Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205635
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423205635.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Ľ. V., X.. X.XX.XXXX, X. XXX/XX L.,
zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544,
proti žalovanému: U. V., X.. X.XX.XXXX, K. X.A. XXX/X, L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského

súdu Bratislava IV č. k. 11C/5/2024-64, zo dňa 31.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevedenia,
scudzenia, zaťaženia, založenia, zriadenia práva tretej osoby a podieľania sa na podnikaní inej
obchodnej spoločnosti s obchodným podielom spoločnosti KUBER, spol.

s r.o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 35 701 358, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava
III, vložka č. 11999/B, oddiel: Sro, až do právoplatného skončenia vo veci samej; a vo zvyšnej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodení uviedol že žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2023 sa žalobca domáha určenia
neúčinnosti právneho úkonu. Spolu s podanou žalobou sa domáhal aj nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť na tretiu osobu, scudziť, podieľať sa na podnikaní
inej obchodnej spoločnosti, ručiť alebo zriadiť právo tretej osoby, a/alebo inak nakladať s obchodným
podielom žalovaného na spoločnosti KUBER, spol. s r.o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 35 701
358, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, vložka č. 11999/B, oddiel: Sro, ktorý
nadobudol od E. V., X.. X.X.XXXX, X. XX, L. C. Z. V., X.. X.X.XXXX, X. XX, L. a to až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zdôvodnil tým, že je majiteľom dvoch zmeniek, každej vyplnenej na sumu 1.5000.000 eur so splatnosťou
3.2.2023, pričom dlžníkmi zo zmeniek sú E. V., X.. X.X.XXXX C. Z. V., X.. X.X.XXXX, S. X. XX, L.,
ktorí sa v zmenkách zaviazali uhradiť vyššie uvedenú sumu žalobcovi. Nakoľko dlžníci predmetné
zmenky neuhradili, žalobca podal voči obom dlžníkom žalobu dňa 12.5.2023, v rámci ktorej predložil
aj spomínané zmenky a konania sú v súčasnosti vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
B5-14CbZm/27/2023 a B5-14CbZm/26/2023. Voči uvedeným dlžníkom žalobca teda eviduje splatnú

pohľadávku od každého po 1.500.000 eur. Ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti
KUBER, spol. s r.o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 35 701 358, zápis v Obchodnom registri Mestského
súdu Bratislava III, vložka č. 11999/B, oddiel: Sro vyplýva, že jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti
je od 5.9.2023 žalovaný, ktorý nadobudol obchodný podiel na spoločnosti od vyššie uvedených dlžníkov.
Tvrdil, že spoločnosť úspešne budoval takmer 30 rokov (ako spoločník a konateľ) a dlžníci nadobudli
svoje obchodné podiely na spoločnosti od žalobcu. Vzhľadom na vedomosť o fungovaní spoločnosti,

tento obchodný podiel, ktorý dlžníci previedli na žalovaného, predstavoval značnú časť relevantného
majetku dlžníkov, z ktorého by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené. Uviedol, že okrem prevoduobchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2023 a
dňa 7.9.2023 k prevodu veľkého počtu nehnuteľností, pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, na tretie osoby.
Zároveň dodal, že v tejto súvislosti podal už na príslušný súd žaloby. Priblížil, že žalovaný je dlhoročným

priateľom dlžníkov, pričom pozná aj žalobcu, a o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom mal
vedomosť. Taktiež tvrdil, že žalovaný mal vedomosť aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči žalobcovi
splatiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril žalobca obavu, že žalovaný bude ďalej
disponovať s obchodným podielom na spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k zmareniu možnosti
uspokojenia pohľadávky žalobcu. Mal za to, že zo strany žalovaného a dlžníkov ide o koordinované

plánované konanie s cieľom zbaviť sa majetku pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, z ktorého by mohla
byť uspokojená jeho pohľadávka. Tvrdil, že dlžníci nemajú prostriedky na uspokojenie pohľadávky
žalobcu, pričom jediný relevantný majetok, ktorý preukázateľne vlastnili sú nehnuteľnosti označené
na priložených listoch vlastníctva v podaniach, ktoré tvoria prílohu tejto žaloby a obchodný podiel
na spoločnosti KUBER, spol. s r.o.. Dodal, že je možné, že dlžníci vlastnia aj iný hnuteľný majetok,
ale vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, je jeho hodnota irelevantná. Zdôraznil, že väčšinu

nehnuteľností ako aj obchodný podiel na uvedenej spoločnosti nadobudli dlžníci od žalobcu darom
v rokoch 2013 a 2014. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že je riadne
osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana
žalobcu a jeho práv, preto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom v návrhu.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď
je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri
neodkladnom opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie

potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom
chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac

neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
posúdiť, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia
subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, (ii) navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, (v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.). Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom

poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán
v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v
konaníonariadenieneodkladnéhoopatrenianevykonávadôkazyarozhodujeibanazákladeskutočností
a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia( prípadne v žalobe) a na základe
k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.

Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov
zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná.

4. V prejedávanej veci žalobca osvedčil existenciu pravdepodobnosť nároku, keď zo žaloby a
predložených listinných dôkazov vyplýva, že v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohli
byť splnené podmienky odporovateľnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca osvedčil, že
má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkom, t. j. E. V., X.. X.X.XXXX C. Z. V. X.. X.X.XXXX. Predložil

zmenky vystavené týmito dlžníkmi na sumu 1.500.000 eur s ich notársky overeným podpisom so
splatnosťou 3.2.2023, ako aj žaloby na zaplatenie pohľadávky voči uvedeným dlžníkom podané na súd
s potvrdenkami o ich doručení na príslušný súd, úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti KUBER,
spol. s r.o., z ktorého vyplýva skutočnosť, že od 5.9.2023 sa stal jediným spoločníkom tejto spoločnostižalovaný. Preto mal súd prvej inštancie zato, že je osvedčená aj existencia vymáhateľnej pohľadávky
a to predovšetkým s poukazom na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa
17.5.2022, sp. zn. 1VCdo/1/2022, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR č. 1/2022, podľa právnej vety ktorého vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a odsek 1
Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.
Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom ním tvrdených práv však bude predmetom dokazovania v
konaní vo veci samej na základe jeho podanej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Na účely nariadenia
neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobca predloženými listinami pravdepodobnosť

svojho nároku osvedčil.

5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Žalobca uvádzal obavu z ohrozenia exekúcie tým, že
žalovaný by mohol ďalej disponovať s obchodným podielom spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k

zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a to s poukazom na účelový prevod majetku dlžníkov na
žalovaného, ktorý je, podľa tvrdenia žalobcu, ich dlhoročným priateľom, pričom pozná aj samotného
žalobcu a o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom ako aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči
žalobcovi splatiť túto pohľadávku mal vedomosť, preto ich konanie považuje za plánované s úmyslom
ukrátiť uspokojenie nárokov žalobcu voči dlžníkom, čo podľa žalobcu vzbudzuje na jeho strane viac ako

dôvodnú obavu, že žalovaný sa už v blízkej budúcnosti pokúsi previesť obchodný podiel spoločnosti
na ďalší subjekt, aby sa tak zmarilo uspokojenie pohľadávky zo speňaženia obchodného podielu
spoločnosti, na ktorý by mal žalobca nárok v prípade, že by bol so svojou žalobou o určenie neúčinnosti
právneho úkonu úspešný. Reálnosť obavy zo zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu osvedčuje taktiež
skutočnosť, že žalovanému ako jedinému spoločníkovi obchodnej spoločnosti KUBER, spol. s r.o.

nebráni nič v tom, aby obchodný podiel kedykoľvek previedol na iný subjekt, scudzil ho, zaťažil, založil
alebo zriadil právom inej osoby, či podieľal sa ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti.

6. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca opísal a osvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že
exekúcia jeho vymáhateľnej pohľadávky bude ohrozená; stotožnil sa so žalobcom, že okolnosti, za

ktorých došlo k prevodu obchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, nasvedčujú tomu, že tento
prevod bol robený vo vecnej aj časovej súvislosti po tom, čo žalobca podal voči dlžníkom žaloby na
zaplatenie pohľadávky zo zmeniek, t. j. po 12.5.2023, vychádzajúc pritom z potvrdeniek o doručení
žalôb na súd. Preto konštatoval osvedčenie existenciu obavy, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky
žalobcuuspokojenímzmajetkuprevedenéhoodporovateľnýmprávnymúkonomnažalovanéhojereálne

ohrozená, a to najmä v prípade ďalšieho nakladania s obchodným podielom vyššie uvedenej spoločnosti
žalovaným a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu.

7. Ďalej uviedol, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor

na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok
zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením
savytváraprocesnásituácia,vrámciktorejsúdočasneupravené(vzmysleajzachované)právnevzťahy
strán sporu do rozhodnutia o veci samej. Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutie
súdu o neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené

odporovacejžalobepredstavujepodkladnato,žesaveriteľmôžepozískaníexekučnéhotituluvydaného
proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený
za účelom postihnutia majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel. V
prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné napríklad preto, že osoba, v
ktorej prospech dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní, musí sa

veriteľ miesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať vydania peňažného plnenia od toho, kto
mal z odporovaného právneho úkonu prospech. So zreteľom na dikciu § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka, mal za zrejmé, že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, kto nadobudol majetok
odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ podať proti
subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné plnenie. Tieto

zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho
úkonu odôvodňujú podľa názoru súdu dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená tým,
že transformáciou nehnuteľného majetku na peňažný, ktorého zachovanie a existenciu veriteľ nemusí
vedieť preukázať, podstatne sťaží alebo znemožní uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Abymala podaná odporovacia žaloba, o ktorej bude súd ďalej konať, význam, je podľa názoru súdu
potrebnéneodkladnýmopatrenímdočasneupraviťpomerystránsporuadočasnežalovanémučiastočne
obmedziť nakladanie s obchodným podielom spoločnosti KUBER, spol. s r.o. (prevod, zaťaženie,

scudzenie). Preto je namieste obmedziť žalovaného v dispozícii s obchodným podielom, vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia v spore o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým sa zabráni ďalšiemu
prevodu obchodného podielu z dôvodu, aby v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu
nevznikali zmeny v nadobúdateľovi obchodného podielu. Súd prvej inštancie zastával názor, že osobitný
charakter konania o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej

pohľadávky odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s obchodným podielom
a to aj bez preukázania konkrétnych úkonov žalovaného v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
smerujúceho ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý
z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť aj účel konania
o neúčinnosť právneho úkonu.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval osvedčenie existencie
obavy žalobcu, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky žalobcu uspokojením sa z majetku
prevedeného odporovateľným právnym úkonom na žalovaného je ohrozená. Lustráciou cez verejný
portál Obchodného registra overil, že v čase vydania napadnutého uznesenia dňa 31.1.2024 z výpisu z
obchodnejspoločnostiKUBER,spol.sr.o.vyplýva,žeakojejjedinýspoločníkjezapísanýstáležalovaný.

9. Žalobca sa tiež domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému
povinnosť zdržať inak nakladania s obchodným podielom uvedenej spoločnosti, avšak v tejto časti
bol návrh nejasný, neurčitý a nevykonateľný, pretože neobsahuje konkrétne vymedzenie spôsobu
nakladania obchodného podielu spoločnosti KUBER, spol. s r.o., ktoré by sa malo žalovanému zakázať.

10. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa súdu prvej inštancie objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní
uplatnených práv. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán,
takisto nevytvorí nenávratný stav. V zmysle § 335 ods. 1

C. s. p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej
zastavuje. Súčasne platí, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia, keďže žalobca neuplatňuje žalobou peňažnú pohľadávku (§ 324 ods. 3 v spojení s § 343
ods. 1 C. s. p.). Napokon, nariadenie neodkladného opatrenia nie je neprimerané, t. j. neobmedzí

žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Naopak, nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje pre žalobcu jediný efektívny prostriedok procesnej ochrany jeho subjektívnych
práv a jeho trvanie je obmedzené na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie
neúčinnosti právneho úkonu.

11. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), písm.
d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel s tým, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s .p.).

12. Proti uzneseniu vo vyhovujúcom výroku podal žalovaný odvolanie a žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s.
p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za
nesprávny a nezákonný záver súdu prvej inštancie, že existencia obavy žalobcu z ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu uspokojením sa z údajne odporovateľného právneho úkonu na
žalovaného, bola osvedčená na základe skutočností, ktoré žalobca uviedol v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca totiž v skutočnosti ničím neosvedčil ani nepreukázal také okolnosti

(najmä ohľadom správania žalovaného), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver,
že žalobcovi v dôsledku tohto jeho správania bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy,
respektíve, že by eventuálna budúca exekúcia bola ohrozená a vzniku takejto ujmy možno zabrániť
nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca nijako nepreukázal, že žalovaný ako súčasný majiteľobchodného podielu v spoločnosti KUBER, spol. s r.o. má v úmysle tento obchodný podiel previesť,
scudziť, zaťažiť, založiť, zriadiť naň právo tretej osoby a podieľať sa na podnikaní inej obchodnej
spoločnosti. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal obavu, že exekúcia môže byť ohrozená. Samotné

tvrdeniažalobcu,ktoréuvádzalvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniabeztoho,abypreukázal,
že majiteľ obchodného podielu takto postupuje, respektíve aspoň zamýšľa postupovať úkonmi, ktoré by
smerovali k prevodu, scudzeniu, zaťaženiu, založeniu, zriadeniu práva tretej osoby alebo podieľaniu sa
na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, nemôže zakladať bezodkladnú úpravu pomerov medzi nami
ako stranami sporu. V danej súvislosti osobitne poukázal na skutočnosť, že obchodný podiel spoločnosti

KUBER, spol. s r.o. nadobudol v dobrom úmysle dňa 5.9.2023. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobca podal dňa 13.9.2023 a až o viac ako päť mesiacov neskôr mu súd prvej inštancie
doručil napadnuté uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, pričom počas tohto obdobia sa
ani len náznakom nedopustil konania, ktoré by odôvodňovalo obavu z ohrozenia eventuálnej budúcej
exekúcie vedenej žalobcom proti Z. V. C. E. V.N.. Hoci nato mal k dispozícii ozaj dlhý čas, obchodný
podiel v spoločnosti KUBER, spol. s r.o. sa nepokúsil previesť, scudziť, zaťažiť, založiť, zriadiť naň

právo tretej osoby ani podieľať sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, pričom som ani nikdy
nemal úmysel hocičo z uvedeného uskutočniť. Neodkladné opatrenie teda v jeho prípade nemá žiadne
opodstatnenie, keďže nejestvuje odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila
právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Navyše, obchodný podiel v spoločnosti KUBER,
spol. s r. o. má prislúchajúcu výšku vkladu 6.772 eur (čo v porovnaní so žalobcom uvádzanou údajnou

pohľadávkou zo zmeniek voči Z. V. v sume 1.500.000 eur a voči E. V. rovnako v sume 1.500.000 eur,
teda s údajnými pohľadávkami v celkovej sume 3.000.000 eur, predstavuje iba niečo okolo 0,225 %
celkovej sumy týchto pohľadávok) a na prípadnú exekúciu, jej úspešnosť a celkové uspokojenie žalobcu
by tak mal len pramalý dopad. Obava z budúceho zmarenia exekúcie nemôže byť založená len na
subjektívnom vnímaní žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá

musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná - nepostačuje len samotné vyslovenie takejto obavy
žalobcu. Skutočnosť, že od Z.C. V. C. E. V. nadobudol obchodný podiel v spoločnosti KUBER, spol. s r.o.
nemôže byť sama o sebe automatickým dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom
požadovanom znení. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne;
táto zákonná podmienka však v mojom prípade naplnená nebola.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal
odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správne

(§ 387 ods. 1 C. s. p.).

14. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,

ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, noje potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie

neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.
j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia

má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu

žalovanej, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto
procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý
(bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti
fyzickýchaleboprávnickýchosôbzaistiťokamžitúprocesnúochranu,ktorúbynebolomožnésozreteľom
na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie

neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by
sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon,
ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd
teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie
reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa

jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
21.Odvolacísúdďalejpripomína,žepojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“
je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná
alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu
oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený

skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,
aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
22.Jetrebavychádzaťznaliehavostianutnejpotrebybezodkladnejúpravy,ktorájeosvedčenáibavtedy,

ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane,
prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných

tvrdenížalobcu;tietotvrdeniasamusiaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodnenadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

23. Tomu zodpovedá povinnosť žalobcu osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá

mu hrozí. Predpokladom toho je, že žalobca preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane.

24. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca osvedčil predpoklady
naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami tým, že nielen tvrdil, ale aj osvedčil dôkaznými
prostriedkami pripojenými k návrhu (žalobe) podstatné skutkové okolnosti nevyhnutné na jeho
nariadenie; najmä skutkové okolnosti týkajúce sa žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonuzaložených tvrdení o existencii vymáhateľných pohľadávok žalobcu proti dlžníkom, v súvislosti s ktorými
po začatí ich súdneho vymáhania na súde, bol v časovej následnosti v Obchodnom registri vykonaný
zápis zmeny údajov týkajúci sa spoločníkov obchodnej spoločnosti KUBER, spol. s r.o. z dlžníkov

na jediného spoločníka žalovaného. A preto ak žalovaný v odvolaní tieto predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia spochybňoval iba tým, že potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu nebola žalobcom osvedčená vo vzťahu k jeho osobe žiadnym konkrétnym konaním, ktoré by
smerovalo k právnej dispozícii s obchodným podielom obchodnej spoločnosti KUBER, spol. s r.o., tak z
pohľadu efektívneho zabránenia zhoršovania postavenia žalobcu v spore o neúčinnosť právneho úkonu,

ktoré súd prvej inštancie v podrobnostiach ozrejmil v odseku 25 odôvodnenia napadnutého uznesenia
(odsek 7 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu), je plne opodstatnené tento účel zabezpečiť aj
na podklade konania dlžníkov, ktoré bezprostredne prechádzalo nadobudnutiu obchodného podielu
žalovaným. V tejto súvislosti na okraj odvolací súd už iba dodáva, že z verejne dostupného Obchodného
registra vyplýva, že žalovaný už nie je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti KUBER, spol. s r.o.,
ale spoločníčkou od 17.2.2024 je popri žalovanom tiež C. Z., J. Y. XXXX/XXXF, L..

25.Zuvedenéhojepotompotrebnévyvodiťzáver,žedôvodypodanéhoodvolaniažalovanéhonevyvrátili
právny záver súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Na uvedenom
základe odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé svojou odvolacou
argumentáciou privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie; odvolací súd preto uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).