Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116216906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4116216906.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 (zastúpená
konateľkou a advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou), proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom

B., B. XX, o vymoženie sumy 2.089,62 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 11Er/686/2016-23 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným uznesením Okresný súd Nitra ako

súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Makitu o udelenie mu
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2016 zamieta, čo s poukazom na obsah podaného
návrhu, citovaného ustanovenia Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 a 4), citované ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a ods. 2, § 35), citované ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 25 ods. 1 a 2), citované

ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2), citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, 4 až 6, §
54 ods. 1 veta prvá a obsah zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035093 zo dňa 14.11.2013 odôvodnil
nasledovne:

1.1. Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny

vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o
spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch -
ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra)
a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne
spotrebiteľmi a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej

forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

1.2. Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má charakter zmluvy
spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania a spolu so zmluvou o úvere bola v ten
istý deň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol
rozhodcovský súd.1.3. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko
bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu,

ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z
uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným
bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť

sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené
iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej
praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor

rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať.

1.4. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ

- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne
po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v
spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú
a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny
subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa

všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská
zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

1.5. Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: " rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti

spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR
doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa."

1.6. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu.Neprijateľnározhodcovskázmluvasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto

zmluvyodporujedobrýmmravomaakotakájevzmysleustanovenia§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná.1.7. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

2. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku domáhajúci sa jeho zrušenia v celom
rozsahu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie vydal. V dôvodoch odvolania poukázal na to,

že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú
nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne
posúdenie. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej, pričom pokiaľ exekučný súd tvrdí
opak, ide o dôsledok hrubého porušenia procesnej povinnosti súdu ohľadne spôsobu vykonávania
listinného dôkazu. Povinný ako dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a obsah vzájomných

vzťahov v tom smere, či bude alebo nebude zahrňovať aj rozhodcovskú zmluvu, mohol povinný tiež
ovplyvniť a to aj jednostranne, keď odmietnutie uzavretia rozhodcovskej zmluvy by nemalo následok
v podobe neuzavretia úverovej zmluvy; rozhodcovská zmluva preto vykazuje a má všetky znaky
individuálne dojednaného právneho úkonu. Exekučný súd vychádzal len s ničím nezdôvodniteľnej
domnienky predloženia formulárovej zmluvy, keď mu nie je celkom zrejmé, ako si súd predstavuje

znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy
o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu. Išlo o návrh zmluvy a prijatie zmluvy urobil povinný dobrovoľne, keď rovnako tak aj z vlastného
rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ústavnou povinnosťou súdu je vec posúdiť
objektívne, nestranne a na základe platných právnych predpisov, keď je povinnosťou spotrebiteľa konať

s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, teda rozhodcovská zmluva
ani v prípade, ak by nebola individuálnym dojednaním, nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka a to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu jej uzatvárania. Teda
uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu
neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ OZ. Z rozhodcovskej zmluvy

vyplývalo alternatívne dojednanie o riešení sporov buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom, keď predmetné dojednanie v zmysle zákona nemá riešiť a ani nemá riešiť
situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Potom okolnosť – začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek
zo zmluvného vzťahu – nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. V ďalšom texte odvolateľ

poukázal, resp. citoval z označených rozhodnutí súdov SR na podporu svojej argumentácie. Záverom
teda tvrdil, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci daná bola a rozhodcovský súd
postupoval v rozhodcovskom konaní v súlade s ustanoveniami zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
a rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase jeho rozhodovania.

3. Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, keď považuje rozhodnutie za správne a objektívne, pričom poukázal na to, že v prípade jeho
nepodpísania všetkých jemu dodávateľom predložených dokumentov by nedošlo k schváleniu úveru,
pričom mu nebolo ani jasné, ako mala začať plynúť jeho lehota na písomné odstúpenie od zmluvy;
keď i jeho odstúpenie by nič nezmenilo na riešení sporu pred rozhodcovským súdom, teda podstatu

rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť nemohol a jej podpísanie bolo zo strany oprávneného vynútené ako
podmienka schvaľovacieho procesu úveru, preto rozhodcovskú zmluvu považuje za nekalú podmienku,
keď sa tiež odvoláva na judikát Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012.

4. K uvedenému vyjadreniu sa oprávnený už nevyjadroval. Vec bola odvolaciemu súdu predložená

prvýkrát 20.09.2016 a po vrátení mu odvolacím súdom opätovne dňa 18.04.2023.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 07.06.2016, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Jánovi Makitovi doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-316/15-MK zo dňa 19.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.03.2016 a vykonateľnosť dňa 15.03.2016, podkladom ktorého bola Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013. Spolu so zmluvou predložil oprávnený súdu prvej inštancie aj
rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.11.2013. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym
úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ

a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.16. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať

nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku,
ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice
rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

17. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho
ochrany. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je

alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len zdanlivá,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj

rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Je povinnosťou súdu poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predkladanie rozhodcovských zmlúv
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany

spotrebiteľov. Je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci rozhodcovskú zmluvu
používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Iba skutočnosť, že v zmysle čl. 3 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy

mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože
podstatným je to, že zmluva, ktorú povinní podpísali, t. j. zmluva o revolvingovom úvere, rovnako aj
príslušná rozhodcovská zmluva podpísaná súčasne v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, je
adhéznou zmluvou. Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto
zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

neplatná.

20.Odvolacísúdibazdôrazňujemimoriadnudôležitosťrozhodcovskejzmluvy,keďženáslednevprípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v

tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

21. Je nepochybné, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o revolvingovom úvere súčasne s
rozhodcovskou zmluvou a že jej obsah bol vopred predtlačený (išlo o formulárovú zmluvu), čiže

ju spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť meniť. Niet teda pochýb o tom, že zmluvné ustanovenia
v rozhodcovskej zmluve neboli dojednané individuálne, pretože povinný ako spotrebiteľ nemohol
ich obsah ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy
na samostatnej listine samo o sebe nie je preukázaním individuálneho dojednania zmluvných
ustanovení. Napriek tomu, že sa v predmetnej úverovej zmluve deklaruje jej nepodmienenosť uzavretím

rozhodcovskej zmluvy, uvedená skutočnosť nevylučuje nekalosť dojednania rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodujúcim faktorom je, či oprávnený preukázateľne poučil spotrebiteľa o obsahu a význame
rozhodcovskej zmluvy a prípadného rozhodcovského konania. Iba v prípade, že by bola rozhodcovská
zmluva so spotrebiteľom (povinným) pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak
by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť,

bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne.

22. Odvolací súd neuznal ako argument prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ani možnosť spotrebiteľa
odstúpiť od nej v lehote 14 dní. Odvolací súd má v tejto súvislosti za to, že oprávneným poskytnutá lehotana odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy je len formálna, spoliehajúc sa na to, že priemerný spotrebiteľ
motivovaný predovšetkým snahou získať finančné prostriedky a nepoznajúc význam rozhodcovskej
zmluvy, nebude mať dôvod od nej odstupovať v poskytnutej lehote.

23. Z uvedených podstatných dôvodov, súd prvej inštancie ako exekučný súd správne, v štádiu
posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože
exekučnýtitul,nazákladektoréhožiadalsúdnyexekútorexekúciuvykonať,vzhľadomnavyššieuvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).