Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-4C/145/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227725
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1111227725.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: Y. T., nar.

XX.XX.XXXX,trvalébydliskoT.XX,XXXXXX.protižalovanému:P.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébydlisko
J. cesta XX, XXX XX X., zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03
Bratislava, IČO: 34 117 709, o zaplatenie 55.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 30.000,- eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 21.680,60 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 21.680,60 eur od 02.09.2008 do zaplatenia.

III. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2011 domáhala proti
žalovanému zaplatenia sumy 55.000,- eur s prísl. predstavujúcej pôžičku poskytnutú žalobkyňou

žalovanému dňa 12.05.2008, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 01.09.2008. K žalobe pripojila kópiu
sobášneho listu, z ktorého vyplýva, že dňa 13.09.2008 žalovaný so žalobkyňou uzatvorili manželstvo.
Ďalej priložila úradne osvedčenú kópiu listiny s názvom „Vec: Pôžička“, v ktorej žalovaný uviedol, že dňa
12.05.2008sizapožičalodžalobkynesumu55.000,-eur.Vzmysleuvedenejlistinysažalovanýzaväzuje
vrátiť dlžnú sumu do 01.09.2008; jeho podpis na uvedenej listine je osvedčený notárom. Taktiež k
žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 10C/422/2010-30 zo dňa 08.02.2011, ktorým
súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného. Súd zaslal žalobu na vyjadrenie

žalovanému, ktorý sa k nej písomne nevyjadril.
2. Okresný súd Bratislava I nariadil vo veci pojednávanie dňa 16.12.2013 (č.l. 72), na ktorom žalovaný
označil podanú žalobu za vymyslenú a nedôvodnú. Súhlasil s tým, že v roku 2008 mu žalobkyňa
poskytla peniaze vo forme pôžičky, tieto ale žalobkyni vrátil, čiastočne na účet, čiastočne bez účasti
svedkov a časť za účasti svedka N.. T. T., preto dlžnú sumu považuje už dávno za zaplatenú. Navrhol
vyslúchnuť označeného svedka. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného na uvedenom pojednávaní odmietla,
vrátenie aj len časti z dlžnej sumy poprela. Na pojednávaní dňa 04.09.2014 (č.l. 110) predvolaný svedok

N.. T. T. uviedol, že pomáhal pri sťahovaní žalobkyne a žalovaného, ktorí boli v tom čase manželmi,
do P., následne po nejakom čase naspäť a vtedy ho žalovaný požiadal, aby bol svedkom odovzdania
peňazí žalobkyni, pretože má nejaké problémy s potvrdeniami. Žalovaný ho preto požiadal, aby bol
pri odovzdaní obálky žalobkyni, k čomu došlo vo P. R. O. X pri automobile žalovaného S. Q.. Svedoknepoznal obsah obálky, žalovaný v prítomnosti uvedeného svedka žalobkyni uviedol, že v nej je suma
33.000,- eur. Žalobkyňa uvedenú obálku v prítomnosti svedka otvorila, skontrolovala a prevzala s tým,
že si podľa svedka mali vydať potvrdenia, ktoré žalovaný na mieste od žalobkyne nedostal, pretože

žalobkyňa mu ho odmietla dať. Svedok nepoznal dôvod vrátenia peňazí; k ich vráteniu došlo na jeseň v
roku 2010, podľa svedka v mesiaci október. Na pojednávaní dňa 06.11.2014 (č.l. 115) žalovaný predložil
doklady o vklade súm na účet žalobkyne; súčasne navrhol vyžiadať výpisy z jej účtu za obdobie od júna
2008 do septembra 2010, keďže už potvrdeniami z tohto obdobia nedisponuje. Žalobkyňa po nahliadnutí
do žalovaným predložených dokladov v reakcii uviedla, že žalovaný zaplatenými sumami prispieval na

ich spoločnú maloletú dcéru, nešlo o splátky dlhu. Až do augusta 2010 viedli so žalovaným spoločnú
domácnosť a na jeho výslovnú žiadosť nepracovala a preto žalovaný vkladmi na účet poskytoval
peniaze na nákupy, pritom so žalovaným nebola dohodnutá na postupnom splácaní dlhu, mal sa splatiť
jednorazovo a aj s úrokmi. Žalovaný následne tvrdenia žalobkyne odmietol, keď poukázal na to, že
peniaze boli vložené na jej účet od septembra, októbra 2010, kedy už spolu nežili, začalo čudné
obdobie, ktoré vyvrcholilo vzatím žalovaného do väzby. Pokiaľ by sa mali prijať tvrdenia žalobkyne, že

išlo o platby na úhradu výdavkov pre dcéru, išlo by o prehnané sumy, pretože od septembra 2010 do
zatknutia žalovaného bola dcéra 3-4 dni u žalobkyne a následne 3-4 dni u žalovaného; žalovaný všetky
výdavky žalobkyne hradil a dával jej peniaze aj v hotovosti. Žalovaný následne uviedol, že pôžička
bola poskytnutá v máji 2008 s tým, že svadba bola v septembri a boli s ňou spojené výdavky v sume
približne 100.000,- eur, čo žalobkyňa vedela, preto súhlasila s vrátením pôžičky až po tomto čase s tým,

že časť pôžičky žalovaný vrátil na účet a časť v hotovosti, ako to potvrdil svedok N.. T. T.. Žalovaný
odmietol tvrdenia žalobkyne o tom, že bol s ňou dohodnutý na platení úrokov. Život so žalobkyňou v
rokoch2004-2010označilzanákladný,vynaložilnaňasi2.000.000eur;žalobkyňamuselamaťznačkové
oblečenie, kabelky, topánky, keďže bola konateľkou a spolumajiteľkou obchodného domu H.. Žalobkyňa
následne uviedla, že do augusta 2010 žili v spoločnej domácnosti, preto dovtedy žalovaný uhrádzal

platby týkajúce sa vedenia domácnosti a následne išlo z jeho strany o príspevky pre spoločnú dcéru,
ktorá chodila do súkromnej školy; v tom čase nebolo určené výživné. Od určenia vyživovacej povinnosti
žalovaný platí na dcéru výživné v sume 200,- eur; žalobkyňa považuje pôžičku za nesplatenú. Žalovaný
v reakcii na uvedené tvrdenia žalobkyne uviedol, že v rokoch 2009-2010 chodili dve deti žalobkyne na
francúzske lýceum a ich spoločná dcéra do škôlky vo P., pričom školné platil žalovaný pre každé dieťa

v sume 5.000,- eur za jeden školský rok. Po návrate z Viedne do Bratislavy začala ich spoločná dcéra
chodiť do francúzskej škôlky v X., čo žalovaný odmietol platiť, žalobkyňa na úhradu školného dostala
štipendium pre všetky tri deti; žalovaný naďalej v hotovosti platil žalobkyni príspevky na výlety, ktoré
boli asi dva. Žalovaný predložil súdu potvrdenia o vklade na účet žalobkyne z obdobia od 10/2010 do
08/2011. Konkrétne išlo o nasledovné potvrdenia (pozn. súdu keďže na jednom liste spisu sa nachádzajú

kópie dvoch potvrdení, čísla príslušného listu v spise s písmenom A predstavujú kópie potvrdení v hornej
časti daného listu a čísla s písmenom B predstavujú kópie potvrdení v spodnej časti daného listu):
Tabuľka 2A:
Označenie prílohy, číslo listu Dátum vkladu, vkladaná suma
Príl. 1, č.l. 119A 09.08.2011, 300 eur

č.l. 119B 03.08.2011, 500 eur
Príl. č. 2, č.l. 120A 22.07.2011, 300 eur
č.l. 120B 06.07.2011, 100 eur
Príl. č. 3, č.l. 121A 13.07.2011, 500 eur
č.l. 121B 12.07.2011, 100 eur

Príl. č. 4, č.l. 122A 31.05.2011, 300 eur
č.l. 122B 06.06.2011, 500 eur
Príl. č. 5, č.l. 123A 19.05.2011, 200 eur
č.l. 123B 24.05.2011, 400 eur
Príl. č. 6, č.l. 124A 12.05.2011, 200 eur

č.l. 124B 06.05.2011, 200 eur
Príl. č. 7, č.l. 125A 21.04.2011, 300 eur
č.l. 125B 22.04.2011, 100 eur
Príl. č. 8, č.l. 126A 30.03.2011, 500 eur
č.l. 126B 12.04.2011, 500 eur

Príl. č. 9, č.l. 127A 16.03.2011, 500 eur
č.l. 127B 03.03.2011, 200 eur
Príl. č.10, č.l. 128A 26.02.2011, 100 eur
č.l. 128B 22.02.2011, 200 EurPríl. č.11, č.l. 129A 18.02.2011, 100 eur
č.l.129B 09.02.2011, 200 eur
Príl. č.12, č.l. 130A 04.02.2011, 300 eur

č.l.130B 17.01.2011, 150 eur
Príl.č. 13, č.l. 131A 26.01.2011, 300 eur
č.l. 131B 19.01.2011, 200 eur
Príl.č. 14, č.l. 132A 22.12.2010, 500 eur
č.l. 132B 16.11.2010, 200 eur

Príl. č. 15, č.l. 133A 11.10.2010, 200 eur
č.l. 133B 11.11.2010, 500 eur
Príl. č. 16, č.l. 134A 03.12.2010, 1000 eur
Z predložených potvrdení o vklade na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že žalovaný v
období od 10/2010 do 08/2011 na predmetný osobný účet žalobkyne vložil celkom sumu 9.650,- eur, čo
v priemere na jeden mesiac uvedeného obdobia predstavuje 877,- eur (9650 : 11). Na žiadosť súdu, aby

O. banka, a.s. doručila súdu všetky potvrdenia o peňažných vkladoch žalovaného na predmetný účet
žalobkyne v období od 06/2008 do 09/2010 uvedená banka súdu zaslala výpisy z tohto účtu žalobkyne
za obdobie 07/2008 - 08/2010 (č.l. 137-229a), z ktorých vyplýva nasledovné:
Tabuľka 2B:
Č.l. Dátum Vkladateľ Suma

XXX XX.XX.XXXX T. X. 100.000,- Sk, t.j. 3.319,40 eur
143 25.07.2008 Žalovaný 5000,- Sk, t.j. 166 eur
149 23.09.2008 Žalovaný 20000,- Sk, t.j. 664 eur
152 22.10.2008 Žalovaný 40000,- Sk, t.j. 1.327,80 eur
155 28.11.2008 Žalovaný 15000,- Sk, t.j. 497,91 eura

184 10.09.2008 žalovaný 200 eur
190 13.11.2009 žalovaný 2.200 eur
195 07.12.2009 žalovaný 1.000 eur
195 17.12.2009 žalovaný 2.000 eur
199 29.01.2010 žalovaný 500 eur

200 01.02.2010 žalovaný 300 eur
200 08.02.2010 žalovaný 1000 eur
206 12.03.2010 žalovaný 500 eur
208 10.04.2010 žalovaný 200 eur
209 17.04.2010 žalovaný 500 eur

209 21.04.2010 žalovaný 3.000 eur
210 30.04.2010 žalovaný 5.000 eur
217 04.06.2010 žalovaný 500 eur
218 17.06.2010 žalovaný 1.500 eur
219 26.06.2010 žalovaný 1.000 eur

228 05.08.2010 žalovaný 800 eur
229 25.08.2010 žalovaný 500 eur
Keďže banka zaslala súdu výpisy z osobného účtu žalobkyne len za obdobie od 07/2008 do 08/2010,
pričom banku vyzvala na predloženie výpisov z uvedeného účtu, z ktorých vyplývajú vklady žalovaného
počas obdobia od 06/2008 do 09/2010, žalovaný v mesiaci 06/2008 na účet žalobkyne žiadne peniaze

nevložil; rovnako tak nevkladal peniaze na účet žalobkyne v období od 10/2008 do 11/2009, t.j. počas
14 po sebe nasledujúcich mesiacoch. V období od 07/2008 do 08/2010 bolo na osobný účet žalobkyne
zaplatených celkom 26.675,11 eura, čo predstavuje priemerne 1.025,96 eura mesačne (26.675,11 : 26),
z toho výlučne vklad dňa 14.07.2008 uskutočnila iná osoba ako žalovaný (T. X.). Bez vkladu od uvedenej
osoby bola počas uvedeného obdobia (07/2008 do 08/2010) zo strany žalovaného na predmetný účet

žalobkyne vložená suma celkom 23.355,71 eura, čo predstavuje priemerne sumu 898 eur (23.355,71 :
26). Na pojednávaní dňa 02.02.2015 (č.l. 234) žalobkyňa uviedla, že od roku 2002 bola klientkou L.
bankingu, preto mohla žalovanému poskytnúť kontokorentný úver. Žalobkyni banka zriadila účet, ku
ktorému mal žalovaný prístup, úver bol poskytnutý v sume 50.000,- eur a mal byť splatený v priebehu
jedného roka. Úverová zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou a bankou s tým, že žalovaný mal

k účtu dispozičné oprávnenie. Keďže žalovaný podľa žalobkyne úroky nesplácal, úver bol predĺžený o
ďalší rok, žalovaný ho napriek tomu nesplatil. Pretože úver bol úročený vysokými úrokmi, po porade s
osobným bankárom poskytnutý úver splatila sama žalobkyňa; pri splatení využila výnos z predaja svojich
cenných papierov. Žalovaný na uvedenom pojednávaní poprel, že by poskytnutý kontokorentný úversúvisel s poskytnutou pôžičkou, žalobkyňa mu poskytla dlžnú sumu v hotovosti. Žalobkyňa následne do
spisu založila potvrdenia o vklade z roku 2007 a 2008 (č.l. 236 - 244) a prehľad transakcií od 01.01.2009
do23.08.2010(č.l.245)astavportfóliaz23.08.2010(č.l.246),zktoréhovyplýva,ževportfóliužalobkyne

už suma 50.000,-eur za predané akcie k tomuto dátumu nie je. Na pojednávaní dňa 27.04.2015 (č.l. 250)
žalobkyňa spresnila, že v roku 2007 si založila kontokorentný úver pre potreby žalovaného, avšak tento
nebol do roka zo strany žalovaného splatený, preto úver predĺžila a súčasne so žalovaným uzatvorila
zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa na uvedenom pojednávaní predložila originál výpisu zo svojho účtu č.
XXXXXXXXXX za obdobie roka 2010 (č.l. 252 - 255) a kópiu podpisového vzoru k uvedenému účtu, z

ktorého vyplýva udelenie oprávnení žalovanému v súvislosti s uvedeným účtom zo strany žalobkyne (č.l.
251).NazákladevýzvysúduO.bankaa.s.listomzodňa22.05.2015oznámila,žedispozičnéoprávnenie
žalovaného k účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX trvalo v období od 18.03.2004 do 28.12.2009 (č.l. 258).
Následne O. banka a.s. zaslala súdu výpisy z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXXX od roku 2007 do roku
2011 (č.l. 299 - 326), z ktorých vyplývajú nasledovné platby zo strany žalovaného:
Tabuľka 2C:

Č.l. Dátum Suma
304 27.11.2007 105 eur
304 21.12.2007 105 eur
311 30.01.2008 3583,50,- Sk, t.j. 105 eur
311 13.02.2008 3520,- Sk, t.j. 105,01 eur

311 04.03.2008 110 eur
311 11.04.2008 6545,- Sk, t.j. 200 eur
311 29.04.2008 4.900,50,- Sk, t.j. 150 eur
312 22.05.2008 9482,- Sk, t.j. 300,01 eur
312 20.06.2008 9208,- Sk, t.j. 300,01 eur

312 04.08.2008 9217,50 Sk, t.j. 300,01 eur
312 27.08.2008 9205,50 Sk, t.j. 300,01 eur
312 23.09.2008 9190,- Sk, t.j. 300 eur
313 22.10.2008 9884,- Sk, t.j. 320,02 eur
313 28.11.2008 9217,50 Sk, t.j. 300,01 eur

317 27.02.2009 400 eur
317 14.04.2009 400 eur
317 02.06.2009 200 eur
318 22.07.2009 100 eur
318 10.09.2009 300 eur

318 04.11.2009 200 eur
322 15.01.2010 120 eur
322 01.02.2010 60 eur
322 10.04.2010 75 eur
323 04.06.2010 100 eur

Žalovaný na účet žalobkyne do 30.04.2008 zaplatil sumu celkom 880,01 eura a v období od 05/2008 do
04/2011 sumu celkom 4.075,07 eura. Z výpisu z účtu žalobkyne v banke ku dňu 31.12.2007 (č.l. 302)
vyplýva, že zostatok uvedeného účtu k 31.12.2007 bol -29.987,83 eur a z výpisu z uvedeného účtu ku
dňu 31.12.2008 (č.l. 310) vyplýva, že zostatok na ňom k 31.12.2008 bol -55.240,95 eur (pozn. súdu,
záporné platby sú na účte bankou označené tak, že záporné znamienko sa nachádza za sumou a pred

označením meny; pri vklade príslušných súm žalovaným nie je záporné znamienko uvedené, keďže
ide o kreditnú operáciu). Taktiež z príslušných výpisov vyplýva, že výška úrokov účtovaných bankou v
súvislosti s vedením účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX bola v sume 160,67 eura ku dňu 31.01.2008, v
sume 149,46 eura ku dňa 29.02.2008, v sume 162,32 eura ku dňu 31.03.2008, v sume 159,66 eura ku
dňu 30.04.2008 (všetky uvedené údaje sú na č.l. 311), v sume 248,27 eura ku dňu 31.05.2008, v sume

295,39 eura ku dňu 30.06.2008, v sume 305,75 eura ku dňu 31.07.2008, v sume 306,83 eura ku dňu
31.08.2008 (všetko na č.l. 312), v sume 301,47 eura ku dňu 30.09.2008, v sume 326,47 eura ku dňu
31.10.2008, v sume 273,83 eura ku dňu 30.11.2008, v sume 240,64 eura ku dňu 31.12.2008 (všetko na
č.l. 313), v sume 203,74 eura ku dňu 31.01.2009, v sume 156,57 eura ku dňu 28.02.2009, v sume 156,60
eur ku dňu 31.03.2009, v sume 138,45 eura ku dňu 30.04.2009, v sume 136,50 eura ku dňu 31.05.2009

(všetko na č.l. 317), v sume 134,20 eur ku dňu 30.06.2009, v sume 124,86 eura ku dňu 31.07.2009, v
sume 119,06 eura ku dňu 31.08.2009, v sume 112,84 eura ku dňu 30.09.2009, v sume 115,22 eura ku
dňu 31.10.2009, v sume 111,30 eura ku dňu 30.11.2009, v sume 175,64 eura ku dňu 31.12.2009 (všetko
na č.l. 318), v sume 175,50 eura ku dňu 31.01.2010, v sume 157,08 eura ku dňu 27.02.2010, v sume173,38 eura ku dňu 31.03.2010, v sume 168,07 eura ku dňu 30.04.2010 (všetko na č.l. 322), v sume
174,14 eura ku dňu 31.05.2010, v sume 169,40 eura ku dňu 30.06.2010, v sume 180,88 eura ku dňu
31.07.2010,vsume0,01eurakudňu31.08.2010,vsume0,07eurakudňu30.09.2010,vsume0,05eura

ku dňu 31.10.2010 (všetko na č.l. 323). Z výpisu z účtu žalobkyne z obdobia 01/2011 do 13.04.2011 (č.l.
326) vyplýva, že banka žalobkyni dňa 13.04.2011 zatvorila bežný účet č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia
banky(č.l.334)vyplýva,ževýberzúčtužalobkyneč.XXXXXXXXXXdňa07.11.2007uskutočnilžalovaný
v sume 29.900 eur a dňa 12.05.2008 vybrala žalobkyňa z uvedeného účtu sumu 785.000,- Sk, čo
predstavovalo v prepočte komerčným kurzom banky (1 Euro : 31,5590 SKK) sumu 24.874,05 eura;

uvedené vyplýva aj z dokladov o výbere uvedených súm v hotovosti poskytnutých bankou (č.l. 335,
336). Na pojednávaní dňa 19.11.2019 (č.l. 385) žalobkyňa uviedla, že žalovaný pôžičku čiastočne splatil
v priebehu rokov 2017 a 2018 tak, že zabezpečil vymaľovanie bytu, nákup nábytku a podobné práce
pre ňu, tieto vyčíslila sumou 30.000 eur a tento spôsob splatenia časti poskytnutej pôžičky žalobkyňa
akceptovala. Žalovaný na uvedenom pojednávaní spôsob a výšku čiastočného splatenia pôžičky tak,
ako uviedla žalobkyňa, potvrdil, ohľadne splatenia zostatku pôžičky poukázal na svoje vklady na účet

žalobkyne, ktoré podľa jeho vyjadrenia predstavujú sumu približne 27.200 eur. Žalobkyňou následne
predložené kópie dokladov o uskutočnených vkladoch finančných prostriedkov žalovaným na jej účet č.
XXXXXXXXXX sú z obdobia, za ktoré banka poskytla súdu výpisy, ide teda o duplicitné doklady ako tie,
ktoré sú sumarizované vyššie v tabuľke 2C tohto bodu rozsudku vyššie. Na pojednávaní dňa 19.04.2023
(č.l. 439) žalobkyňa zobrala žalobu v časti uplatnenej sumy 30.000,- eur späť a uviedla, že na zaplatení

zvyšku uplatnenej sumy žalovaným trvá. Žalovaný v reakcii zotrval na tom, že žalobkyni už sumu
27.200,- eur zaplatil na účet v O. banke, čo predstavuje splatenie zostatku pôžičky, taktiež poukázal
na výpoveď svedka. V súvislosti s platením sumy 27.200,- eur na účet žalobkyne žalovaný doplnil, že
výživné neplatil až do roku 2011, kedy bolo určené súdom, dovtedy existovala medzi ním a žalobkyňou
len neformálna dohoda a na dcéru prispieval len dobrovoľne. O platení si neviedol evidenciu, pri vklade

na účet nepovažoval za dôležité svojej manželke uvádzať účel platby. Peniaze splácal podľa svojho
vyjadrenia vkladmi na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX, ako to vyplýva z dokladov v spise. Na účet, z
ktorého bol čerpaný kontokorentný úver, platil iba úroky. Nepovažoval za čudné, že na účet žalobkyne
vkladal nepravidelne a nerovnaké sumy; keď mal peniaze v hotovosti, použil ich na splácanie pôžičky,
aby ich neminul. Uviedol, že listina o pôžičke bola podpísaná neskôr, ako boli poskytnuté peniaze.

3. Od 01.06.2023 sa Mestský súd Bratislava IV stal nástupníckym súdom Okresného súdu Bratislava I.
Súdnariadilvovecipojednávaniedňa21.02.2023(č.l.460),naktoromžalobkyňazotrvalanačiastočnom
späťvzatí podanej žaloby v sume 30.000,- eur. Podľa nej žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o zaplatení
pôžičky. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby
a zopakoval, že žalobkyni na účet zaplatil sumu približne 27.200 eur a sumu 30.000 eur vyriešil tak,

ako to potvrdila aj samotná žalobkyňa, iné doklady súdu predložiť nevie. Žalobkyňa odmietla prevzatie
peňazí od žalovaného tak, ako to uviedol svedok T. T. na pojednávaní dňa 04.09.2014, odmietla ho ako
absurdné a uviedla, že žalovaný vedel, že má poskytnutý kontokorentný úver a tento tak mal platiť na
príslušný účet banke - mal tak splácať úroky a tiež aj dlžnú sumu. Žalovaný počas výsluchu uviedol,
že v auguste 2010 došlo k ich rozchodu so žalobkyňou, žalovaný v čase od 09/2009 platil nájomné

za sedemizbový byt vo P. v sume 3.800 eur mesačne, pretože tak spolu s manželkou (žalobkyňou) a
deťmi žili. Deti žalobkyne z predchádzajúceho manželstva navštevovali vo P. francúzsku školu a ich
spoločnédieťanavštevovalofrancúzskuškôlku.SvedkaT.zopatrnostipožiadal,abypotvrdilodovzdanie
obálky žalobkyni, keďže s ňou už nekomunikoval; s týmto svedkom žalovaného zoznámila žalobkyňa
a vykonával pre nich v byte udržiavacie a údržbárske práce. Žalovaný ďalej uviedol, že v byte sa

nachádzalo množstvo drahého nábytku, vrátane sušičky a pračky zn. Miele, a podstatnú časť z neho,
ktorú ocenil sumou 15.000,- eur (č.l. 462) pri sťahovaní naspäť do X. poskytol žalobkyni, jej matke
a jej sestre, čím tiež uhradil časť svojho dlhu voči žalobkyni. Žalovaný taktiež uviedol, že poskytnutý
úver mal v zmysle ním podpísaného potvrdenia splatiť skôr, ako po roku, čo zjavne odporuje tvrdeniam
žalobkyne o poskytnutom jednoročnom kontokorentnom úvere. Časť z poskytnutej sumy 700.000 -

800.000,- Sk použil na kúpu osobného automobilu zn. BMW pre svojho brata, zvyšok sumy použil na
rekonštrukciu domu svojej mamy, ktorú uskutočňoval od 04/2008 do Vianoc 2008, následne sa tam
mali so žalobkyňou presťahovať. Na uvedenú rekonštrukciu pritom minul celkovo približne 400.000 eur;
suma poskytnutá žalobkyňou teda predstavuje malú časť ním vložených peňazí. Súdu potvrdil, že vklady
peňažných prostriedkov žalobkyni uskutočňoval len na jej dva účty vedené v O. banke a.s. Pokiaľ ide

o vklad sumy 100.000,- Sk osobou T. X. dňa 14.07.2008, žalovaný uviedol, že aj táto vec súvisí s
predmetom tohto konania, keďže jeho brat uvedenú sumu zaplatil žalobkyni ako časť skôr poskytnutej
sumy na kúpu auta pre neho. Brat žalovaného nemal žiadny iný dôvod platiť žalobkyni uvedenú sumu.
Žalobkyňa v záverečnom vyjadrení zotrvala na podanej žalobe v časti požadovanej sumy 25.000,-eur a požiadala o priznanie nároku na náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keď
žalobkyňou poskytnutú pôžičku podľa svojho vyjadrenia preplatil.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len

„C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6. Podľa čl. 11 ods. 1 C.s.p. úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
7. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX manželstvo. Pred uzatvorením manželstva bola žalobkyňa majiteľkou dvoch bežných

účtov vedených v O. banke, a.s., a to bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a taktiež bežného účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa zriadila žalovanému k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
dispozičné oprávnenie dňa 18.03.2004, toto trvalo do 28.12.2009 (č.l. 258). V súvislosti s účtom
žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že žalovaný vykonal dňa 07.11.2007 výber sumy 29.900,-
eur a dňa 12.05.2008 vykonala žalobkyňa výber sumy 785.000,- Sk, v prepočte komerčným kurzom

24.874,05 eura. Z potvrdenia vydaného žalovaným dňa 12.05.2008 (č.l. 3) vyplýva, že tento potvrdil, že
mu žalobkyňa dňa 12.05.2008 poskytla pôžičku v sume 55.000 eur, ktorú sa zaväzuje vrátiť najneskôr
do 01.09.2008. Z výpisov z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutých bankou (č.l. 299 -
326) za obdobie od roku 2007 do zatvorenia uvedeného účtu dňa 13.04.2011 (č.l. 282) vyplýva, že
bankaúčtovalamesačneúrokyzavedenietohtoúčtu;celkovásumaúrokovúčtovanýchbankouvobdobí

od 01/2008 do 04/2008 predstavovala 632,11 eura, v období od 05/2008 do 04/2011 predstavovala
5.182,21 eura. Žalovaný na uvedený účet žalobkyne do 30.04.2008 zaplatil sumu celkom 880,01 eura
a v období od 05/2008 do 04/2011 sumu celkom 4.075,07 eura. Výška vkladov žalovaného bola v
relevantnom období v rozmedzí od 65 eur až do 400 eur, žalovaný uskutočnil celkovo 24 vkladov na
uvedený účet žalobkyne. Ku dňu 31.12.2007 (č.l. 302) bol zostatok predmetného účtu -29.987,83 eur,

ku dňu 31.12.2008 (č.l. 310) bol zostatok -55.240,95 eur. Výška úrokov bola v čase záporného zostatku
na účte žalobkyne v rozmedzí od 111,30 eura ku dňu 30.11.2009 (č.l. 318) do 306,83 eura ku dňu
31.08.2008 (č.l. 312). Dňa 24.08.2010 bola na uvedený účet žalobkyne pripísaná suma 6.932,96 eura
a dňa 25.08.2010 bola pripísaná suma 50.000 eur; od zaplatenia týchto súm bola výška úrokov na
uvedenom účte v rozmedzí od 0,01% (k 31.08.2010, č.l. 323) do 0,07% (k 30.09.2010, č.l. 323). V

súvislosti s bežným účtom žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že v období od 07/2008 do
08/2010(tabuľka2B)bolonaosobnýúčetžalobkynezaplatenýchcelkom26.675,11eura,čopredstavuje
v priemere 1025,96 eura mesačne, z toho výlučne vklad dňa 14.07.2008 (č.l. 142) uskutočnila iná osoba
ako žalovaný, a to T. X., ktorý je podľa potvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 21.02.2024 jeho
bratom. Zo žalovaným predložených potvrdení o vklade (č.l. 119 - 134) vyplýva, že žalovaný v období

od 10/2010 do 08/2011 (tabuľka 2A) na tento osobný účet žalobkyne vložil celkom sumu 9.650 eur, čo
v priemere na jeden mesiac uvedeného obdobia predstavuje 877 eur.
13. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“),
prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

14. Podľa § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.15. Podľa § podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Podľa § 516 ods. 1 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
18. Podľa § 516 ods. 2 OZ, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má

doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.
19. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení účinnom (ďalej len „ObZ“),

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Súd má na základe potvrdenia žalovaného zo dňa 12.05.2008 ďalej za preukázané, že žalobkyňa
poskytla žalovanému pôžičku v sume 55.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 01.09.2008. Súd
predmetné potvrdenie vyhodnotil ako platné uznanie záväzku žalovaného ako dlžníka podľa § 558 OZ

voči žalobkyni ako veriteľovi, keďže žalovaný v ňom vyjadril právny dôvod vzniku záväzku, ktorým je
poskytnutie pôžičky zo strany žalobkyne v zmysle § 657 OZ, taktiež aj výšku záväzku, ktorá je určená
v sume 55.000,- eur; napokon v ňom uviedol aj jeho splatnosť na deň 01.09.2008. V čase poskytnutia
pôžičky žalobkyňa so žalovaným neboli manželmi, manželstvo uzatvorili až dňa 13.09.2008, súd preto
poskytnutie finančných prostriedkov posúdil ako platné poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému.

Súd tak má za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah spočívajúci v tom,
že žalobkyňa žalovanému požičala sumu 55.000,- eur a žalovaný sa túto zaviazal vrátiť do 01.09.2008.
Ďalej má súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu
55.000,- eur v zmysle potvrdenia takým spôsobom, že Tatra banka a.s. poskytla žalobkyni podľa §
497 ObZ kontokorentný úver na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľkou bola žalobkyňa.

Zostatok takto poskytnutého úveru k 31.12.2008 bol 55.240,95 eur, súd ale výšku pôžičky, ktorá je
predmetom tohto konania určil v sume 55.000,- eur, ako to vyplýva z potvrdenia žalovaného, ktoré
predložila žalobkyňa (č.l. 3). Žalovaný súhlasil s platením úrokov z poskytnutej sumy banke, keďže
počas obdobia 11/2007 do 06/2010 (tabuľka 2C vyššie) vykonával pravidelné platby na účet žalobkyne
č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré s ohľadom na ich výšku približne zodpovedali úrokom z omeškania,

ktoré za úver poskytnutý bankou účtovala banka žalobkyni. Súd uvádza, že súčet všetkých súm
vyčíslených úrokov účtovaných bankou počas obdobia od 01/2008 do 04/2011 predstavoval 5.814,32
eura, žalovaný v tomto období zaplatil na predmetný účet žalobkyne sumu celkom 4.955,08 eura.
Navyše z predložených výpisov z uvedeného účtu vyplýva, že žalovaný uskutočňoval vklady finančných
prostriedkov aj v čase pred poskytnutím pôžičky (v zmysle potvrdenia na č.l. 3 dňa 12.05.2008), kedy už

bol zostatok na účte záporný, k 31.12.2007 bol -29.987,83 eura (č.l. 302), čomu zodpovedali aj vyššie
úroky účtované bankou. Súd preto uvedené konanie žalovaného posúdil s ohľadom na § 35 ods. 3 OZ
ako platenie úrokov z poskytnutého úveru bankou žalobkyni, a to namiesto žalobkyne, keďže bankou
poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyňa požičala žalovanému. Napriek tomu, že žalovaný existenciu
svojej povinnosti platiť úroky z poskytnutého úveru banke namiesto žalobkyne v tomto konaní pôvodne

odmietal a spochybňoval, na pojednávaní dňa 19.04.2023 (č.l. 439) ju uznal. Súd s ohľadom na vyššie
uvedené konštatuje, že všetky platby, ktoré žalovaný uskutočnil na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/
XXXX v rozhodnom období, t.j. v období od 11/2007 do zatvorenia účtu v 04/2011, predstavovali platenie
úrokov z úveru poskytnutého žalobkyni.
23. Súd má ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný vykonával vklady súm na

druhý účet žalobkyne, a to č. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 07/2008 do 08/2010 (tabuľka 2B) a
následne v období od 10/2010 do 08/2011 (tabuľka 2A). Žalovaný v súvislosti s vykonávaním vkladov
peňažných prostriedkov na tento účet žalobkyne tvrdil, že nimi splácal (a aj splatil) pôžičku poskytnutú
žalobkyňou, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobkyňa v reakcii na tieto tvrdenia žalovaného v
priebehu konania uvádzala, že žalovaný na tento jej účet posielal sumy určené na výživu spoločnej

dcéry, čo žalovaný odmietal z dôvodu, že sa o ňu striedavo starali. Ďalej uviedol, že náklady vynaložené
na spolužitie so žalobkyňou boli veľké, podľa jeho vyjadrenia v období rokov 2004 - 2010 predstavovali
až 2.000.000,- eur (č.l. 116). So žalobkyňou bývali od 09/2009 v sedemizbovom byte vo P. (str. 4
zápisnice z pojednávania č.l. 460), deti navštevovali francúzske školy a škôlku. Žalovaný taktiež vpriebehu konania tvrdil, že podstatnú časť prostriedkov vynakladaných na chod domácnosti platil v
hotovosti. Súd ale uvádza, že žalovaný počas spolužitia so žalobkyňou, ktoré sa skončilo v mesiaci
08/2010 (č.l. 116) vkladal v období 07/2008 - 08/2010 (tabuľka 2B) na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/

XXXX sumy predstavujúce menej ako 1000 eur, čo s ohľadom na v konaní zistenú vysokú životnú úroveň
žalobkyne a žalovaného počas ich spolužitia nepredstavuje vysokú sumu (z celkového počtu 21 platieb
uskutočnených žalovaným bolo 12 menších ako 1.000,- eur). Súd ďalej uvádza, že žalovaný zaplatil dňa
13.11.2009 sumu 2.200,- eur, obdobne tak aj dňa 07.12.2009 sumu 1.000,- eur a dňa 17.12.2009 sumu
2.000,- eur, čo by v priebehu troch po sebe nasledujúcich mesiacoch mohlo predstavovať neprimeranú

sumu určenú na výdavky spoločnej domácnosti resp. spoločnej dcéry. Súd ale uvádza, že žalovaný
predtým zaplatil na účet žalobkyne sumu 200 eur dňa 10.09.2008, teda viac ako rok (štrnásť mesiacov)
pred zaplatením uvedenej sumy 2.200,- eur. Po zohľadnení všetkých vkladov uskutočnených žalovaným
v období 07/2008 - 08/2010 ich priemerná výška je v sume 898,30 eura, čo nepredstavuje neprimeraný
príspevok na náklady na živobytie, či už žalobkyne ako vtedajšej manželky žalovaného, alebo ich
spoločnej dcéry. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že z poskytnutých výpisov z osobného účtu žalobkyne,

ktoré poslala banka na návrh žalovaného (č.l. 142 - 229) vyplýva, že z predmetného osobného účtu
žalobkyne boli, okrem vkladov žalovaného a nájomného plateného nájomníčkou k 08. dňu každého
mesiaca, uskutočňované prevažne debetné operácie. Žalobkyňa teda uvedený účet používala na
platenie výdavkov, vrátane nákladov na energie a správcovských poplatkov, preto na ňom potrebovala
mať dostatok finančných prostriedkov, čo svojim vkladmi zabezpečoval žalovaný. Žalobkyňa okrem

dvoch vyššie uvedených kreditných operácií (vkladov žalovaného a nájomníčkou plateného nájomného)
na uvedený účet nedostávala iné platby, čo potvrdzuje jej tvrdenia o tom, že počas spolužitia so
žalovaným nepracovala a žalovaný zabezpečoval všetky výdavky, vrátane uskutočňovania vkladov na
uvedený účet žalobkyne. Obdobne súd posudzoval aj vklady žalovaného, ktoré tento uskutočňoval na
uvedený účet žalobkyne v čase 01/2010 do 08/2011, teda vrátane obdobia po skončení ich spolužitia

(tabuľka 2A). Po zohľadnení všetkých týchto platieb predstavuje priemerná mesačná platba 877,- eur,
čo nadväzuje na skôr žalovaným vykonávané platby v období spolužitia so žalobkyňou. Navyše, z
vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný sa úprimne zaujímal o svoju dcéru, ktorú
má so žalobkyňou, starostlivosť o ňu potvrdila aj žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.02.2024, takže
mesačné vklady vo výške 898,30 eura resp. 877,- eur nepredstavujú s ohľadom na zistenú vysokú

životnú úroveň sporových strán v rozhodnom čase neprimeranú sumu. Súd preto dospel k záveru,
že žalovaným uskutočnené platby na osobný účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, boli určené na
úhradu nákladov spoločnej dcéry žalobkyne a žalovaného, prípadne aj žalobkyne počas obdobia ich
spolužitia. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného, že tento vkladmi na účet žalobkyne č.
XXXXXXXXXX/XXXX uskutočňoval čiastočné splátky pôžičky poskytnutej žalobkyňou.

24. Na druhej strane, súd dospel k záveru, že vklad sumy 100.000,- Sk, ktorý uskutočnil brat žalovaného,
T. X., dňa 14.07.2008 na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, predstavuje čiastočné splatenie
pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.02.2024 uviedol, že časť
žalobkyňou poskytnutej pôžičky použil na kúpu automobilu pre svojho brata. Žalobkyňa súdu relevantne
nevysvetlila príčinu vkladu uvedenej sumy bratom žalovaného, súd príslušné tvrdenia žalovaného

vyhodnotil ako opodstatnené, a preto vklad tejto sumy (100.000,- Sk) na účet žalobkyne, v čase po
poskytnutí pôžičky žalobkyňou žalovanému, posúdil ako splnenie časti dlhu žalovaným. Suma 100.000,-
Sk po prepočte konverzným kurzom predstavuje po zaokrúhlení sumu 3.319,40 eura a v tomto rozsahu
došlo ku zániku dlhu žalovaného splnením.
25. Napokon sa súd zaoberal obranou žalovaného, že k zaplateniu pôžičky v rozsahu sumy 33.000,-

eur došlo v hotovosti vo Viedni v mesiaci október 2010 za účasti svedka T. T., čo mal uvedený svedok
potvrdiť. Uvedený svedok na pojednávaní dňa 04.09.2014 (č.l. 111) počas svojho výsluchu uviedol, že
ho o prítomnosť pri odovzdaní obálky žalobkyni požiadal sám žalovaný, pretože mal nejaké problémy s
potvrdeniami a preto chcel mať pri odovzdaní obálky svedka. Žalovaný svedkovi obsah obálky neukázal,
len mu pred žalobkyňou uviedol, že v nej je 33.000,- eur, čo si žalobkyňa prepočítala a obálku vzala;

podľa vyjadrenia svedka následne odmietla dať žalovanému potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy.
Podľa názoru súdu z vykonaného výsluchu svedka nemožno dospieť k záveru, že žalovaný - pokiaľ aj
žalobkyni nejakú sumu zaplatil tak, ako to uvádzal svedok - táto mala predstavovať časť vrátenej pôžičky.
Súd poukazuje na skutočnosť, že výsluch svedka bol uskutočnený v začiatočnej fáze tohto konania (na
druhom pojednávaní), pričom na pojednávaní dňa 19.11.2019 (č.l. 3X5) žalobkyňa potvrdila, že žalovaný

pre žalobkyňu uskutočnil v období roku 2017 rekonštrukciu bytu na R. 8 v X. v hodnote 30.000 eur, čo
potvrdil aj sám žalovaný. Súd uvádza, že žalovaný k rekonštrukcii pristúpil po šiestich rokoch trvania
tohto sporu, keď v tomto konaní opakovane tvrdil, že časť pôžičky žalobkyni zaplatil vkladmi na jej účet
a časť zaplatil v hotovosti spôsobom, ako to mal potvrdiť svedok T. T.. Z vyjadrení žalovaného tedavyplýva, že žalobkyni potom, ako celý svoj dlh, ktorý je predmetom tohto konania, dávno - ešte pred
podaním žaloby - zaplatil (keďže vklady na účet žalobkyne žalovaný zrealizoval do 08/2011 a podľa
vyjadrenia svedka suma 33.000,- eur bola zaplatená v mesiaci október 2010), žalovaný pristúpil na

žiadosť žalobkyne k rekonštrukcii jej bytu, na ktorú vynaložil ďalších 30.000,- eur. Pokiaľ aj žalovaný
následne na poslednom pojednávaní (č.l. 462) uviedol, že rekonštrukciu bytu uskutočnil pre svoju dcéru,
žalovaný taktiež na uvedenom pojednávaní potvrdil, že počas sťahovania z Viedne nábytok a spotrebiče
značky T. v celkovej hodnote 15.000,- eur poskytol žalobkyni, resp. jej rodine. Súd tak poukazuje na
celkom zjavný nepomer, keď predmetom tohto konania bolo pôvodne vrátenie pôžičky v sume 55.000,-

eur žalovaným a žalovaný počas tohto konania tvrdil, že časť pôžičky v sume približne 27.200,- eur
zaplatil na účet žalobkyne, nábytok a spotrebiče zn. T. v hodnote 15.000,- eur jej odovzdal pri sťahovaní
z Viedne, ďalej sumu 33.000,- eur jej mal odovzdať v hotovosti v mesiaci október 2010 za prítomnosti
svedka a napokon po šiestich rokoch trvania tohto sporu uskutočnil pre žalobkyňu rekonštrukciu jej
bytu v hodnote 30.000,- eur, čo by celkovo predstavovalo výdavky žalovaného v sume 90.215,- eur.
V neposlednom rade súd poukazuje na to, že v čase, kedy malo dôjsť ku zaplateniu 33.000,- eur v

hotovosti žalobkyni, žalovaný uskutočňoval vklady na jej účet (tabuľka 2A), keď dňa 11.10.2010 vložil na
účet žalobkyne sumu 200 eur (č.l. 133a) a dňa 11.11.2010 vložil sumu 500 eur (č.l. 133b) a 16.11.2010
sumu 200 eur (č.l. 132b). Súd tak poukazuje na celkom zrejmý rozpor, keď žalovaný sa podľa vyjadrenia
svedka rozhodol pre zaplatenie dlžnej sumy v hotovosti žalobkyni za účasti svedka s odôvodnením,
že potrebuje mať dôkaz o jej zaplatení žalobkyni a na druhej strane v rovnakom čase uskutočňoval

vklady na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný súdu tieto podstatné nezrovnalosti nijako
dôveryhodne nevysvetlil, preto súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191
C.s.p. dospel k záveru, že žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia
sumy33.000,-euržalobkynivprítomnostisvedkaT.T.,ktorámalapredstavovaťčasťpôžičkyposkytnutej
žalobkyňou.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná.
Predmetom konania v čase rozhodovania súdu o nároku žalobkyne bolo zaplatenie sumy 25.000,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne. Keďže súd z vykonaného
dokazovania má za preukázané, že platba na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú zrealizoval
brat žalovaného T. X. dňa 14.07.2008 v sume 3.319,40 eur (č.l. 142), predstavuje vrátenie časti dlžnej

sumy, súd žalobu v tejto časti výrokom III. tohto rozsudku zamietol. Vo zvyšnom rozsahu, t.j. v časti
požadovanej sumy 21.680,60 eur súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, pretože žalovaný v konaní
nepreukázal, že by sumy ním uvedené predstavovali úhradu časti pôžičky žalobkyne, preto výrokom II.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni. Keďže žalovaný dlžnú sumu žalobkyni
nevrátil v dohodnutom čase, dostal sa do omeškania a žalobkyni patrí úrok z omeškania z dlžnej sumy.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného
s plnením peňažného dlhu (02.09.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd
preto žalobkyni priznal úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,5% ročne; žalobkyňou požadovaný
úrok z omeškania vo výške presahujúcej túto sumu súd ako nedôvodný výrokom III. tohto rozsudku

taktiež zamietol.
28. V nadväznosti na rekonštrukčné práce žalovaného v byte žalobkyne na ulici R. X., ktoré boli
sporovými stranami zhodne určené v sume 30.000 eur, žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.04.2023
zobrala späť žalobu v časti uplatneného nároku 30.000,- eur, s čím žalovaný vyjadril súhlas na
pojednávaní dňa 21.02.2024, súd preto výrokom I. tohto rozsudku konanie v uvedenej časti podľa § 145

ods. 2 C.s.p. zastavil.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. K zastaveniu
konania v časti pôvodne uplatnenej sumy 30.000,- eur došlo pre správanie žalovaného, keď tento podľa
vyjadrenia žalobkyne zrealizoval pre žalobkyňu práce v uvedenej hodnote, žalobkyňa teda žalobu aj
v rozsahu 30.000,- eur podala dôvodne. Žalobkyňa bola úspešná v časti uplatnenej sumy 51.680,60

eur, čo predstavuje 94% mieru jej úspechu a žalovaný bol úspešný v rozsahu sumy 3.319,40 eur, čo
predstavuje 6% mieru jeho úspechu. Súd odpočítal od úspechu žalobkyne úspech žalovaného, t.j. 94% -
6% a výsledok, t.j. 88%, predstavuje pomerný nárok žalobkyne na náhradu trov konania v tomto prípade.
Neúspech žalobkyne v časti 0,5% bodu úrokov z omeškania súd vyhodnotil ako nepatrný, preto ho
pri určení pomerného nároku žalobkyne nezohľadňoval. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.