Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100266
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100266.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudca spravodajca), v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti

o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1) JK Slovakia NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., so sídlom Sabinovská 5,
082 71 Lipany, IČO: 36 506 753 a 2) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX
E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa
23.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 23.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.04.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba žalobcu zo
dňa 23.04.2024, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa 23.02.2024, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté
a rozhodnutie Mesta Žilina, Mestského úradu v Žiline, Odbor správy verejného priestranstva a životného

prostredia, ako správneho orgánu prvého stupňa č. 21189/2023-164191/2023-OSVPŽP-SKU
zo dňa 06.11.2023 potvrdené v celom rozsahu. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa
na základe žiadosti žiadateľa JK Slovakia NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., IČO:
36 506 753, Sabinovská 5, 082 71 Lipany, v zastúpení spoločnosťou ALORA STORE s.r.o., Škultétyho
2869/30, 010 01 Žilina vydal žiadateľovi súhlas na výrub 50 m2 krovitého porastu s výškou do 150 cm
druhu tavoľník a 19 ks drevín, z toho 1 ks dreviny druhu borovica s obvodom kmeňa 90 cm nameraných

130 cm nad zemou, 5 ks drevín druhu smrekovec s obvodmi kmeňov 134 cm, 73 cm, 93 cm, 64 cm, 92
cm nameraných 130 cm nad zemou, 4 ks drevín druhu smrek s obvodmi kmeňov 73 cm, 142 cm, 52 cm,
74 cm nameraných 130 cm nad zemou,1 ks dreviny druhu lipa s obvodom kmeňa 168 cm nameraných
130 cm nad zemou, 1 ks dreviny druhu jedľa s obvodom kmeňa 111 cm nameraných 130 cm nad
zemou, 1 ks dreviny druhu orech s obvodom kmeňa 54 cm nameraných 130 cm nad zemou, 1 ks tuha
s obvodom kmeňa 128 cm nameraných 130 cm nad zemou, 1 ks dreviny druhu borovica s obvodom

kmeňa 108 cm nameraných 130 cm nad zemou, 2 ks drevín druhu smrek s obvodmi kmeňov 118 cm,
123 cm nameraných 130 cm nad zemou, 2 ks drevín druhu vŕba s obvodmi kmeňov 82 cm nameraných
130 cm nad zemou a 253 cm nameraných pod rozkonárením, rastúce na parc. č. 3074, 3075/1, 3075/2
a 3076/11 k.ú. E. a povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu na náklady žiadateľa na parc. č. 3074,
3075/1, 3076/11 k.ú. E., kde bude vysadených celkovo 61 ks drevín.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok,keďže okamžitý výkon alebo právne následky, predovšetkým rozhodnutia prvostupňového orgánu,
hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je
v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca dôvodnosť odkladného účinku odôvodnil poukazom na §

13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Vo vzťahu
k ochrane životného prostredia súdnou cestou podľa žalobcu vystupujú do popredia najmä princípy
prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je potrebné prepojiť s inštitútom odkladného
účinku správnej žaloby resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného
nariadenia. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“.

Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného
prostredia podľa žalobcu často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné
opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského
dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku správnej žalobe nie možné po
preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na § 19 zákona o životnom prostredí ako aj s
prihliadnutím na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle

záväzného výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168
ods. 1 a čl. 169 ods. 1, rozsudkom vo veci Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický
záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti žalobca žiada správny súd, aby
tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, keďže nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne
zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých

pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Správny orgán environmentálne hľadisko podľa žalobcu
vôbec neposúdil a svojím konaním preferoval a posudzoval iba práva a záujmy navrhovateľa –
ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na stavebnej činnosti. Ohrozenie životného prostredia podľa
žalobcu spočívalo v nenávratnom zničení drevín a v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). Správny súd s prihliadnutím

na zásadu predbežnej opatrnosti v zmysle § 13 zákona o životnom prostredí je povinný princíp
prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov neaplikovať kategoricky a formalisticky, pretože
právevdôsledkuaplikáciezásadypredbežnejopatrnosti,ktorésasvojouprávnousilourovnáprezumpcii
správnosti rozhodnutí správnych orgánov dochádzka k „ich vzájomnej neutralizácii, vynulovaniu“, čo
podľa názoru žalobcu znamená, že ak okamžitý výkon rozhodnutia spočíva v nenávratnom poškodení

životného prostredia, tak správny súd je povinný priznať odkladný účinok správnej žalobe, lebo len
takým postupom sa naplní účel a zmysel ustanovenia § 184 a nasl. SSP a výsledkom priznania
odkladnéhoúčinkuniejenenávratnéporušeniealeboznemožnenieprávanavýrub,aleibajehodočasné
suspendovanie do doby, kým sa nerozhodne vo veci samej. Žalobca ďalej poukázal, že správne orgány
zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne spoliehajúc sa na

princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca poukázal na to, že princíp právnej
istoty sa vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí
správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom,
aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému, konkrétne formalistický princíp zákonnosti musí ustúpiť princípu predbežnej opatrnosti, ktorý

je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 422/2018 zo dňa 13.12.2018) mal žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade podľa
presvedčenia žalobcu tak v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje

akákoľvek správna úvaha, ktorá predstavuje logický sled úvah, ktorými sa zo znenia právnych predpisov
odvodí výrok rozhodnutia, ktorá musí byť v súlade zo zásadami logického uvažovania naznačuje, že tak
napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné z dôvodu nedostatku dôvodov,
arbitrárnosti a svojvoľnosti vo vzťahu k prekonaniu zákonného zákazu ničenia drevín. Odôvodnenie
musí obsahovať dva typy úvah a to 1) voľné hodnotenie dôkazov a 2) kauzálny nexus pri samotnom

odôvodnení rozhodnutia. V danom prípade podľa žalobcu absentovalo právne odôvodnenie v časti
prekonania zákonného zákazu ničenia drevín úplne. Podľa žalobcu len ťažko je možné uvažovať
o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom
konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočností ani nezaoberá. V zmysle
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie

lenzákonnéalesamusíakozákonnéajjaviť,čovdanomprípadepodľažalobcuniejesplnené.Samotná
citácia právnych predpisov bez kauzálneho nexusu nie je správnou úvahou, ale len formalistickým
imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdí, že prevažuje požiadavka na
aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, ktoré je možné zjednodušeneinterpretovať ako zásadu v prípade pochybnosti v prospech životného prostredia. Žalobca poukázal
aj na to, že v zmysle § 189 SSP správny súd môže aj bez návrhu uznesenie o priznaní odkladného
účinku zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody

alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdí, že správny súd má priznať požiadavke ochrany
životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak správny súd prizná odkladný účinok správnej žalobe, tak
sa tým podľa žalobcu nezmarí právo žiadateľa – ďalšieho účastníka konania v rade 1) na výrub a ani
na realizáciu stavebného zámeru, jeho právo bude suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci
samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok.

Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to podľa žalobcu nezvratné
ničenie drevín a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu
životného prostredia. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania
práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky žalobca tvrdil, že dôvodnosť a nutnosť priznania
odkladného účinku bola v danom prípade riadne preukázaná, a preto žiada, aby správny súd priznal
správnej žalobe odkladný účinok, a to s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia:

1) povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods.
2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa § 47 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane
prírody. Princíp predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí a 2) uplatňujúc ústavnú
zásadu vyvažovanie legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým výkonom žalovaného
rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky

na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku
správnej žalobe nemaria (ďalšiemu) účastníkovi konania v rade 1) žiadne ústavné práva, len sa
ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne
s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky kedy priznanie odkladného účinku možno
subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom

určenú mieru a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie
a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním definitívne vyrieši.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.06.2024 uviedol, že žalobca neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti (konkrétny dôkaz), ktorý by preukazoval, že v prípade nepriznania odkladného

účinku môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalovaný cez informačný systém
stráže prírody požiadal stráž prírody o súčinnosť a vykonanie obhliadky za účelom zistenia stavu drevín
(vyrúbané/rastúce na mieste), v súvislosti s vydaným rozhodnutím Mesta Žilina, ako prvostupňového
správneho orgánu vo veciach ochrany drevín. Podľa zistení stráže prírody (výsledok žalobca zaslal
v prílohe vyjadrenia k žalobe) sa výrub drevín neuskutočnil. Napriek tejto zistenej skutočnosti, žalovaný

žiadal návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. Žalovaný bol toho
názoru, že výkonom prvostupňového rozhodnutia by nevznikla závažná ujma na životnom prostredí.
Pokiaľ žiadateľ o výrub aj zrealizuje samotné odstránenie drevín z riešeného územia, budú tieto
dreviny plnohodnotne nahradené novými drevinami, ktoré nebudú pochádzať zo samovoľného šírenia,
nízkej sadovníckej hodnoty, so značnými poškodeniami a zhoršeným zdravotným stavom, ktoré si

prestávajú plniť svoje funkcie, ako je to pri drevinách nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku
v súčasnosti, ale budú nahradené drevinami, ktoré budú zdravé, vysokej sadovníckej hodnoty a budú
si v danom prostredí riadne plniť svoje funkcie. Povinnosť vykonania náhradnej výsadby za vyrúbané
dreviny vyplýva žiadateľovi z vydaného prvostupňového rozhodnutia Mesta Žilina a touto podmienkou
(uskutočnenia náhradnej výsadby) je v prípade výrubu drevín žiadateľ viazaný.

4. Ďalší účastníci konania sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe do dňa
vydania tohto uznesenia žiadnym spôsobom nevyjadrili a svoje procesné oprávnenie ďalšieho účastníka
nevyužili, hoci im na to bol správnym súdom vytvorený procesný priestor doručením správnej žaloby na
vyjadrenie sa k jej obsahu a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách a má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne

prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o
hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom
prostredí,prípadneinomvážnomnenapraviteľnomnásledku.Správnysúdmusímaťpritomdostatočným
spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185 písm.
a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho

opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.
Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v
zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10.Tvrdiťaosvedčiťpredpoklad,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom

napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako ju zákonodarca
výslovne vyjadril. Bremeno tvrdenia má žalobca, pričom od neho sa požaduje uvedenie konkrétnych
a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný

preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom
napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca
aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí
mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16

zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednaktvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku

predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v
zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom

mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“.

11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe.

12. Žalobca navrhoval, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) SSP, pretože okamžitý výkon alebo právne následky, predovšetkým rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca v podstatnej časti návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len vo všeobecnej rovine prezentuje dôvody pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo vzťahu k ochrane životného prostredia odkazom na
princípy prevencie, predbežnej opatrnosti, právnej istoty a prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych
orgánov. Tieto dôvody priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca vymedzil len všeobecne

bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vzťahujúcich sa k správnou žalobou napadnutému
rozhodnutiu ako aj rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím preskúmavané.

13. Správny súd v súvislosti s posudzovaním návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe a rozhodovaním o ňom poukazuje na to, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe
nehrozí nenávratné zničenie drevín ako osobitne chránenej zložky životného prostredia, pretože popri
výrube drevín bola uložená povinnosť náhradnej výsadby drevín kvalitatívne vyššej environmentálnej
hodnoty. Preto nie je možné žiadnym spôsobom uvažovať o existencii závažnej ujmy na životnom
prostredí predpokladanej ustanovením § 185 písm. a) SSP alebo o inom nenávratnom poškodení

životného prostredia. Správny súd pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe uvedomujúc si nevyhnutnosť ochrany životného prostredia s prihliadnutím
na uloženie povinnosti realizovať náhradnú výsadbu drevín za vyrúbané dreviny má za to, že
okamžitým výkonom resp. inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako
aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nehrozí závažná ujma na životnom prostredí, ktorá

je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP.

14. Správny súd ďalej si upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pri rozhodovaní o odkladnom účinku
správnej žaloby správny súd nepreskúmava samotnú dôvodnosť správnej žaloby v tom zmysle, či je
napadnuté rozhodnutie zákonné, ale len to, či by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia mohli nastať následky uvedené v ustanovení § 185 SSP. Nezákonnosťou
napadnutého rozhodnutia (napr. pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia) nie je možné
odôvodniť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Túto otázku skúma správny súd až pri
rozhodovaní vo veci samej, teda tieto skutočnosti nemôžu byť predmetom konania o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, ako osobitnej fáze správneho súdneho procesu.

15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov právoplatného rozhodnutia

orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve
závažnou ujmou na životnom prostredí, prípadne iným vážnym nenapraviteľným následkom.16. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neosvedčil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami existenciu závažnej ujmy na
životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 188 SSP zamietol.

17. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).
Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)