Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107206540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8107206540.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.IgoraRaganaačlenovsenátuJUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: JUDr. Márie Ledinskej, so sídlom
kancelárie Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, správcu konkurznej podstaty úpadcu SALMO-THERM,
spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze, Hlavné námestie 10, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 670
857, proti žalovanému v 1. rade: Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Kežmarok, Hlavné
námestie 10, 060 01 Kežmarok, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie
sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, žalovanému v 2. rade: SALMOTHERM - Invest, s.
r. o., 059 72 Vrbov 299, IČO: 36 660 639, zastúpený: bodnarlegal, s. r. o., Žriedlová 3, 040 01 Košice –

mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vydanie vecí,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 20.5.2021, č. k. 2Cbi/1/2007 – 905, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 20.5.2021, č. k. 2Cbi/1/2007 – 905.

II. Žalovanému v 1. a 2.rade priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným
a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. a III.).

2. Súd prvej inštancie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti (i) darovacej zmluvy
zo dňa 24.7.2006, uzatvorenej medzi SALMO-THERM, spoločnosť s ručením obmedzeným (úpadcom)
ako darujúcim a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v nej
uvedené a (ii) darovacej zmluvy zo dňa 3.8.2006, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako darujúcim
a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v nej uvedené, ako aj
uloženia povinnosti ich vydania do všeobecnej podstaty úpadcu, rozhodol podľa § 57 ods. 1 až 4, §

58, § 59 ods. 1, 3, 4, § 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, v znení účinnom do 25.4.2007 (ďalej len „ZKR“) a uviedol, že úpadca bol v čase
uzavretia predmetných darovacích zmlúv štandardne fungujúcou spoločnosťou s očakávaným príjmom
aktív. Žalobca nepreukázal, že predmetné odporované právne úkony spôsobili úpadok dlžníka, alebo
boli urobené počas úpadku dlžníka. K predmetným úkonom došlo v prvej polovici kalendárneho roka,
teda v čase, keď vzhľadom na okolnosti mal úpadca v očakávanej sezóne príjem aktív predpokladaný,
čo potvrdzuje aj jeho ďalšie prevádzkovanie činnosti až do konca kalendárneho roka 2006. V konaní tak

nebolo preukázané splnenie predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu bez primeraného
protiplnenia ani ukracujúceho právneho úkonu. Súd prvej inštancie svoj záver oprel o znalecký posudok
č. 5/2020 zo dňa 10.9.2020 znalca Ing. Mgr. Jaroslava Ďaďa, PhD., ktorý vyslovil, že darovacia zmluva
zo dňa 24.7.2006 nebola uzavretá počas úpadku úpadcu a súčasne ani takýto úpadok nespôsobila.Úpadok nastal až o niekoľko mesiacov neskôr, a to z dôvodov, ktoré s predmetnou darovacou zmluvou
nijako nesúvisia, a to dňa 24.10.2006, kedy došlo k výplate nerozdeleného zisku vo výške 1.200.000,-
Sk /39.832,70 eur/.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že úpadca v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu účtoval
len o peňažných záväzkoch voči dvom veriteľom, pričom žiaden z týchto veriteľov si v konkurznom
konaní úpadcu neprihlásil žiadnu pohľadávku. Tieto pohľadávky boli uhradené žalovaným v 2. rade, a
teda veritelia neboli na svojich pohľadávkach ukrátení. Vo vzťahu k záväzkom úpadcu voči A. B. a C.

B. súd prvej inštancie uviedol, že hoci sa tieto považujú v konkurze zo zákona zistené, teda nesporné
(§ 32 ods. 4 ZKR), uvedené bez splnenia ďalších podmienok nepostačuje na úspešné odporovanie
právnemu úkonu. Žalobca nepreukázal, že sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi v jeho
vtedajšej bonite zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok (v hodnote rozhodujúcej v čase
uskutočnenia napadnutého úkonu), na uspokojenie pohľadávok vtedy známych veriteľov (vo výške
aktuálnej v tom čase). V konaní teda nebola preukázaná existencia konkrétneho veriteľa, ktorý bol

napadnutým úkonom v danom čase ukrátený, nakoľko v tom čase si dlžník svoje záväzky plnil v lehotách
ich splatnosti a nesplnil len predmetný sporný záväzok, ktorý neuznal.

4. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný v 2. rade mohol aj pri vynaložení odbornej starostlivosti poznať okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právnych úkonov.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a čl. 4. ods. 1 a 2 C.s.p,
pričom úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Úspešnosť
strán sporu zohľadnil aj pri rozhodovaní o náhrade trov štátu.

6. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie
a vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Žalobca poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f), h) C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní neriadil právnym názorom
odvolacieho súdu.

7. Žalobca poukázal na svoje skôr vyjadrené výhrady voči znaleckému posudku vypracovanému
znalcom Ing. Mgr. Jaroslavom Ďaďom, PhD. a uviedol, že znalecký posudok sám o sebe nemôže byť
jediným dôkazom preukazujúcim, že odporované právne úkony neboli urobené počas úpadku úpadcu
a súčasne ani takýto úpadok nespôsobili.

8. Žalobca uviedol, že v dôsledku odporovaných úkonov došlo k ukráteniu tých veriteľov, ktorých
pohľadávky boli správcom zistené v konkurze. Žalobca je aj naďalej presvedčený o tom, že preukázal
príčinnú súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, čo vyplýva priamo z dokladov
priložených k návrhu na vyhlásenie konkurzu a to zo „zoznamu majetku“ a „zoznamu záväzkov“ za rok

2006. Z týchto dokladov týkajúcich sa účtovného roku 2006 vyplýva, že majetok dlžníka k 31.12.2006
predstavoval hodnotu vo výške 17.488,60 Sk a jeho záväzky predstavovali hodnotu vo výške 173.549,-
Sk. Z týchto údajov je zrejmé, že dlžník bol k 31.12.2006 v úpadku z dôvodu jeho predĺženia, keďže tak,
ako to sám v návrhu uviedol, mal dlžník viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov
presiahla hodnotu jeho majetku. Za takto zisteného skutkového stavu už podľa názoru žalobcu nebolo

potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom zisťovania, či bol dlžník v čase urobenia právneho
úkonu, ktorému sa v tomto konaní odporuje, v úpadku a to aj vzhľadom k tomu, že pre spriaznenosť
účastníkov tohto právneho úkonu sa v súlade s § 58 ods. 2 ZKR úpadok dlžníka v čase urobenia
právneho úkonu predpokladá.

9. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,
pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými úlohami, ktoré odvolací súd v predchádzajúcom
rozhodnutí súdu prvej inštancie uložil.

10. Žalovaný v 2. rade navrhol potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že

závery znaleckého posudku č. 5/2020 sú jednoznačné a neboli nijako relevantne spochybnené žiadnou
zo strán. S ohľadom na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. marca 2018, sp.
zn. 32Cdo/2197/2016 súdu neprislúcha preskúmavať vecnú správnosť znaleckého posudku. Výhradyžalobcu k znaleckému posudku považuje žalovaný v 2. rade za všeobecné a nešpecifikované, ktoré
nemajú povahu odborného spochybnenia záverov znaleckého posudku.

11. Žalovaný v 2. rade uviedol, že dôležitou v tomto konaní je len otázka, či boli predmetné úkony
vykonané v úpadku alebo takýto úpadok spôsobili. Znalec uvedené jednoznačne vylúčil. Úpadok nastal
o niekoľko mesiacov neskôr, a to z dôvodu, ktorý s predmetnou darovacou zmluvou nijako nesúvisí
(úpadok nastal 24.10.2006, kedy došlo k výplate nerozdeleného zisku vo výške 1.200.000 Sk). Tvrdenie
žalobcu o tom, že úpadca mal byť k 31.12.2016 predlžený je preto bez významu a nijako nevstupuje do

hodnotenia odporovateľnosti odporovaných úkonov.

12. Ďalej uviedol, že je vylúčené odporovať dotknutým právnym úkonom ako úkonom ukracujúcim,
nakoľko nie je naplnená podmienka podľa § 57 ods. 6 ZKR, teda ukrátenie uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

13. K záväzkom úpadcu voči pôvodným veriteľom A. B. a C. B. žalovaný v 2. rade uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/84/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 5Co/120/2009 bola autoritatívne potvrdená ich neexistencia. Pohľadávky ukráteného
veriteľa teda neexistujú a tak ani úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov.

14. Záverom žalovaný v 2. rade uviedol, že voči nemu je vylúčené odporovanie právnemu úkonu aj
z dôvodu nesplnenia sprísnených podmienok podľa § 62 ods. 2 ZKR. Žalovaný v 2. rade nemohol ani
pri vynaložení odbornej starostlivosti poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnych úkonov,
nakoľko pohľadávku pôvodných veriteľov A. B. a C. B. úpadca neviedol v účtovníctve.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka

alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa teda vyžaduje, (i) aby
právny úkon dlžníka bol bez primeraného protiplnenia, (ii) existovala príčinná súvislosť medzi právnym
úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku
a (iii) došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dôkazné bremeno o existencii všetkých
predpokladov je na žalobcovi (správcovi). Zákon otáča dôkazné bremeno, ak bol právny úkon urobený

v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (§ 9 ZKR). V takom prípade zákon predpokladá, že v čase
urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku nebude preukazovať dlžník,
pretoženiejeúčastníkomkonania,alenadobúdateľprospechu.Existenciuostatnýchpredpokladovmusí
preukázať žalobca (správca).

18. Je nesporným, že v danom prípade existoval právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia a to
bezodplatný právny úkon darovania, ktorým úpadca daroval dňa 24.7.2006 žalovanému v 1. rade svoj
nehnuteľný majetok.

19. Vzhľadom na odborné okolnosti daného prípadu bolo v danej veci vykonané znalecké dokazovanie.

Konkrétne bola súdom ustanovená znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment D. E. F., ktorej súd prvej
inštancie ako znaleckú úlohu uložil, aby určila, či bol úpadca v čase prevodu nehnuteľností predĺžený.
Zároveň jej uložil, aby presne špecifikovala, kedy začal byť úpadca v úpadku, t. j. kedy už nebol spôsobilý
splácať svoje záväzky. Znalkyňa určila, že úpadca bol predĺžený dňa 31.12.2006, keď vykazoval vlastné
imanie v zápornej výške 34.558,31 eur. V roku 2006 úpadca dosiahol účtovnú stratu 138.797,60 eur,

ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinená ostatnými nákladmi z riadku č. 26 výkazu ziskov
a strát za rok 2006. Tento však znalkyňa nemohla bližšie analyzovať, nakoľko ho nemala k dispozícii.
Znalkyňa tak uzavrela, že nevie určiť, či bol úpadca v čase prevodu nehnuteľností predĺžený. Nevedela
určiť ani čas, kedy začal byť úpadca v úpadku, t. j. kedy už nebol spôsobilý splácať svoje záväzky.20. Na skutočnosť, že znalecký posudok nepriniesol odpovede na všetky odborné otázky súvisiace
s predmetnou vecou, reagoval žalovaný v 2. rade tak, že si dal vypracovať súkromný znalecký

posudok znalcom z odboru Priemyselné vlastníctvo a Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo
a daňovníctvo, financie, a to Ing. Jaroslavom Ďaďom, PhD. Ten vypracoval znalecké posudky č. 2/2019
a 5/2020. Znalec uviedol, že ku dňu 24.7.2006 (dátumu prvej darovacej zmluvy – pozn. odvolacieho
súdu) finančný majetok úpadcu pokrýval odhadované splatné záväzky trojnásobne, teda úpadca nebol
k tomuto dátumu v úpadku. Darovanie nehnuteľností podľa znalca nespôsobilo stav predlženia úpadcu,

keď vzhľadom na výšku vlastného imania by aj po zohľadnení darovania bolo toto vlastné imanie
kladné vo výške 7.365.291,- Sk. Úpadok podľa znalca nastal dňa 24.10.2006, kedy došlo k výplate
nerozdeleného zisku vo výške 1.200.000,- Sk, čoho dôsledkom pokleslo vlastné imanie na negatívnu
hodnotu, a zároveň sa zásadne znížila hodnota najlikvidnejšieho (finančného) majetku úpadcu. Znalec
teda uzavrel, že úpadca v čase darovania nebol v úpadku a darovanie ani úpadok nespôsobilo.

21. Uvedeným súkromným znaleckým posudkom teda žalovaný v 2. rade preukázal, že úpadca v čase
darovania nebol v úpadku a darovanie ani úpadok nespôsobilo, čo vylučuje splnenie zákonných
podmienok pre odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR).

22. K súkromnému znaleckému posudku žalobca uviedol len to, že ako správca nemal k dispozícii

Hlavnú knihu syntetickej evidencie úpadcu, preto nevie posúdiť, či sú údaje zistené z nej autentické
a reprezentujú účtovný stav úpadcu tak, aby znalec mohol učiniť takýto jednoznačný záver o tom, že
úpadca v čase darovania nebol v úpadku a darovanie ani úpadok nespôsobilo. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobca neuviedol také argumenty a nepredložil také dôkazy, ktorými by vyvrátil znalcom
učinené odborné závery. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že znalecký posudok sám o sebe nemôže

byť jediným dôkazom preukazujúcim, že odporované právne úkony neboli urobené počas úpadku
úpadcu a súčasne ani takýto úpadok nespôsobili, uvedené je pravdou, avšak v danej situácii znalecký
posudok nepredstavoval jediný dôkaz. Dôkazmi v danej veci sú všetky podklady, z ktorých znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal a z ktorých vyvodil svoje závery ohľadne posúdenia
odborných otázok. Rozsudok súdu prvej inštancie teda nebol založený na jedinom dôkaze ale na

komplexe dôkazov, ktoré boli vyhodnotené cez odbornú a právnu stránku veci.

23. Súd prvej inštancie teda v danom prípade dospel na základe riadne vykonaného dokazovania
k správnemu právnemu záveru, že predmetné odporované právne úkony nespôsobili úpadok dlžníka a
neboli urobené počas úpadku dlžníka, teda nebolo preukázané splnenie tohto predpokladu úspešného

odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia. Keďže nebola preukázaná existencia
príčinnej súvislosti medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom či vykonanie právneho úkonu
už počas existujúceho úpadku, teda nie je daná jedna z troch zákonom stanovených podmienok pre
odporovanie podľa § 58 ZKR, nie je potrebné zaujímať stanovisko k splneniu/nesplneniu ďalšej, či
ďalších podmienok.

24. Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ukracujúci
právny úkon), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo
musel byť druhej strane známy (§ 60 ZKR). V zmysle tohto zákonného ustanovenia je tak nevyhnutné
skúmať, či právny úkon darovacej zmluvy bol ukracujúcim právnym úkonom, teda, či ním úpadca

ukrátil svojho veriteľa či veriteľov. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti
odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku
účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka.Následnepotomjepotrebnéskúmaťúmyselúpadcuavedomosťdruhejstrany(vdanomprípade
žalovaných).

25. Pokiaľ ide o otázku ukrátenia veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu na vyhlásenie konkurzu
vyplýva, že úpadca mal v danom čase peňažné záväzky voči dvom veriteľom, pričom tieto pohľadávky
do konkurzu si veritelia neprihlásili. Z obsahu konkurzného spisu zároveň vyplýva, že boli prihlásené
len pohľadávky (pohľadávka) pôvodných veriteľov A. a C. B. zo zmluvy o sprostredkovaní a provízii

z 27.8.2004, ktoré boli pôvodnými veriteľmi postúpené (rozdelené) na ďalšie subjekty a to COM s.r.o.
Vranov nad Topľou, WESTMINISTER TRADING & CONSULTING LTD. a T-SILVER s.r.o. Brekov.26. Žalovaný v 1. rade v konaní spochybňoval existenciu predmetných pohľadávok, pričom poukazoval
aj na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.1.2009, sp. zn. 1C/84/2008 – 103
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19.8.2009, č. k. 5Co/120/2009 – 154, ktoré bolo

podrobené dovolaciemu prieskumu a to rozhodnutím z 22.11.2010, č. k. 3Cdo/70/2010 – 199, ktorým
NS SR dovolanie žalovaných A. a C. B. odmietol. V uvedených rozhodnutiach všeobecných súdov bolo
vo výroku vyslovené, že zo sprostredkovateľskej zmluvy z 27.8.2004 uzatvorenej medzi úpadcom na
jednej strane a A. a C. B. ako veriteľmi na druhej strane, nárok na províziu nevznikol.

27. Incidenčné konanie sa spravuje v plnom rozsahu ustanoveniami C.s.p. a ZKR určuje len okruh
účastníkov, záväznosť rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní a právne dôsledky voči veriteľom.

28. Odvolací súd udáva, že všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil
niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený
predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s

takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu
úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno-právne predpoklady
pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa
premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá

si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila.

29. Správca ako žalobca je povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve preukázať, že v čase,
keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil
ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla,

nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť.

30. Súd prvej inštancie pritom správne pre účely tohto konania vychádzal z výroku rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 30.1.2009, sp. zn. 1C/84/2008 – 103, ktorého účinky právoplatného
rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané (vyslovené), že právo nevzniklo.

Jehovýrokjetiežzáväznýpresúdyainéštátneorgány,atoajvtedy,akakopredbežnúotázkuposudzujú
právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Z
procesného hľadiska sú právoplatné súdne rozhodnutia záväzné ako prejav autoritatívnej vôle súdu pri
výkone súdnictva. Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie
vzťahu medzi tými istými účastníkmi (ich právnymi nástupcami), než ako o tomto ich právnom vzťahu

už bolo právoplatne rozhodnuté.

31. Keďže nebolo preukázané, že v čase uskutočnenia napádaného právneho úkonu mali prihlásení
veritelia pohľadávku voči dlžníkovi, nemožno dospieť ani k záveru, že darovacia zmluva zo dňa
24.7.2006 ukracuje uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka. Nemožno ukrátiť

uspokojenie pohľadávky, ktorá vôbec nevznikla a zároveň je pojmovo vylúčené, aby takýto úkon bol
urobenýsúmyslomdlžníkaukrátiťneexistujúcehoveriteľa.Vzhľadomktomu,nebolinaplnenéanivšetky
predpoklady vyžadované § 60 ZKR pre úspešné odporovanie napadaných právnych úkonov. Súd prvej
inštancie preto správne splnenie ďalších podmienok podľa § 60 ZKR neskúmal z dôvodu nadbytočnosti.

32. To, že žalobca ako správca konkurznej podstaty prihlásené pohľadávky nepoprel má účinky iba pre
samotné konkurzné konanie, tieto budú predmetom uspokojenia z konkurznej podstaty.

33. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

34. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť

odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

35. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie pritom jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol,
že nepovažoval žalobcom navrhnuté a súdom už vykonané dôkazy za dostatočné pre preukázanierozhodných skutočností na vyslovenie neúčinnosti napádaných právnych úkonov, ktoré dôkazné
bremeno zaťažovalo žalobcu.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti prvého
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalobca
v konaní nepreukázal, že napádané právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi podľa § 58
ZKR, resp. § 60 ZKR.

37. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie priznal úspešným žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
a tretiemu výroku rozsudku, ktorým súdu prvej inštancie priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, ktoré vznikli titulom znaleckého dokazovania.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalobcu proti týmto výrokom rozsudku súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov
konania.

40. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí boli v tomto odvolacom

konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).