Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423207379.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: H.. E.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko U. XXXX/X,
XXX XX T., zast.: JUDr. Peter Kubina, advokát, vykonávajúci advokáciu ako vedúci organizačnej zložky
zahraničného združenia Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 7939/2A, 811
09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súdnariaďujenasledovnéneodkladnéopatrenie:Žalovanýjepovinnýzdržaťsauplatňovaniaavýkonu
personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcovi, ktorou sa bude domáhať určenia, že
vydaním personálneho rozkazu ministra vnútra č. XXX zo dňa 27.10.2023 neporušil zásadu rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 31.10.2023 a doplneným

dňa 07.11.2023 a dňa 10.11.2023 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uloží žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra
Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi, ako aj povinnosť poskytnúť žalobcovi
časť pracovnej odmeny - pomernú časť služobného platu vo výške 4.129 eur mesačne v hrubom a
príspevku na bývanie vo výške 232 eur mesačne v hrubom za každý deň trvania výkonu personálneho
rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi od 27.10.2023

vrátane do dňa vykonateľnosti uznesenia, spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25% ročne z
nezaplatenej sumy od 27.10.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný je jeho
zamestnávateľom a služobným úradom podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe policajtov“). Žalobca je zamestnancom žalovaného v stálej
štátnej službe ako príslušník Policajného zboru podľa zákona o štátnej službe policajtov s osobným
evidenčným číslom XXXXXX, zaradeným vo funkcii zástupca riaditeľa a súčasne vedúci analytického
oddelenia odboru Bratislava národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.10.2023 podal na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚŠP GP SR“) kvalifikované trestné oznámenie, na
základe ktorého bolo dňa 05.10.2023 vydané opatrenie o poskytnutí ochrany, ktoré bolo doručené ajÚradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ako „Úrad“) a žalovanému. Tým
sa žalobca stal chráneným oznamovateľom podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov
protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako „zákon o ochrane oznamovateľov“) a tento status žalobcu

naďalej trvá. Dňa 25.10.2023 bol do funkcie ministra vnútra Slovenskej republiky vymenovaný pán
D.. E. R. L.. Dňa 27.10.2023, t.j. v čase, keď mal žalobca status chráneného oznamovateľa podľa
zákona o ochrane oznamovateľov, bol žalobcovi doručený personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej
republiky (pracovnoprávny úkon), ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa
§ 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov s účinnosťou odo dňa 27.10.2023

na dobu do právoplatného skončenia trestného stíhania. Na uskutočnenie pracovnoprávneho úkonu
(vydanie personálneho rozkazu) nebol udelený predchádzajúci súhlas Úradu podľa § 7 ods. 1 zákona
o ochrane oznamovateľov a žalovaný o udelenie tohto predchádzajúceho súhlasu Úrad ani nepožiadal,
čo je nesporná skutočnosť. Napriek tomu, že pracovnoprávny úkon proti žalobcovi ako chránenému
oznamovateľovi, urobený bez predchádzajúceho súhlasu Úradu je ex lege podľa § 7 ods. 8 zákona o
ochrane oznamovateľov neplatný, žalovaný naň nazerá a vykonáva (uplatňuje) ho proti žalobcovi tak,

ako keby išlo o platný pracovnoprávny úkon.

4. Podľa žalobcu, zákon o ochrane oznamovateľov je lex specialis vo vzťahu k všetkým právnym
predpisom, ktoré upravujú pracovnoprávne a iné obdobné právne vzťahy, vrátane štátnej služby, a preto
sa v plnej miere vzťahuje aj na služobný pomer príslušníka Policajného zboru podľa zákona o štátnej

službe policajtov. Uvedené podľa žalobcu vyplýva predovšetkým z definícii pojmov „pracovnoprávny
vzťah“ v § 2 písm. e) zákona o ochrane oznamovateľov a „pracovnoprávny úkon“ v § 7 ods. 1
zákona o ochrane oznamovateľov. Personálny rozkaz je podľa žalobcu zároveň pracovnoprávnym
úkonom (hoci v špecifickej forme), ktorým sa mení obsah individuálneho pracovnoprávneho vzťahu
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom z diskriminačného dôvodu

(kvalifikované oznámenie o protispoločenskej činnosti). Keďže súčasne § 2a ods. 3 zákona o štátnej
službe policajtov zveruje právomoc na riešenie sporov vyplývajúcich z porušenia zákazu diskriminácie
vo vzťahu k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru všeobecným súdom, podľa žalobcu v tomto
prípade má k dispozícii všetky prostriedky právnej ochrany podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v platnom znení (ďalej len ako „C.s.p.“), vrátane inštitútu neodkladného opatrenia. V

posudzovanom prípade nejde o výnimku podľa druhej vety § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov,
pretože personálny rozkaz a) nepriznáva žalobcovi žiadny nárok (teda nejde o pracovnoprávny úkon
zlepšujúci postavenie žalobcu), b) nesúvisí so skončením pracovnoprávneho vzťahu (bez ohľadu na
jeho skutočný motív, ide o dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby) a c) bol vydaný na základe
právnej skutočnosti, ktorá závisí od posúdenia žalovaného [pričom žalovaný v prípade postupu podľa §

46 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov posudzuje a rozhoduje o tom, (i) či a z akých konkrétnych
dôvodov by ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej
služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a (ii) či a z akých konkrétnych dôvodov považuje
žalobcu za „dôvodne“ podozrivého zo spáchania trestného činu], ako to vyplýva aj z metodického
usmernenia žalovaného č. SPC-86-24/1-2006 zo dňa 15.06.2006. Pod „pracovnoprávnym úkonom

súvisiacim so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá
nezávisí od posúdenia zamestnávateľa“ podľa druhej vety § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov,
na ktorý sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Úradu, sa pritom podľa žalobcu rozumie skončenie
pracovnoprávneho vzťahu z takého dôvodu, ktorého vznik a existenciu zamestnávateľ neposudzuje a
ani nie je oprávnený posudzovať (napríklad strata zdravotnej alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca,

strata bezúhonnosti a pod.) Ako potvrdzuje aj žalobcom priložené citované metodické usmernenie
žalovaného č. SPC-86-24/1-2006 zo dňa 15.06.2006, samotné vznesenie obvinenia z trestného činu
(a to aj vzhľadom na prezumpciu neviny) bez ďalšieho takýmto dôvodom nie je, a fortiori v prípade,
v ktorom bolo toto obvinenie vo vzťahu k všetkým obvineným právoplatne vyhodnotené súdom už v
prípravnom konaní ako nedôvodné (uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.10.2021 sp.

zn. 2Tpo/64/2021 až 2Tpo/68/2021). Žalobca od vznesenia obvinenia až do vydania personálneho
rozkazu (teda po dobu vyše 1 roka) riadne vykonával štátnu službu a nebol pozbavený jej výkonu
práve preto, lebo jeho nadriadení na základe všetkých okolností prípadu vyhodnotili, že materiálne
podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe
policajtov nie sú v prípade žalobcu splnené. Predmetom tohto neodkladného opatrenia je poskytnutie

ochrany žalobcovi pred výkonom a uplatňovaním pracovnoprávneho úkonu, ktorý žalobcu poškodzuje
a je celkom zjavne neplatný už z formálneho hľadiska, pretože neplatnosť personálneho rozkazu ako
pracovnoprávneho úkonu je ustanovená priamo ex lege (§ 7 ods. 8 zákona o ochrane oznamovateľov)
ako následok neudelenia predchádzajúceho súhlasu Úradu s pracovnoprávnym úkonom. Zákon oochraneoznamovateľovpritomnerozlišujemedziprípadom,keďzamestnávateľopredchádzajúcisúhlas
síce požiadal, avšak Úrad ho neudelil a prípadom, keď zamestnávateľ o udelenie predchádzajúceho
súhlasu Úradu ani len nepožiadal (čo je prípad žalobcu).

5. Právna argumentácia žalobcu ďalej vychádza zo skutočností, že predmetom konania žiadosti
zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu podľa § 7 zákona o ochrane
oznamovateľov (čo je štandardné správne konanie podľa Správneho poriadku, viď § 24 zákona
o ochrane oznamovateľov) je posúdiť a rozhodnúť, či sa na navrhovaný pracovnoprávny úkon

vyžaduje predchádzajúci súhlas Úradu, a ak sa vyžaduje, či navrhovaný pracovnoprávny úkon má
alebo nemá akúkoľvek príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, pre ktoré bola zamestnancovi
poskytnutá ochrana. Úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa
voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny
úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu
zamietne (§ 7 ods. 5 zákona o ochrane oznamovateľov). Tým, že žalovaný v tomto prípade o

udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu ani nepožiadal, odoprel žalovanému právnu ochranu (vo
forme konania podľa § 7 zákona o oznamovateľoch), na ktorú mal žalobca právny nárok. Preto
dosiaľ nedošlo a ani nemohlo dôjsť k posúdeniu toho, či personálny rozkaz bol alebo nebol vydaný
v akejkoľvek príčinnej súvislosti s kvalifikovaným oznámením žalobcu. Posúdenie tejto otázky patrí
do výlučnej právomoci Úradu v konaní o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa §

7 zákona o ochrane oznamovateľov. Postup podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov (teda
prieskum a vyhodnotenie splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu s vydaním
personálneho rozkazu) nie je možné nahradiť rozhodnutím súdu v tomto konaní. Pritom podmienkou
platnosti pracovnoprávneho úkonu je „predchádzajúci“ súhlas Úradu, teda taký, ktorý predchádza
vydaniu personálneho rozkazu. Podľa žalobcu vzniknutý protiprávny stav nie je možné nijako napraviť

a personálny rozkaz spätne „konvalidovať“; podľa žalobcu jediným spôsobom nápravy (po nariadení
navrhovaného neodkladného opatrenia) z pohľadu žalovaného je riadne požiadať Úrad o vydanie
predchádzajúceho súhlasu a až po jeho prípadnom udelení vydať nový personálny rozkaz. Prípadné
preukazovanie a vyhodnocovanie toho, či personálny rozkaz bol vydaný v príčinnej súvislosti s
kvalifikovaným oznámením žalobcu alebo nie, môže byť podľa žalobcu až predmetom konania o

prípadnej (budúcej) žiadosti žalovaného o udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu s (novým)
personálnym rozkazom.

6. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia a úprava pomerov v prípade žalobcu vychádza podľa
jeho názoru z toho, že výkon personálnych rozkazov voči jeho osobe má na jeho osobu a na jeho

rodinu nepriaznivé účinky. Žalobca nevykonáva a nemôže vykonávať prácu iba z dôvodu vydania
a uplatňovania neplatného personálneho rozkazu. Preto je na zabezpečenie plnej ochrany jeho
práv potrebné žalovanému uložiť neodkladným opatrením aj povinnosť poskytnúť žalobcovi časť
pracovnej odmeny - konkrétne doplatiť žalobcovi pomernú časť plného mesačného služobného platu
so všetkými náležitosťami. Vydaný personálny rozkaz žalobcovi neumožňuje vykonávať prácu - službu

policajta. Zároveň žalobca je verejne ostrakizovaný politikmi v súvislosti s dočasným pozbavením
výkonu štátnej služby. Personálny rozkaz je naplnením dlhodobých vyhrážok zo strany politikov,
ktorí po voľbách konaných dňa 30.09.2023 a vymenovaní novej vlády získali kontrolu nad politickým
vedením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa žalobca v služobnom čase musí
zdržiavať na určenom mieste (v mieste trvalého pobytu) a má zakázané zamestnať sa inde, podnikať,

alebo vykonávať akúkoľvek inú zárobkovú činnosť, ktorou by si mohol zabezpečiť legálny príjem na
vykompenzovanie výpadku služobného platu kráteného v príčinnej súvislosti s personálnym rozkazom.
Žalobca je v dôsledku vykonávania personálneho rozkazu na dobu neurčitú de facto vyhodený z
práce a nútený poberať minimálnu mzdu, bez možnosti vyvíjať akúkoľvek inú zárobkovú činnosť na
kompenzovanie tohto výpadku. Keďže personálny rozkaz je vykonateľný predbežne a bez ohľadu na

jeho právoplatnosť, pričom navyše o opravnom prostriedku proti nemu (rozklade) bude rozhodovať tá
istá osoba, ktorá ho vydala, na dosiahnutie právnej ochrany pred dôsledkami vykonávania neplatného
pracovnoprávneho úkonu zároveň žalobca nemá k dispozícii iný účinný právny prostriedok, než je
navrhované neodkladné opatrenie.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:
- Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 27.10.2023,
- Opatrenie Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. R./X Gv/XX/
XXXX-XX o poskytnutí ochrany zo dňa 05.10.2023,- Metodické usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.p. SPC-86-24/1-2006 zo dňa
15.06.2006,
- Platový výmer žalobcu k 30.10.2023,

- Výplatná páska žalobcu za mesiac september 2023.

8. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 07.11.2023 poukázal na obsah smernice Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 2019/1937, ktorý podľa jeho názoru opodstatňuje poskytnutie rýchlej predbežnej ochrany
pred akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu,

a súčasne pripojil dôkazy:
- Článok s vyjadrením predsedníčky Úradu,
- Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tpo/64/2021 zo dňa 01.10.2021,
- Článok získaný z internetovej stránky V. dňa 27.10.2023 pod názvom „E.“
- Článok získaný z internetovej stránky V. zo dňa 30.10.2023 pod názvom „M.“

9. Napokon podaním zo dňa 10.11.2023 žalobca doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia o právnu argumentáciu týkajúcu sa vecnej príslušnosti tunajšieho súdu konať a rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Súd za účelom preverenia tvrdení žalobcu, či žalovaný požiadal Úrad o udelenie súhlasu s

pracovnoprávnym úkonom, ktorý sa týkal žalobcu, dňa 09.11.2023 z webovej stránky Úradu V. zistil,
že Úrad zverejnil stanovisko, v zmysle ktorého: „Ministerstvo vnútra SR sa malo obrátiť na Úrad na
ochranu oznamovateľov predtým, ako pozbavilo výkonu štátnej služby príslušníkov Národnej kriminálnej
agentúry, ktorí majú tzv. status chráneného oznamovateľa. Táto povinnosť mu vyplýva zo zákona o
ochrane oznamovateľov, podľa ktorého musí zamestnávateľ vopred požiadať úrad o súhlas, ak plánuje

vykonať pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas. Neplatí to v
situáciách, ak ide o úkon, ktorým sa priznáva nárok alebo, ak je daný úkon viazaný na okolnosti,
ktoré nezávisia od posúdenia zamestnávateľa. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby z dôvodu
vzneseného obvinenia príslušníkovi Policajného zboru do tejto kategórie nepatrí. Ministerstvo vnútra
postavilo mimo služby niekoľkých príslušníkov NAKA - s odvolaním sa, že je to v dôležitom záujme

štátnej služby - na základe vlastného posúdenia. V takom prípade zákon o ochrane oznamovateľov
vyžaduje predchádzajúci súhlas úradu s pracovnoprávnym úkonom. ...“

11. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

12. Podľa § 4 C.s.p., iné spory prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

13.Súdsavsúvislostisnávrhomžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniamuselnajskôrzaoberať
otázkou, či má právomoc prejednať a rozhodnúť vec žalobcu, taktiež či je v súvislosti s jeho návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia súdom vecne príslušným a či vecne príslušným nie je správny súd.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, tento zákon upravuje štátnu službu
príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len

„štátna služba“).

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré
súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného

bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom

úrade.

17. Podľa § 2 ods. 4 zákona o štátnej službe policajtov, služobný pomer sa zakladá k štátu.18.Podľa§46ods.1zákonaoštátnejslužbepolicajtov,policajtsamusídočasnepozbaviťvýkonuštátnej
služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby
alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť

zvlášť hrubým spôsobom, alebo
b) spáchal trestný čin.

19.Podľa§46ods.2zákonaoslužbepolicajtov,výkonuštátnejslužbymožnopolicajtadočasnepozbaviť
len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto

dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to
až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas
výkonu väzby policajta.

20. podľa § 46 ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov, policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.

Tento služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac
však do výšky 70% priznaného služobného platu.

21. Podľa § 46 ods. 4 zákona o štátnej službe policajtov, ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí,

ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za
ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne
skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený
zo služobného pomeru.

22. Podľa § 46 ods. 5 zákona o štátnej službe policajtov, po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz,
služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu
službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je
policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

23. Podľa § 244 zákona o štátnej službe policajtov, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie
o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia
ustanovenia o odvolaní.

24.Podľa§242ods.1zákonaoštátnejslužbepolicajtov,protirozhodnutiumôžepolicajtpodaťodvolanie
do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia.

25. Podľa § 242 ods. 6 zákona o štátnej službe policajtov, podanie odvolania nemá odkladný účinok s
výnimkou odvolania proti rozhodnutiu
a) o uložení disciplinárneho opatrenia,
b) o náhrade škody,
c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu

alebo akúkoľvek inú funkciu,
d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.

26. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že žalobca sa domáha, okrem iného, uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu, t.j. pozastavenia jeho účinnosti.

Súd v tejto súvislosti uvádza v zhode so závermi ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO 11/2018 z 03.10.2018), že „personálny rozkaz o uvoľnení zo
služobnéhopomerupríslušníkaPolicajnéhozborujeindividuálnysprávnyakt,jerozhodnutímoverejnom
subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa Správneho
súdneho poriadku. ... Služobný pomer príslušníka policajného zboru nemá znaky súkromnoprávneho

pomeru,alemáznakyverejnoprávnehopomeruvzhľadomnajehocharakteraprávnupovahuzvláštnosti
štátu ako „zamestnávateľa“ príslušníka policajného zboru a súčasne nositeľa verejnej moci. Medzi
príslušníkom policajného zboru a policajným zborom, resp. štátom ide o právny pomer štátno-služobný,
ktorý vzniká individuálnym mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu trvania sa odlišujeod pracovnoprávneho pomeru. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo
sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich z
tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Príslušník policajného zboru prostredníctvom

svojho „zamestnávateľa“, t.j. štátu sa priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci, a preto má štát
výsostné oprávnenie jednostrannými aktami zakladať, meniť a rušiť právne vzťahy v tomto služobnom
pomere. Personálny rozkaz nadriadeného je individuálny správny akt, je rozhodnutím o verejnom
subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa SSP
, a teda na preskúmanie ktorého

nemôže všeobecný súd v sporovom konaní vysloviť jeho neplatnosť. Je neprípustné, aby sa nevyužitie
prostriedkovsúdnejochranyvsprávnomsúdnictvenahrádzalourčujúcimižalobamivobčianskoprávnom
konaní. V sporovom konaní súd o žalobnom návrhu na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu
rozhodnúť nemôže. Prejednanie a rozhodnutie veci patriacej do správneho súdnictva civilným súdom (a
naopak) ako súdom vecne nepríslušným je závažným nedostatkom konania, s takouto vadou je spojené
aj porušenie práva na prístup k súdu, resp. správnemu súdu a porušenie princípu zákonného sudcu.“ K

obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1KO/11/2018 (uznesenie
NSSRzodňa03.10.2018).Sohľadomnatietoprávnezáverysajaví,žesúdonávrhužalobcurozhodnúť
nemôže. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na nasledovné právne predpisy.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, tento zákon upravuje

a)podmienkyposkytovaniaochranyosobámvpracovnoprávnomvzťahualebovinomobdobnomvzťahu
v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti) (ďalej len „protispoločenská
činnosť“),
b) práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a
c) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len „úrad“).

28. Podľa § 2 písm. e) zákona o oznamovateľoch, na účely tohto zákona sa rozumie
pracovnoprávnym vzťahom pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer,

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť
o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne
ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu;
oznamovateľovi sa spolu s týmto oznámením doručí aj poučenie o právach a povinnostiach, ktoré
mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany

zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo
vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému
oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi,

ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas
úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny
úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá
nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s
oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad
do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto
pracovnoprávneho úkonu.

32. Podľa § 12 ods. 2 zákona o oznamovateľoch, úrad bezodkladne pozastaví účinnosť
pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ
v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť
s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho
zamestnávateľovi a oznamovateľovi.

33. Podľa § 12 ods. 4 zákona o oznamovateľoch, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu
sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je
pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.34. Podľa § 12 ods. 5 zákona o oznamovateľoch, úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa
odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým

spojených následkoch podľa odseku 6.

35. Podľa § 12 ods. 6 zákona o oznamovateľoch, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa
skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti

pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto
návrhu.

36. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočívavzákazediskrimináciezdôvodupohlavia,náboženskéhovyznaniaaleboviery,rasy,príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského

stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.

37. Obdobne tak podľa § 2a ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, práva ustanovené týmto

zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní
štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných
právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,

rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

38. Podľa § 2a ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov, občan pri vstupe do štátnej služby alebo
po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol
dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej

ochrany ustanovenej osobitným zákonom. [pozn. súdu na konci tohto ustanovenia je poznámka č.
1, ktorá odkazuje na zákon č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon v platnom znení (ďalej len ako
„antidiskriminačný zákon“)].

39. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti

právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

40. Podľa § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť

osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

41. Podľa § 11 ods. 3 antidiskriminačného zákona, na konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje
inak.

42. Podľa § 307 C.s.p., antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.

43. Z vyššie citovaných ustanovení je podľa súdu celkom zrejmé, že žaloby podľa antidiskriminačného

zákona prejednávajú a rozhodujú všeobecné súdy, a to aj vo vzťahu k policajtom, keďže to vyplýva z § 2a
ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov. Predmetné ustanovenie totiž v súvislosti s právom dotknutého
policajta domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom odkazuje prostredníctvom
poznámky č. 1 na antidiskriminačný zákon. V prípade žaloby policajta podanej v zmysle § 2a ods. 3zákona o štátnej službe tak aj policajtovi bude môcť byť poskytnutá ochrana predpokladaná v § 9 ods.
2 antidiskriminačného zákona, t.j. upustenie od (protiprávneho) konania, náprava protiprávneho stavu,
ak je to možné, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, pričom rozsah prípadných žalobných nárokov

je v antidiskriminačnom zákone uvedený príkladmo. Pretože § 11 ods. 3 antidiskriminačného zákona
ustanovuje, že na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa
vzťahuje Občiansky súdny poriadok a v § 307 a nasl. C.s.p., je upravený postup súdu pri prejednávaní
a rozhodovaní antidiskriminačných nárokov, bude aj príslušné konanie prebiehať na súde, ktorý aplikuje
C.s.p.,atakýmjeajtunajšísúd;vtejtosúvislostisúdodkazujenaustálenújudikatúru,napr.1KO29/2018,

1KO 34/2020, 1KO 7/2019.

44. Súd ďalej uvádza, že zákonom o oznamovateľoch bola do antidiskriminačného zákona doplnená
osobitná kategória diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Príslušná právna úprava je komplexne riešená v zákone o oznamovateľoch a vo vzťahu k
antidiskriminačnému zákonu a taktiež aj C.s.p. predstavuje špeciálnu právnu úpravu. Konkrétne totiž

v § 12 zákona o oznamovateľoch sa upravuje osobitný procesný postup, v zmysle ktorého Úrad je
oprávnený na základe návrhu oznamovateľa pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu, pokiaľ
sú pre takýto postup splnené príslušné podmienky. Je pritom potrebné podotknúť, že v zmysle §
2 písm. e) zákona o oznamovateľoch sa za pracovnoprávny pomer považuje aj služobný pomer,
a takýmto teda s ohľadom na § 2 ods. 4 zákona o štátnej službe policajtov je aj služobný pomer

žalobcu. Zákon o oznamovateľoch v § 12 predpokladá osobitný procesný postup, v zmysle ktorého
na návrh oznamovateľa Úrad (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) bezodkladne pozastaví
pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, doručí o tomto potvrdenie zamestnávateľovi a oznamovateľovi,
čím v zmysle § 12 ods. 4 cit. zák. dochádza ku pozastaveniu účinnosti predmetného pracovnoprávneho
úkonu zamestnávateľa. Úrad ďalej poučí oznamovateľa písomne o možnosti podať na súd návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia a o následkoch spojených s jeho nepodaním v zmysle §
12 ods. 6 cit. zák., ktorým je (ex lege) skončenie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu
zamestnávateľa z dôvodu uplynutia doby 30 dní od doručenia príslušného potvrdenia oznamovateľovi.
Zákon o oznamovateľoch teda v § 12 ods. 5 ukladá Úradu povinnosť poučiť oznamovateľa o možnosti
podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v zmysle § 12 ods. 6 veta prvá v

prípade nepodania takéhoto návrhu oznamovateľom pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu
skončí. Napokon, § 12 ods. 6 veta druhá cit. zák. upravuje prípad, že oznamovateľ v uvedenej
lehote podá na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - doručením návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianasúdsatrvaniepozastaveniaúčinnostipracovnoprávnehoúkonupredlžujeaž
do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Z uvedeného je teda celkom zrejmé,

že prostredníctvom § 12 zákona o oznamovateľoch ako špeciálnej normy (lex specialis) došlo k zvereniu
právomoci rozhodovať o neodkladných opatreniach, ktorých predmetom je pozastavenie účinnosti
pracovnoprávnych úkonov všeobecným súdom, teda aj tunajšiemu súdu. Napriek tomu, že zákon o
oznamovateľoch výslovne neuvádza, čoho sa tento má pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 12 domáhať, petit návrhu neodkladného opatrenia vyplýva zo samotného účelu, ktorý

má byť prostredníctvom podania návrhu oznamovateľom docielený (a ktorý je vyjadrený v § 12 ods. 6
veta druhá cit. zák.) - a tým je pokračovanie pozastavenia pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa až
do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Podľa súdu je teda zrejmé, že oznamovateľ by sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia mal domáhať vydania totožného výroku, t.j. pozastavenia
účinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa. Je taktiež potrebné doplniť, že pozastavenie

účinnosti pracovnoprávneho úkonu vo vzťahu k diskriminovanému oznamovateľovi predpokladá aj
antidiskriminačný zákon, ktorý v zmysle § 9 ods. 2 uvádza domáhanie sa jeho neplatnosti ako jednu z
možností, ktorú môže dotknutá osoba - oznamovateľ využiť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v § 12 ods.
1 cit. zák. je použité slovo „môže“, z čoho vyplýva, že oznamovateľ je sám oprávnený sa rozhodnúť,
či využije postup uvedený v § 12 ods. 1 cit. zák. a požiada najskôr Úrad o pozastavenie účinnosti

pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa, alebo nie. Z toho, že v § 12 cit. zák. je upravený vzájomný
vzťah medzi pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa zo strany Úradu a
následným (možným) rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nevyplýva, že by súd nemal právomoc
a príslušnosť rozhodnúť o neodkladnom opatrení oznamovateľa podanom bez predchádzajúceho
pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa Úradom. Ako je uvedené vyššie,

keďžev§12ods.1cit.zák.jepreoznamovateľaupravenámožnosťtakéhotopostupuaniepovinnosť,jej
nevyužitie nemôže znamenať prekážku pre rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení oznamovateľa
bez existencie predchádzajúceho pozastavenia účinnosti Úradom.45. Súd ďalej nemôže opomenúť, že premetom konania v posudzovanom prípade je personálny
rozkaz žalovaného, ktorý, aj keď v zmysle § 7 ods. 1 zákona o oznamovateľoch je rozhodnutím v
pracovnoprávnom vzťahu, súčasne tiež predstavuje individuálny správny akt o verejnom subjektívnom

práve. Keďže ide o individuálny správny akt, na rozdiel od súkromnoprávnych inštitútov (výpoveď,
okamžité skončenie pracovného pomeru) nemožno uvažovať o jeho platnosti alebo neplatnosti, ale
len o zákonnosti, resp. nezákonnosti, pričom príslušná ochrana sa v zmysle ustálenej judikatúry
poskytuje v správnom súdnictve postupom podľa Správneho súdneho poriadku (napr. 1KO 11/2018).
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákon o oznamovateľoch je prostredníctvom právneho

vymedzenia pracovnoprávneho vzťahu v § 2 písm. e), kam zahŕňa aj služobný pomer, osobitnou
právnou normou, ktorá v rozsahu ochrany poskytovanej zákonom o oznamovateľoch zveruje právomoc
a príslušnosť všeobecným súdom, a teda aj tunajšiemu súdu. Preto súd aj v posudzovanom prípade
konštatuje, že má právomoc a taktiež aj príslušnosť rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré smeruje k pozastaveniu účinnosti personálneho rozkazu. Súd ale práve
s ohľadom na charakter posudzovaného pracovnoprávneho úkonu uvádza, že nemá právomoc a

príslušnosť rozhodnúť spôsobom, ktorý predpokladá § 9 ods. 2 in fine antidiskriminačného zákona,
a teda rozhodnúť o neplatnosti pracovnoprávneho úkonu. V prípade žalobcu môže byť predmetom
konania len vyriešenie právnej otázky, či personálny rozkaz, resp. rozhodnutie odvolacieho orgánu
sú alebo nie sú zákonné. Preto príslušným na rozhodnutie o zákonnosti personálneho rozkazu (a na
personálny rozkaz nadväzujúcich rozhodnutí) bude vždy správny súd, aplikujúci príslušné ustanovenia

SSP. Súd teda s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že má právomoc rozhodnúť o návrhu
podanom žalobcom v tomto prípade voči žalovanému v súvislosti s individuálnym správnym aktom
žalovaného, keďže žalobca sa domáha (len) pozastavenia jeho účinnosti (zdržania sa uplatňovania a
jeho výkonu), a súdu s ohľadom na § 4 C.s.p. takúto právomoc zveril osobitný predpis, ktorým je zákon
o oznamovateľoch.

46. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

47. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

48. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

49. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

50. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

51. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

52. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

53. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo
právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že

by bola ohrozená exekúcia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené
použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či
je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych

(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu;
potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladnéopatreniebudespravidlaopodstatnené,akžalobcovihrozívznikaleborozširovanieškodyči
inejujmy,dochádzakohrozovaniualeboporušovaniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov,prípadnehrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia subsumoval pod § 325 ods. 2 písm.
a) a d) C.s.p., pretože žalobca svojím návrhom požaduje náhradu mzdy, a taktiež aby sa žalovaný zdržal

uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu.

54. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

55. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt

neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

56. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a

trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Povinnosťou žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých
najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu
alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce

osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie
nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

57. V posudzovanom prípade je celkom nepochybné, že jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Žalobca osvedčil, že je zamestnancom žalovaného, v stálej štátnej službe, so služobným

zaradením zástupca riaditeľa a súčasne vedúci analytického oddelenia odboru T.. Súčasne žalobca
osvedčil, že opatrením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. R.
zo dňa 05.10.2023 mu bola poskytnutá ochrana podľa § 4 ods. 1 zákona o oznamovateľoch z dôvodu,
že dňa 02.10.2023 žalobca spolu s ďalšími oznamovateľmi podal na Úrad Špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky trestné oznámenie datované 29.09.2023, a súčasne podal

žiadosť o ochranu podľa § 3 a § 4 zákona o oznamovateľoch. Svoju žiadosť o ochranu v zmysle
zákona o oznamovateľoch odôvodnil o.i. tým, že: „je notoricky a verejne známou skutočnosťou, že
viaceré politicky exponované osoby, ktoré sa uchádzajú o získanie politickej moci v parlamentných
voľbách dňa 30.09.2023 sa žalobcovi (a ďalším oznamovateľom) dlhodobo verejne vyhrážajú, že v
prípade dosiahnutia volebného úspechu a získaní politickej moci po voľbách bude postavený mimo

službu a v podstate vyhodený z Policajného zboru a navyše pripravený aj o budúce výsluhové dôchodky.
Teda osoby, ktoré sa usilujú o získanie politického vedenia vrcholných orgánov výkonnej moci vrátane
Ministerstva vnútra sa žalobcovi (a ďalším oznamovateľom) vyhrážajú, že voči nim uskutočnia kroky za
účelom ich odstránenia z Policajného zboru.“ Z uvedeného má súd za osvedčené, že žalobca má právne
postavenie chráneného oznamovateľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, pričom žalobca je

v služobnom pomere a jeho zamestnávateľom je žalovaný, žalobca teda osvedčil existenciu právneho
vzťahu so žalovaným. Súd má ďalej za osvedčené, že žalovaný vydal dňa 27.10.2023 personálny rozkaz
č. XXX, ktorým podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov žalobcu dňom
27.10.2023 dočasne pozbavil výkonu štátnej služby do právoplatného skončenia trestného stíhania.Z odôvodnenia personálneho rozkazu má súd za osvedčené, že voči žalobcovi bolo dňa 15.06.2022
pod ČVS: K. vyšetrovateľom PZ vydané uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku za zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 140 písm. c) Trestného zákona
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Ďalej má z odôvodnenia súd za
osvedčené, že ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem
štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania, preto sa jej dočasne pozbavuje, do právoplatného
skončenia trestného stíhania. Súd má z metodického usmernenia žalovaného Č.p. SPC-86-24/1-2006

zo dňa 15.06.2006, ktoré predložil žalobca za osvedčené, že: „účelom tohto inštitútu je zabezpečiť,
aby policajt, dôvodne podozrivý zo spáchania protiprávneho konania, ktoré je nezlučiteľné s výkonom
jeho funkcie, bol spravidla do konečného vyriešenia veci postavený mimo výkonu štátnej služby.“ Z
metodického usmernenia taktiež vyplýva, že: „podľa § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov
je potrebné v odôvodnení rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta uviesť
všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom na toto personálne opatrenie, na základe akých dôkazov sa

koná, ako nadriadený získané dôkazy vyhodnotil a z akých právnych predpisov pritom vychádzal. Ak
by takto nebolo postupované, treba reálne predpokladať, že rozhodnutie bude v opravnom konaní
zrušené.“ V súvislosti s vydaným personálnym rozkazom č. XXX. zo dňa 27.10.2023, v rozsahu jeho
reštriktívneho posúdenia súdom podľa § 4 C.s.p. v spojení s § 12 ods. 6 zákona o oznamovateľoch,
súd z obsahu jeho odôvodnenia zistil, že v ňom nie sú uvedené žiadne konkrétne dôvody, ktoré mali byť

s ohľadom na osobu žalobcu zistené, a pre ktoré podľa žalovaného existujú dôvody na jeho dočasné
pozbavenie vo výkone štátnej služby. Súd osobitne poukazuje na to, že uznesenie o vznesení obvinenia
žalobcovi bolo vydané dňa 15.06.2022 a k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby žalobcu došlo
až 27.10.2023, t.j. po šestnástich mesiacoch od jeho vydania. Absencia dôvodov, ktorými by žalovaný
vysvetlil (zdôvodnil), prečo voči žalobcovi práve po šestnástich mesiacoch od vznesenia obvinenia došlo

k splneniu podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa súdu osvedčuje obavu
žalobcu, že žalovaný voči nemu postupoval diskriminačne. Súd napokon z verejne dostupných údajov
zistil, že žalovaný podľa § 7 ods. 1 zákona o oznamovateľoch nepožiadal Úrad o predchádzajúci súhlas
s vydaním personálneho rozkazu č. XXX, pritom tento celkom zjavne predstavuje pracovnoprávny úkon.
Súd taktiež uvádza, že jeho vydanie vyvoláva právne účinky uvedené o.i. v § 46 ods. 3 a 5 zákona o

štátnej službe policajtov, počnúc významným znížením služobného platu, zákazom nosenia služobnej
rovnošaty, dočasným odobratím služobného preukazu, služobného odznaku a služobnej zbrane až
po dočasný zánik povinnosti vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe
alebo mimo štátnej služby. Žalobca tak osvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov, pričom
táto je vyvolaná tým, že žalovaný rezignoval na svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona o

oznamovateľoch a v dôsledku návrhu podaného žalobcom došlo ku splneniu podmienok pre konanie a
rozhodnutiesúdupodľa§12ods.6zákonaooznamovateľochotom,čipozastavíúčinnosťpersonálneho
rozkazu žalovaného. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či návrh žalobcu spĺňa kritérium efektívnosti,
t.j. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha. Návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáha povinnosti zdržania sa

vykonávania personálneho rozkazu, má pritom oporu v § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Súd v
tejto súvislosti konštatuje, že pozastavením účinnosti personálneho rozkazu bude dočasne vytvorený
právny stav, ako keby tento nebol vydaný. Jeho dočasnosť vyplýva z toho, že personálny rozkaz ako
individuálny správny akt môže byť preskúmaný v rámci konania o rozklade v zmysle § 244 v spojení s
§ 242 zákona o štátnej službe policajtov a po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v príslušnom

konaní pred správnym súdom podľa ustanovení SSP. Dočasnosť možno taktiež docieliť tým, že súd uloží
žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej (§ 336 ods. 1 veta prvá C.s.p.), alebo poučí žalovaného
o možnosti podania žaloby vo veci samej a právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 1 C.s.p.).
Súd napokon posudzoval, či návrh žalobcu spĺňa kritérium proporcionality, t.j. neobmedzuje žalovaného
neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnuté

neodkladné opatrenie, ktorým sa domáha, aby sa žalovaný zdržal uplatňovania a výkonu personálneho
rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX. zo dňa 27.10.2023 voči nemu žalovaného nebude
obmedzovať neprimeraným spôsobom. Personálny rozkaz predstavuje individuálny správny akt, ktorý
mávyvolávaťprávneúčinkylenvovzťahukužalobcovianijakýmspôsobomneovplyvníakékoľvekďalšie
pracovnoprávne úkony žalovaného, vrátane úkonov, ktorých adresátom môže byť žalobca. Predmetom

tohto konania je uloženie zodpovedajúcich povinností žalovanému len s ohľadom na jeho konkrétny
pracovnoprávny úkon a vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ktorou je žalobca. Preto súd konštatuje,
že navrhované neodkladné opatrenie v tejto časti spĺňa kritérium proporcionality. Žalobca sa svojím
návrhomsúčasnedomáhaluloženiapovinnostižalovanémuposkytnúťžalobcovičasťpracovnejodmeny- pomernú časť služobného platu. Navrhovaná časť petitu neodkladného opatrenia, keď žalobca sa
na jednej strane domáha zaplatenia pomernej časti služobného platu vo výške 4.129,- eur mesačne
a súčasne uvádza, že tento požaduje za každý deň trvania výkonu personálneho rozkazu až do dňa

vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, je ale nevykonateľná. Neodkladným
opatrením nemožno ukladať povinnosti spätne, za obdobie predchádzajúce jeho vydaniu.

58. Súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčil všetky podmienky nevyhnutné preto, aby bola žalobcovi poskytnutá

dočasná ochrana predpokladaná v § 12 ods. 6 zákona o oznamovateľoch, v spojení s § 9 ods. 2
antidiskriminačného zákona. Preto súd návrhu žalobcu, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti
zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX
z.o dňa 27.10.2023 voči žalobcovi vyhovel a jemu zodpovedajúce neodkladné opatrenie nariadil. Vo
vzťahu k druhému uplatnenému návrhu žalobcu súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré
súd tento návrh žalobcu zamietol. Napokon, zdôrazňujúc dočasný charakter nariadeného neodkladného

opatrenia, súd súčasne poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, v zmysle § 337
C.s.p.. Súd obdobnú povinnosť neuložil žalobcovi, pretože podľa jeho názoru navrhnutým neodkladným
opatrením a v rozsahu, v akom bolo žalobcovi vyhovené, je predpoklad, že ním možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami (§336 ods. 1 veta druhá C.s.p.).

59. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobca sa svojím návrhom domáhal vydania dvoch samostatných výrokov, pričom súd vyhovel
len jednému z nich. Žalobca mal rovnako ako žalovaný vo veci čiastočný úspech, súd preto rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní
odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).