Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 21C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3823219293.2

Uznesenie

- 10 - 21C/23/2023

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/1,
957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182, pr. zast. JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so
sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 805 922, proti žalovanému: ACCOUNTYS, s.r.o., so

sídlom J. Kačku 1488/23, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 269 514, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

- 10 - 21C/23/2023

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zložiť do úschovy Okresného súdu Prievidza peňažnú sumu 27.144,00 eur, a to do
troch dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

- 7 - 21C/23/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajšom súde dňa 18.08.2023 domáha, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.144,00 eur ako bezdôvodné obohatenie z titulu užívania majetku
žalobcu od septembra 2021. Zároveň sa domáha, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100,00 %.

2. Tunajšiemu súdu bolo dňa 04.12.2023 doručené podanie žalobcu zo dňa 30.11.2023, označené ako
„Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ , v ktorom žalobca žiada, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Prievidza peňažnú
sumu 27.144,00 eur, a to do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

3. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že podal v mesiaci
august 2023 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, prostredníctvom ktorej sa voči žalovanému
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 27.144,00 eur. Konanie o žalobe o vydanie

bezdôvodného obohatenia je toho času vedené Okresným súdom Prievidza pod sp. značkou
21C/23/2023. Uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, súpisné číslo: XXXX, postavenej na
pozemku parcely registra „C", parcelné číslo: XXXX, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné
účely, popis stavby: kolkáreň, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bánovce nad Bebravou, pre okres: A. B. A., obec: A. B. A., katastrálne územie: A. B. A.
(ďalej ako „predmetná nehnuteľnosť“). Dňa 20.03.2015 uzatvoril žalobca a obchodná spoločnosť FAIDA,

s.r.o., so sídlom: Nábrežná 3, 911 01 Trenčín, IČO: 46 024 867 nájomnú zmluvu (ďalej ako „nájomná
zmluva"). V zmysle nájomnej zmluvy mal žalobca postavenie prenajímateľa a obchodná spoločnosťFAIDA,s.r.o.postavenienájomcu.Predmetomnájomnejzmluvyboloprenechanienebytovýchpriestorov
nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu ako prenajímateľa v prospech
obchodnej spoločnosti FAIDA, s.r.o. ako nájomcu. Predmet nájmu bol definovaný v článku I bod 1.

nájomnej zmluvy (ďalej ako „predmet nájmu"). V zmysle ustanovenia článku II ods. 3 nájomnej zmluvy
sa obchodná spoločnosť FAIDA, s.r.o. zaviazala uskutočniť stavebné zhodnotenie, resp. rekonštrukciu
predmetnej nehnuteľnosti s predpokladanou výškou zhodnotenia predmetu nájmu v sume 120.000,00
eur. V zmysle ustanovenia článku III ods. 2 písm. a) stráca nájomná zmluva platnosť pokiaľ nájomca
nezrealizuje odsúhlasené práce na predmete nájmu na dohodnutý účel do 31.12.2019. V zmysle

ustanovenia článku VI ods. 10 nájomnej zmluvy nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu,
špecifikovaný v čl. I nájomnej zmluvy alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Dňa 27.05.2015 na základe žiadosti obchodnej spoločnosti FAIDA. s.r.o. udelil žalobca súhlas s
podnájmom časti stavby, resp. predmetu nájmu v prospech žalovaného. Dňa 29.06.2016 na základe
žiadosti obchodnej spoločnosti FAIDA, s.r,o. udelil žalobca súhlas s podnájmom ďalšej časti stavby,
resp. predmetu nájmu v prospech žalovaného. Obchodná spoločnosť FAIDA, s.r.o. zanikla v dôsledku

zlúčenia dňa 29.11.2016, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť MATRIX.M.R.,
s.r.o. V zmysle ustanovenia § 14 písm. c) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorovvzneníneskoršíchpredpisov,aknebolodohodnutéinak,taknájomzanikázánikomprávnickej
osoby, ak je nájomcom. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
FAIDA, s.r.o. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by spájalo so zánikom právnickej osoby, ktorá je

nájomcom odchylné právne dôsledky ako predpokladá ustanovenie § 14 písm. c) zákona č. 116/1990
Zb. V dôsledku zániku obchodnej spoločnosti FAIDA. s.r.o. tak odo dňa 29.11.2016 zanikol aj nájom
nebytových priestorov tvoriacich predmet nájmu. Podnájomný vzťah je právnym vzťahom odvodeným
od nájomného vzťahu. Mal za to, že zánikom obchodnej spoločnosti FAIDA, s.r.o. ako nájomcu
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe a predstavujúcich predmet nájomnej zmluvy došlo

automaticky aj k zániku podnájmu predmetných priestorov zo strany žalovaného. Po zániku obchodnej
spoločnosti FAIDA, s.r.o. nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu nájomnej, resp. inej
zmluvy týkajúcej sa predmetu nájmu, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený užívať predmet
nájmu,ktoréhovlastníkomježalobca.Žalovanýužívapredmetnájmuajpozánikuobchodnejspoločnosti
FAIDA, s.r.o., a to napriek tomu, že mu na to nesvedčí žiadny právny titul. Za užívanie predmetu nájmu

mu zároveň žalovaný neplatí žiadnu odplatu. Konštatoval, že nie je v žiadnom kontakte s právnym
nástupcom obchodnej spoločnosti FAIDA. s.r.o., teda s obchodnou spoločnosťou MATRIX.M.R., s.r.o.
a tento mu ani neuhrádza nájomné dojednané v nájomnej zmluve s obchodnou spoločnosťou FAIDA,
s.r.o. Uvedená skutočnosť je pochopiteľná, nakoľko nájom nebytových tvoriacich predmet nájmu
v zmysle ustanovenia § 14 písm. c) zákona č. 116/1990 Zb. zanikol. Uviedol, že zo strany obchodnej

spoločnosti FAIDA, s.r.o. nebola zrealizovaná rekonštrukcia v dojednanej výške 120.000,00 eur do
31.12.2019. Takáto investícia nebola zrealizovaná ani zo strany obchodnej spoločnosti MATRIX.M.R.,
s.r.o. alebo žalovaného. Žalovaný tvrdí, že zánikom obchodnej spoločnosti FAIDA, s.r.o. sa on stal
jediným nájomcom predmetu nájmu. Zánik právnickej osoby, ktorá je nájomcom spôsobuje zánik
nájmu. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý tvrdí, že so zánikom obchodnej

spoločnosti FAIDA, s.r.o. sa on stal jediným nájomcom predmetu nájmu, nakoľko takáto interpretácia
nemá žiadnu oporu v zákonných normách. Tvrdenie žalovaného, že jeho postavenie podnájomcu sa
zánikom obchodnej spoločnosti FAIDA, s.r.o. zmenilo na postavenie nájomcu je v rozpore so zákonom a
jeho názory nemožno v tomto smere považovať za správne a akceptovateľné. Žalovaný nikdy nepristúpil
k nájomnej zmluve medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou FAIDA, s.r.o., resp. medzi žalobcom

a žalovaným nikdy nedošlo k vzniku žiadne právneho vzťahu, z ktorého by žalovanému vyplývalo
postavenie nájomcu. Transformácia právneho postavenia podnájomcu na postavenie nájomcu iba v
dôsledku zániku právnickej osoby, ktorá je nájomcom nie je zákonom prípustná. Hoci žalovaný sám
seba považuje za nájomcu predmetu nájmu, tak neplatí žalobcovi platby, ktoré by bolo možné považovať
za nájomné. Zdôraznil, že žalovaný užíva nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe žalobcu bez

právneho dôvodu. Tým, že žalovaný užíva majetok vo vlastníctve žalobou bez právneho dôvodu, tak
žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, a to už niekoľko rokov. V zmysle ustanovenia §
451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka platí, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí
musí obohatenie vydať. Vzhľadom na charakter bezdôvodného obohatenia zároveň nemožno uvažovať
o vydaní bezdôvodného obohatenia in natura, ale v zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka

je nutné, aby sa žalobcovi poskytla peňažná náhrada. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
žalovaného možno podľa názoru žalobcu vychádzať z výšky nájomného dojednaného medzi žalobcom
a obchodnou spoločnosťou FAIDA, s.r.o. v nájomnej zmluve. Výška nájomného bola v nájomnej
zmluve dojednaná na sumu 1.131,00 eur mesačne. Vzhľadom na čas uzatvorenia nájomnej zmluvya s prihliadnutím na infláciu možno nepochybne považovať takto dojednanú výšku nájomného za
minimálnu úroveň obvyklého nájomného zodpovedajúceho bezdôvodnému obohateniu žalovaného
za každý mesiac užívania majetku žalobcu. Žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho dôvodu

nepretržite už niekoľko rokov. Vzhľadom na to sa žalobca prostredníctvom podanej žaloby domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v stavbe vo vlastníctve žalobcu, a to počnúc mesiacom september 2021.
Celková suma, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil užívaním majetku žalobcu od
septembra 2021 do momentu podania žaloby zodpovedá sume 27.144,00 eur (24 x 1.131,00 eur). Mal

za to, že ním žalobou uplatnený nárok je dostatočne osvedčený a zjavne dôvodný. Podmienkou vydania
neodkladného opatrenia zo strany súdu je okrem opísania skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, taktiež aj opísanie rozhodujúcich
skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Po podaní žaloby žalobca získal informácie, že žalovaný nie je v dobrej ekonomickej situácii.
To vedie žalobcu k obave, že si v prípade úspechu v spore nedosiahne reálne vymoženie uplatneného

nároku a žalovaný mu nevyplatí žalovanú sumu. Žalovaný vykazuje už od roku 2018 podľa vlastných
účtovných závierok stratu. Žalovaný má zároveň záporné základné imanie a v zmysle dostupných
dokumentov má vlastný kapitál -34.087,00 eur. Záporné základné imanie a dlhodobá strata obchodnej
spoločnosti je skutočnosťou, ktorá vzbudzuje dôvodnú obavu o to, že dlžník nebude schopný plniť
svoje záväzky. Záporné vlastné imanie je pre obchodné spoločnosti problémom, ktorý môže vážnym

spôsobom ohroziť ich existenciu. Pre samotnú spoločnosť je záporné vlastné imanie spôsobené
vysokou stratou problémom už len z toho dôvodu, že firma nedosahuje účel, pre ktorý bola založená -
dosahovanie zisku. Záporné vlastné imanie okrem iného znamená aj to, že celý majetok je financovaný
len z cudzích zdrojov tvorených rôznymi druhmi záväzkov. To je vysokým rizikom aj pre samotných
veriteľov spoločnosti, že ich pohľadávky nebudú uspokojené. Preto je ochrana veriteľov spoločností

so záporným vlastnými imaním upravená aj legislatívne. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním
a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od
kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti.
Na základe vyššie opísaných skutočností zastával názor, že pomery medzi stranami je potrebné

neodkladne upraviť formou neodkladného opatrenia a súčasne, že bez nariadenia neodkladného
opatrenia zo strany súdu bude exekúcia žalobcom uplatneného nároku ohrozená. Konštatoval, že
jediným v súčasnosti možným a efektívnym prostriedkom na ochranu jeho právneho postavenia je,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy žalovanú sumu, t. j. 27.144,00 eur. Vzhľadom
na subsidiárny charakter inštitútu neodkladného opatrenia voči inštitútu zabezpečovacieho opatrenia

žalobca skúmal, či v danom neprichádza do úvahy možnosť dosiahnuť ochranu uplatneného nároku aj
formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na základe jeho návrhu. Na základe verejne dostupných
informácií však dospel k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, na ktoré by
bolo možné prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo v prospech žalobcu,
a tým poskytnúť dočasnú ochranu jeho nároku. V dôsledku uvedeného preto možno konštatovať,

že účel sledovaný týmto návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti
žalovaného zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Žalobca ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v uvedenom podaní označil a predložil: čiastočný
výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. B. A., Nájomnú zmluvu zo dňa 20.03.2015, Stanovisko

k žiadosti zo dňa 27.05.2015 a zo dňa 29.06.2016, výpis z Obchodného registra SR obchodnej
spoločnosti FAIDA, s. r. o., vyjadrenie zo dňa 10.05.2023, účtovné závierky za roky 2018, 2019, 2020,
2021 a 2022, údaje z databázy Monitor firiem.

5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho prílohami a z

predložených listín mal súd za osvedčené:

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres Bánovce nad Bebravou, obec A. B. A., kat.
úz. A. B. A. vyplýva, že žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na tomto liste
vlastníctva ako stavba súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX, popis stavby: kolkáreň, druh

stavby: budova pre šport a rekreačné účely v podiele 1/1 (ďalej len ako „predmetná nehnuteľnosť“).

7. Dňa 20.03.2015 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a obchodná spoločnosť FAIDA, s.r.o., so sídlom:
Nábrežná 3, 911 01 Trenčín, IČO: 46 024 867 ako nájomca nájomnú zmluvu, predmetom ktorejbolo prenechanie konkrétne vymedzených nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetnej
nehnuteľnosti do nájmu zo strany žalobcu ako prenajímateľa v prospech obchodnej spoločnosti FAIDA,
s.r.o. ako nájomcu (ďalej aj len „predmetná nájomná zmluva“). Predmet nájmu bol definovaný v článku

I bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy (ďalej ako „predmet nájmu“). V zmysle článku II bod 3 predmetnej
nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal uskutočniť stavebné zhodnotenie, resp. rekonštrukciu predmetu
nájmu s predpokladanou výškou zhodnotenia predmetu nájmu v sume 120.000,00 eur. Podľa článku III
bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy zmluvné strany uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu od 01.04.2015
do 31.12.2025 s možnosťou následného predĺženia doby nájmu. Podľa článku III bod 2 písm. a) tejto

zmluvy predmetná nájomná zmluva stráca platnosť pokiaľ nájomca nezačne s rekonštrukciou predmetu
nájmu na dohodnutý účel užívania do 31.12.2015. Podľa článku III bod 2 písm. b) tejto zmluvy predmetná
nájomná zmluva stráca platnosť pokiaľ nájomca nezrealizuje odsúhlasené práce na predmete nájmu na
dohodnutý účel užívania do 31.12.2019. Výška nájomného bola dojednaná v článku IV bod 1 v sume
1.131,00 eur mesačne. Podľa článku IV bod 5 predmetnej nájomnej zmluvy na základe samostatnej
zmluvy možno započítať úhradu časti nájomného a to až do výšky 100,00 % sumy nájmu počas doby

trvania nájmu. Započítať možno len technické zhodnotenie, resp. rekonštrukciu vykonané nájomcom
a to až do celej hodnoty technického zhodnotenia. Podľa článku VI bod 10 predmetnej nájomnej zmluvy
nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu, špecifikovaný v čl. I. nájomnej zmluvy alebo jeho časť
do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.

8. V stanovisku zo dňa 27.05.2015 žalobca písomne súhlasil s prenájmom časti predmetu nájmu
spoločnosti žalovaného. V stanovisku zo dňa 29.06.2016 žalobca písomne súhlasil s prenájmom ďalšej
časti predmetu nájmu spoločnosti žalovaného.

9. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III vložka číslo: 114524/B vyplýva, že

spoločnosť FAIDA, s. r. o., IČO: 46 024 867 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť MATRIX.M.R., s.r.o., ktorá je jej jediným právnym nástupcom, pričom z obchodného
registra bola spoločnosť FAIDA, s. r. o., IČO: 46 024 867 vymazaná ku dňu 29.11.2016.

10. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2023 vyplýva, že dňa 01.06.2015 prevzal od

spoločnosti FAIDA, s. r. o. na základe zmluvy medzi oboma spoločnosťami a na základe súhlasu
mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 27.05.2015 prenájom mestského objektu Kanada za účelom
prevádzkovania reštaurácie a ubytovania. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že keďže spoločnosť FAIDA, s.
r. o. dňa 29.11.2016 zanikla zlúčením, stal sa jediným nájomcom daného objektu. Na základe zmluvy
medzi spoločnosťou FAIDA, s. r. o. a žalobcom mala spoločnosť FAIDA, s. r. o. preinvestovať v rokoch

2015-2017 na danom objekte sumu 120.000,- eur, čo sa podľa danej zmluvy malo započítať s nájmom
za obdobie 10 rokov. Konštatoval, že žalovanému zo zmluvy so spoločnosťou FAIDA, s. r. o. nevyplynulo
pokračovať v tejto investícii a túto záležitosť považoval za bezpredmetnú. Poukázal na skutočnosť, že o
mestskú nehnuteľnosť sa staral príkladným spôsobom, aby daná nehnuteľnosť bola schopná prevádzky
a všetky náklady s tým spojené išli na konto žalovaného. Na vzájomnom stretnutí na mestskom

úrade za prítomnosti konateľa spoločnosti žalovaného a primátora mesta žalovaný odovzdal faktúry od
spoločnosti FAIDA, s. r. o., z ktorých sú zrejmé investície vykonané na nehnuteľnosti Kanada a faktúry z
nákupu hnuteľného majetku, ktorý po skončení nájmu je žalovaný ochotný ponechať v majetku žalobcu.

11. Podľa predložených údajov z databázy Monitor firiem, obchodná spoločnosť žalovaného za rok 2022

malatržbyavýnosyvovýške85.500,00eur,aktívavovýške14.526,00eur,vykázalaziskmínus6.311,00
eur a vlastný kapitál vo výške mínus 34.087,00 eur. Z tejto databázy nebolo zistené, že by žalovaný
vlastnil nehnuteľný majetok.

12. Z predložených účtovných závierok za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 vyplýva, že žalovaný mal

za uvedené roky vždy negatívny hospodársky výsledok. Z predloženej účtovnej závierky žalovaného
za rok 2022 vyplýva na strane aktív majetok vo výške 14.526,00 eur (predchádzajúce účtovné obdobie
vo výške 15.098,00 eur), ďalej záporné vlastné imanie mínus 34.087,00 eur (predchádzajúce účtovné
obdobie mínus 27.776,00 eur), výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 88.102,00 eur (predchádzajúce
účtovné obdobie 79.660,00 eur), náklady na hospodársku činnosť 94.229,00 eur (predchádzajúce

účtovné obdobie 84.174,00 eur), výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 6.311,00
eur (predchádzajúce účtovné obdobie mínus 4.711,00 eur).13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v texte len „C.s.p.“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila

peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. V zmysle § 458 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

21. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej
miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného

opatrenia. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Súd
spravidlarozhodnebezvýsluchuavyjadreniastrán,abeznariadeniapojednávania.Riadnedokazovanie
v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z
obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

22. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín súd dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Z predloženého návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za osvedčené, že žalobca preukázal existenciu právneho
vzťahu medzi stranami sporu a zároveň osvedčil skutočnosti, na základe ktorých súd zastáva názor, že
existuje reálna a bezprostredná hrozba, že v prípade úspechu v prebiehajúcom súdnom spore o vydanie

bezdôvodného obohatenia a následne vedenej exekúcii, bude táto ohrozená.

23. V kontexte obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia
povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške žalovanej istiny, súd

primárne posudzoval, či v danej veci je možné dosiahnuť požadovanú ochranu prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie v pomere subsidiarity, a
či v danom prípade existuje naliehavá potreba upraviť právne vzťahy strán, či navrhované neodkladnéopatrenie je vhodným, efektívnym a opodstatneným prostriedkom dočasnej úpravy pomerov strán, resp.
či navrhované neodkladné opatrenie efektívne zabezpečuje prípadnú budúcu exekúciu.

24. Podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu
(legislatívne vyjadrená v ust. § 324 ods. 3 C.s.p.) je splnená najmä vtedy, ak je nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. v prípade, ak žalobca neuplatňuje voči
žalovanému právo na peňažné plnenie, prípadne sa nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha z
dôvodu obavy ohrozenia exekúcie. Teda len výnimočne je možné nariadenie neodkladného opatrenia

pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatnení peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi
a to vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že dosiahnutiu sledovaného účelu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Spravidla ide o situáciu, keď
dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne
záložné právo zriadiť, t. j. v situácii, ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením
žalobca nezískal postavenie prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika,

že jeho nárok nebude uspokojený.

25. V posudzovanej veci žalobca osvedčil majetkové pomery a výsledky hospodárenia žalovaného
za rok 2022 aj predchádzajúce roky s tým, že žalovaný za rok 2022 dosiahol negatívny výsledok
hospodárenia (mínus 6.311,00 eur) a zápornú hodnotu vlastného imania vo výške mínus 34.087,00 eur.

Zároveň osvedčil, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti spôsobilej na založenie, resp. takej, ktorú
by bolo možné postihnúť zabezpečovacím opatrením. Keďže žalobcu v zmysle negatívnej dôkaznej
teórie nie je možné zaťažovať ďalším preukazovaním neexistencie iného majetku postihnuteľného
zriadením záložného práva, v súlade s princípom spravodlivosti a súdnej ochrany ohrozených
práv žalobcu, súd vyhodnotil splnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia k opatreniu

zabezpečovaciemu za dostatočne osvedčené.

26. K ostatným podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia súd konštatuje, že žalobca v miere
potrebnej v danom štádiu konania osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Súd
k tomu uvádza, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, zároveň

z predložených listín vyplynulo, že žalobca uzavrel dňa 20.03.2015 v postavení prenajímateľa s
obchodnou spoločnosťou FAIDA, s.r.o., IČO: 46 024 867 v postavení nájomcu nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania konkrétne vymedzených nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň dal súhlas nájomcovi na prenájom časti
predmetu nájmu žalovanému. Zároveň z predloženého výpisu z obchodného registra nepochybne

vyplynulo, že obchodná spoločnosť FAIDA, s.r.o., IČO: 46 024 867 zanikla zlúčením a bola vymazaná
z obchodného registra. Podľa § 14 písmeno c) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov ak nebolo dohodnuté inak (čo v danom prípade osvedčené
nebolo), nájom zaniká zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom. Podnájomný vzťah je vzťahom
odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku

a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný
nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t. j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez
ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Zánik žalovaného má, resp.
mal tak za následok aj zánik podnájomného vzťahu. Zároveň zo skutkových tvrdení a predložených
listín nevyplýva, že by žalovaný predmetnú nehnuteľnosť vypratal a riadne zaplatil za jej užívanie

odplatu, resp. vydal bezdôvodné obohatenie. V súlade s vyššie uvedeným žalobca podaným návrhom
a predloženými listinami osvedčil nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, keďže tento sa pre
účely posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia javí z návrhu a predložených listín
ako pravdepodobný. Zároveň je nesporné, že navrhované nariadené neodkladné opatrenie má priamu
väzbu na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného

obohatenia v sume 27.144,00 eur za užívanie časti predmetnej nehnuteľnosti bez právneho titulu.
Otázku dôvodnosti uplatneného nároku posúdi súd vo svojom rozhodnutí vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva na vydanie bezdôvodného
odôvodnenia, bude teda predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

27.V návrhu opísané majetkové pomery žalovaného a výsledky jeho podnikateľskej činnostižalobca
osvedčil predloženými účtovnými závierkami žalovaného, ako aj predloženými údajmi z databazy
Monitor firiem. Súd mal za osvedčené, že žalovaný má za rok 2022 vykázané záporné vlastné imanie
naviac s rastúcim trendom oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu a niekoľko rokov po sebevykazuje v hospodárení stratu. V roku 2022 dosiahol žalovaný negatívny hospodársky výsledok mínus
6.127,00 eur, a to napriek výnosom z hospodárskej činnosti vo výške 88.102,00 eur. Úpadok spoločnosti
definuje § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako stav, kedy je spoločnosť predlžená

alebo platobne neschopná. Spoločnosť je predlžená vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa (má záväzky
aspoň voči dvom subjektom) a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku (má záporné vlastné
imanie). Podľa § 67a Obchodného zákonníka spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok
hrozí. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.
Vzhľadom na uvedené je daná obava, že na žalovaného ako na spoločnosť v úpadku bude vyhlásený

konkurz a prípadná exekúcia priznaného nároku by bola ohrozená. Na základe uvedených skutočností
boli dané dôvody pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.

28. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho
domáhal, pričom uviedol konkrétne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť potreby dočasne upraviť

pomery medzi stranami sporu z obavy, že exekúcia uplatneného nároku žalobcu bude ohrozená.
Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, vzťahy medzi stranami súd nerieši definitívne,
ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi pred možnými, ale v danej konkrétnej veci aj reálne
preukázanýmihroziaciminepriaznivýminásledkami,ktorýmnasvedčujúokolnostitýkajúcesaaktuálnych
majetkových pomerov žalovaného.

29. Za daných okolností je tak nariadenie neodkladného opatrenia v stanovenom znení a rozsahu
dôvodné. Nakoľko žalobca osvedčil existenciu dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj potreby neodkladnej úpravy pomerov, súd tak tomuto uplatnenému nároku poskytol právnu
ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.

30. Súd o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1
C.s.p. súd o nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

- 2 - 21C/23/2023

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d/
C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.