Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201980
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122201980.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Csp/27/2022

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.;
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Danielom Tarbajom, IČO: 53 450 345, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

29Csp/27/2022

I. Vzájomnú žalobu z a m i e t a .

II. V konaní o nároku o vzájomnej žalobe p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Csp/27/2022

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2022 žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie 806,68 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 27.07.2019 do zaplatenia titulom
nesplateného spotrebiteľského úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe v rámci realizácie procesného postupu podľa § 167 CSP nevyjadril. Až krátko
pred termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia súdu predložil vyjadrenie vo veci samej, v ktorom

namietal, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, a to
dobu trvania zmluvy vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN a súčasne uvádza nesprávnu
výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa z dôvodu nezapočítania poplatku za poistenie úveru.

3. Súčasne namietal, že úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. Poukázal
na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na
obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou od 1. do 5. rokov v období 11/2018 predstavovala priemerná

úroková miera úroveň 5,70 %. Súčasne namietal porušenie povinnosti odbornej starostlivosti zo strany
žalobcu v zmysle ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.4. Taktiež neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nakoľko žalobca
v predžalobnej upomienke zo dňa 26.05.2019 ako ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru neidentifikoval splátku, pre ktorú hodlá úver zosplatniť.

5. Súčasne v uvedenom podaní predložil návrh vzájomnej žaloby a žiadal určiť, že úver zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 8119811010 zo dňa 16.11.2018 je bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami, informáciou o RPMN,
informáciou finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, predžalobnou upomienkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, listinami k skúmaniu
bonity žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 16.11.2018 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru
špecifikovaného v zmluve s uvedením jeho kúpnej ceny a výšky úveru 775,56 EUR, počtu splátok 57,
výšky splátky 20 EUR, výšky poistného 1,40 EUR, výšky splátky s poistením 21,40 EUR, celkovej čiastky
1140 EUR, celkovej čiastky s poistením 1219,80 EUR, RPMN a fixnej ročnej úrokovej sadzby 18,89
%, celkových nákladov spotrebiteľa 364,44 EUR, doby trvania zmluvy 57 mesiacov alebo do splatenia

všetkých záväzkov, termínu splatnosti prvej splátky 20.12.2018 ako aj ďalších splátok vždy k 20. dňu
kalendárneho mesiaca, ktorej súčasťou bol v bode XVII. aj splátkový kalendár s uvedením termínu
splatnosti jednotlivých splátok vrátane ich rozlíšenia na splátku istiny a splátku úveru.

8. Podľa bodu 11.2 zmluvy banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok

úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom končenej splatnosti úveru, ktorá sa
stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia
jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa bodu 14.2 zmluvy banka doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely
doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom banke najneskôr predo dňom odovzdania
písomnosti na poštovú prepravu zo strany banky. Oznámenia zaslané klientovi do vlastných rúk sa
považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží.

10. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 26.05.2019 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku
na splátkach v celkovej výške 64,20 Eur s upozornením, že ak do 5.7.2019 nedôjde k jeho úhrade veriteľ
bude oprávnený úver zosplatniť.

11. Žalovaný predžalobnú upomienku prevzal dňa 31.5.2019.

12. Podaním zo dňa 21.7.2019 oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s výzvou
na úhradu dlžnej sumy vo výške 806,78 EUR, ktorého doručenie však v súlade s bodom 14.2 zmluvy
preukázané nebolo.

13. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovaný v prospech veriteľa realizoval iba tri úhrady

splátok úveru splatných dňa 20.12.2018 až 20.02.2019.

14. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 13.07.2022 výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu 806,68 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 85,60 EUR od
27.07.2019dozaplateniaazosumy721,08EURod05.05.2022dozaplatenia,výrokomII.vprevyšujúcej

časti žalobu zamietol, výrokom III. priznal právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 78 % a výrokom IV. vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné
konanie.

15. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 13.09.2023 pod sp. zn. 7CoCsp/47/2022 zrušil rozsudok

s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o vylúčení vzájomnej žaloby
žalovaného na samostatné konanie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.16. Súdu I. inštancie uložil povinnosť po vypočutí žalovaného ako strany sporu opätovne vec prejednať
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného a tieto posúdiť
z hľadiska všetkých, na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci v zrušenom rozsahu

znovu rozhodnúť.

17.SúdI.inštancieuznesenímzodňa18.10.2023opätovnespojilnaspoločnékonanie,konanieožalobe
a vzájomnej žalobe žalovaného s dátumom právoplatnosti 18.11.2023.

18. Právny predchodca žalobcu k vzájomnej žalobe žalovaného uviedol, že je určovacou žalobou, ktorú
žalovaný voči nim uplatnil v rámci svojej procesnej obrany voči žalobe na plnenie, ktoré konzumuje
určovaciu žalobu. V konaní o zaplatenie pohľadávky súd riešil ako prejudiciálnu otázku aj prípadnú
bezúročnosť úveru. Začaté konanie o žalobe na plnenie predstavuje teda prekážku litispendencie pre
konanie o žalobe určovacej.

19. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že výška úrokovej sadzby je totožná s výškou RPMN a to
z dôvodu, že navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok. Žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 775,56 EUR, ktorý sa zaviazal vrátiť v 57 pravidelných mesačných splátkach po 21,40 EUR.
Navýšenie úveru prestavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 18,89 %.

20. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy
v čase uzavretia úverovej zmluvy v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bola za tretí štvrťrok
v roku 2018 v sume 10,53 % a teda najvyššia prípustná výška odplaty bola 21,06 %.

21. Výška dojednanej odplaty tak neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

22. Súčasne uviedol, že RPMN bola z úverovej zmluvy vypočítaná podľa vzorca na výpočet RPMN,
zverejneného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Taktiež má za to, že pri výpočte RPMN sa nemá
zohľadňovať poistenie úveru a to z dôvodu, že z obsahu predloženej úverovej zmluvy, konkrétne čl.

IV. prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky je preukázané že poistenie k úveru bolo
dobrovoľné a jeho uzavretie nebolo podmienkou pre získanie úveru.

23. K skúmaniu bonity uviedol, že táto bola skúmaná s odbornou starostlivosťou. Žalovaný podpisom
zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a taktiež prehlásil, že mu neboli známe žiadne

okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvne stanovená výška mesačnej
splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný taktiež
podpisom spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že je slobodný, bez nezaopatrených detí. V čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy bolo životné minimum vo výške 205,07 EUR, z uvedeného dôvodu po odpočítaní
životného minima ostal žalovanému príjem v sume 183,26 EUR a výška splátky bola dohodnutá

v sume 21,40 EUR. Žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval, že došlo k zmene jeho finančných
pomerov, ktoré by mu znemožňovali riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako majú za to, že
Krajský súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti a skonštatoval pochybné posúdenie bonity z dôvodu, že
v mesiaci november 2018, teda v rovnakom čase, kedy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver,
došlo k odmietnutiu žiadosti žalovaného. Z výpisu žiadosti, ktorý zároveň predkladajú, je evidentné, že

žalovaný si v tom čase žiadal spotrebný úver v sume 4 000 EUR, ktorý chcel splatiť v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 84 mesiacov. Vzhľadom na jeho príjem, ktorý v tom čase mal je
logické, že žiadna finančná inštitúcia by žalovanému neposkytla za takýchto skutočností vyššie uvedený
spotrebiteľský úver.

24. Žalovaný vo vzájomnej žalobe namietal, že poistenie úveru bolo povinné, keďže zo strany
spotrebiteľa nebola daná možnosť poistenie odmietnuť. Naďalej zotrvával na argumentácii o neplatnosť
úrokovej sadzby pre jej rozpor s dobrými mravmi. Primeranosť odplaty nemožno stotožňovať
s primeranosťou úroku, pretože odplata zahŕňa vrátane úroku aj iné zložky, ktoré sú ponúknuté
spotrebiteľovi, ten ich akceptuje a za ich protiplnenie je ochotný uhradiť určitú cenu. Pokiaľ ide

o skúmanie bonity, žalobca nijako nevyvrátil hrubé porušenie dodávateľa postupovať s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní výdavkov spotrebiteľa, keď svojvoľne vychádzal zo sumy 0 EUR, čo je zjavne
pri elementárnej logike neprípustný údaj, ako to konštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení.
Taktiež okrem výšky príjmu nie je uvedený žiaden ďalší údaj čo sa týka skúmania bonity. Súd I. inštanciepri lustrácii pobytu žalovaného zistil, že v čase poskytnutia úveru mal žalovaný vyživovaciu povinnosť k 5
maloletým deťom, hoci dodávateľ uvádza do úverových zmlúv 0 výdavkov a 0 vyživovacích povinností,
teda sa svojich klientov nepýta, ani nezisťuje potrebné údaje.

25. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 08.01.2024 s dátumom právoplatnosti 26.01.2024 pripustil, aby
do konania o žalobe namiesto doterajšieho žalobcu,Všeobecná úverová banka a.s. vstúpil ako nový
žalobca Intrum Slovakia s.r.o., a rovnaké uznesenie vydal vo vzťahu k vzájomnej žalobe dňa 05.02.2024
s dátumom právoplatnosti 07.02.2024.

26. Uznesením zo dňa 14.02.2024 s dátumom právoplatnosti 22.03.2024 zastavil konanie o žalobe
v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného.

27. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom k 16.11.2018, ak celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

28. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom k 16.11.2018, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

29. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom k 16.11.2018, ak

(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

(3) Ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom,
uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie,
osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné

plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ
vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie
je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného
plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej,
ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

(4) Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

32. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2018, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa ust. § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 16.11.2018, veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať
a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a

limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

34.Podľaust.§7ods.20zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomk16.11.2018,navýpočetukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

35. Podľa ust. § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2018, veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet
limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až
d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

36. Podľa ust. § 7 ods. 26 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2018, veriteľ podľa § 20 ods.
1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky pri výpočte ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu
podľa odseku 19 nezohľadňujú

a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne
preukázaný,
c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti.

37. Podľa ust. § 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2018, Opatrením, ktoré
vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia

možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,
b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,

d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

38. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 16.11.2018
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere majúca charakter zmluvy v zmysle ust. § 1 a nasl. zák. č.
129/2010Z.z.vpredmeteposkytnutiaviazanéhospotrebiteľskéhoúverunakúputovarušpecifikovaného
v zmluve vo výške 775,56 Eur s uvedením jeho kúpnej ceny, výšky splátky, výšky splátky s poistením,počtusplátok,celkovejčiastkyacelkovejčiastkyspoistením,RPMNakoajfixnejročnejúrokovejsadzby,
celkových nákladov spotrebiteľa, termínov splatnosti splátok úveru, ktorej súčasťou bol aj splátkový
kalendár s uvedením termínu splatnosti jednotlivých splátok vrátane ich rozlíšenia na splátku úveru,

úroku a poistenia.

39. V danom prípade sa súd I. inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaného o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu absencie údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

40. Súd I. inštancie poukazuje na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1Cdo/167/2021, z ktorého vyplýva, že dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné vo všeobecnosti
chápať ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom, dokedy je spotrebiteľ povinný
najneskôr splatiť úver, respektíve pokiaľ je tento okamih závislý na ďalších okolnostiach, okamih
konečného splatenia úveru. Z celkového obsahu konkrétnych zmluvných dojednaní medzi stranami bolo

možnézistiťúdajeodobe,čidĺžkatrvaniazmluvy.Zmluvaobsahovalaúdajotermínekonečnejsplatnosti
úveru 20.08.2022 (splátkový kalendár bod XVII. Zmluvy), tento údaj zodpovedal údaju 57. mesačných
splátok od 20.12.2018 s termínom splatnosti ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci. Z uvedeného
teda vyplýva, že zmluva zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv.
priemerného spotrebiteľa obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy.

41.RovnakýzáverbolprijatýajďalšímirozhodnutiamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypodsp.zn.
1Cdo/78/2020, 1Cdo/200/2022, 2Cdo/69/2020 a 6Cdo/44/2021, teda vo vzťahu k uvedenej obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd I. inštancie rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít.

42. Zároveň neobstojí námietka žalovaného o nesprávnosti výpočtu RPMN z dôvodu nezapočítania
nákladov za poistenie.

43. Z ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. nesporne vyplýva, že celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom sú aj náklady na doplnkové služby, a to najme poistné ak
spotrebiteľ navyše musí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby.

44. Z predložených štandardných európskych informácii podpísaných žalovaným však nesporne vyplýva
konkrétne z bodu 3, že poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru a preto náklady spojené s poistením úveru nemali byť započítané do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

45. Zároveň podpísal ďalšie 2 dokumenty a to konkrétne informácie finančného sprostredkovateľa
k dojednávanému poisteniu na č.l. 33 spolu s informačným dokumentom o poistnom produkte poistenia

schopnosti splácať úverové splátky na č.l. 35, v ktorých opätovne je zvýrazneným písmom uvedené,
že klient bol zo strany sprostredkovateľa poistenia poučený o tom, že vyššie uvedené poistenie je
dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru klientovi zo strany poskytovateľa úveru.
46. Súd I. inštancie zároveň na základe pokynu odvolacieho súdu žalovaného predvolal za účelom jeho
výsluchu k celému priebehu kontraktačného procesu, avšak tento sa napriek opakovaným predvolaniam

na pojednávanie neustanovil a ani svoju neúčasť neospravedlnil, preto nie je možné mať za preukázané
jeho skutkové tvrdenie, že poistenie nebolo dobrovoľné.

47. Súd I. inštancie sa ďalej nestotožňuje s námietkou žalovaného, že výška úrokovej sadzby
predmetného spotrebiteľského úveru je úrokovou sadzbou odporujúcou dobrým mravom.

48. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výšku úrokovej sadzby 5,70 % táto nebola priemernou úrokovou
sadzbou poskytovanou na bankovom trhu pre slovenských klientov, ale pre klientov eurozóny.
Podľa bankovej úrokovej štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska bola v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch s dobou

splatnosti od jedného do piatich rokov v rozsahu 10,04 %.49. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

50. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ust. § 1 Odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri
poskytnutí peňažných prostriedkov (k § 53 ods. 6)
(1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a

ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
(4) Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy

novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

§ 1a Najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6)
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

51. Z ust. § 1a) ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

52. Podľa pripojeného dokumentu, zverejneného Ministerstvom financií SR, najvyššia prípustná výška

odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, platná pre zmluvy uzatvorené od 21.08.2018 do
20.11.2018 pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov vrátane je 20,88 %.

53. V zmysle vyššie uvedeného, potom výška úrokovej sadzby v predmetnej úverovej zmluve v rozsahu
18,89 % neodporuje ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 a 1a Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. a preto nejde o zmluvné dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s ust. § 39 a 39a Občianskeho
zákonníka.

54. Uvedený záver je aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne v rozhodnutí 4Cdo/191/2022, ktorý rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 29.03.2022 pod sp. zn. 27CoCsp/9/2022.

55. V uvedenom konaní odvolací súd uzavrel, že v dotknutej zmluve dohodnutá úroková sadzba úroku
23,12 % je len nepatrne nižšia ako 2-násobok priemernej úrokovej sadzby 11,65 % uplatňovanej
v priemere bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek v rozhodnom období a preto záver súdu I.

inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka považoval za správny.

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že dôvody, ktoré viedli odvolací súd k takému
rozhodnutiu sú výsledkom svojvoľného výkladu a aplikácie práva, keď v odpovedi na žalovanou

nastolenú odvolaciu námietku, týkajúcu sa najvyššej prípustnej výšky odplaty stanovenej ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorú dohodnutá
výška úroku v danom prípade nepresahuje, odvolací súd argumentoval tým, že síce tvrdenie odvolateľky
je pravdivé, avšak ani táto skutočnosť nie je faktorom diskvalifikujúcim súd z možnosti podrobiť výšku
dojednaného úroku jeho súladnosti s dobrými mravmi.

57. Dovolací súd poznamenal, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho
základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo
základných princípov právneho štátu a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdyv prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy
obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na
takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný prípad. Tým, že odvolací súd priznal ust.

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii
s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. prináležala, zásadne
poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo zavedené generálne
pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno

požadovať a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovo
spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné
flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovenie jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo
sa toto určenie Vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje
vládnym nariadením. Možno prisvedčiť argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných ustanovení
je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon pred nejednotnou rozhodovacou praxou

štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové
sadzby má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátny orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy
v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými
mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich
dôsledkoch nenaplnili ústavno-právnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty a to legitímnu

predvídateľnosť postupov súdu a práva. Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje
rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá
pritom bola v zákonom stanovenom limite, s dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad
contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatúrneho excesu.

58. Ďalej súd I. inštancie skúmal, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím predmetného úveru
postupoval v súlade s ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., v spojení s opatrením Národnej banky Slovenska
č. 10/2017 v znení neskorších zmien.

59. Z ust. § 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že Národná banka Slovenska vydá Opatrenie,

ktorým ustanoví metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a ich minimálnu výšku, výšku a spôsob
určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver, čo sa rozumie prevyšovaním súčtu
zostávajúcich zvyšok refinancovaných úverov, ďalej požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie
dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overenie údajov o príjmoch a nákladoch, o limit pre

lehotu splatnosti úveru, ako aj podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie, vrátane limitu na
podiel výšky celkovej zadlženosti.

60. V zmysle vyššie uvedeného potom podľa názoru súdu I. inštancie je možné vyvodiť jednoznačný
záver, že pokiaľ veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupoval

v súlade s metodikou vypracovanou Národnou bankou Slovenska, konkrétne opatrením č. 10/2017,
potom nie je možné konštatovať, že tento postupoval v rozpore s povinnosťami mu vyplývajúcimi
z ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Práve žalovaný svojim pasívnym prístupom v konaní o vzájomnej
žalobe znemožnil súdu I. inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia pravdivosti jeho skutkového
tvrdenia, teda, že dodávateľ vyššie uvedené údaje vôbec nezisťoval, prípadne, či samotný žalovaný

neuviedol nepravdivé údaje, aby vyššie uvedený splátkový úver získal.

61. K otázke odbornej starostlivosti ku skúmaniu bonity žalovaného právny predchodca žalobcu uviedol,
že v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol čistý mesačný príjem vo výške
388,33 EUR (príjem za posledné 3 mesiace – 397 EUR, 369 EUR a 399 EUR), ktorý bol overený

dopytom do Sociálnej poisťovne. Zároveň uviedol rodinný stav slobodný, počet nezaopatrených detí 0
a mesačných výdavkov 0. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt
do registra SRBI zo dňa 16.11.2018, ktorým boli zistené mesačné finančné náklady v registri vo výške 0.

62. Pri zohľadnení životného minima žiadateľa vo výške 205,07 EUR bol tak voľný zostatok žalovaného

vo výške 183,26 EUR, ktorý postačoval na úhradu splátky predmetného úveru v sume 21,40 EUR.
63. Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie musel konštatovať, že právny predchodca žalobcu
zisťoval údaje o rodinnom stave žalovaného, počte jeho vyživovacích povinností, výške jeho príjmu, ako
aj výške výdavkov s predložením listín, preukazujúcich overenie deklarovaného príjmu prostredníctvomreportu Sociálnej poisťovne, ako aj výpis úverového registra, teda preukázal splnenie povinnosti
odbornej starostlivosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

64. Napriek tomu, že súd I. inštancie pri lustrácii pobytu žalovaného zistil, že v čase poskytnutia úveru
mal žalovaný vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým deťom, uvedené skutkové zistenie nie je možné
vykladať v neprospech veriteľa pokiaľ žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol nepravdivý
údaj o počte svojich vyživovacích povinnosti, pričom veriteľ nemal akúkoľvek možnosť si uvedenú
skutočnosť overiť nahliadnutím do verejných registrov.

65. Z ustanovenia § 2 ods.5 uvedeného opatrenia v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods.20 písm. b) citovaného zákona sa určuje najmenej vo výške sumy životného
minima spotrebiteľa a životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť
a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška

nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 %
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimum spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v
spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

66.Podľa§2ods.6opatreniazvýšenievýškynákladovpodľaods.5druhejvetysanevykoná,akhodnota
pomeru k celkovej zadlženosti spotrebiteľa, vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému
ročnému príjmu spotrebiteľa určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa
podľa ods. 4 nepresiahne hodnotu 1.

67. Z ustanovenia § 7 ods. 20,21 zákona č. 129/2010 Z.z. nesporne vyplýva, že súčet položky
nákladovnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmávyživovaciu
povinnosť, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa
nesmie prevyšovať hodnotu čistého mesačného príjmu.

68. Pokiaľ žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol údaj o počte svojich vyživovacích
povinností, potom právny predchodca žalobcu pred poskytnutím predmetného úveru si splnil svoju
povinnosť odbornej starostlivosti predpokladaných ust. § 7 ods. 19 až 21 zákona č. 129/2010 Z.z., pri
určení limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, keďže súčet výšky nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb v sume životného minima žalovaného v rozhodnom období vo výške

205,07 EUR spolu so splátkou predmetného úveru neprevyšuje položku čistého mesačného príjmu
žalovaného v sume 388,33 EUR. Na základe uvedeného potom nebolo možné považovať predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z..

69. Pokiaľ odvolací súd poukazoval na odmietnuté žiadosti o poskytnutie úveru žalovanému, tieto boli

realizované niekoľko rokov pred poskytnutím predmetného úveru a pokiaľ išlo o žiadosť o poskytnutie
úveru z novembra roku 2018, je nepochybné, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru v sume, ktorá
o viac ako 10-násobok prevyšovala hodnotu predmetného úveru, potom je logické, že zo strany veriteľa,
s poukazom na výšku jeho príjmu nemohlo dôjsť k poskytnutiu úveru v takejto výške.

70. Na základe vyššie uvedených skutočnost,í preto súd žalobu žalovaného o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru zamietol.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

73. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe bolo rozhodnuté tak, že úspešnému žalobcovi

voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.Poučenie:

29Csp/27/2022

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.