Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200078
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8622200078.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
X. P., narodený XX.XX.XXXX, X. P., narodená XX.XX.XXXX a X. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pracovisko N., deti
rodičov a to matky: L. P., rod. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX H., štátny občan SR,

zastúpená: JUDr. Ing Adrián Cupák, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1,
089 01 Svidník a otca: I. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR,
zastúpený: JUDr. Alojz Žitník, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom Moyzesova 816/100, 017 01
Považská Bystrica, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.
k. SK-1P/25/2022 - 201 04.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zo
strany otca - zvýšenie rozsahu výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/222/2020 zo dňa 07.04.2021 v časti určenia

výživného na maloleté deti, tak, že zvyšuje výživné
na maloletého X. P., nar.XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od
01.01.2022 do 31.08.2023 a zo sumy 80,- eur na sumu 250,- eur od 01.09.2023 do budúcna,
na maloletú X. P., nar.XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od
01.01.2022 do 31.08.2023 a zo sumy 60,- eur na sumu 200,- eur od 01.09.2023 do budúcna,
na maloletú X. P., nar.XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne od

01.01.2022 do 31.08.2023 a zo sumy 50,- eur na sumu 180,- eur od 01.09.2023 do budúcna,
ktoré je otec je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu
rozhodnutia.

II. Nedoplatok na výživnom na maloletého X. P., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2022 do
30.09.2023 vo výške 2 570,- eur, na maloletú X. P., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2022 do

30.09.2023 vo výške 1 940,- eur a na maloletú X. P., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2022 do30.09.2023 vo výške 1 730,- eur je otec oprávnený splácať v pravidelných mesačných splátkach po
200,- eur k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred spolu s bežným výživným.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na zistený skutočný stav, z ktorého vyplynulo, že
otec podľa obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložka číslo: XXXXX/L je jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti X. X. s. r. o., so sídlom Z. XXX/XX, XXX XX V., F.: XX XXX XXX. Predmetom

činnosti je medzinárodná osobná preprava autokarmi a autobusmi vykonávaná v prenájme alebo
za úhradu a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Na pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 predložil výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 28.09.2023, na základe ktorej mu bol ukončený pracovný pomer z
organizačných dôvodov nadbytočnosti s 3-mesačnou výpovednou dobou.

4. Súd vec právne posúdil a uzavrel, že je dôvodné pri určení vyživovacej povinnosti vychádzať zo
zákonnej domnienky o výške príjmu otca , ktorá je zákonným prostriedkom na objektivizáciu príjmu
povinného. Maloleté deti sa nachádzajú vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a povinnosťou otca je
kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného. Výška
určenej vyživovacej povinnosti sa obvykle pohybuje v rozmedzí 25 % až 30 % čistého mesačného

príjmu povinného. V danom prípade je potencionálny príjem otca, z ktorého súd vychádzal pri určovaní
výživného za obdobie od 01.01.2022 do 30.06.2022 - 4 361,20 eur (20x suma životného minima 218,06
eura), rozmedzie 25 % až 30 % z tohto potencionálneho príjmu predstavuje celkové výživné v rozmedzí
1 090 eur - 1 308 eur voči trom maloletým deťom; od 01.07.2022 do 30.06.2023 - 4 688,40 eur (20x
suma životného minima 234,42 eura), z tohto potencionálneho príjmu predstavuje celkové výživné v

rozmedzí 1 172 eur - 1 406 eur voči trom maloletým deťom; od 01.07.2023 doposiaľ - 5 377,60 eur
(20x suma životného minima 268,88 eura); z tohto potencionálneho príjmu predstavuje celkové výživné
v rozmedzí 1 344 eur - 1 613 eur voči trom maloletým deťom. Vzhľadom nato, že súd pri určovaní
výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca, výpoveď z pracovného pomeru, ktorú predložil otec
súd považoval pri takto určenom výživnom za bezvýznamnú.

5. Právne rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1, § 64 ods. 1, § 75, § 77. §
78 ods. 1 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, zvýšil výživné pre maloleté deti za obdobie od 1.1.2022 v zmysle jeho

návrhu. V odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnáva s oprávnenými
potrebami maloletých detí. Matka je ľahostajná a ľahkovážna vo vzťahu k životu. Poukazuje na to, že súd
sa nevyrovnával s tým, že jeho pracovný pomer bol ukončený k 31.12.2023 z organizačných dôvodov,
nežiadal si pre objektívny stav veci zaslanie certifikovanej karty, a to z Ministerstva dopravy SR. Podľa
názoruodvolateľasúdzmätočnepoužil§63ods.1akodomnienkuovýškejehopríjmuanesúhlasístým,

že ako rodič si nesplnil svoju povinnosť. Mal za to, že je to aj forma informácie počas výsluchu a podľa
jeho miery vedomosti a schopnosti tieto informácie učinil. Má za to, že ide o ustanovenie, kedy povinný
rodičzošpekulatívnychdôvodovnepredložíazatajujepodkladyprezisteniemajetkovýchpomerov,resp.
ich súdu v stanovenej lehote nepredloží. Má za to, že nejde o takého správanie v danom prípade, nič
nebránilo súdu vyžiadať si od daňového úradu podklady aj z vlastného podnetu. Nesúhlasí s tvrdením

súdu v bode 37.odôvodnenia, že zatajil a nepredložil dôkazy o príjmoch. Na otázky súdu odpovedal
presne. Zotrváva na tvrdeniach, že zo spoločnosti nemal za obdobie požadované súdom žiadne príjmy,
ktoré by mali byť zoradené do jeho príjmy za účelom zistenia náležitého stavu. Má za to, ž e súd s
poukazom na potencionálny príjem a vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania nepoukazuje súd správne.
Povinnosťou súdu bolo zistiť náležitým spôsobom, či došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí

ako aj jeho, že to odôvodňuje zmenu výživného. V ďalšom poukazuje na existenciu dlhov vo vzťahu k
finančným ústavom, fyzickým osobám, ktoré spôsobila a vyvolala svojim konaním aj matka. K odvolaniu
predložil otec daňové priznanie k dani z príjmov z obdobie 2020,2022, účtovnú závierku k daňovým
priznaniam, kúpno-predajnú zmluvu, lekársku správu zo dňa 11.4.2022 a 26.9.2023.8. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne
správny. Vo svojom vyjadrení cituje rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v Prešove s povinnosťou

rodiča zabezpečovať výživu dieťaťa. Otec styk nerealizuje od roku 2021 s maloletými deťmi, pred súdom
neuvádza dlhodobo pravdivé tvrdenia.

IV . Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení §§
387 a 388 C.s.p.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje skutočný
stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny

procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň
nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V
prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého
účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
argumentuje nasledovne.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

13. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného),

ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.16. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. Základom pre rozhodovanie o zmene rozsahu výživného je porovnanie pomerov a rozhodných

okolností v čase vydania rozhodnutia predchádzajúceho s okolnosťami v čase nového rozhodnutia.

19. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/222/2020-179 maloleté detí sú zverené do osobnej
starostlivosti matky. Otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletého X. 80 eur, X. 60 eur a X. 50
eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Úprava výkonu bola predmetom
rodičovskej dohody, ktorá bola súdom schválená. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 30P/79/2022,

v ktorom sa nachádza zápisnica zo dňa 7.4.2020 v konaní sp.zn. 9P/222/2020 vyplynulo, že v čase
pôvodného konania X. bol žiakom siedmej triedy, X. štvrtej triedy, X. druhej triedy základných škôl. Matka
opísala výdaje spojené s výživou maloletých detí. Otec uviedol, že ma príjem ako vodič z kamiónu na
dohodu a z mesta V. čistý príjem 1.000 eur popísal svoje výdaje. Príjem matky bol 770 eur. V čase
začatia konania o zvýšenie výživného mal. X. bol žiakom X. ročníka, maloletý sa následne stal žiakom

N. K.H. v K., mal. X. bola žiačkou X. ročníka, X. X. ročníka. Súd zistil výdaje na mal. detí, špecifikácie
výdavkov matky za rok 2023 (bod 7. odôvodnenia ). Súd prvej inštancie pomery oprávnených porovnáva
vo vzťahu k výživnému vychádzajúc z odôvodnenia v bode 33 súdneho rozhodnutia. Matka pracuje
jej čistým príjmom je príjem 800-950 eur v prípade odmien.

20. Z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložka číslo: XXXXX/L súd zistil, že otec je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti X. X. s. r. o., so sídlom Z. XXX/XX, XXX XX V., F.: XX XXX
XXX, ktorej predmetom činnosti je medzinárodná osobná preprava autokarmi a autobusmi vykonávaná v
prenájme alebo za úhradu a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Vo vzťahu k zisteniam schopnostiam, možností

otca súd pristúpil k aplikácii ustanovenia §63 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že v konaní mal
preukázané, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti, kedy je
jediným spoločníkom a konateľom. Poukazuje na to, že bolo povinnosťou otca, preukázať a predložiť
podklady na zhodnotenie, otec bol pasívny a napriek opakovaným výzvam túto povinnosť nesplnil a
neposkytol žiadne relevantné dôkazy o svojich príjmoch v tejto spoločnosti, to zatajil a súd si tieto

informácie obstaral sám z obchodného registra.

21.Súdprvejinštanciepredčasneaplikujezpohľaduodvolaciehosúdudomnienkuvzmysleustanovenia
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné uviesť, že súd vyzval otca na predloženie jeho príjmov a
výdajov za rok 2021 a 2022 (čl. 11 ) a (čl. 56 ) kde sa nachádza výzva na predloženie mzdových listov

otca z pracovného pomeru. Otec na výzvy súdu vo vzťahu k preukázaniu jeho príjmov a výdajov ako to
vyplýva zo súdneho spisu nepredložil dôkazy preukazujúceho príjmy a výdaje a žiadne iné dôkazy ,
ktoré sú potrebné na preukázanie jeho príjmov v obchodnej spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom
a konateľom. Pokiaľ otec nepredložil dôkazy o príjmoch spoločnosti, bolo povinnosťou súdu si v rámci
vyšetrovacej zásady zabezpečiť verejne prístupné doklady, ako sú účtovné závierky, výkazy majetku,

záväzkov, výkazy pohľadávok, strát za rozhodné obdobia. Na základe týchto zistení potom môže súd
bližšie skúmať napríklad nevyhnutnosť uplatnených výdavkov, ktoré mohli mať za následok zníženie
zisku spoločnosti, zisťuje aký majetok má táto spoločnosť, či nedošlo k znižovaniu príjmu a možnému
vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti. V prípade ak by súd potreboval ešte ďalšie listinné
dôkazy, ktoré sám si nemôže zabezpečiť a povinný rodič nepredloží takéto podklady na zhodnotenie

svojich majetkových pomerov, nepreukáže alebo nesprístupní, má súd aplikovať ustanovenie § 63 ods.
1 Zákona o rodine.

22. Povinnosťou povinného rodiča bolo predložiť aj doklady o príjmoch a majetku z tejto obchodnej
spoločnostiavšaksúdjezodpovednýzato,žeobjektívnezistískutočnýstavvrámcivyšetrovacejzásady

a v konečnom dôsledku si určí, ktoré dôkazy vykoná. Súd samozrejme v konaní zhodnotí ďalší postup
a ďalšie konanie otca.23. V ustanovení § 35 CMP sa súdu striktne ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci. Domnienku
ustanovenia 63 ods.1 Zákona o rodine by mal súd uplatniť len v prípade, ak rodič nepredloží
podklady, ktoré si súd nevie obstarať inak. Príkladom môže byť aktuálna pokladničná kniha, kniha

došlých faktúr a pod.. Aj v zmysle základných princípov civilného súdneho procesu (čl. 3 CSP a
čl. 2 CMP) treba uprednostňovať prirodzenoprávny výklad zákona. Zákonodarca v dôvodovej správe
jednoznačne vyjadril zmysel tohto ustanovenia, keď uviedol, že je „snahou zabezpečiť dieťaťu jeho
práva a viaže použitie právnej domnienky podľa ods. 1 len na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych
dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu

nepreukáže alebo nesprístupní“. Má teda slúžiť len ako pomôcka v prípade, ak rodič špekulatívne
odmieta doklady sprístupniť a rozhodne nie ako samovoľná sankcia súdu účastníkovi za nesplnenie
svojej vlastnej povinnosti (vyplývajúcej z vyšetrovacej zásady a z § 35 CMP). Súd sa nemôže zákonom
uloženej povinnosti zbavovať trestaním účastníkov konania. Navyše v rámci vyšetrovacej zásady je súd
zodpovedný za to, že objektívne zistí skutočný stav veci. Čiže v konečnom dôsledku on určuje, ktoré
dôkazy treba zabezpečiť. Ak nejaký dôkaz účastníkovi neuloží predložiť, nemôže ho sankcionovať za

jeho nepredloženie. ( porovnaj Zákon o rodine, Bronislava Pavelková III. vydanie C.H. BECKH str. 417).

24. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup,
ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v

odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade
sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú
oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

25. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods.

1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

26. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie nanovo rozhodnúť o návrhu na zmenu výživného.
Bude sa nanovo zaoberať zisťovaním zákonných kritérií pre stanovenie nového rozsahu výživného, a

to po dôkladnom zistení možností a schopnosti otca v rozhodnom období. To znamená, že úlohou súdu
je dostatočne zistiť rozhodné kritéria pre posúdenie zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
výživného rozsahu pre obe maloleté deti.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).