Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100044
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100044.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKL 43 s. r. o., so sídlom Trenčianska 834/60, 821
09 Bratislava, IČO: 47 236 299, právne zastúpený: Advokácia GYŐRFI s. r. o., so sídlom Francisciho
271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor,
so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Bývanie Trenčianska, s. r. o., so sídlom Na
Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 47 237 627, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia

žalovaného č. Z-15820/2023 zo dňa 07.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo dňa 11.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2024 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.01.2024 domáha preskúmania zákonnosti opatrenia

žalovaného č. Z-15820/2023 zo dňa 07.12.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný
oznámil žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi, že listina „Návrh na zmenu vlastníckeho práva záznamom, na
základe odstúpenia od zmluvy V-32408/14 zo dňa 25.3.2015“ nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu
do katastra nehnuteľností. Žalovaný napadnutým opatrením zároveň vyzval žalobcu, aby predložil
súhlasné stanovisko s odstúpením od vyššie uvedenej zmluvy (ďalej len „odstúpenie od zmluvy“)
alebo návrh na súdne konanie vo veci neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobným návrhom sa

žalobca domáha zrušenia napadnutého opatrenia a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Žalobca v správnej žalobe požiadal správny súd, aby jej priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že v prípade nepodania žaloby

o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by žalovaný postupoval v zmysle svojho nezákonného
vyjadrenia a prepísal by vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech ďalšieho účastníka.
Žalobca preto podal civilnú žalobu na Mestský súd Bratislava IV, čím mu vznikla a ďalej vzniká škoda na
trovách súdneho konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Vznik škody na strane žalobcu
je v príčinnej súvislosti s napadnutým opatrením, keďže ak by v ňom žalovaný v rozpore so zákonom
neuviedol, že v prípade nepredloženia potvrdenia o podaní žaloby bude toto považovať za súhlas

s odstúpením od zmluvy, žalobca by civilnú žalobu nepodával. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe by žalobcovi umožnilo vziať nezmyselnú civilnú žalobu späť a zabrániť tak vzniku ďalšej škody.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepovažoval za rozporné s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa
13.05.2024 tak, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe ponecháva na zváženie správneho

súdu.4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za
podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo

inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná

ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi,
má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku,
ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do
skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou vzniku škody, a to
v podobe trov konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v civilnom sporovom konaní vedenom
pred Mestským súdom Bratislava IV.14. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel
k záveru, že žalobca vo svojom návrhu nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej

či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca k žalobe okrem
napadnutého opatrenia a plnomocenstva nepripojil žiadne ďalšie prílohy, na základe ktorých by správny
súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky napadnutého opatrenia, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom
tvrdených následkoch napadnutého opatrenia. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil iba
poukazom na hypotetické dôsledky napadnutého opatrenia spojené s vedením civilného sporového

konania pred Mestským súdom Bratislava IV. Hypotetická možnosť tvrdenej hrozby však na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje – hrozba totiž musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018,
sp. zn.: 7Sžsk/17/2018).

15. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca správnemu súdu ani nijako nepreukázal svoju finančnú

situáciu. Správny súd si preto nemohol utvoriť úsudok o tom, či hroziace trovy konania v predmetnom
civilnom sporovom konaní možno v kontexte jeho celkovej finančnej situácie považovať za hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného
následku.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo
b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň
povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen
uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú
hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda
nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo
výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych
dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom, ktorý možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za
obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny
počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje

jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo
väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné
i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44). Žalobca síce konštatoval, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nepovažuje za rozporné s verejným poriadkom, avšak toto svoje stanovisko

nijako bližšie nezdôvodnil.

18.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).