Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200250
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca)
v právnej veci žalobcu: NEMCO, s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO: 47 367
733, zast.: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100308825/2022 zo dňa 15. februára 2022 a č.
100308998/2022 zo dňa 15. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016,
ktorá bola začatá dňa 1. júla 2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100981423/2020 zo dňa

3.júna2020.OvýsledkudaňovejkontrolysprávcadanevyhotovilProtokolč.100115022/2021zodňa25.
januára 2021 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 1. februára 2021 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi
dane dňa 3. marca 2021 vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly. Dňa 23. apríla 2021 sa konalo v sídle
správcu dane ústne pojednávanie, pri ktorom mali byť prerokované pripomienky žalobcu k Protokolu
uvedené v jeho vyjadrení. Na danom ústnom pojednávaní neboli pripomienky žalobcu prerokované
z dôvodu námietok zástupcu žalobcu. Priebeh ústneho pojednávania bol zaznamenaný v Zápisnici

o ústnom pojednávaní č. 10067874/2021 zo dňa 23. apríla 2021, ktorú zástupca žalobcu odmietol
podpísať. Dňa 3. mája 2021 podal zástupca žalobcu podnet na vylúčenie zamestnancov správcu dane
podľa § 60 ods. 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“). Podnet smeroval
voči zamestnankyniam správcu dane A. B. C., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu
Žilina a voči A. D. B. a A. B. E.. Dňa 20. mája 2021 rozhodla A. F. B., poverená výkonom dočasne
neobsadenej riadiacej funkcie námestníka riaditeľa, úsek kontrol a analýz Daňového úradu Žilina podľa

§ 60 ods. 6 Daňového poriadku o nevylúčení A. B. C.. Následne dňa 21. mája 2021 rozhodla A. B. C.,
vedúca oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o
nevylúčení A. D. B. a A. B. E. z predmetného daňového konania. Z dôvodu, že pripomienky žalobcu
uvedené vo vyjadrení k Protokolu neboli pri ústnom pojednávaní dňa 23. apríla 2021 prerokované,správca dane žalobcovi písomne oznámil svoje stanovisko a určil nový termín prerokovania pripomienok
žalobcu k Protokolu na deň 29. júla 2021. Na ústne pojednávanie dňa 29. júla 2021, na ktorom mali byť
prerokované pripomienky žalobcu k Protokolu, sa nikto nedostavil.

Rozhodnutia správcu dane

2. Správca dane následne dňa 24. augusta 2021 vydal rozhodnutia č. 101558105/2021 a č.
101558321/2021 (ďalej spolu ako „rozhodnutia správcu dane“), ktorými určil žalobcovi rozdiel v sume

spolu 10 000,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016.

3. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí popísal úkony a jednotlivé kontrolné zistenia
v priebehu daňovej kontroly, priebeh vyrubovacieho konania, vyhodnotenie dôkazov a vyjadrenia
žalobcu. Správca dane konkrétne uviedol, že hlavnou činnosťou žalobcu je sprostredkovateľská činnosť
spočívajúca v zabezpečení dodržiavania správneho technologického postupu pri miešaní a nanášaní

náterových hmôt, lakov a farieb na sériovo vyrábané automobily, ktoré spoločnosť Axalta Coating
Systems ako odberateľ žalobcu dodáva ich výrobcom (Volkswagen, Mobis, Hyundai, Audi, Kia).
Žalobca vykonával túto činnosť v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach živnostníkmi v automobilových
závodoch v tuzemsku, Českej republike a v Maďarsku. Žalobca si v zdaňovacom období október
2016 uplatnil odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) z
faktúry č. 161060 zo dňa 5. októbra 2016 vyhotovenej dodávateľom SARCO s.r.o., Laurinská 3, 81101
Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej ako „SARCO s.r.o.“) v celkovej sume 30 000 Eur, z toho základ dane
v sume 25 000 Eur a DPH v sume 5000,00 Eur a v zdaňovacom období november 2016 si žalobca
uplatnil odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 ods. 2 Zákona o DPH z faktúry č. 161187 zo dňa 16.

novembra 2016 vyhotovenej dodávateľom SARCO s.r.o. v celkovej sume 30 000 Eur, z toho základ dane
v sume 25 000 Eur a DPH v sume 5000,00 Eur (faktúry č. 161060 a č. 161187 spolu ako „Faktúry“).
Predmetom fakturácie podľa Faktúr bola prezentácia obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s
muzikálom ANGELIKA. Reklamné služby mali byť realizované podľa podmienok dohodnutých v Zmluve
o zabezpečení reklamných služieb medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SARCO s.r.o.

ako dodávateľom zo dňa 26. septembra 2016 (ďalej ako „Zmluva“). Dodávateľ SARCO s.r.o. mal
podľa Zmluvy zabezpečiť reklamné služby žalobcovi v súvislosti s propagáciou podujatia „muzikál
ANGELIKA“formouprezentácieobchodnéhomenaalogažalobcuvtelevízii,naLEDplochách,vinzercii
v časopisoch, na Facebook-u, plagátoch, na obrazovkách SEE&GO a v autobusoch MHD.

4. Správcovi dane vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na Faktúrach, a preto vyzval
konateľa žalobcu B. G. na objasnenie poskytnutých reklamných služieb (ústne pojednávanie dňa 1. júla
2020), ktorý popísal ako prezentácia prebiehala a predložil správcovi dane Hodnotiacu správu, ktorú
mu odovzdala spoločnosť SARCO s.r.o., obsahom ktorej bola foto a videodokumentácia o reklame
a propagácii muzikálu ANGELIKA. V spodnej časti reklamných materiálov boli umiestnené obchodné

mená a logá generálnych partnerov, hlavných reklamných partnerov a reklamných partnerov, medzi
ktorými bolo zverejnené aj logo žalobcu. Na žiadnej zo snímok nebola ako objednávateľ, zadávateľ
alebo realizátor uvedená spoločnosť SARCO s.r.o. H. I., konateľ spoločnosti SARCO s.r.o., uviedol,
že konanie muzikálu organizačne zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., so sídlom
Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO 45 877 289, DIČ 2023124422, IČ DPH SK2023124422 (ďalej ako

„SILVI PRODUCTION, s.r.o.“), pričom spolupráca prebiehala tak, že spoločnosť SARCO s.r.o. kúpila
od spoločnosti SILVI PRODCUTION, s.r.o. nevýhradný reklamný priestor za cenu, ktorá vyplývala z
dohody uzatvorenej medzi týmito spoločnosťami. Realizáciu všetkých činností vyplývajúcich z danej
zmluvy si následne spoločnosť SARCO s.r.o. rozdeľovala so spoločnosťou Azaria service, s.r.o.
Spoločnosť SARCO s.r.o. zamestnancov nemala. Účtovníctvo spoločnosti SARCO s.r.o. viedol jeho

konateľ H. I. a odovzdal ho pri predaji spoločnosti novému majiteľovi. Hlavným organizátorom muzikálu
ANGELIKA bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., pričom o celkových nákladoch s propagáciou
a reklamou muzikálu nemal vedomosť. Súčasťou dohody so spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o.
bolo, že zabezpečí propagáciu zverejnením obchodných mien a log reklamných partnerov v médiách.
O podujatiach boli spracované hodnotiace správy, ktoré spoločnosť SARCO s.r.o. odovzdala reklamným

partnerom. Každý z reklamných partnerov obdržal pozvánky do VIP zóny, kde si mohol pozvať svojich
obchodných partnerov.5. Správca dane vlastným preverovaním zistil, že z analytických výstupov kontrolných výkazov DPH
spoločnosti SARCO s.r.o. za zdaňovacie obdobia október a november 2016 zistil, že v zdaňovacom
období október 2016 spoločnosť SARCO s.r.o. neuviedla v kontrolnom výkaze žiadnu faktúru vystavenú

spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o. a v zdaňovacom období november 2016 uviedla jednu faktúru
č. 4160100007, základ dane 40 000,00 Eur, DPH v sume 8 000,00 Eur. V zdaňovacom období október
2016 spoločnosť SARCO s.r.o. uviedla v kontrolnom výkaze len faktúry vystavené spoločnosťou Azaria
service s.r.o. a iných dodávateľov neuviedla.

6. Správca dane vo vyrubovacom konaní použil v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového
poriadku ako dôkaz zistenia iného správcu dane týkajúce sa zdaniteľných plnení spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. a tieto zistenia prevzal do svojej kontroly Úradným záznamom č. 100573232/2021
zo dňa 12. apríla 2021. Správca dane použil ako dôkaz zistenia uvedené v odpovedi na Výzvu
č. 101685584/2020 zo dňa 5. novembra 2020, ktorú zaslal iný správca dane spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. Prílohou odpovede evidovanej dňa 3. decembra 2020 na Daňovom úrade

Bratislava pod č. 250337481/2020 boli doklady a písomnosti k zdaniteľným plneniam uskutočneným
v roku 2016 s obchodným partnerom SARCO s.r.o., v súvislosti s podujatím muzikál ANGELIKA a
vyjadrenie J. G., konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. V odpovedi J. G. uviedla, že na
základe Zmluvy o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv (ďalej
ako „Zmluva o reklamnom priestore“) podpísanej so spoločnosťou SARCO s.r.o. dňa 9. júna 2016,

predala tejto spoločnosti reklamný priestor v rámci reklamnej kampane k muzikálu ANGELIKA s právom
predaja tretím stranám - potenciálnym reklamným partnerom. Podmienky spolupráce s reklamnými
partnermi boli predmetom zmlúv medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a reklamnými partnermi. J. G.
nikdy nerokovala s reklamnými partnermi ohľadne podujatia muzikál ANGELIKA. Spoločnosť SILVI
PRODUCTION, s.r.o. ako organizátor podujatia zabezpečovala aj reklamu a propagáciu muzikálu

ANGELIKA. Úlohou spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. bolo podľa Čl. II bod. 5 Zmluvy o reklamnom
priestore zabezpečiť aj výber a prenájom miesta podujatia, služby spojené s prenájmom podujatia,
získanie produktových partnerov, komunikáciu s umelcami a produkciu muzikálu.

7. Správca dane vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že reklamovaným produktom bolo podujatie

muzikál ANGELIKA a nie obchodné meno a logo žalobcu, pričom propagáciu ani nezabezpečila
spoločnosť SARCO s.r.o. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že predmetom Faktúr bola skutočne
reklama a propagácia žalobcu, resp. ním dodávaných služieb s cieľom uplatniť ich na trhu. Jediný
predložený dôkaz – Hodnotiaca správa muzikálu ANGELIKA 2016 preukázal uskutočnenie reklamy
a propagácie muzikálu ANGELIKA, nie žalobcu ako reklamného partnera. Logo žalobcu bolo zverejnené

len medzi reklamnými partnermi, ktorí podujatie podporili. Vo fotodokumentácii nebola žiadna informácia
o činnosti spoločnosti SARCO s.r.o. a ani Azaria service s.r.o. Dôkazy podľa správcu dane nepreukázali,
že reklamné služby zrealizoval dodávateľ SARCO s.r.o. uvedený na Faktúrach. Nebolo preukázané kto
a aké služby spoločnosti SARCO s.r.o. poskytol a ani ako boli použité pre reklamu a propagáciu žalobcu.
Vykonaným dokazovaním nebol podľa správcu dane preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa §

19 ods. 2 Zákona o DPH u Faktúrami deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. Nebolo preukázané
ekonomické opodstatnenie vystavenia Faktúr, nakoľko nebolo preukázané, aké služby deklarovaný
dodávateľ SARCO s.r.o. dodal, kedy boli dodané, aká bola skutočná cena a skutočnosť, že boli vôbec
dodané dodávateľom uvedeným na Faktúrach. Taktiež nebolo preukázané, že spoločnosť SARCO s.r.o.
bola v zmluvnom vzťahu so spoločnosťami JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o. a ďalšími, ktoré

mali podľa Hodnotiacej správy muzikálu ANGELIKA zabezpečiť reklamné služby.

8. Správca dane v rozhodnutiach ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že prijaté zdaniteľné plnenie použil žalobca na svoje zdaniteľné plnenia. Zverejnenie „malého loga“
medzi reklamnými partnermi podujatia muzikálu ANGLIKA nie je samé o sebe dôkazom o použití

„sumy, ktorú vynaložil na jeho zverejnenie,“ na vlastné zdaniteľné plnenia žalobcu. Prevažujúcou
podnikateľskoučinnosťoužalobcubolavr.2016sprostredkovateľskáčinnosťvoblastislužieb,konkrétne
poradenstvo pri príprave náterových hmôt v priemysle. Podľa podkladov predložených žalobcom
činnosť za spoločnosť vykonávali hlavne živnostníci v automobilkách na základe zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a nemeckou spoločnosťou Axalta Coating Systems, ktorá dodáva náterové hmoty

pre automobilový priemysel. Úlohou žalobcu bolo zabezpečiť požadovanú kvalitu farieb a ochranných
lakov nanášaných na automobily. Žalobca dodával svoje služby výhradne odberateľovi Axalta Coating
Systems. Činnosť, ktorú vykonával, fakturoval výhradne odberateľovi Axalta Coating Systems Germany
GmBH,resp.AxaltaCoatingSystemAustriaGmBH.Žalobcanemoholrozhodnúťotom,uakéhovýrobcuautomobilov, na akých typoch vozidiel aký typ farieb a lakov použije. Doklady predložené v rámci daňovej
kontroly preukázali, že žalobca nerozhodoval o mieste, čase a spôsobe dodania zdaniteľných plnení
a ani o ich cene. Tieto skutočnosti boli striktne stanovené výrobcom a dodávateľom náterových hmôt.

Prijaté zdaniteľné plnenia nemohol žalobca premietnuť do ceny ním poskytovaných služieb, nakoľko
ich cena bola fixne stanovená. Žalobca nedodával tovary alebo služby iným odberateľom, u ktorých
mohol prijaté zdaniteľné plnenia použiť. Skutočnosť, že spoločnosť SARCO s.r.o. priznala z Faktúr
vystavených žalobcovi daň, automaticky neznamená, že žalobcovi vzniklo právo na jej odčítanie. Právo
na odpočítanie dane vzniká po preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2

v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktorých splnenie nebolo preukázané.

9. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k oboznámeniu skutočností zistených daňovou kontrolou,
ktoré bolo žalobcovi zaslané správcom dane, správca dane v rozhodnutiach uviedol, že logo žalobcu
nebolo zverejnené napr. na veľtrhu automobilov, resp. na inom podujatí propagujúcom automobilový
priemysel. Umiestnenie alebo akékoľvek iné prezentovanie loga žalobcu na niektorom z týchto

podujatí by bolo možné považovať za také, ktoré vytvorí vnem u zákazníkov na trhu. Je však veľmi
nepravdepodobné, že diváci zúčastnení na predstavení muzikálu ANGELIKA získajú z pohľadu na
logo žalobcu zverejnenom medzi reklamnými partnermi podujatia taký vnem o žalobcovi, z ktorého
je zrejmé, že vykonáva činnosť poradcu a kontroly pri nanášaní farieb a lakov na sériovo vyrábané
automobily u výrobcov, ktorých má zazmluvnených spoločnosť Axalta Coating Systems. U zúčastnených

zostane vnem, že žalobca bol zverejnený medzi subjektmi, ktoré prispeli k uskutočneniu predstavenia.
Žalobca prijaté zdaniteľné plnenia nepoužil na vlastné zdaniteľné plnenia (nedosiahol z nich výnosy),
ale boli žalobcom spotrebované (náklady). Hodnotiaca správa, ktorú predložil žalobca ako jediný dôkaz,
nepreukázala, že v súvislosti s podujatím muzikál ANGELIKA bol propagovaný žalobca tak, že sa tieto
informácie dozvedela široká verejnosť. Zverejnenie loga žalobcu je len potvrdením, že prispel k tomu,

že sa uskutočnila reklama podujatia a samotné podujatie. Umiestnenie loga žalobcu na materiáloch
propagujúcich podujatie nie je možné považovať za propagáciu a reklamu žalobcu. Žalobca bol na
propagačných materiáloch podujatia muzikál ANGELIKA uvedený ako reklamný partner, ktorý podporil
podujatie, avšak neprezentoval na ňom svoju podnikateľskú činnosť a ani služby, ktoré poskytuje.
Jednalo sa o reklamu a propagáciu muzikálu ANGELIKA, ktorá mala za cieľ šíriť odkaz pre verejnosť

o konaní tohto podujatia, čase a mieste jeho konania a o účinkujúcich. Žalobca nepreukázal, že
mal v súvislosti s propagáciou muzikálu ANGELIKA možnosť propagovať a reklamovať svoju vlastnú
činnosť. Na základe zistených skutočností z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, správca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z Faktúr v celkovej sume 10 000,00 Eur. Správca dane sa

v rozhodnutiach následne vysporiadal s Vyjadrením žalobcu k Protokolu doručeným dňa 3. marca 2021.

Rozhodnutia žalovaného

10. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolania, o

ktorých rozhodol žalovaný Rozhodnutiami č. 100308825/2022 a č. 100308998/2022, obe zo dňa 15.
februára 2022 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil. V
odôvodnení rozhodnutí žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu a skutkový stav zistený po preskúmaní
administratívneho spisu.

11. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach skonštatoval, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom
súviseli plnenia fakturované od dodávateľa SARCO s.r.o. s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu
a ani to, akým spôsobom použil tieto služby na výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení.
Z dokladov, ktoré žalobca predložil správcovi dane, vyplývalo, že hlavným účelom plnenia bola
propagácia podujatia muzikálu ANGELIKA na plagátoch v médiách, pričom žalobca vystupoval ako

reklamný partner vo forme zverejneného loga, ktoré nemalo žiadnu vypovedaciu hodnotu o spoločnosti
žalobcu, o jeho činnosti a ním poskytovaných produktoch a službách. Podujatie neslúžilo na prezentáciu
služieb a produktov žalobcu, ale slúžilo verejnosti za účelom zábavy. Deklarované prijaté zdaniteľné
plnenia od dodávateľa SARCO s.r.o. nemohol žalobca premietnuť do cien ním poskytovaných služieb,
nakoľko ich cena bola s odberateľom žalobcu Axalta Coating Systems zmluvou fixne stanovená

a žalobca nedodával tovary a neposkytoval služby iným odberateľom. Správca dane preto podľa
žalovaného oprávnene neuznal žalobcovi odpočítanie DPH zo služby fakturovanej od dodávateľa
SARCO s.r.o., pretože táto služba nemala reálne opodstatnenie, priamo a bezprostredne nesúvisela s
transakciamižalobcunavýstupeaanisjehocelkovouhospodárskoučinnosťouakosúčasťvšeobecnýchnákladov, teda neslúžila na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu v súlade s ustanovením §
49 ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného nekonal s primeranou mierou obozretnosti, keď
si nezabezpečil dostatok dôkazov potrebných k tomu, aby preukázal reálnosť plnení, z ktorých si

odpočítal daň. Žalobca poznal konateľa dodávateľa z golfu a na základe toho prijal od neho ponuku
na spoluprácu. Žalobca nepreukázal konkrétnu ponuku, ktorú mu navrhol jeho dodávateľ, ani ako mu
dodávateľ svoju ponuku odprezentoval. Žalobca nemal vedomosť, kto zabezpečil prezentáciu loga
jeho spoločnosti na podujatí muzikál ANGELIKA, nevedel, či prezentáciu obchodného mena – loga
žalobcu zabezpečil priamo dodávateľ alebo bola poskytnutá subdodávateľsky. Pritom podľa Zmluvy boli

zmluvné strany povinné sa vzájomne sa informovať o každej dôležitej skutočnosti, ktorá mala vplyv ma
plnenie.Žalobcanekonalspotrebnoumierouopatrnosti,keďsaneinformovalusvojhododávateľa,akým
spôsobom mu budú poskytnuté fakturované plnenia. Správca dane podľa žalovaného spochybnil reálne
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o., pretože dodávateľ neposkytol správcovi
dane žiadne dôkazy, ktorými by potvrdil uskutočnenie reklamných služieb, ktoré fakturoval žalobcovi.
Správca dane vyslovil oprávnené pochybnosti o realizácii predmetného obchodu, pretože predložené

Faktúry neodrážali reálne nadobudnutie služby od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. V danom
prípade nebola potvrdená totožnosť dodávateľa služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila
Faktúry.

12. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že námietka nesprávneho právneho posúdenia

veci je neopodstatnená. Na základe dokazovania vykonaného správcom dane bolo preukázané, že
reklamovanýmproduktombolmuzikálANGELIKAašíriteľomreklamypodujatianeboldodávateľSARCO
s.r.o. Zverejnenie obchodného mena a loga žalobcu v materiáloch propagujúcich muzikál ANGELIKA
nesúviselo s hospodárskou činnosťou žalobcu a ani neprezentovalo obchodnú činnosť žalobcu,
prípadne jeho produkty alebo služby, a preto takéto plnenie neslúžilo žalobcovi na uskutočňovanie jeho

zdaniteľných plnení v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení,keďnepreukázal,akýmspôsobommudodávateľSARCOs.r.o.poskytolreklamnéslužby,pričom
deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. nepotvrdil pravdivosť svojich tvrdení, ktoré deklaroval Faktúrami.

13. K námietke týkajúcej účasti žalobcu na dokazovaní ohľadom spoločnosti SILVI PRODUCTION,

s.r.o. a vypočutia jej konateľky za účasti žalobcu žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená.
Správca dane v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku využil dôkazy, ktoré získal iný správca
dane preverovaním u daňového subjektu SILVI PRODUCTION, s.r.o. v súvislosti s podujatím
muzikál ANGELIKA. Z vykonaného preverovania vyplývalo, že spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.
nerokovala s reklamnými partnermi, ale v rámci reklamnej kampane muzikálu ANGELIKA predala

spoločnosti SARCO s.r.o. reklamný priestor.

14. K námietke žalobcu týkajúcej sa sponzorstva žalovaný uviedol, že táto námietka je bezpredmetná
z dôvodu, že správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vôbec neposudzoval deklarované
plnenia ako sponzorstvo. Rovnako správca dane neuvádzal podmienku uznania reklamy podmienením

získania nových zákazníkov.

15. K námietke nevykonania dôkazov formou vypočutia svedkov nemeckej pobočky spoločnosti Axalta
Coating Systems žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol dôvody vypočutia svedkov a ani neoznačil
konkrétne osoby, ktoré žiada vypočuť v postavení svedkov. Žalovaný preto považoval námietku žalobcu

za neopodstatnenú.

16. K poukazu žalobcu na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo
Fóvállalkozó Kft. žalovaný uviedol, že dané rozhodnutie nebolo dôvodné použiť, pretože v prípade
žalobcu odpočítanie DPH nebolo uznané z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich

zo Zákona o DPH. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z dôvodu, že plnenia
z ktorých si odpočítal DPH, nepoužil žalobca na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
plnení. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal ako mu slúžili plnenia od
dodávateľa SARCO s.r.o. na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení a ani nepreukázal, akým
spôsobom boli realizované predmetné plnenia. Žalobca nemal podľa žalovaného vedomosť, akým

spôsobom jeho dodávateľ zabezpečil prezentáciu loga žalobcu na podujatí muzikál ANGELIKA. Plnenia
deklarované priamym dodávateľom SARCO s.r.o. správca dane spochybnil aj u tohoto dodávateľa,
keďže nepotvrdil vierohodnosť Faktúr. Žalovaný tiež poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. a dodal, že cieľom zverejnenia loga žalobcu na podujatímuzikál ANGELIKA nebola propagácia žalobcu a jeho tovarov a služieb. Nebolo preto možné uplatniť
z takto fakturovaných služieb odpočítanie DPH, pretože reklamné služby tak, ako boli deklarované a
prezentované, nijako nesúviseli s hospodárskou činnosťou žalobcu.

17. K námietke nulity rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov správcu dane z daňového konania
žalovaný uviedol, že o A. B. C., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina, ktorá
nie je zamestnancom orgánu verejnej správy iného stupňa, bolo rozhodnuté v súlade s § 60 ods. 6.
Daňového poriadku jej najbližšou nadriadenou A. F. B.. Žalobca tvrdil, že sú podľa § 64 a nasl. Daňového

poriadku nulitné a nemožno na ne prihliadať. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu o nulite rozhodnutí č.
100880920/2021 zo dňa 21. mája 2021 a č. 100880845/2021 zo dňa 21. mája 2021 vydaných A. B. C.
podľa § 64 Daňového poriadku z dôvodu, že o námietke zaujatosti podanej podľa § 60 ods. 2 voči A. B.
C. nebolo doposiaľ rozhodnuté, nemá oporu v žiadnom ustanovení Daňového poriadku.

18. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené, pričom

nezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane.

Žaloby

19. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane z dôvodov, že nesprávneho právneho posúdenia
veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci
a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

20. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania
dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci
všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú
daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie

výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky
tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom
vyhodnotenia nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (Rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej judikatúry vyplýva,
že právo zdaniteľných osôb odpočítať si z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z

tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému
DPH zavedeného právom Európskej únie (najmä Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-78/00 z 25. októbra 2001, bod 28; vo veci C-25/07 z 10. júla 2008, bod 14 a vo veci C-274/10 z 28.
júla 2011, bod 42). Žalovaný a správca dane podľa žalobcu svojím postupom a rozhodnutiami, v ktorých
sa premietlo nesprávne právne posúdenie, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím by

došlo k porušeniu zásady neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného
systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce
plnenie uskutočnené na vstupe (Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11
Mahagében a Dávid, body 37 a 38; vo veci C-285/11 Bonik, body 25 a 26, ako aj vo veci C-271/12
Petroma Transports, bod 22).

21. Žalobca v správnych žalobách ďalej uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane
rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na druhej strane správca dane preukazuje skutočnosti
o úkonoch vykonávaných voči platiteľovi dane, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom
nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Žalobca tvrdil, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil a predložil všetky potrebné doklady a
vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole. Žalobca mal za to, že si „splnil povinnosti v rámci daňovej
kontroly na 100% a v miere akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu.
Napokon žalobca nebol vyzvaný správcom dane, aby konal niečo iné, alebo aby niečo opomenul.“ Podľažalobcu má predmetné konanie „nápadne podobné črty konania“ ako v prípade, ktorým sa zaoberal
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou

materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku
v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a
dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na
dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt

štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného „forenzného dokazovania.“
Správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno. „V zmysle tohto rozsudku, ako aj chápania dôkazného bremena Ústavným súdom
v uznesení so sp. zn. III ÚS 401/09-17“ platiteľ dane riadne podal daňové priznanie (naplnil formálnu
stránku dôkaznej povinnosti) a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb (materiálna
stránka dôkaznej povinnosti), čím si splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania svojich tvrdení.

Podľa žalobcu „Dostupné dôkazy teda napĺňajú materiálne naplnenie primárneho dôkazného bremena,
ako aj sekundárneho dôkazného bremena v prípade, ak by po (!odôvodnenom a materiálnom!)
spochybnení predložených dôkazov správcom dane bolo toto bremeno znova prinavrátené na stranu
platiteľa dane.“

22. Následne žalobca citoval časť z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011, podľa ktorého „skutočnosti vymedzené v § 49 ods.
2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového
subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne
vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť

dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú
núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny
dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo

nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií
nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ Podľa žalobcu v súlade s
argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno prihliadnuť na argumentáciu správcu
dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov „Platiteľa dane,“ prípadne „dôkazné
bremeno Platiteľa dane ohľadne týchto vzťahov.“ Správca dane podľa žalobcu žiadnym relevantným

spôsobom nespochybnil, že by „uvedené služby“ poskytnuté neboli.

23. Žalobca v správnych žalobách uviedol citáciu časti Uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-610/2019 Vikingo Fővállalkozó Kft. a konštatoval, že propagované podujatie ANGELIKA sa
reálne uskutočnilo, reklamná kampaň bola odvysielaná a žalobca zaplatil Faktúry za reklamné služby na

bankový účet spoločnosti SARCO s.r.o. Žalobca vystupoval na propagovanom podujatí ako reklamný
partner. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného
mena spoločnosti žalobcu. Pri viac ako desať reklamných partneroch nie je dispozične možné, aby
na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená aj informácia o predmete
podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje

o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť napríklad cez obchodný register. Správca
dane podľa žalobcu chybne viedol celé dokazovanie a trval na závere, že pokiaľ nie je preukázaná účasť
žalobcu na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak ako správca dane
a žalovaný.

24. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutie o dodatočnom určení dane odôvodnil
skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je možné
preveriťvierohodnosťsprávcomdanetvrdenýchzistenízískanýchprivýkonejehočinnostivrámcisprávy
daní,anizákonnosťpostupuprivykonaní„predmetnéhodôkazu.“Podľažalobcutakrozhodnutiasprávcu
dane ako aj rozhodnutia žalovaného trpia nezákonnosťou v otázke „daňového bremena platiteľa dane,

ktoré je taktiež v rozpore s konštantou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.“

25. Žalobca namietal, že správca dane v rozpore s Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbespisu a s § 23 ods. 2 a § 33 zákona Daňového poriadku neevidoval minimálne k dátumu 23. apríla
2021 spis k daňovej kontrole kontrolovaného subjektu. Žalobca ďalej uviedol: „Dňa 23. apríla 2021,
kedy malo byť vykonané prerokovanie pripomienok, je existencia riadneho žurnalizovaného spisu

absolútne nevyhnutná, vzhľadom na pokročilosť konania. Zo zvukovej nahrávky zo dňa 23.4.2021
je však absolútne zrejmé, že kompletný a riadne žurnalizovaný spis, minimálne k tomuto dátumu
neexistoval. Správca dane, ani žalovaný nemoholi na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu
záveru. Ak dospeli tak tento záver je absolútne nepreskúmateľný. Podľa stanoviska ministerstva financií
zo dňa 6.10.2021, správca dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný, toto stanovisko

prikladáme k odvolaniu. V duchu zákona, podporujúci stanoviskom MF SR je teda evidentné, že ak
správca dane ku dňu 23.4.2021 nemal spis, nemožno považovať celé konanie od počiatku za zákonné.
Skutočný spis nikdy nebol. Zo zvukovej nahrávky zo dňa 23.4.2021 zreteľne vyplynulo, že správkyňa
dane A. E., by podľa vlastných slov „pripravila spis žurnalizovaný, keby mala vedomosť o úmysle
práveho zástupcu daňového subjektu nahliadnuť.“ Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že správca dane mal v
úmysle dať daňovému subjektu na nahliadnutie iný spis, ako ten z kttorého vychádza správca dane pri

svojej rozhodovacej činnosti.“ Žalobca ďalej uviedol, že „Sme presvedčení o skutočnosti, že skutočný
a zákonný spis z konania o daňovej kontrole u žalobcu neexistoval minimálne k dátumu 23.4.2021, no
s najväčšou pravdepodobnosťou ani po tomto dátume. Ak spis v čase podania tejto správnej žaloby
existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly, t.j. pred
dátumom 23.4.2021, ako to napokon potvrdzuje správca dane sám, na nahrávke zo dňa 23.4.2021.“

Podľa žalobcu je „rozhodnutie“ preto „absolútne nepreskúmateľné a naplňuje podstatu ust. § 191, ods.
1, písm. d) S.s.p.“

26. Žalobca ďalej uviedol, že správcovi dane doručil vyjadrenie k Protokolu zo dňa 25. januára 2021.
SprávcadaneurčiltermínprejednaniapripomienokžalobcukProtokoluč.100115022/2021natermín23.

apríla 2021. Podľa tvrdenia žalobcu však správca dane žalobcovi v rozpore s „ustanoveniami Daňového
poriadku“ znemožnil prerokovať vznesené pripomienky a využiť jeho zákonné právo. Podľa žalobcu
na zvolanom termíne nemal správca dane „v pláne predložené pripomienky prerokovať.“ Z vyjadrenia
zamestnankýň správcu dane na zaznamenanej zvukovej nahrávke, ako aj zápisnice predloženej ako
príloha podania označeného ako „Vylúčenie zamestnancov podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 Daňového

poriadku, Disciplinárny podnet,“ je podľa žalobcu zrejmé, že úkon prerokovania pripomienok k Protokolu
bol zvolaný len za účelom formalistického naplnenia znenia zákona, nakoľko odpovede právneho
zástupcu žalobcu už boli v predmetnej zápisnici zaznačené a pripravené.

27. Žalobca namietal, že daňová kontrola je samostatná a časovo ohraničená „etapa“ z dôvodu, že

konanie správcu dane počas daňovej kontroly predstavuje zásah do súkromnoprávnej sféry daňového
subjektu, ktorý je povinný toto konanie až do ukončenia kontroly strpieť. Podľa žalobcu nie je možné
prenášať úlohy daňovej kontroly do vyrubovacieho konania. Každá etapa daňového konania má svoj
špecifický účel, na ktorého dosiahnutie stanovil zákonodarca primerane dlhý čas. Dodatočné dopĺňanie
dokazovania vo vyrubovacom konaní odporuje jeho podstate, ktorou je dať daňovému subjektu

príležitosť vyjadriť sa zisteniam správcu dane obsiahnutým v protokole a prípadne ich dodatočne
vyvrátiť. Žalobca tvrdil, že ak bol správca dane toho názoru, že všetky okolnosti prípadu doposiaľ neboli
dostatočne preukázané, nikdy nemal pristúpiť k vyhotoveniu Protokolu. Dopĺňanie nových dôkazov vo
vyrubovacom konaní ukracuje daňový subjekt o jeho právo sa k týmto dôkazom vyjadriť, preto žalobca
považoval konanie správcu dane, ktorý dňa 12. apríla 2021 prevzal v priebehu vyrubovacieho konania

vyjadrenie konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. zo spisu v inej veci za neprijateľné, a to
aj vzhľadom na skutočnosť, že správca dane mal vedomosť o „predmetnej výzve“ už v novembri 2020.
Podľa žalobcu je rovnako neprijateľné, aby správca dane s dokladmi a dôkazmi manipuloval tak, ako
to jednoznačne vyplýva zo zvukovej nahrávky zo dňa 23. apríla 2021, kedy sa nielenže správca dane
snažil zatajovať doklad, ktorý vybral z už aj tak „absolútne nekompletného, nežurnalizovaného spisu,

ale sám seba usvedčuje z klamstva, keď v priebehu pár minút trikrát označí predmetný doklad ako niečo
iné, a napokon právny zástupca zisťuje, že je obsahom dokladu je v skutočnosti niečo iné.“

28. Žalobca ďalej namietal, že Protokol doručený žalobcovi dňa 1. februára 2021 neobsahuje číslo
konania, ktoré je náležitosťou podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Číslo 100115022/2021, ktoré

je uvedené na Protokole, nie je číslo konania, nakoľko ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len
pre daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly.
Rovnako žalobca namietal, že rozhodnutia správcu dane doručené žalobcovi dňa 30. augusta 2021
neobsahujú číslo konania, ktoré je náležitosťou podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku. Číslauvedené na rozhodnutiach správcu dane nie sú číslami konania, ale rovnako ako v prípade Protokolu zo
dňa 1.2.2021 ide o unikátne čísla, zrejme vygenerované len pre dané dokumenty, ktoré sa nenachádzajú
na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Podľa žalobcu číslo konania ani neexistuje,

teda „nemôže byť konanie takto vedené a ani skončené.“ Žalobca je toho názoru, že správca dane
„netvorí z daňovej kontroly“ žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie
sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane tak podľa
žalobcu koná v rozpore s § § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku.

29. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že dňa 3. mája 2021 podal podnet na vylúčenie
zamestnanca podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Rozhodnutie zo dňa 20. mája 2021 o
nevylúčení A. B. C. z konania bolo žalobcovi doručené 24. mája 2021. Dňa 21. mája 2021 rozhodla A.
B. C. o nevylúčení zamestnankýň správcu dane A. D. B. a A. B. E.. V rozhodnutí o nevylúčení zo dňa
20. mája 2021 však správca dane neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku,
ale len podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku. A. B. C. sa dňa 23. apríla 2021 zúčastnila úkonu ako

zamestnanec orgánu verejnej správy iného stupňa, čím podľa žalobcu naplnila podmienky vyplývajúce
z § 60 ods. 2 Daňového poriadku na svoje vylúčenie z konania. Rozhodnutia č. 100880920/2021 zo
dňa 21. mája 2021 a č. 100880845/2021 zo dňa 21. mája 2021 sú podľa žalobcu v zmysle § 64 a
nasl. Daňového poriadku nulitné rozhodnutia a nemožno na ne prihliadať. Ďalej žalobca tvrdil, že dňa
12. júla 2021 mu bol doručený list zo dňa 7. júla 2021 vyhotovený namietanou zamestnankyňou A. B.

C., vedúcou oddelenia daňovej kontroly 8. Tento úkon žalobca považoval za nezákonný úkon. Na tieto
skutočnosti správcu dane žalobca podľa jeho tvrdenia upozornil a žiadal o určenie nového zákonného
termínu na prerokovanie pripomienok k Protokolu. Z rozhodnutí správcu dane je zrejmé, že správca
dane termín určený listom zo dňa 7. júla 2021 nezrušil, naopak, ústne pojednávanie začal a spísal
úradný záznam o neúčasti žalobcu. Správca dane tak podľa žalobcu svojim nezákonným konaním uprel

žalobcovi možnosť prerokovať pripomienky k Protokolu napriek skutočnosti, že zjavne prejavil záujem
zúčastniť sa na ústnom pojednávaní v prípade, ak by sa konalo zákonným spôsobom.

30. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutia žalovaného
a správcu dane zrušil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

Vyjadrenia žalovaného k žalobám

31. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám stručne popísal priebeh administratívneho
konania a podstatný obsah rozhodnutí správcu dane a žalovaného. K námietke žalobcu ohľadom

dodatočného dopĺňania dôkazov vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že daná námietka je
neopodstatnená. Správca dane podstatné okolnosti prípadu zistil v rámci daňovej kontroly. V rámci
vyrubovacieho konania správca dane v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku prevzal do konania
dôkazy týkajúce sa spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorá bola organizátorom podujatia „muzikál
ANGELIKA.“ Správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s uvedeným dôkazom pri

ústnom pojednávaní dňa 23. apríla 2021.

32.Kzvukovejnahrávkezodňa23.apríla2021žalovanýuviedol,ženahrávkanebolazískanázákonným
spôsobom, a preto je nie je možné prihliadať na ňu ako na dôkaz. Dňa 23. apríla 2021, kedy sa
uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k Protokolu, správca dane na

začiatku ústneho pojednávania v súlade s § 11 ods. 3 Daňového poriadku poučil všetky zúčastnené
osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti
podľa § 264 Trestného zákona. C. A. K. J., K., konateľ advokátskej kancelárie TAX LAW, s.r.o.,
splnomocnený zástupca žalobcu, si vyhotovil z ústneho pojednávania zvukový záznam bez súhlasu
správcu dane a tento zvukový záznam ďalej poskytol žalovanému. C. A. K. J., K. odmietol podpísať

Zápisnicu č. 100678754/2021 zo dňa 23. apríla 2021 a bez súhlasu správcu dane si zobral koncept
pripravenej zápisnice. C. A. K. J., K. si počas ústneho pojednávania dňa 23. apríla 2021 vyhotovoval
snímky písomností správcu dane bez jeho súhlasu.

33. K námietke žalobcu, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo konania,

daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, čísla uvedené v záhlaví dokumentov nie sú
označením spisu, že správca dane netvorí žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú žiadnym
spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania, žalovaný uviedol, že ju považuje za
neopodstatnenú. V informačnom systéme Finančnej správy Slovenskej republiky je pre každý daňovýsubjekt vedený samostatný spis a teda čísla vygenerované na Protokole, v rozhodnutiach, ako aj
všetky úkony vykonávané v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu sa nachádzajú v
spise žalobcu, ktorý má právo do neho nahliadnuť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o existencii spisu,

mal možnosť požiadať správcu dane o nahliadnutie do daňového spisu, kde pod samostatným číslom
konania je vedená celá daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie a k nej sú vedené všetky
dokumenty súvisiace s daňovou kontrolou, ako aj následným konaním po kontrole. Zo strany žalobcu
takáto žiadosť nebola podaná.

34. K námietke nulity rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov správcu dane žalovaný uviedol, že
splnomocnený zástupca žalobcu podal dňa 3. mája 2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa §
60 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane zaevidovaný pod
č. 6/05580219/2021. Podnet smeroval voči zamestnankyni správcu dane A. B. C., vedúcej oddelenia
daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnankyniam A. D. B. a A. B. E..
Rozhodnutím č. 100870582/2021 zo dňa 20. mája 2021 vydaným podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku

A. F. B., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie námestníka riaditeľa úseku kontroly
a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení A. B. C., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8
Daňového úradu Žilina z daňového konania začatého dňa 2. februára 2021 po doručení Protokolu. A. B.
C., vedúca oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení zamestnankýň
A. D. B. a A. B. E. rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa 21. mája 2021 a č. 100880920/2021 zo dňa

21. mája 2021, ktoré boli doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Podľa žalovaného žalobca
neuviedol, čo malo spôsobiť nulitu daných rozhodnutí v zmysle konkrétneho ustanovenia § 64 Daňového
poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa považuje rozhodnutie za nulitné, preto
žalovaný považoval danú námietku za neopodstatnenú.

35. K poukazu žalobcu na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo
Fóvállalkozó Kft. žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu bolo zamietnuté právo na odpočítanie DPH
z dôvodu porušenia Zákona o DPH. Deklarovaná služba na podujatí muzikál Angelika nepropagovala
tovary a služby dodávané a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z
ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Okrem toho správca dane preukázateľne spochybnil vzťah

na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o., ktorý
nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutia správcu dane sú v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a

námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné

presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH,
pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom
a deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49
ods. 1 Zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd správne žaloby žalobcu
zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Repliky žalobcu

37. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaného podaniami zo dňa 13. marca 2023, v ktorých
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo

dňa 31. januára 2022, v ktorom súd vyhodnotil zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane
pre daňový subjekt (reklamného partnera podujatia), prezentáciu jeho loga, predmetu činnosti na
propagačných materiáloch a podujatiach za odplatu ako ekonomickú činnosť. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, či je toto plnenie reklamou, sponzoringom
alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie

služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku
zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Žalobcovi bola v zmysle vyššie
uvedeného poskytnutá za odplatu služba, ktorá zodpovedá definícii reklamy, t. j. prezentácia žalobcu
na podujatí muzikál Angelika za účelom vytvorenia vnemu o existencii daňového subjektu, pričompodľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa 16. januára 2023, podporenom
Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27. júna 2022 „umiestnenie
loga daňového subjektu na billboardoch a v ďalšom mediálnom priestore (TV, tlač) za protihodnotu v

tuzemskuzdaniteľnouosobou,vsúvislostispropagovanýmpodujatímjejednoznačnemožnépovažovať
za dodanie služby v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.“ Podľa žalobcu sa propagované podujatie
muzikál Angelika reálne uskutočnilo, reklamná kampaň bola odvysielaná a žalobca zaplatil Faktúry za
reklamné služby na bankový účet reklamnej agentúry, ktorá má tieto faktúry riadne zaúčtované – všetky
tieto skutočnosti priznáva samotný žalovaný a správca dane. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo

spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena spoločnosti žalobcu.

38. Žalobca odmietol vyjadrenie žalovaného, ktorý od počiatku daňovej kontroly trval na svojich
záveroch, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 Zákona o DPH, nakoľko „Zverejnenie loga
reklamného partnera NEMCO s.r.o. v materiáloch propagujúcich podujatie nie je možné považovať za
poskytnutie služieb propagácie a reklamy,“ na základe čoho žalovaný odôvodňoval odopretie práva

žalobcu na odpočet DPH. Skutočnosť, že logo žalobcu neobsahuje doslovnú a presnú informáciu o
predmetoch činnosti žalobcu, nie je a nemôže byť zákonným dôvodom na konštatovanie žalovaného
o nepreukázaní propagácie žalobcu a z toho vyvodený záver o nedodaní služby a porušení § 49 ods.
2 Zákona o DPH.

39. Žalobca zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžk/64/2016 zo dňa 6. marca 2018 podľa ktorého „i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu
nových zmlúv (s novými klientmi), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky
tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo
do rozsahu vynaložených nákladov, miesta a spôsobu reprezentácie, prípadne ďalších relevantných

okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“ V zmysle uvedeného nemôže žalovaný podľa
žalobcu od neho žiadať, aby preukázal efektívnosť uskutočnenej reklamy a túto meral ekonomickými
ukazovateľmi. V zmysle Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft.
zo dňa 25. januára 2021 „Ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak
sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným

plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu
dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle.“ Žalovaný uviedol, že
nebolo preukázané, že reálne došlo k dodaniu služby žalobcovi dodávateľom SARCO s.r.o., a že nebolo
preukázané ekonomické opodstatnenie. Toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s Uznesením
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft. Žalobca súčasne poukázal na

Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20. Podľa žalobca preto správca dane konal
zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ak žalobcovi nepriznal odpočet DPH z
dôvodu, že nepovažoval za preukázané, že predmetné plnenia dodal žalobcovi dodávateľ SARCO s.r.o.

Dupliky žalovaného

40. Žalovaný v duplikách zo dňa 6. apríla 2023 uviedol, že s argumentáciou žalobcu uvedenou
replikách nesúhlasí a v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo
svojich rozhodnutiach zo dňa 15. februára 2022, ako aj na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadreniach
žalovaného zo dňa 16. decembra 2022. Podľa správcu dane ako aj žalovaného bolo v predmetných

veciach spochybnené použitie prijatého plnenia na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcom. Na
podujatí muzikál ANGELIKA nebola propagovaná hospodárska činnosť žalobcu a ani jeho produkty,
či služby a propagácia činnosti žalobcu nevyplývala ani zo Zmluvy. Okrem toho bol spochybnený aj
deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o, ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Získanými
dôkazmi bolo jednoznačne spochybnené, že na podujatí boli propagované výrobky a služby dodávané

žalobcom, žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom bol taktiež
spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom
SARCO s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný
mal za to, že skutkový stav veci bol správcom dane dostatočne zistený, pri daňovej kontrole zachovával
práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe vykonaného

dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania
pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/103/2022 a 31S/79/2022 vedú na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/103/2022 a ZA-31S/79/2022.

42. Správny súd Uznesením sp. zn. ZA-30S/103/2022 zo dňa 6. marca 2024 rozhodol tak, že spája na
spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. ZA-30S/103/2022 a ZA-31S/79/2022 s
tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. ZA-30S/103/2022, a to z dôvodu, že zistil splnenie podmienok
na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu skutkovo súvisia (jedná sa o vyrubenie
rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia október a november r. 2016) a týkajú sa tých istých účastníkov
konania.

43. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 18. apríla 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnych žalobách
správny súd dospel k záveru, že správne žaloby sú nedôvodné.

44. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že aj samotný žalovaný potvrdzuje
dodanie služby, pričom žalobca považuje za nesprávny záver správcu dane, že zverejnenie loga
žalobcu neprispelo k jeho hospodárskej činnosti. Tento záver je v rozpore so Zákonom o reklame, ktorý
definuje, čo je a čo nie je reklamou, pričom aj uvedenie obchodného mena alebo loga sa považuje za

reklamu. Rozhodnutia daňových orgánov podľa žalobcu nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a
bolo nepochybné, že samotná existencia plnenia bola dôkazmi preukázaná. Ďalej zdôraznil, že listiny,
ktoré boli predložené správnemu súdu, nie sú administratívnym spisom, pretože administratívny spis
neexistoval a tento bol dodatočne vytvorený. Poukázal na to, že Protokol nemá jednu z podstatných
náležitostí podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku, a to číslo konania, preto je Protokol nezákonný

a nezákonné a nulitné sú aj následne vydané rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že vo veci konali
zamestnanci správcu dane, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti podľa § 60 ods. 2 Daňového
poriadku. A. B. C. rozhodovala aj o námietke, ktorá bola vznesená voči nej. Ďalej poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/24/2021 zo dňa 27. októbra
2023, ktoré definuje, čo je reklama alebo sponzoring.

45. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

48. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).50. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

51. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

52. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak,

rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

53. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie
rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca

musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),
a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby
(t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba

smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,
t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s

hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

54. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného. Správca dane napadnutými rozhodnutiami žalobcovi určil rozdiel spolu
v sume 10 000,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobia október a november 2016 z dôvodu, že

žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne nepreukázal, akým spôsobom súviseli plnenia
fakturované od dodávateľa SARCO s.r.o. s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu a ani to, akým
spôsobom použil tieto služby na výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Zároveň správca
dane spochybnil dodanie služieb deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o. z dôvodu, že dodávateľ

neposkytol správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by potvrdil uskutočnenie reklamných služieb, ktoré
fakturoval žalobcovi. Správca dane vyslovil oprávnené pochybnosti o realizácii predmetného obchodu,
pretože predložené Faktúry neodrážali reálne nadobudnutie služby od deklarovaného dodávateľaSARCO s.r.o. Podľa správcu dane tak nebola potvrdená totožnosť dodávateľa služby. Žalovaný sa
v napadnutých rozhodnutiach stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutia správcu dane potvrdil.

55. Žalobca v správnych žalobách vo všeobecnosti namietal, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočného zistenia skutkového stavu
orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci a ďalej namietal, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonných rozhodnutí.

56. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane svojím postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím
by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, je nedôvodná. Predmetnú žalobnú námietku žalobca
formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum
napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca

v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie

toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol

by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo
v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady
podľa§5ods.2SSP,podľaktorej„konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“
ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú

účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“
V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp.

ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti
rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým
súdna moc.

57. Taktiež možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť
správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho
predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom
orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení
zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov
bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad
s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí
súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané

vety, ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného
rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp. „žalobná námietka“ nemožno
chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých rysoch možné dovodiť,
prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Dôvody nezákonnostinapadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii všeobecného
pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým smerom bude zameraný
jeho súdny prieskum.

58. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom
sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s
uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca
neurobil. Žalobca len všeobecne a nekonkrétne skonštatoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaného

a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, pričom orgány verejnej správy mali
za cieľ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, čím by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH.
Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti
napadnutých rozhodnutí žalobcu a správcu dane. Nepostačuje len skonštatovať, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, ale žalobca
bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery správcu dane

a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca uviedol viaceré
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými sa správny súd
môže len stotožniť, avšak bez toho, aby závery z nich vyplývajúce konkretizoval na okolnosti daného
prípadu. Navyše, pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy „mali za cieľ“ zbaviť žalobcu práva
na odpočet DPH, takéto konštatovanie je len ničím nepodložený dohad, resp. názor žalobcu, ktorý nie

je spôsobilý spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodní správcu dane a žalovaného.

59. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia
a predložil všetky potrebné doklady a vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole. Žalobca mal za
to, že si „splnil povinnosti v rámci daňovej kontroly na 100% a v miere akej mu je možné pričítať

dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu. Napokon žalobca nebol vyzvaný správcom dane, aby
konal niečo iné, alebo aby niečo opomenul.“ Správny súd môže len opätovne uviesť, že sa jedná
o všeobecné tvrdenie žalobcu bez toho, aby žalobca konkrétne uviedol, v čom sú rozhodnutia správcu
dane a žalovaného v tomto ohľade nesprávne a zaťažené vadou nezákonnosti. So všeobecnými
konštatovaniami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena v konaní pred daňovými orgánmi

sa môže správny súd len stotožniť, avšak tieto nie sú bez ich individualizácie na skutkové okolnosti
danej veci spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
Taktiež nepostačuje, keď žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 (a tento následne aj citoval) s tvrdením, že podľa žalobcu má
predmetné konanie „nápadne podobné črty konania“ ako v prípade, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd

Slovenskej republiky v danom rozsudku bez toho, aby tieto závery previazal s konkrétnymi závermi
správcu dane a žalovaného v napadnutých rozhodnutiach. Rovnako námietka žalobcu v správnych
žalobách, že správca dane pričítal žalobcovi dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvorili
jeho dôkazné bremeno, je natoľko všeobecná, že správny súd nemohol vykonať súdny prieskum
napadnutých rozhodnutí správcu dane. Vo všeobecnosti možno so žalobcom súhlasiť, že ak si daňový

subjekt svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku splní, dôkazné bremeno
prechádza na správcu dane v prípade, ak správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní
predložených podkladov od daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku,
pričom správca dane je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie a pochybnosti o oprávnenosti
daňovým subjektom uplatňovaného nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania

povinný daňovému subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Lenvtakomprípadedochádzaopätovnekprenosudôkaznéhobremenanadaňovýsubjekt.Pochybnosti
daňových orgánov a nimi zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým
subjektom uplatňovaný nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať
pri opätovnom prenose dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt

preukázať nemôže, resp. ktoré je povinný preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného
bremena (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.
februára 2022 alebo Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.
apríla 2023). Žalobca však v správnych žalobách len skonštatoval, že svoju dôkaznú povinnosť si
splnil a správca dane mu pričítal dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné

bremeno, bez toho, aby konkretizoval, nepreukázanie ktorých skutočností správca dane žalobcovi vytkol
a prečo práve tieto (žalobcom bližšie neidentifikované) skutočnosti nie sú súčasťou dôkazného bremena
žalobcu. Správny súd tak nemohol bez toho, aby tieto dôvody za žalobcu sám doplnil, preskúmať v tomto
ohľade napadnuté rozhodnutia správcu dane. Správny súd podotýka, že môže preskúmať napadnutérozhodnutie alebo postup orgánu verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných bodov
tak, ako ich v správnej žalobe vymedzil, len v prípadoch podľa § 134 ods. 2 SSP, pričom pri predmetnej
žalobnej námietke nie je daný žiadny z dôvodov na takýto postup správneho súdu.

60. Rovnako z vyššie uvedených dôvodov nemožno vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodní
orgánov verejnej správy ani na základe tvrdení žalobcu v správnych žalobách, že nemožno prihliadnuť
na argumentáciu správcu dane spochybňujúcu „subdodávateľské dodávky od dodávateľov Platiteľa
dane, prípadne dôkazné bremeno Platiteľa dane ohľadne týchto vzťahov,“ pričom „Taktiež správca

dane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli,“
keďže sa opätovne jedná len o všeobecné a nedostatočne konkrétne tvrdenia žalobcu, ktoré bez
riadnej argumentácie vo vzťahu k jasne určiteľným skutkovým a právnym okolnostiam vyplývajúcim
z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy majú skôr charakter hodnotiaceho úsudku žalobcu.

61. Žalobca v replikách k vyjadreniu žalovaného síce už konkrétnejšie uviedol, že konštatovanie

žalovaného, že nebolo preukázané reálne dodanie služby žalobcovi dodávateľom SARCO s.r.o., je
v rozpore s Uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft.,
a zároveň, že správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie, keď žalobcovi nepriznal odpočet DPH z dôvodu, že nepovažoval za preukázané,
že predmetné plnenia dodal žalobcovi dodávateľ SARCO s.r.o., avšak žalobca tieto dôvody uviedol

po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 2. mája 2022, pričom svoje repliky žalobca
podal až dňa 13. marca 2023. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže v namietať v
správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom

stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu,
podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom
priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody
nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok)

časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby.
Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie
námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu
žalovaného k správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom. Ustanovenie § 183 SSP
nemožno podľa správneho súdu vykladať ani tak, že postačí, keď žalobca v lehote na podanie správnej

žaloby vznesie len všeobecné námietky, prípadne blanketné námietky (uvedením len samotných
slovných formulácií žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP) a tieto po uplynutí
lehoty následne „iba argumentačne“ doplní, keďže by tak dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu
zákonnej koncentrácie uplatňovania žalobných dôvodov. Správny súd preto na argumentáciu žalobcu
v jeho replikách k vyjadreniu žalovaného nemohol prihliadnuť a vykonať v ich rozsahu súdny prieskum

napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane.

62. Námietku žalobcu, keď po citácii Uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/2019
Vikingo Fővállalkozó Kft. uviedol, že podujatie ANGELIKA sa reálne uskutočnilo, reklamná kampaň
bola odvysielaná a žalobca zaplatil Faktúry za reklamné služby na bankový účet spoločnosti SARCO

s.r.o., správny súd taktiež nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, keďže sa jedná len o skutkové tvrdenie
bez argumentácie, v čom spočíva nezákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného
v nadväznosti na dané tvrdenie žalobcu a ním citované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie.
Žalobca uviedol viaceré skutkové tvrdenia (žalobca vystupoval na propagovanom podujatí ako reklamný
partner; Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného

mena spoločnosti žalobcu; Pri viac ako desať reklamných partneroch nie je dispozične možné, aby
na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená aj informácia o predmete
podnikania všetkých inzerentov; Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje
o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť napríklad cez obchodný register), avšak
tieto zostali len v rovine konštatácií žalobcu bez toho, aby ich previazal s konkrétnymi dôvodmi, v čom

sa orgány verejnej správy mýlia a v čom sú ich závery nezákonné. Žalobca taktiež len všeobecne
skonštatoval, že správca dane chybne viedol celé dokazovanie, pričom žalobca trval na závere, že
pokiaľ nie je preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné
rozhodnúť tak ako správca dane a žalovaný. Všeobecný a nekonkrétny charakter tohto tvrdeniažalobcu neumožňoval správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí správcu
dane a žalovaného. Rovnaký charakter mali aj tvrdenia žalobu, že je neprijateľné, aby správca dane
rozhodnutie o dodatočnom určení dane odôvodnil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu

spisu, ale len z jeho tvrdení, a tvrdenie žalobcu, že nie je možné preveriť vierohodnosť správcom dane
tvrdených zistení získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri
vykonaní „predmetného dôkazu.“

63. Námietka žalobcu týkajúca sa tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy

(žalobca v predmetnej žalobnej námietke neuviedol, či sa námietka nepreskúmateľnosti vzťahuje
k rozhodnutiam správcu dane alebo žalovaného, avšak z formulácie žalobcu v správnej žalobe vyplýva,
že sa týka tak rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného) v dôsledku toho, že správca dane podľa
žalobcu „neevidoval minimálne k dátumu 23.4.2021 spis k daňovej kontrole kontrolovaného subjektu,“
je nedôvodná. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že ku dňu 23. apríla 2021, keď sa uskutočnilo pred
správcom dane ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu, správca

dane nemal k dispozícii kompletný a riadne žurnalizovaný administratívny spis, z čoho vyvodzuje,
že správca dane a žalovaný nemohli pre neexistenciu administratívneho spisu dospieť k žiadnemu
záveru, a ak nemu dospeli, spôsobuje to jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca svoje tvrdenia oprel o jeho
právnym zástupcom vyhotovenú nahrávku z ústneho pojednávania dňa 23. apríla 2021, ktorého sa
právny zástupca žalobcu zúčastnil. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej

správymôžebyťnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťaleboprenedostatokdôvodov.Vtejtosúvislosti
správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009,
v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k
nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho
súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako

vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem
spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto
bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny

nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k
rozhodnutiu..“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane takýmito vadami
netrpia,pretožeobsahujúzákonomstanovenénáležitostivzmysle§63Daňovéhoporiadku.Skutočnosť,
že žalobca je toho názoru, že orgány verejnej správy nemali pri svojom rozhodovaní k dispozícii
riadne vedený administratívny spis, a preto vydali nepreskúmateľné rozhodnutia, nemá žiadny vplyv

na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, nakoľko sa jedná len o subjektívny
názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy
z dôvodu ich tvrdenej nepreskúmateľnosti. Navyše, žalobca svoje skutkové tvrdenie ani relevantne
nepreukázal. Nahrávka z ústneho pojednávania pred správcom dane zo dňa 23. apríla 2021, na
ktorú sa žalobca v správnej žalobe odvoláva a ktorú predložil ako prílohu správnej žaloby, bola podľa

vyjadrenia žalovaného vyhotovená právnym zástupcom žalobcu svojvoľne a bez súhlasu dotknutých
zamestnankýň správcu dane. Správny súd na predmetnú nahrávku neprihliadol, keďže na účely
prípadného dokazovania nie je ako dôkaz prípustná. Podľa § 123 ods. 1 SSP za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Žalobcom označená a predložená nahrávka zo dňa 23. apríla 2021 nemá právny základ

jej vyhotovenia vyplývajúci zo zákona, keďže Daňový poriadok (a ani iný všeobecnozáväzný právny
predpis) v žiadnom svojom ustanovení nepredpokladá vyhotovovanie zvukových záznamov z ústnych
pojednávaní v daňovom konaní. Predmetná nahrávka nebola vyhotovená na úradné účely správcom
dane, nie je súčasťou administratívneho spisu, ale bola vyhotovená právnym zástupcom žalobcu podľa
vyjadrenia žalovaného svojvoľne bez súhlasu správcu dane a dotknutých zamestnankýň správcu dane.

V prípade, ak predmetná zvuková nahrávka zachytáva priebeh ústneho pojednávania zo dňa 23. apríla
2021, z povahy veci na nej musia byť zachytené aj prejavy osobnej povahy dotknutých zamestnankýň
správcu dane. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej

privolením.“ Keďže žalobca nepreukázal, že disponuje súhlasom dotknutých zamestnankýň správcu
dane s vyhotovením zvukového záznamu, predmetná nahrávka zo dňa 23. apríla 2021 nebola získaná
zákonnýmspôsobomavzmysle§123ods.SSPjuaninemožnovkonanípredsprávnymsúdomvykonať
ako dôkaz.64. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že mu správca dane v rozpore s „ustanoveniami Daňového
poriadku“ znemožnil prerokovať vznesené pripomienky (zrejme k Protokolu, pozn. správneho súdu)

a využiť jeho „zákonné právo.“ Súčasťou administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 100678754/2021 zo dňa 23. apríla 2021, s ktorou sa správny súd oboznámil, pričom z jej
obsahu nevyplýva, že by žalobcovi bolo v rozpore so zákonom upreté akékoľvek právo v zmysle
Daňového poriadku, prípadne iného všeobecnezáväzného právneho predpisu. Skutočnosť, že žalobca
subjektívne nesúhlasil s procesným postupom správcu dane, nemá vplyv na zákonnosť postupu správcu

dane, rovnako ani skutočnosť, že právny zástupca žalobcu odmietol predmetnú zápisnicu z ústneho
pojednávania zo dňa 23. apríla 2021 podpísať napriek tomu, že sa predmetného ústneho pojednávania
osobne zúčastnil. Napokon, žalobca v správnych žalobách ani neuviedol, ktoré jeho „zákonné právo“ mu
malo byť postupom správcu dane odňaté, čo správny súd nie je, ako už bolo vyššie uvedené, povinný
vyhľadávať za žalobcu z obsahu administratívneho spisu.

65. Námietka žalobcu, že správca dane pochybil, keď dňa 12. apríla 2021 prevzal v priebehu
vyrubovacieho konania vyjadrenie konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. zo spisu v inej
veci, pričom dopĺňanie nových dôkazov vo vyrubovacom konaní ukrátilo žalobcu o jeho právo sa k
týmto dôkazom vyjadriť, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa Úradného
záznamu č. 100573232/2021 zo dňa 12. apríla 2021 správca dane podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku

prevzal dôkazy, ktorými sú informácie, tvrdenia a dôkazy predložené J. G., konateľkou spoločnosti
SILVI PRODUCTION, s.r.o. podaním doručeným Daňovému úradu Bratislava dňa 3. decembra 2020,
zaevidované pod č. 250337481/2020 o skutočnostiach týkajúcich sa zdaniteľných plnení v súvislosti
s organizáciou a reklamou podujatia „MUZIKÁL ANGELIKA,“ ktoré sú súčasťou spisu vedeného
Daňovým úradom Bratislava. Správny súd nezistil, že by správca dane konal nezákonne, keďže

pripojenie časti iného administratívneho spisu, ak tento obsahuje skutočnosti relevantné pre predmetné
daňové konanie, nie je v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku a podľa § 24 ods. 4 Daňového
poriadku je takýto postup možný, pričom správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Skutočnosť, že správca dane vykonal predmetný dôkaz
až vo vyrubovacom konaní po doručení Protokolu, nemá vplyv na zákonnosť jeho postupu, keďže

správca dane podstatnú časť dôkazov obstaral pred doručením Protokolu. Navyše, žalobca sa mohol
k predmetnému dôkazu vyjadriť na ústnom pojednávaní dňa 23. apríla 2021, ktorého sa zúčastnil,
resp. písomne kedykoľvek v priebehu konania pred vydaním rozhodnutia a toto právo mu nebolo
správcom dane upreté. Možno so žalobcom súhlasiť, že účel daňovej kontroly, ktorým je získanie
podkladov pre následné rozhodovanie správcu dane, nemožno prenášať do vyrubovacieho konania,

avšak uvedené neplatí bez výnimky. V prípade, ak je podstatná časť dôkazov obstaraná správcom
dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní je obstaraný už len jednotlivý dôkaz, prípadne
dôkazy v nie rozhodujúcom rozsahu oproti dôkazom obstaraným počas daňovej kontroly, takýto postup
správcu dane je možné považovať za zákonný, čo vo svojej rozhodovacej činnosti potvrdili aj najvyššie
súdne inštancie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/23/2007 zo dňa 14.

februára 2008 vyslovil právny záver, že „Pokiaľ ide o procesné námietky, vo vyrubovacom konaní
správca dane hodnotí skutočnosti zhrnuté v protokole o daňovej kontrole a námietky daňového subjektu
proti protokolu, ktoré sú právne významné pre určenie dane. Vo vyrubovacom konaní nedochádza k
formálnemu vykonaniu dôkazov, už vykonaných v rámci daňovej kontroly za účasti daňového subjektu.
Výsledkom vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov,

ktorú uvedie v dodatočnom platobnom výmere. Týmto odvolací súd nevylučuje možnosť vykonať i vo
vyrubovacom konaní dôkazy, ale zdôrazňuje, že ide predovšetkým o štádium hodnotenia dôkazov z
daňovej kontroly.“ Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk
10/2020 zo dňa 24. februára 2022: „... účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V
rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca

danevyhodnocujepredloženédokladyaoboznamujedaňovýsubjektsosvojimipochybnosťami.Daňový
subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný
daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým
subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení
daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v

protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť,
jelogické,žebynemalovýznamaničasovéohraničeniedĺžkydaňovejkontroly.Podľanázorukasačného
súdu,vrámcivyrubovaciehokonaniabysavpodstatemalibližšieobjasniťkonkrétnespornéskutočnosti,
ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie jevylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť
primárne realizované v rámci daňovej kontroly.“

66. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, prostredníctvom ktorej namietal, že
Protokol doručený žalobcovi dňa 1. februára 2021 neobsahuje číslo konania, ktoré je náležitosťou
podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku, a že rozhodnutia správcu dane doručené žalobcovi dňa 30.
augusta 2021 neobsahujú číslo konania, ktoré je náležitosťou podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového
poriadku. Podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku „Protokol musí obsahovať číslo konania.“ Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že predmetný Protokol číslo konania obsahuje, a to „100115022/2021,“
a teda Protokol má zákonnú náležitosť podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 3
písm. b) Daňového poriadku „Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie
musí obsahovať číslo a dátum rozhodnutia.“ Obe správnou žalobou napadnuté rozhodnutia správu dane
túto zákonnú náležitosť spĺňajú, nakoľko sú označené číslami rozhodnutia, a to č. „101558105/2021“
a „101558321/2021,“ pričom obsahujú aj dátum ich vydania, a to obe rozhodnutia ako „24.08.2021.“

Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že všetky jednotlivé dokumenty, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
musia byť označené jednotným číslom pre celé daňové konanie, keďže takáto povinnosť správcovi dane
z Daňového poriadku nevyplýva. Ak teda správca dane označí jednotlivé dokumenty v administratívnom
spise unikátnym číslom vygenerovaným pre daný dokument, neporuší tým žiadne ustanovenie zákona
a z tohto dôvodu nemožno konštatovať nezákonnosť postupu správcu dane.

67. Rovnako nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že Rozhodnutia č. 100880920/2021 zo dňa 21. mája
2021 a č. 100880845/2021 zo dňa 21. mája 2021 o nevylúčení zamestnankýň správcu dane sú podľa
§ 64 a nasl. Daňového poriadku nulitné rozhodnutia a nemožno na ne prihliadať. Podľa § 64 ods. 1 a 2
Daňového poriadku „(1) Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané

podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby
nebolo vydané. (2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné
rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
b) ktoré bolo vydané omylom inej osobe,

c) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,
d) ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.“
PredmetnérozhodnutiaonevylúčenízamestnankýňA.D.B.aA.B.E.rozhodnutiamič.100880845/2021
zo dňa 21. mája 2021 a č. 100880920/2021 zo dňa 21. mája 2021 vydané A. B. C., vedúcou oddelenia
daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina, nie sú nulitnými rozhodnutiami podľa citovaného ustanovenia

§ 64 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Správny súd sa v tomto ohľade plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré
uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, a ktoré sú uvedené v bode 34 tohto rozsudku,
pričom dopĺňa, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že A. B. C. sa zúčastňovala úkonov správcu dane ako
zamestnanec orgánu verejnej správy iného stupňa, a teda bola podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku
vylúčenázkonania,keďžezobsahuadministratívnehospisutakýtozávernevyplýva.A.B.C.akovedúca

oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina je zamestnankyňou správcu dane, a teda orgánu
verejnej správy toho istého stupňa a ako najbližšie nadriadená vedúca zamestnankyňa A. D. B. a A. B.
E. bola oprávnená podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku rozhodnúť o nevylúčení daných zamestnankýň
z daňového konania. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by A. B. C. bola zamestnankyňa
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, a teda orgánu verejnej správy iného stupňa. O nevylúčení

A. B. C. dňa 20. mája 2021 rozhodla A. F. B., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
námestníkariaditeľa,úsekkontrolaanalýzDaňovéhoúraduŽilinapodľa§60ods.6Daňovéhoporiadku,
pričom ani A. F. B. ako najbližšie nadriadená vedúca zamestnankyňa A. B. C. nebola zamestnankyňa
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, a teda orgánu verejnej správy iného stupňa. Tvrdenie
žalobcu preto nemá oporu v administratívnom spise. A. B. C. tak mohla vykonávať voči žalobcovi

úkony v predmetnom daňovom konaní a vyhotoviť aj žalobcom namietaný list zo dňa 7. júla 2021
ohľadom nového termínu prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu. Ak sa napriek tomu žalobca
rozhodol, že sa nového termínu prejednania pripomienok k Protokolu nezúčastní, nedošlo k porušeniu
jeho procesných práv.

68. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v správnych žalobách nie je
možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190 SSP žaloby ako nedôvodné zamietol.69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová z dôvodu
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.