Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42C/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205071
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424205071.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. E. 2/
A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. E., obaja zast.: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka,
so sídlom Štefánikova 21/111, Trnava, IČO: 42 226 279, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX/XX, I., o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobcovi a o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnosti
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres D.,
obec J. K., katastrálne územie J. K., a to k stavbe – rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, stojacom
na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX, pozemku, parcela registra „C“, parcelné
číslo XXXX/XXX o výmere 118 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok, parcela
registra „C“ , parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 260 m2, druh pozemku ostatná plocha, vo výlučnom

vlastníctve žalovanej, spoluvlastnícky podiel 1/1, v prospech žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaných voči žalovanej priznanej uznesením Okresného súdu
Pezinok zo dňa zo dňa 03.05.2024, č. k. 10C/9/2016-782 vo výške 34.0005,07 eur a pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 21.953,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 21.12.2021 do zaplatenia uplatnenej v konaní vedenom na Mestskom súde

Bratislava IV pod sp. zn. B3- 11C/28/2023.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.05.2024, tunajšiemu súd doručeným dňa 21.05.2024, sa žalobcovia

domáhali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam evidovaným
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom L. M. D., katastrálny odbor, okres Senec, obec J. K., katastrálne
územie J. K., a to k stavbe – rodinný dom, so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parcely registra
"C" parc. č. XXXX/XXX, pozemku parcely registra “C“ parc. č. XXXX/XXX, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu 1/1 (ďalej len „Nehnuteľnosti“) záložné právo v prospech žalobcov.

2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili nasledovnými
skutočnosťami. Žalobcovia majú voči žalovanej a dlžníkovi v 2. rade - bratovi žalovanej G. H., nar.
XX.XX.XXXX judikovanú pohľadávku na náhradu trov konania, priznanú uznesením Okresného súdu
Pezinok zo dňa 03.05.2024, č. k. 10C/9/2016-782, ktorým súd rozhodol o výške trov konania, na
ktoré nárok bol žalobcom priznaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2023, č. k.
14Co/3/2021 - 726 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2024

č. k. 14Co/3/2021-745. Pohľadávka nie je splatná, nakoľko uznesenie Okresného súdu Pezinok
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2023, č.k. 14Co/3/2021-726 bol rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430 v
napadnutej časti zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá, žalovaným (v tomto konaní žalobcom) súd
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade (v

tomto konaní žalovaná a dlžník v 2. rade) v rozsahu 100%. Následne, dopĺňacím rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2024, č. k. 14Co/3/2021-745 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 26.09.2023, č. k. 14Co/3/2021-726 doplnený o výrok, že žalovaným (v tomto konaní žalobcom)
sa priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1 a 2 (v tomto konaní žalovaná
a dlžník v 2. rade) v rozsahu 100%. Vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty, uvedené rozhodnutia

nie je možné napadnúť dovolaním. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.05.2024, č. k.
10C/9/2016-782 boli žalobcovia (v tomto konaní žalovaná a dlžník v 2. rade) uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovaným (v tomto konaní žalobcom) trovy prvoinštančného, odvolacieho a
dovolacieho konania vo výške 6.571,50 eur za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia
vo výške 27.433,57 eur. Žalobcovia majú voči žalovanej aj ďalšiu judikovanú nesplatnú, avšak zatiaľ
neprávoplatnúpohľadávkuvovýške43.906,-eurspoluspríslušenstvom.Predmetnápohľadávkavznikla

tým, že žalobcovia na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 31.03.2020, č. k. 14Co/115/2018-532 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo
dňa 27.12.2017, č. k. 10C/9/2016-430 zaplatili dňa 17.07.2020 žalovanej a dlžníkovi v 2. rade sumu
43.906,- eur. Následne však Krajský súd v Bratislave, na základe zrušenia jeho rozhodnutia dovolacím
súdom rozhodol tak že žalobu zamietol a žalovaným (v tomto konaní žalobcom) priznal nárok na

náhradu trov konania. Na základe uvedeného sa žalobcovia žalobou podanou na Mestskom súde
BratislavaIV(konanievedenépodsp.zn.B3-11C/28/2023)vočižalovanejadlžníkoviv2.radedomáhajú
vydania bezdôvodného obohatenia. Mestský súd Bratislava IV na pojednávaní dňa 09.05.2024 vyhlásil
rozsudok, ktorým žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu
vo výške 21.953,- eur spolu s príslušenstvom a dlžníkovi v 2. rade zaplatiť žalobcom spoločne a

nerozdielne sumu vo výške 21.953,- eur spolu s príslušenstvom a zároveň žalobcom priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Žalovaná mala na pojednávaní dňa 09.05.2024 avizovať, že dobrovoľné plnenie je z jej strany vylúčené.
Nemá mať dostatok finančných prostriedkov ani na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania,
ďalej mala verbalizovať, že súdny exekútor pri prípadnom výkone rozhodnutia pohľadávku žalobcov

nevymôže, nakoľko nedisponuje žiadnym majetkom. Následným preverovaním bonity žalovanej zistili
že má dlh na zdravotnom poistení vo výške 611,30 eur. Dlžník v 2. rade je evidovaný v zozname
dlžníkov Sociálnej poisťovne, kde má neuhradený záväzok vo výške 361,98 eur, zároveň je jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti EnterTheVoid s.r.o., IČO: 53 456 726, ktorá má ma dlh voči
Sociálnej poisťovni vo výške 10.207,- eur a voči Finančnej správe vo výške 360,- eur. Jediným majetok

žalovanej majú byť Nehnuteľnosti, ktoré sú naviac zaťažené záložným právom v prospech Tatra banka,
a.s. Zabezpečovacím opatrením navrhovaného znenia sa teda domáhajú zabezpečenia peňažných
pohľadávok žalobcov voči žalovanej vo výške 34.005,07 eur z uznesenia Okresného súdu Pezinok
zo dňa 03.05.2024, č. k. 10C/9/2016-792 a pohľadávky vo výške 21.953 eur spolu s 5% úrokom z
omeškania ročne od 21.12.2021 do zaplatenia priznanej rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo

dňa 09.05.2024, č. k. B3-11C/28/2023. Majú za to že vzhľadom na už avizovaný nezáujem plniť zo strany
žalovanej ako aj množstvo existujúcich záväzkov žalovanej a dlžníka v 2. rade a ich zrejme ľahostajný
prístupukplneniusizákonnýchpovinnostíjedanédôvodnáobavazmareniavýkonuprípadnejexekúcie.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovi priložili rozsudok Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 26.09.2023, č. k. 14Co/3/2021-726, dopĺňací rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 16.01.2024, č. k. 14Co/3/2021-745, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.05.2024,
č. k. 10C/9/2016-782, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z OR SR spoločnosti EnterTheVoid
s.r.o., IČO: 53 456 726, printscreen z webovej stránky finstat.sk printscreen webovej stránky Sociálnej
poisťovne – zoznam dlžníkov, printscreen webovej stránky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. –

Zoznam dlžníkov.

4. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.6. Podľa § 343 ods. 3, CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom slúžiacim na posilnenie istoty veriteľa, že v
prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom

tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa
použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré

má povahu riadneho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo,
ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho
opatreniazhľadiskajehocharakteruzáložnéhoprávanadobúdajúsubjektyzabezpečovaciehoopatrenia
postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva
a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým

spojené sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade plurality záložných práv
na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa abude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho
nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

21. Jedným zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch,
keď dlžník realizuje úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako

postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

22. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca

súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

23. Pro rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie teda musí súd skúmať,

či účel sledovaný žalobcami (v tomto prípade zabezpečenie už judikovanej peňažnej pohľadávky)
je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, existenciu spôsobilého predmetu záložného práva
ako aj to, či existuje obava z ohrozenia exekúcie. Zároveň musí prihliadať aj na zásadu primeranosti
zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži
inštitút zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Na to, aby bolo zabezpečovacie

opatrenie nariadené, musia byť naplnené všetky v predchádzajúcich odsekoch uvedené atribúty.
Žalobcovia riadne osvedčili existenciu judikovaných peňažných pohľadávok voči žalovanej, spolu vo
výške 55.958,07 eur. Zo žalobcami popisovaného správania žalovanej v súdnom konaní, v ktorom
došlo k priznaniu pohľadávky žalovaným a avizovanej neschopnosti plniť svoje záväzky ako aj s
prihliadnutím na žalobcami osvedčené dlhy tak žalobkyne ako aj jej spoludlžníka, s ktorý sú na

zaplatenie jednej z judikovaných pohľadávok zaviazaní spoločne a nerozdielne, možno vyvodiť záver
o existencii dôvodnej obavy ohrozenia prípadnej exekúcie. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť,
že Nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovanej, pričom aj na tieto je podľa výpisu z listu
vlastníctva zriadené záložné právo v prospech finančnej inštitúcie. Na základe uvedeného má súd za
osvedčenú dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v

požadovanom znení sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v
právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Konajúci súd má za to, že v danom prípade je požiadavka
proporcionalitysplnená,keďžesvýkonomzáložnéhoprávajemožnézačaťažnazákladeprávoplatného
rozhodnutia. Záložné právo na Nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej
peňažnej pohľadávky žalobcov. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať

s jej patriacimi Nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej
peňažnej pohľadávky tak nevzniká ani celkom zjavný nepomer medzi zásahom do majetkových práv
žalovanej a výhodou (posilnením pozície), ktorú tak získajú žalobcovia. Súd zároveň uvádza, že zásah
do práv žalovanej nastúpi až vtedy, ak žalovaná nebude ochotná splniť, čo jej budú ukladať právoplatnésúdne rozhodnutia, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako budú pohľadávky právoplatne
priznané.

24. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu
žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické
úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre
vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže

žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, že
zabezpečovacie opatrenia požadovaného znenia nariadil.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd voči
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov
konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.