Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217846
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123217846.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v D.,
E. XX, zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35, proti
žalovaným: 1/ A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., G. XX, 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., C.
X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom v Košiciach,

Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných
proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. 75C/15/2023 zo dňa 11. marca 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 75C/15/2023-195 zo dňa 11. marca 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením č.k. 75C/15/2023-195 zo
dňa 11. marca 2024 rozhodol nasledovne:

I. Z a k a z u j e odporcom 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísaných na LV č.
XXXXX a to bytu č. XX, nachádzajúci sa na 10. posch. obytného domu na ulici I.. J. XX K. F., vo vchode
XX, súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. 3643 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného domu o veľkosti 132/10000 s veľkosťou podielu
každého z nich v 1/2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom obytným domom,
zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg. C č. 3643, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o

výmere 295 m˛, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z nich 132/20000 označené nehnuteľnosti
akýmkoľvek spôsobom previesť, darovať alebo inak scudziť, alebo zaťažiť právom tretej osoby a to do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

2.1. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom spolu so žalobou, ktorou

žalobca žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných (ako predávajúcich) uzavrieť so žalobcom (ako
kupujúcim) kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX J. XXXXX vedených
Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, kat. úz. L., obec F. - G. D., okres Košice I, a to byt č. XX
nachádzajúci sa na 10. posch. obytného domu na ulici I.. J. XX K. F., vo vchode 12, súp. č. XXXX,
postavenéhonaparc.reg.Cč.3643aspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniachana
príslušenstve obytného domu veľkosti 132/10000 s veľkosťou podielu žalovaných v 1/2 k celku, ako ak aj

spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom obytným domom zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg.
C č. 3643, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 295 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalovaných 132/20000.
2.2. Neodkladným opatrením navrhoval, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
zakázal žalovaným nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to previesť, darovať alebo
inak scudziť, alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti právom tretej osoby. Rovnako žiadal, aby súd

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil žalovaným zdržať sa akéhokoľvek nakladania s
označenými nehnuteľnosťami spôsobilého znížiť ich hodnotu a zároveň vykonávať všetky potrebnéopatrenia, aby sa označené nehnuteľnosti zachovali v stave, v akom boli žalobcovi ponúknuté na predaj
dňa 5.9.2023 a aby žalovaní zabezpečili, aby na označených nehnuteľnostiach nevznikli žiadne dlhy a
nedoplatky.

2.3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dôvod, pre ktorý nedošlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami tkvel v obštrukčnom správaní žalovaných. Poukázal
na to, že aj žalobca sa o predaji predmetných nehnuteľností dozvedel z inzercie na internete, teda
žalovaným nič nebráni dotknuté nehnuteľnosti inzerovať a predať. Ak súd žalobe vyhovie, žalobca ako
kupujúci by sa mal stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je teda daná obava, že v prípade ich

scudzenia pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných
uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu) či ich prípadné zaťaženie akýmkoľvek právom tretej osoby, bude
ohrozený výkon rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že 5.9.2023 uhradil žalovaným preddavok na kúpnu
zmluvu 1.500 € a dňa 11.9.2023 zložil v prospech žalovaných do notárskej úschovy sumu 108.500 €.
Konanie v smere ignorovať žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi, keď títo svojvoľne a bezohľadne
porušujú práva a oprávnené záujmy žalobcu. Z ich správania je zrejmé, že nemajú záujem pokračovať

v rokovaní o kúpnej zmluve a ani nevrátili žalobcovi preddavok na kúpnu cenu vo výške 1.500 €.

3.1. Súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane, potom čo skoršie
uznesenie č.k. 75C/15/2023-71 zo dňa 13.11.2023 bolo (okrem výroku II., ktorým v časti návrh zamietol)
zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/195/2023 zo dňa 16.1.2024 a vec v rozsahu

zrušenia vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2. Po vrátení veci mal z listov vlastníctva preukázané, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností a zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ZoBKZ) zo dňa 5.9.2023
(čl. I bod 1 ZoBKZ) mal súd preukázané, že žalobca ako budúci kupujúci a žalovaní ako budúci
predávajúcim sa dohodli najneskôr v lehote do 18.9.2023 uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom

bude prevod nehnuteľností špecifikovaných v čl. II ZoBKZ zapísaných na LV č. XXXXX a LV č.
XXXXX. Uzavretiu kúpnej zmluvy mala podľa čl. I bod 2 ZoBKZ predchádzať písomná výzva budúceho
kupujúceho adresovaná budúcim predávajúcim na uzavretie kúpnej zmluvy so zaslaním návrhu kúpnej
zmluva s uvedením navrhovaného termínu podpisu kúpnej zmluvy tak, aby bola kúpna zmluva uzavretá
do uplynutia doby podľa bodu 1. tohto článku. V čl. III ZoBKZ bola dohodnutá kúpna cena vo výške

110.000 €, pričom prvá časť kúpnej ceny 1.500 € (čl. III písm. a) ZoBKZ) bola uhradená v hotovosti
pri podpise tejto ZoBKZ. Prevzatie tejto časti kúpnej ceny budúci predávajúci potvrdili podpisom
tejto zmluvy. Druhá časť kúpnej ceny (čl. III písm. b) ZoBKZ) vo výške zostatku úverov budúcich
predávajúcich, ktoré sú zabezpečené záložným právom k predmetu kúpy, a to podľa vyčíslenia ČSOB,
a.s., mala byť uhradená bezodkladne po povolení vkladu vlastníckych práv v prospech budúceho

kupujúceho, a to z notárskej úschovy zriadenej budúcim kupujúcim (žalobcom) v prospech budúcich
predávajúcich za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny po predložení prísl. listov vlastníctva
použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník v príslušných spoluvlastníckych podieloch,
ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zapísaný budúci kupujúci a súčasne budú na
príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na LV v deň podpisu kúpnej zmluvy.

Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára o zložení dohodnutej časti kúpnej
ceny do notárskej úschovy predloží budúci kupujúci predávajúcim v origináli najneskôr pri podpise
riadnej kúpnej zmluvy. Tretia časť kúpnej ceny (čl. III. písm. c) ZOBKZ) vo výške zostatku sumy
dojednanej kúpnej ceny po odrátaní sumy uhradenej podľa písm. a), b) mala byť uhradená z notárskej
úschovy zriadenej budúcim kupujúcim v prospech predávajúcich za účelom úhrady tretej časti na účet

určený zo strany predávajúcich, ktorí označia ako miesto platby, a to v lehote do 3 pracovných dní od
predloženia prísl. LV použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník v príslušných spoluvl.
podieloch, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, zapísaný budúci kupujúci a súčasne
budú na príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na LV v deň podpisu kúpnej
zmluvy. Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára o zložení dohodnutej časti

kúpnejcenydonotárskejúschovypredložíbudúcikupujúcipredávajúcimvoriginálinajneskôrpripodpise
riadnej kúpnej zmluvy. Z potvrdenia notára mal preukázané zloženie sumy 108.500,- eur do úschovy od
žalobcu za účelom zaplatenia kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Zohľadnil stranami predloženú
emailovú komunikáciu

4. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, § 326 ods. 1, § 328 ods.
1, 2 a § 329 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a oboznámením sa s obsahom
spisu dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia.5. Vychádzal z úvahy, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia

sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5
Cdo91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív civilné právo a procesné, Eurokódex s.r.o.,
Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky

okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. us 102/2005, III. us. 298/2008, atď.).

6.1. Najskôr sa zaoberal dôvodnosťou a trvaním nároku uplatneného žalobcom. Zo skutočností
tvrdených žalobcom a listinných dôkazov ním predložených mal preukázané, že M. F. po celý čas
komunikovala za žalobcu so žalovanými (pôvodne, ako to vyplýva aj z listinných dôkazov, mala už
ZoBKZ uzavrieť M. F.) prostredníctvom svojho mailu, čo žalovaní v priebehu zmluvných rokovaní nijako

nespochybnili. Aj keď z mailu zo 6.10.2023 vyplynulo, že malo dôjsť k zmene na strane kupujúceho,
tak aby ním bola M. F., z neskoršej emailovej komunikácie jednoznačne vyplynulo, že žalovaní zmenu v
osobe kupujúceho odmietli a pripomienkovanie kúpnej zmluvy zasielali aj na email samotného žalobcu
dňa 6.10.2023 (email: satrekmail.com). Žalovaní navrhli uzatvorenie kúpnej zmluvy tak, ako to bolo
pôvodne dohodnuté v ZoBKZ, teda so žalobcom, na čo reagovala M. F. 10.10.2023 zaslaním finálnej

kúpnej zmluvy, kde už ako kupujúci bol uvedený žalobca, a to tak na prvej, ako aj poslednej strane
zmluvy.
6.2. Zo správania sa zmluvných strán zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa súdu prvej inštancie
vyplynulo, že aj keď nedošlo k zaslaniu návrhu kúpnej zmluvy a výzvy na jej uzatvorenie žalobcom
v lehote uvedenej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t.j. do 18.9.2023, zmluvné strany mali aj po

uplynutí tejto lehoty záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalobca prostredníctvom M. F. vyzval žalovaných
na uzatvorenie kúpnej zmluvy (emailom zo dňa 6.10.2023) v lehote do 12.10.2023 a zaslal im aj návrh
kúpnej zmluvy (emailom zo dňa 10.10.2023), na čo už žalovaní nijako nereagovali. Nestotožnil sa s
argumentáciou žalovaných, že to bol žalobca, kto menil platobné podmienky kúpnej ceny, naopak
s poukazom na mail zo dňa 9.10.2023 bol toho názoru, že to boli práve žalovaní, ktorí navrhli zmenu

spôsobu platenia kúpnej ceny.
6.3. Na základe uvedeného mal súd za to, že tu existovala vôľa žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu so
žalovanými, súd preto konštatoval, že sa mu javí nárok žalobcu vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť
ochrana neodkladným opatrením, ako dôvodný.

7.1. Súd nepovažoval za dôvodné žalobcom tvrdené ohrozenie výkonu rozhodnutia pre prípad
úspechu žalobcu v tomto spore. Dôvodil, že rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu
nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto
rozhodnutia, pokiaľ odporcovia svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom
rozsudkudobrovoľnenesplnia.Bezprostrednýmúčinkomprávoplatnostitakéhotorozsudkuje,žezmluva

sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
7.2. Za osvedčený dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia však považoval potrebu bezodkladne
upraviť pomery sporových strán. Súd ma za osvedčené, že žalobca uhradil odporcom časť kúpnej
ceny 1.500 eur, ktorá mu nebola vrátená. Žalovaní napriek tomu, že im bola emailom zaslaná výzva
na uzatvorenie kúpnej zmluvy (6.10.2023) a návrh kúpnej zmluvy (10.10.2023) nepristúpili k uzavretiu

kúpnej zmluvy so žalobcom, pričom mu nevrátili časť kúpnej ceny 1.500 eur. To, či došlo k platnému
odstúpeniu od ZoBKZ zo strany žalovaných, bude predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaní však
inzerovali na internetovom portáli nehnuteľnosti.sk predaj dotknutého bytu, teda majú zjavný záujem
predať dotknutú nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve, napokon aj žalobca sa o ponuke týchto
nehnuteľností na predaj dozvedel prostredníctvom inzercie na internete. V prípade, že by došlo k predaju

týchto nehnuteľností žalovanými tretej osobe, zmarila by sa tým možnosť rozhodnúť (nahradiť prejav
vôle žalovaných) vo veci samej. Nenariadením vyššie uvedeného neodkladného opatrenia by sa sťažilo
postavenie žalobcu do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

8. O trovách konania spojených s neodkladným opatrením súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko

o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

9.1. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP a žiadali, aby súd neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietol.9.2. V prvom rade namietali, že skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie dôkazy, zároveň
súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a skutočnosti, ktoré konštatuje sú podľa žalovaných
v priamom rozpore s dôkazmi v spise. Poukázali na mailovú komunikáciu medzi stranami a obsah listín,

ktoré sa nachádzajú v spise. Majú za to, že nebola osvedčená skutočnosť, že M. F. bola poverená
žalobcom,alenaopakpodľaichnázoruM.F.následnekonalavosvojommeneatvrdila,žežalobcanemá
záujem o kúpu bytu, kupujúcou bude ona. Potom ako žalovaní vyjadrili súhlas so zmenou kupujúceho
(keď kupujúcou mala byť M. F.), táto im doručila dňa 6.10.2023 mail, ktorého prílohou je zmluva,
kde je práve ona uvedená ako kupujúca. V uvedenej zmluve je však rozpor, keď v záhlaví zmluvy je

uvedená M. A. F. a pri podpise zase A. B. C., na ktorú skutočnosť žalovaní aj upozornili. Následne
10.10.2023 bol už opätovne uvedený žalobca ako kupujúci, avšak k dohode na tejto zmene medzi
stranami nedošlo. Zároveň žalovaní namietajú, že im nebolo doručené ani stanovisko žalobcu, či
súhlasí, aby opätovne vystupoval ako kupujúci. Žalovaní
teda zdôrazňujú, že im nikdy nebola doručená zmluva, ktorá tvorí petit žaloby. Žalovaní namietajú, že ak
prišlo dňa 5.10.2023 k zmene subjektu na M. F. ako kupujúcu - oferta, žalovaní ako kupujúci túto zmenu

akceptovali - akceptácia dňa 6.10.2023, čo oznámili žalobcovi a ten uvedenú skutočnosť nerozporoval.
Preto majú za to, že žalobca nemôže opätovne bez ich súhlasu meniť subjekt späť na žalobcu (dňa
10.10.2024) a opätovne sa domáhať nárokov zo zmluvy, na ktorej už netrval, nakoľko došlo k zmene
subjektov (súhlasil, aby kupujúca bola M. F. v zmysle emailu zo dňa 5.2.2024).
9.3. Ďalej poukázali na to, že aj v priebehu tohto konania im M. F. zaslala opätovne email, v zmysle

ktorého znovu má byť kupujúcou ona, aj keď zároveň uviedla, že to nemá byť prejavom vzdania sa
práva na uzavretie kúpnej zmluvy A. C., ale len návrh rozumného usporiadania veci, keďže A. C.
sa v samostatnej zmluve o budúcej zmluve zaviazal previesť byt na pôvodnú kupujúcu (z dôvodu
žalovanými vymyslených okolností v čase uzatvárania ZoBKZ, o ktorých sa neskôr ukázalo, že sú
vedome nepravdivé). S poukazom na uvedené žalovaní tvrdia, že nie je daná vôľa žalobcu na

uzatvorenie zmluvy.
9.4. Zároveň žalovaní majú za to, že nie je naplnená ani podmienka naliehavého právneho záujmu,
keďže inzerát podaný minulého roku bol už minulého roku aj stiahnutý.

10.1. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že odvolanie považuje za nedôvodné,

preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, potvrdil ako vecne správne a súladné so zákonom.
10.2. Žalobca poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaných v odvolaní, keď na jednej strane tvrdia,
že im nebol doručený návrh kúpnej zmluvy a na druhej strane uvádzajú, že im bol doručený návrh
kúpnej zmluvy, avšak považujú ho za svojvoľnú, spätnú zmenu kupujúceho, keďže k dohode na

tejto údajnej ďalšej zmene kupujúceho (z M. F. na žalobcu) medzi stranami nedošlo. Žalovaní podľa
neho argumenty a citované časti vzájomnej komunikácie uvádzajú účelovo povytrhávané z kontextu
a v príkrom rozpore s ostatnými v spise sa nachádzajúcimi dôkazmi. Uvádzajú vedome nepravdivé
a hrubo zavádzajúce tvrdenia, ktoré žalobca popiera. Žalovaní pritom nepopreli skutkové tvrdenia
žalobcu z jeho podania zo dňa 25.1.2024 týkajúce sa okolností uzatvárania zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, za akých došlo k prvej zmene kupujúceho. Medzi stranami sporu nie je sporné, že vlastníčkou
bytu (kupujúcou) mala byť od počiatku M. F. a pri zmene jej osoby na žalobcu v čase podpisu zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve sa dohodlo, že všetky záležitosti okolo prevodu bude v mene žalobcu riešiť
ona. Namietanie predloženia splnomocnenia žalovanými, až v konaní pred súdom považuje len za
ďalší prejav ich nečestnosti. Žalobca zdôraznil, že k prvej zmene kupujúceho nedošlo z dôvodu akejsi

nerozhodnosti žalobcu či svojvôle M. F., ale jednoznačne z dôvodu nečestného a špekulatívneho
správania sa žalovaných, ktorí si vymysleli výročie fixácie svojich úverov a na podklade tejto lži nastavili
zmluvné podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak, že výsledkom procesu uzatvárania kúpnej
zmluvy mal byť z pohľadu žalovaných za každých okolností vznik ich nároku na zmluvnú pokutu voči
kupujúcemu vo výške preddavku na kúpnu cenu. Poukázal na to, že žalovaní ignorujú všetky snahy

žalobcu o usporiadanie vzájomných vzťahov mimosúdne, prestali komunikovať a predmetný byt začali
ďalej ponúkať na predaj za rovnakú cenu. Žalobca ďalej poukázal aj na ďalšiu komunikáciu medzi
stranami a pokusy o uzatvorenie kúpnej zmluvy.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných
nie je možné vyhovieť.12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto
rozsahu potvrdil.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených
počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného
ohrozenia budúcej exekúcie.

18. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a

trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení
nariadených počas konania).

19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

20. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

21.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

22. Pretože bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy, súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa
aktuálneho stavu konania. Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatreniaopísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

23. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

24. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že

dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov

a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

25. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, pretože žalobca osvedčil nárok, ktorému sa
má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a zároveň osvedčil skutočnosť, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov môžu byť

ohrozené jeho majetkové práva, ktorých ochrany sa domáha v súdnom konaní.

26. Žalobca sa v preskúmavanom prípade neodkladným opatrením domáha, aby súd do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovaným nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami
z dôvodu správania sa žalovaných, v dôsledku ktorého po uzatvorení zmluvy o budúcej (kúpnej) zmluve

nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, pričom on uhradil žalovaným preddavok
na kúpnu zmluvu 1.500 € a zložil v prospech žalovaných do notárskej úschovy sumu 108.500 €.

27. Súd prvej inštancie bral zreteľ na tvrdenia strán sporu uvedené v ich písomných podaniach,
posúdil stranami predložené listinné dôkazy preukazujúce vzájomnú komunikáciu strán sporu a dospel

k správnemu záveru, že žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným
opatrenímakoajpotrebuneodkladnejúpravypomerovstránsporutrvajúcejdoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej.

28. Aj odvolací súd dospel k záveru, že za situácie, kým nie je s konečnou platnosťou (právoplatným

rozhodnutím súdu) vyriešená otázka, ktorá je predmetom konania vo veci samej (povinnosť žalovaných
uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu vyplývajúca zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi
stranami), je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobcu nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia.

29. Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a neumožňujú prijať iné závery. Nimi uvádzané skutočnosti vzťahujúce sa
na vzájomnú komunikáciu nie sú spôsobilé vyvrátiť záver súdu o osvedčení nároku, ktorému má byť

poskytnutá ochrana a potreby úpravy pomerov medzi stranami do skončenia konania vo veci. Naopak
nimi uvádzané tvrdenia potvrdzujú problém v komunikácii medzi stranami, spornosť ich stanovísk
a potrebu ingerencie súdu.30. Otázka žalovanými namietanej vôle žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu (resp. tvrdenej zmeny zmluvnej
strany a následkov s tým spojených) bude predmetnom dokazovania vo veci samej a až na základe
výsledkov vykonaného dokazovanie bude možné s určitosťou ustáliť či je žaloba dôvodná. Do tej doby

sa vzhľadom na osvedčené skutočnosti (ktoré v tomto štádiu konania spochybňujú dôvodnosť námietok
žalovaných a ich postupu po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve) javí potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán nariadením neodkladného opatrenia tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej
inštancie, z ktorého dôvodu odvolací súd jeho uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

31. O trovách tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania,
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).