Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPv/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114201526
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1114201526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu ADDINOL Lube Oil GmbH, Am
Haupttor, D-06237 Leuna, Spolková republika Nemecko, č. reg. HRB 211279, práv. zast. Glatzová &
Co., s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 506, proti žalovanému MADAST
s.r.o., Ovsištské námestie 1, 851 04 Bratislava, IČO: 36 610 674, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o ochranu práv pred
nekalou súťažou a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
30CbPv/1/2014-500 zo dňa 29.3.2019 v znení opravného uznesenia, sp. zn. 30CbPv/1/2014 zo dňa

29.11.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30CbPv/1/2014-500 zo dňa
29.3.2019 v znení opravného uznesenia, sp. zn. 30CbPv/1/2014 zo dňa 29.11.2019 v napadnutom
výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku uverejniť na vlastné náklady v celoštátnom denníku v troch po sebe idúcich vydaniach

ospravedlnenie o veľkosti písma 14 so znením:
„Ospravedlnenie spoločnosti ADDINOL Lube Oil GmbH. Spoločnosť MADAST s.r.o., so sídlom
Ovsištské námestie 1, 851 04 Bratislava, sa týmto ospravedlňuje za nekalosúťažné konanie voči
spoločnosti ADDINOL Lube Oil GmbH, ktorého sa spoločnosť MADAST s.r.o. dopustila tým, že sa
klamlivo prezentovala ako výhradný zástupca spoločnosti ADDINOL GmbH.“
Druhým výrokom súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a tretím výrokom priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,6%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
20.1.2014 domáhal ochrany pred nekalou súťažou voči žalovanému. Sporné medzi stranami sporu boli
početné okolnosti týkajúce sa predaja výrobkov značky ADDINOL, ich balenia, označovania etiketami,
technických listov a kariet, a okolnosti vydávania sa žalovaného za výhradného zástupcu. Z Dealerskej
zmluvy č. 6/2006 zo dňa 17.5.2006 súd zistil, že žalobca ako nemecká obchodná spoločnosť uzatvoril
s podnikateľkou Ing. S. S. - MADAST (ďalej aj „Ing. S.“), A. X, I. Dealerskú zmluvu za účelom
predaja mazív spoločnosti ADDINOL na území ČR a SR ako výhradného predajcu. Ing. S. bola

zmluvnou stranou Zmluvy, nakupovala výrobky zn. ADDINOL od žalobcu a následne nakúpené tovary
predávala žalovanému, t.j. spriaznenej obchodnej spoločnosti, ktorej je jedinou spoločníčkou. Podľa
tvrdení žalovaného niektoré výrobky odoberal priamo žalovaný od žalobcu. Podľa § 2 ods. 2 Zmluvy
Ing. S. nie je oprávnená naďalej používať meno ADDINOL po skončení tejto zmluvy a je povinná všetokmateriál s nápisom ADDINOL, ktorý ma k dispozícii, (s výnimkou balenia výrobkov), zlikvidovať, príp.
na požiadanie vrátiť spoločnosti ADDINOL. Podľa § 7 ods. 2 zmluvné strany určili minimálny obrat
s možnosťou Zmluvu vypovedať v prípade, ak nebudú dosiahnuté minimálne dohodnuté obraty, a to

so 6-mesačnou výpovednou lehotou ku koncu mesiaca. Z výpovede Obchodnej zmluvy č. 06/2006 zo
dňa 17.5.2006 mal súd za preukázané, že žalobca oznámil Ing. S., že Zmluvu vypovedal k 31.8.2010,
avšak preventívne z dôvodu existencie súdneho konfliktu ju z opatrnosti vypovedal znova k 16.5.2012. Z
výsluchusvedkaIng.A.S.,manželaIng.S.,výsluchuIng.S.atvrdenížalobcumalsúdzapreukázané,že
Ing. A. S., Ing. S. a žalovaný sa spoločne zúčastňovali na podnikateľskej činnosti v súvislosti s predajom

výrobkov značky ADDINOL, avšak často zamieňali dva podnikateľské subjekty, a to na jednej strany
Ing. S., t.j. podnikateľku ako fyzickú osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenie a na
strane druhej žalovaného ako obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri. Žalobca v konaní
poukazoval na porušovanie zmluvných povinností, avšak súd zdôraznil, že žalovaný nie je zmluvnou
stranou, t.j. zmluva pre neho nebola záväzná, čiže nemožno sa dovolávať jej porušovania žalovaným.
3. Súd prvej inštancie najskôr skúmal, či žalobca a žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži,

teda skúmal naplnenie jedného zo znakov nekalej súťaže. Súčasne súd skúmal aktívnu a pasívnu
vecnú legitimáciu strán sporu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že medzi
žalobcom a žalovaným neexistuje súťažný vzťah, pretože žalobca je výrobca a žalovaný predajca.
Žalobca výrobky zn. ADDINOL predáva do viacerých štátov EÚ v záujme dosiahnutia zisku. Nie je iba
výrobcom, ale výrobky priamo predáva a uzatvára zmluvy ohľadom ich distribúcie, čiže má záujem na

šírení dobrého mena výrobkov a na dosiahnutí čo najvyššieho zisku z predaja. Žalovaný nepopieral,
že predával výrobky zn. ADDINOL, avšak predával aj iné podobné výrobky inej značky (oleje, mazivá).
Súťažný charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýval aj z postavenia obchodného zástupcu
vo vzťahu k zákazníkom, resp. vytvárania dojmu, že výrobky ponúka výhradný obchodný zástupca
žalobcu, nakoľko také konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a je konaním v rozpore s

dobrými mravmi súťaže. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži,
je medzi nimi vzájomný súťažný vzťah, bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná
legitimácia žalovaného.
4. V odôvodnení súd prvej inštancie k výhradnému obchodnému zastúpeniu uviedol, že zo Zmluvy
mal za preukázané, že táto nie je uzatvorená so žalovaným, t.j. žalovaný nebol výhradným obchodným

zástupcom žalobcu, a preto sa za neho ani označovať nemohol. Z uvedeného avšak vyplývala aj
skutočnosť, že sa žalovaný nezaviazal k zmluvným povinnostiam týkajúcim sa označovania výrobkov,
obalov a pod. Súd mal z vykonaných dôkazov za to, že za výhradného zástupcu sa žalobca označoval
aj zverejnením informácie o výhradnom obchodnom zastúpení na webovej stránke G.:/.-F..R..S..
Dôsledkom tohto zverejnenia bolo aj zdieľanie informácii na webe G.:/..W..S.. S tvrdeniami žalovaného,

že nebol prevádzkovateľom webu a za zverejnenie obsahu nezodpovedá sa súd nestotožnil, pretože
strany sporu nepreukázali existenciu tretieho subjektu, ktorý by mohol mať záujem na takom zverejnení
nepravdivých informácií o obchodnom zastúpení ani skutočnosť, či také konanie bolo, príp. preskúmané
ako protiprávne konanie tretej osoby. T.j. informácia bola z webu odstránená v nadväznosti na existenciu
súdneho sporu. S tvrdeniami žalovaného, z ktorých vyplýva, že sa neprezentoval ako výhradný

obchodný zástupca žalobcu sa súd nestotožnil aj preto, že zo správania odberateľov ako Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, PPC Power, a.s. vyplývalo, že
mali dôvodné pochybnosti o tom, že je žalovaný výhradným obchodným zástupcom, t.j. žalovaný svojim
správaním vyvolal také pochybnosti, a to aj v súvislosti so zapojením sa do verejného obstarávania,
ako aj zo skutočnosti, že žalovaný a Ing. S. pri podnikaní dôsledne nerozlišovali medzi stranou Zmluvy

ako výhradným obchodným zástupcom do skončenia platnosti zmluvy a spriaznenou osobou (s.r.o.),
t.j. žalovaným. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný
nebol výhradným obchodným zástupcom žalobcu, avšak označoval sa za neho na webových stránkach,
letáku a vyvolával u odberateľov výrobkov zn. ADDINOL dojem, že je výhradným obchodným zástupcom
žalobcu, t.j. klamlivo. V zvyšnej časti navrhovaného petitu žaloby sa súd s tvrdeniami žalobcu nestotožnil

a tieto nepovažoval za preukázané.
5. K zdržaniu sa nekalosúťažného konania súd uviedol, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek označovania samého seba za výhradného zástupcu žalobcu na území
Slovenskej republiky do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zdržať sa zverejňovania údajov, ktorých
obsahomsútvrdenia,žežalovanýjevýhradnýmzástupcomžalobcualebožeponúkavýrobkyžalobcuna

akýchkoľvek webových stránkach s národnou doménou najvyššou úrovne pre Slovenskú republiku, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zdržať sa uvádzania a predaja výrobkov s totožným označením
alebo označením pripomínajúcim označenia výrobkov žalobcu, zdržať sa používania technických listov
a bezpečnostných kariet údajov výrobkov pre výrobky s označením ako výrobky žalobcu bez označenia„ADDINOL“ do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zdržať sa akéhokoľvek používania materiálov,
etikiet, dokumentov, sudov a akýchkoľvek iných vecí obsahujúcich logo „ADDINOL“ a/alebo „ADDINOL
THE ART OF OIL SINCE 1936“. Žalobca súdu prvej inštancie nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti

navrhovanýchpetitov,pretosúdžalobuvtejtočastizamietol,atozdôvodu,žežalobcasúdunepreukázal
nekalosúťažné konanie žalovaného v roku 2019 ani existenciu dôvodnej obavy, že také konanie v
budúcnosti hrozí. Z vyjadrení žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalobca nemá vedomosť o tom,
či nekalosúťažné konanie žalovaného aktuálne trvá, avšak obáva sa takého konania do budúcnosti.
Ohľadom nárokov žalobcu na zdržanie sa nekalosúťažného konania súd žalobe nevyhovel, nakoľko

žalobca súdu nepreukázal, že žalovaný sa takého konania dopustil v minulosti, že také konanie trvá, ani
žejehrozbatakéhokonaniadobudúcnosti,okrempreukázania,žesaoznačovalakovýhradnýobchodný
zástupca žalobcu, pretože tejto časti žaloby bol žalobca úspešný. Keďže žalobca súdu nepreukázal,
že sa žalovaný naďalej označuje ako výhradný obchodný zástupca žalobcu, súd nepovažoval za
dôvodné uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania údajov, ktorých obsahom sú tvrdenia,
že žalovaný je výhradným zástupcom žalobcu, alebo že ponúka výrobky žalobcu na akýchkoľvek

webových stránkach s národnou doménou najvyššou úrovne pre Slovenskú republiku, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca súdu totiž nepreukázal ani existenciu hrozby takého správania
žalovaného v budúcnosti. Strany sporu sa podrobne zaoberali okolnosťami, za akých boli na Slovensku
a v ČR predávané výrobky značky ADDINOL, ako boli balené, označované, prečerpávané atď. Tvrdenia
týkajúce sa kvality výrobkov značky ADDINOL v nadväznosti na ich uskladňovanie v sudoch tyrkysovej

farby, príp. neoriginálnej modrej s náležitou etiketou a v nepokrčených súdoch, v rôznych objemoch - boli
založené na tvrdeniach žalobcu, preukazovanými viacerými fotografiami a naopak na strane žalovaného
dochádzalo k tvrdeniu, že sa oleje prečerpávali aj do nádob o objeme podľa požiadavky zákazníka a že
k poškodeniu sudov došlo na strane zákazníka.
6. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že podľa § 2 ods. 4 Zmluvy bola U.. S. oprávnená opatriť

balenia výrobkov inými/ďalšími etiketami a predávať ich s novým/dodatočným označením. Z uvedených
zmluvných ustanovení ako aj výsluchov na pojednávaní vyplývalo, čo sa týkalo balenia výrobkov,
mal súd za preukázané, že žalobca dodával výrobky zn. ADDINOL U.. S. aj v cisternách, čo má
automaticky za následok prelievanie olejov do sudov a následný predaj v iných, menších množstvách.
Z ustanovenia § 2 Zmluvy nevyplývalo, že U.. S. je povinná používať iba konkrétne etikety. Ďalej

žalobca súdu nepreukázal, či s etiketami mala manipulovať U.. S. alebo žalovaný, kto mal pozmeňovať
neoprávnene karty a technické listy. Porovnávanie uvedených listín a fotografií nepreukazuje subjekt,
ktorý mal zmeny uskutočniť, resp. dopustiť sa protiprávneho konania. Z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že existovali pochybnosti o riadnom označovaní a balení výrobkov zn. ADDINOL, aj o tom,
či sú uvádzané na trh iba originálne výrobky, avšak nebolo preukázané, ktorý subjekt sa mal takého

konania dopustiť. Žalobca súdu nepreukázal, že žalovaný predával neoriginálne výrobky v snahe ich
predať ako výrobky značky ADDINOL. Žalobca súdu nedoručil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,
že obsah výrobku (napr. olej) s označením značky ADDINOL na obale (či už v pozmenenej etikete
alebo originálnej) nebol výrobkom značky ADDINOL. Z dôkazov predložených žalobcom, z tvrdení
žalobcu, ako aj z vykonaných výsluchov svedkov, nemal súd za preukázané, že žalovaný predával

neoriginálne výrobky ako výrobky značky ADDINOL. Žalobca preukazoval súdu iba podozrenia, že sa
nejedná o originál výrobky, nie samotnú skutočnosť neoriginality (napr. chemickým rozborom). Keďže
žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný predával neoriginálne výrobky s označením ADDINOL, súd
považoval uloženie povinnosti zdržať sa predaja uvádzania a predaja výrobkov s totožným označením
alebo označením pripomínajúcim označenia výrobkov žalobcu za nepreukázané a teda nedôvodné.

7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že konanie žalovaného spočívajúce v označovaní sa
za výhradného obchodného zástupcu napĺňalo znaky parazitovania na povesti podľa ust. § 48
ObZ. Žalovaný označovaním sa za výhradného obchodného zástupcu pôsobil na zákazníkov ako
odborne spôsobilý subjekt na predávanie výrobkov značky ADDINOL v spolupráci a pod dohľadom
priamo žalobcu, garantujúci kvalitu výrobkov a riadne vybavenie prípadného reklamačného postupu,

dostupnosť správnych informácií, správnosť a úplnosť sprievodnej dokumentácie, t.j. kariet ako
aj technických listov a z toho exkluzívneho postavenia získaval na trhu postavenie, ktoré ho
uprednostňovalo pred ostatnými predajcami výrobkov značky ADDINOL. Konanie žalovaného bolo
úmyselné, účelné s cieľom získať prospech. Medzi prostriedky právnej ochrany poškodeného súťažiteľa
patrí najmä možnosť domáhať sa nároku na primerané zadosťučinenie, na náhradu škody, vydania

bezdôvodného obohatenia, uverejnenia rozsudku na trovy účastníka, zdržania sa nekalosúťažného
konania, odstránenia protiprávneho stavu. Žalobca nepožadoval od žalovaného primerané finančné
zadosťučinenie, ale požadoval ospravedlnenie, ktoré v znení navrhovanom žalobcom súd považovalza primerané, spĺňajúce svoj účel, preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zverejnenie
ospravedlnenia.
8. Proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd

aplikoval síce správnu právnu normu, t.j. ust. § 255 C.s.p., ale na zistený skutkový stav v prejednávanej
veci ju nesprávne aplikoval (použil). Súd uzavrel, že keďže žalobca bol v prejednávanej veci úspešný v
jednom zo šiestich žalobných návrhov, nárok na náhradu trov konania sa prizná pomerným rozdelením
trovkonaniapodľaúspechuvspore,t.j.žalovanémupriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 66,6% (83,3%-16,7%). Žalobca je toho názoru, že takúto „mechanickú“, resp. „matematickú“

aplikáciu zásady úspechu vo veci v prípade čiastočného úspechu na rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania nie je možné použiť vždy. Čisto formalistickým pohľadom na výsledok sporu, teda žalobca
uspel v jednom zo šiestich žalobných návrhov. Uvedené spôsobilo, že matematickým pohľadom
na úspešnosť strán v prejednávanej veci, t.j. úspešnosť žalobných návrhov (žalobca : žalovaný =
1 : 5) žalovaný v konaní „vyhral“. Žalobný návrh, s ktorým žalobca uspel, spočívajúci vo verejnom
ospravedlnení žalovaného za nekalosúťažné konanie pritom žalobca považuje za podstatný, keďže mu

prináša morálne zadosťučinenie. Aj skutočnosť, že žalobca si voči žalovanému neuplatňoval akúkoľvek
ujmu v podobe finančného zadosťučinenia podčiarkuje osobitný význam tohto žalobného návrhu z
pohľadu žalobcu. Svojou povahou ide pritom o úplne iný žalobný návrh než zvyšných 5 zamietnutých
žalobných návrhov (spočívajúcich v zdržaní sa určitého konania do budúcnosti). Po nepokračovaní
žalovaného v nekalosúťažnom konaní po podaní žaloby však týmto žalobným návrhom zostal „len“

preventívny charakter. V prípade, že by odvolací súd napriek argumentácii žalobcu dospel k záveru, že
súd ust. § 255 C.s.p. správne aplikoval na zistený skutkový stav v prejednávanej veci, žalobca tvrdí,
že nesprávne právne posúdenie veci potom spočíva v aplikácii nesprávnej právnej normy - súd mal
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať (zohľadniť) ust. § 257 C.s.p. Osobitne
po zohľadnení skutočnosti, že žalobca si voči žalovanému neuplatňoval akúkoľvek ujmu v podobe

finančnéhozadosťučinenia,bybolonanajvýšnespravodlivé,abyžalobcamalžalovanémunahradiťtrovy
predmetného konania. V nadväznosti na uvedené navrhol napadnutý výrok zmeniť, že súd žalobcovi
prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Proti I. a III. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, podľa ktorého súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Uviedol,

že žalobca sa so žalovaným nemohli stretnúť v rámci hospodárskej súťaže, ako súťažitelia, čo podporne
vyplýva aj zo Zmluvy č. 06/2006, z ktorej je zrejmé, že žalobca je v postavení výrobcu automobilových,
priemyselných mazív a špeciálnych priemyselných mazív, t.j. nie je v pozícii distribútora daných
výrobkov. Žalobca nenakupuje mazivá a oleje za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto
olejov. Naopak, žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá v rámci predmetu podnikania vykonáva

najmä činnosť kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)
a konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), so zameraním sa na predaj olejov a mazív. Postavenie
sporových strán je na relevantnom trhu rozdielne, a keďže z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný
súťažný vzťah. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo/37/2011, s
ktorým sa súd nevysporiadal, pričom žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný. Súd

tiež nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch p. M. R., konateľa žalobcu. Žalovaný má za to, že v
konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaný svojim konaním naplnil kumulatívne znaky generálnej
klauzuly nekalosúťažného konania, na čo poukazuje. Pokiaľ teda konanie žalovaného nenaplnilo znaky
generálnej klauzuly nekalej súťaže, nie je možné ani to, aby naplnilo znaky zvláštnej skutkovej podstaty
nekalej súťaže v zmysle § 48 ObZ.

10. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že na základe reklamného letáku nemôže byť pravdivý
záver súdu, že sa na základe tohto letáku žalovaný prezentoval ako výhradný zástupca žalobcu.
To isté platí i o webovej stránke. Žalovaný uvádza, že to nebol on, kto sa „omylom“ označoval za
výhradného zástupcu žalobcu, ale bol to práve žalobca, kto ho za takého označoval a zamieňal si
právnickú a fyzickú osobu. Zmluvné vzťahy zo Zmluvy neboli jasné, pričom Zmluva o obchodnej

spolupráci bola pripravovaná zo strany žalobcu, ktorý následne sám nevedel, s kým vlastne Zmluvu
uzatvoril, pričom za výhradného dodávateľa považoval samotnú spoločnosť MADAST s.r.o., a túto aj
preukázateľne takto prezentoval voči tretím osobám. Podľa žalovaného je rozsudok v časti verejného
ospravedlnenia nepreskúmateľný, keďže bol to práve žalobca, kto žalovaného označoval za svojho
výhradného zástupcu voči tretím osobám, čo vyplýva už z uvedeného letáku, ktorým žalobca propagoval

svoju spoločnosť, zo žaloby žalobcu, v ktorej samotný žalobca uviedol, že Zmluvu (o výhradnom
zastúpení) uzatvoril so žalovaným, ako aj z listu zo dňa 6.7.2012 adresovanému Lesom SR, štátnemu
podniku, v ktorom sám konateľ žalobcu, p. R. uvádzal ako subjekt, s ktorým na území Slovenskej
republikyspolupracoval,právespoločnosťMADASTaniefyzickúosobup.U..S.-A..Nejasnéoznačeniesubjektu na webových stránkach nemožno hodnotiť ako nekalosúťažné konanie v hospodárskej súťaži,
nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný uvádzal, že je výhradný zástupca žalobcu vo vzťahu k iným
odberateľom. Priznané ospravedlnenie je neprimerané a nezodpovedá ani požiadavke proporcionality.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.
11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení
produkovaných v konaní. Žalobca je nielen výrobcom predmetných výrobkov značky ADDINOL, ale

prostredníctvom svojich obchodných zástupcov (ktorým bola na základe Dealerskej zmluvy č. 06/2006
do roku 2010 aj U.. S. S. - A.) tieto aj predáva vo viacerých štátoch EÚ, vrátane Slovenskej republiky.
Skutočnosť, že na to používa svojich obchodných zástupcov, a nie je v danom teritóriu činný sám, nie
je rozhodujúca. Šírenie dobrého mena značky ADDINOL a dosiahnutie čo najvyššieho zisku je totiž v
najväčšom záujme samotného žalobcu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Obo 37/2011, podľa ktorého medzi výrobcom pohonných hmôt a ich distribútorom neexistuje súťažný

vzťah, nemožno v prejednávanej veci použiť. Uvedené rozhodnutie totiž vychádza z iného skutkového
stavu. Jeho podstatou je, že žalovaná spoločnosť ako výrobca motorovej nafty diskriminovala žalobcu
tým spôsobom, že s ním odmietla uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty z jej výrobného
závodu. V dôsledku toho mu mala spôsobiť škodu, keďže žalobca bol nútený nakupovať naftu od
iných spoločností za vyššie ceny. V prejednávanej veci sa však žalovaný verejne prezentoval a správal

ako výhradný zástupca žalobcu (na webe, voči zákazníkom, či v rámci výberových konaní), ktorým
nikdy ani nebol a vznikli pochybnosti o pôvode tovaru, ktorý predával pod značkou Madast, aj niekoľko
rokov po skončení zmluvy s U.. S. S. - A., od ktorej mal tieto produkty podľa vlastných slov kupovať.
Vo všeobecnosti tak vyvolával mylný dojem, že výrobky ponúka ako obchodný zástupca žalobcu, čím
jednoznačne parazitoval na dobrej povesti. Uvedené konanie žalovaného totiž bolo spôsobilé zapríčiniť

zníženie predaja výrobkov žalobcu na slovenskom trhu a teda aj zníženie zisku žalobcu. Výsluch svedka
žalobca považuje za nepotrebný a neúčelný, a k meritu veci nemá opodstatnenie.
12. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o označenie žalovaného v letáku ako výhradného zástupcu
žalobcu, v zmysle výpovede pána A. S., tento leták pochádza z roku 2006, t.j. zo začiatku zmluvného
vzťahu žalobcu a U.. S. S. - A.. V tom období bol žalobca presvedčený, že komunikuje s MADAST

zastúpený pani S.. Nerozlišoval a nevedel, že sa pani S. podniká pod dvoma subjektmi, vnímal
ich pod značkou MADAST. Pre účely tohto konania však tento leták nie je podstatný. K verejnému
ospravedlneniu uviedol, že skutočnosť, že žalobca verejné ospravedlnenie na základe zmeny žaloby
žiadal po troch rokoch od podania samotnej žaloby, je pre danú vec bezpredmetná. Je totiž základným
procesným právom žalobcu žalobou disponovať, vrátane rozšírenia žalobného návrhu.

13. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že nie je možné, aby v predmetnej veci došlo k
nekalosúťažnému konaniu, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o naplnení znakov všeobecnej
skutkovej podstaty nekalej súťaže a už vôbec nemožno uvažovať o naplnení znakov jej zvláštnej
skutkovej podstaty. Žalobca totiž nie je subjektom, ktorý nakupuje mazivá a oleje za účelom ich
ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto olejov. Naopak, žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá

v rámci predmetu podnikania vykonáva najmä činnosť kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), so zameraním
sa na predaj olejov a mazív. Postavenie sporových strán je na relevantnom trhu rozdielne, a keďže z
tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťažný vzťah, chýba jeden zo základných predpokladov na
to, aby bolo konanie vymedzené ako nekalosúťažné. Žalovaný sa s tvrdeniami ohľadom poškodenia

dobrého mena a povesti sa jednoznačne nestotožňuje, žalobca predmetné tvrdenia rozhodne v konaní
nepreukázal, pričom k takému porušeniu zo strany žalovaného ani nedošlo. Navyše má za to, že to bol
práve samotný žalobca, ktorý nekonal v súlade s dobrými mravmi, keď v priebehu platnosti a účinnosti
Zmluvy o výhradnom zastúpení ustanovil za výhradného predajcu pre územie Slovenskej a Českej
republiky nielen U.. S. - A., ale aj ďalší subjekt, a to ADDINOL Czech Republic s.r.o., organizačná zložka

Slovakia. Súd prvej inštancie (v bode 40 rozsudku) uviedol, že žalovaný o sebe tvrdí, že je výhradným
zástupcom pre výrobky značky ADDINOL. Avšak opak je pravdou, nakoľko v konaní bolo žalovaným
uvedené, že leták (ohľadom INTER TRIBO 2006 a reklamný leták ADDINOL) vyhotovil žalobca, čo
žalobca ani nepoprel. Ďalej má žalovaný za to, že nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 C.s.p.
14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný neprináša žiadne nové tvrdenia a

žalobca v plnom rozsahu trvá na svojej argumentácii.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.1.2024. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 44 ods. 1, a 2, OBZ: Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušenie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia

Podľa ust. § 48 OBZ je parazitovaním využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného
súťažiteľascieľomzískaťprevýsledkyvlastnéhoalebocudziehopodnikaniaprospech,ktorýbysúťažiteľ
inak nedosiahol.

Nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne napĺňa tieto znaky :
- ide o konanie v hospodárskej súťaži,
- konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a
- konanie musí byť spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Podľa §380 ods. 1, CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutých častiach, ako aj celého obsahu spisového
materiálu a odvolania žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v
celom rozsahu na ne poukazuje.
18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný sa verejne prezentoval a
správal ako výhradný zástupca žalobcu, ktorým nikdy nebol a vznikli tak pochybnosti o pôvode tovaru,

ktorý predával pod značkou Madast. Súd prvej inštancie správne právne posúdil namietanú aktívnu
legitimáciu žalobcu v tom zmysle, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Odvolací súd
navyše dodáva, že žalobca ako výrobca rôznych druhov mazacích olejov je zároveň aj ich predajcom.
Uvedené vyplýva z jeho výrobnej činnosti a bez následného predaja vyrobeného produktu by činnosť
žalobcu nemala žiaden ekonomický význam. Je nepodstatné, či žalobca predával svoj vyrobený produkt

priamo odberateľom alebo prostredníctvom obchodných zástupcov. Žalobca je nepochybne súťažiteľ v
hospodárskej súťaži a teda je aktívne legitimovaný v konaní v ktorom sa domáha proti neoprávnenému
konaniu v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu
žalobcovi a iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
19. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo hodnoverným spôsobom

preukázané, že žalovaný svojim konaním vyvolával mylný dojem, že výrobky ponúka ako obchodný
zástupca žalobcu a to bez akéhokoľvek zmluvného a právneho základu. Súd prvej inštancie správne
posúdil konanie žalovaného ako parazitovanie na povesti žalobcu podľa § 48 ObZ. Uvedené konanie
žalovaného bolo teda spôsobilé privodiť žalovanému neprimeranú výhodu a výhodnejšie postavenie
v hospodárskej súťaži. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je vo veci aktívne

vecne legitimovaný a boli naplnené znaky generálnej klauzuly v zmysle ust. § 44 ObZ. Na základe
Dealerskej zmluvy č. 6/2006 zo dňa 17.5.2006 žalobca ako nemecká obchodná spoločnosť uzatvoril
s podnikateľkou U.. S. S. - A. (ďalej aj „Ing. S.“), A. X, I., Dealerskú zmluvu za účelom predaja mazív
spoločnosti ADDINOL na území ČR a SR ako výhradného predajcu. Žalovaný podniká ako obchodnáspoločnosť s obchodným menom MADAST, s.r.o. s obdobným predmetom podnikania ako U.. S. S. -
A.. V obchodnom styku tak mohlo dochádzať k zámene účastníkov jednotlivých obchodných prípadov
avšak žalovaný sa nemohol ani pri vynaložení elementárnej obozretnosti v obchodnom styku považovať

a vystupovať ako obchodný zástupca žalobcu. Odvolací súd považuje povinnosť uloženú napadnutým
rozsudkom vo výroku I. za primeranú vo vzťahu k rozsahu a charakteru nekalosúťažného konania
žalovaného a postačujúcu na reparáciu škodlivého stavu. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na
bod 46. - 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie uvedeným bližšie zaoberal
a dostatočným spôsobom správne vysporiadal.

20. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/37/2011, na ktoré odkazuje žalovaný, odvolací súd
poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie sa na prejednávanú vec nedá použiť. Podľa vyššie uvedeného
rozhodnutia, medzi výrobcom pohonných hmôt a ich distribútorom neexistuje súťažný vzťah, vychádza
totiž z iného skutkového stavu. Jeho podstatou je, že žalovaná spoločnosť ako výrobca motorovej nafty
diskriminovala žalobcu tým spôsobom, že s ním odmietla uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku motorovej
nafty z jej výrobného závodu. V dôsledku toho mu mala spôsobiť škodu, keďže žalobca bol nútený

nakupovať naftu od iných spoločností za vyššie ceny. K nevykonaniu výsluchu svedka p. R., konateľa
žalobca, odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie
dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu, pričom
súd prvej inštancie považoval výsluch svedka za nadbytočný, keďže je nehospodárny vzhľadom na
hospodárnosť konania, pričom súdu dostatočne postačovali predložené listinné dôkazy. K odvolacej

námietke žalovaného, že to nebol on, kto sa označoval za výhradného zástupcu žalobcu, ale bol to práve
žalobca, kto ho za takého označoval a zamieňal si právnickú a fyzickú osobu, odvolací súd uvádza, že
v konaní sa jednoznačne preukázalo, že žalovaný sa prostredníctvom webových stránok, ako aj pred
zákazníkmi v obchodnom styku prezentoval ako zástupca žalobcu.
21. K odvolaniu žalobcu, podľa ktorého bol žalobca v prejednávanej veci úspešný v jednom zo šiestich

žalobných návrhov, teda bol úspešný vo verejnom ospravedlnení žalovaného za nekalosúťažné konanie
a toto žalobca považuje za podstatné, keďže mu prináša morálne zadosťučinenie, a teda pomerné
rozdelenie trov konania podľa úspechu v spore je nesprávne, odvolací súd poukazuje na to, že súd
prvej inštancie správne posúdil pomer úspechu v zmysle § 255 CSP Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie správne posúdil úspech žalobcu čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného

nároku. Súd v rozsudku v bode 45 uviedol, že žalobcovi priznal nárok len na verejné ospravedlnenie a so
zvyšné nároky žalobcu ako nedôvodné zamietol. Na základe uvedeného je možné rozhodnúť o nároku
na náhradu trov konania len spôsobom pomerného posúdenia úspechu v konaní v súlade s§ 255 ods.
2, CSP. Súd prvej inštancie správne a zákonne určil pomer úspechu strán v konaní tak, že žalobca bol
úspešný v jednom zo šiestich žalobných návrhov, teda jeho pomer úspechu bol 16,7% a neúspech v

rozsahu 83,4%. Po odčítaní pomeru úspechu a neúspechu v konaní bol správne určený rozsah nároku
na náhradu trov konania v prospech žalovaného.
22. Knáhradetrovkonaniaakpoužitiu§257CSPodvolacísúdvpreskúmavanejvecinevzhliadoldôvod
pre použitie ust. § 257 CSP, ktorého aplikáciu síce navrhol žalobca v rámci odvolania, ktoré odôvodnil
tým, že si voči žalovanému neuplatňoval akúkoľvek ujmu v podobe finančného zadosťučinenia a bolo

by nespravodlivé, aby žalobca mal žalovanému nahradiť trovy predmetného konania. Odvolací súd
pripomína, že záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané v konkrétnej veci dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci,
vrátane posúdenia všetkých pomerov strán sporu, pričom ide o výnimočnú aplikáciu tohto ustanovenia,
ktoré len výnimočne možno použiť, čo však v tomto konaní nebolo splnené, nakoľko podľa názoru

odvolacieho súdu žalobca zadal príčinu na súdny spor, v ktorom bol úspešný v jednom petite žaloby zo
šiestich. Bez ohľadu na očakávania žalobcu je výsledok sporu taký, že v konaní podľa pomeru úspechu
nebol úspešný, pričom jeho postup v konaní nemožno posúdiť ako výnimočný, resp. zadávajúci dôvody
hodné osobitného zreteľa pre účely aplikácie § 257 C.s.p.
23. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako aj žalovaného ako právne

irelevantnú, kedy ani jeden z nich uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. V konaní nedošlo
k žiadnym vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dostatočnezistilskutkovýstav,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam
a vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku
spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.

24. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje nazáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998; pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Žalobca sa odvolal v časti súvisiaceho výroku (trovy konania) a žalovaný sa odvolal v
vočivýrokuI.atedadomeritaveci. Spoukazomnaust.§262ods.2C.s.p.,ovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).