Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28T/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015393
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122015393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovanej I. S.Í.

pre zločin krivé obvinenie podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 140 písmeno b) Trestného zákona a zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní 15. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
I. S., nar. XX. V. XXXX T.,
trvale bytom T., C.W. P. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

1) dňa 01. januára 2022 v čase od 16:20 hod. v T., na ul. O. Ž.O. Č.. XX na Okresnom riaditeľstve PZ v
T., Odbore kriminálnej polície, po predchádzajúcom zákonnom poučení o trestnoprávnych následkoch
krivého obvinenia, uviedla pri výsluchu v procesnom postavení svedka - poškodeného nepravdu o tom,
že ju mal K. H. počas silvestrovskej noci z 31.12.2021 na 01.01.2022 okolo polnoci v U., v jednej z

izieb bytu na druhom poschodí bytového domu na adrese N. XX násilím donútiť k súloži, a to za takých
okolností, že po predchádzajúcom bozkávaní sa s ním v kúpeľni bytu, kde odmietala mať s ním pohlavný
styk a následne aj orálny styk ju sotil o stenu, po čom sa presunula do prázdnej izby bytu, kde za ňou
K. H. prišiel s ospravedlnením, následne ju pobozkal a verbálne sa dožadoval pohlavného styku, po
čom sa na ňu natlačil tak, že sa nemohla hýbať, dal jej ruku na krk, čo bolo dôvodom toho, že sa bála
aktívne brániť, vyhrnul jej šaty, ktoré si dala naspäť, ale opäť jej ich vyhrnul, následne si stiahol nohavice
a spodnú bielizeň a ľahol si na ňu na posteľ a vykonal s ňou proti jej vôli súlož, pričom v nadväznosti
na takto uvedené skutočnosti bolo prikročené k vykonaniu neodkladného a neopakovateľného úkonu

- prehliadke tela a obdobným úkonom I. S.J. v zmysle § 155 Trestného poriadku, čím došlo v zmysle
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku k začatiu trestného stíhania pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.
1 Trestného zákona, o ktorom bolo ďalej vedené prípravné konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v
T., odbore kriminálne polície pod ČVS: ORP-2/1-VYS-TT-2022, ktoré bolo skončené dňa 30.04.2022
vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 Trestného
poriadku, pretože výsledky vykonaného vyšetrovania preukázali, že I. S. uviedla nepravdu o spáchaní
vyšetrovaného skutku K. H. v snahe privodiť mu trestné stíhanie za to, že ju mal počas a po vykonaní

orálneho sexu uraziť, čo následne vyústilo do hádky, pri ktorej vyslovila hrozbu podaním trestného
oznámenia za znásilnenie,

2) dňa 12. februára 2022, v presne nezistenom čase okolo 22:30 hod., v blízkosti podniku P. D. - Q.
v T., požadovala od K. H.a peňažné plnenie vo výške 1800,- eur ako odmenu za stiahnutie trestného
oznámenia vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v T., odbore kriminálnej polície pod ČVS:
ORP-2/1-VYS-TT-2022 pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, v ktorej bol zo

spáchania skutku podozrivým K. H., kde pri takto prednesenej požiadavke zdôraznila, že buď jej
požiadavke vyhovie, alebo sa vidia na súde,t e d a

v bode 1)
iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a takýto čin spáchala z
osobitného motívu - pomsty,

v bode 2)
iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal,

č í m s p á ch a l a

v bode 1)
zločin krivé obvinenie podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na §
140 písmeno b) Trestného zákona,

v bode 2)

zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa jej
ukladá:

Podľa § 345 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek
4 Trestného zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14. decembra 2022 obžalobu pod číslom 1Pv
200/22/2207 na obvinenú I. S. pre zločin krivé obvinenie podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona a zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2024 obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutkov tak, ako sú jej kladené za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Trnava z 9. decembra 2022, 1Pv 200/22/2207. V dôsledku vyhlásenia
v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobila obžalovaná, súd v zmysle §
257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h)

Trestnéhoporiadku,pričomobžalovanánavšetkyotázkyodpovedalaáno.Prokurátornavrholvyhlásenie
obžalovanej prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal
vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu vo výroku tohto
rozsudku.Vdôsledkuprijatiatohtovyhláseniaobžalovanej,ktorásakuskutku priznala,súdnevykonával
vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadnom ochrannom

opatrení. Súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania zločinu krivé obvinenie podľa § 345 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a zločinu vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením správ a posudkov vo vzťahu
k obžalovanej, oboznámením registra trestov a výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov apriestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní
využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať.

Z oboznámeného vyplynulo, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Z výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky vyplynulo, že dňa 31. decembra 2021 sa dopustila priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (dňa 31. 12. 2021 na oslave I. počas hádky
vulgárne urážala K. H., ktorý ju tiež urážal, usilovala sa dostať k batohu, v ktorom mala mať nôž a v
kontexte jej správania a konfliktu s K. H. tento mohla chcieť použiť, ale k tomu neprišlo a následne pri
odchode z oslavy na chodbe bytu opakovane použila proti K. H. kaser, čím úmyselne narušila občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním), za ktorý priestupok bola pokarhaná.

Podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, kto iného lživo obviní z trestného činu v
úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a čin spácha z osobitného motívu, potrestá sa odňatím slobody
na tri roky až osem rokov.
Podľa § 140 písmeno b) Trestného zákona, osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
z pomsty.

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej
ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutkov uvedených vo výroku rozsudku na základe jej vyhlásenia
o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovanej zodpovedá aj dokazovanie vykonané v

prípravnom konaní. Protiprávnym konaním popísaným v bode 1) rozsudku obžalovaná naplnila všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu krivé obvinenie, nakoľko po predchádzajúcom zákonnom poučení
vyšetrovateľom pri výsluchu v procesnom postavení poškodenej uviedla nepravdu o tom, že ju mal
K. H. znásilniť, čo viedlo k začatiu jeho trestného stíhania, avšak výsledky vykonaného vyšetrovania
preukázali, že obžalovaná uviedla o spáchaní skutku nepravdu, pričom tohto konania sa dopustila z

osobitného motívu - pomsty za to, že ju mal po vykonaní orálneho sexu uraziť. Obžalovaná bola v čase
spáchania skutku osobou s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou. Konala úmyselne, pričom chcela
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť chránený záujem, ktorým je v tomto prípade záujem
spoločnosti na ochrane pred lživými obvineniami z trestných činov, ako aj na dôvodnej činnosti orgánov
činných v trestnom konaní a súdu.

Konanie obžalovanej v skutku 2) rozsudku súd posúdil zhodne s obžalobou ako zločin vydieranie podľa
§ 189 odsek 1 Trestného zákona, keďže boli naplnené všetky formálne znaky žalovaného zločinu a
neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovanej alebo
zníženie jej príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaná hrozbou inej ťažkej

ujmy (trestné stíhanie pre zločin znásilnenie) požadovala od poškodeného peňažné plnenie vo výške
1.800,- eur ako odmenu za stiahnutie trestného oznámenia. Súčasne bola naplnená aj subjektívna
stránka, teda priamy úmysel. Objektom v danom prípade je záujem spoločnosti na ochrane slobodného
rozhodovania človeka.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek
6 Trestného zákona, pričom obžalovanej musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená
pri zločine podľa § 345 odsek 2 Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. Trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať
zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu
individualizácie trestu.

Podľa§36písmenol)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťouje,žepáchateľpriznalsakspáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac
trestných činov.Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu.
Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a
pohnútku, keď obžalovaná ako poškodená v trestnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala nepravdu
ohľadom správania sa K. H. voči nej, pričom jej výpoveď viedla k začatiu trestného stíhania pre zločin
znásilnenie, a následne od K. H. za stiahnutie trestného oznámenia požadovala peňažné plnenie a
pri takto prednesenej požiadavke zdôraznila, že buď jej požiadavke vyhovie, alebo sa vidia na súde.

Obžalovaná sa svojím konaním dopustila závažného protiprávneho konania, pričom vo vzťahu ku
krivému obvineniu konala s motívom pomsty a následne sa voči poškodenému dopustila ďalšieho
trestného činu násilného charakteru (vydieranie).

Z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej, jej osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že

obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a priestupkovo bola prejednávaná iba jedenkrát, avšak vo
vzťahu k spáchanej trestnej činnosti išlo o druhovo totožné protiprávne konanie.

Súd u obžalovanej zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznala ku spáchaniu trestnej činnosti

a prejavila úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Po formálnej stránke síce bola naplnená aj priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, keďže obžalovaná spáchala viac trestných činov,
avšak súd prihliadol k viacčinnému súbehu trestných činov v neprospech obžalovanej v súvislosti s
ustanovením § 41 odsek 2 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovanej prevažovali
poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, znižovala sa horná hranica trestnej sadzby trestného činu

najprísnejšietrestnéhoojednutretinupostupompodľa§38odsek3Trestnéhozákona,zktoréhodôvodu
upravená trestná sadzba bola 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Pre spáchanie viacerých trestných činov, z
ktorých aspoň jeden je zločinom, a to dvoma samostatnými konaniami, musel byť obžalovanej ukladaný
úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, teda zvýšením hornej
hranice trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo je upravená sadzba na 3 roky až 9

rokov.

Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody prihliadol aj na samotný postoj
obžalovanej s spáchanej trestnej činnosti, teda že sa k spáchaniu priznala a oľutovala ju a urobila
vyhlásenie, že je vinná, v dôsledku čoho v jej prípade prichádzal do úvahy postup podľa § 39 odsek 2

písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov č. 5/2016 (R 44/2017), z ktorého
dôvodu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Obžalovaná pred spáchaním skutkov viedla riadny život, pričom súd aj napriek absencii riadneho
psychologického posúdenia prihliadol na okolnosť, že obžalovaná sa konania dopustila vo veku blízkom

veku mladistvých. Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanej mimoriadne znížil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, a to o celú jednu tretinu.

Súd uložil I. S. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý považuje za dostatočný s ohľadom na
osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy, prihliadnuc na skutočnosť, že ide o mladú, doposiaľ súdne

netrestanú ženu, u ktorej možno uveriteľne zaujať predpoklad, že povedie riadny život. Vzhľadom na
osobu obžalovanej a jej pomery má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Skúšobná dobaurčená v strednom pásme zákonnej výmery je podľa súdu dostatočná na to, aby obžalovaná preukázala,
že jej protiprávne konanie bolo ojedinelé, excesívne a naďalej bude pokračovať vo vedení riadneho
života.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.