Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022204987
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0022204987.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v B.
XXX, zastúpený Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku
8, proti žalovaným: 1. neznámy (nezistený) právny nástupca zosnulého vlastníka menom C. A., 2.
neznámy (nezistený) právny nástupca zosnulého vlastníka menom D. a 3. neznámy (nezistený) právny

nástupca zosnulého vlastníka menom E. A., žalovaní v 1. až 3. rade ako neznámi vlastníci, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných 1.-3. proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp.zn. 10C/116/2022 zo dňa 3. apríla 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 10C/116/2022-69 zo dňa 3. apríla 2023 vo
výroku IV., ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca má proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 10C/116/2022-69
zo dňa 3. apríla 2023 zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XXX v kat. úz. B. (ďalej len „nehnuteľnosti“), prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva

žalobcu s výškou podielu 1/1 z celku a uložil žalobcovi na vyrovnanie zaplatiť žalovanému 1. primeranú
náhradu vo výške 3.796,09 €, žalovanej 2. primeranú náhradu vo výške 1.265,36 € a žalovanému 3.
primeranú náhradu vo výške 1.898,04 € na účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej
pokladnici do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výroky I. až III.). Výrokom IV. priznal žalobcovi voči
žalovaným 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, vyšším súdnym úradníkom.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania tak, že súd prikáže nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
za primeranú náhradu. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností si žalobca dal vypracovať
znalecký posudok. Znalec určil ich hodnotu na 8,23€ za 1m2, v dôsledku čoho navrhol uložiť mu
povinnosť zaplatiť žalovanému 1. primeranú náhradu vo výške 3.796,09 €, žalovanej 2. primeranú

náhradu vo výške 1.265,36 € a žalovanému v 3. primeranú náhradu vo výške 1.898,04 €.

3. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal 100% náhradu trov
konania proti žalovaným v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Poukázal na tú skutočnosť,
že žalobca ešte pred podaním žaloby sa pokúsil o mimosúdnu dohodu so žiadosťou o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na ktorú žalovaný vôbec neodpovedal. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby navrhol žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech v spore,
pretože súd žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným
žalobcom. Podľa súdu samotná skutočnosť, že stranou sporu v súdnom konaní bola SR a v jej mene

konal Slovenský pozemkový fond, ako právnická osoba zriadená na výkon činnosti vo verejnom záujme
na zastupovanie záujmov SR, nie je dôvodom pre zbavenie žalovaného zodpovednosti za výsledok
konania,pretožeaplikujúctútoteóriuvovšetkýchsporoch,ktorýchbystranoubolaSRzastúpenáSPFby
v prípade jej neúspechu nebolo možné priznať úspešnej sporovej strane náhradu trov konania. Tomuto
súdnemu sporu bolo možné predísť mimosúdnou dohodou, o ktorú sa žalobca pokúsil a v ktorej navrhol

rovnaký spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení, aký uplatnil aj žalobou a aký
bol aj autoritatívnym rozhodnutím súdu realizovaný. Vzhľadom na postoj žalovaného, žalobca nemal inú
možnosť, ako uplatniť svoje práva žalobou na súde, a pokiaľ bol v súdnom konaní úspešný, má právo
na náhradu všetkých trov, ktoré mu v tej súvislosti vznikli od neúspešného žalovaného (uznesenie KS
Košice sp.zn. 6Co/15/2022).

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku IV. o priznaní náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným
1.-3. v plnom rozsahu, v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní 1.-3. z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP a navrhli rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd neprizná stranám
sporu nárok na náhradu trov konania. Argumentovali tým, že súd dostatočne nezohľadnil povahu
sporu, ani postavenie strán sporu, ktoré v danej veci opodstatňujú aplikáciu § 257 CSP. Poukázali

na to, že predmet sporu je potrebné vnímať ako nie štandardné sporové konanie, v ktorom proti
sebe stoja protichodné záujmy strán, nakoľko je v konečnom dôsledku v záujme všetkých právne
usporiadanie majetkových pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam. Každá strana sporu má rovnaký
úspech vo veci, keďže zásadne každému z podielových spoluvlastníkov pripadne buď podiel na veci
alebo primeraná náhrada. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má tak

charakter tzv. iudicium duplex, a v takomto konaní sa javí byť spravodlivým, aby si každá zo strán
znášala svoje trovy sama. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že nereagovali na mimosúdnu
dohodu v lehote 2 mesiacov, poukázali jednak na vyťaženosť zástupcu, ako i na Pokyn generálneho
riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, v zmysle ktorého má centrum prevodov vybavujúce žiadosti
90 kalendárnych dní na zaevidovanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy a lehota na uzatvorenie zmluvy

nie je stanovená. Napokon dodali, že súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a úmyselne
tak trovy nenavyšovali. Slovenský pozemkový fond vystupuje v týchto konaniach ako zástupca sui
generis, preto od neho nie je možné požadovať náhradu trov konania obzvlášť za situácie, keď
nedisponuje dostatočným majetkovým substrátom. Namietali aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorý subsumovali pod odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1

písm. d/ CSP. Majú za to, že v danej veci nebolo možné podporne aplikovať uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/15/2022, pretože v tejto veci boli stranou sporu nezistení vlastníci.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. K odvolacím dôvodom žalovaných uviedol,

že podal žalobu oveľa neskôr, než bola lehota na mimosúdne vyriešenie celej veci v predžalobnej výzve.
Tvrdenia zástupcu žalovaných považuje za alibistické a účelové. Poukázal na to, že z dôvodu nečinnosti
zástupcu žalovaných musel platiť súdny poplatok, právne služby a tráviť svoj čas na pojednávaniach.
Ak zástupca žalovaných nie je schopný vybavovať žiadosť riadne a včas, nie je možné to považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože všetky štátne inštitúcie, strany sporu a súdy musia konať

v primeranej lehote, aby boli veci občanov, pre ktoré sú tieto orgány zriadené, vybavené riadne. Okrem
toho, v priebehu konania viackrát neúspešne navrhol zmier, a to aj na pojednávaní, kedy by si každá
zo strán sporu znášala svoje trovy sama.

6. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanýchakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je

možné vyhovieť.8. Rozsudok je v napadnutom výroku IV. o priznaní náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným v
plnom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP v tomto výroku
potvrdil.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku a k odvolacím
námietkam žalovaných uvádza nasledovné:

10. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

11. V zmysle citovaného ustanovenia sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
tzv. zásada úspechu,t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane.

12. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

13. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, pričom žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, teda žalobca bol v konaní plne
úspešný.

14. Aj keď je správna argumentácia žalovaných o povahe postavenia sporových strán, ktoré sú v pozícii
tzv. iudicium duplex, teda súčasne žalobcov i žalovaných, to samo o sebe nevylučuje v tomto konaní
rozhodnúť v súlade so zásadou procesného úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP. Súdna prax je totiž
dlhodoboustálenávnázore,žepravidlozásadyúspechuvoveci,obsiahnutévcitovanomust.§255CSP,

sa vzťahuje aj na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda smerodajný úspech
v konaní.

15. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva

autoritatívnym rozhodnutím súdu s takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom
rozsahu úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4M Cdo 10/2012).

16. Podstatnou z hľadiska posúdenia úspechu žalobcu v konaní je tá skutočnosť, že súd zrušil

podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho práve spôsobom, ktorý navrhoval žalobca, teda prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalobcovi za primeranú náhradu.

17. V danom prípade obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil o
mimosúdnu dohodu so zástupcom žalovaných zaslaním návrhu na uzatvorenie dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo 6.9.2022, na ktorý zástupca
žalovaných do podania žaloby dňa 14.11.2022 vôbec nereagoval.

18. Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností je zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby navrhol
žalovaným zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý potom

uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech v spore, pretože súd jeho žalobe vyhovel, zrušil podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným žalobcom. Nebolo by preto voči nemu
spravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré nevznikli jeho pričinením, ale v dôsledku správania sa
žalovaných, resp. ich zástupcu.

19. Súd preto správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a následne skúmal či tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pričom dospel k správnemu záveru o ich neexistencii.20. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP). Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

21.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by

zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania

alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

23 K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých
strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

24. Aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možná aplikácia ust. § 257
CSP, pričom však musí ísť o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V
prejednávanej veci však ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
mal nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

25. Samotná skutočnosť, že trovy konania by mal znášať Slovenský pozemkový fond ako právnická
osoba zriadená na výkon činnosti vo verejnom záujme a na zastupovanie záujmov Slovenskej republiky,
ktorý údajne nemá dostatočný majetkový substrát, nie je dôvodom pre zbavenie zodpovednosti za
výsledok konania, pretože aplikujúc túto teóriu vo všetkých sporoch, v ktorých by stranou sporu, resp.
zástupcom pri neznámych vlastníkoch bola Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým

fondom, by v prípade jej neúspechu nebolo možné priznať úspešnej sporovej strane náhradu trov
konania.

26. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovaného o neštandardnom sporovom konaní
v tu prejednávanej veci s odôvodnením, že usporiadanie majetkových pomerov je v záujme všetkých

sporových strán. Tomuto súdnemu sporu totiž bolo možné predísť mimosúdnou dohodou, o ktorú sa
žalobca pokúsil a v ktorej navrhol rovnaký spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho
zrušení, aký uplatnil aj žalobou a aký bol aj autoritatívnym rozhodnutím súdu realizovaný.

27. Vzhľadom na postoj žalovaných žalobca nemal inú možnosť, ako uplatniť svoje práva žalobou na

súde a pokiaľ bol v súdnom konaní úspešný, má právo na náhradu všetkých trov, ktoré mu v tej súvislosti
vznikli, od neúspešných žalovaných.

28. Pokiaľ zástupca žalovaných ospravedlňoval svoju nečinnosť v mimosúdnych rokovaniach internými
lehotami určenými Pokynom generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ani tie nie sú

takou výnimočnou okolnosťou, pre ktorú by bolo spravodlivé, aby si trovy konania znášal žalobca sám
obzvlášť za situácie, keď sa žalobca neúspešne pokúšal o uzavretie zmieru ešte aj v priebehu konania
na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku tak, ako je to zrejmé zo zvukového záznamu z pojednávania.

29. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov pre aplikáciu ust. § 257 CSP rozhodol súd prvej inštancie vecne

správne, ak v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalovaných, ktorí neboli v konaní úspešní, na
náhradu trov konania plne úspešnému žalobcovi.30. Zo všetkých uvedených dôvodov je záver súdu o plnom úspechu žalobcu v spore a o neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa vecne správny. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil ani
žiadne také vady konania, ktoré by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku IV. o priznaní plnej náhrady
trov konania žalobcovi voči žalovaným ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1 CSP.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú

preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému žalobcovi, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovaným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).