Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200168
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200168.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek A. B. C., D. a

B.E.F.,vprávnejvecižalobcu:COMPROTrade,s.r.o.,sosídlom08253Petrovany–Vysielač573,IČO:
36 503 312, právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňak, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov,
IČO: 42 078 474, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100234857/2019 zo dňa 18.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie jún 2014/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2014. [Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa
20.06.2016, z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii bola prerušená a skončila sa dňa
04.09.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101810612/2017 zo dňa 22.08.2017 žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol rozhodnutím zo dňa 04.12.2017, ktoré
bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu z 13.03.2018 a vec bola vrátená správcovi na ďalšie
konanie. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 101916674/2018 zo dňa 27.09.2018 vydaným
vo vyrubovacom konaní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.333,33 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2014. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím č. 100234857/2019 zo dňa 18.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo

odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.09.2018.

3.Napadnutýmrozhodnutímžalovanéhovspojenísrozhodnutímsprávcudaneneboložalobcoviuznané
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období jún
2014, konkrétne: dodanie tovaru (motorového vozidla Mercedes-Benz GL350) žalobcovi od dodávateľa
Bell Group SK s.r.o. podľa faktúry č. 140100006 s dátumom dodania dňa 14.04.2014, základ dane
66.666,67 Eur, daň z pridanej hodnoty (20%) v sume 13.333,33 Eur z dôvodu nepreukázania dodania

motorového vozidla žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom.

4. Z administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v
podstatnej časti vyplývajú nasledovné zistenia a odôvodnenie neuznania práva na odpočet dane:- Žalobca kúpil predmetné vozidlo od spoločnosti Mercedes-Benz Financial Service Slovakia s.r.o.
(pozn. podrobnejšie toto nadobudnutie nie je správcom opísané) a následne vo februári 2014 ho predal

spoločnosti Bell Group SK s.r.o. (faktúra č. 20140010 zo dňa 26.02.2014, základ dane 100.000,- Eur,
DPH (20%) 20.000,- Eur, spolu 120.000,- Eur). Žalobca uviedol, že išlo o zámenu vozidiel, pretože
súčasne kúpil od spoločnosti Bell Group SK s.r.o. vozidlo Mercedes-Benz GL63 v tej istej cene.

- Podľa výsluchu konateľa Bell Group SK s.r.o. spoločnosť Bell Group SK s.r.o. predala predmetné

motorové vozidlo nešpecifikovanému nadobúdateľovi. Podľa zistení správcu dane v marci 2014 bolo
vozidlo spoločnosti Bell Group SK s.r.o. z evidencie motorových vozidiel odhlásené do cudziny a podľa
technického preukazu aj súhrnného výkazu spoločnosti Bell Group SK s.r.o. malo byť vozidlo dodané
spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o. so sídlom v Českej republike.

- Podľa výsluchu konateľa Bell Group SK s.r.o. mala spoločnosť následne predmetné motorové vozidlo

opätovne nadobudnúť späť od nešpecifikovaného dodávateľa a potom ho dodať v apríli 2014 žalobcovi
(faktúra č. 140100006 zo dňa 14.04.2014, základ dane 66.666,67 Eur, DPH (20%) 13.333,33 Eur, spolu
80.000,- Eur, z ktorej žalobcovi nebol uznaný odpočet).

- Spoločnosť Bell Group SK s.r.o. predaj vozidla žalobcovi na základe faktúry č. 140100006 zo dňa

14.04.2014 do daňového priznania neuviedla a daň neodviedla.

- V českom technickom preukaze predmetného vozidla, tvoriacom súčasť administratívneho spisu, sa
nachádza záznam o schválení technickej spôsobilosti vozidla zo dňa 25.03.2014, prvá evidencia vozidla
v ČR 06.05.2014 na vlastníka MB MOTOR SK, s.r.o., so sídlom v SR, IČO: 36 268 925, s označením

pôvodného vlastníka spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o. a vývoz z ČR novým vlastníkom s pridelením
prevoznej značky.

- Podľa informácie od dopravného inšpektorátu v Prešove vozidlo bolo v evidencii motorových vozidiel
SR prihlásené žalobcom a je vedené od 14.05.2014 na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov

z 14.05.2014 vydaného žalobcovi a dodávateľskej faktúry od spoločnosti Bell Group SK s.r.o..

- Správca dane zistil, že spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. neuviedla v daňových priznaniach ani do
spoločného systému VIES predaj uvedeného vozidla spoločnosti Bell Group SK s.r.o. Tiež zistil, že ani
spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala

žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell Group SK s.r.o.

- Správca dane tiež uviedol zistenie, že v marci 2014 česká spoločnosť www . LiveCar . cz
s.r.o. deklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti COMPRO Trade, s. r. o. (žalobcovi) v
hodnote 1.915.200,- Kč, tomu zodpovedajúce intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nebolo žalobcom

deklarované v jeho daňovom priznaní a žalobca sa k uvedenému vyjadril tak, že nerealizoval žiadne
zdaniteľné obchody s touto českou spoločnosťou.

- Samotnú existenciu materiálneho plnenia t.j. dodanie motorového vozidla žalobcovi správca dane
nespochybňoval. Ako ani ďalší predaj tohto vozidla v júni 2014 žalobcom jeho odberateľovi spoločnosti

Motor Car Prešov, s.r.o., a následný predaj predmetného vozidla v júni 2014 spoločnosťou Motor Car
Prešov, s.r.o. pre kupujúceho PAVANNA, spol. s r.o. V tejto súvislosti len poukázal na predaj vozidla
žalobcom za nižšiu cenu než za akú vozidlo nadobudol, a na uplatnenie odpočtu z dodávateľskej faktúry
od Bell Group SK s.r.o. až v júni 2014. Tiež poukázal na prihlásenie vozidla na Dopravný inšpektorát
žalobcom v máji 2014.

- Správca dane poukázal na časovú rozpornosť časových podmienok s dodávateľskou faktúrou, z ktorej
si žalobca uplatnil odpočet, podľa ktorej k dodaniu vozidla malo dôjsť v apríli 2014, avšak posledný
záznam v evidencii vozidiel Českej republiky je hlasený 06.05.2014 a to zo spoločnosti www . LiveCar .
cz s.r.o. na spoločnsoť MB MOTOR SK, s.r.o., ktorému bola pridelená aj prevozná značka.

- Správca dane s poukazom na obsah výpovede konateľa dodávateľa Bell Group SK s.r.o. p. B. F.
uviedol, že tento dodanie motorového vozidla žalobcovi potvrdil, ale nijako ho nepreukázal.- Podľa orgánov finančnej správy žalobca okrem dodávateľskej faktúry nepredložil žiaden dôkaz, ktorým
by odstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa nákupu predmetného vozidla. A preto uzavrel,
že nebolo preukázané dodanie motorového vozidla Mercedes-Benz GL350 žalobcovi, dodávateľom

deklarovaným na faktúre t. j. spoločnosťou Bell Group SK s.r.o., u deklarovaného dodávateľa nedošlo
k vzniku daňovej povinnosti a žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona
o DPH.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou doručenou dňa 26.02.2019 (elektronicky) Krajskému súdu v Prešove (ďalej
aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100234857/2019 zo dňa
18.01.2019 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 101916674/2018 zo dňa 27.09.2018 a vrátenia
veci na ďalšie konanie.

6. V žalobe sú v podstatnej časti vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré zakladá
jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Vytýka žalovanému, že z jeho rozhodnutia nie sú zrejmé jeho

skutkové a právne závery, chýba v ňom dostatočné vyporiadanie sa s námietkami žalobcu a vykonanými
dôkazmi, absentuje v ňom uvedenie všetkých listinných dôkazov, rozbor dôkazov a podkladov, ako aj
úvahy akými sa žalovaný riadil pri ich hodnotení.

- V ostatnej časti žaloby námietky žalobcu smerujú k uneseniu dôkazného bremena a k hodnoteniu

dôkazov správcom dane a žalovaným.

- Žalobca zdôraznil, že predložením dôkazov preukázal nákup motorového vozidla od dodávateľa Bell
Group SK s.r.o. a uvedené potvrdil aj konateľ dodávateľa, pričom tak žalobca aj konateľ dodávateľa
podrobne popísali podrobnosti ohľadom predaja.

- Namieta, že sú mu neprípustným spôsobom pripisované na ťarchu zistenia správcu dane o tom,
že deklarovaný dodávateľ žalobcu neuviedol dodanie motorového vozidla v daňovom priznaní a
nepriznal daň na výstupe, pričom táto skutočnosť podľa žalobcu nijak neovplyvňuje fakt, že „k reálnemu
uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo a žalobca motorové vozidlo kúpil od dodávateľa označeného

na faktúre.“

- Namieta, že sú mu pripisované na ťarchu zistenia správcu dane o evidovaní dodávateľa motorového
vozidla v technickom preukaze. Nakoľko podľa žalobcu samotné evidovanie deklarovaného dodávateľa
v technickom preukaze vozidla, nemá žiaden vplyv na dodanie vozidla. Žalobca kúpil vozidlo od

deklarovaného dodávateľa ako tovar a nebolo potrebné, a nie je tu daná ani žiadna zákonná povinnosť,
aby si dodávateľ prihlasoval vozidlo na seba na dopravnom inšpektoráte. Uviedol, že takáto prax
(neprihlásenia) je bežná a akceptovaná, pričom sa tým dovoleným spôsobom znížia náklady prevodov
z hľadiska platenia poplatkov za prepis vozidla. Zdôraznil, že „titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
bola kúpna zmluva a k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu došlo jeho odovzdaním

predávajúcim (dodávateľom Bell Group SK s.r.o.) kupujúcemu (odberateľovi COMPRO Trade s.r.o.).“

- S poukazom na potrebu rešpektovania zásady voľného hodnotenia dôkazov uvádza svoje
presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vykazuje také procesné vady, ktoré majú za
následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť.

- Žalobca v nadväznosti na pripisovanie konania jeho dodávateľa na jeho ťarchu zo strany žalovaného,
aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 a sp. zn. 7
Sžf/41/2013 z 28.05.2015) zdôrazňuje neprípustnosť jeho zaťaženia absolútnym dôkazným bremenom
či dôkazným bremenom vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa dodávateľa resp. dodávateľovych

subdodávateľov. Zdôrazňuje potrebu rozlišovania okruhu dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne
uchováva, od forenzného dokazovania. Zdôrazňuje vyčerpanie dôkazného bremena daňového subjektu
preukázaním existencie materiálneho plnenia v spojení s disponovaním príslušným daňovým dokladom
(faktúrou s položkovitým opisom druhu a ceny predmetu dodania). Zdôrazňuje, že pochybnosti správcudane z dôvodu preverovania účtovníctva dodávateľa nemôžu mať dopad na výsledok daňovej kontroly,
pretože daňový subjekt nemôže nad rámec svojich povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom
plnení pre prípad, že dodávateľom nebude riadne vedená účtovná evidencia. Podľa žalobcu „žalovaný

a správca dane nepredložil v daňovom konaní relevantný a priamy dôkaz, že dodávateľ označený na
faktúre nemohol žalobcovi dodať vozidlo, práve naopak v daňovom konaní vykonané dôkazy potvrdili
reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie vozidla dodávateľom Bell Group SK s.r.o.“

- Aj v záverečnej časti žalobnej argumentácie žalobca opätovne poukazuje na nemožnosť prenášania

zodpovednosti za konanie iného daňového subjektu na žalobcu. Zdôrazňuje, že pokiaľ neboli v daňovej
kontrole a vyrubovacom konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu faktúry a správca
dane nemohol takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemohol rozhodnúť len na základe
pochybností a svojich domienok, ku ktorým pri preverovaní skutočností dospel. Podľa žalobcu „správca
dane svojimi úvahami, ktoré nesúviseli s predmetom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a
neprimeraným prenášaním dôkazného bremena na žalobcu ...prekročil hranice svojej kompetencie.“

- Žalobca opätovne na podporu neprípustnosti prenášania zodpovednosti za konanie iného daňového
subjektu uvádza, že správca dane priorizovaním záujmov štátu na inkase daní prekračuje mieru
únosnosti a dokonca až perzekvuje daňové subjekty preukazovaním skutočností, ktoré objektívne
nemôžu preukázať a niesť za ne zodpovednosť. Podľa žalobcu by správca dane mal mať určené hranice

a limity na vyžadovanie preukázania skutočností daňovými subjektami a za porušenie povinností by mal
sankcionovať subjekty, ktoré povinnosti porušili a nie prenášať zodpovednosť na obchodných partnerov.
Žalobca zdôraznil, že konal v dobrej viere, v rámci dostupných možností si svojho obchodného partnera
preveril a dodržal potrebnú mieru opatrnosti pred začatím spolupráce so svojim obchodným partnerom a
preto nemôže byť sakcionovaný za to, že jeho obchodný partner si nesplnil svoje povinnosti. Zdôraznil,

že pripisovanie podnikateľských aktivít dodávateľa na vrub žalobcu je neprípustné a platí to o to viac,
keď materiálna existencia plnenia nebola spochybnená.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.06.2019 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich
záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a žalobcom vznesené žalobné

námietky považoval za neopodstatnené. Zdôraznil, že žalobca na preukázanie dodania motorového
vozidla deklarovaným dodávateľom predložil len faktúru a odvoláva sa na potvrdenie dodania konateľom
dodávateľa pri jeho výsluchu, ktorý iné dôkazy preukazujúce dodanie nepredložil, pričom daň z tejto
faktúry nepriznal a neodviedol. S odkazom na preverovanie a zistenia správcu dane žalovaný zdôraznil,
že nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ sa stal vlastníkom vozidla a tým mohol ako vlastník

dodať toto vozidlo žalobcovi. Zhrnul, že správcom dane boli v konaní získané dôkazy, ktorými preukázal,
že deklarovaný dodávateľ nedodal vozidlo žalobcovi a tým vyvrátil tvrdenia daňového subjektu o takomto
dodaní.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Prítomný zástupca žalobcu zotrval
na dôvodnosti žaloby a zdôraznil posun v judikatúre s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci Vikingo ktorého závery boli prevzaté aj v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu SR. Uviedol,

že v zmysle týchto záverov, ak daňový subjekt splní tri hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane,
a to že dodávateľ má štatút platiteľa dane, nejde o fiktívne plnenie (o čo nejde v danom prípade) a
použil predmetné plnenie na ďalšiu ekonomickú činnosť, potom mu nie je možné nepriznať odpočet
bez toho, aby mu bola preukázaná vedomosť na podvodnom konaní. Túto argumentáciu považoval za
kľúčovú. Tiež zdôraznil, že žalovaný sa účasťou na daňovom podvode nezaoberal vôbec, spochybňoval

iba dodávateľa resp. jeho subdodávateľov. Napadnuté rozhodnutie naďalej hodnotil ako nezákonné.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 danáprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorom je vec vedená pod sp. zn. PO-3S/12/2019.

11. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 dospel k záveru, že žaloba je

nedôvodná.

12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2014 z dôvodu neuznania práva na
odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom Bell Group SK s.r.o. za dodávku tovaru (motorového
vozidla Mercedes-Benz GL350) v sume 13.333,33 Eur. Žalovaný a správca dane neuznanie práva

na odpočítanie DPH odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z
dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovaným dodávateľom, a to bez
spochybnenia reálnej existencie plnenia (dodania motorového vozidla).

Vzťahujúca sa právna úprava

13. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej
úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

Všeobecné východiská

14. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

15. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

16. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri

dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

17. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane

sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.

1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

18.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v

samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023) Formálne sa dve základné povinnosti daňového subjektu v daňovom
konaní (povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať) realizujú tak, že daňový subjekt podá
riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane

písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo

navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018)

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

19. Žalobnú námietku o nedostatočnosti odôvodnenia správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správny súd pripúšťa, že konštrukcia napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia správcu dane sajaví ako nadbytočne rozsiahla s podrobným opisom priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania,
vyjadrení a stanovísk, a to na úkor vlastných zistení a hodnotiacich záverov tak správcu dane i
žalovaného. Avšak táto neperfektnosť rozhodnutí oboch stupňov, aj keď by bolo jej prekonanie v

ostatnej rozhodovacej činnosti finančných orgánov prospešné, rozhodne nie je takého charakteru, aby
bola spôsobilá odôvodniť záver o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí.
Naopak z rozhodnutí oboch stupňov je v plnom rozsahu zrejmé na základe akých dôkazov a akých
úvah pri ich hodnotení dospeli konajúce orgány ku konkrétnym skutkovým zisteniam a ako tieto
právne hodnotili, ako je zrejmé v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí aj dôsledné vysporiadanie

sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu vznesenými proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Pre úplnosť správy súd dodáva, že ak žalobca namieta neuvedenie všetkých listinných dôkazov
v rozhodnutiach konajúcich správnych orgánov bez toho, že by tieto špecifikoval, takáto námietka
je nepreskúmateľná už vzhľadom na jej všeobecnosť. Taktiež je potrebné dodať, že subjektívny
nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho ďalších žalobných
námietkach, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

20. V posudzovanej veci bolo sporné dodanie tovaru (motorového vozidla) žalobcovi ním označeným
(deklarovaným) dodávateľom spoločnosťou Bell Group SK s.r.o. bez toho, že by bola spochybňovaná
samotná existencia zdaniteľného plnenia.

21. Žalobca v priebehu celého daňového konania (daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania) tvrdil, že
zdaniteľné plnenie z ktorej si uplatnil odpočet mu bolo dodané konkrétnym platiteľom dane označeným
na dodávateľskej faktúre. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil správcovi dane dodávateľskú
faktúru a mal za to, že pri nepochybnej existencii zdaniteľného plnenia touto faktúrou v spojení s
potvrdením dodania vozidla konateľom dodávateľa preukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH.

A namietal, že zistenia správcu dane (ohľadom nesplnenia si povinnosti dodávateľom - spoločnosťou
Bell Group SK s.r.o. priznať daň na výstupe a túto odviesť a ohľadom vedenia motorového vozidla v
evidencii motorových vozidiel) splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane neboli spôsobilé
spochybniť.

22. Správny súd v prvom rade pripomína, že ani doklady so všetkými náležitosťami nemusia byť
dostatočným podkladom pre uznanie nároku na odpočet, pokiaľ nie je zároveň preukázané, že k
uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v nich deklarované. Aby mohla byť daňovému
dokladu pripisovaná dôkazná hodnota musí tento doklad preukázane odrážať faktickú stránku veci,
preverenie ktorej skutočnosti je vlastnou podstatou daňovej kontroly. Ak správca dane nadobudne

dôvodné pochybnosti ohľadom správnosti a vierohodnosti určitého daňového dokladu (pochybnosti o
uskutočnení zdaniteľného plnenia, o jeho dodávateľovi, a pod.), daňový doklad dôkaznú hodnotu stráca
a je potrebné, aby daňový subjekt nárok na odpočet dane preukázal iným spôsobom (inými dôkazmi).

23. Pokiaľ po predložení dodávateľskej faktúry žalobcom ako dôkazu na preukázanie oprávnenosti

odpočtu a výsluchu konateľa žalobcu, správca dane (výzvou z 21.10.2016 na predloženie dôkazov
a vysvetlení preukazujúcich oprávnenosť odpočtu okrem iných z dodania motorového vozidla podľa
dodávateľskej faktúry od Bell Group SK s.r.o.) pochybnosti o dodaní motorového vozidla žalobcovi
jeho deklarovaným dodávateľom v posudzovanej veci dôvodil prvotne zisteniami - o nekontaktnosti
dodávateľa žalobcu, o nepriznaní žiadnej dane na výstupe dodávateľom za zdaňovacie obdobie apríl

2014, o nepodaní daňového priznania k dani z príjmu za rok 2014, v spojení so zisteniami, že v apríli išlo
o spätný predaj motorového vozidla žalobcovi spoločnosťou Bell Group SK s.r.o. za nižšiu cenu, ktorému
predchádzalo nadobudnutie tohto vozidla žalobcom v januári 2014 a jeho následný predaj spoločnosti
Bell Group SK s.r.o. formou zámeny vozidiel a zápočtu ich ceny vo februári 2014, správny súd
konštatuje, že takéto zistenia za stavu, keď jediným dôkazom predloženým žalobcom na preukázanie

dodania tovaru jeho dodávateľom bola faktúra boli spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť na strane
správcu dane o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom a jej oznámením presun dôkazného bremena
na žalobcu.

24. Žalobca reagujúc na výzvu v písomnom vyjadrení z 10.11.2016 navrhol vypočutie konateľa

dodávateľa B. F., ktorý pri výsluchu zrealizovanom 03.04.2017 cez dožiadaný finančný orgán Českej
republiky cestou medzinárodnej výmeny informácii na otázku či došlo k dodaniu vozidla žalobcovi
v apríli 2014 uviedol, že predpokladá, že áno, pričom skôr uviedol, že si nespomína na konkrétny
spôsob ako boli jednotlivé vozidlá dodané, tiež uviedol, že ich odovzdával osobne konateľovi žalobcu.Pri výsluchu nevedel označiť dodávateľ od ktorého nadobudol predmetné vozidlo s tým, že to oznámi
dodatočne čo sa nestalo. K dôvodom prečo došlo k zakúpeniu a následnému spätnému predaju vozidla
žalobcovi uviedol, že prvotne išlo o zámenu vozidiel, po nadobudnutí vozidla ho predaj za vyššiu cenu

ďalšiemu záujemcovi a v apríli 2014 mu asi týmto záujemcom bolo ponúknuté späť za výhodnejšiu cenu,
zisťoval, či je spoločnosť schopná v prípade kúpi ho ďalej predať a pretože žalobca prejavil záujem
tak vozidlo odkúpil späť a predal ho žalobcovi. K uvedenému uviedol, že doloží doklady, čo sa nestalo.
Potvrdil vystavenie faktúry žalobcovi, uviedol, že faktúry odovzdával účtovníčke k zaúčtovaniu, tiež
uviedol, že DPH bolo odvedené, bolo to vždy konzultované s účtovníčkou, pričom na otázku prečo nebol

predaj vozidla žalobcovi uvedený v daňovom priznaní na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol,
že dôvod nevie, netuší, on faktúru účtovníčke odovzdal, zrejem došlo k chybe. Nepodaniu daňového
priznania na dani z príjmu za rok 2014 dôvodil časovými a finančnými dôvodmi.

25. Pokiaľ správca dane aj po výsluchu konateľa dodávateľa zotrval na pochybnostiach o splnení
hmotnoprávnychpodmienokodpočtu(čooznámilžalobcovilistomz18.07.2017)jenamiestejehopostup

odobriť, nakoľko obsah výpovede tohto svedka, hoci v ňom v podstate dodanie motorového vozidla
žalobcovi potvrdil sa nejavil ako dôkaz spôsobilý odstrániť pretrvávanie rozumných pochybností správcu
dane. A to osobitne s ohľadom na neurčitosť vyjadrení konateľa k okolnostiam dodania motorového
vozidla žalobcovi, ani k okolnostiam nadobudnutia tohto vozidla, pričom ním avizované dôkazy k
uvedeným skutočnostiam dodatočne nepredložil. Ale aj s ohľadom na nepresvedčivé vysvetlenia k

dôvodom nepriznania a neodvedenia dane z tohto tvrdeného predaja vozidla žalobcovi.

26. Správca dane vykonal ďalšie preverovanie a zistil ďalšie skutočnosti, ktorými dôvodil svoje
pochybnosti o splnení podmienok odpočtu dane a s ktorými žalobcu riadne oboznámil aj s vymedzením
svojich pochybnosti (na ústnom pojednávaní 04.09.2018). Konkrétne sa pochybnosti správcu dane týkali

zistení z evidencie dotknutého motorového vozidla v Českej republike (ČR) a Slovenskej republike
(SR) v spojení so zisteniami o nedeklarovaní predaja (dodania) vozidla pre dodávateľa žalobcu. Podľa
osvedčenia o registrácii vozidla ČR bolo motorové vozidlo dňa 06.05.2014 prvýkrát vnesené do
evidencie vozidiel ČR s označením spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o. so sídlom v ČR ako pôvodného
vlastníka (ktorá ho podľa ostatných zistení správcu v marci 2014 nadobudla od dodávateľa žalobcu Bell

Group SK s.r.o., pričom toto dodanie bolo riadne deklarované oboma dotknutými subjektami a odhlásené
z evidencie vozidiel SR v marci 2014 na vývoz do Českej republiky), spolu s označením spoločnosti MB
MOTOR SK, s.r.o. so sídlom v SR ako nového vlastníka a vývozu z ČR novým vlastníkom s pridelením
prepravnej značky. Žalobca, ktorý mal vozidlo nadobudnúť od spoločnosti Bell Group SK s.r.o. ho
prihlásil do evidencie motorových vozidiel SR dňa 14.05.2014 na základe rozhodnutia Okresného úradu

Prešov z 14.05.2014 vydaného žalobcovi a dodávateľskej faktúry od spoločnosti Bell Group SK s.r.o.
Správca dane tiež zistil, že spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. neuviedla v daňových priznaniach ani
do spoločného systému VIES predaj uvedeného vozidla spoločnosti Bell Group SK s.r.o. Tiež zistil, že
ani spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala
žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell Group SK s.r.o.

27. Správny súd uvádza, že hoci samotná evidencia motorových vozidiel nemusí nevyhnutne odrážať
skutočný pohyb a zmeny držiteľov a vlastníkov vozidla, je namieste hodnotiť pochybnosti správcu dane
vyplývajúce zo zistení o evidencii vozidla osobitne s dôrazom na spojenie so zisteniami o nedeklarovaní
predaja (dodania) vozidla ani spoločnosťou www . LiveCar . cz s.r.o. ani spoločnosťou MB MOTOR

SK, s.r.o. pre spoločnosť Bell Group SK s.r.o. ako nadobúdateľa, ako nepochybne dôvodné. Nakoľko
v danom prípade vnesenie motorového vozidla do evidencie v ČR 06.05.2014 (či už tam označeným
pôvodným alebo novým vlastníkom, alebo v ich súčinnosti) samo osebe nevylučuje prevod vozidla na
dodávateľa žalobcu (pôvodným alebo novým vlastníkom označeným v osvedčení o registrácii) v čase
predchádzajúcomjehododaniužalobcovi,avšakvspojenísozistenímonedeklarovanítakéhotododania

ani spoločnosťou www . LiveCar . cz s.r.o. ani spoločnosťou MB MOTOR SK, s.r.o. pre spoločnosť
Bell Group SK s.r.o., zistenia správcu nesporne nasvedčujú tomu, že v čase tvrdeného dodania vozidla
spoločnosťou Bell Group SK s.r.o. žalobcovi (apríl 2014) dodávateľ predmetným vozidlom ako vlastník
nedisponoval a nemohol ho dodať žalobcovi.

28. Žalobca však ani v ďalšom priebehu daňovej kontroly v nadväznosti na oznámenie pretrvávajúcich
pochybností správcu po výsluchu konateľa a ani vyrubovacom konaní v nadväznosti na nové zistenia
správcu dane zakladajúce jeho pochybnosti, neoznačil, nenavrhol, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy
na preukázaní svojich tvrdení. Vo svojich vyjadreniach sa obmedzil len na polemiku o dostatočnosti(spôsobilosti) správcom vymedzených okolností založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní vozidla žalobcovi
jeho deklarovaným dodávateľom. A na zdôraznenie preukaznej hodnoty dodávateľskej faktúry v spojení
s potvrdením dodania vozidla konateľom dodávateľa a v spojení s nespornou existenciou zdaniteľného

plnenia (o ktorej svedčí aj ďalšie dodanie vozidla žalobcom svojim odberateľom) o dodaní vozidla
deklarovaným dodávateľom a unesení dôkazného bremena na preukázanie splnenia podmienok
odpočtu.

29. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z vyššie uvedených pochybností

správcu dane rozhodne nevyplynulo zaťaženie žalobcu absolútnym dôkazným bremenom či rozšírenie
dôkazného bremena žalobcu na preukázanie iných skutočností než ním tvrdených, t. j. preukázanie
dodania vozidla jeho deklarovaným dodávateľom. Žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu ku
skutočnostiam, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu a ktorých preukazovanie je z jeho strany objektívne
nemožné nakoľko sa týkajú vzťahov, ktorých nebol účastný (nadobudnutie vozidla dodávateľom
vzhľadom evidenčné záznamy vozidla či plnenie si daňových povinností dodávateľom). To však

neznamená, že zistenia správcu dane o týchto vzťahoch nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú
pochybnosť o samotnom dodaní vozidla vo vzťahu medzi dodávateľom a žalobcom. Pričom za takého
stavu bola odôvodnená požiadavka na žalobcu na produkovanie aj iných dôkazov ako dodávateľskej
faktúry resp. poukazu na výpovede konateľa dodávateľa, na preukázanie tvrdenia o dodaní vozidla
deklarovaným dodávateľom.

30. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne
oboznámený so svojimi povinnosťami daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z
právnych predpisov regulujúcich problematiku daní (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných
podmienok podnikania). Preto je oprávnené očakávať od daňového subjektu, aby pri realizácii svojej

podnikateľskej činnosti si zabezpečil a uchovával dôkazy o prijatých aj poskytnutých zdaniteľných
plneniach v maximálnej možnej miere súc si vedomý, že má v zmysle daňových predpisov povinnosť
preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľným plneniam došlo a kým resp. komu
boli poskytnuté.

31. Správny súd konštatuje, že za stavu vyššie opísaných skutkových zistení správcu dane, a najmä,
keď za tohto stavu žalobca trval na tom, že vozidlo nadobudol od svojho deklarovaného dodávateľa Bell
Group SK s.r.o., správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a dôvodne spochybnil tvrdenie žalobcu
o dodaní vozidla jeho deklarovaným dodávateľom. Naopak žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdeniu o dodaní vozidla ním označeným dodávateľom neuniesol, keď na odstránenie pochybnosti

správcu dane neboli z jeho strany, okrem dodávateľskej faktúry a poukazu na potvrdenie dodania vozidla
konateľom dodávateľa v spojení s poukazom na nespornú existenciu zdaniteľného plnenia, predložené
ďalšie dôkazy preukazujúce dodanie vozidla od deklarovaného dodávateľa.

32. Správny súd má za to, že v posudzovanej veci dôkazy realizované správcom dane spochybňujúce

dodanie motorového vozidla žalobcovi ním deklarovaným dodávateľom majú výpovednú schopnosť,
závažnosť a vierohodnosť prevyšujúcu výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť dôkazov,
ktorými žalobca preukazoval dodanie motorového vozidla od spoločnosti Bell Group SK s.r.o.
(dodávateľská faktúra, výsluch konateľa deklarovaného dodávateľa a ním potvrdené dodanie tovaru
žalobcovi).

33. Žalobné námietky vzťahujúce sa k nespôsobilosti zistení správcu dane týkajúcich sa plnenia
daňových povinnosti jeho deklarovaným dodávateľom a vedenia motorového vozidla v evidenciách
motorových vozidiel so zdôraznením, že evidencia vozidiel nie je relevantná z hľadiska preukazovania
nadobúdania a prevodov vozidla ako tovaru založiť dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych

podmienok odpočtu dane, správny súd vzhľadom na svoje vyššie formulované závery vyhodnotil ako
nedôvodné.

34. Aj žalobcom všeobecne formulované námietky týkajúce sa jeho zaťaženia absolútnym dôkazným
bremenom, či neprípustným rozširovaním jeho dôkazného bremena, resp. nerozlišovaním okruhu

dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva od forenzného dokazovania, či nerešpektovaním
vyčerpania dôkazného bremena daňového subjektu preukázaním existencie materiálneho plnenia v
spojení s disponovaním príslušným daňovým dokladom (faktúrou s položkovitým opisom druhu a ceny
predmetu dodania), hodnotil správny súd ako nedôvodné z dôvodov vyššie vymedzených.35. Pokiaľ žalovaný vo všeobecnosti namietal nesprávne či nedostatočné hodnotenie dôkazov zo
strany správcu dane (odobrené žalovaným) bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom vymedzil konkrétne

hodnotenie ktorých dôkazov a v akej súvislosti s inými dôkazmi považoval za nesprávne nedostatočné,
správny súd uvádza, že takto všeobecne formulovaná žalobná námietka je na hranici preskúmateľnosti.
Napriek tomu, či už žalobca touto námietkou smeroval k hodnoteniu svedeckej výpovede konateľa
dodávateľa, či hodnoteniu zistení z evidencie motorových vozidiel či ostatných dôkazov vykonaných v
daňovom konaní, správny súd uvádza, že nezistil žiadne pochybnosti pri hodnotení dôkazov konajúcimi

finančnými orgánmi a preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

36.Pretosprávcadanezhodnesožalovanýmdospeliksprávnemuadostatočneodôvodnenémuzáveru,
ženebolisplnenépodmienkynauznanieodpočtuDPHanámietkyžalobcuonesprávnostitýchtozáverov
nie sú dôvodné.

37. Žalobca na pojednávaní vo veci rozšíril svoju žalobnú argumentáciu, keď zákonnosť záverov
správnych orgánov podľa neho spochybňujú aj závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020 vydaného po podaní žaloby resp.
uplynutí lehoty na jej podanie.

38. Správny súd k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že v okolnostiach predmetnej veci (ako sú vyššie
opísané) nešlo o situáciu zamýšľanú v záveroch formulovaných v označenom rozhodnutí. V označenom
rozhodnutí Súdny dvor EÚ aj zhrňujúc svoju ostatnú skoršiu judikatúru identifikoval niekoľko okolností,
ktoré nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, keď uviedol: „Smernica Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,

uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli

nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

39. Zistenia správcu dane zakladajúce jeho pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu
DPH v danej veci necharakterizujú okolnosti identifikované v označenom rozhodnutí a nie je ich možné
podľa názoru súdu subsumovať ani pod „nezrovnalosti“ v predchádzajúcich stupňoch dodávateľského
reťazca. Nakoľko aj tie zistenia správcu dane, ktoré v posudzovanej veci istým spôsobom súvisia s

predchádzajúcimi stupňami dodávateľského reťazca sú v danom prípade svojou intenzitou závažnejšie
než aká intenzita je pojmovo príznačná pre „nezrovnalosť“. V tejto súvislosti správny súd odkazuje
na svoje vyššie formulované závery k dôvodnosti pochybností správcu dane o dodaní motorového
vozidla žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom plynúcich zo zistenia o diskrepancii v časovom slede
tvrdeného dodania vozidla žalobcovi v porovnaní s evidenčnými záznamami vozidla v Českej republike

aj v spojení s ďalšími zisteniami. Z uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil túto námietku žalobcu
ako dôvodnú.

40. Rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021 po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k istému judikatórnemu posunu pri

posudzovaní splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočet dane spočívajúcej v statuse dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby (v podmienkach Slovenskej republiky platiteľa dane), splnenie ktorej podmienky
bolodovtedyposudzovanévždyvovzťahukukonkrétnemu dodávateľovioznačenémunadodávateľskej
faktúre (teda v spojitosti s naplnením formálnej podmienky odpočtu), keď je v tomto rozhodnutíformulovaný nasledovný záver: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad

musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala
vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto
daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým

touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ
mal toto postavenie.“

41. Žalobca závermi vyplývajúcimi z označeného rozhodnutia v súdnom konaní neargumentoval, hoci,
vzhľadom na datovanie tohto rozhodnutia a čas rozhodovania správneho súdu, k tomu mal dostatočný
časový priestor, čo môže svedčiť aj o tom, že aplikabilitu týchto záverov v posudzovanej veci sám

nepovažoval za relevantnú.

42. Napriek tomu správny súd reflektujúc tento judikatórny posun konštatuje, že v posudzovanej
veci z administratívneho spisu, ako ani z vyjadrení žalobcu v priebehu súdneho konania, nevyplývajú
také skutkové okolnosti či dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že skutočný dodávateľ

tovaru (motorového vozidla), hoci neidentifikovaný, teda iný subjekt než dodávateľ deklarovaný na
dodávateľskej faktúre, bol zdaniteľnou osobu (resp. v podmienkach Slovenskej republiky platiteľom
dane). Uvedené podporuje skutočnosť, že žalobca (ako nositeľ dôkazného bremena na preukázanie
hmotnoprávnej podmienky odpočtu - statusu dodávateľa ako platiteľa dane) v priebehu daňového
konania ale aj konania súdneho konštantne zotrval na tvrdení, že mu bol tovar dodaný ním

označeným dodávateľom a nikým iným. Správny súd tiež uvádza, že ani objem zdaniteľného
obchodu (cena dodaného motorového vozidla) hoci dosahuje zákonný limit obratu pre vznik povinnej
registrácie zdaniteľnej osoby ako platiteľa dane, nie je skutočnosťou spôsobilou vypovedať o statuse
(neidentifikovaného) dodávateľa ako platiteľa dane už v čase kedy došlo k zdaniteľnému plneniu, svedčí
len o vzniku statusu platiteľa dane pro futuro, nakoľko status platiteľa vzniká po dosiahnutí stanoveného

obratu pre povinnú registráciu až touto registráciou (§ 4 ods. 1, 3 zákona o DPH). Preto závery
vyplývajúce z označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nie je možné vzťahovať na posudzovanú
vec žalobcu.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

45. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)