Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201223
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423201223.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C.
B. A. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpeného: JUDr. Ernest Botka, advokát, so sídlom: M. R.
Štefánika3,94061NovéZámky,IČO:33795363,protižalovanej:G.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:
C. B. A. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpenej: KATONA LEGAL, s.r.o., so sídlom: G. Czuczora

4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 098 684, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti výroku I. a II. uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/31/2023 – 276
zo dňa 19.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/31/2023 – 276 zo dňa 19.12.2023
v napadnutej časti (výrok I. a II.) mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vydal dňa 19.12.2023 uznesenie č. k. 10C/31/2023
– 276 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalobcovi, aby (i) sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by
zabraňoval žalovanej vo výkone svojich vlastníckych práv, pozostávajúcich z držby, užívania a fyzického
nakladania s rodinným domom na adrese C. B. A. XXXX/XX, D. E. F.; (ii) sa zdržal konaní, ktorými
by žalovanú osočoval, urážal, ako aj iných verbálnych a fyzických konaní, ktorými by mohol žalovanej

škodiť; (iii) strpel žalovanú v rodinnom dome na adrese C. B. A. XXXX/XX, D. E. F.. Vo výroku II. súd
prvej inštancie rozhodol, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/31/2023 a vo výroku III.
v zostávajúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade dospel k záveru, že návrh
žalovanejnanariadenieneodkladnéhoopatreniaprotižalobcovijedôvodnýsčasti.Poukázalnaskutkový

stav uvedený v odôvodnení a zopakoval, že navrhovateľ navrhovaného neodkladného opatrenia musí
osvedčiť základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pritom nie je potrebné dbať
na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie. Žalovaná odôvodňovala svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia predovšetkým skutočnosťami, podľa ktorých sa snažila preukázať, že vzťahy
medzi stranami sú natoľko zlé, že žalobca ju má odmietať púšťať do rodinného domu, prípadne ju má

osočovať, vykrikovať na ňu a nadávať jej. Dokonca po tom, čo si žalovaná mala riešiť bytovú otázku v
polyfunkčnom dome na adrese D. X, D. E. F., mal ju žalobca na tejto adrese odpojiť od elektrickej energie
a plynu. Podľa súdu prvej inštancie je otázne, či žalobca pristúpil k odpojeniu energií v polyfunkčnom
dome na D. X, D. E. F., čím by v zimnom období prakticky znemožnil užívanie bytu žalovanou, otázna je
aj otázka vlastníckeho práva k polyfunkčnému domu, pretože tá je predmetom súdneho sporu vedeného
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/130/2022, ktorého predmetom je určenie, že uvedený

polyfunkčný dom má patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“) žalobcu a
žalovanej.Nadruhejstranevšaknebolapodľasúduprvejinštanciespornáináskutočnosť,ato,žestranysporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti (1/1) rodinného domu nachádzajúceho
sa vo D. E. F. E. H. C. B. A. XXXX/XX. Z ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyplýva, že obaja bezpodieloví

spoluvlastníci, teda tak žalobca, ako aj žalovaná sú oprávnení predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. Vzťahy medzi stranami sa vymykajú rozumnému a
slušnému správaniu; v opačnom prípade by nebolo možné konštatovať tak, ako to uviedlo OR PZ Nové
Zámky, OO PZ Dvory nad Žitavou, že v roku 2021 medzi stranami nie je evidovaný žiadny priestupok,
v roku 2022 je evidovaný 1 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 21.09.2022, no v roku

2023,tedapotom,čobolomanželstvostránprávoplatnerozvedenédňa13.12.2022užboloevidovaných
34 priestupkov, z čoho 29 je proti občianskemu spolunažívaniu; zároveň bolo prijatých 6 trestných
oznámení; obsah jednotlivých uznesení, ďalej správ o objasňovaní priestupkov, záznamom o uložení
a záznamov o odložení OR PZ Nové Zámky, OO PZ Dvory nad Žitavou, ktoré sú v podrobnostiach
vymedzené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, presvedčili súd prvej inštancie, že vzájomné
správanie strán, ktoré žili v manželskom zväzku po dobu XX rokov, sa dostali na úroveň vzájomnej

antipatie a neznášanlivosti. V tomto smere nie je podľa súdu prvej inštancie zanedbateľný ani obsah
priestupkových spisov predložených súdu Okresným úradom Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ako aj výpis strán z Centrálnej evidencie správnych deliktov (žalovaná nemá evidovaný žiadny
správny delikt, alebo priestupok, žalobca má evidované tri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
tým, že v dňoch 21.5.2023, 05.06.2023 a 07.06.2023 úmyselne narušil občianske spolunažívanie

vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,
schválnosťami, alebo iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vždy vo výške XX eur).
Vzájomné správanie sa strán nasvedčuje vzájomným schválnostiam a priekom, ktoré nevedú k ničomu,
akurát len k stupňovaniu vzájomnej averzie. Nič to ale nezmenilo na závere súdu prvej inštancie, že
žalovaná sa opakovane dožadovala, aby jej žalobca umožnil vstup do rodinného domu na C. B. A.

XXXX/XX, D. E. F. a jeho užívanie. Rozvod manželstva strán podľa súdu prvej inštancie nič nemení
na tom, že ich BSM v celosti k rodinnému domu stále trvá, pretože konanie o vyporiadanie ich BSM
doteraz nie je právoplatne skončené. Žalovaná tým pádom má plné právo rodinný dom v súlade s § 123
Občianskeho zákonníka držať, užívať a nakladať s ním vo forme faktickej dispozície s vecou, čo súvisí
s jej faktickou držbou. Rovnaké práva má aj žalobca vo vzťahu k žalovanej a zároveň sú obaja povinní

navzájom strpieť svoju vzájomnú prítomnosť.
3. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa konaní, ktorými
by žalovanú osočoval, urážal, ako aj iných fyzických a verbálnych konaní, ktorými by mohol žalovanej
škodiť, poukázal súd prvej inštancie na oznámenia a pripojené listinné dôkazy, ktoré boli zaslané jednak
OR PZ Nové Zámky, OO PZ Dvory nad Žitavou, Okresným úradom Nové Zámky, odbor všeobecnej

vnútornej správy a z Centrálnej evidencie správnych deliktov. Súd prvej inštancie mal za to, že po tom, čo
bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania troch priestupkov v roku 2023 proti občianskemu
spolunažívaniu vo vzťahu k blízkej osobe je nutné, aby sa zdržal konaní, ktorými by žalovanú osočoval,
urážal a je povinný sa zdržať aj iných verbálnych a fyzických konaní, ktorými by jej mohol škodiť.
4. Podľa súdu prvej inštancie (i) sa osvedčila existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;

(ii) osvedčila sa naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov; (iii) neodkladné
opatrenie vo vyhovujúcej časti poskytuje potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti; (iv)
neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, sa nevytvára ireverzibilný (nenávratný) stav;
(v) právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a (vi) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným

opatrením.
5. K výroku III., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, uviedol, že právo nakladania s vecou má totiž i právny rozmer, ktorý je spojený
so zmenou vlastníctva, jeho obsahu, alebo práv s ním spojených. Pri existencii bezpodielového
spoluvlastníctva manželov k spornej nehnuteľnosti oboch strán v celosti je neprípustné, aby bolo

žalovanej umožnené vykonanie zmeny vlastníctva k citovanej nehnuteľnosti, prípadne jeho obsahu
alebo práv s ním spojených. V takomto prípade by sa nejednalo o bežnú vec, a tým pádom by to bolo v
rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý pod hrozbou neplatnosti
právneho úkonu zakotvuje, že v nie bežných veciach je potrebný súhlas oboch manželov.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v rozsahu výroku I. a II. [vychádzajúc z obsahu

odvolania v zmysle Čl. 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„CSP“)]odvolanieanavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietne. Uviedol, že uznesenie
považuje za nesprávne z nasledovných odvolacích dôvodov podľa CSP, že:a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP];
b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§

365 ods. 1 písm. f) CSP];
c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].
7.Vodôvodneníodvolaniažalobcauviedol,ženamietasprávnosťzisteniaskutkovéhostavu,alezároveň
aj opisu a interpretácie tohto skutkového stavu zo strany žalovanej. To, čo žalovaná uviedla a tvrdila vo

svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. Žalovaná
podľa neho dobrovoľne bez zjavnej príčiny, resp. po predchádzajúcej hádke s ich dcérou opustila
spoločnú domácnosť a presťahovala sa do ňou uvádzaného polyfunkčného objektu. Nepravidelne,
podľa svojho uváženia, v hociktorej dennej alebo nočnej dobe, mala prichádzať do rodinného domu,
kde demonštratívne prezentovala svoju prítomnosť. Podľa žalobcu konala, či už hlasným buchotom
hrncov v kuchyni, zatváraním dverí, hlasným púšťaním televízora, tak, aby ho rušila pri odpočinku alebo

sledovaní televízneho programu, prípadne iných tzv. voľnočasových aktivitách za účelom znervózniť a
vyprovokovať ho. Mal za to, že žalovaná to robila vypočítavo aj preto, že pozná jeho krehký zdravotný
stav, keď prednedávnom prekonal mozgovú príhodu (porážku) a jeho ošetrujúci lekár mu naordinoval
prísny kľud. Žalobca tiež uviedol, že sa chcel so žalovanou dohodnúť na spôsobe užívania nehnuteľnosti
a na určitých pravidlách správania sa, a to tak, aby si navzájom nestrpčovali život a rešpektovali svoje

súkromie a podobne. Žalovaná však podľa neho takúto dohodu uzavrieť odmietla a odmieta a naopak,
snaží sa častým oznamovaním jeho osoby na polícii deklarovať jeho negatívny vzťah voči jej osobe a
podobne. Opak je však podľa žalobcu pravdou, lebo všetky doterajšie priestupkové konania sa skončili
tak, že boli voči jeho osobe zastavené; teda nebol zo strany príslušného orgánu, ktorý prejednával tieto
priestupky, uznaný za vinného a nebola mu uložená žiadna sankcia. Zároveň uviedol, že podrobnejšie

dôvody odvolania ešte rozšíri osobitným podaním.
8. Po uplynutí lehoty na odvolanie (napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 21.12.2023;
posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 05.01.2024) žalobca doručil ďalšie podanie
súdu prvej inštancie pod názvom „Doplnenie odvolania“ (dňa 10.01.2024). V ňom poukázal na niektoré
rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali trestné oznámenia žalovanej postúpiť na

prejednanie priestupku a uviedol, že tým chcel prezentovať len toľko, že v konečnom dôsledku po
právnej stránke nie je rozhodujúci počet podaných trestných oznámení zo strany oznamovateľa, ale to,
či nakoniec polícia vôbec tento podnet alebo podnety považuje za natoľko preukázané, že ich pošle
na prejednanie príslušnému správnemu orgánu. To podľa neho potvrdzuje skutočnosť, že žalovanú
fyzicky nenapádal, nepoškodil jej osobné veci a bola to ona, kto sa odsťahoval z rodinného domu

a v rodinnom dome sa nezdržiavala alebo ak áno, len niekoľko hodín počas celého týždňa; väčšinou
vtedy, keď sa žalobca nenachádzal doma. Z týchto dôvodov považoval za nepreukázané, že by žalovanú
slovne osočoval alebo urážal a že z takýchto dôvodov by mu mal súd v tomto konaní nariadiť, aby
sa zdržal takých konaní, ktorými by mal, resp. mohol žalovanej škodiť. Čo sa týka ďalších dvoch
nariadených povinností, žalobca uviedol, že ani tu nebolo preukázané, že by žalovanej zabraňoval vo

výkone vlastníckych práv a že by žalovanú nestrpel v ich spoločnom rodinnom dome.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v poskytnutej lehote nevyjadrila.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v

tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
16. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
19. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)], bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
25. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

(princíp opodstatnenosti);
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
26. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ teda súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospeje k záveru, že nie

je naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.
27. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ani
kumulácia dôvodov nie je vylúčená). Vždy je potom potrebné skúmať, či je samotný nárok navrhovateľa

neodkladného opatrenia osvedčený a trvá, a či je ním navrhované neodkladné opatrenie naliehavo
potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje
jednak osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby požadovanej
úpravy pomerov strán sporu, čiže osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by boloprávo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť
naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Dôkazné bremeno v súvislosti s osvedčením
rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia zaťažuje žalobcu, pričom odvolací

súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak
je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi
nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a
poskytnutie súdnej ochrany.
28. Pokiaľ ide o vyššie uvedené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie

bol povinný zaoberať sa každou jednotlivou podmienkou a vyhodnotiť, či táto bola splnená. Už pri
prvej podmienke (osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami) je otázka jej
splnenia problematická, keďže nestačí konštatovanie akéhokoľvek právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, ale takého, ktorý sa viaže k neodkladnému opatreniu a veci samej, medzi ktorými musí
byť určitá previazanosť. Nie je totiž možné nariadiť také neodkladné opatrenie, ktoré nemá s vecou
samotnou nič spoločné. V prejednávanej veci sa v základnom konaní rieši vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej), ktorého výsledkom bude okrem iného určenie
vlastníctva jednej alebo druhej sporovej strany k majetku patriacemu do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“). Predmet tohto základného konania však priamo nesúvisí
s povinnosťami, ktoré súd prvej inštancie uložil žalobcovi napadnutým uznesením (a ktoré korešpondujú
so žalovanou navrhovaným petitom neodkladného opatrenia), minimálne v časti, ktorým súd prvej

inštancie nariadil žalovanému zdržať sa konaní, ktorými by žalovanú osočoval, urážal, ako aj iných
verbálnych a fyzických konaní, ktorými by mohol žalovanej škodiť, keďže takáto povinnosť by mohla byť
uložená napr. v konaní o ochranu osobnosti a nie v konaní o vyporiadanie BSM. Aj pokiaľ ide o zvyšné
dve časti petitu [zdržanie sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobca zabraňoval žalovanej vo výkone
jej (vo výroku je nesprávne uvedené svojich – teda žalobcových) práv pozostávajúcich z držby, užívania

a fyzického nakladania s rodinným domom; a strpenie žalovanej v rodinnom dome), ani tieto sa priamo
nevzťahujú k základnému konaniu a podľa odvolacieho súdu neriešia dočasne pomery medzi sporovými
stranami vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.
29. Ďalšou podmienkou reflektujúcou princíp opodstatnenosti je tvrdenie a osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľom (teda žalovanou). Žalovaná

v návrhu tvrdila, že má v rodinnom dome uložené svoje osobné veci, ku ktorým sa nevie dostať kvôli
schválnostiam žalobcu, pričom týmto jeho správaním jej má byť aj bránené v užívaní rodinného domu.
Zrozhodnutiasúduprvejinštancievšakvôbecnevyplýva,akosavysporiadalstýmtozásadnýmtvrdením
žalovanej a ako mal tieto skutočnosti osvedčené. Z viacerých dôkazov, ktoré súd prvej inštancie zahrnul
do odôvodnenia svojho rozhodnutia a ktoré sú aj obsahom spisu vyplýva práve opak, a síce, že žalovaná

sporadicky vstupuje do rodinného domu a nie je jej k nemu zamedzený prístup. Na základe týchto
skutočností je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení povinnosti strpieť žalovanú v rodinnom
dome nesprávne. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že medzi sporovými stranami sú pretrvávajúce nezhody,
ku ktorým dochádza práve pri návštevách rodinného domu žalovanou, avšak to neznamená, že by
bolo žalovanou osvedčené, že jej je bránené v užívaní rodinného domu; ide len o tvrdenie žalovanej,

ktoré nie je podporené predloženými a súdom prvej inštancie vykonanými listinnými dôkazmi. Vyplýva
to aj z odvolania žalobcu, podľa ktorého žalovaná nepravidelne, podľa jej uváženia v ktorejkoľvek
dennej či nočnej dobe prichádzala do rodinného domu. Ako už bolo uvedené vyššie, podmienkou
nariadenia neodkladného opatrenia je tiež to, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo
právo žalovanej ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. V danom prípade podľa

odvolacieho súdu nebola osvedčená bezprostredná hrozba a potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
keď je zrejmé, že nezhody a konflikty medzi stranami sporu pretrvávajú pri približne rovnakej intenzite
už nejaký čas, sú vzájomné a je predpoklad, že budú pretrvávať až do rozhodnutia vo veci samej; nejde
tu teda o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov.
30. Pokiaľ ide o ďalšiu časť výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi

povinnosť, aby sa zdržal konaní, ktorými by žalovanú osočoval, urážal, ako aj iných verbálnych
a fyzických konaní, ktorými by mohol žalovanej škodiť, odvolací súd jednak považuje výrok za
vágny a neurčitý a návrh vzťahujúci sa k nemu ako neosvedčený. Z návrhu žalovanej na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaná na osvedčenie svojich tvrdení predložila ako prílohy
záznamy o prijatí jej trestných oznámení. Tieto však obsahujú iba tvrdenia žalovanej, pričom absentuje

akékoľvek meritórne rozhodnutie vo veci. V čase rozhodovania o neodkladnom opatrení tak súd prvej
inštancie nemohol mať osvedčené tvrdenia žalovanej a napriek tomu uložil žalobcovi obmedzujúce
povinnosti.Nemožnotiežopomenúťskutočnosť,žežalovanásasamaodsťahovalazrodinnéhodomudopolyfunkčného objektu, a teda išlo o prejav jej vôle dočasne neužívať nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej
sa teraz práv neodkladným opatrením domáha.
31. Vo vzťahu k výroku, ktorým bolo žalobcovi uložené, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým

by zabraňoval žalovanej vo výkone jej vlastníckych práv, pozostávajúcich z držby, užívania a fyzického
nakladania s rodinným domom na adrese C. B. A. XXXX/XX, D. E. F., odvolací súd má za to, že
uvedený výrok je tak široko koncipovaný a vágny, že by mohol postihovať žalobcu v takej miere, ktorá
nezodpovedá právam žalovanej ako spoluvlastníčke nehnuteľností. Obsahom vlastníckeho práva je
takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius

possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať
(ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek
neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Právo držby poskytuje vlastníkovi právnu možnosť
mať danú vec fakticky vo svojej moci; v prípade nehnuteľnosti pôjde zvyčajne o právo prístupu
do nej, keďže nemôže ísť o držbu v pravom slova zmysle ako pri hnuteľných veciach. Právo vec
užívať a požívať vyjadruje právo realizovať úžitkovú hodnotu veci. Opäť, vo vzťahu k nehnuteľnostiam

pôjde o možnosť využívať priestory nehnuteľnosti na ich účel (bývanie, podnikanie, rekreácia a pod.).
Dispozičné právo umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou medzi živými (inter vivos) právnymi úkonmi
(napríklad predaj) ako aj pre prípad smrti (mortis causa) formou závetu. Ako už odvolací súd uviedol
vyššie, podľa jeho názoru žalovaná neosvedčila, že by jej bolo bránené v realizácii vlastníckeho práva,
konkrétne v užívaní nehnuteľnosti, pričom nestačí len konštatovanie súdu prvej inštancie, že práva

žalovanej patria, ale musí byť aj náležite osvedčené, že v realizácii týchto práv jej je bránené. Zároveň
v prípade obmedzenia alebo uloženia povinnosti neodkladným opatrením nestačí vágny a všeobecný
výrokvzťahujúcisanaakékoľvekkonanie,keďženeodkladnéopatreniemusíreflektovaťlennaskutočne
osvedčené konanie povinného z neodkladného opatrenia.
32. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce že uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), ani táto podmienka nebola podľa odvolacieho súdu splnená. Účelom
neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu tak, aby nedochádzalo k porušovaniu
práv či už jednej alebo druhej strany do rozhodnutia vo veci samej (prípadne do iného okamihu
určeného súdom); pokiaľ nejde o ohrozenie exekúcie, o čo v tomto prípade nejde. Súd prvej inštancie

v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že vzájomné správanie strán sporu, ktoré žili spolu v manželskom
zväzku po dobu XX rokov sa dostalo na úroveň vzájomnej antipatie a neznášanlivosti. Napriek tomu
svojím rozhodnutím vytvoril predpoklad na to, aby sa tieto antipatie ešte prehlbovali. Z dôkazov, ktoré
sú obsahom spisu predsa vyplýva, že k nezhodám a konfliktom medzi stranami sporu dochádza
prevažne vtedy, keď sa žalovaná snaží navštevovať rodinný dom, z ktorého sa odsťahovala a v ktorom

v súčasnosti trvale prebýva žalobca. K odstráneniu týchto konfliktov podľa odvolacieho súdu však
nemožno dospieť takým výkonom súdnictva, ktorým sa vytvoria predpoklady pre množenie sa týchto
konfliktov, ale čo najrýchlejším rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na
súd prvej inštancie, aby podľa možností čo najskôr rozhodol vo veci vyporiadania BSM, ktorým dôjde
aj k jasnému vymedzeniu práv a povinností sporových strán k nehnuteľnostiam vrátane práva na ich

užívanie. Odvolací súd má tak za to, že v danom prípade nebol naplnený ani princíp efektívnosti.
33. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všetky predpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia (ako ich uviedol odvolací súd v ods. 25. odôvodnenia tohto
rozhodnutia), ale tieto náležite neodôvodnil a iba konštatoval, že všetky boli splnené. Hoci ide o vadu
nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, odvolací súd vzhľadom na princíp hospodárnosti

a rýchlosti konania (Čl. 17 CSP) nepovažoval za efektívne pristúpiť k zrušeniu napadnutého uznesenia,
a preto nahradil uvedený nedostatok svojimi vlastnými závermi vyššie vzhľadom na zmenu rozhodnutia
a zamietnutie návrhu žalovanej.
34.Pokiaľideoskutočnostitýkajúcesabývaniažalovanejvpolyfunkčnomobjekteaprávenajejužívanie
ako aj tvrdené odpojenie od elektriny, tieto skutočnosti nesúvisia s predmetným konaním o neodkladnom

opatrení a tieto je potrebné vyriešiť v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/130/2022. Preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadrovať.
35. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým
stavom pokiaľ ide o kritériá pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukázal na nesprávnosť zistenia skutkového stavu, odvolací súd sa s touto námietkou stotožnil.

Odôvodnenierozhodnutiamáobsahovaťdostatokdôvodovaichuvedeniemusíbyťzrozumiteľné.Súdje
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie jezároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany
pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť,
ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.
36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Cdo/126/2013
zo dňa 11.09.2013, konanie o nariadenie predbežného opatrenia vykazuje oproti štandardnému
civilnému konaniu určité osobitosti. Jednou z nich je, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú

všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Pred nariadením
predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Keďže žalovanou tvrdené skutočnosti neboli podľa

odvolacieho súdu náležite osvedčené, rozhodol, že napadnuté uznesenie v napadnutej časti zmenil
tak, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čoho dôsledkom je, že spolu
s výrokom III. napadnutého uznesenia je návrh na neodkladné opatrenie zamietnutý v celom rozsahu.
37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd poukazuje na ust. § 262 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 – 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.