Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124247634
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124247634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX, B., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej:
Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60, Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní
o zaplatenie 350 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobkyni povinná zaplatiť 350 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 6.3.2024
a po odpore žalovanej postúpenou na miestne príslušný Okresný súd Martin dňa 13.5.2024, sa
žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 350 € a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tou skutočnosťou, že žalobkyňa je vlastníkom a držiteľom motorového

vozidla BMW 3, ev. č. B., ktoré viedla dňa 6.10.2023 v čase o 19:50 hod. na ceste Dubná skala 18. Spred
idúceho vozidla Fiat Tipo ev. č. E. odfrkol kameň. Kamienok spôsobil žalobkyni na čelnom skle prasklinu.
Vozidlo škodcu viedol F. G., ktorý je zároveň poistený v poisťovni žalovanej. V uvedenom čase vozidlo
žalobkyne nepredbiehalo žiadne iné vozidlo a oproti nešlo žiadne ďalšie vozidlo. Žalobkyňa následne
škodcu upozornila, že bola spôsobená škoda na jej motorovom vozidle a to svetelnou a zvukovou
signalizáciou. Škodca však zastavil až na pumpe, kde zastavila aj žalobkyňa, následne spísali správu o
nehode, kde škodca uviedol svoje údaje, pričom záznam o dopravnej nehode vlastnoručne podpísal.

3. Následne si žalobkyňa ako poškodená v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov uplatnila nárok na
náhradu škody v spoločnosti Union poisťovňa, a.s., pričom dňa 7.11.2023 zaslala žalovanej dotazník
k oznámeniu o škodovej udalosti na čelnom skle zo dňa 6.10.2023. Za týmto účelom žalobkyňa v čo
možno najkratšom čase predložila všetky potrebné doklady do Union poisťovňa, a.s.. Žalobkyňa si dala

čelnéskloopraviťjehovýmenounovéhočelnéhosklavserviseH.H.,D.I.,IČO:XXXXXXXX,prevádzka
J. X, XXX XX B., na základe čoho jej bola dňa 16.10.2023 vystavená faktúra č. 2023060 na celkovú
sumu 350 €, ktorú dňa 16.10.2023 žalobkyňa uhradila.4. Poisťovňa oznámila žalobkyni listom zo dňa 13.11.2023 riešenie škodovej udalosti poškodeného
vozidla bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že škodca zodpovednosť za škodu
spôsobenú na vozidle žalobkyne nepotvrdil. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej nebola splnená

podmienka preukázania nároku podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle čoho neexistuje právny
základ pre poskytnutie náhrady škody.

5. K žalobe žalobkyňa pripojila záznam o dopravnej nehode, faktúru autoservisu vystavenú za opravu
poškodeného motorového vozidla, stanovisko žalovanej z 13.11.2023, dôkaz o zaplatení faktúry za

opravu motorového vozidla.

6. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

7.Žalovanásakžalobevyjadrilaprvýkrátvodporevočiplatobnémurozkazu,ktorývupomínacomkonaní
vydal Okresný súd Banská Bystrica a v tomto podaní nároky žalobkyne považovala za nedôvodné,

pričom konštatovala, že podľa šetrení žalovanej v danom prípade nebolo preukázané, že by škoda na
vozidle poškodenej bola spôsobená vozidlom poisteného.

8. K svojmu záveru žalovaná dospela na základe dôkladného prešetrenia poistnej udalosti, kedy okrem
posúdenia samotnej správy o nehode podpísanej oboma účastníkmi škodovej udalosti boli okolnosti

udalosti preverované aj formou písomného dotazníka. Poistený v správe o nehode, v hlásení poistnej
udalosti a tiež aj v dotazniku uviedol, že si nie je vedomý svojej viny za škodu spôsobenú poškodenej,
preto sa nedohodol s poškodenou na zavinení a tak otázka zodpovednostného subjektu za škodovú
udalosť' ostávala v konaní pred súdom spornou. V tomto smere žalovaná poukázala na to, že v
návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa k okolnostiam vzniku škodovej udalosti uviedla, že

„v uvedenom čase vozidlo žalobkyne nepredbiehalo žiadne iné vozidlo a oproti nešlo žiadne ďalšie
vozidlo." Daná skutočnosť podľa návrhu je v zjavnom rozpore s hláseniami poistenej udalosti zo strany
oboch účastníkov a doplňujúcimi informáciami, ktoré sa uvádzali v dotazníka, dané miesto škodovej
udalosti je frekventovaný úsek cesty s obojsmernou premávkou, kde na základe vyhlásení účastníkov
škodovej udalosti boli obidve motorové vozidlá v danom čase v kolóne a v druhom smere prechádzali

ďalšie motorové vozidlá smerom na Strečno. V tomto smere treba poukázať na uznesenie NS SR sp.
zn. 3Obo/77/2007, ktoré vyžaduje, aby žalobca pravdivo opísal a uviedol skutočnosti, od ktorých si
odvodzuje uplatnený nárok. V ďalšom rade si žalovaná uviedla, že uvedený úsek cesty I/18 je jedným z
najvyťaženejších ciest na Slovensku, kde denne prejde až 22.000 motorových vozidiel.

9. Žalovaná požiadala poisteného a poškodenú o zaslanie dokladov k škodovej udalosti zo dňa
6.10.2023aovyplneniedotazníkakoznámeniuovznikuškodovejudalostič.60789-2023načelnomskle
(ďalej len „dotazník"), nakoľko žalovaná je oprávnená a zároveň povinná vykonávať šetrenie poistnej
udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia, príp.
jeho odmietnutie. Poistený k okolnostiam škodovej udalosti uviedol, že si nie je vedomý zavinenia, keďže

v predmetnom čase bola vysoká obojsmerná premávka a poškodenie čelná skla bolo na strane vodiča,
bližšie ku stredu cesty. V ďalšom rade poukázal na to, že v čase škodovej udalosti bola tma a tak bolo
možné zaznamenať náraz len na základe zvuku, čo aj žalobkyňa potvrdila v predložených dokladoch.
Poškodená v dotazníku taktiež uviedla, že „na ceste smerom na B. sa pred nami nachádzalo jedno
vozidlo, a pred tým vozidlom išli ďalšie motorové vozidlá, ktoré odbáčali na diaľnicu a v opačnom smere

išli taktiež vozidlá smerujúce na Žilinu." Za účelom objasnenia okolností škodovej udalosti žalovaná
navrhla, aby súd v konaní vypočul ako svedkov oboch vodičov motorových vozidiel, t.j. p. F. G. a A. B..

10. Podľa § 427 ods. 1 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Po dôkladnom prešetrení predmetnej škodovej udalosti a po zohľadnení všetkých nahlásených a
relevantných skutočností, mala žalovaná za to, že poistený nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu.
Podľa názoru žalovanej nebolo možné vidieť odmrštenie kameňa spod vozidla poisteného, keďže ku
škodovej udalosti došlo za tmy. Ďalej žalovaná poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na obojsmernú

frekventovanú premávku v mieste škodovej udalosti, vyhlásenia účastníkov škodovej udalosti nie je
možné dať zodpovednosť za škodu prevádzke vozidla poisteného. Poistený okrem iného poukázal aj
na to, že miesto poškodenia čelného skla podľa jeho názoru skôr zodpovedá poškodeniu odmrštením
kameňa od protiidúcich motorových vozidiel. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v danomprípade nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená vozidlom poisteného, resp. že kameň, ktorý mal
poškodiť čelné sklo vozidla poškodeného, mal byt' odmrštený práve spod kolies vozidla poisteného.

12. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaná mala za to, že žaloba je nedôvodná a
preto navrhla, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a zastavil konanie.

13. K odporu žalovaná pripojila listinné dôkazy a to Online článok Autobild zo dňa 15.11.2023:
Najvyťaženejšia cesta na Slovensku? (https:#autobild.pluska.sk/novinky/ najvytazenejsia-cesta-

slovensku-tato-east-obchvatu-bratislavy), Hlásenia poistnej udalosti č. 60789-2023 a vyplnené
dotazníky účastníkmi škodovej udalosti.

14. Žalobkyňa následne reagovala replikou zo dňa 30.4.2024, z ktorej vyplynulo, že na žalobe zotrváva,
pričom v tomto podaní súčasne po odpore navrhla pokračovanie v konaní na miestne príslušnom
Okresnom súde Martin. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že sa v danej veci domáha náhrady škody,

ktorá vznikla povahou prevádzky motorového vozidla, teda z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o objektívnu zodpovednosť toho, kto prevádzkuje motorové vozidlo.
Predpokladom zodpovednosti za škodu v takomto prípade je vznik škody, osobitná povaha prevádzky
a príčinná súvislosť medzi nimi. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie
(napr. porušenie pravidiel cestnej premávky) ani zavinenie.

15. Žalobkyňa dostatočne preukázala, že na motorovom vozidle žalobkyne vznikla škoda – poškodenie
čelného skla vozidla. Vznik škody žalovaná vo svojom odpore nepoprela, rovnako tak ako nepoprela ani
výšku škody. Žalobkyňa do konania predložila doklad o výške ceny, ktorú za opravu vozidla vynaložil.
Škoda predstavovala náklady na opravu motorového vozidla žalobkyne vo výške 350 €. Tvrdenie

žalovanej, že vozidlá boli v danom čase v kolóne, sú v rozpore s dotazníkom ku škode, ktorý žalovanej
predložila žalobkyňa, nakoľko z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa vozidlá pohybovali rýchlosťou
80 - 90 km/hod.. V odpore ďalej žalovaná namietala, že poistený si nie je vedomý zavinenia, keďže
v predmetnom čase bola vysoká obojsmerná premávka.

16. K podanému odporu žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že škoda vznikla tak, že
kamienokvymrštenýspodzadnéhokolesaautapoškodilčelnésklozanímidúcehoauta,jelogické,ževo
väčšine prípadov vodič auta vznik škody nevidí, keďže nemá priamy výhľad na kolesá auta a prevažne
sleduje dianie pred sebou a nie za sebou. Len samotná skutočnosť, že vodič auta, prevádzkou ktorého
škoda vznikla, nemôže jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť tvrdenie poškodeného ešte neznamená, že

nemôže byť preukázaný vznik škody prevádzkou motorového vozidla.

17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427a 431
je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Osobitná povaha

spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v
súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno
čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri dodržiavaní dopravných prostriedkov v
stave spôsobilom na riadne užívanie ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré

ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie
ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany
tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa.

18. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom

vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa ust. § 428 veta prvá OZ nemožno zbaviť.
Žalobkyňamalazato,žepreukázala,žeodkolesaosobnéhomotorovéhovozidlapoistenéhoužalovanej
odskočil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobkyne. Uvedené vyplýva z
dôkazov, ktoré predložila spolu s podaním žaloby. K vzniku škodovej udalosti došlo okolnosťou majúcou

pôvod v prevádzke motorového vozidla a tejto zodpovednosti sa nemožno v dôsledku ust. § 428 OZ
zbaviť. Rovnako tak žalobkyňa považovala za irelevantné aj tvrdenia žalovanej ohľadom toho, že vodič
si nebol vedomý, že by spôsobil žalobcovi škodu.19. Taktiež žalobkyňa poukázala na stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR
z 3.6.2014 Cpj5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č.10/2014) „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom

vymršteným kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke.“

20. Žalovaná potom reagovala duplikou zo dňa 31.5.2024, v ktorej zotrvala na svojej podstatnej
argumentácii a uviedla, že žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 20.5.2024 správne upriamila pozornosť

súdu na spornú otázku v konaní vo veci samej, ktorou je aj podľa žalovanej príčinná súvislosť medzi
prevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhoavznikomškodynačelnomskležalobkyne.Skutočnáškoda
musí byť spoľahlivo zistená, čo do jej rozsahu a jej pôvodcu. V tomto prípade pri škode žalobkyne
tomu však tak nie je, keďže zodpovednostný vzťah poisteného ku škode nebol dostatočne preukázaný.
Podľa §32 ods. 1 CSP sú účastníci povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Žalobkyňa vo svojej replike poukázala aj na jej hlásenie poistnej udalosti a snažila sa

navodiťdojem,ževčaseňoudeklarovanejškodovejudalostisanadanomúsekucestyI/18nenachádzali
iné motorové vozidlá. Uvedené skutkové okolnosti sú však v rozpore s vyjadrením poisteného, ktorý v
dotazníku zo dňa 25.10.2023 uviedol, že sa pohyboval rýchlosťou 70 km/h. Žalovaná poukázala taktiež
na to, že poistený a aj poškodená sa ešte pred súdnymi konaním vedeli pri ich hláseniach škodovej
udalosti zhodnúť na tom, že v momente žalobkyňou deklarovanej škodovej udalosti sa na predmetnom

úseku cesty I/18, smerom do Vrútok pri Dubnej skale nachádzalo v premávke viacerou motorových
vozidiel. Sama poškodená vo vyplnenom dotazníku zo dňa 7.11.2023 uviedla, že „na ceste smerom
na B. sa pred nami nachádzalo jedno vozidlo, a pred tým vozidlom išli ďalšie motorové vozidlá ktoré
odbáčali na diaľnicu, a v opačnom smere išli taktiež vozidlá smerujúce na Žilinu.“ Poistený vo vyplnenom
dotazníku zo dňa 25.10.2023 uviedol, že jazdil v kolóne a opačným smerom bola vysoko-frekventovaná

doprava. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca v návrhu
na vydanie platobného rozkazu pri tvrdení, že „v danom čase vozidlo žalobkyne nepredbiehalo žiadne
iné vozidlo a oproti nešlo žiadne ďalšie vozidlo“ zavádza. Z vyššie uvedených vyjadrení poisteného a
žalobkyne jednoznačne vyplýva, že v danom čase sa na predmetnom úseku cesty I/18 nachádzalo v
cestnej premávke viacero motorových vozidiel, ktoré mohli spôsobiť škodu na čelnom skle žalobkyne.

Uvedené podporuje aj notoricky známa skutočnosť, že daný úsek cesty I/18 pri Dubnej skale je jednou
z nevyťaženejších komunikácií na Slovenku a je málo pravdepodobné, že by práve v čase škodovej
udalosti na danom úseku nenachádzali žiadne motorové vozidlá.

21. Žalovaná mala za to, že práve z predložených dôkazov, ako je dotazník vyplnený žalobkyňou,

dotazník poisteného a vyjadrenia žalobkyne v konaní pred súdom vyplývajú rozporuplné skutočností,
ktoré sú prehliadané, resp. sa im žalobkyňa dostatočne nevenuje.

22. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP „náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento

nárok preukázať.“ Žalobkyňa v dotazníku na otázku, na základe čoho žalobkyňa identifikovala, kto je
zodpovedný za vzniknutú škodu odpovedala, že: „Pri jazde som zaznamenala tupý náraz do čelného
skla, keďže som prechádzala úsekom pri ktorom sa nachádza Kameňolom z ktorého vychádzajú
nákladne vozidlá naložené kameňmi a štrkom, usúdila som že vodič predo mnou idúceho automobilu
prešiel po skalke alebo kamienku ktoré mne narazilo do čelného skla.“ Na otázku, či videla predmet,

ktorý jej spôsobil škodu na čelnom skle uviedla, že „objekt som vizuálne nezachytila, iba zvuk silného
nárazu.“ Poistený v hlásení a dotazníku sa vyjadril k nasledovným skutočnostiam:
či si je vedomý odskočenia predmetu (kameňa) spod kolies jeho vozidla, odpovedal: „nie“;
či videl (cítil) počas riadenia svojho vozidla v čase škodovej udalosti odletujúce, resp. odskočené
predmety (kameň), odpovedal: „nie“;

či boli v čase vzniku poškodenia čelného skla na vozovke aj iné vozidlá, odpovedal: „áno, v mojom smere
jazda v kolóne, opačný smer vysoká frekventovaná doprava“;
či pripúšťa možnosť, že predmet (kameň) mohol byť vymrštený, odskočený aj s pod kolies iných vozidiel
odpovedal: „áno, nakoľko bola tma a po ceste bola doprava vysokej frekvencie“;

23. Žalovaná mala za to, že sa žalobkyňa a poistený nezhodli na priebehu škodovej udalosti,
ktorá je základným prekladom pre preukázanie nároku poškodeného na náhradu škody, a to v
nasledujúcich aspektoch: kto je zodpovedný za škodovú udalosť a v neposlednom rade na samotnom
priebehu škodovej udalosti. V danom prípade tak nebolo preukázané, že ku vzniku škody došloprevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi popisom priebehu vzniku škody a poškodením motorového vozidla žalobcu. Žiadny ďalší dôkaz
(napr. videozáznam), ktorý by potvrdil priebeh vzniku škodovej udalosti tak, ako uviedla žalobkyňa, a

ktorý by jednoznačne potvrdil jej tvrdenia, nebol žalovanej do onoho času doručený.

24. Žalobkyňa už po nariadení pojednávania reagovala na toto vyjadrenie žalovanej podaním zo dňa
20.6.2024, v ktorom v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej uviedla, že tvrdenie poisteného, že by išiel
v kolóne, nie je pravdivé a to aj s ohľadom na skutočnosť, že autá sa pohybovali rýchlosťou cca 70 –

90 km/hod. Škodová udalosť na čelnom skle vozidla poškodenej sa stala v mieste, kde nákladné autá
odbáčajú na stavenisko Dubná skala - smerom na B..

25. Pred žalobkyňou a poisteným išlo cca 5 áut, avšak vozidlo idúce priamo pred poškodenou viedol
poistený. Za žalobkyňou už ďalšie autá nešli. V momente ako žalobkyňa zachytila silný náraz od
kamienku, hneď videla na čelnom skle jej poškodeného vozidla puklinu z kamienku, ktorý podľa slov

technikovnarazilprávedomiesta,kdeječelnésklonajviacnáchylnénanárazy,tedadorohuskla.Včase
nárazu kamienku do čelného skla žalobkyne, túto nepredbiehalo žiadne vozidlo, rovnako tak v momente,
kedy zachytila náraz do jej čelného skla, nevidela, že by oproti nej v smere na Žilinu išlo nejaké vozidlo.
Tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu sú pravdivé, pričom opisujú stav
v momente vzniku škodovej udalosti, kedy motorové vozidlo žalobkyne žiadne iné vozidlo nepredbiehalo

a oproti iné vozidlo nešlo – tieto tvrdenia opisujú moment, kedy žalobkyňa zachytila náraz kamienku na
jej čelné sklo. Skutočnosť, že oproti žalobkyni jazdili iné motorové vozidlá, avšak nie v rozhodujúcom
momente, ktorým bol vznik škodovej udalosti, nemá súvis s prejednávanou vecou, nakoľko v nej je
potrebné sústrediť sa na moment vzniku škodovej udalosti. Rovnako tak aj sám obhliadajúci technik
žalobkyni povedal, že vzhľadom na miesto nárazu kamienku do čelného skla, uvedené muselo byť

zavinené jedine autom jazdiacim pred vozidlom žalobkyne.

26. V momente, ako žalobkyňa zachytila silný náraz a na jej čelnom skle zazrela prasklinu, zvukovou a
svetelnou signalizáciou dávala poistenému najavo, aby zastavil. Poistený zastavil od miesta zavinenia
asi kilometer alebo dva, na benzínovej pumpe Orlen, kde podpísal správu o nehode. Samotná

skutočnosť, že škodca si nebol vedomý, že by spôsobil žalobkyni škodu, žalobkyňa považovala v danej
veci za irelevantnú. Relevantné v danej veci totiž je, že škodca dobrovoľne podpísal správu o nehode, na
ktorej je opísaný priebeh škodovej udalosti. Teda svojím podpisom vyjadril súhlas s tým, že sa škodová
udalosť stala tak, ako je to opísané v správe o nehode.

27. Vzhľadom na hmotnosť vozidla a hmotnosť a veľkosť kamienku je evidentné, že vodič (vinník)
nemá šancu nijakým spôsobom zaznamenať, že spod jeho kolies bol vymrštený kamienok. To ho však
nezbavuje zodpovednosti, nakoľko podľa ust. § 428 veta prvá OZ sa nemožno zbaviť zodpovednosti za
škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Súčasne žalobkyňa poukázala na
stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013, ktorým

sú poisťovne povinné sa riadiť, aj napriek tomu tak nečinia, a v neposlednom rade aj judikátom R 3/1984
t.j. 30 rokov starým stanoviskom NS SR, kde bolo povedané, že v danom prípade, teda vymrštenie
kameňa spod kolies vozidla, sa jedná o stret dvoch prevádzok a teda o objektívnu zodpovednosť, ktorej
sa nemožno zbaviť. Toto stanovisko potvrdzujú aj všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach a aj napriek
tomu musel NS SR v roku 2014 vydať nové stanovisko z 3.6.2014 sp. zn. Cpj 5/2014, v znení ktorého aj

škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným
kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť. Pokiaľ by mal vodič akékoľvek pochybnosti o jej zavinení, nepristúpil by s poškodenou k spísaniu
správy o nehode a túto by dobrovoľne nepodpísal.

28. Žalovaná v závere vyjadrenia uviedla, že do konania nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil
priebehvznikuškodovejudalostitak,akotouviedlažalobkyňa.Zatentodôkazvšakžalovanápovažovala
správu o nehode, v ktorej je zachytený skutkový opis škodovej udalosti, túto poškodená (žalobkyňa)
nespisovala sama, ale spisovala ju za prítomnosti a za súčinnosti vodiča vozidla, spod ktorého bol

vymrštený kamienok. Vodič poistený v poisťovni žalovanej poskytol žalobkyni pri spisovaní správy o
nehode súčinnosť, o čom svedčí aj samotná správa o nehode, kde sú vypísané všetky údaje vodiča.
Týmito by žalobkyňa nedisponovala, pokiaľ by jej ich neposkytol samotný vodič. Pokiaľ by vodič odmietalsvoje zavinenie za škodu na čelnom skle žalobkyne, neposkytol by predsa žalobkyni všetky jeho údaje
a rovnako tak by nepodpísal správu o nehode, ktorá odráža tvrdenia žalobkyne v tomto konaní.

29. Na pojednávaní dňa 10.7.2024 procesné strany v podstate na svojich tvrdeniach zotrvali. Žalobkyňa
pri svojom výsluchu uviedla, že v kritický deň 6.10.2023 vo večerných hodinách sa vracala s priateľom
zo Žiliny do Martina a v časti pri kameňolome Dubná skala, kde sa nakladajú kamióny a chodia nákladné
autá so štrkom, počula náraz od kamienka na čelné sklo. Tento kamienok nevidela, pretože už bola tma.
Všimla si ale praskliny na čelnom skle, ktorá sa nachádzala v ľavej spodnej časti čelného skla. Bola si

istá, že v tomto momente oproti nej nešli žiadne motorové vozidlá, v tejto časti je totiž cesta dvojprúdová.
Neskôr už neregistrovala, či na ceste v protismere nejaké ďalšie motorové vozidlá išli, ale v momente
nárazu si bola istá, že v tom momente nemíňala žiadne protiidúce vozidlo. Naopak, jej vozidlo šlo
v kolóne 4 alebo 5 vozidiel za sebou rýchlosťou od 70 do 90 km za hodinu a potom, ako započula náraz
a objavila prasklinu, začala na pred ňou idúce motorové vozidlo blikať. Samotná prasklina mala priemer
asi 7 cm a obhliadajúci technik poisťovne tvrdil, že je to na takom mieste, kde je sklo najzraniteľnejšie.

Keďže žalobkyňa si bola vedomá toho, že toto poškodenie muselo spôsobiť auto, ktoré išlo celý čas
pred ňou, dávala tomuto vozidlu signalizáciu výstražnými svetlami a neskôr aj trúbením. Pred ňou idúce
motorové vozidlo následne zastalo pri prvej pumpe, ktorá sa nachádza pri vjazde do Vrútok smerom
od Žiliny a toto vozidlo viedol K. F. G. (neskôr v konaní vypočutý ako svedok).Žalobkyni potom, čo
upozornila K. G. na spôsobenú škodu na čelnom skle, sa javilo, že reagoval dosť arogantne, konštatoval,

že necítil, že by prešiel po nejakých kamienkoch, alebo skalách a podobne. Ešte v čase, kým žalobkyňa
nezastavila svoje motorové vozidlo na spomínanej benzínovej pumpe, keďže motorové vozidlo K. G.
spočiatku nereagovalo na jej signály, priateľ žalobkyne, ktorý bol jej spolujazdcom telefonoval na políciu,
aby oznámil, čo sa stalo. Potom, čo obidve motorové vozidlá zastali na benzínovej pumpe, sa na túto
pumpu následne dostavila aj policajná hliadka, ktorá inštruovala oboch vodičov (žalobkyňu a K. G.), ako

spísať záznam o dopravnej nehode. Tento záznam nakoniec spísali až po odchode polície, dokonca
K. G. ho aj podpísal, avšak staval sa k zavineniu poškodenia čelného skla žalobkyne odmietavo stále
tvrdiac, že si nie je vedomý prejazdu po kamienkoch. Žalobkyňa následne uplatnila škodu u poisťovne
K. G., teda u žalovanej, avšak poisťovňa jej zaslala negatívne stanovisko a v dôsledku tejto skutočnosti
sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátila na súd.

30. Okrem výsluchu žalobkyne súd na návrh žalovanej strany vypočul aj vodiča motorového vozidla Fiat
Tipo, ev. č. E. – K. F. G. ako svedka a prečítal listiny, ktoré procesné strany pripojili do súdneho spisu.

31. K. F. G. potvrdil, že v kritický deň 6.10.2023 vo večerných hodinách, keď už bola tma, šiel so svojím

motorovým vozidlom na oslavu do Martina, jeho spolujazdcom bola aj jeho manželka. V oblasti, kde
sa nachádzajú už diaľničné mosty, teda kde sa nachádza zjazd z diaľnice pred Vrútkami, si všimol, že
za ním idúce motorové vozidlo riadené žalobkyňou, ako neskôr zistil, začalo na neho blikať, dávalo
mu signalizáciu svetlami, pričom ale túto skutočnosť si všimla skôr jeho manželka ako spolujazdkyňa.
Najbližšie bezpečné miesto na zastavenie motorového vozidla zbadal až na Orlen pumpe, ktorá je

vlastne prvou benzínovou pumpou v smere od Žiliny pred vjazdom do Vrútok. Z vozidla žalobkyne
vystúpil jej priateľ, ktorý ho upozornil, že už volal políciu a žalobkyňa ho hneď informovala, že jej poškodil
čelné sklo na motorovom vozidle a muselo to byť kamienkom z jeho motorového vozidla. On si toho,
že by mu nejaký kamienok odfrkol od motorového vozidla, nebol vedomý, pretože práve v tej časti, kde
nachádza zjazd z diaľnice od Turian smerom na Žilinu, čo je tesne za Vrútkami, idú motorové vozidla

rýchlo a takýto kamienok mohol odfrknúť práve z vozidiel v protismere, teda v smere na Žilinu. On sám
má totiž takúto skúsenosť. Svedok tvrdil, že časť kolies má kryté kapotou. čo znamená, že sa zmenšuje
uhol, pod ktorým by kameň z jeho motorového vozidla mohol odfrknúť do čelného skla žalobkyne.
Žalobkyňa mala poškodenie čelného skla na ľavej strane. On, keďže opakovane prechádza úsekom,
kde sa nachádza zjazd z diaľnice smerom od Turian na Žilinu, si všimol, že na ceste sa nachádzajú

nejaké nečistoty a to v smere do Martina na pravej strane. Svedok stále opakoval, že si nie je vedomý,
že by prešiel cez nejaké kamene, ktoré mohli odfrknúť do okna žalobkyne. Protokol o dopravnej nehode
podpísal, pretože nechcel robiť problémy a nechcel vyzerať ako vodič, ktorý ušiel z miesta dopravnej
nehody, takže protokol spísal a aj podpísal, avšak uviedol, že nie je si vedomý toho, že práve jeho
motorové vozidlo poškodilo vozidlo žalobkyne. Uviedol, že ročne najazdí 30.000 až 40.000 km, ale

svojím vozidlom Fiat Combi, ktoré vlastní asi dva roky, sa mu nikdy predtým ani potom nestalo, že by
spôsobil škodu na čelnom skle odfrknutím kamienka.32. Tvrdenia svedka K. G. potvrdil aj záznam o dopravnej nehode zo dňa 6.10.2023, ktorý spísali
svedok a žalobkyňa tak, ako to vyplynulo z ich výpovedí. Podľa zápisu spísaného žalobkyňou, mala
puklinu na čelnom skle a svedok G. uviedol, že nie je si vedomý viny. Faktúrou vystavenou H. H., D. I.,

prevádzka J. X, B., IČO: XX XXX XXX, číslo 2023060, vyhotovenou 16.10.2023 a splatnou 23.10.2023,
žalobkyňa preukázala vzniknuté náklady na opravu čelného skla v celkovej sume 350 € a táto suma zo
strany žalovanej namietaná nebola. Z listu žalovanej zo dňa 13.11.2023 bolo zrejmé, že žalovaná týmto
listom žalobkyni oznámila, že pri šetrení predmetnej škodovej udalosti č. 60789-2023 žalovaná zistila
skutočnosti, na základe ktorých nie je nárok žalobkyne na náhradu škody preukázaný. Zodpovednosť

za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobkyne poistenec žalovanej na základe jeho písomného
stanoviska nepotvrdil a zavinenie si nepriznáva. Preto podľa tvrdenia žalovanej v tomto liste u žalobkyne
neexistuje právny základ pre poskytnutie náhrady škody. Žalobkyňa výpisom o platobnej operácii na jej
účte preukázala tiež úhradu vyššie uvádzanej faktúry autoservisu. Žalobkyňa podľa hlásenia o škodovej
udalosti škodovú udalosť nahlásila u žalovanej 11.10.2023 a osvedčením o evidencii motorového vozidla
preukázala, že je vlastníčkou poškodeného motorového vozidla zn. BMW 320D, ev. č. B., ktoré bolo

poškodené.

33. Žalovaná do spisu pripojila aj dotazník ku škodovej udalosti, ktorý vyplnila samotná žalobkyňa na
výzvu žalovanej, ale aj dotazník, ktorý vyplnil pre žalovanú K. G., teda jej poistenec. Po oboznámení
sa s obsahom dotazníka vyplneného žalobkyňou, súd musel konštatovať, že údaje, ktoré žalobkyňa

uviedla v tomto dotazníku, plne korešpondujú skutočnostiam, ktoré uviedla v jej výpovedi. Z odpovedí
v dotazníku, ktorý vyplnil K. G. okrem skutočností, ktoré uviedol vo svojej výpovedi o priebehu udalosti,
svedok a teda poistenec žalovanej na otázku, na základe čoho identifikoval, kto je zodpovedný za
vzniknutú škodu, odpovedal, že poškodený identifikoval iba na základe zvuku a jazdy za jeho motorovým
vozidlom, pričom na ďalšiu otázku odpovedal, že nie je si vedomý odskočenia predmetu kameňa spod

kolies jeho vozidla a počas riadenia svojho vozidla v čase vzniku škodovej udalosti nevidel odskočený
odlietajúci predmet. Potvrdil však, že žalobkyňa jazdila v kolóne za ním, bola tma a suchá cesta. Nevie
ale s určitosťou potvrdiť, že čelné sklo na vozidle žalobkyne nebolo poškodené pred samotnou škodovou
udalosťou a na otázku, či pripúšťa možnosť, že predmet kameň mohol byť vymrštený, odskočený aj
spod kolies iných vozidiel, resp. naloženého nákladu, odpovedal, že áno, nakoľko bola tma a v tej časti

bola hustá doprava.

34. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že poškodenie
čelného skla motorového vozidla žalobkyne, uvedeného vyššie, spôsobil v mieste, ktoré opísala
žalobkyňa, teda v oblasti Dubná skala v časti výjazdu naložených nákladných motorových vozidiel so

štrkom, kamienok, ktorý odfrkol spod kolies poistenca žalovanej K. F. G.. Skutočnosť, že si samotný K.
F. G. neuvedomoval to, že by mu spod kolies odfrkol nejaký predmet, že by tento nevidel, že nie je si
vedomý, že by prešiel po nejakých kamienkoch, je podľa presvedčenia súdu irelevantná, pretože K. F. G.
ako vodič motorového vozidla až po ubehnutí niekoľko sto metrov si uvedomil a zistil, že žalobkyňa mu
dáva signály svojím motorovým vozidlom a teda začal iným spôsobom vnímať dopravnú situáciu okolo

neho. Podľa presvedčenia súdu presahuje možnosti ľudského vnímania, aby vodič idúceho motorového
vozidla v kolóne počas tmy, keď je nutné sledovať najmä dopravnú situáciu, ktorá sa nachádza pred ním
(najmä vzhľadom na potrebu zachovávať bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho motorového
vozidla), dokázal kontrolovať situáciu za svojím motorovým vozidlom do takej miery, aby aj vzhľadom na
hluk motora v kabíne motorového vozidla a tmu, dokázal zaregistrovať odskočenie drobného kamienka

spod kolies svojho motorového vozidla. Preto tvrdenia poistenca žalovanej, že si nie je vedomý toho, že
by po kamienkoch prešiel a že niečo také mohli spôsobiť aj vozidlá idúce v protismere, súd nepovažoval
zatakrelevantnéskutočnosti,ktorébymohlivyvrátiťtvrdeniažalobkyne.Navyšejenutnésiuvedomiť,že
K. F. G. ani nemohol vedieť, kedy presne došlo k momentu poškodenia čelného skla vozidla žalobkyne,
pretože sled udalostí, že si samotná žalobkyňa poškodenie po náraze predmetu do jej čelného skla

uvedomila a že sa rozhodla nejakým spôsobom zastaviť vodiča pred ňou idúceho motorového vozidla,
sa odohrával v istej časovej postupnosti a za jazdy oboch motorových vozidiel, ktorou prekonávali
vzdialenosť od miesta poškodenia motorového vozidla až po miesto, kde si svedok G. uvedomil, že sa
za ním niečo deje, teda zbadal signalizáciu vozidla žalobkyne.

35. Naopak, súd uveril žalobkyni, že situácia v momente poškodenia jej motorového vozidla bola taká,
ako ju opísala, teda že v momente nárazu do jej čelného skla v protismere nešlo žiadne motorové
vozidlo, pretože to, ako si od tohto momentu začala počínať žalobkyňa, jej priateľ (teda dávanie svetelneja zvukovej signalizácie, volanie polície), svedčí o hlbokom vnútornom presvedčení osádky motorového
vozidla žalobkyne, že je to práve pred nimi idúce motorové vozidlo, ktoré spôsobilo danú škodu.

36. Judikatúra súdov Slovenskej republiky jednoznačne považuje škodu vzniknutú na čelnom skle
odfrknutím predmetu od kolies iného motorového vozidla za škodu, ktorá je spôsobená prevádzkou
motorového vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že často ide o pomerne drobné kamienky, ktoré však
aj s ohľadom na rýchlosť vozidla škodcu, môžu letieť vysokou kinetickou energiou, nemusia byť najmä
počas jazdy v noci videné a to dokonca ani samotným vodičom poškodeného motorového vozidla, ktorý

spravidla poškodenie zistí až na základe zvuku nárazu a následne vizuálneho vnímania poškodenia
na čelnom skle. O to skôr (keďže každý vodič idúceho motorového vozidla sleduje predovšetkým
situáciu pred svojím motorovým vozidlom), je nemožné žiadať, aby vodič motorového vozidla, ktoré
škodu spôsobilo, dokázal sledovať permanentne situáciu za svojím motorovým vozidlom do tej miery,
že by si všimol odfrknutie akéhokoľvek drobného predmetu spod kolies svojho motorového vozidla. Je
preto neprijateľné, aby sa pre preukázanie nároku poškodeného takýmto spôsobom bezpodmienečne

vyžadovalo, aby aj vodič škodca si bol vedomý odfrknutia kamienka spod kolies svojho motorového
vozidla, dokonca aby takéto niečo videl. Vyžadovanie takéhoto súhlasného prejavu poškodeného
a škodcu by vzhľadom na limity ľudského vnímania prakticky znamenalo zbaviť poškodeného možnosti
preukázať svoj nárok na náhradu takto spôsobenej škody.

37. Súd preto považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú.

38. Nároky žalobkyne vzhľadom na skutkové závery súdu opísané vyššie súd posudzoval podľa
príslušných ustanovení Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

39. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

40.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

41. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

42. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

43. Podľa presvedčenia súdu žalobkyňa ako poškodená svoj nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla

vo výške 350 € (náklady na opravu poškodeného čelného skla na jej motorovom vozidle), nepochybne
preukázala, svoj nárok uplatnila priamo voči poisťovni škodcu, teda voči žalovanej a vzhľadom na vyššie
citované ustanovenie § 42 ods. 2 písm. b) citovaného zákona a ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona,
je poisťovňa žalobkyni priamo povinná poskytnúť poistné plnenie, teda nahradiť škodu, ktorú poistenec
žalovanej žalobkyni spôsobil. Súd preto rozhodol tak, ako je uvádzané vo výrokovej časti tohto rozsudku

a tým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

44. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni proti
neúspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.