Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by Mgr. Peter Lengyel

Legislation area – Trestné právoIné práva a slobody

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010523
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7923010523.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
15.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Vavrinec B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. XX, prechodne bytom
G. - J. A. K. B., J. L. XXX/XX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15.07.2023 v čase okolo 08.00 hod. v obci G. - J. A. K. B., J. L. XXX/XX pod vplyvom alkoholu v
priestoroch rodinného domu na adrese J. L. XXX/XX, G. - J. A. K. B. a na dvore k nemu patriacemu,
po vzájomnej slovnej roztržke so svojou družkou E. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - J. A. K. B., J.
L. XXX/XX, ktorá obžalovanému vyčítala nadmernú konzumáciu alkoholu, sa svojej družke, poškodenej
E. B. staršej a jej dcére, poškodenej E. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - J. A. K. B., J. L. XXX/XX,

vyhrážal slovami, že „dnes sa napije ich krvi a iba dieťa zostane nažive“, pričom v snahe dostať sa
bližšie k svojej družke sotil do E. B. mladšej, ktorá v tom čase držala na rukách svoje maloleté dieťa a
následne z miesta ušla a pričom obžalovaný svoju družku rukou udrel najmenej jeden krát do oblasti
hlavy, ťahal ju za vlasy, chytil ju pod krk a pustil ju, až keď naňho sused N. N., nar. X.X.XXXX, bytom J.
L. XXX/XX, G. - J. A. K. B., zo svojho dvora zakričal, že čo to robí, na čo družka obžalovaného z miesta
taktiež ušla za svojou dcérou a zavolali políciu,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona [§ 37 písm. m) Tr. zákona] a §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému protialkoholické ochranné liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 6.11.2023 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. XX, K. B. G. - J. A. K. B.,
J. L. XXX/XX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice, obžalobu pre prečin nebezpečného podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že obžalovaný

- dňa 15.07.2023 v čase okolo 08.00 hod. v obci G. - J. A. K. B., J. L. XXX/XX, v silne podnapitom
stave na chodbe rodinného domu, kde sa nachádzala jeho družka E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
- J. A. K. B., J. L. XXX/XX a jej dcéra E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - J. A. K. B., J. L. XXX/XX,
ktorá držala na rukách svoje maloleté dieťa, držiac v ruke motorovú pílu, ktorá bola vypnutá kričal na
obidve, že „dnes sa napije ich krvi a iba dieťa zostane nažive“ a E. B. mladšej povedal, že „jej odreže

hlavu“, pričom k nej pristúpil a pravou rukou, otvorenou dlaňou ju jedenkrát udrel do pravej časti tváre,
následkom čoho narazila o stenu, potom položil motorovú pílu na zem, pristúpil k svojej družke k E. B.
staršej, ktorú jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom táto spadla na zem do spálne, následne
E. B. mladšia utiekla von, za ňou utekala aj jej matka E. B. staršia, obvinený, ktorý v rukách mal už
naštartovanú motorovú pílu vybehol za svojou družkou E. B. staršou na dvor, kde sa spolu hádali, do

čoho zasiahol ich sused N. N., ktorý na obvineného zo svojho dvora kričal, „že čo robí?“, vtedy obvinený
položil motorovú pílu a začal ťahať za vlasy E. B. staršiu a poškriabal ju na krku, pričom sa jej podarilo
utiecť a skryť na neďaleký cintorín, kde svojím konaním tak vzbudil u svojej družky a jej dcéry dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, k zraneniu osôb nedošlo.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania
b) na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147
a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona blízkou osobou sa (aj) na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 2 rozumie aj druh (páchateľa).

Samosudca okresného súdu po podaní obžaloby v rámci postupu podľa 238 ods. 4 Tr. poriadku (t.j. pri
rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby) rozhodol vo veci trestným rozkazom z 23.11.2023, ktorým

obžalovaného uznal za vinného v zmysle obžaloby, za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní
16 mesiacov (s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona) so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálny stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia veci, motorovej píly Powertech PT 5200
oranžovej farby. Proti označenému trestnému rozkazu podali v zákonnej lehote odpor obžalovaný aj
prokurátor, preto bolo vo veci (po odchode pôvodného zákonného sudcu na stáž na odvolací súd už

novým zákonným sudcom) nariadené hlavné pojednávanie, pričom na základe výsledkov dokazovania
na ňom vykonaného prvostupňový súd dospel k záverom, ktoré sa premietli do výrokovej časti tohto
rozsudku.

K výroku o vineObžalovaný na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že
môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
poriadku, urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.

Následne vypovedal, že jeho spory s poškodeným súvisia s tým, že najskôr žil so E. B. mladšou, s ktorou
má dieťa, čo však ona nechce uznať a teraz žije ako s družkou so E. B. staršou, ktorá mu vyčíta, že
sa viac stará o jej dcéru a jej dieťa, než o ňu. V deň žalovaného skutku videl suseda (N. N., pozn.),
vzal 2 fľaše pálenky, jednu si dal do čižmy a druhú do vrecka, so susedom sa rozprávali o tom ako sa
majú, on mu hovoril, že má novú pílu a že ju potrebuje nastaviť, vtedy prišla jeho družka B. staršia a

začala doňho dobiedzať, že prečo pije, že má vypadnúť, že je bezdomovec, buzerant, nech nastaví pílu
a ide narezať drevo. Družka odišla dnu, on začal nastavovať pílu na stolíku pri vchodových dverách z
vonku, ona znova za ním prišla a začala doňho rýpať, že prečo pije, nech radšej robí s tou pílou. Vzal
pílu a išiel s ňou ďalej na stolík v záhrade na dvore a začal ju nastavovať, píla už štartovala, družka ďalej
do neho hučala, on ju chytil oboma rukami za plecia, zatriasol ňou, že čo od neho chce a povedal jej,
že „raz sa kvôli tebe zabijem“. Družka vošla dnu do domu a volala ho nech jej ide pomôcť s kočíkom,

vyložiť ho pred dvere, čo on urobil. Družka sa ho na to opýtala, či mu má kúpiť ešte jedno pivo, on jej
povedal, že netreba „lebo však cirkusuješ kvôli alkoholu“. Opýtala si od neho peniaze na nákup, dal jej
40,- Eur a 40,- Eur ostalo u neho. Družka odišla preč aj s kočíkom, mladšia B. odišla už skôr. Vtedy
rýchlo pil ďalší alkohol, kým družka nebola prítomná, aby to nezistila, preto potom nafúkal tie 2 promile,
dal si k tomu aj pivo, ktoré mal skryté vzadu. Nevie, koľko času prešlo, zrazu sa objavili policajti s tým,

že mám vypnúť krovinorez, ktorým chcel kosiť a že jej zadržaný. On sa poškodeným nevyhrážal, družke
hovoril, že sa kvôli nej raz sám zabije. Družku už nevidel, ale nie je pravda, že išla na cintorín, lebo
išla opačným smerom do dediny, smerom do obchodu, kým cintorín je opačným smerom. Obžalovaný
tiež žiadal vysvetlenie k tomu, ako mohol pravou rukou udrieť poškodenú do pravej časti tváre s tým,
že ona držala na rukách ročné dieťa a udrela sa o stenu, pričom on mal v druhej ruke držať motorovú

pílu, ktorá má okolo 7 kg.

Hoci obžalovaný v celom priebehu trestného konania popieral svoju vinu, zo spáchania skutku tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ho podľa názoru okresného súdu usvedčuje vo veci
vykonané dokazovanie.

Poškodená E. B. staršia na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej druh (obžalovaný) v predmetný
deň mal vypité, ona sa s ním hádala, lebo vstali a on zase začal popíjať, ona mu hovorila, nech s tým
prestane. Obžalovaný vyšiel na dvor, kde konzumoval alkohol so susedom (N. N., pozn.), následne sa
na niečom pohádali, obžalovaný prišiel do vnútra, stala sa nejaká žiarlivostná scéna, začal jej vyčítať, že

ho podviedla so susedom. Dcéru svedkyne obžalovaný odsotil nabok, lebo hľadal ju. Dcére povedala,
nech ide preč, lebo bude problém, bude zle. Na chodbe obžalovaný začal svedkyňu biť, udrel ju päsťou
jeden alebo dvakrát do oblasti hlavy, nie však silno, potom ju ťahal aj za vlasy, vytiahol ju na dvor, sused
na neho zakričal, že čo robí, aby to nerobil. Počas fyzického ataku sa pritom obžalovaný vyhrážal, že ich
(poškodené B.) zabije, že dnes sa napije ich krvi a nažive ostane len dieťa. Zranenia pri útoku neutrpela.

Potom obžalovaný vbehol do vnútra, chcel zrejme naštartovať pílu, ktorá miestami naskočila, miestami
nie a vtedy svedkyňa rýchlo utiekla za svojou dcérou na cintorín, odkiaľ zavolali políciu. Svedkyňa tiež
uviedla, že pokiaľ je obžalovaný triezvy, je veľmi inteligentný, pracovitý, kvôli tomu sú aj tie problémy,
lebo veľa sa ženie za prácou, veľa pracuje a málo spí, má toho veľa na pleciach a skoro ráno odchádza
do práce. Keď je však opitý, sú s ním problémy, viackrát sa jej už vyhrážal „ale až takto nie“, viackrát

ho žiadala, aby išiel domov (do obce Ruská), ale on hovoril, že nejde preč, lebo natoľko má svedkyňu
rád, že ostane s ňou. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní tiež na výslovnú otázku odpovedala, že
z obžalovaného nemá strach, pretože „Boh je nad ňou“.

PoškodenáE.B.mladšiavypovedala,žeobžalovanývdanýdeňkonzumovalpálenku,ajsjejmatkoumu

to vyčítali, obžalovaný sa rozprával so susedom, na niečom sa pohádali, obžalovaný pribehol do domu a
povedal im, že ich zabije, že vypije ich krv a len dieťa ostane nažive. Obžalovaný chcel naštartovať pílu,
avšak nebol v nej benzín. Matku svedkyne obžalovaný začal biť, udrel ju päsťou, chytil ju pod krk, ťahal
za vlasy, ju samotnú neudrel, len ju odsotil, keď vošiel do domu, ona mala na rukách svoje dieťa, ušla na
cintorín, kde za ňou prišla aj jej matka a zavolali políciu. Z konania obžalovaného mala svedkyňa strach,

bálasaosvojamatkinživot,toho,žedieťaostanesirotou.Obžalovanýzvykolkonzumovaťalkoholkaždý
víkend, veľakrát sa stalo, že museli s dieťaťom ostať vonku, lebo obžalovaný mal vypité a robil cirkus.Svedok N. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti, dňa 15.7.2023 ťahal
žumpu, obžalovaný bol na okne, svedok sa ho pýtal, že či nemajú niečo vypiť, vypili spolu každý asi deci
alebo deci a pol. Potom svedok išiel dať nažrať zvieratám a vtedy videl a počul, že obžalovaný so E. B.

staršou sa hádajú, on na obžalovaného zakričal, že čo robí, nech ju pustí, keďže ju držal za oblečenie
niekde okolo ramien a dal jej dve facky. Na to obžalovaný poškodenú pustil a ona utiekla preč. O tom,
čo sa dialo v dome poškodenej B. staršej svedok nevie nič, hádku ani naštartovanú pílu nepočul.

Svedkyňa K. D. H., zasahujúca príslušníčka PZ, na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala, že pri

jej príchode na miesto obžalovaný niečo opravoval na dvore, asi krovinorez, píla bola nájdená v dome.
Obžalovanýhneď„vyskočil“,žečotamchcú,prečoprišli.PoškodenáB.staršianemalaviditeľnézranenia
a výslovne uviedla, že sa nežiada na lekárske vyšetrenie.

Zo záznamu o prijatom oznámení vyplýva, že E. B. (zo záznamu nie je zrejmé, či mladšia alebo staršia)
dňa 15.7.2023 o 8.02 hod. polícii telefonicky oznámila, že A. B. ju naháňal motorovou pílou a chce

ju zabiť. Na miesto bola vyslaná hliadka v zložení K. H. a ppráp. G.. Dňa 15.7.2023 o 10.00 hod. E.
B. mladšia na OO PZ Streda nad Bodrogom do zápisnice podala trestné oznámenie. Podľa záznamu
o dychovej skúške, bola obžalovanému 15.7.2023 o 8.26 hod., teda asi pol hodinu po skutku, nameraná
hodnota alkoholu v dychu 1.04 mg/l (2,17 promile). Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola
vykonaná 15.7.2023 v čase od 11.20 hod. do 11.30 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX v obci Somotor,

bola na stole asi 2 m od vchodových dverí nájdená motorová píla a rozložené príslušenstvo k nej. Na
fotodokumentácii z obhliadky miesta činu je zreteľne viditeľná krvná podliatina na ľavej spodnej časti
krku poškodenej E. B. staršej. Zo záverov znaleckého posudku doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD., znalca
z odvetvia psychiatria vyplýva, že obžalovaný nie je duševne chorý, jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti v čase skutku boli zmenšené len pod vplyvom alkoholu (od užívania ktorého je závislý),

obžalovaný bol v tom čase v stave jednoduchej opitosti.

Na základe takýchto výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru
nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt naplnil
objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona

tým, že sa poškodenej E. B. staršej ako svojej blízkej osobe (družke), ako aj poškodenej E. B. mladšej,
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to objektívne mohlo u nich vzbudiť dôvodnú obavu o ich život.
Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že obžalovaný 15.7.2023 už od skorého rána v priestoroch
rodinného domu, ktorý obýval spoločne s poškodenými, a v priestoroch k nemu patriacich (pozemok),
požíval alkohol, v dôsledku čoho došlo medzi ním a poškodenou B. staršou, jeho družkou, k slovnej

roztržke, pri ktorej družka (rovnako ako jej dcéra) obžalovanému vytýkala jeho častú nadmernú
konzumáciu alkoholu, na čo sa obžalovaný obom poškodeným vyhrážal, že ich usmrtí, čo možno
nepochybne vyvodiť z použitých slov (o ktorých zhodne vypovedali obe poškodené) že sa „napije ich
krvi a iba dieťa (poškodenej B. mladšej, pozn.) zostane nažive“. Obžalovaný pri tom v snahe dostať
sa bližšie k poškodenej B. staršej sotil do poškodenej B. mladšej, ktorá v tom čase držala na rukách

svoje ročné dieťa a následne poškodenú B. staršiu fyzicky napadol tým spôsobom, že ju najmenej
jeden krát rukou udrel do oblasti hlavy (o tom vypovedali obe poškodené a aj svedok N., ktorý to videl
už na dvore, teda úderov bolo zrejme viac), ťahal ju za vlasy (o čom vypovedali obe poškodené) a
chytil ju pod krk (o čom vypovedali obe poškodené a hoci obžalovaný aj svedok N. hovorili o držaní
za oblečenie v oblasti ramien, stopy na tele poškodenej B. staršej svedčia o krku), dostal sa s ňou na

dvor, kde od svojho konania upustil až vtedy, keď naňho zakričal sused (svedok) N., aby prestal. To,
že konanie obžalovaného mohlo v poškodených objektívne vzbudiť obavu o ich život, vyplýva jednak
z toho, že obžalovaný pri skutku použil fyzické násilie (sotil jednu z poškodených a viacnásobne fyzicky
napadol druhú z poškodených), ako aj z toho, že bol pod značným vplyvom alkoholu, v dôsledku ktorého
je jeho správanie podľa poškodených agresívne a nevyspytateľné, a tiež aj z histórie obžalovaného,

ktorý bol už dvakrát právoplatne uznaný za vinného z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ako
vyplýva z evidencie rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v oboch prípadoch spáchaného taktiež voči
blízkej osobe (svoje družke a jej dcére). Navyše, ako vyplýva z príslušnej evidencie, obžalovaný sa
dopustil aj piatich priestupkov spočívajúcich v násilnom konaní voči svojej družke E. B. staršej, a tiež
ďalších troch priestupkov násilného charakteru voči iným osobám (z toho dvakrát voči svojmu bratovi).

Aj tieto skutočnosti svedčia o náchylnosti obžalovaného k agresívnemu správaniu, najmä pod vplyvom
alkoholu, čo prirodzene umocňovalo u poškodených pocit ich ohrozenia pri vyhrážkach usmrtením zo
strany obžalovaného.Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Týmto záujmom, teda porušeným objektom
trestného činu, bolo v danom prípade právo poškodených nebyť vystavené ohrozeniu svojej telesnej

a duševnej (psychickej) integrity nebezpečnými vyhrážkami. Pohnútkou konania obžalovaného, ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, bolo zjavne jeho rozrušenie, resp. nespokojnosť s tým, že
poškodené mu vytýkali nadmernú konzumáciu alkoholu (hoci obe poškodené na hlavnom pojednávaní
vypovedali, že medzi obžalovaným a svedkom N. malo bezprostredne pred skutkom dôjsť k hádke, čo
by mohlo súvisieť s následnými vyhrážkami zo strany obžalovaného, táto skutočnosť nebola podporená

iným dôkazmi, pričom svedok N. hádku s obžalovaným poprel, pozn.).

Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, keď agresívne konanie obžalovaného pod značným vplyvom
alkoholu bolo v podstate pokračovaním jeho obdobného konania z minulosti, za ktoré už bol opakovane
trestnoprávne aj priestupkovo postihnutý (zďaleka teda nešlo o ojedinelý exces), je zrejmé, že závažnosť
činu obžalovaného je vyššia ako nepatrná, a preto jeho konanie je trestným činom aj v kontexte tzv.

materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zákona). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že hoci
poškodená B. staršia na hlavnom pojednávaní uviedla, že z obžalovaného strach nemá (pretože „Boh
je nad ňou“), svoju, ako aj dcérinu, neúčasť na hlavnom pojednávaní 15.2.2024 odôvodnila práve ich
strachom z obžalovaného (č.l. 225).

Vo vzťahu k obrane obžalovaného, že na svoju družku kričal, že sa (seba) raz kvôli nej zabije (nie ju),
okresný súd uvádza, že túto považoval za účelovú, keďže z vykonaného dokazovania taká skutočnosť
nevyplynula a obe poškodené zhodne vypovedali, že obžalovaný sa im vyhrážal (aj) inými slovami,
uvedenými v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Navyše je vysoko nepravdepodobné, že by si
obžalovaný, ktorý bol už dvakrát odsúdený za nebezpečné vyhrážanie sa svojej družke, v prípade že

sa jej nechcel opätovne vyhrážať, nedal pozor na to, aby pri hádke s ňou nepoužil slová, ktoré by mohli
byť ľahko (dez)interpretované tak, že išlo z jeho strany o vyhrážku.

Súd v porovnaní s obžalobou, za súčasného zachovania totožnosti skutku, ktorý je definovaný konaním
(vyhrážkami) a následkom (dôvodnou obavou), upravil skutkovú vetu výroku rozsudku spôsobom

zodpovedajúcim výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Do skutkovej vety tak
súd nezahrnul udretie poškodenej B. mladšej obžalovaným otvorenou dlaňou pravej ruky spojené so
slovnou vyhrážkou, že jej odreže hlavu, keďže samotná poškodená B. mladšia, ako aj poškodená B.
staršia, na hlavnom pojednávaní uviedli, že mladšiu z nich obžalovaný neudrel, len do nej sotil, keď sa
snažil dostať bližšie k svojej družke. Odlišnosť svojej výpovede v tejto časti oproti prípravnému konaniu

poškodená B. mladšia na hlavnom pojednávaní odôvodnila tým, že tesne po skutku (pri výpovedi v
prípravnom konaní) „mala strach, bola zmätená“.

Okresný súd v porovnaní s obžalobou tiež neuznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku
závažnejším spôsobom konania, so zbraňou. Na podklade vykonaného dokazovania totiž prvostupňový

súd dospel k záveru, že motorová píla, ktorá bola zaistená na mieste skutku, nebola súčasťou
vyhrážok obžalovaného na adresu poškodených. Podľa skutkovej vety obžaloby mal mať obžalovaný
nenaštartovanú pílu v ruke v čase slovných vyhrážok poškodeným, pri údere do tváre poškodenej
B. mladšej a už naštartovanú pílu pri tom, ako vybehol za svojou družkou z domu na dvor a mal
ju položiť až po apeli zo strany svedka N.. K tomu prvostupňový súd uvádza, že hoci z výpovedí

poškodených možno vyvodiť, že mali dojem, že píla bola súčasťou vyhrážok zo strany obžalovaného,
táto skutočnosť sama osebe nepostačuje na záver o spáchaní skutku závažnejším spôsobom konania.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný s pílou v čase okolo skutku narábal, keď sa ju
snažil (aj na naliehanie jeho družky) spojazdniť za účelom práce s ňou (o čom svedčí aj príslušenstvo
k nej nájdené pri obhliadke miesta), avšak nebolo preukázané, že by obžalovaný túto pílu použil v

zmysle útoku, resp. hrozby útok na poškodené ako súčasť svojich vyhrážok. Inými slovami, v konaní
nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného použiť motorovú pílu pri jeho vyhrážkach (ako
ich súčasť) adresovaných poškodeným. Pokiaľ ide o držanie píly obžalovaným v ruke v čase fyzického
napadnutia poškodenej B. mladšej, takýto útok, ako už bolo vyššie uvedené, obe poškodené na hlavnom
pojednávaní popreli. Vo vzťahu k použitiu (naštartovanej) píly obžalovaným na dvore, prvostupňový súd

poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní (v žiadnom smere) neprihliadol na usvedčujúcu výpoveď
svedka N. z prípravného konania (kde mal vypovedať aj to, že po poškodenej B. staršej mal na dvor
za ňou vybehnúť obžalovaný s naštartovanou motorovou pílou), keďže, a to priznala aj svedkyňa K.
H., výsluch svedka N. v prípravnom konaní nebol vykonaný a zápisnica o ňom nebola vyhotovenáriadnym spôsobom, pretože zápisnica bola vyhotovená vopred na podklade operatívneho vyťaženia
svedka a bola ním podpísaná (bez toho, aby si ju celú prečítal) na bránke rodinného domu svedka, podľa
svedkyne H. z dôvodu, že svedok sa vyjadril, že na obvodné oddelenie nie je ochotný prísť vypovedať. Je

zrejmé, že takýto výsluch, resp. zápisnica o jeho obsahu, nie je spôsobilým dôkazom v trestnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní pritom svedok N. svoju výpoveď z prípravného konania poprel a uviedol, že
obžalovaný nemal v ruke nič, motorovú pílu uňho videl deň pred skutkom. Z uvedených dôvodov súd
neuznal obžalovaného za vinného z naplnenia kvalifikačného znaku spáchania skutku so zbraňou.

Nad rámec už uvedeného súd dodáva, že uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku na hlavnom
pojednávaní odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania predložením zaistnej veci
(motorovej píly), keďže vykonanie takého dôkazu, aj vzhľadom na vyššie už uvedené, považoval za
nepodstatné pre meritórne rozhodnutie.

Na podklade uvedených skutočností okresný súd, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti

rozsudku, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci predstavovala šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody
podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a pričítal mu jednu priťažujúcu
okolnosť, a to že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, keďže sa už dvakrát dopustil prečinu

nebezpečného vyhrážania voči blízkej osobe, pričom tieto jeho odsúdenia nie sú zahladené a navyše
teraz prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký
trestný čin [§37 písm. m) Tr. zákona]. Vzhľadom na prevažujúci počet priťažujúcich okolností, dolná
hranica trestnej sadzby sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšila o jednu tretinu a konkrétna trestná
sadzba u obžalovaného tak (za použitia § 38 ods. 8 Tr. zákona) predstavovala 16 mesiacov až 3 roky

odňatia slobody.

Po zvážení všetkých okolností prípadu okresný súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej (podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšenej) trestnej sadzby podľa § 39
ods. 1 Tr. zákona. Označené ustanovenie Trestného zákona umožňuje takýto postup v prípade, ak

súd (alternatívne) vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
(kumulatívne) na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Okresný súd pri mimoriadnom znížení trestu vychádzal z toho, že uloženie trestu v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby (so zvýšenou dolnou hranicou o jednu tretinu), by pre obžalovaného
bolo neprimerane prísne vzhľadom na okolnosti prípadu, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní je totiž zrejmé,
že časť žalovaného skutku spočívajúca v použití zbrane (motorovej píly) vychádzala v rozhodujúcejmiere z dôkazu, ktorý bol v prípravnom konaní obstaraný neprípustným spôsobom, a to z výpovede
svedka N. N., ktorý mal (podľa zápisnice) v prípravnom konaní (okrem iného) vypovedať, že videl, ako
obžalovaný s naštartovanou pílou vybehol za svojou družkou na dvor rodinného domu a položil ju až

po tom, čo naňho svedok zakričal. Svedok N. na hlavnom pojednávaní (rovnako ako pri konfrontácii
s obžalovaným v prípravnom konaní) túto svoju výpoveď poprel, uviedol, že vypovedať na Obvodnom
oddelení PZ Streda nad Bodrogom ani nebol, zápisnicu podpísal „pri bráne“, keď za ním prišli policajti
domov a bez toho, aby si ju celú prečítal. Na hlavnom pojednávaní tiež (po prečítaní zápisnice v rámci
odstraňovania rozporov) uviedol, že si túto zápisnicu „nevie vysvetliť“, nevie, kto a kedy ju vypracoval.

Svedkyňa K. D. H., na mieste zasahujúca príslušníčka PZ vypovedala, že svedok N. na obvodnom
oddelení vypočutý nebol, keďže sa (aj po poučení o povinnosti sa dostaviť) vyjadril, že na predvolanie sa
nedostaví a nebude vypovedať, preto na základe predchádzajúceho vyťaženia svedka bola vyhotovená
zápisnica, ktorú svedok na základe ich dohody podpísal u seba doma. Tiež uviedla, že „potrebovali
jeho svedectvo“ a „... musela som zvoliť takýto postup, lebo aj keby sme ho nasilu doniesli na obvodné
oddelenie, tak by tam nevypovedal, aspoň tak sa vyjadril. Je problém získať svedkov, keďže sa boja

obžalovaného“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, svedčiacich o neakceptovateľnom postupe orgánov prípravného
konania pri obstarní dôkazu výpoveďou svedka N., nezistiac inú zákonnú možnosť reálnej
kompenzácie tohto porušenia obhajobných práv obžalovaného, okresný súd v záujme naplnenia

princípu spravodlivosti (obdobne ako pri v súdnej praxi už všeobecne akceptovanej možnosti
mimoriadneho zníženia trestu v prípade neprimeranej dĺžky trestného konania podľa rovnakého
zákonného ustanovenia) znížil obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona trest pod (zvýšenú) dolnú
hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov (teda stále v rámci
základnej trestnej sadzby, ktorej dolná hranica predstavovala 6 mesiacov odňatia slobody, pozn.).

Keďže u obžalovaného ide už o jeho tretie odsúdenie za rovnaký trestný čin a skutok spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, trest odňatia slobody bol nevyhnutne uložený ako trest
nepodmienečný (§ 49 ods. 2 Tr. zákona) so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon
trestusminimálnymstupňomstráženia,keďžeobžalovanýpredspáchanímterazsúdenéhoskutkunebol

vo výkone trestu odňatia slobody [§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona].

Takto uložený trest, aj v spojení s uloženým ochranným opatrením (protialkoholické liečenie ústavnou
formou) a v kontexte vysokej pravdepodobnosti premeny pôvodne podmienečného odsúdenia na trest
odňatia slobody v trvaní jeden rok, v skúšobnej dobe ktorého obžalovaný spáchal teraz prejednávaný

skutok, súd považuje za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie v zmysle vytvorenia
možnosti na (prípadnú) nápravu obžalovaného, ako aj funkcie generálnej prevencie v zmysle odradenia
iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Na podklade záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, v ktorých sa konštatuje

závislosť obžalovaného od alkoholu, a ktorého konzumácia zjavne zohráva podstatnú úlohu pri
protiprávnom konaní obžalovaného (vrátane teraz prejednávaného skutku), súd na odporúčanie znalca
uložilobžalovanémupodľa§73ods.2písm.d)Tr.zákonaajprotialkoholickéochrannéliečenieústavnou
formou, ktoré taktiež prispeje k naplneniu účelu trestu.

Keďže súd neuznal obžalovaného za vinného (aj) zo spáchania skutku so zbraňou (motorovou pílou),
o vrátení označenej zaistenej veci rozhodne samostatne po právoplatnom skončení meritórneho
konania.

Poškodené si nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatňovali, súd preto o tejto otázke

nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.