Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207063
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123207063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/83/2033

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C. právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10,
089 01 Svidník proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému: Čollák & Partneri advokátska kancelária s.r.o., so

sídlom Floriánska 19, 04 01 Košice, IČO: 45 946 868, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.055 Eur, takto

r o z h o d o l :

7Csp/83/2033

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/83/2033

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2023 žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.055 Eur. Žalobu odôvodnila
tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 11Csp/39/2020 bola
v celom rozsahu úspešná, keď súd rozsudkom 11Csp/39/2020-36 zo dňa 11.09.2020 rozhodol o
povinnosti žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 55 Eur a zároveň rozhodol o určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve žalovaného. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu
za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané

finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného
primeranéhofinančnéhozadosťučineniaprotidodávateľovizato,žespotrebiteľpodstúpilsúdnekonanie,
v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje primerané finančnézadosťučinenie vo výške sumy, o ktorú sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, t.j. o sumu 55 Eur
a za neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 1.000 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 03.08.2023, v ktorom považoval
nárok žalobkyne na uplatnené finančné zadosťučinenie v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný
pokladá výšku uplatňovaného primeraného finančného zadosťučinenia za neadekvátnu a neprimeranú
a jedná sa o účelové konanie zo strany žalobkyne. Bola to žalobkyňa, ktorá si neplnila svoje základné
záväzkové povinnosti a prestala splácať poskytnutý úver. V tomto kontexte dal do pozornosti žalovaný

to, že v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinností žalobkyne a na strane
druhej absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobkyne. Je nevyhnutné uviesť, že aj ochrana
spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá
by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený
akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti, dôkladne navzájom zvážiť výhody
a nevýhody. Žalobu žiadal zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
pripojeným spisom Okresného súdu Prešov spisová značka 11Csp/39/2020, vypočutím žalobkyne a
zistil tento skutkový stav :

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov spisová značka 11Csp/39/2020 mal súd za preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/39/2020-36 zo dňa 11.09.2020 súd rozhodol
o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 55 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 27.02.2020 do zaplatenia a zároveň určil
zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere zo dňa 01.03.2006 číslo 6211543206, uvedenú v článku 4., a

to splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie v bode 4.6. v znení: ,,Platby od klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v
nasledujúcom poradí, 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka
istiny úveru“ za neprijateľnú a z tohto dôvodu neplatnú. Súd v bode 21. odôvodnenia svojho rozhodnutia
konštatoval, že v zmluve o úvere absentuje údaj o úroku a poplatkoch, a preto veritelia a jeho právni

nástupcovia nemajú na ne nárok. Navyše, podľa názoru súdu absentoval písomný zmluvný konsenzus
obochúčastníkovzmluvyvovzťahukRPMN.Súdkonštatoval,žeskutočnávýškaRPMNuvedenávčasti
3. zmluvy, a to vo výške 7,9% nezodpovedá skutočnosti. Súd prijal záver, že nastala fikcia o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zároveň bol toho názoru, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluvách žalovaného

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa
a dlžníka v otázke plnenia dlhu.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.01.2024 uviedla, že suma, ktorú požaduje je v celom rozsahu
primeraná, požaduje ju na základe stresu, ktorý jej žalovaný spôsobil v predchádzajúcom súdnom

konaní. Bolo to v roku 2020, keď od žalovaného spoločnosti BENCONT COLLECTION požadovala
sumu, ktorú zaplatila navyše. Mala vyšší krvný tlak, brala lieky, bola nervózna, nemohla spať. Od
známych dostala číslo, obrátila sa na združenie z dôvodu, že sa žalovaný na jej úkor obohatil. Na
združenie sa obrátila po 14 rokoch preto, že stále platila, prepočítala si to a obrátila sa na združenie.
Platila dobrovoľne, prišiel jej šek, tak platila. Platby určené žalovanému preplatila zhruba pred rokom

2020, kedy si to prepočítala. Nevedela uviesť, v čom konkrétne by mala spočívať majetková ujma, ktorú
požaduje. Subjekt, ktorého žaluje sa obohatil o 55 Eur. Vie, že to bolo kvalifikované ako bezdôvodné
obohatenie, táto suma jej vrátená nebola a spôsobila jej diskomfort, lebo každému chýbajú peniaze.
V tom čase poberala dôchodok vo výške 326 Eur. Diskomfort a stres sa prejavil aj u manžela, ktorý bol
chorý na srdce, mal stres, bol nervózny a bol chorý už aj predtým, ako vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Sama si merala tlak a aj z pojednávania mala stres. Po podaní žaloby v pôvodnom konaní už žalovaná
spoločnosť od nej nevymáhala žiadne plnenia.

6. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že čo do
základu, ako aj do výšky, je žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný žiadal žalobu

zamietnuť a mal za to, že žalobkyni nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, rozporoval aj
požadovanú výšku s poukazom na výpoveď žalobkyne na pojednávaní a ňou predložené listinné dôkazy.

7. Na základe takto zisteného skutku stavu, súd právne uzatvára:Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame

vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku
takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

11. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej
zmluvnej podmienky je možné predpokladať, že dodávateľ ďalej v takomto konaní nebude pokračovať.

Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 citované
ustanovenie má plniť satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiťdodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom. Pod úspešné platenie porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa

konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodnéhoobohateniaalebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že čo do základu je nárok žalobkyne v
celom rozsahu dôvodný. Žalobkyňa bola úspešná v predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou
značkou 11Csp 39/2020, keď súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo

výške 55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 27.02.2020
do zaplatenia a zároveň rozhodol o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodnutie súdu
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.10.2020. Čo do základu tak je možné konštatovať,
že v súlade s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, vznikol žalobkyni nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017

primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.
Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich
práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom
finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako vyššieho stupňa

ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti. Napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku ani
podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená
konkrétna ujma, zákon nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia je

dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či
už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu. Pri posudzovaní predmetného
nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala hrozba
vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo
alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie,

úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti Zákona číslo 250/2007
Z.z. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd považoval samotný nárok
žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel. Žalovanému svedčí
pasívna vecná legitimácia vyplývajúca z hmotného práva. Súd je toho názoru, že základ nároku
na primeraného finančné zadosťučinenie je daný. Je dôležité, pokiaľ ide o preukazovanie ujmy,

súd citujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Cdo/127/2007, je súd toho názoru, že sa nevyžaduje
vznik ujmy. Výška priznaného finančného zadosťučinenia sa následne odvíjala od vlastnej úvahy
súdu vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu. Vychádzal z toho, že kritériom kvantifikácie nároku
by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych
preferencií spotrebiteľa, ako aj na závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška primeraného

finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti a spĺňať požiadavku primeranosti.
Žalobkyňa si svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou
úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a že si uplatňuje satisfakciu za porušenie
jej práv ako spotrebiteľa, ktoré bola nútená brániť. Neuviedla, či konanie žalovaného a následne
domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov

v jej súkromnom a spoločenskom živote. Tieto svoje skutkové tvrdenia žalobkyňa nedoplnila ani
na nariadenom pojednávaní dňa 15.01.2024, ktorého sa osobne zúčastnila. Pokiaľ ide o výpoveď
žalobkyne na pojednávaní, že pociťovala stres, nepokoj, tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom
súdu nepreukázala, zostali len v rovine jej hypotetických tvrdení. Keďže uvedenými skutočnosťamižalobkyňa neargumentovala, súd považoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume
100 Eur za v celom rozsahu dôvodnú. Vychádzal zo skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia. Neboli preukázané ďalšie negatívne dôsledky v súkromnom alebo

spoločenskom živote žalobkyne, ktoré by boli dôsledkom konania žalovaného pri uplatňovaní si nároku
v základnom konaní pod spisovou značkou 11 Csp 39/2020. Priznaná suma primeraného finančného
zadosťučinenia zodpovedá účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľov od porušenia práv spotrebiteľa. Za rozhodujúcu skutočnosť súd považoval pri určovaní
samotnej výšky priznaného finančného zadosťučinenia aj to, že žalovaný bol postupníkom pohľadávky,

zmluvu o úvere zo dňa 01.03.2006 neformuloval. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa ani kompenzáciu jeho majetkovej
škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 2Co/137/2016,
17Co/17/2018 a 9Co/50/2018). Súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne,
ktorou požadovala zhodne s pôvodným konaním sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 1.055 Eur, ktoré sa rovná výške bezdôvodného obohatenia v základom konaní v sume 55 Eur
a sumy 1.000 Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd pripomína, že podľa jeho názoru sa jedná
o úplne odlišné inštitúty, ktoré plnia rôzne funkcie a nie je ich možné stotožňovať. Z tohto dôvodu súd
priznal žalobkyni sumu 100 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti
jej žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. S poukazom na predchádzajúci súdny spor, v ktorom si

žalobkyňa úspešne uplatnila svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému, je podľa názoru súdu daná aj jeho pasívna vecná
legitimácia.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodovej správy k ustanoveniu §
255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium

priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 CSP dodal, že podľa kritéria úspechu
v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu

závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v
súčasnosti § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 CSP zakladá priznať náhradu trov konania
v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z
tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

7Csp/83/2033

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.