Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200300
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200300.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CFX, a.s., so sídlom Jenisejská 45A, 040 01 Košice
– mestská časť Nad jazerom, IČO: 47 975 938, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marek
Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891 proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103396555/2022 zo dňa 19.12.2022, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.02.2023 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.02.2023 domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103396555/2022 zo dňa 19.12.2022, ktorým
žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, č. 101833818/2022 zo dňa 23.06.2022, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane v sume 54 993,05 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2020. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Žalobca svoj návrh pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že v súčasnosti
má rozpracovaných viacero projektov, niektoré sú financované aj zo Štátneho fondu obnovy bývania.
V prípade že by došlo k exekúcii celej dlžnej sumy naraz, bol by ohrozený celý chod spoločnosti, čo by
malo za následok pozastavenie obnovy rozpracovaných bytových domov, taktiež pokuty za neplnenie
termínov a v neposlednom rade by reálne hrozilo, že by ľudom, ktorí si objednali rekonštrukciu bytových

domov, nemusela byť preplatená časť finančných nákladov zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania.
Jednalo by sa o likvidačný krok pre spoločnosť.

II.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 20.11.2023 uviedol,

že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci konania o preskúmanie zákonností
rozhodnutí daňových orgánov má byť len sekundárnou ochranou žalobcu, v prípade splnenia zákonom
stanovených podmienok. Odkladný účinok správnej žalobe prostredníctvom podávania správnych
žalôb (nemožno vylúčiť účelové podávanie žalôb), by nemal slúžiť k odďaľovaniu vykonateľnosti
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí daňových orgánov bez preukázania aspoň osvedčením
hrozby mimoriadnych nenapraviteľných následkov. Uviedol, že žalobca v žalobe neosvedčil zákonné

dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, ani to, že jeho priznanie nie je
v rozpore s verejným záujmom.III.
4. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023.
5. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie..

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,

náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

12. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanieodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa

od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú
ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej
ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
13S/66/2020)

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným

spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného hrozila závažná ujma, či značná hospodárska škoda. V podstate len konštatoval, že
prípadnou exekúciou celej dlžnej sumy naraz by bol ohrozený celý chod spoločnosti žalobcu, čoho
dôsledkom by bolo pozastavenie obnovy rozpracovaných bytových domov, pokuty za neplnenie
termínov a v neposlednom rade by reálne hrozilo, že by ľudom, ktorí si objednali rekonštrukciu bytových

domov nemusela byť preplatená časť finančných nákladov zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania.
Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca navyše vôbec neosvedčil, že by
priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom

14. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,
ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017,
sp. zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku. Na základe tvrdení žalobcu si správny súd nemal možnosť vytvoril
obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil

svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie
jeho celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej
ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej
majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Priznanie odkladného účinku neslúži na
zhojenienepriaznivejfinančnejsituácieanepredstavujespôsobvyhnutiasaplneniusvojichzáväzkov.Je

potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu
povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď
by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej.

15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.

16.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.