Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 12, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623205694
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623205694.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: U. O., nar. XX.X.XXXX,

bydlisko Y., C. XXXX, Z. XX/X, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s.r.o,- JUDr. Ing.
Peter Ošváth, PhD., LLM., so sídlom Piešťany, Vajanského č. 1955/58, proti žalovanej: MUDr. O. O.,
nar. XX.X.XXXX, bydlisko W., O. č. XXX/XX, právne zast.: Mgr. Ondrej Dostál, advokátska kancelária
so sídlom Senica, Robotnícka č. 79, o určenie neplatnosti vydedenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto

náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 16.5.2023 domáhal toho, aby súd určil, že
listina o vydedení žalobcu, nachádzajúca sa v súdnom spise XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX, IČS:
XXXXXXXXXX, napísaná poručiteľkou Mgr. A. O., rod. B., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy trvalo bytom:
W., O. XXX/21, je neplatná, žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dňa 24.1.2019 zomrela Mgr. A. O., rod. B., nar.: XX.X.XXXX, naposledy trvalo bytom: W.,
O. XXX/XX, ktorá bola matkou žalobcu. V konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom Mgr.
W. V., pod č. k. XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX, IČS: XXXXXXXXXX, predložila žalovaná listinu o

vydedení žalobcu, ktorú mala údajne vlastnoručne napísať a podpísať nebohá Mgr. A. O., rod. B..
V zmysle uvedenej listiny o vydedení mal nebohý poručiteľ s poukazom na znenie ustanovenia §
469a ods. 1 písm. b) OZ vydediť žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Žalobca si dovoľuje vysloviť presvedčenie,
že poručiteľka vlastnoručne slobodne a vážne nemohla napísať predmetnú listinu o vydedení. Žalobca
so svojou matkou udržiaval síce sporadický kontakt až do momentu jej smrti, ale to bolo spôsobené
skutočnosťou, že pracoval v zahraničí, bol odlúčený od svojho domova a tiež pracovne a v zahraničí

enormne vyťažený. Preto neobstoja dôvody uvedené v predmetnej listine o vydedení, kde sa uvádzajú
skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré zrejme uviedla poručiteľka ovplyvnená účelovým
nátlakom zo strany žalovanej. Z dôvodu vydedenia žalobca nebol povolaný ako dedič v prvej dedičskej
skupine, v dôsledku čoho bola ako dedička povolaná žalovaná. Žalobca teda neplatnosť závetu nemal
možnosť namietať, nakoľko nebol upovedomený v zmysle § 189 Civilného mimosporového poriadku o
svojom dedičskom práve, resp. aby v zmysle § 192 Civilného mimosporového poriadku inicioval spor o
dedičské právo. Za účelom preukázania žalobcom tvrdených skutočností navrhuje, aby súd v priebehu

konania nariadil odborné znalecké dokazovanie, ktorým by zaujal odborné stanovisko k otázke, či bol
závet napísaný z vlastnej vôle poručiteľky. Žalobca žiada tiež, aby bol k súdnemu spisu jeho žaloby o
neplatnostivydedeniapriradenýsúdnyspisXXD/XX/XXXX,DnotXX/XXXX,IČS:XXXXXXXXXXvedený
na Okresnom súde Senica k predmetnému dedičskému konaniu. Podľa § 469 (nehodnosť dediča)nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo
rodičom alebo zavrhnutiahodného konania proti prejavu proti poručiteľovej poslednej vôli. Môže však
dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Podľa § 469a Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť

potomka, ak : a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v
starobe, alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v
trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Podľa § 469a ods. 3 OZ pre náležitosti
listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 OZ; v listine však musí byť

uvedený dôvod vydedenia. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka musí byť vlastnoručný závet napísaný
a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. V prípade preukázania neplatnosti listiny o vydedení by
bol žalobca povolaný dediť ako zákonný dedič v prvej dedičskej skupine. Žalobca odmieta, že by v jeho
prípade boli splnené zákonné podmienky pre vydedenie z nasledovných dôvodov: 1. Nie je pravdou,
že sa nestaral o svoju matku - poručiteľku. Bol síce roky mimo Slovenska, čím mal všetko sťažené.
Ale vždy keď bol na Slovensku, robil matke nákupy a to aj v jej chorobe. Dôkazom jeho pracovného

pôsobenia v zahraničí, je aj kniha, ktorá mu bola venovaná a podpísaná autorom ôsmych bestselerov
za povojnovú literatúru Alfredom Lambeckom Panom, ktorého mal v opatere v Hamburgu-Altone a pre
ktorého pracoval ako 24 hodinová opatrovateľská služba. 2. S matkou si pravidelne telefonovali a vždy
javil záujem o to ako sa má a či niečo nepotrebuje. Chodil na turnusy pracovne do zahraničia cca na
1 mesiac až 3 mesiace. Preto sa pravidelne kontaktovali telefonicky. Keď prišiel na Slovensko vždy

ju navštívil a nakúpil jej všetko čo potrebovala. Nesmel pritom chýbať napríklad časopis „TV plus“,
potraviny, lieky a pod. Keď však bola doma aj sestra (žalovaná), vtedy už sa matka k žalobcovi chovala
inak. V tom čase, kedy bola sestra (žalovaná) prítomná na matkinej adrese, tak k matke nesmel prísť.
Evidentne bola preto jeho matka (poručiteľka) negatívne voči jeho osobe ovplyvňovaná jeho sestrou
(žalovanou), čo nakoniec vyústilo do toho, že žalovaná ovplyvnila aj jeho matku pri spísaní závetu a jeho

vydedení. Akékoľvek tvrdenia o jeho nezáujme a nestarostlivosti o matku sú nepravdivé. 3. Odsúdený
bol žalobca na jeden rok odňatia slobody, najprv podmienečne pre mladícku nerozvážnosť. Z domu si
vtedy vzal (požičal) 15.000 vtedajších slovenských korún (dnešných asi 500 eur), ktoré nutne potreboval
a mienil ich vrátiť. Vo firme, v ktorej pracoval, mal príjem cca 21.300,- Sk mesačne a mohol ich bez
problémov neskôr vrátiť. Matka na to však prišla a bez opýtania sa na dôvod žalobcu udala na políciu.

Udala ho za spomínané peniaze a za marihuanu, ktorú vtedy mal v izbe pre jeho vlastnú potrebu. Dostal
vtedy trest odňatia slobody na jeden rok, s podmienečným odkladom na dobu štyri a pol roka. Pred
vypršaním podmienky však bol usvedčený z prechovávania menšieho množstva marihuany pre vlastnú
potrebu. Preto bol odsúdený na trest 15 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. Skutočnosť, že
sa neskôr s matkou udobril, poskytoval jej pomoc a starostlivosť vo forme, ktorú uviedol a skutočnosť,

že matka túto jeho pomoc prijímala, komunikovala a stretávala sa s ním, považuje za jej konkludentný
prejav vôle, že mu odpustila jeho poklesky, ktorých sa dopustil v mladosti z mladíckej nerozvážnosti.
Čo sa týka tvrdenia o tom, že by žalobca mal viesť sústavne neusporiadaný život, tak to je tvrdenie
vytrhnutézreality.Vždy,keďsatodalo,takpracovalalebosasnažiltvoriť.Keďžejeumelecko-remeselný
kameňosochár s maturitou. Už pred desiatimi rokmi mal firmu, ktorá externe pracovala pre viedenské

firmy. Po celom svete má svoje umelecké výrobky. Predávali sa do Číny, Ruska, Nemecka a takmer
celej Európy. Má ich u Mgr. Q. O. ml. na pamäťovej jednotke. To všetko sú dôkazy o jeho hmatateľných
aktivitách umeleckej a pracovnej aktivity a nie o bežnej činnosti. Toto podotýka preto, lebo sa ho jeho
sestra (žalovaná) snažila zbaviť aj vyhlásením o nesvojprávnosti. Nepochybne už vtedy preto, aby ho
zbavila možnosti dediť majetok po ich matke (poručiteľke). V súčasnosti vedie vlastnú prosperujúcu,

umelecko-remeselnú firmu vo Viedni. Vedie usporiadaný život. A všetko čo nadobudol, raz rozdelí
pre jeho deti. Má jasné životné ciele, ktoré aj realizuje. Takže akékoľvek iné tvrdenia o žalobcovi sú
nepravdivé a skreslené.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila tak, že v prvom rade vzniesla námietku premlčania nároku

žalobcu. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len OZ), Pokiaľ nie
je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 105 OZ, Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva,
začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
V súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že Uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn.

XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2020. Premlčacia
lehota na uplatnenie nároku prípadného dediča uplynula dňom 3.2.2023. Žaloba zo dňa 17.5.2023, bola
Okresnému súdu doručená 18.5.2023, t.j. niekoľko mesiacov po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. V
druhom rade namieta pasívnu legitimáciu žalovanej. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie prebiehalona základe závetu spísaného poručiteľkou Mgr. A. O., táto závetom za svoju jedinú dedičku ustanovila
svoju dcéru MUDr. O. O.. Z dôvodu, že sa zo zákona neopomenuteľným dedičom stal syn žalobcu
Patrik O., tento zdedil svoj zákonný podiel vo výške 1 majetku poručiteľky. Nakoľko žalobca napadol iba

listinu o vydedení, nie však samotný závet, v prípade jeho úspechu by mal nárok na podiel vo výške
1, ktorý pripadol jeho synovi. Nemal by však žiadny nárok na podiel žalovanej. V tomto prípade by
tak pasívne legitimovaným na podanie žaloby bol žalobcov syn V. O. a nie žalovaná, ktorá nadobudla
iba svoj zákonný podiel v zmysle závetu. V poslednom rade poukazuje na relevantnosť samotnej
listiny o vydedení, ktorej platnosť žalobca namieta s tým, že je presvedčený, že poručiteľka nemohla

vlastnoručne, slobodne a vážne túto napísať. Už samotná listina o vydedení, napísaná vlastnou rukou
poručiteľky, je veľmi jasná a konkrétna a poukazuje na jednotlivé skutočnosti zakladajúce jej platnosť,
pričom spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Jej právna legitimita bola preukázaná a potvrdená
aj samotným dedičským konaním, kedy konajúca notárka túto uznala za platný a zákonný dokument.
V listine o vydedení poručiteľka konkrétne popisuje, ako žalobca žil neusporiadaným spôsobom života,
kedy sa nestaral ani o svojho vtedy maloletého syna. Nemal záujem nájsť si stabilnú prácu, aby mal

trvalý príjem, nemal záujem o platenie výživného, ani podieľať sa na chode domácnosti. Naopak, bol
vulgárny, agresívny, užíval návykové látky a odmietal liečbu. Vulgárne sa vyjadroval aj v prítomnosti
svojho malého syna, kradol z domu rôzne veci a sústavne vyrábal dlhy, ktoré zaňho často splácala
samotná poručiteľka. O jeho správaní môžu okrem žalovanej podať svedectvo viaceré osoby, ktoré
boli tohoto priamym svedkom, a to matka žalobcovho syna, B. X. V.S., nar. 24.12.1979, bytom Ružová

226/16, Senica, syn žalobcu V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., neter poručiteľky - Mgr.
Q. O., - XX.XX.XXXX, B. XX W. XXX XX. To, že na charaktere a povahe žalobcu sa ani dnes nič
nezmenilo svedčí aj samotná žaloba, v ktorej žalobca uvádza, že svojej matke pomáhal a nosil lieky v
rámci jeho možností, keď sa zrovna nachádzal na Slovensku. Uvedené sa nijako nezakladá na pravde.
Poručiteľka mala od februára 2009 české zdravotné poistenie, nakoľko v Českej republike absolvovala

viacero kardiochirurgických operácií a liečbu. Nakoľko žalovaná je lekárka, lieky a celkovú zdravotnú
starostlivosť poručiteľky zabezpečovala ona sama. V posledných rokoch jej života, t.j. v rokoch 2018,
2019 sa žalobca o svoju matku nijako nezaujímal, nenavštevoval ju, ani jej netelefonoval. Klamstvom je
aj tvrdenie o nákupoch, ktoré matke zabezpečoval, keď bol na Slovensku. O tom, že sa žalobca nijako
nepodieľal na chode domácnosti, ako aj o tom, ako hospodáril, resp. aké dlhy produkoval svedčí viacero

dokumentov, ktoré si poručiteľka písala vlastnou rukou pre vlastnú potrebu v čase, keď s ňou žalobca žil
v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti prikladá vlastnoručne spísanú „Ekonomickú rozvahu, “ Výpis
hospodárenia žalobcu v roku 2016, Prehľad sumy výživného, ktoré za žalobcu zaplatila jeho matka v
rokoch 2006 - 2009. O tom, že sa žalobca k svojej matke choval hrubo a urážlivo nesvedčí len listina
o vydedení, ale aj vlastnoručne napísaný list, ktorý poručiteľka písala žalovanej v roku 2006 a tiež

Rozkaz o uložení sankcie vydaný Obvodným úradom Senica dňa 10.06.2009, z ktorého je zrejmé, že
žalobca svojej matke nadával „ty .................“, viď rozkaz. Samostatnou kapitolou preukazujúcou nie len
neusporiadaný spôsob života žalobcu, ale aj jeho trestnoprávne konanie je neplatenie výživného na jeho
syna V.. Trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol
žalobca uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Trestného

zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na 18
mesiacov. Zameškané výživné nebolo ku dnešnému dňu uhradené, o čom dokladá vyrozumenie od
súdnej exekútorky JUDr. W. Q. sp. zn. EX XX//XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že
dlžné výživné nie je možné vymôcť vzhľadom k majetkovým pomerom povinného. Z listu B. X. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je matkou žalobcovho syna V. je tiež zrejmý vzťah žalobcu k jeho matke, či k jeho

synovi. Žalobca svoju matku roky psychicky aj fyzicky týral, čo bolo dôvodom pre spísanie listiny o
vydedení. Sú absurdné tvrdenia žalobcu o tom, ako vedie vlastnú prosperujúci firmu vo Viedni, že vedie
usporiadaný život, a že všetko čo nadobudol, raz rozdelí pre svoje deti. Jeho vlastný syn V., ktorý sa už
nedávno sám stal otcom, sa rozhodol pre prípad svojej smrti žalobcu vydediť, nakoľko sa oňho žalobca
nikdy riadne nestaral, vystavoval ho hrubému, urážlivému a U. správaniu a do dnešného dňa neuhradil

výživné, ktoré mal naňho platiť. Napriek tomu, že má prosperujúcu firmu ?? V. O. je so žalobcom len
v sporadickom kontakte. Žalobca svojho syna kontaktoval niekedy na jar roku 2023, kedy sa žalobca
dozvedel, že V. bol v rámci dedičského konania vyplatený. Žalobca za to synovi vulgárne nadával a
vyhrážal sa mu. To bol ich posledný kontakt. Z uvedeného je nepochybné, že celá listina o vydedení je
postavená na reálnych a skutočných dôvodoch, zakladajúcich sa na neusporiadanom spôsobe života

žalobcu, ktorý nikdy nebol schopný viesť slušný život so stabilnou prácou a príjmom. Nikdy sa nestaral
o nikoho iného okrem seba, preto jeho matka pristúpila k jeho vydedeniu. Nie je tiež vôbec pravdou, že
žalobca o vydedení a samotnom závete nemal žiadnu vedomosť. Toto mu bolo oznámené ešte za života
poručiteľky, o všetkom vedel a bol si veľmi dobre vedomý, prečo tak jeho matka urobila. Opakovaneho poručiteľka upozorňovala, že pokiaľ sa on nezmení, ona nezmení testament. Poručiteľka listinu o
vydedení spísala dobrovoľne, pri plnom vedomí a s vážnou voľou, ako aj sama uviedla tiež z dôvodu,
aby sa jej dedičstvo nestalo predmetom exekúcií spôsobených žalobcom. Konanie žalobcu poručiteľku

donútilo „vyhodiť“ ho z domu a zrušiť mu trvalý pobyt. Vzťah žalobcu k jeho matke sa naplno prejavil
aj v deň pohrebu poručiteľky, ktorého sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že o pohrebe vedel a na
Slovensku sa v tom čase nachádzal. O tom, že závet spísala poručiteľka dobrovoľne, pri plnom vedomí
a bez nátlaku svedčí tiež skutočnosť, že svoj závet vyhotovila v 4 kópiách, kedy jedno vyhotovenie si
ponechala doma, ktorá kópia je stále v zalepenej obálke, druhú kópiu mala v dispozícii sestra poručiteľky

Q. O.K., ktorá už tiež zomrela. Tretiu kópiu mala U. Y., ktorá už tiež nežije a posledná kópia je u
p. A. R.j. Všetky uvedené osoby boli svedkami spísania závetu, ktorý aj z toho dôvodu vlastnoručne
podpísali. Z notárskeho spisu XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX je zrejmé, že konajúca notárka Mgr. W.
V.J., poslala žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k závetu. Táto sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote,
čím si sám žalobca zmaril možnosť uplatniť svoje nároky ešte v prebiehajúcom dedičskom konaní,
o ktorom žalobca vedomosť mal. S ohľadom na uvedené skutočnosti ako aj na doložené doklady je

nepochybné, že neexistuje jediný dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť listiny o vydedení. Žalobca sa až
do smrti poručiteľky k nej správal buď neúctivo, alebo sa vôbec nezaujímal o to či, a ako žije a či niečo
nepotrebuje. Naďalej vedie neusporiadaný život bez pravidelného zamestnania a príjmu. Nemá záujem
o svojho syna, či o svoje čerstvo narodené vnúča. Svojmu synovi naopak vyčítal a vyhrážal sa mu, že
dedil namiesto neho. Vzhľadom k uvedenému žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovanej trovy konania

a právneho zastúpenia vo výške 100%.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že k námietke premlčania nároku žalobcu uvádza
nasledovné: 1. Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky konštatuje že: „Každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v

rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 2. § 122 Civilného sporového
poriadku (Odpustenie zmeškania lehoty) konštatuje: „ Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana ,
zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,
ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný
úkon.“ 3. § 119 Civilného sporového poriadku (neplynutie lehoty) konštatuje že: „Lehota neplynie tomu,

kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred súdom“. 4. Zákon č. 62/2020
Z.z. o Dočasnom pozastavení plynutia súdnych lehôt účinný od 19.01.2021 do 28.02.2021 prerušil
plynutie premlčacích lehôt z dôvodu pandémie Covid 19. K uvedenému poznamenáva, že v čase od
23.09.2019do31.07.2020bolnemocnýatiežvnemocničnejopateresdiagnostikovanýmonemocnením
na Encefalitídu FFSM (zápal mozgových blán). Bol dlhodobo paralyzovaný a pripútaný na lôžko. Žalobca

nebol schopný žiadnej činnosti fyzickej ani mentálnej. Preto by ani nemohol podať v zákonnej lehote
žalobu na neplatnosť vydedenia, ani keby o nej vedel.. O tejto skutočnosti prikladá ako dôkaz lekárske
potvrdenie aj s úradným prekladom v prílohe. K dedičskému konaniu nebol prizvaný preto logicky nemal
vedomosť o tom, že už bolo ukončené a s akým záverom. Nevedel z objektívnych príčin o tom, že mal
byť vydedený a s prihliadnutím aj na jeho závažné onemocnenie sa nemohol voči tomu brániť súdnou

cestou. Z tohto dôvodu v zmysle § 122 Civilného sporového poriadku žiada o odpustenie zmeškanej
lehoty z ospravedlniteľných dôvodov, keďže bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Napriek jeho snahe
po uzdravení sa nemohol dostať na Okresnom súde v Senici k súdnemu spisu o dedičstve, odmietali
mu ho dať k nahliadnutiu (snažil sa o to od novembra 2022). Navyše boli Covidové obmedzenia, bol
zákaz cestovania a obzvlášť z Rakúska sa ani nemal možnosť dostať na Slovensko. Podarilo sa to až

jeho advokátovi takým spôsobom, že podal žalobu, na základe ktorej sa dostal do súdneho spisu ako
právny zástupca účastníka konania potom, ako bol dedičský spis XXD/XX/XXXX priradený ku konaniu
XC/XX/XXXX. K samotným tvrdeniam žalovanej v jej vyjadrení k žalobe uvádza: 1. Nie je pravda, že žil
neusporiadaným životom a nemal záujem o stabilnú prácu. Naopak, pracoval približne celých sedem
rokov pred matkinou smrťou na rôznych stavbách. Neplatenie výživného na jeho syna bolo spôsobené

tým, že si nemohol nájsť prácu, ktorú hľadal, keďže začala kríza. Pracoval v PU. V., neskôr E. S. Z.,
potom ako vypukla kríza stratil prácu, lebo sa začalo prepúšťať a nebolo možné zohnať prácu. 2. Nie
je pravdou, že stále vedie neusporiadaný život. V Rakúsku má prosperujúcu firmu - živnosť „U. O.,
zameranú na remeselné umelecké gravírovacie a kamenosochárske práce. Vedie usporiadaný rodinný
život, prednedávnom sa oženil. 3. Tvrdenia „svedkyne“ V. jej expartnerky sú nepravdivé, pretože sa po

rozchode už nestýkali a v dome jeho mamy už vôbec nie. Všetky jej tvrdenia sú nepravdivé a účelové
so snahou poškodiť žalobcu z jej nenávisti. 4. Synovi V. za nadobudnutie jeho dedičského podielu
nenadával, vytýkal mu len, že sa nechal žalovanou nachytať a oklamať nevýhodnou dedičskou dohodou,
v rámci ktorej mu žalovaná poskytla len „omrvinku“ z dedičského podielu. Tiež nie je pravda, že by sa oneho nezaujímal. Syn totiž je dlhodobo vzdialený a pracuje v Holandsku. Napríklad v roku 2021, keď tam
nastúpildoprácežalobcamuposlal600,-eur,abymalprištartenejakéfinančnéprostriedkynaživobytie.
Rovnako tak nie je pravda, že by sa nezaujímal o jeho novonarodené dieťa. Len vzhľadom k vzdialenosti

zatiaľ nebola príležitosť, má však pripravené darčeky pre syna aj vnuka, ktorých má v pláne navštíviť
akonáhle bude na to príležitosť. 5. Znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený na dom v pozostalosti po
matke bol značne účelovo podhodnotený vo výške 94.400,- eur, pričom jeho skutočná a reálna hodnota
sa pohybuje medzi 250.000 až 300.000 eur. Pamätá sa, že ešte za života matky jej istý záujemca o
nehnuteľnosť ponúkal za nehnuteľnosť sumu 7.000.000,- Slovenských korún... čo bolo už vtedy približne

232.000,- eur. 6. Je pravdou, že v minulosti mal určité problémy, že bol súdne trestaný pre neplatenie
výživného. To bolo ale spôsobené skutočnosťou, že v časoch krízy sa prepúšťalo z práce kde pracoval,
neskôr tiež jeho vážnym onemocnením na Encefalitídu, v dôsledku ktorej bol úplne paralyzovaný viac
akorok.Dopustilsaneskôrajtakéhoskutku,kedysibezsúhlasujehomatkyodnejpožičaldomauložené
peniaze, ktoré potreboval a mienil ich vrátiť. Jeho matka to ale zistila a oznámila polícii skôr ako ich
stihol vrátiť a z toho dôvodu bol odsúdený za krádež. 7. Jeho matka ho síce vydedila, pričom hlavný

dôvod bola obava, aby na dedičstvo nemohli siahnuť po jej smrti exekútori, pričom však ale žalobcove
podlžnosti boli voči hodnote dedičstva len miniatúrnou zložkou. Prišiel tak o svoj majetkový podiel a
nárok z dedičstva ako neopomenuteľný dedič. Toto všetko zorganizovala jeho sestra - žalovaná, ktorá
bažila po celom majetku. Podotýka, že jeho matka mu jeho správanie neskôr odpustila a to verbálnym
prejavom u nej doma v roku 2017 v prítomnosti jeho známeho I. W., bývajúceho na adrese: T.. W..

Cyrila a Metoda 2870/2, W., kedy doslova povedala že: „“Odpustila som ti, tento dom a majetok budeš
dediť aj ty“. Túto svoju vôľu už ale nestihla zaznamenať písomne, žalovaná ju presťahovala do Prahy.
Žalobca žiada, aby bol tento svedok predvolaný na pojednávanie za účelom potvrdenia tejto skutočnosti.
8. Z celého stanoviska žalovanej - jeho sestry je úplne zjavné, že žalobcu nenávidí, v tom duchu ho aj
očierňuje a znevažuje a že hlavným dôvodom jej konania bolo a je len celý majetok po jeho matke, ktorý

si prisvojila na jeho škodu úskokom, keď na vydedenie nahovorila jeho matku a o dedičskom konaní
ho ani neinformovala. Zavrhnutiahodná je aj skutočnosť, akou „almužnou“ z podielu dedičstva vyplatila
jeho syna a ako účelovo podhodnotila cenu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva, aby tak
mohla vyplatiť len symbolickým podielom z dedičstva jeho syna a vyhla sa plateniu dane. Na základe
uvedených skutočnosti naďalej trvám na podanej žalobe zo dňa 17.5.2023.

4.Súdvykonaldokazovanietrestnýmrozkazomč.k.XTXX/XXXX-XXzodňaXX.X.XXXX,výzvouzodňa
22.11.2009, vyrozumením zo dňa 9.10.2023, úradným záznamom zo dňa 14.7.2020, upovedomením
zo dňa 2.6.2009, rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. p. 278/09/K, listom zo dňa 14.2.2006,
vyjadrením zo dňa 13.10.2023, potvrdením o práceneschopnosti zo dňa 6.3.2024, spisom tunajšieho

súdu sp. zn. XXD/XX/XXXX, výsluchom žalobcu, vyjadreniami sporových strán a svedkov, a zistil tento
skutkový stav:

5. Z trestného rozkazu č.k. XT XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca bol uznaný za
vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného

zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, že v období od 1.1.2006 do 31.3.2009 v Senici
a iných miestach si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi V. O., nar. XX.X.XXXX, hoci
mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine a bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Senici
č.k. XP XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2002 a ktorým mu bola
určená povinnosť platiť výživné vo výške 39,83 € mesačne, a to k rukám matky B. V., nar. XX.XX.XXXX,

bydlisko W., Z. XXX/X, vyživovaciu povinnosť si neplnil napriek tomu, že bol zamestnaný u viacerých
zamestnávateľov a poberal príjem, z ktorého výživné mohol uhrádzať, čím za obdobie od 1.1.2006 do
31.3.2009 spôsobil dlh na výživnom vo výške 1.553,37 €.

6. Súdny exekútor JUDr. W. Q.Ú. vydala dňa 2.6.2009 upovedomenie o začatí exekúcie (EX XXX/

XXXX) o vymáhanie výživného na základe rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. XP XX/XXXX zo
dňa 11.4.2002, a to prospech oprávneného V. O., nar. XXXX, v neprospech žalobcu ako povinného.

7. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. p. XXX/XX/K zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca
bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa

21.4.2009 o 17:30 hod. slovne napadol Mgr. A. O., nar. XX.X.XXXX, bydlisko W., O. XXX/XX a Q. O.,
nar. XX.X.XXXX, bydlisko W., B. XX/X sa vyhrážal fyzickým násilím. Za spáchaný priestupok mu bolo
uložené pokarhanie.8.ZvyjadreniaB.X.V.zodňa13.10.2023súdzistil,žetátosporučiteľkou(Mgr.A.O.)bolavpravidelnom
kontakte až do jej smrti a preto v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol
v „Žalobe o určenie neplatnosti vydedenia". Nie, že žalobca trvalo neprejavoval opravdivý záujem o

poručiteľku, ale ju z jej pohľadu dlhodobo psychicky týral a vydieral. Poručiteľka mu dala mnoho krát
šancu a vždy to dopadlo tak, že na ňu neustále slovne a niekedy aj fyzicky útočil (napr. rozbil jej okuliare,
keď sa na ňu zahnal kutáčom svedkyňa bola svedkom incidentu, ktorý sa odohral nie dlho po náročnej
operácii srdca poručiteľky. Žalobca stál nad ňou a vulgárne na ňu vrieskal, potom utiekol, pretože sa
zľakol, že svedkyňa zavolá políciu. Ešte minimálne hodinu sa nevedela poriadne nadýchnuť' a celá sa

triasla. Tento incident sa odohral asi rok pred jej smrťou.) Vždy, keď poručiteľka dala žalobcovi šancu
a prijala ho späť, dopadlo to rovnako. Neprispieval na stravu, ani sa nepodieľal na nákladoch chodu
domácnosti. Naopak. Požičiaval si peniaze, ktoré nikdy nevrátil a vynášal z domu rôzne veci (mäso,
alkohol,..). Toto všetko poručiteľka spísala a je to k dispozícii. Tvrdenia, že sa žalobca o poručiteľku
staral, chodil jej na nákupy a zaobstarával jej lieky sú absurdné. Po zdravotnej stránke sa o ňu starala
iba žalovaná (MUDr. O. O.), pretože v posledných rokoch mala poručiteľka zdravotné poistenie v Českej

republike a všetky odborné vyšetrenia, operácie, rehabilitácie, lieky zabezpečovala žalovaná. Tiež nie
je pravda, že by jej chodil na nákupy. Poručiteľka si dlho nákupy robila sama. Niekedy jej robili nákupy aj
svedkyňa a jej manžel U.j X.k, ak potrebovala väčší nákup. Neskôr jej v neprítomnosti žalovanej nákupy
zaobstarávali jej sestra Mgr. Q. O. a neter Mgr. Q. O.. Asi 2x poručiteľku viezol k zubárovi do Hodonína
jej otec B. V.. So záhradou alebo menšími nákupmi jej pomáhal jej syn V. O. (žalobcov syn), o ktorého

sa žalobca tiež nikdy riadne nestaral a ani neplatil na neho výživné (za čo bol aj odsúdený). So synovou
výchovou jej pomáhali jej rodičia, poručiteľka a žalovaná. Poručiteľka dokonca platila určité obdobie
(cca 2-3 roky) výživné za žalobcu. Žalobcov syn V. u poručiteľky v detstve trávil takmer každý víkend. O
program sa V. zvyčajne starali poručiteľka a žalovaná, žalobca len zriedkavo, väčšinu času spal, alebo
nebol doma. Stalo sa aj, že po všetkých vrieskal a hádzal vecami. Tiež veľa času V. trávil so žalovanou.

Minimálne 2x do roka chodil so žalovanou na dovolenky, k moru aj na lyžovačky. Keď mal V. asi 12 rokov,
žalobca ho začal ignorovať. Prestal V. zdraviť, na ulici sa mu otáčal chrbtom, alebo prešiel na druhú
stranu. Znovu sa mu žalobca ozval až v roku 2020, keď V. zdedené peniaze po poručiteľke investoval do
kúpy bytu. Ich kontakt netrval dlho a nedopadol pre V. dobre. V momente, keď sa ohradil voči vulgárnym
útokom na svedkyňu, jej rodičov, poručiteľku a žalovanú tým, že nech si žalobca uvedomí, kto jeho syna

vychoval, žalobca spustil vlnu nechutných urážok a vyhrážok formou správ a hlasových správ, ktoré
neskôr zmazal (svedkyni zostalo pár screenshotov, ktoré jej V. poslal a ktoré sú tiež k dispozícii). O
vzťahu V. a otca (žalobca) svedčí aj fakt, že V. svojho otca pred tromi rokmi vydedil tiež. Svedkyňa tiež
nemôže súhlasiť s tým, že by bola poručiteľka ovplyvnená alebo manipulovaná zo strany žalovanej.
Posledné roky pred smrťou jej poručiteľka vždy hovorila, ako ju veľmi mrzí, že má V. takého otca a

že sa postará o to, aby žalobcovu časť dedičstva po jej smrti dostal on (V.). O závete vedeli všetci,
aj žalobca. Žalovaná dlhé roky žalobcovi pomáhala, požičiavala mu peniaze (ktoré samozrejme nikdy
nevrátil), snažila sa vzťahy urovnať. Ale to jednoducho nebolo možné. Žalobca neprišiel poručiteľke ani
na pohreb, napriek tomu, že ho žalovaná zavolala a pokúsila sa zmieriť. Žalobca z jej pohľadu nikdy
neviedol usporiadaný život, nikdy sa nevedel postarať sám o seba a nie to o chorú matku alebo vlastného

syna.Užrokyjesvedkyňapresvedčená,žežalobcajeextrémnenezodpovedný,nevyrovnaný,agresívny
a nebezpečný človek. A práve toto (okrem dlhov a exekúcii) by mohol byť dôvod, prečo sa ho žalovaná
údajne snažila zbaviť svojprávnosti. Čo sa týka „Žaloby o určenie neplatnosti vydedenia”, ak naozaj
verí tomu čo tam napísal, je na zváženie, či by nemal vyhľadať odbornú pomoc. Je to jedno obrovské
klamstvo a pravdepodobne iba predstava toho, aký by chcel byť.

9. Z potvrdenia o práceneschopnosti Rakúskej zdravotnej poisťovne zo dňa 6.3.2024 súd zistil, že
žalobca bol od 23.9.2019 do 31.7.2020 práceneschopný pre chorobu.

10. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. XXD/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že čistá hodnota

dedičstva po Mgr. A. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvalý pobyt W., O. XXX/XX, bola 98.326,50 €,
pričom dedičstvo nadobudla MUDr. O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., O. XXX/XX s povinnosťou
výplaty peňažnej sumy 24.581,62 € V. O.i, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., Y. XXX/XX (vnuk
poručiteľky). Poručiteľka vydedila svojho syna U. O.a, nar. XX.X.XXXX, listinou o vydedení zo dňa
12.3.2007.

11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento o smrti matky vedel, nachádzal sa na Slovensku. Vedel teda o
pohrebe, dali mu to vedieť za zvláštnych okolností a zo závažných zdravotných dôvodov sa nezúčastnil
pohrebu. Bolo mu nevoľno a preto sa pohrebu nezúčastnil. Žalobca nemal vedomosť o tom, že matkaspísala listinu o vydedení a závet. Žalobca trvá na tom, že matka mu hovorila, že dediť bude a hovorila
to i žalovaná. Preto bol prekvapený, že nededil. V čase doručovania zásielky v rámci súdneho konania
si zásielku neprevzal z toho dôvodu, že sa v tom čase na tejto adrese nezdržiaval, čo jeho sestra veľmi

dobre vedela. Žalobca nepopiera, že by sa k matke správal nevhodným spôsobom a že by bol dôvod
na jeho vydedenie. Matka vedela byť hysterická, nie vždy to dobre znášala i žalovaná a tiež otec, ktorý
radšej odišiel na poľovačku, aby sa doma situácia ukľudnila. Od roku 2017 sa so synom nekontaktuje
vôbec. Žalobca je biologickým otcom ešte ďalšieho dieťaťa K., ktorá sa narodila v roku 2008 a tá bola
adoptovaná. Výživné nemá doplatené. V súčasnosti si sporí finančné prostriedky na predmetný proces

a na daňové výdavky, ktoré súvisia s podnikaním. Žalobca je toho názoru, že rodinný dom, ktorý bol
predmetom dedičstva, mal reálnu hodnotu min. 250.000,- €. Je presvedčený, že súčasný ZP by bol cca
štvrť milióna eur. Žalobca bol od 23.9.2019 do 31.7.2020 PN v súvislosti s kliešťovou encefalitídou, bol
hospitalizovaný koncom zimy 2019 alebo to bola jar 2019 - v marci 2019. Hospitalizovaný žalobca bol,
opravuje 23.9.2019 a v nemocnici bol asi mesiac. Potom išiel do domáceho liečenia do 31.7.2020. V
tomto období nepodnikal, robil na stavbe majstra - šalovača. Po tomto období nebol ani hospitalizovaný

ani PN, iba na minulé pojednávanie. Čo sa týka predchádzajúcej PN, ktorú predkladal súdu, to bola asi
klasická viróza.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 105 Občianskeho zákonníka ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva
( § 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo.

14. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

15. Podľa § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič
nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však
vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných
nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

16. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
nebola podaná dôvodne.

17. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,

ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča. Právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným
dedičom je zaručené uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka. Za oprávneného dediča sa
považuje ten, kto nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a zároveň je to ten kto je
oprávneným (skutočným) poručiteľovým dedičom v prípade, že bolo dedičstvo právoplatne skončené.

Oprávneným dedičom poručiteľa je teda ten, kto mal na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo z
oboch dedičských titulov nadobudnúť dedičstvo, pričom dedičstvo bolo potvrdené v konaní o dedičstve
inému subjektu, hoci nebol platne vydedený (§ 469a) a nedopustil sa konania, ktoré by založilo jeho
dedičskú nespôsobilosť podľa § 469, nebol účastníkom dedičského konania. Oprávneným dedičom v
zmysle § 485 je tiež štát, ktorému pripadlo dedičstvo ako odúmrť, ako aj tiež dedič, na ktorého súd

neprihliadol pri prejednaní dedičstva, lebo jeho pobyt nebol známy a po upovedomení o dedičskom
práve nedal včas o sebe vedieť (§ 468). Na druhej strane nepravým dedičom je ten, kto dedičstvo
fakticky nadobudol rozhodnutím súdu v dedičskom konaní, pričom podľa dedičského práva toto nemal
nadobudnúť buď vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudol. Proti nepravému dedičovi môže
oprávnený dedič podať žalobu na vydanie majetku získaného z dedičstva, a to do troch rokov odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Oprávnený dedič sa teda môže
domáhať, aby mu neoprávnený dedič vydal dedičstvo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
začína plynúť až od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo dedičské konanie skončené. Táto
doba neplynie od úmrtia poručiteľa alebo od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poručiteľ vyhlásenýza mŕtveho. Rovnako premlčacia doba je objektívnou dobou a nezáleží tak na tom, či oprávnený dedič,
ktorý nebol účastníkom konania o dedičstve najmä preto, lebo sa o ňom nevedelo, o svojom dedičskom
práve vedel alebo nevedel. Aj v prípade, keď sa pravý dedič dozvie o svojom dedičskom práve až po

uplynutí premlčacej doby určenej na uplatnenie práva na vydanie dedičstva, nemôže už podať žalobu
na vydanie dedičstva voči nepravému dedičovi (ani voči štátu, ak mu pripadlo dedičstvo ako odúmrť)
bez rizika, že bude voči nemu s úspechom vznesená námietka premlčania jeho práva.

18. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Uznesenie tunajšieho súdu č.k.

XXD/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, v ktorom došlo k prejednaniu dedičstva po Mgr. A. O., nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.2.2020. Premlčacia lehota tak uplynula dňa 3.2.2023. Žaloba však bola podaná na
súde až dňa 18.5.2023, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd v tomto smere poukazuje aj na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka tvrdenia žalobcu,
že od 19.1.2021 do 28.2.2021 došlo k prerušeniu plynutia premlčacích lehôt v dôsledku pandémie
COVID 19, táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko aj pri započítaní tohto času do plynutia premlčacej

doby by bol nárok žalobcu premlčaný.

19. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, súd uvádza, že predmetom konania
je určenie neplatnosti listiny o vydedení a nie právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, preto
nie je možné žalobcovi odpustiť lehotu podľa § 105 Občianskeho zákonníka. Rovnako treba uviesť, že

odpustenie lehoty podľa § 122 Civilného sporového poriadku sa týka len procesných lehôt, avšak lehota
podľa § 105 Občianskeho zákonníka je lehota hmotnoprávna.

20. Pre úspech žalobcu v spore musí tiež byť splnená existencia vecnej legitimácie, a to tak na
strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Žalobca na základe listiny o vydedení je v konaní aktívne

vecne legitimovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č.k. XCdo/XX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX vyslovil názor, že určenie existencie či neexistencie závetu (listiny o vydedení) sa
vždy dotýka všetkých spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve, teda
účastníci dedičského konania majú postavenie nerozlučných spoločníkov, pričom ak žalobca nežaluje
všetkýchúčastníkovdedičskéhokonania,možnožalobuzamietnuťzdôvodunedostatkupasívnejvecnej

legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Vzhľadom na tento názor NS SR je teda zrejmé, že žalobca
nežaloval všetky subjekty na strane žalovaného (nežaloval svojho syna V. O. - vnuk poručiteľky), a teda
je daný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva. Zároveň treba uviesť, že žalobca svojou žalobou napadol len listinu vydedení. Závet,
na základe ktorého žalovaná dedila po poručiteľke v uvedenom dedičskom konaní, nebol žalobcom

napadnutý žalobou. Pokiaľ by sa aj žalobca úspešne domáhal neplatnosti vydedenia, táto skutočnosť by
nič nemohla zmeniť na tom, že žalovaná v dedičskom konaní nadobudla svoj podiel na základe závetu
poručiteľky. Nárok žalobcu by sa tak týkal len podielu, ktorý zdedil jeho syn V. O. (vnuk poručiteľky) ako
neopomenuteľný dedič.

21. Pre úplnosť chce súd tiež dodať, že žalobné dôvody uvedené žalobcom neboli opodstatnené
ani preukázané. Listina o vydedení, ktorá je súčasťou spisu sp. zn. XXD/XX/XXXX je dostatočne a
precízne vypracovaná a dôvody vydedenia sú v nej podrobne uvedené, pričom listina o vydedení nebola
rozporovaná alebo spochybnená ani v samotnom dedičskom konaní. Notárka vyzvala žalobcu, aby sa
vyjadril k závetu a k listine o vydedení v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi

zaslanánaadresuvylustrovanúvregistrifyzickýchosôb,pričomžalobcasizásielkuneprebralvodbernej
lehote. Súd nemal preukázané, že by sa žalobca vyjadril k nejakým skutočnostiam ohľadom dedičského
konania. Žalobca notárke neuviedol ani to, že z dôvodu choroby sa nemôže zúčastniť dedičského
konania. V neprospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že mal zrejmú vedomosť o smrti matky, teda
vedelpredpokladať,žesauskutočnídedičskékonaniepojehomatke.Pokiaľideostarostlivosťžalobcuo

matku a vzťah k nej, žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení uvedených
v žalobe a v ostatných vyjadreniach nepredložil žiadny dôkaz. Naopak žalobca už v žalobe uviedol, že
bol odsúdený na trest odňatia slobody pre jeho mladícku nerozvážnosť, matke vzal 15.000,- Sk a mal
marihuanu vo svojej izbe pre svoju osobnú spotrebu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobca viedol neusporiadaný a nezodpovedný život. Neplatil výživné, za čo bol aj odsúdený tunajším

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. XT XX/XXXX-XX. Súdna exekútorka viedla vo veci neplatenia
výživného žalobcom proti nemu aj exekučné konanie. K svojej matke sa žalobca správal nevhodným a
vulgárnym spôsobom, ktorá skutočnosť vyplýva nie len z rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. p.
XXX/XX/K, ale aj z písomností súkromnej povahy jeho matky. Matka žalobcu dokonca platila za nehovýživné. Rovnako aj z vyjadrenia B. X. V. vyplynulo, že žalobca viedol nezodpovedný a neusporiadaný
život, o svoju matku sa nezaujímal a správal s k nej nevhodným spôsobom.

22. Žaloba žalobcu je zjavne neopodstatnená a preto ju súd na základe uvedených skutočností zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.