Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207610
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2515207610.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo

Topoľčany, so sídlom Mojmírova 2, Topoľčany, IČO: 00 174 840, právne zastúpený: Kováčik Le§al s.r.o.,
so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2156/21, Topoľčany, IČO: 45 290 601, proti žalovanému: QuatRose,
s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 47 129 620, o zaplatenie 1 820,45 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 07.12.2015 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 820,45 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalobca
je bytové družstvo, ktoré ako správca vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy č. 186/2007 zo dňa
12.11.2007 v znení Dodatku č. 1/2011 k Zmluve o výkone správy č. 186/2007 pre vlastníkov bytového
domu P. komplexné zabezpečenie výkonu správy domu najmi prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie
spoločných častí, služby a plnenia spojené s užívaním bytov v bytovom dome, vedenie účtu domu v
banke a iné. Za tieto služby sa vlastníci bytového domu P. zaviazali pravidelne platiť pravidelné zálohové
platby za plnenia poskytované s užívaním bytu; podieľať sa na úhrade nákladov spojených s údržbou

a opravami spoločných častí a zariadení bytového domu; platiť správcovi cenu za výkon správy a za
opakované plnenia nad rámec bežnej správy domu mesačne. Medzi vlastníka bytového domu P.atrí aj
žalovaný. Za obdobie od 01.11.2014 do 30.09.2015 neuhradil žalobcovi cenu za poskytované služby a
to celkovú sumu vo Výške 1 719,98 eura. Práva a povinnosti jednotlivých strán sú založene Zmluvou
o výkone správy č. 186/2007 zo dňa 12.11.2007 v znení Dodatku č. 1/2011 k Zmluve o výkone správy
č. 186/2007, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 8a a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Výška jednotlivých mesačných

platieb žalovaného bola stanovená predpisom mesačnej platby žalobcu vo výške 168,00 eur mesačne.
Keďže žalovaný si neplnil svoj záväzok, hradiť žalobcovi určené platby, žalobca ho Upomienkou zo
dňa 22.04.2015, 29.07.2015 a 27.10.2015 vyzval na úhradu dlžného záväzku. Odporca na uvedenú
upomienku nijakým spôsobom nereagoval a ani svoj záväzok neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytované služby riadne a včas, v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa dostali do omeškania a teda žalobcovi vzniklo právo
požadovať úroky z omeškania. Žalobca si preto v tomto konaní uplatňuje úroky z omeškania a zmluvnú

pokutu z jednotlivých neuhradených platieb, ktorých istinu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Úroky
z omeškania si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia
Čl. IV. bod č. 8 Zmluvy o výkone správy č. 186/2007 zo dňa 12.11.2007 v znení Dodatku č. 1/2011 k
Zmluve o výkone správy č. 186/2007: „Vlastník bytu, ktorý je v omeškaní s úhradou nákladu na správu,odpočet a rozpočítanie nákladov, preddavkov na plnenia poskytované s bývaním a platieb do fondov vo
Výške určenej výmerom platieb, je povinný správcovi uhradiť úrok z omeškania vo Výške EUROBRIBOR
+ 7 percentuálnych bodov za rok a zmluvnú pokutu 8% ročne, rozpočítané na každý začatý mesiac

omeškania. Zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky,
údržby a opráv domu sú výnosom fondu opráv domu.

2. Dňa 29.02.2016 Okresný súd Piešťany vydal platobný rozkaz č. k. 4Cb/180/2015-23, ktorým vyhovel
žalobe v celom rozsahu.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorom uviedol, že uplatnený nárok považuje
v zmysle podaného návrhu zo dňa 7.12.2015, na základe ktorého došlo k vydaniu napadnutého
platobného rozkazu, za sčasti nedôvodný. Žalovaný touto cestou rozporuje najmä výšku uplatneného
nároku žalobcu, nakoľko podľa účtovných záznamov žalovaného výška jeho dlhu voči žalobcovi
nezodpovedá výške uplatneného nároku. Súčasne žalovaný namieta, že vydaný platobný rozkaz je

v rozpore s obsahom podanej žaloby, keď konajúci súd napadnutým platobným rozkazom zaviazal
žalovaného na úhradu príslušenstva vo výške a v rozsahu, ktorý nenavrhoval ani samotný žalobca.
Z tohto dôvodu žalovaný tvrdí, že napadnutý platobný rozkaz vykazuje znaky arbitrárnosti, keďže ním
bolo rozhodnuté o nároku - príslušenstve istiny v rozpore s obsahom podanej žaloby. Naviac, žalovaný
namieta, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje dvojitú sankciu „za to isté”, čo je podľa názoru

žalovanéhoneprípustné.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpretožalovanýprostredníctvomsvojho
štatutárneho zástupcu navrhuje, aby konajúci súd napadnutý platobný rozkaz na základe tohto odporu v
celomrozsahuzrušil.Vsúlades§109ods.2písm.c)O.s.p.žalovanýzároveňpodalnávrhnaprerušenie
vyššie označeného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/180/2015,
a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp.

zn.4C/20/2013.VuvedenomsúdnomkonanísažalobcoviaT.aspol.domáhajúvočižalovanémuurčenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný nadobudol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
v súvislosti s vlastníctvom ktorej sa žalobca podanou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia
dlžnej sumy titulom údajného nedoplatku na zálohových platbách za plnenia poskytované s užívaním
príslušného bytu. V označenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.

4C/20/2013 sa teda rieši zásadná otázka dôležitá i pre ďalšie vedenie súdneho konania na Okresnom
súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/180/2015, a to otázka osoby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Ak by
totiž boli osoby vystupujúce ako žalobcovia teoreticky v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske
pod sp. zn. 4C/20/2013 úspešní, znamenalo by to, že žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti, a preto by mu ani nikdy nevznikla akákoľvek zákonná, či zmluvná povinnosť na úhradu

zálohových platieb za plnenia poskytované s užívaním dotknutej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného
by preto bola žaloba žalobcu v prejednávanej právnej veci voči žalovanému celkom nedôvodná a
žalovaný by ani nebol pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania. Z tohto dôvodu žalovaný
tvrdí, že pre ďalšie vedenie súdneho konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/180/2015
je potrebné ustáliť otázku vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti čo do otázky osoby vlastníka, ktorá

skutočnosť (otázka) sa rieši práve vo vyššie označenom súdnom konaní vedenom na Okresnom Súde
Partizánske.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Žalovaný tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobomúčinnenesporovalanapreukázaniesvojichtvrdenínepredložilaanineoznačilžiadnedôkazy.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.04.2018, súdu doručené dňa 16.04.2018, oznámil súdu, že
žalobca Stavebné bytové družstvo Topoľčany už nie je vlastníkom pohľadávky a správcom bytu, ktorého
je žalovaný vlastníkom, nachádzajúceho sa na adrese P.. Správcom bytového domu na adrese P.e
spoločnosť Poľnohospodárske bytové družstvo Topoľčany, so sídlom: Mojmírova 3, 955 01 Topoľčany,
IČO: 00 596 779, zapísané v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Nitra, oddiel Dr, vložka

121/N, ktorý je aj vlastníkom pohľadávky.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.
zn. 2Cdo 205/2009).
12. Podľa § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30. 6.

2016 účastníkmi konania boli osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. Za takéto osoby
Občiansky súdny poriadok označoval a) navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného), b) toho, koho
zákon označuje za účastníka konania, c) toho, o koho právach a povinnostiach sa má konať.

13. Podľa § 92 ods. 2 OSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli. Súd vyhovel návrhu, ak sa preukázalo, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasil ten, kto mal vstúpiť namiesto navrhovateľa; súhlas odporcu

alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžadoval. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.14. S účinnosťou od 1. 7. 2016, podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.

15. Podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16. V prejednávanej veci súd musí konštatovať, že sám žalobca oznámil súdu, že pohľadávku, ktorá
je prejednávaná v tomto konaní, už nevlastní. Došlo k prevodu práv, avšak žalobca nepreukázal tento
prevod, a zároveň ani nenavrhol zmenu v osobe žalobcu v zmysle § 80 CSP. Súd uvádza, že výlučne
žalobca je subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu podľa novej právnej

úpravy CSP, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán v každom možnom prípade,
teda bez ohľadu na to, či došlo k zmene (domnelej) aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie. Súd
vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 1
ustanovenia § 80 CSP, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Koncepcia zákonodarcu
je teda taká, že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné

(dikcia „súd vyhovie návrhu“ sa rovná „musí vyhovieť návrhu“) za predpokladu, že kumulatívne nastanú
skutočnosti, a to, že zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt (žalobca), súhlasí s tým ten, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá) a
preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa odseku 1 citovaného ustanovenia. V tejto súvislosti
je žalobca, ktorý navrhuje zmenu strán sporu, povinný predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o

existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet
konania. Súd je oprávnený skúmať, či povedzme, zmluva o postúpení pohľadávky či prevzatie dlhu je
platné, a teda či skutočne spôsobujú zamýšľané právne účinky. Samozrejme, takéto rozhodovanie v
žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.

17. V čase rozhodnutia súdu teda žalobca nevlastní pohľadávku, o ktorej súd má rozhodnúť, teda nie
je už aktívne vecne legitimovaným subjektom. Následky prevodu pohľadávky sa prejavia v právnom
postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností žalobcu, osoby, ktorej bola
pohľadávka prevedená, a aj dlžníka. Žalobca stráca prevedenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom
a právami s ňou spojenými.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia, keď
žalobu zamietol, nakoľko žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Žalovaný bol v konaní úspešný súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebnýpočet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.