Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010821
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010821.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného: N. S.,
nar. XX.XX.XXXX v X., na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trnava prostriedkami
diaľkovej komunikácie dňa 24.05.2024, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66

ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: N. S., nar. XX.XX.XXXX v X., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. XXT/X/XXXX zo
dňa 11.08.2023, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.03.2024 bol na tunajší súd doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, nakoľko má už za sebou 2/3 trestu.

Odsúdený vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda, sp. zn. XXT/X/XXXX zo dňa 11.08.2023 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona, pričom jeho predpokladaný koniec má mať dňa 26.07.2024. Lehota podľa § 66

ods. 1 písmeno a) Trestného zákona uplynula dňa 26.11.2023.

Naverejnomzasadnutíbolioboznámenélistinnédôkazy,atohodnotenieÚVTOS,skrátenývýpisklienta,
aktuálny odpis RT, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. XXT/X/XXXX.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 17.05.2024 vyplýva, že odsúdený bol

do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 30.04.2024. V rámci vnútornej diferenciácie je
umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas
jeho veľmi krátkeho výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej
úrovni, negatívne poznatky o odsúdenom evidované neboli. Správanie a vystupovanie menovaného
počas veľmi krátkeho pobytu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je doposiaľ na požadovanej úrovni
a bezproblémové. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa snaží dodržiavať. Príkazy a nariadenia

príslušníkov rešpektuje. V osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. Zásady osobnej ako aj
kolektívnej hygieny má osvojené. Chodí ustrojený a upravený v zmysle platných interných predpisov.
Doposiaľ počas celého výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne odmenený ani disciplinárne
potrestaný nebol. Doposiaľ nebol ani pracovne zaradený na žiadnom pracovisku, preto je na oddiele
podľa potreby a určenia zapájaný do činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Pridelené úlohy

si plní svedomito. Kontakt počas výkonu trestu neudržiava s nikým a ani nemá záujem sa kontaktovať s
matkoualebobratom.Vzťahyodsúdenéhosblízkourodinousúzjavnenarušenéanefunkčné.Odsúdenýuvádza, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pôjde bývať na ubytovňu do Bratislavy. K
spáchanej trestnej činnosti je nekritický. Odsúdenému boli dňa 20.05.2024 stanovené krátkodobé ciele
zaobchádzania, ktoré z objektívnych príčin nie je možné vyhodnotiť. Jeho resocializačná prognóza je

nepriaznivá,rizikorecidívytrestnejčinnostijevysoké.NazákladeuvedenýchskutočnostíriaditeľÚVTOS
neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný.

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k
žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu uviedol, že v
prípade odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenia a navrhol, aby súd návrhu
nevyhovel a tento zamietol.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu trvá, chcel by ísť na slobodu,
zamestnať sa a vybaviť si svoje veci.

Podľa § 415 ods. 2 Tr. por., o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby

odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby
alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby
uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny

život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,

nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správalvo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia a ku

dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na
výkon trestu preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.

U odsúdeného totiž žiadne polepšenie nenastalo. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že jeho
správanie je síce na požadovanej úrovni, avšak za celý doterajší pobyt vo výkone trestu si nevytvoril
podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne
aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“.
Odsúdený prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého

väzňa. V kontexte faktu, že odsúdený už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda je mu
dobre známy režim výkonu trestu, súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o
formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako
ho má na mysli citované ustanovenie zákona. Navyše je potrebné poukázať na to, že jeho postoj k
spáchanej trestnej činnosti je nekritický, čo zjavne nenasvedčuje tomu, že by doterajší výkon trestu mal

pozitívny vplyv na resocializáciu odsúdeného.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenianaslobodupovedieriadnyživot,t.j.životvsúladesprávnymi,morálnymiaetickýminormami

spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú
dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov

„zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyjetotižnamiestelenvtomprípade,akvzhľadomkuvšetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (N., P. a kol. Trestní
zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Obdobne aj v rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3
Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015) sa za okolnosť, ktorá má pri rozhodovaní

o podmienečnom prepustení význam považuje predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho
trestnej činnosti.

Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v

budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného
vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne
prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenéhoje v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na
slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda za prečin výtržníctva.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že má okrem uvedeného záznamu aj ďalších 10 predchádzajúcich
odsúdení za druhovo rôznorodú trestnú činnosť. V týchto prípadoch súdy ukladali odsúdenému
podmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený sa napriek tomu trestnej činnosti naďalej dopúšťal, o
čom svedčí ďalšia početná trestná činnosť, vrátane trestnej činnosti, za ktorú v súčasnosti vykonáva

trest.

Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy (podľa hodnotenia ústavu).

Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, podľa názoru súdu tieto sú zjavné. V

tomto prípade mnohopočetná recidíva odsúdeného (10 odsúdení v odpise registra trestov) nepochybne
svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty, ba
ani predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody na odsúdeného zjavne nemali
požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní trestnej
činnosti. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä početnosť a druhová recidíva

pri páchaní trestnej činnosti, gradácia závažnosti trestnej činnosti (okrem prečinov spáchal aj zločin)
a opakovanie páchania ďalšej trestnej činnosti (špeciálna recidíva) napriek ukladaným podmienečným
trestom odňatia slobody svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného.
V minulosti bol už dokonca z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že ani proces resocializácie odsúdeného nenaplnil účel v
celom svojom rozsahu, keďže postoj odsúdeného k trestnej činnosti je nekritický.

Správania odsúdeného v minulosti a jeho terajší postoj k trestnej činnosti neumožňuje vysloviť sa v
prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Takéto

očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancu
v podobe mierneho potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie viesť riadny život, túto
možnosť nevyužil, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený.

Zuvedenéhodôvodusúdmáobavu,že ajvprípadepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia

slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania
alebo možnosť podmienečného prepustenia nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Súd je toho
názoru, že odsúdený ako niekoľkonásobný recidivista spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje
garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti.

Pri porovnaní správania odsúdeného na slobode s jeho správaním v ústave na výkon trestu má súd
za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu
počas výkonu trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany
spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na

Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajskýsúd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.