.
21/V následnom písomnom vyjadrení žalobcovia upozornili na to, že pokiaľ si H. D. prevzal vyčíslenie
dlhu dňa 15.03.2017, bolo to 5 dní po uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný teda v čase uzavretia zmluvy
nevedel, aká je výška dlhu a spochybnili tak jeho záujem na kúpe nehnuteľnosti zaťaženej záložným

právom. Taktiež žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohol vedieť, či banka bude súhlasiť s
prevodom vlastníckeho práva, uzavretím kúpnej zmluvy mohlo dôjsť k porušeniu ustanovení záložnej
zmluvy a tým privodenia sankcie a k zvýšeniu pohľadávky banky. Pokiaľ pôvodní žalobcovia adresovali
banke žiadosť zo dňa 09.03.2017, je zrejmé, že túto už režíroval svedok D. a k jej podpisu došlo súčasne
spodpisom kúpnejzmluvy.PoukázalinapodozrivéčastivýpovedeB..I.,podľaktorejpôvodnížalobcovia

jej mali hovoriť, že majú v úmysle nehnuteľnosť predať, nakoniec ale dňa 15.02.2017 pôvodní žalobcovia
anisvedokG.G.nemohlivedieťoosobeúdajnéhokupujúceho-dnesžalovaného,ktoréhoprvýkrátvideli
pár dní pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa žalobcov výpoveď svedkyne sa javí ako nedôveryhodná
aj ohľadne toho, že sa mala sama dopytovať na osobu kupujúceho s tým, že mala pôvodným žalobcom
poskytnúť informácie o jeho osobe, rovnako upozornili na rozpory medzi jej výpoveďou pred súdom prvej

inštancie a súčasnou výpoveďou. Žalobcovia považovali za vylúčené, aby ich právni predchodcovia na
stretnutí v banke vo februári 2017 oznamovali, že nehnuteľnosť chcú predať konkrétnemu kupujúcemu.
Rovnako poukázali na rozpory vo výpovediach svedka D. a teraz vypočutých svedkov. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie považovali za vydaný bez toho, aby boli odstránené nezrovnalosti v
tvrdeniach svedkov resp. strán, na ktoré poukazovali. Zopakovali, že pokiaľ by chceli nehnuteľnosť

predávať, všetci v rodine si boli vedomí oveľa vyššej hodnoty nehnuteľností. Pôvodní žalobcovia boli
uvedení do omylu ohľadom toho, čo v skutočnosti podpisujú, bolo preukázané, že podpisovali viaceré
dokumenty, pričom sa vzdali svojho vlastníckeho práva k obydliu s možnosťou okamžitého vypratania
a to za nezodpovedajúcu kúpnu cenu. Taktiež neobstojí tvrdenie, že pôvodní žalobcovia dobrovoľne išlik notárovi na druhý deň opäť, keď dôvodom opätovnej návštevy mala byť len oprava akejsi chyby. Súd
prvej inštancie tak poskytol ochranu konaniu žalovaného a svedka D., ktorí uviedli do omylu pôvodných
žalobcov vo veku 85 rokov a za absolútne neprimeranú cenu ich naviedli na uzavretie kúpnej zmluvy vo

forme notárskej zápisnice, v ktorej súhlasili s vykonateľnosťou a vyprataním. Pritom mal ešte pôvodný
žalobca 1/ venovať svedkovi D. sumu 14.500 eur, čo je celkom absurdné. Podľa žalobcov na strane
žalovaného nešlo o kúpu, táto bola len simulovaným právnym úkonom, ale išlo o zabezpečovací prevod
práva.
22/V následnom písomnom vyjadrení žalovaný konštatoval, že samotná rodina žalobcov od samého

začiatku jednala nepoctivo, už pôvodne získali peniaze z fiktívnej kúpnej zmluvy, ktorá nebola
zavkladovaná. Podľa neho pôvodní žalobcovia sa rozhodli situáciu riešiť tým, že nehnuteľnosť predajú
a pôjdu bývať k synovi, teda súčasnemu žalobcovi 1/. Svedok D. jednoznačne žalobcom uviedol,
že peniaze nepožičiava, opýtal sa, či chcú predať dom a oni odpovedali áno. Pôvodní žalobcovia
dobre vedeli, čo podpisujú, už v minulosti museli zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti, následne
dobrovoľne podpísali odovzdávacie protokoly energií, pôvodný žalovaný bol osobne na SPP, čo vyvracia

tvrdenie, že o ničom nevedeli. Výpovede pôvodných žalobcov si často odporovali, resp. ich tvrdenia
boli prispôsobované potrebe a situácii. Súčasní žalobcovia tvrdia, že sa dojednávala pôžička, nie
kúpna zmluva, nebolo však nikdy špecifikované, kto konkrétne si mal peniaze požičať. Nakoniec aj v
podpísanom splnomocnení pôvodní žalobcovia pána D. splnomocnili na úkony v súvislosti s realizáciou
predaja domu. Taktiež upozornil na to, že po uzavretí kúpnej zmluvy nikomu počas doby šiestich

mesiacov nevadilo, že dom je predaný, nikto to neriešil, čo svedčí o tom, že bola dohoda na predaji
nehnuteľností. Súčasný žalobca 1/ predtým vypovedal, že rodičia po predaji môžu ísť k nemu, teraz
to už popiera. Pokiaľ bola nehnuteľnosť odovzdaná žalovanému ako novému vlastníkovi, pritom došlo
ešte k overeniu podpisu pôvodného žalobcu 1/, toto je rozporné s tvrdeniami, že pôvodní vlastníci
nevedeli čo podpisujú. Ani pôvodní, ani súčasní žalobcovia nikdy neprejavili vôľu vrátenia finančných

prostriedkov, hoci tvrdia, že si ich požičali, predaj domu, vyplatenie dlhov a skutočnosť, že ďalších 6
mesiacov dom bezplatne užívali je v rozpore s tým, čo v súčasnosti tvrdia. V spore nebolo preukázané,
že by pôvodní žalobcovia boli uvedení do omylu, boli oboznámení s obsahom zmluvy, ktorú bez
nátlaku podpísali, na odstránenie nezrovnalostí sa nasledujúci deň dostavili na notársky úrad opätovne.
Pôvodní žalobcovia, hoci staršie osoby, neboli zbavení spôsobilosti na právne úkony, táto nebola

ničím obmedzená. Žalobcovia podľa žalovaného spochybňujú výpovede svedkov vypovedajúcich v
prospech žalovaného, žalovaný rovnako upozornil na viaceré rozpory v tvrdeniach strán a svedkov
vypočutých v konaní. Svedok G. G. potvrdil, že malo ísť o uzavretie kúpnej zmluvy, opravil sa až na
gestikuláciu žalobcu prítomného pri výsluchu. Čo sa týka svedeckých výpovedí ostatných osôb, tieto
boli navzájom súladné a potvrdzovali úmysel pôvodných žalobcov nehnuteľnosť predať. Rovnako pokiaľ

svedkovia strany žalobcov poukazovali na zlý zdravotný stav či dezorientovanosť pôvodných žalobcov,
pracovníčka banky a notár jednoznačne potvrdili, že pôvodní žalobcovia boli orientovaní v priestore
a čase, všetkým úkonom rozumeli. Nakoniec zhoršený zdravotný stav ani žiadna psychická porucha
nebola v konaní ničím preukázaná. Súčasní žalobcovia, resp. svedkovia žalobcov vypovedajú účelovo
na základe pokynov žalobcu, svedok potvrdil, že všetci čítali doma zápisnice z predošlých pojednávaní.

23/Žalobcovia v následnom písomnom vyjadrení zopakovali, že už pôvodní žalobcovia potvrdili a mali za
to, že realizujú len kroky, ktoré smerujú k odvráteniu hrozby dražby, spoliehali sa na to, že tieto kroky sú
koordinované so súčasným žalobcom 1/ - ich synom, a to na základe skutočností, že žalovaný aj svedok
D. boli osobne u pôvodných žalobcov, kde so súčasným žalobcom 1/ o riešení situácie rokovali. Pokiaľ
pôvodní žalobcovia vypovedali rozporne, toto len potvrdzuje, že títo už neboli schopní vyhodnotiť viaceré

skutočnosti. K tvrdeniu žalovaného, že rodina žalobcov ostala šesť mesiacov po predaji domu celkom
nečinná žalobcovia upozornili, že kontaktovali žalovaného a svedka D. so žiadosťou o vysvetlenie, na čo
sa dozvedeli, že je možný v prípade vrátenia finančných prostriedkov spätný prevod k nehnuteľnostiam v
prospech pôvodných žalobcov. Pred uplynutím 6-mesačnej lehoty žalobca opäť kontaktoval žalovaného,
ten mu však mal oznámiť, že bude požadovať vyššiu sumu. Podľa žalobcov sám žalovaný vnímal

transakciuakoposkytnutiepôžičky,keďuvádzal,žežalobcovianikdyneprejavilisnahuovráteniepeňazí.
Na argument, že pôvodní žalobcovia neodstúpili od kúpnej zmluvy konštatovali, uvedenie do omylu má
za následok neplatnosť zmluvy a od neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva
na výpoveď notára a pracovníčky banky, žalobcovia poukázali na to, že nie je štandardom, aby osoby
vo veku 85 rokov predávali nehnuteľnosť tak, že sa so zmluvou oboznámia až na notárskom úrade,

a to vo večerných hodinách. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne I. zopakovali, že jej dôveryhodnosť je
značne naštrbená rôznymi absurdnými vyjadreniami, napr. ohľadne lustrácie budúceho kupujúceho v
bankových systémoch, čo považovali za nezmysel. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
zaoberal rôznymi hodnoteniami, neriešil však podstatu sporu, teda právny vzťah medzi pôvodnýmižalobcami a žalovaným. Cena nehnuteľností bola zo strany žalobcov preukázaná a nezodpovedala
cene uvedenej v kúpnej zmluve. Ohľadom podpísania preberacieho protokolu zo dňa 06.09.2017
žalobcovia majú pochybnosť, či tento protokol skutočne podpísali pôvodní žalobcovia. K reálnemu

odovzdaniu nehnuteľnosti žalovanému ale nakoniec nedošlo, ak by vôľou pôvodných žalobcov bolo tieto
nehnuteľnosti odovzdať, urobili by tak fyzicky, spísanie preberacieho protokolu bez reálneho vypratania
je nelogické a vyvoláva pochybnosti. Žalobcovia taktiež vyjadrili pochybnosť o tom, či sa zhodujú podpisy
pôvodných žalobcov na iných písomnostiach a na preberacom protokole. Rovnako skutočnosť, že
pôvodní žalobcovia navonok pôsobili lucídne neznamená, že v skutočnosti neboli schopní pochopiť

význam zložitejších právnych záležitostí, ako je zriadenie záložného práva, dražba, zabezpečovací
prevod práva a pod. Za reprezentatívne označili ich prejavy zachytené na zvukových nahrávkach v
priebehu prvoinštančného konania.
24/Žalovaný v ďalšom písomnom podaní poukázal na to, že sa venuje zhodnocovaniu nehnuteľností,
teda tieto odkúpi, zrekonštruuje a opätovne ich predáva tretím osobám, v prílohe poskytol viacero
kúpnych zmlúv s tretími osobami, ktoré to mali dokladovať. Podľa žalovaného rovnaké to bolo aj v

súdenej veci. Uzavieranie kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice pripustil len výnimočne, keď išlo o
rizikových klientov alebo transakcie sa týkali tretej osoby, v tomto konkrétnom prípade bola vo vzťahu
aj banka. Žalovaný na stretnutí sám prítomným oznámil, že im peniaze nepožičia, jediná možnosť je,
že nehnuteľnosť odkúpi, s čím žalobcovia súhlasili. Podľa verzie žalobcov by pán D. ako cudzia osoba
zaplatil dlh banke a bez akéhokoľvek zabezpečenia by čakal pol roka na vrátenie peňazí. Žalovaný sa

ohradil voči tvrdeniam žalobcov, že vyvolal omyl, v dôsledku ktorého pôvodní žalobcovia podpísali kúpnu
zmluvu a predali rodinný dom. Nie je mysliteľné, aby starí ľudia išli s neznámym človekom podpísať
zmluvu k notárovi tvrdiac, že nevedia čo činia. Podľa žalovaného obeťou podvodu je on sám, ktorý bol
žalobcami zavedený v tom, že po prejavení vôle predať dom a vyhnúť sa dražbe zneužili dobrú vôľu
žalovaného, ktorý navyše nechal žalobcov v rodinnom dome bezplatne šesť mesiacov bývať. Za to

všetko žalovanému nie je umožnené nakladať s rodinným domom, za ktorý riadne zaplatil kúpnu cenu.
Rovnako je zrejmé, že vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, vzhľadom na majetkové pomery žalobcov, je z
hľadiska vymoženia nereálne. Na druhej strane žalobcovia rodinný dom bez hanby užívajú, G. G. tam
má miesto svojho podnikania, v tejto súvislosti predložil aj súdom prvej inštancie nariadené neodkladné
opatrenie.

25/V následnom písomnom vyjadrení poskytol priamo žalobca 1/ svoj pohľad na vec, zrekapituloval
časový sled udalostí, zopakoval skutkové okolnosti v súlade s doterajšími tvrdeniami žalobcov. Pôvodný
žalobca 1/ by nikdy nepredal rodinný dom za polovičnú cenu a to vrátane výrobnej dielne, v ktorej
súčasní žalobcovia podnikali a investovali do zariadení a náradia niekoľko desiatok tisíc eur a už vôbec
nie niekomu, kto v tej dielni nikdy nebol. Podľa žalobcu 1/ samotný zostatok úveru bol zle vyčíslený,

čím došlo k poškodeniu tak dlžníka, ale aj k poškodeniu potenciálneho fiktívneho kupca - žalovaného.
Ohľadom výšky zostatku úveru, resp. vrátenia preplatku prebieha stále súdny spor, o čom vedela
aj svedkyňa I., ktorá podľa žalobcu 1/ opakovane krivo vypovedala pred oboma inštanciami súdov.
Vyjadril presvedčenie, že jeho rodičia zomreli po tom, čo im žalovaný odpojil v dome energie. V tejto
súvislosti aj podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava IV, rovnako podal trestné

oznámenie na svedkyňu B.. I., upozornil, že súdna exekútorka JUDr. Reháková celú situáciu vyhodnotila
ako protiprávnu a exekúciu zastavila. Žalobca 1/ taktiež upozornil na to, že pôvodní žalobcovia dňa
03.03.2020 od kúpnej zmluvy odstúpili v súlade s § 49 OZ, keď k uzavretiu zmluvy došlo v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, pričom tieseň bola vyvolaná skutočnosťou, že hrozil výkon
záložného práva formou dražby.

26/V poslednom písomnom podaní žalobcovia rozporovali tvrdenie žalovaného, že tento zhodnocuje
rekonštruovaním nehnuteľností svoje financie, všetky zmluvy, ktoré predložil, sú z roku 2020 a
neskôr, nemožno preto hovoriť o žiadnej zaužívanej praxi vo vzťahu k sledovanému obdobiu. Ak
by prejednávaná vec bol problematický prípad, čomu nasvedčuje uzavretie notárskej zápisnice, je
nepochopiteľné, že by kúpnu zmluvu uzatvoril predtým, ako zistil výšku zostatku úveru, ktorý bol

zabezpečený záložným právom k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcom je zrejmé, že skutočným účelom
zmluvy nebola kúpa, ale zabezpečenie záväzku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Čo
sa týka označeného neodkladného opatrenia, toto bolo uznesením odvolacieho súdu zmenené a návrh
na jeho nariadenie bol zamietnutý. Vzhľadom na vývoj rozhodovacej praxe v otázke petitu obdobných
žalôb ako táto, žalobcovia upresnili petit vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa zomrela skôr

ako manžel, tak predmetom dedičského konania po nej by mali byť v celom rozsahu aj nehnuteľnosti
patriace do BSM manželov - pôvodných žalobcov.
27/Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu

sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo
tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení
o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

Podľa § 553 ods. 2 OZ ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom
registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri.
Podľa § 553 ods. 3 OZ uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho
previedol.

Podľa § 553a ods. 1 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
Podľa § 553a ods. 2 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho
ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade

dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
Podľa § 553c ods. 1 OZ ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať
výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve
alebo dražbou podľa osobitného zákona.

Podľa § 553c ods. 2 OZ dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si
natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
Podľa § 553c ods. 5 OZ ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe,
ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku
a jej príslušenstvo.
28/Podľa žalobcov z dôvodu bezprostrednej hrozby dražby nehnuteľností súčasný žalobca 1/ (syn
pôvodných vlastníkov nehnuteľností) požiadal N.. H. D. o pôžičku resp. o úhradu dlhu voči banke, čím
by došlo k zastaveniu dražobného konania, za čo sa mal zaviazať zaplatiť odmenu 20.000 euro. Podľa

dohody návrh písomnej zmluvy mal N.. D. zaslať synovi súčasného žalobcu 1/ mailom, k čomu nedošlo,
naopak dňa 9.3.2017 žalovaný spolu s N.. D. vzali pôvodných žalobcov k notárovi, kde im boli na
podpis predložené viaceré listiny s tvrdením, že ide o listiny potrebné na vyporiadanie dlhu s bankou.
V skutočnosti však okrem iného podpísali kúpnu zmluvu, ktorou previedli vlastníctvo nehnuteľností, v
ktorých mali svoje obydlie, a ktorých hodnota predstavovala cca 288.000 euro, za kúpnu cenu 165.000

euro na žalovaného. Podľa žalobcu 1/ mu mal bezprostredne po zistení, že došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, N.. D. uviesť, že zo strany osoby poskytujúcej pôžičku ide o určitú formu zabezpečenia, a v
prípade vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov spolu s províziou je spätný prevod vlastníctva
nehnuteľností na pôvodných žalobcov možný. Po uplynutí doby šiestich mesiacov však žalovaný s N..D. svoje finančné požiadavky neúmerne navýšili. Pôvodní žalobcovia namietali, že nemali v úmysle
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevádzať, o tom, že podpisujú kúpnu zmluvu, vedomosť nemali,
s návrhom zmluvy neboli ani oni, ani žiaden z rodinných príslušníkov, vopred oboznámení, konali v

omyle, ktorý vyvolal žalovaný s N.. D., ktorí taktiež zneužili vyšší vek žalobcov a hroziacu dražbu,
a za absolútne neprimeranú kúpnu cenu ich naviedli na uzavretie kúpnej zmluvy, čo považovali za
rozpornésdobrýmimravmi.Skutočnýmzáujmomžalobcovboloposkytnutiefinancií,resp.splateniedlhu
banke za dohodnutú odmenu, a zastavenie dražby, nie predaj nehnuteľností. Žalobcom bolo umožnené
nehnuteľnosti po dobu šiestich mesiacov užívať, čo žalobcovia vnímali ako dobu na vrátenie požičanej

sumy,vopačnomprípadebolipovinnínehnuteľnostivyprataťaodovzdaťžalovanému,ktorýmspôsobom
sa podľa nich obchádzal zákonný inštitút zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý neumožňuje, aby si
dočasný vlastník vlastníctvo veci ponechal, k čomu ale reálne došlo.
29/Žalovaný v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti odkúpil po tom, čo ho oslovil známy z realitnej kancelárie,
túto chcel opraviť a zrekonštruovať a následne predať. Nezaoberá sa poskytovaním finančných
prostriedkov, tvrdenia ohľadne pôžičky považoval za klamstvo. Benefitom pre žalobcov bolo, že ich

nechal v nehnuteľnosti 6 mesiacov bývať, čo bola dohoda s ich synom, súčasne sa títo vyhli dražbe.
Pokiaľ by nehnuteľnosť išla do dražby, takéto podmienky by žalobcovia nedosiahli. Tvrdenie, že mala
byť uzavretá zmluva o pôžičke, nie je pravdivé, toto žalovaný nikdy nedohodol. Podľa neho pôvodní
žalobcovia sa rozhodli situáciu riešiť tým, že nehnuteľnosti predajú a pôjdu bývať k synovi, teda
súčasnému žalobcovi 1/. Pôvodní žalobcovia dobre vedeli, čo podpisujú, už v minulosti museli zriadiť

záložné právo k nehnuteľnosti, následne dobrovoľne podpísali odovzdávacie protokoly energií, pôvodný
žalovaný bol osobne na SPP, čo vyvracia tvrdenie, že o ničom nevedeli. Taktiež po uzavretí kúpnej
zmluvy nikomu počas doby šiestich mesiacov nevadilo, že dom je predaný, nikto to neriešil, čo svedčí
o tom, že bola dohoda na predaji nehnuteľností. Ani pôvodní, ani súčasní žalobcovia nikdy neprejavili
vôľu vrátenia finančných prostriedkov, hoci tvrdia, že si ich požičali, predaj domu, vyplatenie dlhov a

skutočnosť, že ďalších 6 mesiacov dom bezplatne užívali je v rozpore s tým, čo v súčasnosti tvrdia.
V spore nebolo preukázané, že by pôvodní žalobcovia boli uvedení do omylu, boli oboznámení s
obsahom zmluvy, ktorú bez nátlaku podpísali, na odstránenie nezrovnalostí sa nasledujúci deň dostavili
na notársky úrad opätovne. Pôvodní žalobcovia, hoci staršie osoby, neboli zbavení spôsobilosti na
právne úkony, táto nebola ničím obmedzená, boli orientovaní v priestore a čase, všetkým úkonom

rozumeli, zhoršený zdravotný stav ani žiadna psychická porucha nebola v konaní ničím preukázaná.
30/Vyššie uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom
poukázal i na výpoveď svedkyne I., pracovníčky banky, pred prvoinštančným súdom, podľa ktorej
pôvodnížalobcoviajejprirokovaníuviedli,ženazaloženénehnuteľnostimajúkupujúcehoaúvervbanke
sa vyrovná z utŕženej kúpnej ceny vo výške 165.000 eur, ktorá síce nižšia ako obvyklá, zodpovedala

podľa pôvodných žalobcov skutočnosti, že nejaký čas ešte môžu v nehnuteľnosti bývať.
31/V opakovanom výsluchu pred odvolacím súdom svedkyňa B.. I. upresnila, že s pôvodnými žalobcami
sa stretla dňa 15.02.2017 v sprievode vnuka G. G. v budove banky na Š. X H. R., dôvodom návštevy
bola prebiehajúca dražba nehnuteľností, ktorú pôvodní žalobcovia žiadali pozastaviť s tým, že majú
záujemcu, ktorý je ochotný dom odkúpiť a dlh banky sa vyplatí.

32/Zo zhodných výpovedí strán resp. svedkov v konaní vyplynulo, že k prvému kontaktu strany žalobcov
a p. D., a následne žalovaného, došlo len dva alebo tri dni pred uzavretím kúpnej zmluvy (uzavretej
09.03.2017), dňa 15.02.2017 teda pôvodní žalobcovia ani svedok G. G. nemohli vedieť o osobe
kupujúceho - dnes žalovaného, z ktorého dôvodu nebolo možné z výpovede svedkyne I. vychádzať.
33/Súd prvej inštancie vylúčil, že pôvodní žalobcovia boli uvedení do omylu, keď samotný notár uviedol,

že vzhľadom k tomu, že išlo o staršie osoby, im riadne vysvetlil obsah zmluvy - predmet ako aj následky
vyplývajúce zo zmluvy. Samotnú zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice si pôvodní žalobcovia
riadne prečítali a dobrovoľne bez nátlaku ju podpísali. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej zmluve sa
vyskytli určité nezrovnalosti, dňa 10.3.2017 pôvodní žalobcovia sa opäť dostavili na notársky úrad, kde
podpísali opravenú notársku zápisnicu o prevode nehnuteľností. V prípade, že by s touto notárskou

zápisnicou nesúhlasili, by sa na notársky úrad dňa 10.3.2017 nedostavili.
34/Podľa súdu odvolacieho však bolo potrebné vychádzať zo širších súvislostí. Prvotné stretnutie strán
a svedka D. inicioval syn pôvodných žalobcov (súčasný žalobca 1/), prerokovávali sa možnosti riešenia
situácie ohľadne hroziacej dražby, pôvodní žalobcovia do rokovania aktívne nezasahovali, viac-menej
len počúvali. Pri bežnom chode vecí po rokovaniach sa mala pripomienkovať zmluvná dokumentácia,

svedok D. sám potvrdil, že kúpna zmluva nebola vopred ani pôvodným žalobcom, ani súčasnému
žalobcovi 1/, ktorý rokovanie inicioval a viedol, zaslaná. Žalobcovia vo svojich výpovediach tvrdili, že si
boli vedomí hodnoty nehnuteľností a je vylúčené, aby súhlasili s predajom za sumu 165.000 EUR, resp.
s predajom nehnuteľností vôbec. Keďže pri návšteve notára sa podpisoval aj exekučný titul, tiež plnémoci na komunikáciu s bankou, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné veriť ich tvrdeniu, že boli
uvedení do omylu ohľadom toho, čo v skutočnosti podpisujú, keď aj vypočutí svedkovia G. G. K. G. G.
uvádzali, že pôvodní žalobcovia po príchode od notára stále hovorili, že boli podpísať plnomocenstvo

kvôli elektromeru, resp. že potom, čo žalovaný 1/ svojmu otcovi uviedol, že predal dom, pôvodný žalobca
skoro skolaboval, hoci zmluvu od notára sám doniesol.
35/V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenia pôvodných žalobcov v prvoinštančnom konaní,
týkajúcich sa neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ku ktorým súd prvej inštancie
nezaujal žiadne stanovisko. Podľa týchto rozpor s dobrými mravmi treba vidieť v rozpore konania

žalovaného a svedka D., pri ktorom obaja využili vyšší vek žalobcov, ich dôverčivosť vo vyriešenie
situácie - zastavenie dražby, ako aj skutočnosť, že samotní žalobcovia nerokovali o riešení situácie
priamo, ale toto za nich vykonali ich rodinní príslušníci. Nemôže požívať právnu ochranu, keď k uzavretiu
zmluvy, o podmienkach ktorej rokovali za žalobcov ich rodinní príslušníci, došlo nielen bez prítomnosti,
ale aj bez vedomosti týchto rodinných príslušníkov a navyše za neštandardných okolností, keď svedok
D. aktívne priviezol žalobcov na notársky úrad a tam došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v hodnote viac ako 250.000 euro za cenu 165.000 euro, pričom žalobcovia
ako predávajúci nemali možnosť sa oboznámiť s textom takto závažného dokumentu vopred, mali ho
podpísať na mieste, bez výraznejšieho časového priestoru a navyše vo večerných hodinách. V rozpore s
dobrýmimravmijepostupžalovaného,ktorýúplneneštandardnepožadovalspísanienotárskejzápisnice
aj na súhlas s vykonateľnosťou pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností. Rovnako je v rozpore s dobrými

mravmi aj so zmluvou, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný pred splnením podmienok
podľa zmluvy - teda pred uhradením celej kúpnej ceny, čo nasvedčuje, že celá transakcia bola dopredu
pripravená (aj získaním podpisov na plných mociach na zastupovanie pred bankou) a realizovaná vo
všetkých smerov žalovaným, resp. svedkom D. tak, aby v prípade, ak sa rodinní príslušníci dozvedia
o obsahu zmluvy, bolo možné sa brániť čo najmenej prostriedkami. Žalovaný a svedok D. uviedli do

omylu nielen žalobcov, ale aj ich rodinných príslušníkov, svedok D. napriek tomu, že deklaroval, že bol
sprostredkovateľom celej transakcie, konal výlučne v záujme žalovaného, resp. svojom. Žalobcovia teda
namietali, že boli vystavení časovému tlaku, nemali možnosť sa s obsahom listín oboznámiť vopred,
napriek tomu, že išlo o právny úkon veľmi vysokej hodnoty a napokon zneužitím ich vyššieho veku a
dôverčivosti v také riešenie, ktoré eliminuje dražbu, ale nepripraví ich o vlastníctvo rodinného domu. Čo

sa týka dojednania kúpnej ceny, táto bola v úplnom rozpore so skutočnou hodnotou nehnuteľností, čo
žalobcovia doložili dvomi znaleckými posudkami, pričom dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny nie je samo
osebe v rozpore s dobrými mravmi, ale platí to len v prípade, ak uzavretie kúpnej zmluvy je výsledkom
dohody účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom. V tomto prípade je však z vyššie
uvedeného kontextu zrejmé, že konanie žalovaného, ktoré malo viesť k dohode, v rozpore s dobrými

mravmi bolo.
36/Odvolací súd sa s vyššie uvedenými tvrdeniami, že pôvodní žalobcovia boli vystavení časovému
tlaku, nemali možnosť sa s obsahom listín oboznámiť vopred napriek tomu, že išlo o právny úkon veľmi
vysokej hodnoty, (odvolací súd len dodáva, že išlo o právny úkon týkajúci sa nehnuteľnosti, v ktorej mali
pôvodní žalobcovia obydlie), došlo tiež k zneužitiu ich vyššieho veku a dôverčivosti v také riešenie, ktoré

malo eliminovať dražbu, ale nepripraviť ich o vlastníctvo rodinného domu, stotožňuje. Podľa jeho názoru
došlo k naplneniu tak objektívneho znaku civilnoprávnej úžery, ktorým je konanie smerujúce k získaniu
plnenia v hrubom nepomere s poskytnutým plnením (žalovaným poskytnutá kúpna cena 165.000 eur
oproti nehnuteľnostiam získaných kúpou v hodnote 288.000 eur - viď znalecký posudok č. XX/XXXX
na č.l. 177 spisu), ako aj viacerých subjektívnych znakov (tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť

pôvodných žalobcov), splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vedie
k naplneniu a uplatneniu inštitútu civilnoprávnej úžery (§ 39a OZ).
37/Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z.z. vymedzuje tieseň ako mimoriadne ťaživú situáciu
poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolanú určitou,
hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného.

Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť
spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo
bytunavyriešenieneľahkejsociálnejsituácie.Vtiesnimôžepoškodenýkonaťajvtedy,akmádostatočné
prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov
a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.

38/Neskúsenosť spočíva „napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v
spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí.
To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti,
ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka.39/Rozrušenie je stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou
udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery,
že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote

plnenia páchateľa voči nemu.
40/Dôverčivosť predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana
nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej
nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže
objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.

41/Dňa 10.03.2017 podpísali pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ i notársku zápisnicu N 220/2017, Nz 7998/2017
o vyhlásení osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Z vyhlásenia vyplýva, že ku dňu jeho podpísania
povinné osoby (pôvodní žalobcovia) predmetné nehnuteľnosti so súhlasom osoby oprávnenej, teda
žalovaného, naďalej užívajú a to do 9.9.2017, povinní súčasne vyhlásili, že nehnuteľnosti vypracú a
odovzdajú oprávnenému do 9.9.2017, v prípade porušenia tejto povinnosti výslovne súhlasili s tým,

aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia (exekúciu) vyprataním
nehnuteľností.
42/Odvolací súd umožnenie užívania predaných nehnuteľností pôvodnými vlastníkmi po dobu 6
mesiacov zo strany žalovaného nemohol vyhodnotiť inak ako rozporné s jeho vlastnými tvrdeniami, že
jeho záujmom bolo nehnuteľnosti zrekonštruovať a následne predať tretej osobe, keď práve užívanie

nehnuteľností pôvodnými vlastníkmi v období od marca do septembra, teda v období vzhľadom
na klimatické podmienky umožňujúcom rekonštrukciu nehnuteľností, tejto bránilo, resp. možnosť
rekonštruovať nehnuteľnosti odsunulo až do budúcej stavebnej sezóny.
43/V zmysle § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Pokiaľ podľa žalovaného pôvodní žalobcovia v danom čase vedeli čo robia, úkony vykonali
dobrovoľne, bez pochybností o ich slobodnej vôli, museli si byť vedomí aj povinnosti odovzdania
predmetu kúpy kupujúcemu žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by pôvodní žalobcovia
si takejto povinnosti boli vedomí, bolo ich („jednostranné“) vyhlásenie osôb povinných o súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nadbytočné, v opačnom

prípade existencia práve takéhoto vyhlásenia (predstavujúceho exekučný titul pre nútený výkon
exekúcie) môže vyvolávať pochybnosti o ich skutočnej vedomosti o potrebe odovzdania premetu kúpy
kupujúcemu, súčasne potom aj pochybnosti o skutočnej vôli predávajúcich uzavrieť kúpnu zmluvu, teda
nehnuteľnosti predať.
44/V súdenej veci sa potom v súlade s tvrdením žalobcov javí, že poskytnutie takejto lehoty, počas

ktorej mohli bývalí predávajúci nehnuteľnosti užívať (pri zohľadnení toho, čo mali podľa svedka B.. G.
uvádzať tak žalovaný, ako aj svedok D., že „takto sa to robí“ a „spätný odkup, teda vlastne vrátenie
pôžičky s úrokmi bude možné“), preukazuje skutkové tvrdenia žalobcov, že ich skutočným záujmom bolo
poskytnutie financií, resp. splatenie dlhu banke za dohodnutú odmenu, a zastavenie dražby, nie predaj
nehnuteľností. Žalobcom bolo umožnené nehnuteľnosti po dobu šiestich mesiacov užívať, čo žalobcovia

vnímali ako dobu na vrátenie požičanej sumy, v opačnom prípade boli povinní nehnuteľnosti vypratať
a odovzdať žalovanému, ktorým spôsobom sa skutočne obchádzal zákonný inštitút zabezpečovacieho
prevodu práva, ktorý neumožňuje, aby si dočasný vlastník vlastníctvo veci ponechal, k čomu ale reálne
došlo.
45/Pokiaľ žalovaný namietal, že po uzavretí kúpnej zmluvy nikomu počas doby šiestich mesiacov

nevadilo, že dom je predaný, hoci strana žalobcov vrátane rodinných príslušníkov o prevode vlastníctva
musela vedieť, toto je vysvetliteľné opäť len vyššie uvedeným ústnymi ubezpečením zo strany
žalovaného resp. svedka D., keď strana žalobcov sledovaný zámer - splatenie dlhu banke a zastavenie
dražby dosiahla, problémom bolo potom až navyšovanie pôvodne dohodnutej odmeny zo strany
žalovaného a svedka.

46/V každom prípade však odvolací súd uzatvára, že dohodnutá kúpna cena nehnuteľností vo výške
165.000 eur oproti ich všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 288.000 eur,
t.j. kúpna cena predstavujúca 57,3% všeobecnej hodnoty nehnuteľností, je v hrubom nepomere k
vzájomnému plneniu, ktoré si žalovaný dal pôvodnými žalobcami poskytnúť (objektívny znak úžery) tak,
že zneužil ich tieseň spôsobenú hroziacou dražbou a stratou obydlia, rozrušenie vyvolané označenou

ťaživou životnou situáciou, zjavnú neskúsenosť v činnosti, ktorá mala zásadný dopad na ich majetkovú
sféru resp. ich dôverčivosť (subjektívne znaky úžery); kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodnými
žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa 9. marca 2017 resp. 10. marca 2017 jepretoprerozporskogentnýmustanovením§39aObčianskehozákonníkaabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom.
47/Odvolacím súdom konštatovaný hrubý nepomer kúpnej ceny nehnuteľností (navyše bez zohľadnenia

hodnoty hnuteľných vecí, ktorými mali byť aj stroje a vybavenie dielne, vlastníctva ku ktorým sa mali
pôvodní žalobcovia v protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa 6.9.2017 bez náhrady
vzdať s vyhlásením, že tieto sú bezcenné) v predmetnej kúpnej zmluve k vzájomnému plneniu, ktoré
mal podľa zmluvy obdržať žalovaný, za súčasného zneužitia tiesne, rozrušenia, zjavnej neskúsenosti
a dôverčivosti pôvodných žalobcov je tak v absolútnom rozpore aj s dobrými mravmi, keďže takýto

právny úkon nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za
poctivé a slušné konanie; právny úkon napĺňajúci skutkovú podstatu civilnoprávnej úžery v zmysle §
39a Občianskeho zákonníka je tak vždy v rozpore aj s dobrými mravmi, pretože neprijateľnosť a teda aj
nezákonnosť civilnoprávnej úžery sa prieči dobrým mravom; kúpna zmluva nehnuteľností je absolútne
neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
48/Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.

c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Ustálená rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv

(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
49/Ak je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti iná osoba ako poručiteľ a je pritom
medzi touto osobou a dedičmi sporná otázka platnosti právneho úkonu, na základe ktorého nadobudla
táto iná osoba vlastníctvo k nehnuteľnosti, súd v konaní o dedičstve nie je oprávnený bez ďalšieho

túto spornú otázku (a v nadväznosti na ňu, či poručiteľ bol či nebol ku dňu svojej smrti vlastníkom
nehnuteľnosti) posudzovať. V takomto prípade však dedič (dedičia) naliehavý právny záujem na určení
v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, že určitá vec bola ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvom, má.
Naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a 2/ na žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (o určenie,
že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov) potom vyplýva priamo z ust. § 36a ods.

2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení jeho zmien.
50/V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).

Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia,
inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn.
8Cdo/94/2018).
51/Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia dediča v konaní o určenie vlastníctva poručiteľa
je daná, ak prichádza do úvahy, že dedičovi môže byť v budúcnosti, v konaní o dedičstve poručiteľa,

potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ktorá patrí do dedičstva.
52/Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne

neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci
absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti
- ex officio).
53/Ak je teda kúpna zmluva medzi pôvodnými žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim
uzavretá dňa 9. marca 2017 resp. 10. marca 2017 neplatná, nestal sa žalovaný ako kupujúci v zmysle

takejto zmluvy vlastníkom nehnuteľností.
54/Odvolaciemusúdupotomneostalo,nežnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniť(§388CSP)
a určiť, že dotknuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX K. M. Č.. XXXX v k.ú. N., patria do dedičstva
po pôvodnej žalobkyni C. G., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.
55/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov

tak pred prvoinštančným, ako i pred odvolacím súdom. Žalobcovia mali v konaní nakoniec úspech v
rozsahu 100%, v ktorom rozsahu im potom priznal odvolací súd nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania. (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
56/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).