Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010645
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7918010645.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Trebišov v zložení predsedu A. B. C. a prísediacich D. E. F. a G. H. na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 22.02.2024

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. J. I. F. I. K. L. M. , nar. XX.XX.XXXX v F. N., trvale bytom O., P. XX/XXX, t. č. ÚVVaÚVTOS
F., Q. XX

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom časovom období od konca mesiaca marec 2008 do presne nezisteného dňa
v mesiaci máj 2008, vo večerných hodinách aj počas dňa v obci O., R. P. XX/XXX, doma v posteli,
v pivnici a tiež v lesíku pri obci Zatín počas zberu dreva, vykonal viackrát dokonaný pohlavný styk so
svojou maloletou dcérou F.. J., nar. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že
nedovŕšila 15. rok svojho života,

t e d a

vykonal súlož s osobu mladšou ako pätnásť rokov a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. Zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 201 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch)
rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 30.11.2018 obžalobu na obžalovaného I.

J. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:Obžalovaný bol vypočutý v prípravnom konaní vo Veľkej Británii a pri svojom výsluchu uviedol, že vo
VeľkejBritániijeodroku2007,odvtedysanaSlovenskonevrátil,niektosivecvymyslel,neuvádzaldôvod

prečo by si niekto túto vec mal na neho niekto vymyslieť. Pokiaľ ho usvedčujú jeho tri dcéry, tak klamú.

Na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. poriadku obžalovaný vyhlásil, že nie je vinný zo
spáchania skutku a ďalej uvádzal, že všetko, čo sa uvádza v obžalobe je klamstvo, skutok nespáchal
a hanbí sa za to, čo o ňom tvrdia, uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo ho usvedčujú. Uvádzal, že

v Anglicku je od roku 2008, bližšie obdobie, resp. dátum nevedel uviesť vzhľadom k odstupu času,
uvádzal, že na drevo chodil so svojím otcom a bratom, s deťmi nie. Keď odchádzal do Anglicka, deti
boli ešte doma, niekedy v tom období ich umiestnili do detského domova. Ďalej obžalovaný uvádzal, že
manželka o jeho údajnom konaní nehovorila nič, z Anglicka sa vrátil niekedy v roku 2009, v tom čase už
boli deti v detskom domove. Uviedol, že pokiaľ sa spomína v niektorých výsluchoch meno C. uviedol, že
zrejme ide o jeho brata C. J., pričom nevie o tom, že by mal nejaké sexuálnej aktivity s jeho dcérou F. J..

Z výsluchu svedkyne F. J. vyplynulo, že v roku 2008 bývali v Zatíne v rodinnom dome, vtedy sa to
začalo, obžalovaný chcel, aby mu robila dobre, aby zobrala do úst jeho pohlavný úd, nebolo to jediný
krát. Uviedla, že sa to stalo doma v pivnici domu, aj v lese, keď išli so sestrou I. na drevo, vtedy I.
poslal od nich ďalej. Svedkyňa tvrdila, že urobil na nej pohlavný styk a tiež chcel, aby ho uspokojila

ústne, pričom sa jej vyhrážal, že keď to spomenie alebo oznámi mame, že ju zbije. Svedkyňa uviedla, že
v prvom prípade sa to stalo doma v Zatíne v dome, druhýkrát v lese a tretíkrát v pivnici rodinného domu.
Presné časové obdobie, kedy sa tak malo stať v roku 2008, nevedela vzhľadom k odstupu času pričom
vtedy mala iba 8 rokov. Svedkyňa uviedla, že túto skutočnosť oznámila babke, matke jej otca, ako aj
svojej matke, ale ony jej to neuverili. Jediný kto tomu veril, bol otec obžalovaného I. J., ktorý už nežije.

Svedkyňa ďalej uvádzala, že otec, teda obžalovaný bil ju, jej súrodencov, ako aj mamu, a to už v čase
pred skutkom a to v stave triezvosti, aj keď mal vypité. K prvému prípadu svedkyňa uviedla, že sa
to stalo cez deň, keď mama nebola doma, v tom čase ležala v nemocnici v súvislosti s narodením
brata C.. Doma boli aj súrodenci I., C., I., F. a A.. Otec im dal raňajky a kým ostatní súrodenci jedli,
jej povedal, aby išli do pivnice, mal tam rozloženú na zemi deku a vetrovku, povedal jej, aby si ľahla,

postupne ju vyzliekal, zdvihol jej nohy, ona ležala na chrbte a vnikol do nej údom, uviedla, že vie, že sa
jej uspokojil do úst, nato jej povedal, aby mame nič nehovorila, pretože ju zbije. Svedkyňa uviedla, že
tento akt trval dlhšie, mala pritom bolesti, plakala, volala o pomoc, ale mama doma nebola. Uviedla, že
na krik prišli dole sestry I. s A. a cez okno pozerali, čo jej tam robí. Uviedla, že taký istý postup bol aj
v druhom a treťom prípade, ale k tomu nedošlo iba v tých troch prípadoch, ale opakovalo sa to častejšie

na všetkých uvedených miestach. Svedkyňa uviedla, že počas stykov mal aj nemal požité alkoholické
nápoje. Svedkyňa uviedla, že túto skutočnosť oznámila svojím sestrám, mame, babke, aj dedovi, ktorí
jej však neverili, o tejto skutočnosti sa však zmienila svojej tete. Keď to oznámila matke, táto jej neverila,
možno by aj uverila, ale strašne sa bála a aj teraz sa bojí otca. Svedkyňa uviedla, že po prvom akte
k druhému došlo asi o týždeň a po druhom prípade asi o mesiac. Svedkyňa uviedla, že ona a súrodenci

I., I. a A. boli umiestnené do detského domova v C. F. v roku 2008, v marci 2009 boli premiestnené
do detského domova v Slovenskom Novom Meste. Uviedla, že otec s matkou ich navštívili v detskom
domove v Slovenskom Novom Meste jediný raz, niekedy v lete v roku 2009. Uviedla, že pokiaľ boli
umiestnené v detskom domove, komunikovali iba s matkou, s otcom nie. Pri komunikácii s matkou jej
táto mala uviesť, že táto vie, čo sa stalo, ale sa bála otca. Svedkyňa ďalej uviedla, že z dôvodu, že ich

dali do detského domova, sa na matku aj na otca hnevala, ale ich umiestnenie v podstate zariadil I. J.
starší, teda dedo, lebo videl, že im deťom je neustále ubližované. Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi
svedkyne, tvrdil, že to, čo uvádza je klamstvo a celý čas pohľadom uhýbal mimo svedkyne, pozeral sa
do zeme alebo cez okno miestnosti.

V prípravnom konaní vypovedala pri prvom výsluchu 27.05.2013 ako maloletá osoba, rovnako ako na
hlavnom pojednávaní. Pri ďalšom výsluchu v roku 2016 uvádzala, že prvýkrát došlo k styku, keď bola
matka v nemocnici v súvislosti s pôrodom jej brata C., pričom k tomuto skutku konkrétne uvádzala tie
isté skutočnosti, rovnako aj pokiaľ ide o druhý a tretí prípad.

Svedkyňa F. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 uvádzala, že do detského domova
prišla spolu so sestrami v roku 2009, H. D. asi v roku 2011, spriatelili sa, neskôr sa zaľúbili, prešlo
niekoľko rokov, ich priateľstvo začalo niekedy v septembri, rok si nepamätá, mali povolené aj prechádzky
mimo areál detského domova, takže sa prechádzali aj po obci, ktorú nikdy neopustili. Uviedla, že s H.D. začali spolu žiť, čo si myslí, niekedy v decembri 2013, prvýkrát medzi nimi došlo k intímnemu styku
v detskom domove v izbe a na otázku aké ročné obdobie bolo, uviedla svedkyňa, že bolo teplo, pričom
bolo to skôr ako otehotnela a uviedla, že to bolo v lete 2012, sexuálny styk mali spolu desaťkrát až

jedenásťkrát.

Z výsluchu svedkyne A. J. v prípravnom konaní v roku 2013 vyplynulo, že v čase kedy malo dôjsť ku
skutku, mala 5 rokov, nepamätá si nič ani nič nevidela, ale F. jej povedala, že ju ocko sexoval. Pri ďalšom
výsluchu v roku 2017 v prípravnom konaní svedkyňa uvádzala, že bývali v rodinnom dome v Zatíne

v roku 2008, všetci spali v jednej izbe spolu s rodičmi, rodičia nikde nepracovali, väčšinu času boli doma,
ďalej uviedla, že pripúšťa, že to mohlo byť v roku 2008, kedy raz večer všetci, teda ona a súrodenci si
išli ľahnúť, mama bola vtedy zrejme v nemocnici, kde bola tehotná, v ten večer bola doma nejaká oslava
a otec I. mal vypité, pričom často pil, keď si ľahli do postele, ich sestru F. hodil na posteľ a jej povedal,
aby sa otočila k stene, čo jej povedal po maďarsky, mala z neho vtedy strach, tak ho počúvla a otočila
sa k stene a nič viac potom nevidela a zaspala. Ráno, keď vstala, nespomína si, aby jej sestra alebo

otec niečo rozprávali, o tom, že mali mať medzi sebou sex, potom ich už nikdy spolu nevidela. Uviedla,
že si vie spomenúť, že raz ráno jej staršia sestra, keď vstala tak plakala a potom povedala mame, že
otec s F. mal sex, kde mama povedala, že keď ešte sa to raz stane, nech jej to hneď povie. Svedkyňa
potvrdila, že keď boli v detskom domove v Slovenskom Novom Meste, sestra F. jej povedala, že otec ju
takýmto spôsobom zneužil, keď bývali v rodinnom dome v Zatíne.

NahlavnompojednávanísvedkyňaA.J.uvádzala,ževčaseskutkumalaiba5rokov,vtedy,keďvečerišli
spať,náhodousapozrelanaposteľ,kdespalotecsosestrouF.,videla,žeonaplakala,otecjuprezývalJ.
atakjejpovedalpomaďarsky,abysaotočila,svedkyňauvádzala,ževtomčaseotecpil,nevieakočasto,
bil deti aj mamu a kvôli tomu do 8 rokov sa pomočovala, pričom otec mal sklony k sebapoškodzovaniu.

Svedkyňa uviedla, že o týchto skutočnostiach jej povedala sestra F. v detskom domove, okrem iného to
oznámila aj ďalším sestrám a mame. Svedkyňa uviedla, že keď sestra plakala, nevie, čo robil otec, ale
bol tam, nevie, či sedel, či ležal alebo stál, ale jej iba povedal, aby sa otočila, lebo na nich pokukovala.
Svedkyňa okrem iného uviedla, že keď boli v Anglicku a mama sa s otcom hádala a kričala na neho, či
sa nehanbí urobiť toto svojej dcére, otec na to povedal po maďarsky „No éz“, čo v preklade znamená

„No a?“, načo mu ona odpovedala, čiže si sa preriekol a si sa priznal. Otec bol ticho, bol opitý, iba sa
začervenal, pričom bolo to na Silvestra.

Z výsluchu svedkyne I. J., sestry F. J. vyplynulo v prípravnom konaní v roku 2013, že v čase skutku mala
6 alebo 7 rokov, a dobre si pamätá situáciu, že všetci spali poobede, mama bola v tom čase v pôrodnici

a narodil sa jej brat C., ona spala na matraci aj so súrodencami, zobudila sa na to, že na posteli leží F.
a nej otec, kde F. plakala a otec sa na nej nejakým spôsobom pohyboval, uvádzala, že sa otca na nič
nepýtala, len ticho ležala a pozorovala. Až na druhý deň F. povedala, že videla ako s otcom sexuje a čo
ona jej povedala si už nepamätá. Keď prišli do detského domova do Slovenského Nového Mesta, sestra
F. jej potom všetko povedala o otcovi, o tom, že sexujú vedela, lebo mama im to vysvetľovala, že keď

vyrastú, tak budú aj oni sexovať. Ona toto videla vtedy len raz, ale zapamätala si to. Uviedla, že vie, že
F. to mame povedala, ale mama neurobila nič. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ neprišli do detského domova
v Slovenskom Novom Meste, tak nevedela, že to, čo otec s F. robil je zlé. V roku 2017 v prípravnom
konaní svedkyňa I. J. uvádzala tie isté skutočnosti ako pri prvom výsluchu, teda, že keď ležali na posteli,
otec im prikázal, aby sa otočili k stene, čo urobili, ale ona bola zvedavá, pozerala sa na otca a na svoju

staršiu sestru F., kde videla, že otec si ľahá na F., kde ležali na posteli, pričom vtedy bol oblečený, pričom
to uvidela po tom, keď sa znovu otočila smerom k otcovi a F.. Nič viac však nevidela. Na druhý deň ráno
sa jej s tým F. zdôverila. Sestra F. po nejakom čase povedala, že mala sex s otcom aj mame, načo mama
povedala, že keď budú dospelé, budú to aj oni tak robiť. Ďalej svedkyňa uvádzala, že si spomína, že raz
keď išli do lesa s otcom a súrodencami rúbať drevo, otec s F. ostal sám a ju so súrodencami poslal na

iné miesto a v tom čase si myslela, že ich rozdelil preto, že chcel mať sex s ich staršou sestrou. Vtedy
však nebola priamym svedkom toho, aby spolu mali sex.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa I. J. uvádzala, že si pamätá z detstva iba to, že všetci boli v izbe,
mama vtedy rodila C., bola v nemocnici, otec si zobral F. na posteľ a robil to s ňou, povedal jej po

maďarsky, aby sa otočila, načo to urobila, počula však, že F. plače a F. sa im priznala až keď boli
v Slovenskom Novom Meste, že to s otcom robili niekoľkokrát. Ďalej uvádzala, že F. jej povedala
o prípade v lese, pričom ona osobne pritom nebola, uvádzala, že si už nepamätá, či otec, keď sexoval so
sestrou F., či bol oblečený alebo zoblečený. Svedkyni bol predložený jej výsluch z prípravného konania,načo povedala, že pravdou je to, čo uvádzala v prípravnom konaní, dodala k tomu, že v tom čase bola
malá, nevedela, čo je sex a videla otca ako leží na F.. Ďalej uvádzala, že v tom čase bolo šero, F. ležala
na posteli, otec na nej a F. plakala, nevedela, čo tam s ňou robil, pretože ako dieťa vtedy nevedela

o čo ide. Potvrdila, že boli so súrodencami raz rúbať drevo, pričom F. s otcom išli ďalej a že medzi nimi
sa vtedy niečo malo stať, sa dozvedela od sestry až v detskom domove v Slovenskom Novom Meste.
Svedkyňa tvrdila, že otec ich často bil a to nie len mamu, ale aj deti.

Z výsluchu svedkyne A. A. M. v prípravnom konaní vyplynulo, že bola psychologičkou v detskom domove

Slovenské Nové Mesto, pokiaľ ide o F., domnieva sa, že pokiaľ táto tvrdí, že došlo k sexuálnemu
zneužívaniu zo strany otca, k tomu zrejme došlo, lebo vedela dosť detailne opísať skutočnosti, ktoré
zažila. Uviedla, že rodičia sa o deti zaujímali len sporadicky, nepravidelne telefonovali, posledná
návšteva rodičov bola v detskom domove 09.07.2009. Ďalej uvádzala, že postoj detí k rodičom je
negatívny, pretože im stále sľubujú, že ich vezmú k sebe a deti už tomu prestávajú veriť, kritizujú matku,
že sústavne len rodí a potom sa o deti nestará. Svedkyňa uviedla, že v ich detskom domove je sedem

detí J., pričom vie o tom, že v Anglicku matka porodila ďalšie dve deti. Ďalej uvádzal, že pokiaľ rodičia
telefonujú, tak F. a I. odmietajú s matkou rozprávať alebo jej vynadajú. Ďalej svedkyňa uviedla, že
ako psychologička bola prítomná pri výsluchoch svedkýň maloletej A. a I. a to v roku 2017, ktoré boli
vypočúvané ako mladistvé k trestnému činu sexuálneho zneužívania, tieto vypovedali dobrovoľne, nebol
na ne vyvíjaný fyzický ani psychický nátlak.

Z výsluchu svedkyne D. F. v prípravnom konaní vyplynulo, že je profesionálnym rodičom, dňom
22.09.2014 bola maloletá F. J. zverená do jej výchovy na základe dohody a umiestnená v jej rodine a od
tej doby sa o ňu stará ako jej profesionálny náhradný rodič. Asi po roku, čo F. prišla bývať k nej, tak
sa jej zdôverila v tom zmysle, že ju mal jej otec zneužívať, malo k tomu dôjsť jednak doma v pivnici,

potom niekde v lese, keď chystali drevo a bolo to veľakrát, pričom jej F. uviedla, že vtedy mohla mať 8
alebo 9 rokov. Túto skutočnosť oznámila svojej mame aj babke, ale oni tomu neverili. O jej sexuálnom
zneužívaní mali vedieť aj jej mladšie sestry. Tie isté skutočnosti svedkyňa potvrdila aj pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní, opakovala, že F. oznámila zneužívanie svojej matke aj babke, ktoré jej neverili.

Z výsluchu svedkyne H. J., matky obžalovaného vyplynulo na hlavnom pojednávaní, že jej vnučky si
myslia, že do detského domova ich dal ich otec, ale nie je to tak, pretože ich tam dal jej manžel, ktorý
zomrel pred dvoma rokmi a volal sa I. J., čiže ich starý otec. O tom, že syn je obvinený v tejto veci, sa
dozvedela až na Slovensku od F. mami C., uviedla, že do Anglicka odcestovala v roku 2010 a odvtedy sa
na Slovensko nevrátila. Svedkyňa uvádzala, že pokiaľ vnučky usvedčujú jej syna, robia to preto, pretože

ho nemajú rady, svedkyňa tvrdila, že jej syn, teda obžalovaný svoje deti a manželku nikdy neudrel ani
sa ich nedotkol. Svedkyňa potvrdila, že synova rodina bývala v Zatíne v trojizbovom byte, pričom bývali
spolu so starými rodičmi, syn s rodinou bývali v zadnej časti domu v jednej izbe, kde všetci aj spali.

Z výsluchu svedkyne C. J., manželky obžalovaného vyplynulo na hlavnom pojednávaní, že maloletá

F. jej hovorila, keď bola v detskom domove, že mala pohlavný styk s otcom, ale ona si myslela, že to
nie je pravda, dcéra jej povedala, že sa to stalo vtedy, keď išla rodiť maloletého C., ktorý sa narodil
XX.XX.XXXX, ona neurobila žiadne opatrenia, na políciu nešla, pretože svojej dcére neverila, zároveň
ale potvrdila, že v minulosti neboli prípady, aby dcéra klamala. Svedkyňa tvrdila, že deti do detského
domova dal umiestniť jej nebohý svokor I. J. starší, pretože nevedel deti vystáť. Takisto uviedla, že deti

si najprv mysleli, že do detského domova ich dala ona s obžalovaným, ale povedali im, že to urobil ich
starý otec. Svedkyňa potvrdila, že manžel odišiel do Anglicka v roku 2007, bol tam tri mesiace, naspäť
sa vrátil a následne znovu odcestoval do Anglicka a ona s ním odišla do Anglicka 25.11.2009, svedkyňa
potvrdila, že v čase keď bola v nemocnici rodiť C., jej manžel bol v tom čase doma, potvrdila, že v jednej
izbespalirodičiaspolusdeťmi,takistopotvrdila,žemanželpožívalalkoholickénápojeatakistopotvrdila,

že je pravdou, že bil ju aj deti. Svedkyňa uviedla, že keď sa vrátila s C. po pôrode domov, zdalo sa jej,
že F. ako keby mala z niečoho strach.

Z rodného listu vydaného mestom Kráľovský Chlmec dňa 20.08.2008 vyplýva, že F. J. sa narodila dňa
XX.XX.XXXX, ako otec je zapísaný I. J., nar. XX.XX.XXXX a matka C. J., nar. XX.XX.XXXX.

Z dohody o poskytovaní starostlivosti dieťaťu profesionálnej rodine zo dňa 05.01.2017 vyplýva, že
profesionálny rodič D. F. bude poskytovať starostlivosť dieťaťu F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
XX.Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/189/2008, právoplatného 01.08.2008 vyplýva, že bola
nariadená ústavná starostlivosť maloletých detí J. okrem iného aj F., nar. XX.XX.XXXX, a to do detského

domova Nižná Kamenica.

Z uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/189/2008, právoplatného 29.04.2009 vyplýva, že bolo
zmenené zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti okrem iného u maloletej F. a ďalších detí J. a tieto
boli umiestnené do detského domova Slovenské Nové Mesto.

Zo záznamu z rozhovorov o sexuálnom zneužití maloletej F. J. vypracovanej psychológom A. A. M.,
detský domov Slovenské Nové Mesto zo dňa 07.03.2013 vyplýva, že v dňoch 06.03.2013 až 07.03.2013
realizovala psychologička individuálne rozhovory s maloletou F. J., I. J., ako aj s jej sestrami, ako aj
s kamarátkami, za účelom získania informácii ohľadom sexuálneho zneužívania maloletej F., ktorá sa
vyjadrila, že otec ju sexuálnej zneužíval, pričom k tomu malo dôjsť na viacerých miestach v pivnici,

v izbe, v posteli a bolo to v čase, keď jej matka bola v pôrodnici s jej bratom C., nar. XX.XX.XXXX,
pričom o zneužití doma nikomu nepovedala, bála sa, otec jej zakázal o tom hovoriť, zdôverila sa o tom
až kamarátkam v detskom domove. I. J. pri rozhovore uviedla, že jej sestra F. povedala o tom, že otec
ju zneužil, sama to však nevidela, uvádzala, že to videli jej mladší súrodenci A., I. a C., ona spala, otec
povedal ostatným deťom, aby sa nepozerali, okrem iného uvádzala, že bola svedkom F. zneužitia ujom

C., pri ktorom boli prítomní aj ostatní súrodenci, keď sa otec vrátil domov a pýtal sa, čo tu robili, ujo C.
povedal, že čítal deťom rozprávku. Ďalšia sestra A. J. pri rozhovore uviedla, že vedela o zneužití svojej
sestry otcom, o čom jej povedala F., vyjadrila sa, že nevidela, keď k tomu došlo. F. spolužiačka I. S.
uviedla pri rozhovore, že o sexuálnom zneužívaní vedela od samotnej F., ktorá sa jej zdôverila, rovnako
aj spolužiačka A. D. a kamarátka T. D. potvrdili, že vedeli o sexuálnom zneužívaní svojej kamarátky

od F. J..

Z individuálneho výchovného pohovoru zo dňa 26.02.2013 vykonaného v detskom domove A. A.
F., špeciálnym pedagógom detského domova vyplynulo, že po vykonanom individuálnom výchovnom
pohovore s maloletou F. bola zistená mimo iného závažná udalosť, maloletá F. pri rozhovore o rodine

mame, otcovi i starom otcovi a starej mame a príbuzných sa vyjadrovala, zvlášť k svojmu otcovi
v negatívnom zmysle, že ho nemá rada a nechce ho už vidieť, pričom pri ďalšom šetrení, kde sa veľmi
nechcela vyjadrovať a bola ostýchavá a priznala a zdôverila, že ju vlastný otec v minulosti, keď bola ešte
doma viackrát sexuálne zneužil, nechcela špecifikovať detaily, spomenula, že pri zbere dreva v lesíku,
kde bola s otcom a sestrou I. ju otec lákal mimo dosahu sestry a tam ju zneužil, ďalším miestom

spomenula pivnicu a potom v zmysle toho, čo sa to stalo viackrát, mama a nikto ďalší vraj o tom nevedel.

Z lekárskej správy detského gynekológa MUDr. Boženy Tatičovej zo dňa 05.03.2013 vyplýva, že na
vyšetrenie sa dostavila F. J., nar. XXXX, pričom bolo zistené, že panenská blana je porušená.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Heleny Litvákovej, odbor psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí na posúdenie celkovej úrovne psychického a mentálneho vývinu poškodenej F. J. zo
dňa 09.06.2013, že vyplýva, schopnosť vnímania u nej nie je výrazne oslabená, avšak posudzovanie,
interpretácia a opis vnímanej reality sú zjednodušené, v dôsledku zníženej úrovne analyticko-logického
myslenia, nízkej úrovne všeobecnej informovanosti a vzdelania a obmedzenej slovnej zásoby. Aktuálne

znalkyňa zisťuje veľmi dobrú úroveň krátkodobých aj dlhodobých pamäťových schopností, tendenciu
ku konfabuláciam nezisťuje. Znalkyňa uvádza, že F. J. je schopná vierohodne reprodukovať udalosti,
ktoré prežila a jej výpoveď možno považovať za vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní. Sexuálnej
správanie sa I. J. voči maloletej dcére F. bolo pre dieťa traumatizujúce a môže zanechať následky na
jej ďalšom vývine. U maloletej neboli zistené predispozície k vymýšľaniu, predstieraniu, resp. nemá

zvýšenú potrebu pomstiť sa rodičom, samotná F. uvádza, že sa na rodičov hnevá a že by s nimi už
nechcela žiť v spoločnej domácnosti, ale na druhej strane sa zisťuje skôr snaha vytesniť z vedomia
prežité udalosti a nemyslieť na to. Znalkyňa na záver uvádza, že aktuálne nezisťuje, aby rozhodnutie
zdôveriť sa, že bola sexuálne zneužívaná otcom, bolo ovplyvnené príbuznými, resp. inými osobami, skôr
možno predpokladať, že v bezpečí detského domova, keď o tejto skúsenosti rozprávala kamarátkam,

dospela k poznaniu, že otec sa k svojej dcére takto správať nemá a nemôže.

Z výsluchu znalkyne PhDr. Heleny Litvákovej na hlavnom pojednávaní 22.02.2024 v súvislosti, či
vzhľadom k tomu, že v roku 2012, resp. 2013 po tom, čo mala byť objektom sexuálneho násilia u nejodznela trauma prežitého roku 2008, znalkyňa uviedla, že traumatizácie sa prejavujú aj tým, že človek
je disociovaný, ako keby bol odstrihnutý od toho, čo vnútorne prežíva, strach, smútok, sklamanie,
bezmocnosť, vzhľadom na to, že to bol otec, je narušený pocit bezpečia, správanie takejto osoby nie

vždy koreluje s týmto prežívaním, majú neprimerané sexuálne správanie, dieťa nekoná v súlade s tými
pocitmi,ktoréprežívalopretraumatizujúceudalosti,mnohokrátpritýchtotrestnýchčinochbolasvedkom,
žepredčasnýsexuálnystykmôžeevokovaťajprebudeniesexuálnehosprávania.Znalkyňaďalejuviedla,
že si nespomína, keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané v roku 2013, či jej F. J. rozprávala aj
o stykoch so svojim priateľom v detskom domove, uviedla k tomu, že dôležité je to, že tieto deti obyčajne

nehovoria bezprostredne, pretože majú strach, obavy, že ich tento vinník bude nejakým spôsobom
trestať, hovoria až vtedy, keď sa cítia byť v bezpečí, čo bolo aj v tomto prípade, keď tieto skutočnosti
uvádzala až pri pobyte v detskom domove. Znalkyňa uviedla, že robí psychologickú prax 35 rokov,
bola mnohokrát prekvapená, že pri rozvodovom konaní ženy, ak hovorili o tom, že nedokážu nadviazať
kvalitný partnerský vzťah, prečo dochádza k rozvodu, podstata je tá, že tá žena bola zneužívaná
v detstve svojim otcom.

Zo znaleckého posudku A. J. J., odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na
obžalovaného I. J. vyplýva, že ide o sociálne a emočne nezrelú, dráždivú, labilnú osobu, ľahko sa
vzruší, rozhnevá, emočné prejavy sa rýchlo striedajú, impulzívne reaguje, je výbušný, horšie sa reguluje,
nejde o vyslovene agresívny typ osobnosti, ide o dráždivejší a ľahko konfliktný typ osobnosti, je

schopný správne vnímať, ale následný popis prežitého môže byť nepresný, nadmerne subjektivistický.
Lži skóre má významne zvýšené, empatia je u obžalovaného nerozvinutá, za udalosti vo svojom
živote neberie zodpovednosť, presúva ich stále na niekoho iného, v dotazníkoch bolo diagnostikované
zvýšené lži skóre, jeho odpovede boli času podľa momentálneho nápadu. Menovaný má sklon
k jednoduchým účelovým klamstvám. Vplyvom alkoholu sa oslabuje až aj tak slabá a racionálna kontrola

správania a jeho prejavy sú pudové, impulzívne, malo regulované. Má sklon k jednoduchým účelovým
klamstvám a za pozitívny faktor možno vnímať azda len vek menovaného, je predpoklad nižšej razancie
psychosexuálneho správania sa.

Zo správy o povesti na obžalovaného obec Zatín z roku 2017 vyplýva, že v obci Zatín sa nezdržiava, obci

terajší pobyt nie je známy, v mieste trvalého bydliska nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok
a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti jedenkrát odsúdený a to
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/168/2013.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/168/2013 vyplýva, že rozsudkom právoplatným
01.03.2014 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy a podľa § 207 ods. 3 a ďalších
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.

Zuzneseniatunajšiehosúdusp.zn.3T/168/2013zodňa17.07.2019vyplýva,žeodsúdenýI.J.odsúdený
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/168/2013 sa osvedčil a hľadí sa na neho ako keby nebol
odsúdený.

Z podania F. J. zo dňa 15.02.2024 doručenej súdu 19.02.2024, označenej ako doplnenie skutočností
vyplýva, že sa vyjadruje k jej výsluchu zo dňa 17.01.2024 na hlavnom pojednávaní s tým, že vôbec
nepočítala pri výsluchu, že jej budú kladené otázky, ktoré nesúvisia priamo s konkrétnym skutkom
obžalovaného I. J., s odstupom času si presne nevedela spomenúť na podrobnosti, bolo to dávno
a všetko to, čo sa stalo s otcom jej syna H., už vnímala trochu ináč, ako to čo jej spôsoboval jej vlastný

otec, keď mala len 8 rokov a nechápala, čo sa deje. Na to dodnes nemôže zabudnúť, má z toho traumu,
darmo tieto skutočnosti hovorila mame aj babke, neverili jej, mama aj áno, ale sa bála otca, ten sa
jej vyhrážal a robí to dodnes a ona ako malé dieťa nevedela, čo má robiť s H. D., ktorý je otcom jej
maloletého dieťaťa, hoci bola ešte maloletá, po sexe netúžila, ale bola zaľúbená a keď naliehal, tak mu
vyhovela zopárkrát, asi desaťkrát, jedenásťkrát, to presne nevie, ale vie, že prvýkrát to bolo v lete v izbe

v detskom domove a určite vie, že to bolo až po jej vyšetrení na gynekológii. Ďalej uviedla, že sa snažila
zohnať aj adresu H. D., ale sa jej to nepodarilo.Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel
k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
201ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákona,pretožeodmesiacamarecdomája2008vZatíne,akoajvblízkosti

obce Zatín v lesíku vykonal viackrát dokonaný pohlavný styk s maloletou dcérou F. J., hoci vedel, že
táto nedovŕšila 15 rok svojho života a čin spáchal na chránenej osobe, teda na vlastnej dcére, ktorá
bola v tom čase dieťaťom. Obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že tento skutok nemohol spáchať,
pretože v roku 2007 vycestoval do Veľkej Británie odkiaľ sa nevrátil. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že nie je vinný zo spáchania skutku, pripustil, že v roku 2008 bol na Slovensku, aj doma, ale tvrdil, že

všetko si F. J. a jej sestry vymysleli, pretože sa naň hnevajú a z ich strany ide o pomstu, lebo ich dal
umiestniť do detského domova.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčuje F. J., v čase spáchania skutku maloletá, ktorá opísala tri
prípady, kedy malo dôjsť zo strany obžalovaného k spáchaniu skutku a k pohlavným stykom, v prvom
prípade malo ísť o pivnicu ich rodinného domu, v jednom prípade malo ísť o lesík v blízkosti Zatín

a v treťom prípade na posteli koncom marca 2008, keď jej matka bola v pôrodnici a porodila 30.03.2008
brata C..

Zodpovedenalustráciuvregistriobyvateľovvyplýva,žeF.J.májednodieťaatoH.J.,nar.XX.XX.XXXX.

F. J. od začiatku konania konzistentne vypovedala, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, uvádzala tri prípady, kedy malo dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu. F. J. nepopisovala
detailne tieto tri prípady, je zrejmé, že ku skutku mohlo dôjsť v roku 2008 v prvej polovici, táto svedkyňa
tvrdila, že už po spáchaní skutku obžalovaným, tieto skutočnosti oznámila svojej matke a babke,
jej matka C. J. ani stará mama H. J. tieto skutočnosti v konaní nepotvrdili. Zo spáchania skutku

obžalovaného usvedčujú svedkyne I. J. a A. J. a to čiastočne, pričom obe spomínali, že v jednom
prípade otec zobral F. na posteľ, keď celá rodina išla spať a mama vtedy nebola doma, pričom priamo
skutok nepopisovali a nevideli, iba obidve počuli, že F. plače a otec ich vyzýva, aby sa otočili. Pritom
otec mal v tom čase ležať na F.. Ďalšie dva prípady a to príhodu v lese, nekomentovali a nepopisovali,
s výpovede vyplýva iba, že otec poslal sestry okrem F., na vzdialenejšie miesto a iba sa domnievali,

vzhľadom k okolnostiam, k čomu mohlo dôjsť. Z výsluchu svedkyne A. J. však okrem iného vyplynulo,
že táto téma bola predmetom hádky medzi obžalovaným a jeho manželkou v čase, keď bola v Anglicku
na návšteve a keď mu to matka vytýkala, mal sa vyjadriť „no a“. Z výsluchu všetkých troch svedkýň
F., I. aj A. J., aj matky vyplynulo, že už v tom čase obžalovaný užíval alkoholické nápoje a bil, tak
matku, ako aj deti. Obžalovaný tvrdenia uvedených svedkýň priamo nevyvracal, nepredložil žiaden

dôkaz, že by v inkriminovaných časoch nebol buď doma alebo bol v práci, alebo sa zdržiaval na
iných miestach, opakovane sa vyjadroval na hlavných pojednávaniach k jednotlivým dôkazom, že zo
strany rodiny ide o pomstu, pretože boli umiestnené v detskom domove. Pokiaľ svedkyňa A. J. na
hlavnom pojednávaní tvrdila skutočnosť týkajúcu sa hádky medzi obžalovaným a matkou a keď mal
uviesť slová „no a“, obžalovaný sa vo vyjadrení k tejto časti výpovede svedkyne vôbec nevyjadroval, ani

túto skutočnosť nevyvracal. Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že pri gynekologickom
vyšetrení dňa 05.03.2013, F. J. už nie je pannou, takisto je z vykonaného dokazovania zrejmé, že
08.08.2014 porodila maloletého H.. Lekárskou správou zo dňa 15.03.2013 konštatujúcou, že F. J. nie
je pannou a narodením maloletého D. F. J., uplynula doba, že v roku 2013, t. j. 9 mesiacov pred
narodením dieťaťa F. J., musel mať intímny pomer s inou osobou, priznala, že ide o priateľa, s ktorým

bola umiestnená v detskom domove a to H. D.. Súd v súvislosti s týmito zisteniami už po tom, čo došlo
na hlavnom pojednávaní 19.10.2023 a boli prednesené záverečné reči rozhodol, že je potrebné doplniť
dokazovanie ohľadne preukázania narodenia maloletého dieťaťa F. J., čo bolo aj následne zistené,
že maloleté dieťa sa jej narodila XX.XX.XXXX. V súvislosti s tým súd pri dodatočnom vypočutí F. J.
zistil, že v súvislosti s narodením maloletého dieťaťa mala otehotnieť niekedy v decembri 2013, ale

zároveň uviedla, že intímny pomer mala s H. D. od leta 2012. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa
konštatovalo v lekárskej správe dňa 05.03.2013, že nie je pannou, táto skutočnosť sa neviaže výlučne na
obžalovaného, ale zrejme aj na H. D., otca maloletého dieťaťa F. J.. F. J. doručila súdu v súvislosti s touto
svojou výpoveďou 18.01.2024 list, v ktorom tvrdila, že sa na tomto pojednávaní pri svojom výsluchu zle
vyjadrila, že k intímnym stykom s H. D. došlo určite až po jej lekárskom vyšetrení 05.03.2013. Svedkyňa

to vysvetľovala a ospravedlňovala tým, že nepočítala, že jej budú kladené takéto otázky na hlavnom
pojednávaní 18.01.2024, s odstupom času si nevedela spomenúť na podrobnosti, keďže to už bolo
dávno, pred viac ako desiatimi rokmi, preto sa vyjadrila tak, ako na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide
o toto tvrdenie F. J., súd toto berie s rezervou a nemôže to považovať za jednoznačný dôkaz, že by jejpanenstvo bolo narušené výlučne a jednoznačne iba obžalovaným I. J., jej otcom, aspoň v tejto otázke
sa javia zjavné pochybnosti. Z výpovede F. J., ale aj sestier I. a A. vyplynulo, že už v mladosti ako
maloleté deti boli bité obžalovaný, rovnako ich matka a potvrdili svoj negatívny vzťah k otcovi, svedkyňa

F. J. okrem iného uvádzala, že sa domnievali so sestrami, že do detského domova ich dal umiestniť ich
otec I. J., ale bolo im následne matkou oznámené, že to nebol ich otec, ale starý otec I. J. starší, ktorý ich
dal umiestniť do detského domova. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdila aj manželka obžalovaného
C. J.. Z výsluchu jednej zo svedkýň vyplynulo okrem iného, že už ako maloleté deti pozorovali, že otec
si ubližuje a rezal si ruky. Zo znaleckého posudku znalkyne Dr. Lipanovej vyplynulo, že pri vyšetrení

zistila, že v minulosti sa obžalovaný sebapoškodzoval, rezal sa nožom. Uvedená skutočnosť nasvedčuje
tomu, že A. J. ohľadne tejto skutočnosti neklamala. Zo znaleckého posudku znalkyne T. J. vyplynul
záver, že F. J. nemá predispozíciu vymýšľať si a predstierať, ani zvýšenú potrebu pomstiť sa rodičom,
jej výpoveď možno považovať za vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní. Iné skutočnosti však boli
zistené znalkyňou A. J. J., ktorá uviedla v znaleckom posudku, že obžalovaný má významne zvýšené lži
skóre, ide o neempatickú osobu, jeho odpovede pri vyšetrení boli podľa momentálneho nápadu, vplyvom

alkoholu sa u obžalovaného stráca racionálna kontrola nad správaním sa a jeho prejavy sú pudové
a impulzívne a má sklon k jednoduchým účelovým klamstvám, pričom za jediný pozitívny faktor znalkyňa
uvádza vek menovaného, kde je predpoklad nižšej aktivity jeho negatívneho sexuálneho správania
sa. Z vyššie uvedených znaleckých posudkov je zrejmé, že F. J., ktorá usvedčuje obžalovaného zo
spáchania skutku ako korunný svedok nemá sklony ku klamstvám, k vymýšľaniu pomste, naopak

v prípade obžalovaného ide o osobu s vysokou hladinou lži skóre, ktorý má sklon ku klamstvám a správa
sa pudovo, pričom ide aj o relatívne agresívny typ osobnosti. Vzhľadom k uvedenému súd sa domnieva,
že výpoveď F. J. možno brať ako dôveryhodnú, tvrdenie o pomste tejto svedkyne a jej sestier z dôvodu,
že boli umiestnené do detského domova, súd nemôže jednoznačne akceptovať, pretože, tak F. J., ako
aj svedkyne, jej sestry I. a A. vedeli už dávnejšie, že dôvodom umiestnenia nebola snaha obžalovaného,

ale snaha jeho otca a na základe tejto boli umiestnené do detského domova, preto obrana obžalovaného
spočívajúca v pomste svedkýň jeho dcér je málo presvedčivá.

K výpovediam svedkýň F., I. a A. J., ktoré v niektorých prípadoch iba náznakom naznačovali konanie
obžalovaného, súd dodáva, že skutok mali pozorovať vo veku, keď mali 8 aj menej rokov nemal žiadne

skúsenosti, predstavivosť, znalosti vôbec o sexuálnych aktivitách a pokiaľ popisujú iba to, že otec ležal
na dcére, pokiaľ svedkyňa F. J. popísala aj detailnejší spôsob akým ju sexuálne zneužil, súd pripisuje
v prípade svedkýň I. a A. J. ich výpovede nedostatku veku vnímania takéhoto javu, keďže zo sexuálnym
spôsobom správania sa nemohli mať žiadne skúsenosti. Preto sa súd domnieva, že napriek tomu,
že nepopisovali skutok takým spôsobom a tak presvedčivo, ako by to dokázala dospela osoba, súd

sa domnieva, že aj takéto výpovede bez konkretizovania môže súd vnímať ako dôkazy usvedčujúce.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam senát dospel k záveru, že ku skutku došlo tak,
ako je to uvedené v obžalobe a uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania.

Podľa trestného zákona, tak v čase spáchania skutku, aj v čase, keď súd o skutku rozhoduje, trestná

sadzba za tento trestný čin sa od roku 2008 nezmenila, predstavuje 7 až 12 rokov. Obžalovaný
bol v minulosti odsúdený, a to v roku 2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy, bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody, súd už rozhodol uznesením o tomto odsúdení, že sa odsúdený
osvedčil a hľadí sa naň ako keby nebol odsúdený, preto súd nemohol ukladať obžalovanému súhrnný
trest. Súd nezistil pri ukladaní trestu žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, preto ukladal trest

v zákonnej trestnej sadzbe 7 až 12 rokov, ale pri ukladaní trestu zároveň použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zákon,
a to z nasledovných dôvodov.

Obvinenie voči obžalovanému bolo vznesené v predmetnej trestnej veci 22.08.2013, obvinenému bolo
toto uznesenie oznámené až pri jeho výsluchu vo Veľkej Británii 05.04.2018. Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že ku skutku malo dôjsť začiatkom roku 2008. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru
európskehosúdupreľudsképrávavsúvislostisneprimeranoudĺžkoukonaniaatentouvádzavrozsudku
ESĽP z 15.07.1982 č. 8130/78, že čo do dĺžky konania, táto ak prevyšuje 6 rokov, pri absencii
významných dôvodov pre jej prekročenie, už ju nie je možné tolerovať. Podmienku primeranosti konania
bez prieťahov zakotvuje, nielen dohovor o ľudských právach, ale aj ústava, trestný poriadok, súvisí

predovšetkým s charakterom zásahu trestného konania do života obvineného, ktorý je týmto výrazne
ovplyvnený, takisto so zväčšujúcim sa časovým odstupom, ktorý uplynul od spáchania trestného činu,
sa vytráca i základný zmysel trestného konania, účel trestu a teda i samotná jeho spravodlivosť.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosť a vytvorí podmienky na jeho výchovu, k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k spáchanému činu došlo k roku
2008, od tohto času uplynula doposiaľ doba takmer šestnástich rokov, obžalovaný sa dozvedel o svojom
trestnom čine v roku 2013, pričom po tomto období nekládol žiadne prekážky, aby trestné konanie
spochybňoval a časovo predlžoval, rovnako sa nedopustil žiadnej ďalšej trestnej činnosti, ktorú by bolo
možné zohľadniť. V tomto konaní sa nežiadala priznať žiadna náhrada škody, teda ani nemateriálna

a teda nehrozilo ani nehrozí domáhanie sa svojich práv zo strany poškodenej prostredníctvom civilnej
žaloby.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté voči obžalovanému v roku 2013,
k spáchaniu skutku došlo v roku 2008, od uvedených dátumov uplynula lehota vyše 10 rokov, resp.
až 16 rokov a za takýchto okolností sa javí uloženie trestu v základnej trestnej sadzby 7 až 12 rokov

neprimerané, preto súd využil ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody
znížil a uložil obžalovanému trest vo výmere 4 rokov, domnievajúc sa, že takýto trest je z hľadiska
ochrany spoločnosti, z hľadiska pôsobenia na obžalovaného za dostatočný, pričom súd berie do úvahy
aj skutočnosť, že maloletá poškodená osoba F. J. konaním obžalovaného nebola traumatizovaná do
takej miery, že by ju to poznačilo v ďalšom živote, konanie obžalovaného nezanechalo na nej zásadné

negatívne stopy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.