Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211151
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4417211151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX,
D., E. F., zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, proti
žalovaným: 1/ Obec Zemné, so sídlom G. Czuczora 268, Zemné, IČO: 00 309 371, zastúpený: JUDr. Ing.
Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., G. H. X, I. D., IČO: 51 816 865, 2/ Slovenská
republika, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 26. mája 2022, č. k. 5C/94/2017-436, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalovanému 2/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 26. mája 2022, č. k.
5C/94/2017-436, pri právnom posúdení podľa ust. § 78 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu

trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to
v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal
(výrok III.).

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
02. 06. 2017 sa právny predchodca žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX domáhal voči žalovaným 1/
a 2/ určenia svojho vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v petite

žaloby. Rozporoval vlastníctvo žalovaných, zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXXX, LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území D.. Žiadal určiť svoje
vlastníctvo:
- k podielu 4/12 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého
spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 1
ako spoluvlastníka,
- k podielu 16/48 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého

spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2
ako spoluvlastníka,- k podielu 6/8 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého
spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2
ako spoluvlastníka,

- k podielu 2/4 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého
spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2
ako spoluvlastníka,
- k podielu 2/6 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., vlastníctvo ktorého
spoluvlastníckeho podielu je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v rade 2

ako spoluvlastníka.

3. V poradí prvým rozsudkom vo veci samej sp. zn. 5C/94/2017 zo dňa 11. 10. 2018 rozhodol v tejto
veci Okresný súd Nové Zámky tak, že žalobu o určenie vlastníctva zamietol. Mal za to, že existencia
reštitučných predpisov vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva v takých prípadoch, kde
bolo možné uplatniť si nárok na vrátenie veci podľa reštitučných predpisov, pričom v takýchto prípadoch

bola vylúčená možnosť uplatniť si právo inak, teda žalobou o určenie vlastníctva. Súd z dôvodu, že v
danej veci o určenie vlastníctva nemal preukázaný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP,
žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Voči vyššie uvedenému rozsudku Okresného súd Nové zámky sp. zn. 5C/94/2017 zo dňa 11.

10. 2018 podal predchodca žalobcu včas odvolanie. Po podaní odvolania v žalobe označený žalobca
zomrel. Krajský súd v Nitre preto v rámci odvolacieho konania uznesením zo dňa 09. 11. 2020, č. k.
5Co/243/2019-303 s poukazom na ust. § 63 ods. 1, 2 a § 65 ods. 1 CSP rozhodol tak, že ďalej pokračuje
v konaní s právnym nástupcom zomrelého žalobcu (A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX.
XXXX), a to s jeho synom A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXX, ČR, na základe právoplatného

dedičského rozhodnutia zo dňa 19. 11. 2019 č. k. 33D/1056/2019-47. Tento právny nástupca (zákonný
dedič) po zomrelom žalobcovi, t. j. jeho syn A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXX odvolaciemu
súdu oznámil, že trvá na podanom odvolaní, ktoré proti rozsudku podal jeho neb. otec ešte dňa 17.
01. 2019. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v rámci odvolacieho konania ďalej konal s A. B., nar.
XX. XX. XXXX, ako právnym nástupcom neb. žalobcu a zároveň aj odvolateľa. Krajský súd v Nitre, ako

súd odvolací, odvolanie žalobcu zo dňa 17. 01. 2019 smerujúce voči zamietajúcemu prvoinštančnému
rozsudku zo dňa 11. 10. 2018 č. k. 5C/94/2017-161 vyhodnotil ako dôvodné. Poukázal na to, že žalobca
je štátnym občanom Českej republiky s miestom trvalého pobytu v tomto štáte, čo s poukazom na ust.
§ 2 ods. 1 zák. č. 203/2003 Z. z., o pozemkových úpravách vylučuje žalobcu z okruhu oprávnených
osôb. Preto bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu vyhodnotiť právne posúdenie prejednávanej

veci prvoinštančným súdom s poukazom na ním odcitované ustanovenia zák. č. 203/2003 Z. z. za
nesprávne a odporujúce charakteru podanej žaloby. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom potrebné
aj právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení vyhodnotiť za nesprávny. Súčasne odvolací súd uviedol, že čo sa týka dostatku,
resp. nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení v zmysle § 137

písm. c/ CSP, tak pri sporoch vyplývajúcich z tzv. dvojitého vlastníctva je danosť naliehavého právneho
záujmu vždy daná na strane toho účastníka, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva (v danom
prípade žalobca) proti tomu účastníkovi (druhému vlastníkovi), ktorý s takto podanou žalobou nesúhlasí.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, žalobca vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania
(odvolacieho konania) vstúpil ako právny nástupca pôvodného žalobcu do tohto konania, podal návrh
na zmenu žaloby. Návrhom na zmenu žaloby sa už nový žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti,
ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom:

- na LV č. XXXX kat. úz. D. ako parcela registra E pod čís. 2539/1 lesné pozemky o výmere 501 m2
v pomere 4/12-inách,
- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 5345/1 orná pôda o výmere 206 m2 a parc.
registra E č. 8072 orná pôda o výmere 1636 m2, v pomere 16/48-ín,- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako
parcela registra E pod čís. 4262 orná pôda o výmere 4460 m2 v pomere 6/8-ín,

- na LV č. XXXX kat. úz. I. D., ako parcela registra E pod čís. 2894/6 trvalé trávne porasty o výmere 40
m2, parc. registra E č. 2895/6 trvalé trávne porasty o výmere 72 m2, parc. registra E č. 3973/1 lesné
pozemky o výmere 180 m2, parc. registra E č. 4482/6 orná pôda o výmere 3215 m2, parc. registra Eč. 7301/6 trvalé trávne porasty o výmere 1813 m2, parc. registra E č. 8720/6 trvalé trávne porasty o
výmere 162 m2 a parc. registra E č. 8721/6 orná pôda o výmere 1978 m2, v pomere 2/4-iny,
- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 2893/202 orná pôda o výmere 597 m2 v

pomere 2/6-inách,
- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 2539/5 lesné pozemky o výmere 210 m2
v pomere 4/12-inách,
- na LV č. XXXX kat. úz. D., ako parcela registra E pod čís. 5343/1 orná pôda o výmere 674 m2, parc.
registra E č. 6057 orná pôda o výmere 4092 m2, parc. registra E č. 6698 orná pôda o výmere 629 m2,

par. registra E č.7441/1 orná pôda o výmere 2061 m2, parc. registra E č. 8071 orná pôda o výmere 619
m2, v pomere 1/1, patria do dedičstva po neb. A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX v celosti.

6. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd prvej inštancie tak, že navrhnutú zmenu žaloby
pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26. 05. 2022 za prítomnosti právnych zástupcov
žalobcu a žalovaného 1/ a za prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného 2/, t. j. má sa za

to, že boli v zmysle § 142 odsek 2 CSP prítomné strany sporu, a preto nebolo potrebné uznesenie,
ktorým súd pripustil zmenu žaloby následne aj osobitne doručovať stranám sporu. V zmysle pripustenej
zmeny žaloby sa teda právny nástupca, syn pôvodného žalobcu, ďalej v tomto konaní domáhal určenia,
že nehnuteľnosti, ktoré pôvodne boli predmetom žaloby o určenie vlastníctva, patria do dedičstva po
jeho zomrelom predchodcovi. Žalobca tento návrh na zmenu žaloby zdôvodnil tým, že vzhľadom na

skutočnosť, že jeho právny predchodca, ktorý sa pôvodne domáhal určenia vlastníctva, v priebehu
konania zomrel, nie je možné, aby sa on ako dedič ďalej domáhal určenia vlastníctva, pretože pre
takýto prípad je potrebné domáhať sa určenia, že vec patrí do dedičstva. Súd sa s týmto názorom
žalobcu stotožnil, vychádzajúc aj z rozsiahlej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej bolo judikované, že
v prípade ak žalobca o určenie vlastníctva zomrie a ďalej sa v konaní pokračuje s právnym nástupcom,

tento právny nástupca sa nemôže v ďalšom konaní domáhať určenia, že je vlastník. Dedič je z titulu
svojho dedičského nároku oprávnený, resp. vecne legitimovaný len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v
čase smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, resp. že vec patrí do dedičstva. Keďže ako bolo uvedené,
pôvodný žalobca, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva zomrel počas konania a v konaní sa pokračuje s
jeho právnym nástupcom, bolo preto namieste vyhovieť návrhu právneho nástupcu žalobcu na zmenu

petitu žaloby tak, ako ju navrhol. Ako dedič sa totiž môže v konaní domáhať len určenia, že žalované
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, resp., že poručiteľ bol v čase smrti ich vlastníkom. Súd
teda vyhovel návrhu žalobcu na zmenu žaloby.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z uznesenia Okresního soudu ve Zlíne č. k. 33D 1056/2019

zo dňa 01. 06. 2019 zistil, že bolo začaté dedičské konanie po zomrelom A. B., nar. XX. XX. XXXX.
Z uznesenia Okresního soudu ve Zlíne č. k. 33D 1056/2019-47 zo dňa 19. 11. 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19. 11. 2019 bolo ďalej zistené, že pôvodný žalobca, zomrelý A. B. nar. XXXX, mal dvoch
dedičov-súčasnéhožalobcuaajJ.B..Títodvajadedičiauzavrelidohodudedičov,podľaktorejdedičstvo
nadobudol A. B., nar. XX. XX. XXXX, t. j. súčasný žalobca. Ako bolo uvedené, dvaja dedičia sa dohodli

tak, ako je uvedené vyššie. Išlo o dedičov v prvej triede a túto dohodu Okresný súd v Zlíne schválil. Je
teda zrejmé, že žalobca nie je jediným dedičom pôvodného žalobcu. Dedičom je aj jeho druhý syn J. B.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorý však nie je účastníkom tohto konania o určenie, že vec patrí do dedičstva. Na
túto skutočnosť, t. j. že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva je len jeden z dedičov, vo
svojich vyjadreniach upozornili aj žalovaní 1/ a 2/. Poukazovali na to, že dedičia majú v konaní o určenie,

že vec patrí do dedičstva postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Preto účastníkom takéhoto typu
konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, a ak nimi nie sú, jedná sa o nedostatok vecnej
legitimácie, pre ktorý je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca sa cestou právneho zástupcu vyjadril na
pojednávaní v tom smere, že podľa neho nie je potrebné rozšíriť okruh účastníkov konania o druhého
dediča. Mal za to, že pri tomto type určovacej žaloby nemusia byť účastníkom konania všetci dedičia,

podľa neho stačí, ak takúto žalobu podá jeden z dedičov s tým, že v prípade vyhovenia návrhu sa
nehnuteľnosti stanú predmetom dodatočného dedičského konania po nebohom žalobcovi a až potom v
rámci dedičského konania sa môžu dedičia medzi sebou dohodnúť, ako si nehnuteľnosti rozdelia.

8. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že pôvodný žalobca v konaní o určení vlastníctva ako poručiteľ

zanechal viac dedičov, a to A. B., nar. XX. XX. XXXX (žalobca) a J. B., nar. XX. XX. XXXX. Obaja
títo dedičia sú v čase od smrti poručiteľa až po vyporiadanie všetkého dedičstva po ňom považovaní
za spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva. Preto aj z právnych úkonov týkajúcich sa týchto
spoločných vecí, resp. majetkových práv patriacich do dedičstva sú dedičia oprávnení voči iným osobámspoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu majú preto aj v spore o určenie predmetu dedičstva,
t. j. aj v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva, postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Toto
procesné postavenie im vyplýva z ustanovenia § 78 CSP. Podľa § 78 odsek 1 CSP nútené spoločenstvo

je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 odsek 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. V konaní o žalobe na určenie, že tá ktorá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi musia byť teda vzhľadom na vyššie uvedené jeho účastníkmi všetci dedičia.
Je pritom bezpredmetné, či sú títo dedičia uvedení na strane žalobcov alebo žalovaných. Tento typ

žaloby na určenie, že vec patrí do dedičstva je aj rozsiahlou rozhodovacou praxou súdov považovaný za
prípustný prostriedok riešenia sporov o predmete dedičstva, avšak za predpokladu, že jeho účastníkom
sú všetci dedičia, pretože, ako bolo uvedené, týchto je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov
v zmysle ustanovenia § 78 odsek 1 CSP. Ak sa totiž dedičia domáhajú voči tretej osobe určenia, že vec
patrídodedičstva,nedomáhajúsasvojhoprávazdedičstva,alekdedičstvu,t.j.ajriešeniaotázkyokruhu
dedičstva. Rozsudok by potom nemal význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z

dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by takýto
rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Súd preto musel prihliadať na to, že predmetom
tohto konania o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva (resp. spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460
Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov. V tomto štádiu totiž nie

je možné žalovať len o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k tejto
veci, nakoľko ho v tomto štádiu ešte nemožno určiť. O tom sa rozhodne až v rámci dedičského konania
a práve z uvedeného dôvodu musia v tomto konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva vystupovať
všetci dedičia v postavení nútených procesných spoločníkov. Preto okrem žalobcu mal byť účastníkom
konania v tejto veci (po pripustení zmeny žaloby vo veci o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva)

aj druhý dedič pôvodného žalobcu, a to J. B.. Tento právny názor v súčasnosti možno považovať už za
ustálený. Keďže teda v konaní neboli jeho účastníkmi všetky osoby, ktoré tvoria v konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva nútené procesné spoločenstvo, nakoľko týmto účastníkom konania nebol druhý
do úvahy prichádzajúci dedič poručiteľa, t. j. jeho syn J. B., nezostávalo súdu nič iné len žalobu v zmysle
ustanovovania § 78 odsek 2 CSP v celom rozsahu zamietnuť. Súd podotýkal, že na tento nedostatok

vyplývajúci z ustanovenia § 78 CSP upozorňovali v konaní obaja žalovaní a aj súd písomným podaním
zodňa08.03.2022umožnilžalobcoviupresniť,resp.zmeniťokruhúčastníkov,čovšakžalobcaneurobil,
pretože bol toho názoru, že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva nemusia byť
všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. S poukazom na vyššie uvedené sa s týmto názorom žalobcu súd
nestotožnil, pretože mal za to, že žalobca po tom, ako navrhol zmenu petitu, mal navrhnúť aj rozšírenie

okruhu účastníkov konania. Bez rozšírenia účastníkov konania o všetkých dedičov ako bolo uvedené,
nie je možné totiž žalobe vyhovieť. Takýto procesný návrh, a to návrh na pripustenie ďalšieho účastníka
konania je však právom, nie povinnosťou žalobcu. Preto súd z vlastnej iniciatívy nemohol pribrať do
konania ďalšiu osobu, ktorá účastníkom konania nebola v čase, keď sa rozhodlo o zmene žaloby, t. j. v
čase, keď sa rozhodlo o tom, že jej predmetom nebude určenie vlastníctva ale určenie, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva.

9. Súd prvej inštancie teda s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 2 CSP žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko účastníkom konania neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, na ktorých by sa
rozhodnutie v takejto veci malo vzťahovať.

10. O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Obaja žalovaní boli v konaní
úspešní v celom rozsahu. Žalovaný 1/ si nárok na náhradu trov konania uplatnil, preto mu súd priznal
nárok voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný 2/ si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu sú nárok nepriznal. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výrokov I. a II. podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutejčastizrušilazmeniltak,žežalobežalobcuvplnomrozsahuvyhovievintenciách,akožalobca

konkretizoval znenie petitu písomným podaním zo dňa 09. 02. 2022. Zároveň žiadal, aby odvolací súd
rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného
a odvolacieho konania, každý z nich v pomere 50 % ku 50 % z celkovej náhrady priznaných trov. Žalobca
vpodanomodvolanípoukázalnaexistenciuodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.f/ah/CSP.12. Namietal, že súd prvej inštancie sa mylne po právnej stránke domnieval, že dedičia v spore o určenie
predmetu dedičstva, ktorý je podľa názoru súdu totožný so sporom o určenie, že vec patrí do dedičstva,

majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Prvoinštančný súd pritom cituje ust. § 78 ods. 1 CSP
a tiež dôsledky, ktoré vyplývajú z nedodržania tohto ustanovenia v ďalšom ustanovení § 78 ods. 2 CSP.
To,žeprvoinštančnýsúdsiniejecelkomistývrozlišovanítýchtodvochtypochžalôb,t.j.žalobyourčenie
predmetu dedičstva a žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva je aj jeho nesprávny výklad, že takýto
typ žaloby, aký žalobca podal, je zo strany súdov považovaný za prípustný prostriedok riešenia sporov

o predmete dedičstva (opäť iná kategória žaloby), avšak za predpokladu, že jeho účastníkmi sú všetci
dedičia. Prvoinštančný súd ďalej rozvíjal svoje právne stanovisko, naďalej odkloniac sa od správneho
názoru ohľadom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, tvrdiac, že nejaká vec alebo právo medzi
dedičmi je sporné a v rámci dedičského konania je niektorý z dedičov odkázaný na podanie takéhoto
sporu. Na rozdiel od tohto typu žaloby, v prípade žaloby žalobcu, naopak nemožno nikoho nútiť, aby
vystupoval na strane žalobcu keď nechce a nemá záujem a na druhej strany by bol právnym nezmyslom

takéhoto dediča spolu s inými žalovanými taktiež žalovať. V prípade dodržania tohto právneho názoru
deklarovaného prvoinštančným súdom by potom nebolo možné v mnohých prípadoch určiť vlastnícke
právo v prospech týchto subjektov, ktorí napr. v priebehu súdneho konania zomreli, keď z akéhokoľvek
dôvodu by niektorý z potenciálnych dedičov, a teda podľa súdu, aj automaticky žalobcov nechceli
byť účastníkmi konania. Ďalej uviedol, že jeho brat tým, že nie je žalobcom v tomto spore, neutrpí

žiadnu ujmu, lebo po právoplatnosti rozsudku a určení, že nie žalobcov otec je vlastníkom sporných
nehnuteľností sa môže v rámci dodatočného dedičského konania vysloviť, či brat chce alebo nechce byť
dedičom uvedených nehnuteľností so všetkými dôsledkami pre oboch dedičov.

13. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, ďalším svojím podaním zo dňa 12. 07. 2022 doplnil

dôvody odvolania. Uviedol, že súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní v zmysle ust. § 36 ods. 2
CSP. Podľa žalobcu mal súd vydať príslušné uznesenie bezodkladne potom, ako sa skončilo konanie
odedičstveazároveňbolsúdpovinnýstanoviťokruhsporovýchstrán,ajkeďaktivitaostatnýchsubjektov
konania nie je vylúčená. Úlohou súdu prvej inštancie teda bolo vydať uznesenie o pokračovaní v konaní
a toto mal doručiť právnym nástupcom zomrelej fyzickej osobe podľa výsledku dedičského konania,

ako aj ostatným existujúcim subjektom sporu. Pri takomto type žaloby mal súd dôsledne postupovať
v intenciách ust. § 63 ods. 2 CSP. Po hmotnoprávnej stránke súd pochybil v tom, že nesprávne zaradil
a definoval typ žaloby, keď namiesto určovacej žaloby uviedol, že išlo o žalobu o určenie predmetu
dedičstva, kde účastníkmi konania musia byť všetci dedičia.

14. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/ uvádzajúc, že smrťou pôvodného
žalobcu v priebehu konania došlo k zmene žaloby – zo žaloby na určenie vlastníckeho práva na žalobu
o určenie, že vec patrí do dedičstva. V takom prípade keďže sa jedná o dvoch synov zosnulého žalobcu
A. B. ml. a J. B., tak títo tvoria nútené procesné spoločenstvo. Poukázal na nevyhnutnosť ustáliť okruh
a počet účastníkov konania na strane žalobcu a tento rozšíriť o syna J. B.. To však žalobca opakovane

odmietal urobiť. Žalovaný 2/ má za to, že súd postupoval procesne správne, keď žalobu zamietol. Plne
sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, na ktoré poukázal a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný 1/, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, ktorý uviedol, že petit navrhovaný žalobcom v písomnom podaní zo dňa 09. 02. 2022 bol
nejasný a vadný. Žalobca síce upresnil petit, avšak nesprávne, vzhľadom na skutočnosť, že parcela reg.
E, č. 2539/5, druh pozemku: lesný pozemok, evidovaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom pre k. ú. D. je v podielom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov
a obec Zemné ako žalovaný 1/ má vo vlastníctve iba 4/12 k celku uvedenej nehnuteľnosti, preto

nie je možné, aby súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu uvedenú parcelu č. 2539/5 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, ako to je uvedené
v upresnenom petite v podaní zo dňa 06. 12. 2021. Síce túto vadu žalobca odstránil na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie dňa 26. 05. 2022, avšak aj súdom prvej inštancie pripustený a zmenený petit
je vadný, nakoľko na LV č. XXXX sú vedené parcely reg. E, č. 2894/6, 2895/5, 3973/1 a ďalšie v žalobe

uvedené, avšak nachádzajú sa v k. ú. D., a nie kat. území I. D. ako to navrhol žalobca.

16. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne uviedol, prečo sa vytvára medzi dedičmi
nútené spoločenstvo, na ktoré bol žalobca upozornený. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s názorom žalobcua pridržiava sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Poukázal na rozhodcovskú prax súdov, napr.
R 42/1974 a uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018, pričom uviedol, že má za to, že v konaní o žalobe
na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi majú byť stranami sporu všetci potencionálni

dedičia, preto v predmetnom spore aj brat žalobcu mal byť stranou sporu, pričom v prípade, ak by
brat žalobcu nemienil byť ďalším žalobcom, žalobca by mohol navrhnúť jeho pristúpenie na strane
žalovaných. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto by ho odvolací súd
mal v celom rozsahu potvrdiť a žalovanému 1/ priznať aj právo na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

17. Žalobca k žalovaným 1/ a 2/ podaným vyjadreniam k podanému odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami
žalovaných nesúhlasí a opätovne zdôraznil, že v danom prípade nejde medzi dedičmi o spor ohľadom
predmetu dedičstva, teda či nejaká vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Svoj právny názor opiera
o príslušné ustanovenia CSP Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade sa jedná o spor medzi
právnymi nástupcami pôvodného žalobcu na jednej strane a medzi subjektami, ktoré nie sú dedičmi

po pôvodnom žalobcovi. Títo sú totiž vedení namiesto žalobcu ako vlastníci sporných nehnuteľností.
V takomto prípade môže v spore pokračovať len z tých dedičov, ktorí boli dohodou týchto dedičov určení
na prevzatie dedičstva. Čo sa týka námietky žalovaného 1/ ohľadom nejasnosti petitu, tak v danom
prípade opätovne poukázal na upresnenie petitu zo dňa 09. 02. 2022, o ktorom súd rozhodol na ústnom
pojednávaní dňa 26. 05. 2022. Uviedol, že došlo k chybe v písaní, keď v petite uvádzané nehnuteľnosti

na LV č. XXXX boli uvedené, že sa nachádzajú v kat. území I. D., pričom je jasné, že tak, ako všetky
ďalšie nehnuteľnosti označené v petite sú uvádzané ako nehnuteľnosti v kat. území D..

18. Žalovaný 1/ k žalobcom podanému vyjadreniu uviedol, že tento spor má prebiehať medzi možnými
budúcimi dedičmi ako právnymi nástupcami poručiteľa a osobami, ktoré tvrdia, že vlastníkom nemôže

byť, resp. nemohol byť poručiteľ, lebo vlastníkom je iná osoba a majetok nepatrí do dedičstva po
poručiteľovi. Žalobca, syn poručiteľa, na základe dedičskej dohody sa stal vlastníkom iba toho majetku,
ktorý už bol prejednaný v dedičskom konaní, ale nebol ustanovený za oprávnenú osobu, ktorá môže
rozhodovať sama bez ďalších dedičov o vlastníctve a prejaviť vôľu vlastníka neprejednaného majetku,
nemôže sám žiadať určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda, že poručiteľ bol vlastníkom

v čase jeho úmrtia, a preto tieto veci patria do dedičstva. Voľu byť vlastníkom nehnuteľností, resp. určiť,
že právny predchodca mohol byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré po určení by mali byť predmetom
dedičského konania, môžu prejaviť iba všetci dedičia prichádzajúci do úvahy spoločne, preto musí
vystupovať v spore aj brat žalobcu na tej-ktorej strane sporu.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že s týmto nesúhlasí, názor žalovaného 1/ je mylný
a vychádza z mylnej identifikácie predmetu sporu. V danom prípade ide o spor o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, pričom nie je potrebné, aby ho viedli všetci dedičia. Ďalej sa nemieni k veci
vyjadrovať.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k
tomu záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasť všetkých subjektov
podľa odseku 1.

Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena

žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej

povinnosti skúmať, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý – zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 26. 05. 2022 č. k. 5C/94/2017-436 nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom
niektorej z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389 ods. 1 CSP, prijal ten záver, že napadnutý rozsudok
ani jednou z procesných vád v zmysle citovaného ustanovenia CSP netrpí, a preto pri konštatovaní
nedôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu ním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a to predovšetkým
jeho obsah a aj rozsah, s týmto sa odvolací súd stotožňuje a v ďalšom naň poukazuje (§ 387 ods. 2
CSP). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide v poradí o druhé rozhodnutie vo veci samej, pretože
vporadíprvýataktiežzamietajúcirozsudoksúduprvejinštanciezodňa11.08.2018č.j.5C/94/2017-161
v dôsledku včas podaného odvolania žalobcom zrušil Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 09. 11. 2020

č. k. 5Co/243/2019-303 s následným vrátením veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prvoinštančný súd rešpektoval záväzný právny záver odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP
ohľadom dostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ CSP.

23. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že primárny a v zásade

jediný dôvod zamietnutia podanej žaloby žalobcu má procesný charakter spočívajúci v správnom
konštatovaní prvoinštančného súdu spočívajúceho v tom, že v tomto druhu občianskeho súdneho
konania, t. j. o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom A. B., zomrelom XX.
XX. XXXX je potrebné považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov po ich zomrelom právnom
predchodcovi, t. j. poručiteľovi za účastníkov tohto konania a to až do rozhodnutia o dedičstve. V tomto

štádiu konania nie je možné žalovať iba určenie, že do dedičstva po zomrelom poručiteľovi patrí iba
konkrétny dedičský podiel patriaci žalobcovi k predmetným nehnuteľnostiam, pretože jeho výška zatiaľ
ešte nie je určená, pričom sa určí až v rámci dodatočného dedičského konania.

24. Pod vplyvom uvedeného správne prvoinštančný súd uviedol, že v prejednávanej veci po pripustení

zmeny žaloby musia byť v dôsledku existencie núteného procesného spoločenstva účastníkmi daného
konania všetci dedičia po nebohom poručiteľovi, ktorí vykazujú postavenie nútených procesných
spoločníkov. Vzhľadom k uvedenému mal v tomto konaní (po pripustení zmeny žaloby) vystupovať
ako účastník aj druhý dedič, t. j. J. B. (brat súčasného žalobcu). Na tento nedostatok aj v dôsledku
vydaného uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/243/2019-303 zo dňa 09. 11. 2020 majúceho

výlučne procesný charakter upozornil súd prvej inštancie po pripustení zmeny žaloby právneho zástupcu
žalobcu písomným podaním zo dňa 08. 03. 2022 v tom smere, či nemienia zmeniť, resp. rozšíriť okruh
účastníkov daného konania. Na predmetné písomné podanie zrejme pod vplyvom zaujatého právneho
názoru,žeúčastníkmikonaniaohľadomurčenia,žeurčitávec,resp.vecipatriadodedičstvanemusiabyťvšetci do úvahy pripadajúci dedičia, zmenu okruhu účastníkov, či už na strane žalobcu alebo žalovaného
v prebiehajúcom konaní vôbec právny zástupca nenavrhol.

25. S takto prezentovaným právnym názorom žalobcu týkajúcim sa vymedzenia okruhu účastníkov
konania ohľadom určenia, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po zomrelom
poručiteľovi sa prvoinštančný súd správne nestotožnil, a z dôvodu procesného pochybenia žalobcu
v súvislosti s vymedzením okruhu účastníkov konania v prejednávanej veci podanú, resp. zmenenú
žalobu s prihliadnutím na ust. § 78 ods. 2 CSP opodstatnene zamietol. V ďalšom odvolací súd poukazuje

na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré okrem vyššie uvedeného odkazu na ust. § 387
ods. 2 CSP považuje za konformné s obsahom ust. § 220 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a
presvedčivosť. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho
podľa§387ods.1,2CSPnasvedčujeajsúčasnározhodovaciačinnosťvyššíchsúdnychautoríttýkajúca
sa tejto problematiky prezentovaná napr. v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/48/2020
zo dňa 28. 04. 2021 a sp. zn. 8Cdo/94/2018 zo dňa 16. 05. 2019. Z obidvoch týchto rozhodnutí vyplýva

totiž rovnaký právny záver, ktorý je možné považovať za ustálený a v intenciách ktorého je v konaní
o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto
veci, účastníkmi všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v spore tohto druhu majú postavenie
nútených procesných spoločníkov v zmysle § 78 ods. 1 CSP.

26. V kontexte uvedeného, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak,
ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolací súd aj rozsudok súdu prvej inštancie
v súvisiacej časti o náhrade trov konania.

28. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaný 1/ versus žalobca rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému
žalovanému 1/ voči neúspešnému žalobcovi. O výške tohto nároku s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

29. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaný 2/ versus žalobca rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/ náhradu týchto trov nepriznal, pretože si ich vôbec
neuplatnil.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).