Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205635
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423205635.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Ľ. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX/XX, XXX XX L.,
zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO:
47 232 544, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X. XXX/X, XXX XX L., o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa prevedenia, scudzenia, zaťaženia, založenia, zriadenia
práva tretej osoby a podieľania sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti s obchodným podielom
spoločnosti F., R.. R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri
Mestského súdu Bratislava III, vložka č. XXXXX/B, oddiel: R. a to až do právoplatného skončenia vo
veci samej.
Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2023 žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho
úkonu. Spolu s podanou žalobou sa domáhal aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému previesť na tretiu osobu, scudziť, podieľať sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručiť
alebo zriadiť právo tretej osoby, a/alebo inak nakladať s obchodným podielom žalovaného na R. F., R..
R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX

L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, vložka č. XXXXX/B,
oddiel: R., ktorý nadobudol od E. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX L. a Z. V., nar. XX.XX.XXXX,
X. XX, XXX XX L. a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu.
Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti Mestský súd Bratislava IV postúpil spor s poukazom na § 22 písm.

a), § 40 a § 43 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) Mestskému
súdu Bratislava III, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec bola predložená Krajskému súd v Bratislave
na rozhodnutie o príslušnosti, ktorý v uznesení č.k. 7Ncb/8/2023-52 zo dňa 22.11.2023 vyslovil, že na
konanie vo veci je príslušný Mestský súd Bratislava IV. Dňa 23.01.2024 bol predmetný spor vrátený
Mestskému súdu Bratislava IV na rozhodnutie.
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že je majiteľom dvoch zmeniek,

každej vyplnenej na sumu 1.5000.000,- Eur so splatnosťou 03.02.2023, pričom dlžníkmi zo zmeniek
sú E. V., nar. XX.XX.XXXX a Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. XX, XXX XX L.. Obaja
dlžníci sa v zmenkách zaviazali uhradiť vyššie uvedenú sumu žalobcovi. Nakoľko dlžníci predmetné
zmenky neuhradili, žalobca podal voči obom dlžníkom žalobu dňa 12.05.2023, v rámci ktorej predložil
aj spomínané zmenky a konania sú v súčasnosti vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
B5-14CbZm/27/2023 a B5-14CbZm/26/2023. Voči uvedeným dlžníkom žalobca teda eviduje splatnú

pohľadávku od každého po 1.500.000,- Eur. Ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti
F., R.. R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Mestského súduBratislava III, vložka č. XXXXX/B, oddiel: R. vyplýva, že jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti je od
05.09.2023 žalovaný, ktorý nadobudol obchodný podiel na spoločnosti od vyššie uvedených dlžníkov.
Tvrdil, že spoločnosť úspešne budoval takmer 30 rokov (ako spoločník a konateľ) a dlžníci nadobudli

svoje obchodné podiely na spoločnosti od žalobcu. Vzhľadom na vedomosť o fungovaní spoločnosti,
tento obchodný podiel, ktorý dlžníci previedli na žalovaného, predstavoval značnú časť relevantného
majetku dlžníkov, z ktorého by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené. Uviedol, že okrem prevodu
obchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2023 a dňa
07.09.2023 k prevodu veľkého počtu nehnuteľností, pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, na tretie osoby.

Zároveň dodal, že v tejto súvislosti podal už na príslušný súd žaloby. Priblížil, že žalovaný je dlhoročným
priateľom dlžníkov, pričom pozná aj žalobcu, a o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom mal
vedomosť. Taktiež tvrdil, že žalovaný mal vedomosť aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči žalobcovi
splatiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril žalobca obavu, že žalovaný bude ďalej
disponovať s obchodným podielom na spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k zmareniu možnosti
uspokojenia pohľadávky žalobcu. Mal za to, že zo strany žalovaného a dlžníkov ide o koordinované

plánované konanie s cieľom zbaviť sa majetku pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, z ktorého by mohla
byť uspokojená jeho pohľadávka. Tvrdil, že dlžníci nemajú prostriedky na uspokojenie pohľadávky
žalobcu, pričom jediný relevantný majetok, ktorý preukázateľne vlastnili sú nehnuteľnosti označené na
priložených listoch vlastníctva v podaniach, ktoré tvoria
prílohu tejto žaloby a obchodný podiel na spoločnosti F., R.. R. K..S... Dodal, že je možné, že dlžníci

vlastnia aj iný hnuteľný majetok, ale vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, je jeho hodnota
irelevantná. Zdôraznil, že väčšinu nehnuteľností ako aj obchodný podiel na uvedenej spoločnosti
nadobudli dlžníci od žalobcu darom v rokoch 2013 a 2014. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti
mal žalobca za to, že je riadne osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým sa má poskytnúť ochrana žalobcu a jeho práv, preto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia

v znení uvedenom v návrhu.
4. K návrhu žalobca pripojil: úplný výpis z obchodného registra spoločnosti F., R.. R. K..S..; zmenku
vystavenú na sumu 1.500.000,- Eur, ktorú vystavil dňa 19.02.2014 Z. V., X. XX, L., so splatnosťou
03.02.2023; žalobu voči E. V. na zaplatenie 1.500.000,- Eur s prísl. s návrhom na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 12.05.2023 s doručenkou o doručení podania Okresnému súdu Bratislava V dňa

12.05.2023;žalobavočiS.P.ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonuanávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia zo dňa 13.09.2023 s potvrdenkou o odoslaní elektronického podania; úradný záznam o
prevzatí zmenky (vystaviteľ: Z. V.) vydaný Okresným súdom Bratislava V zo dňa 15.05.2023; zmenku
vystavenú na sumu 1.500.000,- Eur, ktorú vystavil dňa 19.02.2014 E. V., X. XX, L., so splatnosťou
03.02.2023; žaloba voči J. J. o určenie neúčinnosti právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 12.09.2023 s potvrdenkou o odoslaní elektronického podania; úradný záznam o
prevzatí zmenky (vystaviteľ: E. V.) vydaný Okresným súdom Bratislava V zo dňa 15.05.2023; žalobu
voči Z. V. na zaplatenie sumu 1.500.000,- Eur s prísl. s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa
12.05.2023 s doručenkou o doručení podania Okresnému súdu Bratislava V dňa 12.05.2023.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 42a ods. 1 a 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou
(§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b),
c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
17.Podľa§42bods.1,2,3a4Občianskehozákonníkaprávoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym

nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

18. Súd zaoberal dôvodnosťou návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne
upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri neodkladnom opatrení je
potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký

stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.
Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody
či inej ujmy, ak dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o

konečnú súdnu ochranu.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia( prípadne v žalobe) a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré

by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená,
že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodnutieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Priichzisťovanínemusídbaťnavšetkyprocesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha jeho nariadenia

najmä z dôvodu reálnej obavy spočívajúcej v ohrození vymoženia jeho peňažnej pohľadávky v
dôsledku nakladania s obchodným podielom žalovaného spôsobom, že dôjde k zmareniu možnosti jej
uspokojenia. Zohľadňujúc
vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.
22. V prejedávanej veci žalobca podľa názoru súdu osvedčil existenciu práva vo veci samej
(pravdepodobnosť nároku), keď zo žaloby a predložených listinných dôkazov vyplýva, že v zmysle ust.
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného
právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca osvedčil, že má vymáhateľnú
pohľadávku voči dlžníkom, t.j. E. V., nar.XX.XX.XXXX a Z. V. nar. XX.XX.XXXX. Predložil zmenky

vystavené týmito dlžníkmi na sumu 1.500.000,- Eur s ich notárky overeným podpisom so splatnosťou
03.02.2023, ako aj žaloby na zaplatenie pohľadávky voči uvedeným dlžníkom podané na súd s
potvrdenkami o ich doručení na príslušný súd, úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti F., R.. R.
K..S.., z ktorého vyplýva skutočnosť, že od 05.09.2023 sa stal jediným spoločníkom tejto spoločnosti
žalovaný.Pretomásúdzato,žejeosvedčenáajexistenciavymáhateľnejpohľadávkyatopredovšetkým

s poukazom na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája
2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č.1/2022, podľa právnej vety ktorého vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a odsek
1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.
Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom ním tvrdených práv však bude predmetom dokazovania v

konaní vo veci samej na základe jeho podanej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Na účely nariadenia
neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobca predloženými listinami pravdepodobnosť
svojho nároku osvedčil.
23. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia

exekúcie (princíp opodstatnenosti). Žalobca uvádzal obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaný by
mohol ďalej disponovať s obchodným podielom spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k zmareniu
uspokojenia pohľadávky žalobcu a to s poukazom na účelový prevod majetku dlžníkov na žalovaného,
ktorý je, podľa tvrdenia žalobcu, ich dlhoročným priateľom, pričom pozná aj samotného žalobcu a o
existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom ako aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči žalobcovi splatiť

túto pohľadávku mal vedomosť, preto ich konanie považuje za plánované s úmyslom ukrátiť uspokojenie
nárokov žalobcu voči dlžníkom, čo podľa žalobcu vzbudzuje na jeho strane viac ako dôvodnú obavu,
že žalovaný sa už v blízkej budúcnosti pokúsi previesť obchodný podiel spoločnosti na ďalší subjekt,
aby sa tak zmarilo uspokojenie pohľadávky zo speňaženia obchodného podielu spoločnosti, na ktorý
by mal žalobca nárok v prípade, že by bol so svojou žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu

úspešný. Reálnosť obavy zo zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu osvedčuje taktiež skutočnosť, že
žalovanému ako jedinému spoločníkovi obchodnej spoločnosti F. R.. R. K..S.. nebráni nič v tom, aby svoj
obchodný podiel kedykoľvek previedol na iný subjekt, či ho scudzil, zaťažil, založil, alebo zriadil právom
inej osoby, či podieľal sa ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti.
24. Súd má za to, že žalobca opísal a osvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia jeho

vymáhateľnej pohľadávky bude ohrozená. Konajúci súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že okolnosti,
za ktorých došlo k prevodu obchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, nasvedčujú tomu, že
tento prevod bol robený vo vecnej aj časovej súvislosti po tom, čo žalobca podal voči dlžníkom
žaloby na zaplatenie pohľadávky zo zmeniek, t.j. po 12.05.2023, vychádzajúc pritom z potvrdeniek o
doručení žalôb na súd. Súd preto konštatuje, že mal osvedčenú existenciu obavy, že prípadná budúca

exekúcia pohľadávky žalobcu uspokojením z majetku prevedeného odporovateľným právnym úkonom
na žalovaného je reálne ohrozená, a to najmä v prípade ďalšieho nakladania s obchodným podielom
vyššie uvedenej spoločnosti žalovaným a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou
domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu.
25. Súd ďalej uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor

na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok
zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením
savytváraprocesnásituácia,vrámciktorejsúdočasneupravené(vzmysleajzachované)právnevzťahy
strán sporu do rozhodnutia o veci samej. Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutiesúdu o neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené
odporovacejžalobepredstavujepodkladnato,žesaveriteľmôžepozískaníexekučnéhotituluvydaného
proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený

za účelom postihnutia majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel. V
prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné napríklad preto, že osoba, v ktorej
prospech dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní, musí sa veriteľ
miesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať vydania peňažného plnenia od toho, kto mal z
odporovaného právneho úkonu prospech. Takto znie ustanovenie § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.). Z uvedeného je zrejmé, že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, kto nadobudol
majetok odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ
podať proti subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné

plnenie. Tieto zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť
právneho úkonu odôvodňujú podľa názoru súdu dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená
tým, že transformáciou nehnuteľného majetku na peňažný, ktorého zachovanie a existenciu veriteľ
nemusí vedieť preukázať, podstatne sťaží alebo znemožní uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Aby mala podaná odporovacia žaloba, o ktorej bude súd ďalej konať, význam, je podľa názoru súdu

potrebnéneodkladnýmopatrenímdočasneupraviťpomerystránsporuadočasnežalovanémučiastočne
obmedziť nakladanie s obchodným podielom spoločnosti F. R.. R. K..S.. (prevod, zaťaženie, scudzenie).
Preto je namieste obmedziť žalovaného v dispozícii s obchodným podielom, vo forme nariadenie

neodkladného opatrenia v spore o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým sa zabráni ďalšiemu prevodu

obchodného podielu z dôvodu, aby v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu nevznikali
zmeny v nadobúdateľovi obchodného podielu. Súd zastáva názor, že osobitný charakter konania o
neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje
nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s obchodným podielom a to aj bez preukázania
konkrétnych úkonov žalovaného v konaní o neúčinnosť právneho úkonu smerujúceho ku kvantitatívnej

alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia
dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť aj účel konania o neúčinnosť právneho úkonu.
26. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje, že mal osvedčenú existenciu
obavy žalobcu, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky žalobcu uspokojením sa z majetku
prevedeného odporovateľným právnym úkonom na žalovaného je ohrozená. Súd lustráciou cez verejný

portál Obchodného registra overil, že v čase vydania uznesenia súdu t.j. dňa 31.01.2024 z výpisu z
obchodnej spoločnosti F. R.. R. K..S.. vyplýva, že ako jej jediný spoločník je zapísaný stále žalovaný.
Preto súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak iba čiastočne. Žalobca
sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať
inak nakladania s obchodným podielom uvedenej spoločnosti. V tejto časti je návrh na naradenie

neodkladného opatrenia nejasný, neurčitý a nevykonateľný, pretože neobsahuje konkrétne vymedzenie
spôsobu nakladania obchodného podielu spoločnosti F., R.. R. K..S.., ktoré by sa malo žalovanému
zakázať, preto vo zvyšnej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol.
Navyše súdom nariadené neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia
považuje súd za primerané a dostatočné poskytnutie ochrany práv žalobcu zo strany súdu.

27.Nariadenýmneodkladnýmopatrenímmožnopodľanázorusúduobjektívnedosiahnuťochranu,ktorej
sa žalobca domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní uplatnených práv.
Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, takisto nevytvorí
nenávratný stav. V zmysle § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo

zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Takisto platí, že sledovaný účel nebolo možné
dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca podanou žalobou neuplatňuje
peňažnú pohľadávku (§ 324 ods. 3 CSP v spojení s § 343 ods. 1 CSP). Napokon, nariadenie
neodkladného opatrenia nie je neprimerané, t.j. neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje pre žalobcu jediný

efektívny prostriedok procesnej ochrany jeho subjektívnych práv a jeho trvanie je obmedzené na dobu
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.